Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-96-2017.pdf
PDF · 86.98 KB
No categories available
10Csp/96/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: X. P., S. XX.X.XXXX, N. M. Z. N. XXX, XXX XX Z. N., zastúpenej advokátkou: JUDr. Viktória Kerekešová, IČO:, Šafárikova 71, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 681,09 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 681,09 Eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo žalovanej sumy od 7.6.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Poukázal na to, že so žalovanou uzatvoril 26.10.2012 Zmluvu č. 1150848001, na základe ktorej zriadil a viedol žalovanej účet č. V.. Dňa 17.1.2014 uzavrel so žalovanou Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte a poskytol žalovanej limit povoleného prečerpania vo výške 460 Eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,90 % ročne. Poukázal na to, že zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (VOP). V zmysle VOP banka rozlišuje povolený debet - povolené prečerpanie a nepovolený debet. Žalovaná opakovane porušovala zmluvu tým, že prekračovala povolený limit povoleného prečerpania a preto v zmysle článku 8.9 VOP bol žalovanej znížený limit povoleného prečerpania na 0,00 Eur dňa 2.3.2015. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu sa dlh žalovanej navyšoval z titulu právneho prekročenia, čo upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 2 písm. f) a v § 18 a vo VOP článok 3.12. Žalovaná suma 681,09 Eur predstavovala rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej. Sadzba úroku 19,90 % ročne bola platná počas trvania povoleného prečerpania a vyplýva zo zmluvy a z VOP článok 8.8. Z článku 3 zmluvy vyplýva aj úrok z omeškania vo výške 5 % z prekročeného limitu povoleného prečerpania. Sadzba úroku 28 % ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP článok 3.12 v spojení s výveskou úrokových sadzieb a § 2 písm. f) a § 18 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca k otázke premlčania uviedol, že po znížení limitu povoleného prečerpania na 0,00 Eur dňa 2.3.2015 bola žalovaná povinná dlh vyrovnať do siedmich dní v súlade s VOP článok 8.9. Premlčacia doba začínala plynúť 10.3.2015, pričom žalobca podal žalobu v auguste 2017 a preto nárok nie je premlčaný. Ohľadom nároku na úrok vo výške 28 % ročne žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.3.2018, z ktorého vyplýva, že žalobcovi patria úroky dohodnuté v zmluve a vo VOP. Ohľadom nepreukázania doručenia VOP žalovanej žalobca mal zato, že podľa článku 4 bod 4 zmluvy je jasne uvedené, že žalovaná sa oboznámila s VOP, keď vyjadrila podpisom zmluvy súhlas s VOP a potvrdila, že sa s nimi oboznámila.
2. Žalovaná nesúhlasila s podanou žalobou a navrhla ju zamietnuť. Žiadala, aby súd podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihliadol na neprijateľné podmienky v zmluve, ktoré vytvárajú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Namietala skutočnosť, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov neobsahuje dojednanie o poskytovaní služby povolené prečerpanie. Rovnako zo zmluvy nevyplýva, aké poplatky budú účtované bankou v prípade nepovoleného prečerpávania. Táto skutočnosť mala byť osobitne zvýraznená, nakoľko žalovaná sa dostala do omylu v tom, že ak účet nevyužíva, aj napriek tomu sa môže dostať do debetu, ktorý je navyše úročený úrokom 28 % ročne bez akéhokoľvek protiplnenia. Uvedenú zmluvnú podmienku považovala za neplatnú z dôvodu, že je nerovnovážna v neprospech spotrebiteľa. Rovnako poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 14.9.2015 sp.zn. 9C/90/2015, ktorý určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 VOP je pre svoju neprijateľnosť neplatná. Aj keď žalobca tvrdil, že VOP sú súčasťou zmluvy, žalovaná tvrdila, že v čase, keď zmluvu podpisovala, zamestnankyňa banky ju neinformovala o VOP a vôbec sa nezmienila o úročení zmluvy. VOP prvýkrát videla, keď jej bol doručený platobný rozkaz. Žalobca si do istiny pohľadávky započítal aj poplatok za upomienku a poplatok za výzvu pri nepovolenom prečerpaní účtu. Žalobca nepreukázal, že ich doručil žalovanej a nijako ich neodôvodnil. Ich výška presahuje odôvodnené náklady a žalobca nimi obchádza ustanovenia o zmluvnej pokute. Žalovanej vznikol dlh dňa 17.1.2014 výberom hotovosti z účtu vo výške 400 Eur, pričom doteraz vložila na uvedený účet finančné prostriedky vo výške 708 Eur. Preto nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s prihliadnutím na neplatné neprijateľné zmluvné podmienky nie je dôvodný. Zároveň vzniesla námietku premlčania ohľadom výberu hotovosti a účtovaných poplatkov do 13.8.2014.
3. Žalovaná namietala skutočnosť, že v zmluve uzavretej medzi stranami sporu neboli dojednané žiadne povinnosti žalovanej platiť akékoľvek poplatky. Ustanovenia o poplatkoch sú obsiahnuté vo VOP a sadzobníku poplatkov a preto ich nemožno považovať za individuálne zmluvné dojednania a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 13Co/57/2017 zo dňa 11.4.2017. Ďalej namietala, že žalobca nepreukázal, že by mal zmluvné dojednanie ohľadom povinnosti platiť úrok vo výške 28 % ročne. Žalobca nepreukázal, že doručil žalovanej VOP a že žalovaná s nimi bola riadne oboznámená. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami, nakoľko priemerný spotrebiteľ nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon. Namietala výšku uplatňovaného úroku vo výške 28 % a poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 13Co/286/2017 zo dňa 20.4.2018. Uplatňované úroky sú v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s dobrými mravmi je aj samotné uplatňovanie sumy 681,09 Eur, keď žalovanej bola poskytnutá suma 400 Eur a doteraz uhradila 708 Eur.
4. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
5. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb vyplýva, že tento zmluvný vzťah bol založený dňa 26.10.2012.
6. Zo Zmluvy o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 17.1.2014 vyplýva, že žalobca zriadil žalovanej povolené prečerpanie vo výške 460 Eur s dohodnutou variabilnou úrokovou sadzbou 19,90 % ročne v zmysle VOP. V bode 2 zmluvy je uvedené, že klient sa výrazne upozorňuje na povinnosť dodržiavať dohodnutú výšku limitu PP. Prekročenie limitu PP bude nepovoleným prečerpaním a bude mať za následok vznik povinnosti platiť popri dohodnutom úroku tiež úrok z omeškania z prekročenej časti limitu PP a prípadne tiež zrušenie limitu, stanovenie okamžitej splatnosti povoleného prečerpania a následné vymáhanie. V bode 3 je uvedené, že pri podpise zmluvy žalobca poskytol žalovanej informácie podľa § 37 ods. 2 zákona o bankách, pred uzavretím zmluvy sa oboznámila s jej súčasťami a to so znením VOP a sadzobníkom poplatkov, s ktorými súhlasila a zaviazala sa ich dodržiavať. V bode 6 žalovaná vyhlásila, že prevzala formulár európskej informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní pred uzatvorením zmluvy. Zmluva je datovaná 17.1.2014, pričom sú tam uvedení účastníci zmluvy, žalobca a žalovaná označená krstným menom a priezviskom, pričom na zmluve sa nenachádza žiaden podpis. Oboznamovanú zmluvu predložil žalobca.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol.
8. Podľa § 9 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v platnom znení ku dňu 17.1.2014 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
9. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona.
10. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení teda jednoznačne vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, akou je aj predložená zmluva o povolenom prečerpaní na účte, musí mať písomnú formu. Dôkaznú povinnosť v tomto konaní mal žalobca, aby preukázal, že došlo k uzavretiu písomnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá by mala náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca síce predložil listinu, kde je uvedený text zmluvy o povolenom prečerpaní na účte vypísaný strojom s dátumom 17.1.2014, avšak predložená listina nie je podpísaná ani žalobcom a najmä nie je podpísaná žalovanou. Žalovaná v podanom odpore voči platobnému rozkazu uviedla, že ňou uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb neobsahuje poskytovanie služby povolené prečerpanie. Pritom Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorá bola predložená žalobcom 26.10.2012, je podpísaná riaditeľom pobočky žalobcu, osobným bankárom a zároveň je podpísaná žalovanou.
11. Za danej dôkaznej situácie je možné konštatovať, že žalobca nepreukázal, že by uzavrel písomnú zmluvu so žalovanou o povolenom prečerpaní na účte. Žalobca zároveň predložil výpis z účtu žalovanej, z ktorého vyplýva, že dňa 17.1.2014 uskutočnila výber hotovosti vo výške 400 Eur a zároveň vo výpise je uvedené čerpanie povoleného prečerpania. Žalovaná potvrdila, že čerpala úver vo výške 400 Eur. Z toho vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 400 Eur, pričom žalovaná preukázala v prílohe k odporu voči platobnému rozkazu, že v prospech žalobcu uhradila v období od februára 2014 do júla 2016 sumu 708 Eur.
12. Žalobcovi vzniklo právo na vrátenie poskytnutej sumy z titulu úveru, avšak bez akýchkoľvek úrokov a akýchkoľvek poplatkov, nakoľko zmluva nebola uzavretá písomne. Naviac súd konštatuje, že ak by aj bola zmluva uzavretá písomne, neobsahovala náležitosť podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. a aj z toho dôvodu by bol spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona 129/2010 Z.z.
13. Súd zároveň dospel k záveru, že vzhľadom na neexistenciu písomnej zmluvy o povolenom prečerpaní na účte je tento právny úkon neplatný podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
14. Pri neplatnom právnom úkone v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Keďže zmluva nebola podpísaná, žalobca sa od prvého dňa po tom, čo plnil v prospech žalovanej, dozvedel o tom, že sa žalovaná bezdôvodne obohatila. Žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
15. Žalobca sa dozvedel o tom, že plnil na základe nepodpísanej zmluvy o povolenom prečerpaní na účte dňa 17.1.2014 a premlčacia doba uplynula 17.1.2016. Žalobu na súde podal 14.8.2017 a preto bol jeho nárok premlčaný. Súd uznesením zo dňa 20.2.2018 vyzval žalobcu v súlade s § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pričom žalobca sa vo veci písomne vyjadril a predložil listinné dôkazy okrem iných výpisy z účtov, VOP, sadzobník poplatkov ako aj oboznamovanú zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, avšak preložil zmluvu bez toho, že by bola podpísaná žalovanou ako spotrebiteľkou. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť z vyššie uvedených dôvodov a súd už nepovažoval za potrebné v odôvodnení rozsudku sa zaoberať neprijateľnými zmluvnými podmienkami, dobrými mravmi a podobne.
16. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Žalovaná mala v konaní úspech v celom rozsahu a preto jej bolo priznané právo na náhradu trov vo výške 100 % .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej nštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.