Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/83/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu X. A., nar. X.X.XXXX, bytom X., R. XXX/ XX, zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so sídlom Košice, Mlynská 28, IČO 00 620 157 proti žalovanému AXA pojišťovna a.s., so sídlom Česká republika, Praha 6 - Vokovice, Evropská 810/136, IČO: 28 195 604, konajúcemu prostredníctvom organizačnej zložky AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, Krasovského 3986/15, IČO: 36 857 521, zastúpenému CLS Čavojský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Zochova 6-8, IČO 36 854 972, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -372 zo dňa 21. októbra 2021 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku V. o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby žalobcu a výrokoch VI. a VII. o náhrade trov konania strán sporu p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku VIII. o náhrade trov konania štátu m e n í tak, že štát m á n á r o k na náhradu trov konania na súde prvej inštancie voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 %.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o náhradu za bolesť v sume 12.972,90 eur zastavil /výrok I./, konanie o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 77.980,16 eur zastavil /výrok II./, konanie o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 38.990,08 eur zastavil /výrok III./, konanie o náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 567,21 eur zastavil /výrok IV./, v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol /výrok V./, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 74,63 % /výrok VI./, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 25,37 % /výrok VII./ a štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % /výrok VIII./.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného titulom náhrady škody na zdraví zaplatenia náhrady za bolesť v sume 15.630,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % zo sumy 15.630,- eur od 27.11.2016 do zaplatenia, náhrady za sťaženie spoločného uplatnenia /ďalej len SSU/ v sume 93.952,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % zo sumy 93.952,- eur od 27.11.2016 do zaplatenia, zvýšenia náhrady za SSU v sume 46.976,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 683,38 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 683,38 eur od 27.11.2016 do zaplatenia. žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.8.2014 bol účastníkom dopravnej nehody, keď ho, jazdiaceho na bicykli,

zrazilo motorové vozidlo Kia Sportage EČV: PD XXXEB so zapojeným nákladným prívesom značky B., EČV: PD XXXYF, ktoré viedol vodič P. V.. Žalobca pri dopravnej nehode utrpel ťažké zranenia, ktoré zanechali na zdravotnom stave žalobcu trvalé poškodenie zdravia - poúrazová centrálna triparéza s akcentáciou na ľavostranných končatinách, periférna lézia nervus facialis vľavo, lagophtalmus oculi vľavo, pseudobulbárny syndróm, organický psychosyndróm s frontálnou symptomatológiou, kognitívny deficit mierneho stupňa, inkontinencia moču a stolice. Utrpel teda škodu na zdraví a preto si uplatňuje podľa § 444 Občianskeho zákona jednorazové odškodnenie bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia. Uplatňuje si aj zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%, kde poukázal to, že v jeho prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa, pretože úraz pre život žalobcu predstavoval zásadnú zmenu a zásah do života, ktorý natrvalo, nezvratne a zásadným spôsobom poznačil prežívanie a uplatnenie žalobcu v rôznych oblastiach. Pred úrazom úplne zdravý človek bez akýchkoľvek zdravotných problémov, vykonával povolanie baníka, bol dlhoročným niekoľkonásobným darcom krvi. Má jednu dcéru, o ktorú sa po smrti manželky staral ako vzorný a milujúci otec v snahe zabezpečiť dcére, čo najlepšie vzdelanie a snažil sa svojou prácou zarobiť dostatok finančných prostriedkov na jej štúdium. Po dopravnej nehode sa stal z neho bezvládny človek, neschopný postarať sa o nielen dcéru, ale aj o seba samého. Stratil možnosti vlastnej sebaobsluhy a samostatnosti. Je úplne odkázaný na pomoc iných, pretože je trvalo ležiaci, neschopný vykonávať ani základné biologické potreby človeka. Je trvale inkontinentný a neschopný akýchkoľvek základných hygienických úkonov a samoobslužných činností. Kontakt s ním je výrazne obmedzený, nakoľko sa veľmi ťažko vyjadruje. Bol uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnosti poruchy 80%. V dôsledku úrazu sa zmenila aj rodinná stránka života žalobcu. Pred úrazom mal intenzívny vzťah so svojou dcérou a utvorili sa medzi nimi veľmi intenzívne citové a emocionálne väzby zahrňujúce aj spomienky na spoločné prežité chvíle. V dôsledku ťažkého poškodenia mozgu a poškodenia vedomia a rozumových schopností žalobcu však tento vzťah degradoval na minimálnu úroveň, čo predstavuje pre žalobcu nepochybne obrovskú stratu. Stratil úplne možnosť vykonávať akúkoľvek inú prácu. Zmenil sa z aktívneho samostatného pracujúceho človeka na nevládneho pacienta, ktorý je odkázaný na starostlivosť iných ľudí. Bol rozhodnutím sociálnej poisťovne uznaný za invalidného s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 80 %. Pred nehodou bol veľmi aktívny, mal záľuby. Pravidelne navštevoval plaváreň, chodil sa bicyklovať, hral futbal, rád chodil do prírody na huby. Chodil na rôzne výlety so svojou dcérou, stretával sa často s priateľmi a aktívne trávil voľný čas. Aktívne trávenie voľného času sa u žalobcu kategoricky zmenilo na bezvládne prežívanie zvyšku života na lôžku bez možnosti akéhokoľvek športového, či spoločenského vyžitia. V dôsledku toho stratil priateľov, stratil kontakt so spoločnosťou a nebyť jeho dcéry, zostal by úplne osamotený. Ďalej si uplatnil aj náhradu za stratu na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákona, keď následkom úrazu bol práceneschopný od 20.8.2014 do 5.11.2014, t. j. 70 dní a denný vymeriavací základ podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 23.1.2014 činí 37,1404 eur. Celkom uplatnil sumu 683,38 eur, prvý až tretí deň práceneschopnosti je percentuálny podiel denného vymeriavacieho základu 55 %, výpočet straty na zárobku za jednotlivé dni 20,447 2 x 3 dni a celková suma straty na zárobku činí 61,28 eur a od štvrtého dňa do sedemdesiateho dňa práceneschopnosti percentuálny podiel denného vymeriavacieho základu 25 %, výpočet straty na zárobku za jednotlivé dni 9,2851 x 67 dní a celková suma straty na zárobku 622,10 eur. Nakoniec si žalobca uplatnil podľa , Občianskeho zákona a tiež aj úrok z omeškania. Uviedol, že si nároky na náhradu škody uplatnil u žalovaného priamo podaním žaloby zo dňa 11.8.2016 a 3-mesačná lehota na skončenie prešetrovania uplynula dňa 11.11.2016 a následne 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia uplynie dňa 26.11.2016. Nasledujúcim dňom, t. j. 27.11.2016 sa žalovaný eventuálne dostane do omeškania s poskytnutím plnenia, preto si od tohto dňa žalobca uplatňuje zaplatenie úroku z omeškania. Zodpovednosť žalovaného za škodu zdôvodnil a Občianskeho zákona s tým, že v danom prípade bola škoda na zdraví žalobcu vyvolaná osobitnou povahou prevádzky pohybujúceho sa motorového vozidla. Pasívnu legitimáciu žalovaného odôvodnil , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

3. Súd vykonal v spore dokazovanie. Z výsluchu svedka P.a V. súd zistil, svedok išiel z A., kde bol zobrať odpad - konáre, ktoré viezol do obce E.. V aute bol spolujazdec. Na ceste bolo viac cyklistov. Videl žalobcu, išiel pred ním kľučkovite, ešte jeho spolujazdec povedal, že tento má, teda mal na mysli, že bol pod vplyvom alkoholu. Videl, že žalobca je pod vplyvom alkoholu, pretože išiel pred ním. Konáre, ktoré na prívesnom vozíku mal zabezpečené dvomi gurtňami, teda sťahovacím zariadením a konáre

z prívesného vozíka neprevisovali. Bol si 100 % istý, že konáre neprevisovali. Boli uložené na vozíku tak, že presahovali vrch, ale z boku nevybočovali. Chcel žalobcu predbehnúť, preto na neho zatrúbil, následkom toho uhol doprava a následne ho začal predbiehať. Keď ho predbehol, počul buchot a videl v spätnom zrkadle, že žalobca buchol do vozíka z pravej strany, všetko sledoval v zrkadle, v prednej časti pred kolesom. Nevedel presne vysvetliť, ako mohlo prísť k takémuto stretu, či si žalobca myslel, že auto už prešlo alebo dostal balans. Keď išiel žalobca balansom, išiel krivo, myslel si, že je pod vplyvom alkoholu a či išiel dobre ako cyklista, nevedel uviesť. Svedok tvrdil, že išiel maximálne 20 km/ hod. Túto cestu pozná, lebo chodí ňou celý život. Okrem cyklistov, ktorí chodia touto cestou a ktorých tam v tom čase bolo viac, chodia touto cestou aj iní občania, ktorí tam trénujú. Podľa neho nešiel žalobca nebezpečne na bicykli, ale bolo mu čudné, že chodí hore-dole, teda mal balans. Nevedel súdu vysvetliť, prečo sa stala táto udalosť, či to bolo spôsobené alkoholom alebo balansom alebo tým, že si žalobca myslel, že je už koniec vozíka. Svedok nebol žiadnym spôsobom postihnutý, čo sa týka dopravnej nehody a jeho auto bolo po strete v poriadku. Tvrdil, že mal dobre zakotvený prívesný vozík. Počasie bolo dobré, bolo teplo a bolo fajn. Svedok nemal slnečné okuliare, nefajčil a netelefonoval. Keď zatrúbil na žalobcu, išiel smerom doprava, dobre sa uhol a nešiel veľmi na kraj vozovky. Žalobca išiel na bicykli po šírke celej cesty slučkovite a svedok si nemohol dovoliť ho predbehnúť, keby nebol na neho zatrúbil. Žalobca sa dal s bicyklom nabok tak, že išiel na kraj vozovky, teda na krajnicu doprava. Keď ho svedok predbiehal, žalobca bol na krajnici a tým, že sa uhol, nešiel rýchlo, vtedy nebalansoval. Následne išli súčasne spolu. Žalobca narazil do vozíka predným kolesom do bočnej strany. Popísal vozovku, ktorou išli, na ľavej aj pravej strane bol jarok a kríky. Do vozovky nič nezasahovalo. Po nehode bol žalobca pri vedomí, svedok vyskočil z auta, žalobca ležal na chrbte, chrčal, ako keby chrápal, chytil mu tepnu na krku a vtedy sa už na miesto zbehlo viac ľudí. Na miesto prišiel občan, ktorý uviedol, že je lekár a vtlačil mu sánku, aby mu nezapadol jazyk. Nekomunikoval vtedy so žalobcom. Svedok po celý čas sledoval jazdu žalobcu na bicykli v zrkadle a vtedy, keď počul buchol, vtedy zastal. Keď ležal po nehode na ceste, žalobca chrápal ako, keď spí, mal zatvorené oči, pod hlavou mal krv a či komunikovala s ním lekárka, ktorá prišla, nevedel uviesť, lebo následne odišiel. Svedok definoval označenie tejto vozovky ako účelová komunikácia vybudovaná JRD O. Z., ale nie je označená ako komunikácia pre cyklistov, ale chodia tam cyklisti, chodia tam bežci, ale tiež prechádzajú vozovkou osobné motorové vozidlá, čo majú povolenie, ale chodia tam vozidlá aj bez povolenia. Svedok má povolenia na pohyb vozidlom po tejto komunikácií, lebo ide o poľovný revír, lebo svedok je poľovník. Upresnil, že začal žalobcu prebiehať vtedy, keď sa uhol, lebo inak by ho predbehnúť nemohol. Pri predbiehaní sa dostalo jeho vozidlo s vozíkom do jednej línie pri predbiehaní a žalobca išiel na pravú stranu vozovky a svedok sa mierne vychýlil doľava. Výška vozíka je 70 až 80 cm a výška nákladu bola 1,5 m. Sledoval v spätnom zrkadle žalobcu, lebo videl predtým, že má s bicyklom balans a predbehol ho, keď bol úplne žalobca napravo a keď počul buchot, hneď zastal. Z výsluchu svedka V. X., spolujazdca vodiča vozidla Kia P. V. bolo zistené, že išiel spolu so svedkom P. V. vo vozidle z časti A. do obce E.. Pri jazde povedal P. V., aby dával pozor, lebo tento má draka. Vozidlom šli pomaličky a odrazu počuli, že niečo buchlo. Podľa neho musel cyklista zabalansovať a buchol do vozíka. Vodič P. V. išiel vozidlom pomaly, lebo ho upozornil, že cyklista má draka, mal na mysli, že išiel po ceste tak, že kľučkoval a z toho vyvodil, že má vypité. Spočiatku išiel žalobca na bicykli dobre, ale nevedel uviesť, čo sa stalo, keď začal kľučkovať. Nepamätal si, či P. V. zatrúbil na cyklistu, ale, keď sa rozhodol ho predbehnúť, teda obehnúť cyklistu, tento išiel krajom a keď boli oproti cyklistovi, ho začal P. V. predbiehať. Keď ho predbehol, potom padol na vlečku. Ako sa to stalo, že cyklista padol, nevedel uviesť, len predpokladá, že asi musel balansovať. V čase tejto nehody išiel ešte jeden cyklista v časti A., ale bol dosť ďaleko a išiel smerom do obce E.. Nevedel uviesť, či túto nehodu videl. Vodič P. V. ako vodič bol v pohode, nefajčil, netelefonoval a sústredil sa na jazdu. Šofér urobil všetko potrebné, keď išiel obísť cyklistu, lebo ide o šoféra, bývalého diaľkového autobusu. V prívesnom vozíku za ich autom sa nachádzal odpad zo stromov, nevedel uviesť akého druhu. Tieto konáre mali previazané, aby nespadli z vlečky. Konáre boli do výšky asi pol metra, z vlečky vzadu netrčali, netrčali ani konáre z bokov. V prívesnom vozíku bolo primerané množstvo konárov. Nevidel, ako cyklista narazil do vozíka, lebo sa pozeral dopredu, počul len buchot. Vedľa cesty bolo tŕnie, preto nevedel uviesť, či sa cyklista chcel vyhnúť tomuto tŕniu a preto došlo k balansu. Tŕnie zasahovalo na kraj vozovky. Svedok sedel na prednom sedadle, pozeral sa dopredu a vzdialenosť pri predbiehaní, resp. obiehaní od cyklistu bola bezpečná. P. V. chodí touto cestou často, je poľovník. Svedok tiež chodí touto cestou na bicykli, vždy má prilbu a nepožíva alkohol. Žalobca nemal prilbu. Cesta je pre neho ako pre cyklistu bezpečná, lebo kríky vedľa cesty vystrihávajú. Svedkovi sa nestalo, že by kríky alebo tŕnie zasahovalo do vozovky, keď on išiel na bicykli. Tŕnie, ktoré bolo na pravej strane bolo v dĺžke asi 5 m a zasahovalo do cesty asi pol metra, keď išiel, v podstate sa pokrčil a tak potom prešiel. Nebol to pre neho nijaký problém. Na tejto ceste sa stretávajú aj dve autá naraz. Z výsluchu svedka L. X., náhodného

svedka nehody, súd zistil, že žalobcu nepozná. Boli s priateľkou v čase nehody 28.8.2014 ako cyklisti na inkriminovanom mieste, kde sa stala dopravná nehoda. V tom čase sedeli na múriku neďaleko cesty, kde sa realizovala výstavba nových rodinných domov. Videl, že v tom čase sa na ceste nachádzalo viac cyklistov. Asi 20 m od nich, kde sedeli na múriku došlo k dopravnej nehode a videl, ako išlo osobné motorové vozidlo dosť rýchlo, podľa neho asi 60 km/hod. a cyklista sa zrejmé išiel vyhnúť konárom, ktoré zasahovali do cesty. Svedok uviedol, že sa domnieva, že to takto bolo. Cyklista sa nachádzal pred osobným motorovým vozidlom. Vozidlo predbiehalo cyklistu, pričom auto netrúbilo na cyklistu. Keď auto predbiehalo cyklistu, tento bol po pravej strane, vozidlo cyklistu predbehlo, ale ako došlo k stretu cyklistu s vozidlom nevidel. Sledoval cyklistu asi v dĺžke 20 m a keď ho videl, tak išiel po pravej strane rovno. Nevidel u neho balans, resp., že by slučkoval. Nepamätal si, či mal cyklista na hlave prilbu. V tom čase cestou išlo viac cyklistov. Nevedel posúdiť, či cyklista išiel dobre po vozovke, pretože nie je cyklista a nič podstatné si k osobe cyklistu nevšimol. Auto naložené konármi bol Jeep červenej farby, za ktorým bol aj príves. Myslí si, že na prívese bolo drevo, ale nevedel sa podrobnejšie k nákladu vyjadriť. Nevedel uviesť, či drevo vytŕčalo zprava, zľava alebo zozadu, nevedel posúdiť ani to, či prívesný vozík bol naložený bezpečne. Dve vozidlá vedľa seba môžu ísť na tejto vozovke, ak sa vyhnú, ale k šírke vozovky sa nevedel vyjadriť. Nevedel uviesť, či sa cyklista vyhol viac, alebo sa uhol na pravú stranu krajnice, keď ho vozidlo predbiehalo. Nevidel, že by konáre zasahujúce do cesty prerazili cyklistu, ktorý by padol na vozidlo, resp. pod vozidlo. Nevedel uviesť na akom úseku tieto kríky zasahovali do cesty, pripustil, že 40 alebo 50 cm do šírky vozovky. Domnieva sa, že to vozidlám nevadilo. Nepamätal si, či sa cyklista vyhol týmto kríkom zasahujúcim do cesty. Prívesný vozík bol súčasťou auta a bol šedej farby, išlo o väčší vozík. Či bol primeraný k vozidlu, nevedel uviesť a vozík prečnieval z bokov vozidla. Nevedel, či bola cesta s výmoľami alebo s puklinami. Svedok sedel na pravej strane z pohľadu jazdy vozidla. Nevidel stret. Nepamätal sa, kedy sa naposledy pozrel k autu a k cyklistovi a kedy uhol pohľadom. Moment auto - cyklista nevidel. Pri popise, ako išiel cyklista uviedol, že cyklista išiel normálne, vozidlo prefrčalo, sledoval to až do okamihu, keď sa stal stret, ktorý ale nevidel, ale keď počul buchot, obzrel sa. Z výsluchu svedkyne E. B., ktorá bola spolu so svedkom L. X. v čase nehody na mieste nehody vyplynulo, že 28.8.2014 sa bicyklovala s bývalým priateľom L. X. v časti, kde došlo k nehode. V tejto časti sa nachádza premostenie, kde spolu s priateľom sedeli a išli si zapáliť. Videla, ako išiel po ceste cyklista, ktorý išiel normálne po krajnici po pravej strane, nebalansoval a následne videla auto, ktoré išlo s drevom. Podľa nej išlo auto väčšie neprimerane, pretože cesta je úzka. Za autom bol prívesný vozík, v ktorom sa nachádzali konáre, ktoré vyčnievali z boku vozíka. Nesledovala zrakom vozidlo s cyklistom. S priateľom sedeli, rozprávali sa a fajčili. Jej zrak sa uprel na cyklistu a auto vtedy, keď počula náraz, pozrela sa smerom nárazu a videla cyklistu na zemi. Následne z auta vyskočili ľudia a išli pomáhať cyklistovi. Videla, ako pán z auta dával pod hlavu cyklistovi niečo, následne prišla záchranka a polícia. Nepamätala sa, či cyklista mal na hlave prilbu. Videla ako cyklista mal hlavu v tráve a nohy na ceste. Svedkyňa nemá vodičské oprávnenie, podľa nej išlo auto rýchlo. Nič podstatné si na vozidle nevšimla. Podľa nej je cesta jamová, chodia tam cyklisti a vie, že je tam zákaz chodiť vozidlami, vie to z dôvodu, že je z obce E. a na začiatku obce je tabuľa zákaz chodenia vozidlami. Táto cesta podľa nej nie je dostatočne široká, aby vozidlo obišlo cyklistu. Podľa nej išiel cyklista dobre po pravej strane. Nevidela ako vozidlo predbiehalo cyklistu. Nevedela uviesť, aká vzdialenosť je medzi ňou a priateľom a miestom, kde došlo k dopravnej nehode. Videla len, ako cyklista leží na zemi. V tom čase chodila touto cestou často na bicykli a chodila tam v tom čase s priateľom. Veľa cyklistov využíva túto cestu na bicyklovanie. Na ceste jej vadili jamy. Nevidela, ako došlo k stretu cyklistu a vozidla, ale podľa nej k nehode došlo preto, že konár zachytil cyklistu. Nevedela uviesť, či nejaký konár trčal z vozíka, ale stret cyklistu a vozidla nevidela. Nevedela uviesť, či cyklistu zachytil vozík alebo konár. Nepamätala sa, či šofér trúbil na cyklistu. Občas, keď išla touto cestou na bicykli, vadili jej kríky zasahujúce do cesty, ale dalo sa kríkom vyhnúť. Nevedela uviesť, koľko centimetrov kríky zasahovali do cesty. Nevidela tiež, že by urobil cyklista kľučku, aby sa vyhol konárom siahajúcim do cesty, alebo vyčnievajúcim z vozíka. Nemyslela si, že bol cyklista bol pod vplyvom alkoholu vzhľadom na techniku jazdy. Nepamätala si presne podrobnosti z tejto nehody z časového dôvodu, takto vysvetlila rozpor vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom v novembri 2014 a svojou výpoveďou na pojednávaní. Upresnila časový horizont, keď prebehol cyklista a následne šlo auto v rozpätí asi 40 až 50 sekúnd. Upresnila výšku kríkov, ktoré zasahovali do cesty, tieto boli asi do výšky bicykla. Z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica zo dňa 4.9.2014 vyplynulo, že žalobca bol prijatý na oddelenie anestéziológie a internej medicíny 28.8.2014 a prepustený bol 4.9.2014 so záverom karaniotraume, hemoragicko-kontúzne ložisko FT bazálne 1.sin, edéme mozgu, subdurálne krvácanie po úraze FTP 1.dx <ftp://FTP 1.dx>, supratentoriálne v oblasti Pentagonu prepontínnych cisterien so zatečením do spinálneho kanála, dekompresívna kraniectomia FTP, viaceré zlomeniny lebky, ložiskové pomliaždenie mozgu. V prepúšťacej správe je podrobne

popísaný priebeh ochorenia žalobcu. Zo správy vyplýva, že žalobca bol privezený LZS bez predošlého ohlásenia ako cyklista údajne opitý, zrazený vodičom nákladného auta, údajne tiež opitým z letiska Prievidza. Z ďalšej prepúšťacej správy z Národného rehabilitačného centra Kováčová zo dňa 4.1.2016 súd zistil, že prijatie odporučila Nemocnica s poliklinikou Prievidza, so sídlom B.. Zo správy tiež vyplýva, že v tomto národnom rehabilitačnom centre bol žalobca od 4.1.2016 do 25.1.2016. V tejto správe je podrobne rozpísaný rehabilitačný program. Zo záveru zo psychologického vyšetrenia z Národného rehabilitačného centra Kováčová zo dňa 20.1.2016 vyplynulo, že u žalobcu bolo zaznamenané výrazné zlepšenie oproti minulému pobytu v oblasti kognitívnych funkcií a exekutívy aj spolupráce. Bolo možné realizovať celú neuropsychologickú batériu. Výsledky kontrolného psychologického vyšetrenia svedčia pre výrazné zlepšenie celkovej kognitívnej výkonnosti. Zo záveru je zrejmé, že kognitívne deficity t. č. už mierneho stupňa pretrvávajú v oblasti krátkodobej/pracovnej pamäti, vizuo-motorickej koordinácie so sekundárnym dopadom dysexekutívneho syndrómu ľahkého stupňa a mierne psychomotorického tempa. Osobnosť kompenzovaná, nižšia flexibilita v myslení euthýmne ladenie. Bolo doporučené pokračovať v kognitívnom tréningu. Podľa prepúšťacej ošetrovateľskej správy zo dňa 25.1.2016 z Národného rehabilitačného centra Kováčová vyplýva, že žalobca bude používať mechanický invalidný vozík a sú tu vymenované ďalšie ortopedické a kompenzačné pomôcky na polohovanie končatín s polohovateľnými dlahami do extenzie. Bol vydaný lekársky posudok o bolestnom dňa 6.6.2016 primárom MUDr. Jozefom Hudecom, PhD. ortopéd špec. FBLR, ktorý uviedol začiatok liečenia žalobcu od 28.8.2014, dátum ukončenia liečby nie je uvedené, v ústavnom ošetrení od 28.8.2014, pracovná neschopnosť od 28.8.2014 intermitentne do 25.1.2016. Lekársky posudok o bolestnom je vypracovaný podľa z . č. - o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších zmien a doplnkov a príčina poškodenia je uvedená zrazenie ako cyklista osobným autom s prívesom. Lekár ohodnotil bodovo bolestné za úraz 885 bodov. Bol vydaný lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia dňa 6.6.2016 tým istým lekárom s tým, že žalobcovi bolo priznaných za sťaženie spoločenského uplatnenia 2.660 bodov a bodové ohodnotenie podľa vzhľadom na obmedzenie a stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví zvýšené na dvojnásobok na 5.320 bodov. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny so sídlom Prievidza vydal dňa 16.4.2015 rozhodnutie, ktorým vyhovel žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom zo dňa 4.3.2015 pre žalobcu. V rozhodnutí je uvedená funkčná porucha u žalobcu 80 %. Žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaný na sprievodcu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny vydal dňa 2.4.2015 lekársky posudok na účely preukazu vydaný podľa a - o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších zmien a doplnkov pre žalobcu s tým, že u žalobcu ide o stav po ťažkej traume hlavy s apalickým syndrómom kvadruparesou imobilitou, inkontinenciou moču 3.st. Ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a vyžaduje si sprievodcu. Tento lekársky posudok vydal posudkový lekár MUDr. Karol Herda. Trenčiansky samosprávny kraj so sídlom Trenčín vydal dňa 3.11.2014 posudok o odkázanosti na sociálnu službu na základe žiadosti o posúdenie odkázanosti a zdravotného posudku žalobcu s tým, že zoznam úkonov sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť a úkony základných sociálnych aktivít sú všetky vymenované v uvedenom posudku. Žalobca splnil podmienky pre poskytovanie sociálnej služby v Domove sociálnych služieb v zmysle - o sociálnych službách v znení neskorších zmien a doplnkov. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza so sídlom Prievidza vydala dňa 6.11.2014 Odborný posudok o invalidite. Rozhodla, že žalobca je invalidný podľa o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 80 %. Na základe uvedeného odborného posudku o invalidite rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava dňa 11.12.2014 rozhodnutím a určila od 1.januára 2015 pre žalobcu zvýšenie invalidného dôchodku na sumu 504,20 eur. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza rozhodnutím zo dňa 23.októbra 2014 priznala žalobcovi pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 28.augusta 2014 nárok na nemocenské za obdobie od 7.sepembra 2014 do zániku nároku na nemocenské vo výške 10,21361 eur za deň. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 11.8.2016 uplatnil týmto podaním nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a uplatnenie straty na zárobku počas PN vo veci poisteného vodiča P. V., poškodeného X. A., žalobcu pri dopravnej nehode zo dňa 28.8.2014 motorovým vozidlom zn. Kia Sportage, EVČ: PD XXXEB, prív. vozík zn. BAN, EVČ: PD XXXYF. AXA poisťovňa, a. s. zaregistrovala vznik poistnej udalosti pod číslom: . K uplatnenému nároku žalobcu

prostredníctvom právneho zástupcu poisťovňa uviedla, že žiada o zaslanie dokumentov preukazujúce zavinené protiprávne konanie poisteného. Z relácie Dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody predloženej poisťovňou AXA Poisťovňa, a.s., organizačná zložka Slovensko so sídlom Bratislava zo dňa 18.8.2016 okrem iného vyplýva, že k dopravnej nehode došlo 28.8.2014 o 17.50 hod. v obci B., časť A. na komunikácií mimo obce a mimo križovatky. Išlo o cestu od B., časť A. na obec E.. Z popisu priebehu dopravnej nehody vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že cyklista A. idúci smerom do E. po pravej strane cesty stratil stabilitu pri riadení bicykla, kedy predným kolesom narazil do pravej prednej časti prívesného vozíka ťahaného OMV Kia Sportage, ktoré ho v tom čase predchádzalo. Následkom bolo, že cyklista po náraze padol na zem a zranil si hlavu. Dňa 17.9.2014 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví v zmysle . X. A. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa , , zákona o priestupkoch. Príčinou dopravnej nehody bolo porušenie povinnosti vodiča - nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke a následok, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Priamym účastníkom bol aj V. X., ktorá bola prepravovaná osoba, spolujazdec, ktorý bol bez zranenia, priamym účastníkom bol P. V., bez zranenia, obaja bytom E.. Svedkami dopravnej nehody bol L. X.. Vozidlo dopravnej nehody bolo Kia Sportage PD XXXEB, červená metalíza, ktoré nebolo poškodené a prívesný vozík BAN PD XXXYF, ktorý bol pripojený na vozidlo. Škoda na vozidle bola 50 eur. Z trestného spisu ORPZ Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza ČVS:ORP-140/ DI-PD-2014 vyplýva, že dňa 17.9.2014 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa , lebo dňa 28.8.2014 v čase o 17.50 hod. došlo na účelovej komunikácií medzi obcami B., časť E. a E. v okrese X. k dopravnej nehode, kedy cyklista X. A. riadil bicykel po uvedenej ceste v smere na E. a to po pravom okraji cesty a v tom istom čase riadil po tejto ceste svoje osobné motorové vozidlo zn. Kia Sportage s EVČ: PD-XXXEB s prívesom s EČV: PD-XXXYF vodič P. V., bytom E.. Vo vzdialenosti 63 m od betónového premostenia potoka na tejto ceste v smere na obec E. došlo k zrážke cyklistu s prívesným vozíkom ťahaným uvedeným osobným motorovým vozidlom. Cyklista X. A. utrpel pri dopravnej nehode zranenie, ktoré si vyžiadalo viac ako 7 dní zmeny jeho obvyklého spôsobu života. Požitie alkoholických nápojov nebolo zistené u vodiča motorového vozidla, nakoľko cyklista X. A. nebol schopný dychovej skúšky pre zranenie, bol nariadený odber krvi. Vo veci boli vypočutí svedkovia P. V., B., X., X., A.. Z výpovede P. V. z trestného spisu okrem iného vyplynulo, že jazdil rýchlosťou v inkriminovanom čase na úseku A. - E. 50 až 20 km/hod., videl na pravej strane cyklistu, ktorý tiež smeroval na obec E., ktorý nemal na hlave prilbu. Cyklista išiel kľukato a ešte aj jeho spolujazdec mu povedal, aby dával pozor, nakoľko sa mu javilo, že je pod vplyvom alkoholu a preto sa dal s vozidlom maximálne k ľavému okraju vozovky. Mal podozrenie, že cyklista je pod vplyvom alkoholu, upozornil ho zatrúbením, že ide za ním a že ho ide predbehnúť. On sa na to dal ešte viacej k pravému okraju vozovky, takže zareagoval na jeho zatrúbenie a potom ho začal predchádzať. Keď bol už pred cyklistom so svojím vozidlom, sledoval ho v spätnom zrkadle a tým dával pozor, aby ho bezpečne predbehol. Keď ho začal predbiehať už aj vozíkom, ktorý ťahal, videl ho v spätnom zrkadle, že cyklista urobil náhly pohyb s bicyklom doľava, kedy následne padol a počul aj buchnutie do vozíka. Ihneď zastavil vozidlo, vystúpil z neho a utekal za cyklistom a videl, ako leží na vozovke. Na zadnej časti hlavy mal krv a okamžite zavolal záchranku. Do príchodu sa mu snažil pomôcť, cyklista bol pri vedomí a komunikovali spolu. Tiež spomenul neznámeho lekára, ktorý mu poskytol prvú pomoc. Bol v šoku, preto mu nebol schopný poskytnúť prvú pomoc. Následne volal políciu. Nebol si vedomý porušenia dopravných predpisov, lebo dodržal všetko, čo mal a nebol si vedomý ani, že by zavinil dopravnú nehodu. Podľa neho k dopravnej nehode došlo preto, lebo cyklista bol pod vplyvom alkoholu a nebol schopný bicykel riadiť. Z výsluchu svedkyne E. B. vyplynulo, že v deň nehody v čase asi o 17.45 hod. sedela pri premostení potoka v obci B., časť A. so svojím priateľom L. X. a postrehla, ako prešlo okolo nich vozidlo SUV, nepamätala si značku a ťahalo prívesný vozík naložený konármi zo stromov. Vodič tohto vozidla obchádzal kúsok od nich cyklistu, kedy sa dal s vozidlom na čo najviac na ľavú stranu a cyklista, keď počul, že ide za ním vozidlo, dal sa úplne vpravo. Keď už však bolo vozidlo pred cyklistom, tento zrejme nevedel, že vozidlo ťahá ešte aj prívesný vozík, cyklista za vozidlom urobil s bicyklom kľučku doľava, kedy sa vyhýnal kríkom a konárom z rastúcich stromov do cesty. Vtedy narazil predným kolesom do vozíka za vozidlom a tento náraz ho prevrátil tak, že padol hlavou rovno na vozovku. Cyklista nemal na hlave prilbu. Po páde cyklistu vozidlo zastavilo a vodič a tiež spolujazdec vyšli von z vozidla a išli za cyklistom. Vodič zavolal záchranku. Svedok L. X. vo svojej výpovedi uviedol, že bol s priateľkou E. B. v inkriminovanom čase na úseku časť A. smer obec E. a sedeli na betónovom premostení potoka, rozprávali sa. Prešlo okolo nich vozidlo s vozíkom, išlo terénne auto, ktoré ťahalo za sebou prívesný vozík naložený konármi zo stromov. Vozidlo jedným kolesom vozík tresol do jamy na ceste, čo spôsobilo riadnu ranu, preto sa spolu s priateľkou pozreli na toto vozidlo a videli ako vodič obchádza kúsok od

nich cyklistu. Vodič sa s vozidlom dal úplne na kraj vozovky vľavo a cyklista sa dal úplne vpravo. Zrejmé počul, že ide za ním vozidlo a keď už vozidlo bolo pred cyklistom, ten urobil s bicyklom manéver vľavo, pretože obchádzal konáre, ktoré zo stromov zasahovali do cesty. Netušil, že vozidlo za sebou ťahá vozík a zrejmé predným kolesom bicykla narazil do vozíka za vozidlom a tento náraz ho prevrátil tak, že padol hlavou rovno na vozovku. Nemal na hlave prilbu, rozbil si hlavu. Spolujazdec P. V., V. X. uviedol, že vodič P. V. išiel rýchlosťou 15 až 20 km/hod., všimol si na pravej strane cyklistu, ktorý smeroval tiež na obec E. a videl ho aj P. V.. Išiel po pravom okraji vozovky. Cyklista jazdil na bicykli kľukato a nemal na hlave ochrannú prilbu. Povedal vodičovi, aby dával pozor, lebo tento cyklista má draka, to znamená mal vypité vzhľadom na jeho jazdu. Vodič sa dal s vozidlom maximálne k ľavému okraju vozovky a upozornil zatrúbením cyklistu, že idú za ním a že ho idú predbehnúť. Cyklista sa na to dal ešte viac k pravému okraju vozovky, takže na zatrúbenie zareagoval a potom začali cyklistu predchádzať. Následne, keď boli s vozidlom pred cyklistom, počuli buchot a vodič vozidla okamžite zastavil. Nevedel o čo ide, ale vodič zastavil a zbadal cyklistu na zemi. Cyklistovi tiekla z hlavy krv a vodič P. V. volal záchranku. Cyklista s nimi komunikoval a snažili sa mu pomôcť do príchodu záchranky. P. V. bol z tejto nehody v šoku. Zo zápisnice o výsluchu znalca Ing. L. U. okrem iného vyplýva, že koncentrácia etanolu v krvi X. A. mohla byť 2,28 - 2,56 g/kg (promile). V uvedenom spise sa nachádza aj znalecký posudok č. 128/2014 vo veci analýzy dopravnej nehody zo dňa 28.8.2014 vypracovaný Ing. Karolom Gondžárom, CSc. so sídlom Žilina, znalcom z odboru dopravy, doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorý vo svojom znaleckom posudku v závere uviedol, že vodič vozidla zn. Kia Sportage EČ: PD XXXEB s prívesom EČ: PD XXXYF P. V. jazdil v nehodovom mieste s vozidlom rýchlosťou 15 až 20 km/hod. Rýchlosť jazdy vodiča hodnotil ako dovolená a technicky primeraná a rýchlosť jazdy vodiča nie je v príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom dopravnej nehody a ani túto nejako neovplyvnila. Vodič cyklistu upozornil zatrúbením, po čom začal cyklistu predchádzať a keď sa nachádzal vozidlom Kia pred cyklistom, uvidel ako cyklista zabalansoval a spadol doľava na pravú zadnú časť prívesu. Vodič predchádzal cyklistu tak, že s vozidlom a prívesom jazdil ľavou stranou pri ľavom okraji vozovky, to znamená v pravej časti vozovky zostávalo približne 1,4 m voľnej šírky vozovky pre jazdu cyklistu. Cyklista mal dostatočnú šírku pre bezpečnú jazdu. Vodič predchádzal cyklistu s bezpečným bočným odstupom. Techniku a spôsob jazdy vodiča motorového vozidla Kia Sportage hodnotil znalec ako správnu, vodič jazdil v nehodovom mieste dovolenou a technicky primeranou rýchlosťou, cyklistu predchádzal bezpečným spôsobom a s dostatočným bočným odstupom a nemohol predvídať, že cyklista v nehodovom mieste zabalansuje a spadne doľava a toto nemohol ani nijako ovplyvniť. Technika a spôsob jazdy vodiča osobného motorového vozidla Kia s prívesom nie je v príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom dopravnej nehody. Cyklista X. A. jazdil pred nehodou pri pravom okraji vozovky a v nehodovom mieste, keď bol predchádzaný vozidlom Kia s prívesom zabalansoval a spadol vľavo na pravú zadnú časť prívesu. Po nehode zostal ležať na vozovke v pravej časti vozovky. Konanie cyklistu bolo v čase nehody ovplyvnené alkoholom. Techniku a spôsob jazdy cyklistu je možné hodnotiť ako nesprávnu a to v tom, že cyklista jazdil pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho bola jeho jazda nestabilná a keď bol predchádzaný vozidlom Kia s prívesom, zabalansoval a spadol doľava na pravú zadnú časť prívesu. Nesprávna technika a spôsob jazdy cyklistu spočívala v jeho nestabilnej jazde v dôsledku stavu po požití alkoholu s následným pádom vľavo, je možné hodnotiť v priamej príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom dopravnej nehody. Vodič motorového vozidla Kia nemal možnosť nehode zabrániť, nakoľko cyklistu predchádzal bezpečným spôsobom a nemohol predvídať, že cyklista zabalansuje a spadne doľava na pravú zadnú časť prívesu. Cyklista X. A. mal možnosť nehode zabrániť a v kritickom mieste jazdiť pri pravom okraji vozovky, nebalansovať a nespadnúť, čo však bolo ovplyvnené stavom po požití alkoholu. Zo znaleckého posudku č. 14/2020 vypracovaný a predložený Ing. Marcelom Jancom, znalcom z odboru cestná doprava zo dňa 3.4.2020 vyplýva, že vodič vozidla Kia P. V. mohol cyklistu X. A., resp. v trajektóriu pohyb cyklistu na danú vzdialenosť rozpoznať, teda mohol ho vidieť. Znalec uviedol, že je prijateľné predpokladať, že vzhľadom na spôsob jazdy cyklistu A. začalo cyklistu vozidlo Kia vedené vozidlo P. V. v tomto čase meniť smer jazdy k ľavému okraju. V tomto čase je technický prijateľné predpokladať, že v tomto čase mohlo byť vodičom vozidla Kia P. V. aktivované zvukové zariadenie, klaksón a následne mohla byť upravená trajektória pohybu cyklistu X. A. smerom doprava z dočasne menej výraznou amplitúdou priečneho pohybu bicykla. V inkriminovanom čase je technický prijateľné predpokladať, že v tomto čase začínalo vozidlo Kia vedené vodičom P. V. predchádzať cyklistu X. A. a v tomto čase prebiehalo predchádzanie cyklistu vozidlom Kia a začína zmena smeru jazdy cyklistu A. smerom doľava. V čase zrážky vozidla Kia s prívesným vozíkom a cyklistu na základe spisového materiálu a dostupných informácií a simulácia následnej analýzy nehodového deja je technicky prijateľné predpokladať, že rýchlosť vozidla Kia s prívesným vozíkom v čase zrážky bola 17,5 km/hod., rýchlosť cyklistu 8 km/hod. Možno usudzovať, že

cyklista narazil do pravej prednej časti prívesného vozíka predným kolesom vozidla, čo zjavne vidieť na obrázku č. 17. Je možné potom usudzovať z predloženej fotodokumentácie políciou tesne po dopravnej nehode a analýzou nehodového deja, že najskôr došlo ku kontaktu predného kolesa bicykla s pravou prednou časťou prívesného vozíka, následne ku kontaktu cyklistu, tela cyklistu s konármi zo stromov, ktoré boli uložené na prívesnom vozíku, následne ku strate stability cyklistu a k pádu cyklistu na vozovku. Vozidla Kia s prívesným vozíkom zastavilo približne 13,8 m od miesta zrážky s cyklistom, čo zjavne vidieť na obrázku č.21. Takto stanovil možný priebeh dopravnej nehody znalec, pričom mal zohľadniť všetky zistené skutočnosti, vrátane aj všetkých svedeckých výpovedí a vyhodnotiť ich prijateľnosť pre možný priebeh dopravnej nehody. Znalec na strane 11 až 17 popísal technický najprijateľnejší možný priebeh dopravnej nehody, v ktorom zohľadnil všetky zistené skutočnosti s prihliadnutím aj na zdokumentované informácie uvedené v spisovom materiáli, fotografie z dopravnej nehody, technické parametre vozidla, prívesného vozíka a informácie zistené na mieste dopravnej nehody atď. K technike a spôsobu jazdy vodiča vozidla Kia P. V. a cyklistu X. A. vo vzťahu k charakteru ich jazdy, rýchlosti, bočného odstupu, včasnosti a správnosti reakcie, prípadne vo vzťahu k ďalším podstatným skutočnostiam uviedol, že technika a spôsob jazdy cyklistu X. A. je opísaný na stranách 1 až 17 znaleckého posudku. Vzhľadom na vek cyklistu, mierne stúpanie cesty smerom na E., stav cyklistu, vplyv alkoholu a výpovede zúčastnených strán považuje znalec za technicky prijateľné, že cyklista sa pohyboval rýchlosťou vc = 2,2 m.s.-2, resp. 8 km/hod. Uviedol, že je technicky prijateľné, že jazda cyklistu pod vplyvom alkoholu takého množstva, aké bolo zistené cyklistovi X. A. v kombinácií s rýchlosťou okolo 8 km/hod. spôsobí amplitúdu makrovlny v rozsahu až 1,5 m - priečne vychýlenie od priamky 0,75 m na každú stranu (doľava, resp. doprava). Cyklista by dopravnej nehode zabránil iba takým spôsobom, ak by jazdil pri pravom okraji vozovky, resp. čo najbližšie k pravému okraju vozovky. Cyklista by dopravnej nehode zabránil aj v tom prípade, ak by amplitúda, tzv. makrovlny bola maximálne 0,5 m, čo v praxi znamená trajektóriu pohybu cyklista, čo najviac pripomínajúcu pohyb bicykla po priamke s maximálnym priečnym vychýlením 0,25 m na každú stranu (doľava, resp. doprava). Čo sa týka techniky a spôsobu jazdy vodiča vozidla Kia a prívesného vozíka znalec uviedol, že technika a spôsob jazdy vodiča vozidla Kia s prívesným vozíkom P. V. je opísaný na strane 11 až 17 znaleckého posudku. Vzhľadom na dostupné informácie o dopravnej situácií, výpovediach účastníkov a svedkov dopravnej nehody, technických informáciách o vozidle a prívesnom vozíku, náklade, typu komunikácie, poveternostných podmienkach a ďalších skutočnostiach je technicky prijateľné predpokladať, že vozidlo Kia s prívesným vozíkom jazdilo v čase dopravnej nehody a tesne pred dopravnou nehodou rýchlosťou 17,5 km/hod. Vzhľadom na takúto rýchlosť bol vypočítaný minimálny bezpečný bočný odstup vozidla Kia s prívesným vozíkom od cyklistu B = 79,25 m. Zabránenie dopravnej nehody zo strany vodiča vozidla Kia prívesného vozíka P. V. je opísaný na strane 18 až 22 znaleckého posudku. S prihliadnutím na všetky skutočnosti znalec uviedol, že kľukatá jazda cyklistu, predpoklad vodiča vozidla Kia, že cyklista je pod vplyvom alkoholu, trčiace konáre, šírka cesty a výsledkov analýzy nehodového deja je technicky prijateľné predpokladať, že pri predchádzaní cyklistu vodiča P. V. vozidlom Kia s prívesným vozíkom v mieste dopravnej nehody nebolo možné zachovať dostatočný bočný odstup vozidla Kia s prívesným vozíkom od cyklistu. Zabrániť dopravnej nehody tak bolo možné iba takým spôsobom, ak by vozidlo Kia s prívesným vozíkom vedené vodičom P. V. nezačalo predchádzať cyklistu X. A. a buď včas zastavilo pred alebo včas spomalilo a vyrovnalo rýchlosť na úroveň rýchlosti cyklistu. Čo sa týka technickej príčiny dopravnej nehody, znalec uviedol, že vzhľadom na vykonanú analýzu k danej dopravnej nehode možno konštatovať, že technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k otázke právnej a to skutočnosti, či vodič vozidla Kia s prívesným vozíkom P. V. mal povinnosť predpokladať, že cyklista X. A. jazdí v rozpore s ustanovením , v zmysle ktorého na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke po cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, sme sa jazdiť po pravej krajnici vozovky - v danom prípade, či mal vodič vozidla Kia a prívesného vozíka P. V. predpokladať, že cyklista X. A. môže aj v čase predchádzania vozidlom Kia s prívesným vozíkom vykonávať s bicyklom výrazné priečne vychýlenie od priameho smeru, tzv. makrovlna s amplitúdou až 1,5 m, resp., či sa môže vyhýbať konárom zo stromov zasahujúcim do cesty. Ak túto povinnosť vodič vozidla Kia s prívesným vozíkom P. V. mal, potom nehoda mala dva prvky, ktoré spôsobili vznik dopravnej nehody: 1. Nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Kia s prívesným vozíkom P. V. ktorá bola v rozpore s a ktorá vodičovi P. V. znemožnila zabrániť dopravnej nehode. 2. Nesprávna technika jazdy zo strany cyklistu X. A., ktorá bola v rozpore s ustanovením a ktorá kolíznu situáciu vyvolala. Znalec uviedol, že v prípade, ak vodič vozidla Kia s prívesným vozíkom P. V. túto povinnosť nemal, potom technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy zo strany cyklistu X. A., ktorá bola v rozpore s ustanovením zákona

č. a ktorá kolíznu situáciu vyvolala. Znalec na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že vo svojom znaleckom posudku sa nezaoberal, či mohlo mať vplyv na vznik dopravnej nehody aj obchádzanie kríkov zasahujúcich do vozovky žalobcom jazdiaci na bicykli, nakoľko táto otázka je otázka právneho posúdenia súdu, ale reálne vychádzala z obsahu súdneho spisu, kde namodeloval situáciu a podrobne sa k tejto situácií vyjadril na strane 19 znaleckého posudku. Na strane 20, obrázok 22 poukázal na to, že konáre zasahujú do profilu vozovky, preto je technicky možné, že cyklista sa mohol konárom vyhýbať. Na ohliadke na mieste samom bol šesť rokov po dopravnej nehode, pričom niektoré dreviny už boli skosené a terén bol iný. Podľa znalca je dôležitý bočný odstup, pričom polícia namerala šírku vozovky 3,5 m, pričom vo svojom znaleckom posudku na strane 7, obrázok č.1 poukázal na to, že z tohto obrázku je zrejmé, že vozovka nie je rovnako široká a on nameral o 0,5 m na šírku vozovky užšiu. Vozovka má výrazne kolísajúci terén v mieste dopravnej nehody. Preto nie je zrejmé, kde dopravný policajt nameral šírku vozovky, ale znalec vychádzal z namodelovanej situácie a šírky vozovky 3,5 m. Zdôraznil, že vypočutí svedkovia potvrdili, že cyklista išiel pod vplyvom alkoholu. Nielen v znaleckom posudku, ale aj vo svojej výpovedi opakovane uviedol, ako bolo možné zabrániť dopravnej nehode, bolo to možné buď vyrovnaním rýchlosti vozidla na úroveň rýchlosti cyklistu alebo zastaviť za cyklistom a počkať, kým zosadne z bicykla, alebo nechať ho prejsť. Žiadna iná možnosť v tomto prípade nebola. Technickou príčinou dopravnej nehody sa zaoberal na strane 28 a 29 znaleckého posudku, tiež považuje túto otázku za otázku právnu, o ktorej má rozhodnúť súd. Prívesný vozík za vozidlom Kia je širší ako samotné vozidlo, na prívesnom vozíku boli umiestnené konáre, ktoré prevyšovali vozidlo, ktoré zvyšujú riziko zachytenia pohybujúceho sa cyklistu, čo zvýrazňuje práve ten bezpečný bočný odstup. Na otázku, či zasahujúce konáre do vozovky mali vplyv na technický výklad pravidla cestnej premávky, podľa ktorého cyklista má jazdiť pri pravom okraji vozovky a či majú vplyv na technické posúdenie správnosti jazdy cyklistu, znalec poukázal na , ktorý presne definuje, ako má jazdiť cyklista, resp. účastník cestnej premávky, ktorý má ísť po pravej strane a ak by mal prekážku, napr. konáre pred sebou, mal by sa vyhnúť, ale nie náhlym spôsobom, malo by ísť o plynulé obchádzanie, aby neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky. Ak by išlo za cyklistom vozidlo a vidí tento manéver cyklistu, mal by prispôsobiť jazdu, napr. spomalením, zastavením. Každý má sledovať cestnú premávku alebo premávku na ceste, toto súvisí s výkladom uvedeného zákona. K uvedenému sa vyjadril aj na strane 23 znaleckého posudku. Zdôraznil v tomto paragrafe písm. e), kde vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom a podobne. Tiež zdôraznil, že nebolo možné bezpečne predchádzať cyklistu z dôvodu, že vozík bol naložený konármi, ktoré prečnievali, pričom vodič aj spolujazdec vodiča videli, že cyklista je pod vplyvom alkoholu. Nemali cyklistu predbiehať, resp. mali zvážiť predchádzanie aj vzhľadom na šírku vozovky a zasahujúce konáre. Podľa neho vodič nemal cyklistu obísť. Podľa znalca v prípade odbočenia cyklistu, napr. doľava alebo sa vyhýbaniu prekážky je technicky prijateľné predpokladať, že dôjde k otočeniu hlavy cyklistu z dôvodu kontroly, resp. sledovania cestnej premávky za bicyklom. Bočný odstup nie je daný zákonom, ale je veľmi dôležitý, hlavne v prípade vyhýbania sa prekážky, odbočenia a v prípade nepredvídateľnej udalosti (čo vysvetľuje na strane 19 znaleckého posudku konkrétne v bode 2.2.5.5.). Konáre zasahovali minimálne po kraj vozovky, čo znamená, že na to, aby cyklista obchádzal tieto konáre bezpečne, musel sa pohybovať minimálne 40 až 50 cm od okraja vozovky. K znaleckému posudku Ing. Gondžára, CSc. uviedol, že tento znalecký posudok považuje za technicky nesprávny z dôvodu, že simulácia nehodového deja je podľa neho nepresná a nie sú použité čo najbližšie modely, či už vozidla, prívesného vozíka alebo bicykla v reálnej situácií. V znaleckom posudku sa znalec nevenuje problematike jazdy cyklistu z pohľadu tzv. mikrovĺn a makrovĺn. Nevenuje sa exaktne ani problematike bočného odstupu, ako to on vyjadril vo svojom znaleckom posudku, nevenuje sa ani problematike - šírke vozovky, nezohľadnil to z pohľadu technickej príčiny dopravnej nehody, tak ako to uvádza on vo svojom znaleckom posudku. Znalec Ing. Gondžár, CSc. sa vo svojom znaleckom posudku nevenuje problematike zasahovania konárov aspoň okrajovo tak, ako to opísal on vo svojom znaleckom posudku a tiež neposudzoval vplyv zasahovania konárov na techniku jazdy cyklistu. V znaleckom posudku nespomenul, že cyklista jazdil pod vplyvom alkoholu, hoci takúto informáciu mal vodič vozidla Kia a jeho spolujazdec.

4. Uvedené zistené skutočnosti súd posúdil podľa , a , , , a , podľa a , , a , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien a doplnkov, a , a , a , , a , , o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa , , , a , , o cestnej

premávke v znení neskorších zmien a doplnkov. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 28.8.2014 jazdil na bicykli po ceste smerom cez časť A. (B.) do obce E., v tom čase išlo okolo neho motorové vozidlo Kia Sportage EVČ: PD XXXEB so zapojeným nákladným vozíkom (prívesným vozíkom) značky BAN EČV: PD XXXYF, ktoré viedol vodič P. V. a v dôsledku stretu žalobcu na bicykli a predchádzajúceho vozidla, žalobca utrpel viaceré zranenia, následkom čoho mu vznikla škoda na zdraví. V zmysle a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vzniká žalobcovi nárok na poskytnutie plnenia voči žalovanému z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zodpovedný prevádzkovateľ motorového vozidla zn. Kia Sportage má právo, aby poisťovateľ (žalovaný), u ktorého bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za neho uhradila náhradu škody žalobcovi. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola poistená u žalovaného poistnou zmluvou č. 8331024365. S poukazom na uvedené je potom v konaní daná pasívna legitimácia žalovaného. Žalobca v konaní žalobou najskôr uplatnil nárok na náhradu za bolesť v sume 15.630 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % zo sumy 15.630 eur od 27.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 93.952 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % zo sumy 93.952 eur od 27.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 46.976 eur; náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 683,38 eur spolu s úrokom z omeškania 5% zo sumy 683,38 eur od 27.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca žalobou uplatnil celkom sumu 157.241,38 eur. Žalobca počas konania zobral žalobu späť písomným podaním zo dňa 20.2.2017 o 33 % z každého uplatneného nároku, ktoré späťvzatie upresnil na pojednávaní dňa 21.9.2021 tak, že berie žalobu späť v časti nároku na náhradu za bolesť v sume 5.157,90 eur; nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia berie žalobu sčasti späť o sumu 31.004,16 eur, v časti nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia berie žalobu späť o sumu 15.502,08 eur a v časti nároku na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti berie žalobu späť o sumu 225,52 eur. Po tomto čiastočnom späťvzatí žiadal náhradu za bolesť v sume 10.472,10 eur; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 62.947,84 eur, zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 31.473,92 eur a náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 457,86 eur. Žalobca po prvom čiastočnom späťzatí žaloby žiadal celkom sumu 105.351,72 eur. Ďalšie späťvzatie žaloby bolo po čiastočnej úhrade uplatnenej sumy, čo žalobca oznámil súdu písomným podaním zo dňa 7.4.2021, že žalovaný mu oznámil dňa 10.3.2021 a 12.3.2021, že poukázal časť v konaní uplatneného nároku a to náhradu za bolesť v sume 7.815 eur, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, vrátane jeho navýšenia v sume 70.464 eur, ktoré sumy boli pripísané na účet žalobcu dňa 12.3.2021. Žalovaný poukázal dňa 16.3.2021 žalobcovi na účet náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 341,69 eur. Z dôvodu poukázania vyššie uvedených súm žalobca zobral žalobu späť v časti náhrady za bolesť v sume 7.815 eur, v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 46.976 eur, v časti zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 23.488 eur a v časti náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 341,69 eur. Vo zvyšnej časti trval na podanej žalobe, vrátane úroku z omeškania v sume 11.774,42 eur, teda trval celkom po dvoch čiastočných späťvzatiach žaloby na náhrade za bolesť v sume 2.657,10 eur, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 15.971,84 eur, zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 7.985,92 eur a náhrady za stratu na zárobku v sume 116,17 eur. Celkom žiadal zo štyroch nárokov sumu 26.731,03 eur. Z dôvodov, že žalobca zobral žalobu späť sčasti z každého nároku počas konania a žalovaný súhlasil so späťvzatím písomným podaním zo dňa 31.3.2017 a na pojednávaní dňa 21.9.2021, súd konanie v zmysle a a /ďalej len / v tejto časti zastavil.

5. Súd po čiastočnom späťvzatí žaloby posudzoval nároky žalobcu celkom v sume 26.731,03 eur a dospel k záveru o zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú na zdraví žalobcovi, že zodpovednosť žalovaného je daná podľa ustanovenia . V konaní zostalo sporné určenie rozsahu spoluviny žalobcu. Pri posúdení určenia rozsahu spoluviny žalobcu súd vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku Ing. Marcela Janca, ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 14/2020 uviedol, že k prvému kontaktu medzi bicyklom žalobcu a vozidlom zn. Kia Sportage došlo v prednej pravej časti motorového vozidla ťahaného za vozidlom z dôvodu, že cyklista narazil do vozíka a nie z dôvodu, že vozík za vozidlom alebo vozidlo narazilo do cyklistu. Rovnako záver vyplýva aj zo znaleckého posudku Ing. Karola Gondžára, CSc.. Z vykonaného dokazovania s prihliadnutím na

všetky vykonané dôkazy vyplynulo, že hlavnou príčinou vzniku škody na zdraví žalobcu bolo jeho konanie, jeho nesprávna technika jazdy, ktorý ako cyklista nemal pri jazde bicyklom na hlave prilbu a bol pod vplyvom alkoholu 2,28 - 2,56 g/kg (promile). Na vzniku následku po strete žalobcu (cyklistu) s vozidlom zn. Kia Sportage, ktorý nastal u žalobcu, boli závažné zranenia, v dôsledku čoho sa stal invalidným dôchodcom so zdravotne ťažkým postihnutím s trvalými následkami. Pri posúdení príčin dopravnej nehody súd určil nesprávnu techniku jazdy zo strany žalobcu, cyklistu, ktorý jazdil v rozpore s ustanovením . Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca nešiel po cestičke určená pre cyklistov, išlo o komunikáciu, ktorá nebola upravená pre cyklistov, hoci sa po nej pohybovali autá, iní cyklisti, chodci. Pri jazde išiel „kľučkovite“, mal tzv. balans, čo potvrdili svedkovia - vodič vozidla zn. Kia Sportage P. V. a spolujazdec V. X., preto vodič spomalil, zatrúbil, aby mohol cyklistu predbehnúť. Keď sa žalobca uhol doprava, začal ho vodič predbiehať a keď ho predbehol, počul buchot a v spätnom zrkadle videl, že žalobca buchol do vozíka z pravej strany. Svedok V. X. potvrdil, že vodič vozidla P. V. predbehol cyklistu vtedy, keď bol na pravej strane vozovky. Alkohol určite ovplyvnil šírku amplitúdy, po ktorej sa cyklista pohyboval, čo uviedol v znaleckom posudku Ing. Marcel Janco. Okrem iného znalec uviedol, že cyklista by dopravnej nehode zabránil iba takým spôsobom, ak by jazdil pri pravom okraji vozovky a zabránil by aj dopravnej nehode aj v tom prípade, ak by amplitúda tzv. makrovlny boli maximálne 0,5 m. Znalec vychádzal z dostupných informácií a z nich usúdil, že cyklista narazil do pravej prednej časti prívesného vozíka, predtým kolesom a tým, že bol žalobca pod vplyvom alkoholu, toto bolo príčinou dopravnej nehody. Svedkovia L. X. a E. B. sa k udalosti podrobne nevyjadrili, nepamätali si niektoré podstatné skutočnosti, pričom ich výpovede nekorešpondovali s výpoveďami pred vyšetrovateľom. Súd bol toho názoru, že technickou príčinou dopravnej nehody bola aj nesprávna technika jazdy vodiča vozidla zn. Kia Sportage, ktorý podľa uvedeného zákona pri predchádzaní musí zachovať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu a chodca a v zmysle nesmie predchádzať, ak nemá pred sebou rozhľad na takúto vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie. Znalec Ing. Marcel Janco v znaleckom posudku potvrdil, že konanie vodiča vozidla zn. Kia Sportage je možné charakterizovať ako zlyhanie, či nedostatok činnosti osôb použitých pri prevádzke vozidla, lebo podľa vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom; podľa uvedeného zákona je účastník cestnej premávky povinný sa správať ohľaduplne tak, aby neohrozoval bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie okrem iného aj situácií v cestnej premávke a vodič podľa uvedeného zákona je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť okrem iného aj iným okolnostiam, ktoré možno predvídať; vodič musí podľa uvedeného zákona osobitne, pri predchádzaní cyklistu zachovať dostatočný bočný odstup. Zo znaleckého posudku Ing. Marcela Janca tiež vyplýva, že vodič vozidla mohol zabrániť škode zastavením pred miestom zrážky, resp. nezačatím predchádzania žalobcu, buď zastavením alebo spomalením a vyrovnaním rýchlosti na úrovni rýchlosti žalobcu. Z vyššie uvedených povinnosti vodiča vozidla zn. Kia Sportage, aj vodič nesprávnou technikou jazdy, ktorá bola v rozpore s ustanovením mu znemožnila zabrániť dopravnej nehode. Podľa názoru súdu, vodič mal predpokladať, že žalobca môže aj v čase predchádzania vozidlom zn. Kia Sportage s prívesným vozíkom vykonávať s bicyklom výrazné priečne vychýlenie od priameho smeru, resp., sa môže vyhýbať konárom zo stromov zasahujúcich do cesty. Škoda na zdraví žalobcu bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla; je tu daná objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla v zmysle Občianskeho zákona. Keďže znalec Ing. Marcel Janco uviedol, že vodič vozidla zn. Kia Sportage mal povinnosť dodržať bočný odstup od žalobcu za podmienok, ktoré mu boli známe, je potrebné hodnotiť toto ako nedostatok činnosti osoby použitej pri prevádzke vozidla vodiča a tento nedostatok hodnotiť ako okolnosť majúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla, ktorými bola škoda spôsobená. Preto v danom prípade nie je možná liberácia prevádzateľa motorového vozidla spod zodpovednosti za škodu v zmysle Občianskeho zákona . Liberačný dôvod je upravený aj v ustanovení Občianskeho zákona o zavinení poškodeného. Prevádzateľ sa môže zodpovednosti zbaviť celkom alebo čiastočne v prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že práve žalobca sa rozhodujúcim spôsobom podieľal na dopravnej nehode, žalobca porušil ustanovenie z. č. , lebo nesprávnou technikou jazdy vyvolal kolíziu s vozidlom zn. Kia Sportage, pričom bol pod vplyvom alkoholu a nemal na hlave prilbu. Žalobca závažným spôsobom porušil povinnosti cyklistu, preto je jeho podiel na príčinách dopravnej nehody väčší ako u žalovaného. Súd bol toho názoru, že plnenie, ktoré v priebehu konania žalovaný zrealizoval vo vzťahu k žalobcovi a poukázal mu z uplatnených nárokov 105.351,72 eur po prvom čiastočnom späťvzatí sumu 78.620,69 eur, je dostatočné plnenie s prihliadnutím na všetky dôkazy, ktoré súd vykonal v priebehu konania a ktoré vyšli najavo, tieto

posúdil individuálne a vo vzájomných súvislostiach. Na základe vyššie uvedeného súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

6. Čo sa týka lekárskych posudkov o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 6.6.2016 súd má za to, že tieto žalovaný akceptoval, nakoľko čiastočne náhrady z týchto posudkov žalobcovi plnil. Bolesť ako ujma, ktorú žalobca utrpel pri dopravnej nehode a následne pri liečení a odstraňovaní následkov utrpených zranení bola ohodnotená v lekárskom posudku 885 bodmi a náhrada pre žalobcu predstavuje sumu 15.630 eur (885 x 17,66 eur). Žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 7.815 eur. Pokiaľ žiadali žalobcovia viac 2.657 eur, súd z dôvodov uvedených vyššie žalobu zamietol. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo v lekárskom posudku ohodnotené na 5.320 bodov a náhrada pre žalobcu predstavuje sumu 93.952 eur (5.320 x 17,66 eur). Žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 46.976 eur. Pokiaľ žalobca žiadal viac 15.971,84 eur, súd žalobu zamietol, pričom prihliadol aj na to, že žalobca už v súčasnosti nie je pripútaný na invalidný vozík, je schopný sa pohybovať po byte na barlách, hygienu si robí sám, vie si pripraviť stravu, číta, pozerá televízor a nie je vyslovene odkázaný na celodennú sústavnú starostlivosť tretej osoby (dcéry). Jeho zdravotný stav sa zlepšil najmä po liečeniach v kúpeľoch Kováčová, o zlepšenie svojho fyzického stavu sa pričinil aj sám denno-denným cvičením. Po tejto dopravnej nehode je obmedzený v spoločenskom a v športovom živote, nevykonáva činnosti ako pred nehodou, nechodí plávať, bicyklovať, nechodí na hríby, do spoločnosti a na kultúrne podujatia. Žalobca má obmedzenia v bežnom živote, ktoré žalobcu následkom zdravotných ťažkostí súvisiacich s poškodením zdravia pri nehode postihujú, pričom tieto obmedzenia postihli žalobcu v strednom veku, kedy ešte mohol pracovať a plnohodnotne žiť. V dôsledku vážneho poradenia hlavy podľa vyjadrenia jeho dcéry Bc. Z. A. žalobca býva agresívnejší, nervózny, opakuje veci a nepamätá si dobre. Žalobcovi vyplatil žalovaný zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 23.488 eur, teda celkom mu vyplatil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, vrátane zvýšenia sumu 70.464 eur. Pokiaľ žiadal žalobca viac, čo sa týka zvýšenia náhrady v sume 7.985,92 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalobca nie je pripútaný na lôžko ani úplne bezvládny a odkázaný len na invalidný vozík. Ďalšie poskytnutie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súd považoval za neprimerané, nakoľko nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Súd zobral do úvahy, že žalobca nie je úplne invalidný, ležiaci, pripútaný na lôžko. Poškodenie za sťaženie spoločenského uplatnenie bolo v lekárskom posudku hodnotené na hornej hranici bodového rozpätia a vo všetkých položkách bolo navýšené o dvojnásobok posudzujúcim lekárom. Ako ďalší nárok, ktorý uplatnil žalobca je náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, po čiastočnom plnení žalovaným v sume 341,69 eur a čiastočnom späťvzatí tohto nároku v sume 567,21 eur, žalobca uplatnil sumu 116,17 eur. Z dôvodu pokrytia tohto nároku dobrovoľným plnením žalovaným v priebehu konania a z dôvodu spoluúčasti žalobcu na dopravnej nehode, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol aj v tejto časti, keď žalobca žiadal o zaplatenie sumy 116,17 eur.

7. Žalobcovi súd zamietol žalobu aj v časti uplatnených úrokov z omeškania v sume 11.774,62 eur; 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 54.791 eur (7.815 eur bolestné + 46.976 eur sťaženie spoločenského uplatnenia) od 4.12.2016 do 12.3.2021 v sume 11.701,26 eur a ročný úrok z omeškania zo sumy 341,69 eur z náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti od 4.12.2016 do 16.3.2021 v sume 73,16 eur. Podľa súdu neupravuje lehotu na vyplatenie poistného plnenia, ale upravuje výlučne lehotu na vykonanie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo, pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výšku poistného plnenia. V zmysle uvedeného zákona je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa súdu v prípade, ak sa poistné plnenie stane predmetom súdneho sporu, je žalovaný povinný plniť po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Žalovaný sa teda nemohol dostať do omeškania s plnením, ktoré je predmetom tohto sporu, pretože až právoplatnosťou rozhodnutia súdu dôjde k ustáleniu výšky

spôsobenej škody, ktorej určenie vzhľadom na povahu žalovaného nároku, bude závisieť aj od úvahy súdu. Preto k omeškaniu dlžníka môže dôjsť až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti žalovaného, preto pohľadávku žalobcu vznikne až právoplatnosťou rozhodnutia súdu. Z uvedených dôvodov súd žalobu o úrok z omeškania v sume 11,774,42 eur zamietol.

8. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa . Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 74,63 % a žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 25,37 %. Čistý úspech žalobcu bol 48,90 %. Rozhodnutie o náhrade trov konania štátu súd odôvodnil podľa . V konaní vznikli preddavkované trovy štátu v sume 753,92 eur, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu pri nariadení znaleckého dokazovania a výsluchu znalca na pojednávaní dňa 6.8.2020. Návrh na znalecké dokazovanie dal žalobca, tento dôkaz bol z jeho podnetu, ktorý žalovaný nenavrhol, preto súd o trovách štátu rozhodol tak, že tieto trovy bude znášať žalobca.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Proti tomuto rozsudku, do výrokov V. o zamietnutí prevyšujúcej časti svojej žaloby a výrokov VI., VII. a VIII. o náhrade trov konania strán sporu a štátu, podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho súd prvej inštancie neprihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchov svedkov a z vykonaného znaleckého dokazovania, následne jednotlivé skutkové zistenia aj nesprávne právne posúdil, a to najmä pokiaľ ide o spoluzavinenie žalobcu a ustálenie rozsahu miery tohto spoluzavinenia. Pokiaľ ide o rozsah spoluzavinenia ustálený zo strany súdu prvej inštancie, v tejto časti je rozhodnutie aj nepreskúmateľné. Súd totiž bližšie v rozhodnutí neuviedol, s akou mierou spoluzavinenia u žalobcu uvažoval. Len uviedol, že to bol žalobca, ktorý sa rozhodujúcim spôsobom podieľal na dopravnej nehode a že žalovaný mu už doteraz poskytol dostatočné plnenie. Takéto zdôvodnenie najpodstatnejšieho dôvodu zamietnutia žaloby je však neurčité a nedáva žalobcovi jasnú odpoveď na to, v akom rozsahu posúdil súd jeho spoluvinu. Primárne súd správne uviedol, že v danom prípade bola daná objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú žalobcovi v zmysle a rovnako možno súhlasiť so záverom súdu, že neboli preukázané a naplnené dôvody pre liberáciu spod tejto objektívnej zodpovednosti za škodu v zmysle . Následné posúdenie zbavenia sa zodpovednosti podľa z dôvodu spoluzavinenia zo strany samotného žalobcu ako poškodeného však už súd posúdil nesprávne. Postupovať v zmysle je možné jedine vtedy, ak sú splnené všetky v ňom ustanovené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú vychádzajúc zo samotného ustanovenia porušenie právnej povinnosti zo strany poškodeného, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti z jeho strany a následnou škodou, a zavinenie (či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti). Následne je možné zaťažiť poškodeného znášaním vlastnej škody len v takej miere, akou sám vlastnou vinou prispel ku vzniku škody. Táto miera sa pritom hodnotí v pomere k príčinám vzniku škody, ktoré spôsobil alebo vyvolal samotný škodca. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že žalobca porušil právnu povinnosť, pokiaľ nemal pri jazde bicyklom na hlave cyklistickú prilbu. Je tiež nesporné, že žalobca mal v čase dopravnej nehody požitý alkohol, čo je možné hodnotiť ako porušenie právnej povinnosti podľa v spojení s , a o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Na založenie spoluzavinenia poškodeného však len samotné zistenie porušenia právnej povinnosti nepostačuje. Musí byť v konaní jednoznačne alebo bezpečne preukázané, že porušenie právnej povinnosti poškodeného je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom samotnej škody. Dôkazné bremeno na jej preukázanie je v danom prípade na žalovanom, ktorý tvrdil existenciu spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody. Žalovaný však toto dôkazné bremeno v konaní neuniesol. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť porušenia právnej povinnosti žalobcu mať na hlave počas jazdy na bicykli cyklistickú prilbu, a vzniku škody, zistenia z vykonaného dokazovania neumožňujú bezpečne ustáliť, že by žalobca v prípade nosenia prilby neutrpel rovnako závažné zranenia. V konaní bolo preukázané, že žalobca pri nehode utrpel v oblasti hlavy aj prasklinu stropu prínosovej dutiny a zlomeninu nosnej kosti. Násilie vzniknuté z dôvodu pádu žalobcu pri strete s prívesným vozíkom teda nesmerovalo priamo len na časti hlavy chránené cyklistickou prilbou v prípade jej použitia, ale smerovalo aj do tvárovej časti žalobcu, ktorá nie je ani cyklistickou prilbou chránená. Už len z tejto skutočnosti nemožno bezpečne či jednoznačne uzavrieť, že v prípade nosenia prilby by žalobca neutrpel obdobne závažné zranenia, ktoré by mu taktiež spôsobili pomliaždenie mozgu s krvácaním. V prípade porušenia povinnosti spočívajúcej v požití alkoholu zo strany žalobcu a jej možnej príčinnej súvislosti so vznikom samotnej škody rovnako súd nezohľadnil podstatné skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z dokazovania. Z dokazovania týkajúceho sa samotného

priebehu nehodového deja totiž vôbec jednoznačne nevyplynulo, že by sa prítomnosť alkoholu u žalobcu podieľala ako príčina na vzniku škody. Z dokazovania totiž vyplynulo, že v čase predbiehania žalobcu jazdiaceho na bicykli motorovým vozidlom s prívesným vozíkom, sa tento zaradil na pravú stranu cesty a išiel v zásade rovno bez nejakých nekoordinovaných pohybov, ktoré by mohli byť dôsledkom požitého alkoholu. Tuto skutočnosť potvrdili svedkovia. Svedok P. V., vodič motorového vozidla pri svojej výpovedi okrem iného uviedol, že keď zatrúbil na žalobcu, tento išiel smerom doprava, dobre sa uhol a nešiel veľmi na kraj vozovky. Žalobca sa dal s bicyklom nabok tak, že išiel na kraj vozovky, teda na krajnicu doprava. Keď ho svedok predbiehal, žalobca bol na krajnici a tým, že sa uhol, nešiel rýchlo, vtedy nebalansoval. Rovnako svedok V. X. uviedol, že keď sa vodič rozhodol žalobcu obehnúť, tento išiel krajom. K tomu treba súčasne prihliadať na to, že na mieste dopravnej nehody a v jej okolí zasahovali do cestnej komunikácie a do jej profilu konáre z kríkov rastúcich popri ceste. Toto taktiež potvrdili svedkovia. Svedok V. X. okrem iného uviedol, že vedľa cesty bolo tŕnie a preto nevedel uviesť, či sa cyklista chcel vyhnúť tomuto tŕniu a preto došlo k balansu. Tŕnie zasahovalo na kraj vozovky. Tŕnie, ktoré bolo na pravej strane bolo v dĺžke asi 5 metrov a zasahovalo do cesty asi pol metra. Svedok L. X. uviedol, že žalobca sa ako cyklista zrejme chcel vyhnúť konárom ktoré zasahovali do cesty, pričom pripustil, že mohli do cesty zasahovať 40 alebo 50 cm. Svedkyňa E. B. uviedla, že občas, keď išla touto cestou na bicykli, vadili jej kríky zasahujúce do cesty, ale dalo sa kríkom vyhnúť. Konáre trčiace do cesty potvrdil aj znalec Ing. Marcel Jancov (ďalej len „znalec) v znaleckom posudku č. 14/2020 (ďalej len „znalecký posudok), ktorý to konštatoval na základe fotodokumentácie z vyšetrovania dopravnej nehody. Tieto základné skutkové zistenia potom vedú k jednej z možných príčin, prečo došlo k stretu prívesného vozíka s bicyklom žalobcu, ktorý pri jednoznačne znalcom a znaleckým posudkom konštatovaným nedostatočným bočným odstupom motorového vozidla, mohol obchádzať konáre zasahujúce do cesty. Pravdepodobnosť tejto príčiny stretu naznačili vo svojich výpovediach svedkovia V. X., L. X. a E. B.. Aj znalec na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že je technicky prijateľné, že sa žalobca jazdiaci na bicykli mohol vyhýbať konárom zasahujúcim do cesty. V takomto prípade by však vôbec nebola daná príčinná súvislosť medzi požitím alkoholu u žalobcu a následným vznikom škody, pretože ku škode nedošlo v dôsledku balansu vyvolaného požitým alkoholom, ale reakciou žalobcu na zasahujúce konáre a nedostatočný bočný odstup motorového vozidla vedeného vodičom. Okrem toho znalec za technicky prijateľný označil aj predpoklad vybočenia žalobcu na bicykli aj v prípade jeho otočenia hlavy za účelom kontroly situácie v cestnej premávke. Aj táto technicky prijateľná príčina pri nedostatočnom zachovaní bočného odstupu zo strany vodiča vylučuje príčinnú súvislosť medzi požitím alkoholu u žalobcu a následným vznikom škody. Tieto príčiny znalec pritom nezohľadnil pri záveroch o technickej príčine dopravnej nehody, nakoľko podľa neho je to otázkou právnou, ktorú by mal posúdiť súd. Taktiež nie je vylúčená príčina spočívajúca v páde žalobcu na bicykli v dôsledku jeho kolízie s konármi vezenými na prívesnom vozíku, ktoré podľa niektorých svedkov a znalca presahovali prívesný vozík. Svedok E. B. výslovne uviedla, že konáre vezené na prívesnom vozíku z neho z boku vyčnievali. Rovnako to konštatoval znalec, ktorý uviedol, že na prívesnom vozíku boli umiestnené konáre, ktoré prevyšovali vozidlo a zvyšovali riziko zachytenia pohybujúceho sa cyklistu. Znalec to napokon na pojednávaní pri svojom výsluchu označil za najpravdepodobnejšiu verziu príčiny pádu žalobcu. V konaní bol teda jednoznačne a bezpečne preukázaný jedine nedostatočný bočný odstup motorového vozidla od žalobcu jazdiaceho na bicykli ako príčina vzniku škody. Za takejto situácie nebolo možné hodnotiť príčinnú súvislosť medzi požitím alkoholu zo strany žalobcu a vznikom dopravnej nehody a škody za preukázaný a žalovaný v tomto smere rozhodne neuniesol dôkazné bremeno. V danom prípade bolo prvotnou a hlavnou príčinou dopravnej nehody, ako vyplynulo aj z výsluchu znalca, nedodržanie bezpečného odstupu motorového vozidla od žalobcu ako cyklistu pri jeho predchádzaní a zároveň pôsobenie jednotlivých stránok prevádzky motorového vozidla na telo žalobcu. K tomu je potrebné prihliadať aj na zistenú okolnosť, že cesta, kde došlo k dopravnej nehode, nebola určená pre motorové vozidlá a tie tam smeli jazdiť jedine po osobitnom povolení a len za nevyhnutným účelom. Uvedená komunikácia bola určená a využívaná prevažne za rekreačným účelom pre chodcov a cyklistov. Zároveň je potrebné prihliadnuť na právnu povinnosť vodiča motorového vozidla dbať na zvýšenú opatrnosť okrem iného aj voči cyklistom, čo platí osobitne v danom prípade, keď užívanie predmetnej cesty motorovými vozidlami bolo primárne zakázané. Zjavne nesprávny je potom záver súdu, že to bol žalobca, ktorý sa rozhodujúcou mierou podieľal na vzniku škody. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, povinnosť vodiča dbať na zvýšenú opatrnosť voči žalobcovi ako cyklistovi na mieste, ktoré bolo využívané predovšetkým cyklistami a chodcami a kde mali primárne motorové vozidlá vjazd zakázaný, vzhľadom k tomu, že vodič v danom mieste nemohol žalobcu predchádzať s dostatočným bočným odstupom, vzhľadom na vedomosť vodiča o skutočnosti, že žalobca je pod vplyvom alkoholu, a napokon vzhľadom na prevádzku motorového vozidla, ktorá je zjavne a jednoznačne voči bicyklu nepomerne silnejšou, je aj žalobcom

uznanú spoluvinu v rozsahu 33 % možné považovať za neprimerane vysokú. Okresný súd preto nemal zohľadňovať ďalšiu mieru spoluviny nad rozsah žalobcom uznaných 33 % a mal žalobe vyhovieť. Za nesprávne považuje žalobca aj právne posúdenie svojho nároku na zaplatenie úroku z omeškania súdom. Nárok na úrok omeškania poškodeného z náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, voči poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je potrebné posudzovať komplexne s prihliadnutím na to, aké právne povinnosti má poisťovateľ voči poškodenému a kedy sa s plnením uvedených povinnosti dostane do omeškania. Právu poisteného v zmysle , aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, zodpovedá povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Právu poškodeného v zmysle ustanovenia uplatniť nárok na náhradu za škodu priamo voči poisťovateľov zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Táto povinnosť je základnou a najpodstatnejšou právnou povinnosťou poisťovateľa. Poisťovateľ nie je v zmysle a zákona č povinný len začať prešetrovanie poistnej udalosti, skončiť ho v lehote 3 mesiacov a oznámiť výsledky prešetrenia poškodenému, ale poisťovateľ je predovšetkým povinný poškodenému jeho oprávnené a preukázané nároky reálne plniť, a to v rozsahu, v akom mu tieto nároky reálne patria. Ide pritom zjavne o peňažnú povinnosť poisťovateľa. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody, ktorá mu reálne patrí, riadne a včas, dostáva sa v zmysle do omeškania. Poisťovateľ sa splnením tejto konkrétnej peňažnej povinnosti dostane do omeškania bez ohľadu na to, či zašle alebo nezašle oznámenie v zmysle a . Ustanovenie upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením povinnosti poisťovateľa v zmysle , teda porušením povinnosti poisťovateľa súvisiacich so včasným a riadnym prešetrením poistenej udalosti. Uvedené ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislosti s omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť samotnú náhradu. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť nie sú riešené ustanovením , ani iným ustanovením tohto zákona. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie . Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne, poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania zmysle . Identický právny názor zaujal pri obdobnej právnej úprave aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 17.12.2009. K úrokom z omeškania sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. -29 zo dňa 14. 10. 2021. Názor súdu prvej inštancie ohľadne úroku z omeškania, že tento nárok môže vzniknúť jedine v prípade neplnenia žalovaným po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, je možné aplikovať jedine v prípade nároku žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podla . , ktoré výlučne závisí od úvahy súdu. Nakoniec žalobca poukázal aj na nesprávne právne posúdenie otázky nároku štátu na náhradu trov konania súdom prvej inštancie. Rozhodovanie o náhrade trov konania sa primárne riadi zásadou úspechu strán civilného sporového konania, čo vyplýva z ustanovenia . neobsahuje osobitné ustanovenie o náhrade trov štátu. Preto je v zmysle článku 4 ods. 1 potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov štátu vychádzať z ustanovenia , ktoré upravuje právnu vec do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Takýmto ustanovením je práve ustanovenie a pri rozhodovaní o náhrade trov štátu mal teda súd vychádzať z pomeru úspechu strán konania a túto náhradu trov štátu mal priznať voči stranám podľa ich úspechu. Zo všetkých týchto dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť v sume 2.657,10 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 2.657,10 eur od 04.12.2016 do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 15.971,84 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 15.971,84 eur od 04.12.2016 do zaplatenia, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 7.985,92 eur, náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 116,17 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 116,17 eur od 04.12.2016 do zaplatenia, vyčíslený úrok z omeškania v sume 11.774,42 eur a náhradu trov konania.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že vodič motorového vozidla P. V. nebol uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku cestnej premávky a nebol ani uznaný vinným zo spáchania trestného činu, a to na podklade dôkazov, ktoré boli vykonané v trestnom konaní a ktoré sa

následne stali aj súčasťou spisu vedeného v tomto konaní. V rámci súčasného súdneho konania boli niektoré dôkazy vykonané opätovne, t. j. boli vykonané tak v trestnom konaní, ako aj v tomto civilnom konaní, pričom išlo najmä o výsluchy vodiča vozidla, spolujazdca a svedkov dopravnej nehody, pričom výpovede a) svedkov p. L. X. a p. E. B., ktoré podali v trestnom konaní sa nezhodovali v niektorých podstatných skutočnostiach s výpoveďami, ktoré podali v tomto konaní, preto nie je možné na ne prihliadať pri zisťovaní skutkového stavu vo veci (ide napríklad aj o otázku toho, či kríky zasahovali do vozovky a v akom rozsahu, aká bola rýchlosť vozidla a pod.), b) vodiča vozidla a jeho spolujazdca sa síce v podstatných skutočnostiach neodchyľovali od výpovedí, ktoré podali v trestnom konaní, ale pri ich hodnotení je potrebné prihliadnuť na to, že ich obsah môže byť tendenčný, podávaný najmä s úmyslom minimalizovať možnosť trestného stíhania alebo priestupkového konania, pričom najmä pri výpovedi vodiča vozidla je potrebné poukázať na to, že v trestnom konaní obvinený môže uvádzať aj nepravdivé skutočnosti bez možnosti negatívneho postihu (ide o súčasť jeho obrany proti obvineniu/ obžalobe). Žalovaný nesúhlasí s tým, že by neuniesol v konaní dôkazné bremeno ohľadom preukázania zavinenia žalobcu ako poškodeného na vzniku škody. Porušenie povinností žalobcu ako poškodeného, ktoré má priamu súvislosť so vznikom dopravnej nehody, bolo v konaní preukázané minimálne týmito dôkazmi: a) žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku cestnej dopravy v súvislosti s danou dopravnou nehodou, pričom súd je týmto rozhodnutím viazaný ( ), b) zavinenie dopravnej nehody výlučne zo strany žalobcu ako poškodeného vyplýva zo znaleckého posudku č. 128/2014 spracovaného znalcom Ing. Karolom Gondžárom, CSc. v trestnom konaní, c) zavinenie dopravnej nehody zo strany žalobcu ako poškodeného vyplýva zo znaleckého posudku č. 14/2020 spracovaného znalcom Ing. Marcelom Jancom v tomto konaní (technickou príčinou dopravnej nehody mohla byť - 1. alternatíva nesprávna technika jazdy vodiča vozidla a nesprávna technika jazdy na strane žalobcu ako cyklistu alebo 2. alternatíva - nesprávna technika jazdy len na strane žalobcu ako cyklistu; v oboch alternatívach teda vystupuje nesprávna technika jazdy na strane žalobcu ako cyklistu ako jedna alebo jediná príčina dopravnej nehody). Rovnako bola preukázaná aj priama príčinná súvislosti medzi porušením povinností na strane žalobcu a vznikom škody, a to: a) znalecký posudok č. 14/2020 spracovaný znalcom Ing. Marcelom Jancom, z ktorého vyplýva (okrem iného) určenie šírky vozovky v mieste dopravnej nehody (3 - 3,5 m) a amplitúda tzv. makrovlny cyklistu, ktorá je priamo závislá od toho, či je cyklista pod vplyvom alkoholu a ktorá môže byť pri cyklistovi pod vplyvom alkoholu až 1,5 m; tieto skutočnosti neboli zo strany žalobcu rozporované ( ), pričom ako žalovaný opakovane poukazoval vo svojich podaniach a vyjadreniach, šírka vozovky v mieste nehody (aj keď jej presné určenie bolo sporné, resp. bolo znalcom ustálené v určitom rozmedzí hodnôt), by bola dostatočná na bezpečné predbehnutie cyklistu, vrátane dodržania minimálneho bezpečnostného odstupu od cyklistu, ak by cyklista neviedol bicykel pod vplyvom alkoholu1 (bližšie pozri aj závery znalca uvedené na str. 27 citovaného znaleckého posudku, kde je uvedené, že cyklista by zabránil dopravnej nehode, aj v tom prípade, ak by amplitúda tzv. makrovlny bola maximálne pol metra), b) lekárskymi posudkami na určenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného, ktoré boli zo strany žalobcu predložené a z ktorých vyplýva rozsah zranení, ich povaha, umiestnenie a dôsledky na zdravotný stav žalobcu (ide najmä o závery uvedené v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, z ktorého vyplýva že najvyššie bodové ohodnotenie, vrátane jeho zvýšenia, bolo hodnotiacim lekárom priznané práve v dôsledku vážnej mozgovej a duševnej poruchy po ťažkom poranení hlavy; obdobne aj z posudku o bolestnom vyplýva, že podstatná časť priznaného odškodnenia bolestného bola v súvislosti s poškodením hlavy); tieto skutočnosti neboli zo strany žalobcu v konaní rozporované ( ). Dôležitou skutočnosťou, ktorú žalobca opomína je aj to, že to bol práve on, ktorý svojim spôsobom jazdy na vozovke z dôvodu, že bol pod vplyvom alkoholu, zasahoval neprimeraným spôsobom do jazdnej dráhy vozidla (amplitúda až 1,5 m pri vedení bicykla pod vplyvom alkoholu). Vodič vozidla mal právo sa dôvodne spoliehať na to, že aj iný účastník cestnej premávky dodrží pravidlá cestnej premávky, pričom pri ich dodržaní zo strany žalobcu ako cyklistu by bolo možné dodržať zo strany vodiča vozidla minimálny bezpečný bočný odstup aj pri šírke vozovky v rozsahu 3 až 3,5 m (šírka vozidla, resp. prívesného vozíka 1,85 m + minimálny bezpečnostný bočný odstup 0,79 m + amplitúda makrovlny v rozsahu 0,5 m, teda priečne vychýlenie v rozsahu 0,25 m na obe strany = 3,14 m). Vodič vozidla teda mohol dôvodne predpokladať, že pri šírke vozovky v mieste dopravnej nehody 3-3,5 m, je možné bezpečne predbehnúť cyklistu, ktorý dodrží pravidlá cestnej premávky, a to s dodržaním minimálneho bezpečného bočného odstupu 0,79 m. Ak žalobca opakovane zdôrazňoval v konaní, to či kríky zasahovali do cesty a ak áno v akom rozsahu, a či táto skutočnosť bola alebo nebola priamou príčinou vzniku dopravnej nehody, nebolo zo strany žalobcu v konaní jednoznačne preukazné, uvedené tvrdenia ostali len v rovine hypotézy/špekulácie. Rovnako neboli v konaní preukázané tvrdenia žalobcu, že sa vyhýbal kríkom zasahujúcim do cesty, alebo že sa obzeral dozadu smerom k vozidlu,

ktoré sa k nemu približovalo, alebo že bol zachytený konármi presahujúcimi okraj prívesného vozíka ťahaného za vozidlom (ani výpovede svedkov sa v týchto skutočnostiach nezhodujú). Žalovaný preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu uvedeným v odvolaní, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania rozsahu spoluviny žalobcu ako poškodeného na vzniku dopravnej nehody, a nie je možné súhlasiť ani s jeho tvrdením, že rozhodnutie súdu je v tomto smere nepreskúmateľné, ak rozhodol o tom, že miera spoluzavinenia žalobcu je 50%. Ďalej žalovaný uviedol, že niektoré skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní, ktoré mali byť zohľadnené pri určení miery spoluviny žalobcu sú vo vzťahu k vzniku škody irelevantné, pričom ide najmä o tieto skutočnosti: a) dopravná nehoda sa stala na ceste s regulovaným vjazdom motorových vozidiel, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vodič vozidla mal oprávnenie na vstup a prejazd danou cestou, b) vodič vozidla dbal na zvýšenú opatrnosť vo vzťahu k žalobcovi ako cyklistovi, a to aj tým, že neprekročil maximálnu povolenú rýchlosť (podľa znalcov sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou nepresahujúcou spodnú tretinu dovolenej rýchlosti), vodič dal zvukové znamenie cyklistovi o tom, že ho chce predbehnúť a vodič sa zaradil k ľavému okraju vozovky, c) zachytenie žalobcu ako cyklistu konármi, ktoré mali presahovať prívesný vozík ťahaný vozidlom, keďže toto nebolo v konaní preukázané, d) vyhýbanie sa kríkom, ktoré mali zasahovať do cesty, keďže toto nebolo v konaní preukázané. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že hlavnou a prvotnou príčinou dopravnej nehody bolo nedodržanie bezpečného odstupu od žalobcu ako cyklistu. Z výsluchu znalca Ing. Marcela Janca nevyplynulo, že by závery uvedené v písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 14/2020 upravil, zmenil alebo odvolal, naopak, tie aj po jeho výsluchu ostali potvrdené, a teda ako dve najviac pravdepodobné technické príčiny vzniku dopravnej nehody bolo znalcom určené: a) nesprávna technika jazdy vodiča vozidla a nesprávna technika jazdy zo strany cyklistu, b) nesprávna technika jazdy len zo strany cyklistu. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade pre žalobcu najpriaznivejšej alternatívy technickej príčiny vzniku dopravnej nehody uvedenej v písmene a) vyššie, je stále daný jeho podiel na vzniku dopravnej nehody v podobe nesprávnej techniky jazdy a súvisiaceho porušenia povinností vyplývajúcich z o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo predstavuje ďalšie porušenie povinností na strane žalobcu (okrem porušenia povinnosti mať ochrannú prilbu a neviesť bicykel pod vplyvom alkoholu), ktoré musia byť zohľadnené pri určení jeho spoluzavinenia na vzniku škody. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený úrok z omeškania, žalovaný sa v konaní opakovane k tomuto nároku vyjadroval a na svoje vyjadrenia a písomné podania odkazuje. Žalobca nemá na úrok z omeškania tak, ako ho uplatnil v žalobe a v odvolaní nárok, pretože a) žaloba bola uplatnená predčasne, keďže žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal deň, kedy bola žiadosť žalobcu, ktorou uplatnil nárok na poistné plnenie skutočne doručená žalovanému, b) osobitná právna úprava vyplývajúca z o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ) priznanie nároku na úrok z omeškania vylučuje; žalovaný v tomto smere odkazuje aj na judikatúru, ktorú citoval vo svojich podaniach a vyjadreniach, a z ktorej vyplýva, že ustanovenie neupravuje lehotu na vyplatenie poistného plnenia, ale upravuje výlučne lehotu na vykonanie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Žalobca v žalobe uvádza, že si nároky spojené s poškodením zdravia uplatnil u žalovaného listom zo dňa 11.8.2016, avšak žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal deň, kedy bola žiadosť žalobcu skutočne doručená žalovanému. Až odo dňa skutočného doručenia žiadosti žalobcu žalovanému dochádza k uplatneniu nároku na poistné plnenie a od tohto dňa začínajú plynúť aj lehoty vyplývajúce zo (a teda nie odo dňa, ktorý je uvedený v žiadosti žalobcu ako deň jej vyhotovenia). Aj keby boli lehoty na plnenie počítané od 11.8.2016, s čím žalovaný nesúhlasí, uplynula by lehota na plnenie najskôr až dňom 26.11.2016. Vzhľadom na to, že žaloba bola na súde podaná už dňa 19.8.2016, ide o predčasne podanú žalobu, ktorá má prvky šikanózneho uplatňovania práva. V čase podania žaloby totižto ešte plynuli lehoty vyplývajúce zo na to, aby žalovaný ako poisťovateľ vykonával úkony podľa zákona, ktoré sú potrebné na kvalifikované prešetrenie uplatneného nároku na poistné plnenie. rozlišuje medzi a) úrokom z omeškania ako sankciou za porušenie povinnosti vykonať činnosti podľa zákona; žalovaný túto povinnosť neporušil a žalobca sa v žalobe

ani tohto „sankčného“ úroku nedomáhal (resp. si ho neuplatnil), b) úrokom z omeškania ako sankciou za porušenie povinnosti splniť/uhradiť peňažný záväzok riadne a včas, pričom za splnenia podmienok uvedených v zákona, ktorý ma povahu lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave ohľadom úpravy splatnosti peňažných záväzkov ( a v znení neskorších predpisov), môže nárok na úrok z omeškania (ako sankcie za porušenie povinnosti splniť/uhradiť peňažný záväzok riadne a včas) vzniknúť až márnym uplynutím lehoty na plnenie určenej súdom v rozsudku; ani túto povinnosť žalovaný neporušil, pretože uplatnené poistné plnenie sa stalo predmetom súdneho sporu, a preto lehota na plnenie môže začať plynúť až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude nárok na plnenie priznaný, a to platí vo vzťahu k všetkým nárokom uplatneným žalobcom vo vzťahu k danej poistnej udalosti; aplikovanie právneho názoru Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré žalobca poukazuje v odvolaní nie je preto relevantné, keďže (slovenský) zákon obsahuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k , pričom je potrebné zohľadniť relevantnú slovenskú judikatúru najvyšších súdnych autorít. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorý žalobca v odvolaní poukazuje, podľa žalovaného ústavný súd v tomto rozhodnutí otázku nároku poškodeného na úroky z omeškania uplatňované voči poisťovateľovi škodcu definitívne nevyriešil a vyriešenie v konaní položených otázok ponechal najvyššiemu súdu. Ten sa potom od svojej doterajšej rozhodovacej praxe nijako neodchýlil a tento je potrebné vo veci aplikovať, ako to žalovaný v konaní tvrdil. Nakoniec žalovaný uviedol, že ohľadom povinnosti na náhradu trov konania je toho názoru, že súd rozhodol správne, ak pri rozhodovaní o náhrade trov konania uvedených v šiestom a siedmom výroku rozsudku postupoval podľa , a teda pri rozhodovaní prihliadol na pomer úspechu danej strany v konaní. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu súd postupoval správne, ak zaviazal na ich náhradu žalobcu v rozsahu 100%, keďže žalovaný tento dôkaz nielen nenavrhoval vykonať v konaní, ale jeho vykonanie aj rozporoval vzhľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania, keďže v konaní bol ako dôkaz predložený znalecký posudok č. 128/2014 spracovaný v trestnom konaní vedenom proti vodičovi vozidla, ktorý tvoril podklad pre jeho oslobodenie spod obžaloby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolaním napadnutých výrokov (t. j. piaty až ôsmy výrok rozsudku) potvrdil ako vecne správny. 11. K vyjadreniu žalovaného na svoje odvolanie sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že súd je v civilnom sporovom konaní viazaný len rozhodnutím príslušných orgánov o tom že bol spáchaný trestný čin či priestupok a o tom kto ho spáchal, ako to vyplýva z ustanovenia . Výkladom tohto ustanovenia a contrario je teda zrejmé, že inými rozhodnutiami a postupmi príslušných orgánov nie je súd v civilnom sporovom konaní viazaný. Súd v civilnom sporovom konaní preto nebol viazaný záverom orgánov v trestnom konaní vykonávajúcimi šetrenie predmetnej dopravnej nehody, pokiaľ ide o zavinenie dopravnej nehody zo strany vodiča vozidla. Platí to o to viac, že orgány vykonávajúce šetrenie predmetnej dopravnej nehody vychádzali predovšetkým zo znaleckého posudku č. 128/2014 znalca Ing. Karola Gondžára, CSc., ktorého závery vlak boli v tomto konaní vyvrátené znaleckým posudkom č. 14/2020 vyhotoveným znalcom Ing. Marcelom Jancom. Z tohto znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že znalec Ing. Karol Gondžár, CSc., vo svojom znaleckom posudku nezohľadnil niekoľko podstatných skutočností mimoriadne dôležitých pre vypracovanie záverov o príčinách vzniku dopravnej nehody. Pokiaľ ide o zasahovanie kríkov do cesty v čase dopravnej nehody, túto skutočnosť potvrdili svedkovia. Svedok V. X. okrem iného uviedol, že vedľa cesty bolo tŕnie a preto nevedel uviesť, či sa cyklista chcel vyhnúť tomuto tŕniu a preto došlo k balansu, tŕnie zasahovalo na kraj vozovky. Tŕnie, ktoré bolo na pravej strane, bolo v dĺžke asi 5 metrov a zasahovalo do cesty asi pol metra. Svedok L. X. uviedol, že žalobca sa ako cyklista zrejme chcel vyhnúť konárom, ktoré zasahovali do cesty, pričom pripustil, že mohli do cesty zasahovať 40 alebo 50 cm. Svedkyňa E. B. uviedla, že občas, keď išla touto cestou na bicykli, vadili jej kríky zasahujúce do cesty. ale dalo sa krikom vyhnúť. Konáre trčiace do cesty potvrdil aj znalec Ing. Marcel Janco znaleckom posudku č. 14/2020, ktorý to konštatoval na základe fotodokumentácie z vyšetrovania dopravnej nehody. Tieto základné skutkové zistenia potom vedú k jednej z možných príčin, prečo došlo k stretu prívesného vozíka s bicyklom žalobcu, ktorý pri jednoznačne znaleckým posudkom Ing. Marcela Janca konštatovaným nedostatočným bočným odstupom motorového vozidla, mohol obchádzať konáre zasahujúce do cesty. Pravdepodobnosť tejto príčiny stretu naznačili vo svojich výpovediach svedkovia V. X., L. X. a E. B.. Aj znalec na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že je technicky prijateľné, že sa žalobca jazdiaci na bicykli mohol vyhýbať konárom zasahujúcim do cesty. Vodič motorového vozidla mal povinnosť predvídať a zohľadniť všetky okolnosti danej situácie pri začatí predbiehacieho manévru žalobcu v mieste, kde kvôli zasahujúcimi krikom a úzkej ceste znemožnil žalobcovi bezpečnú jazdu po kraji cestnej komunikácie so zachovaním bezpečného bočného odstupu. Nejde teda o prípad neočakávaného protiprávneho konania iného účastníka cestnej premávky, ktorým sa zaoberá judikatúra uvádzaná žalovaným, ale o znemožnenie zachovania možnosti bezpečnej

jazdy inému účastníkovi cestnej premávky vytvorením nedostatočného bočného odstupu v mieste úzkej cestnej komunikácie, navyše s konármi a kríkmi zasahujúcimi do cestnej komunikácie. Pokiaľ ide o otázku príčinnej súvislosti medzi porušeniami právnej povinnosti žalobcu a škodou, na založenie spoluzavinenia poškodeného len samotné zistenie porušenia právnej povinnosti nepostačuje. Musí byť v konaní jednoznačne alebo bezpečne preukázané, že porušenie právnej povinnosti poškodeného je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom samotnej škody. A práve túto príčinnú súvislosť žalovaný v konaní nepreukázal. Konkrétne, čo sa týka skutočnosti, že žalobca nemal na hlave počas jazdy cyklistickú prilbu, vykonané dokazovanie, a to ani lekárske posudky predložené žalobcom, neumožňujú bezpečne ustáliť', že by žalobca v prípade nosenia prilby neutrpel rovnako závažné zranenia. Žalobca pri nehode utrpel v oblasti hlavy aj prasklinu stropu prínosovej dutiny a zlomeninu nosnej kosti. Násilie vzniknuté z dôvodu pádu žalobcu po strete s prívesným vozíkom teda smerovalo aj do tvárovej časti hlavy žalobcu, ktorá nie je cyklistickou prilbou chránená. Je preto podstatne spochybnená príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti zo strany žalobcu nosiť cyklistickú prilbu, a následným vznikom škody. V prípade porušenia povinnosti spočívajúcej v požití alkoholu zo strany žalobcu a jej možnej príčinnej súvislosti so vznikom samotnej škody bolo v konaní zistených niekoľko možných alternatív príčin dopravnej nehody. Z dokazovanie týkajúceho sa samotného priebehu nehodového deja vôbec jednoznačne nevyplynulo, že by sa prítomnosť alkoholu u žalobcu podieľala ako príčina na vzniku škody. Z dokazovania totiž vyplynulo, že v čase predbiehania žalobcu jazdiaceho na bicykli motorovým vozidlom s prívesným vozíkom, sa tento zaradil na pravú stranu cesty a išiel v zásade rovno bez nejakých nekoordinovaných pohybov, ktoré by mohli byť dôsledkom požitého alkoholu. K tomu treba súčasne prihliadať na to, že na mieste dopravnej nehody a v jej okolí zasahovali do cestnej komunikácie a do jej profilu konáre z kríkov rastúcich popri ceste. Toto vedie k jednej z možných príčin, prečo došlo k stretu prívesného vozíka s bicyklom žalobcu, ktorý pri jednoznačne znaleckým dokazovaním konštatovaným nedostatočným bočným odstupom motorového vozidla, mohol obchádzať konáre zasahujúce do cesty. V takomto prípade by však vôbec nebola daná príčinná súvislosť medzi požitím alkoholu u žalobcu a následným vznikom škody, pretože ku škode nedošlo v dôsledku balansu vyvolaného požitým alkoholom, ale reakciou žalobcu na zasahujúce konáre a nedostatočný bočný odstup motorového vozidla vedeného vodičom. Okrem toho uvedený znalec za technicky prijateľný označil aj predpoklad vybočenia žalobcu na bicykli aj v prípade jeho otočenia hlavy za účelom kontroly situácie v cestnej premávke. Aj táto technicky prijateľná príčina pri nedostatočnom zachovaní bočného odstupu zo strany vodiča vylučuje príčinnú súvislosť medzi požitím alkoholu u žalobcu a následným vznikom škody. Taktiež nie je vylúčená príčina spočívajúca v páde žalobcu na bicykli v dôsledku jeho kolízie s konármi vezenými na prívesnom vozíku, ktoré presahovali prívesný vozík. Znalec to napokon na pojednávaní pri svojom výsluchu označil za najpravdepodobnejšiu verziu príčiny pádu žalobcu. V konaní bol teda jednoznačne a bezpečne preukázaný jedine nedostatočný bočný odstup motorového vozidla od žalobcu jazdiaceho na bicykli ako príčina vzniku škody. Za takejto nerozhodnej dôkaznej situácie a za takýchto skutkových zistení nebolo možné hodnotiť príčinnú súvislosť medzi požitím alkoholu zo strany žalobcu a vznikom dopravnej nehody a škody za preukázaný. Žalobca v konaní preukázal, že k poškodeniu jeho zdravia došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, kedy je daná objektívna zodpovednosť za škodu prevádzateľa motorového vozidla. Pokiaľ sa žalovaný chcel čo i len čiastočne zbaviť povinností plniť žalobcovi náhradu škody z dôvodu tvrdenej spoluviny žalobcu, bolo to tvrdenie jeho procesnej obrany a preto na ňom spočívalo dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti. Ak teda do úvahy pripadalo viacero technicky prijateľných variant vzniku dopravnej nehody, bolo na žalovanom, aby preukázal, že k dopravnej nehode došlo práve takým spôsobom, že na jej vzniku nesie vinu aj samotný žalobca. Žalobca potom zotrváva na argumentácii uvedenej v podanom odvolaní pokiaľ ide o nepriznanie úrokov z omeškania. Žalovaný neplnil v zákonom stanovených lehotách žalobcovi ani po doručení žaloby a čiastočne plnil náhradu škody až po uplynutí lehôt v zmysle a zákona č, . Preto sú námietky žalovaného v tomto smere účelové a bezvýznamné. Nakoniec žalobca uviedol, že pokiaľ ide o žalovaného tvrdenia o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol len žalobca zaviazaný k náhrade trov konania štátu, tieto nemajú oporu v zákone. Náhrada trov konania sa riadi predovšetkým zásadou úspechu strán v prejednávanej veci ako to vyplýva z ustanovenia a . Skutočnosti uvádzané žalovaným, že on dôkaz znaleckým posudkom nenavrhol a jeho vykonanie rozporoval, môžu mať význam jedine v prípade uloženia povinnosti strane konania zložiť preddavok na trovy dôkazu, ako to vyplýva z ustanovenia a . Pri samotnej náhrade trov konania je však rozhodujúca len zásada úspechu strany v konaní a nie skutočnosti uvádzané žalovaným. 12. Na toto vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný. Uviedol, že technická príčina dopravnej nehody bola určená v konaní dvoma znaleckými posudkami s rôznymi (protichodnými) závermi, pričom zo samotného znaleckého posudku č. 14/2020 spracovaného v tomto konaní znalcom Ing. Marcelom

Jancom, vyplývajú dve technické príčiny dopravnej nehody, a to a) 1. alternatíva - nesprávna technika jazdy vodiča vozidla a nesprávna technika jazdy na strane žalobcu ako cyklistu, alebo b) 2. alternatíva

- nesprávna technika jazdy len na strane žalobcu ako cyklistu. V oboch alternatívach teda vystupuje nesprávna technika jazdy na strane žalobcu ako cyklistu ako jedna alebo jediná príčina dopravnej nehody. Žalovaný opätovne poukázal na to, že možné technické príčiny dopravnej nehody, na ktoré poukazuje žalobca, ostali len v rovine špekulácii, resp. len predpokladov, ktoré neboli v súdnom konaní dostatočne preukázané, najmä a) či kríky (zeleň) skutočne zasahovali do vozovky, b) ak áno, či zasahovali do vozovky v mieste, kde došlo k dopravnej nehode (žalovaný v tomto smere poukazuje na predpoklady uvedené v znaleckom posudku č. 14/2020 spracovanom znalcom Ing. Marcelom Jancom, ktorý relativizuje správnosť vykonania meraní zo strany polície pri dokumentovaní dopravnej nehody a porovnáva ich s vlastnými výsledkami meraní, preto je otázne, či bolo miesto dopravnej nehody správne určené a či v danom mieste kríky skutočne zasahovali do vozovky), c) ak áno, či zasahovanie kríkov do vozovky v mieste nehody bolo jednou alebo jedinou príčinou toho, že žalobca ako cyklista vybočil na vozovke viac vľavo v snahe vyhnúť sa kríkom, d) či došlo k zachyteniu žalobcu konármi, ktoré boli naložené na prívesnom vozíku ťahanom vozidlom, ktoré viedol vodič p. P. V.. Súd na podklade vykonaného dokazovania (prihliadajúc aj na rozpory medzi jednotlivými v konaní vykonanými dôkazmi

- na niektoré z nich poukázal žalovaný aj vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2021, ako aj prihliadajúc na mieru preukázania tvrdení žalobcu ohľadom alternatívnych možností priebehu dopravnej nehody), určil najpravdepodobnejšiu technickú príčinu dopravnej nehody (resp. zistil, ktorá z alternatív priebehu dopravnej nehody je najpravdepodobnejšia) a na základe takto ustáleného skutkového stavu vykonal následné právne posúdenie. Žalovaný si je vedomý rozsahu viazanosti súdu podľa ohľadom spáchania trestného činu alebo priestupku, ale súčasne je toho názoru, že tým je aj implicitne daná viazanosť ohľadom toho, na akom skutkovom základe daný orgán verejnej správy alebo orgán činný v trestnom konaní, či trestný súd rozhodol, pretože ak má byť (civilný) súd viazaný rozhodnutím daného orgánu o tom, či bol/nebol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, musí to v sebe implicitne zahŕňať aj súvisiace zisťovanie skutkového stavu a jeho následne právne posúdenie konajúcim orgánom, pretože inak môže dochádzať k javom, ako došlo v tomto konaní, kedy vodič vozidla, ktorý nebol uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku cestnej premávky a nebol ani uznaný vinným zo spáchania trestného činu na podklade dôkazov, ktoré boli vykonané v trestnom konaní a priestupkovom konaní, ktoré sa následne stali aj súčasťou spisu vedeného v tomto konaní, je v civilnom konaní „uznaný vinným“ zo zapríčinenia dopravnej nehody a následne je takto založená aj jeho zodpovednosť za škodu. Nie je možné, aby na základe jedného a toho istého skutkového stavu (t.j. priebehu dopravnej nehody, ktorý je objektívne daný okolnosťami, za ktorých k nej došlo) na jednej strane rozhodnú na to príslušné orgány činné v trestnom konaní, konajúce trestné súdy a orgány verejnej správy príslušné na konanie o priestupkoch o tom, že vodič vozidla nie je zodpovedný za spáchanie trestného činu a ani priestupku na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky z dôvodu, že v príslušných konaniach bolo preukázané, že jedinou príčinou dopravnej nehody bolo konanie žalobcu ako cyklistu, a na druhej strane súd v civilnom sporovom konaní vo vzťahu k tej istej dopravnej nehode rozhodne, že vodič vozidla úplne alebo sčasti zavinil dopravnú nehodu. Žalobca vo vyjadrení žalobcu spochybňuje to, že v konaní došlo k preukázaniu toho, že žalobca zavinil vznik škody, resp. jej zvýšený rozsah. Takéto vyjadrenia žalobcu sú len účelové a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku cestnej dopravy v súvislosti s danou dopravnou nehodou, pričom súd je týmto rozhodnutím viazaný ( ); súd bol teda nielen viazaný týmto rozhodnutím, ale bol povinný na neho pri rozhodovaní aj prihliadnuť a vyvodiť súvisiace závery ohľadom zavinenia žalobcu ako poškodeného na vzniku škody, resp. na zvýšení jej rozsahu. Zavinenie dopravnej nehody výlučne zo strany žalobcu ako poškodeného vyplýva zo znaleckého posudku č. 128/2014 spracovaného znalcom Ing. Karolom Gondžárom, CSc., ktorý bol zohľadnený pri vydávaní rozhodnutí v trestnom konaní a priestupkovom konaní, a ktorými bol súd v tomto konaní viazaný. Zavinenie, resp. spoluzavinenie dopravnej nehody zo strany žalobcu ako poškodeného vyplýva zo znaleckého posudku č. 14/2020 spracovaného znalcom Ing. Marcelom Jancom. Iné alternatívy vzniku dopravnej nehody, najmä pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že sa vyhýbal kríkom zasahujúcim do cesty, alebo že sa obzeral dozadu smerom k vozidlu, ktoré sa k nemu približovalo, alebo že bol zachytený konármi presahujúcimi okraj prívesného vozíka ťahaného za vozidlom, neboli v konaní preukázané, ostali len v rovine hypotézy, pričom neboli súdom vyhodnotené ako najpravdepodobnejšia technická príčina dopravnej nehody. Pokiaľ ide o nepoužitie ochrannej prilby žalobcom pri jazde na bicykli, žalovaný je toho názoru, že aj keď časť zranení žalobcu bola aj na iných častiach tela ako na hlave žalobcu, táto skutočnosť nič nemení na tom, že podstatná časť zranení a najmä škodlivých následkov s tým spojených boli v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu ako cyklistu použiť prilbu. Žalovaný nesúhlasí ani

s názorom žalobcu, že ak je prípustných viacero technických príčin vzniku dopravnej nehody, medzi ktorými boli aj varianty o tom, že porušenie právnych povinností na strane žalobcu sa nepodieľalo ako príčina na vzniku dopravnej nehody (a na následnom vzniku škody na zdraví), malo sa vzhľadom na objektívnu zodpovednosť žalovaného ako prevádzkovateľa motorového vozidla toto hodnotiť v prospech žalobcu. Takýto záver nevyplýva ani z platnej právnej úpravy (a to ani s prihliadnutím na to, že ide o objektívnu zodpovednosť) a ani z rozhodovacej praxe súdov. Pri viacerých alternatívach technickej príčiny dopravnej nehody sa musia znalci vyjadriť ku všetkým z nich a následne je súd povinný na základe ďalšieho dokazovania vyhodnotiť, ktorá alternatíva bola jednoznačne a nepochybne v konaní preukázaná ako najpravdepodobnejšia príčina dopravnej nehody. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania, žalovaný poukázal na to, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky považuje právnu úpravu uvedenú v o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za osobitnú právnu úpravu v porovnaní s právnou úpravou vyplývajúcou z , pričom ich vzájomný vzťah má vo svojom novom rozhodnutí vyriešiť Najvyšší súd Slovenskej republiky. Žalovaným prezentovaný výklad príslušnej právnej úpravy nepopiera, resp. neneguje nárok na úrok z omeškania, ak sa žalovaný ako poisťovňa dostane do omeškania s plnením peňažného záväzku, len vznik nároku na úrok z omeškania v súlade s osobitnou právnou úpravou viaže na iný moment (resp. inú skutočnosť), t. j. vznik nároku na úrok z omeškania (ako sankciu za oneskorenie s plnením peňažného dlhu), nie je naviazaný na úpravu v , ale na osobitnú právnu úpravu v v znení neskorších predpisov.

13. K vyjadreniu žalovaného ohľadne uplatneného nároku na úroky z omeškania sa ešte vyjadril žalobca. Podľa neho žalovaný závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 14. 10. 2021 nesprávne interpretuje. V zmysle o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je právny názor ústavného súdu záväzný pre všeobecný súd konajúci vo veci po zrušení jeho rozhodnutia ústavným súdom na základe ústavnej sťažnosti. V predmetnej veci Ústavný súd Slovenskej republiky síce neuviedol presný záver, ako má Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci rozhodnúť, avšak pomerne jasne vyjadril právny názor, podľa ktorého je potrebné nárok na úrok z omeškania voči poisťovateľovi posúdiť. Ústavný súd uviedol, že ustanovenia , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemôžu viesť k takému výkladu, ktorý by viedol k nepriznaniu úrokov z omeškania z dôvodnej, mimosúdne osobitne kvalifikovaným spôsobom uplatnenej istiny. Odôvodneniu posudzovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chýba použitie iných výkladových metód, ako strohé zameranie sa na jednoslovné spojenie v ustanovení . Pokiaľ bola poisťovňa priamo žalovaná, dostáva sa do omeškania po uplynutí lehoty troch mesiacov a 15 dní od uplatnenia nároku poškodeným priamo voči poisťovni (ods. 37. odôvodnenia nálezu). Lehota troch mesiacov a 15 dní má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu od platenia príslušenstva pohľadávky (ods. 39. odôvodnenia nálezu). Výklad v posudzovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy (ods. 41. odôvodnenia nálezu). Na základe vyššie uvedeného obsahu nálezu, v ktorom ústavný súd pomerne jasne vyjadril svoj právny názor, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci viazaný, nie je možné dospieť k inému záveru, než že žalobcovi nárok na úrok z omeškania patrí.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa a v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku V. o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby žalobcu a výrokoch VI. a VII. o náhrade trov konania strán sporu ako vecne správny potvrdiť podľa a a v napadnutej časti vo výroku VIII. o náhrade trov konania štátu podľa zmeniť.

15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný

skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

16. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a strany sporu to nijako nerozporovali, že dňa 28.8.2014 o 17.50 hod. došlo na účelovej komunikácií medzi obcami B., časť E. a E. v okrese X. k dopravnej nehode, kedy žalobca riadil bicykel po uvedenej ceste v smere na E. a to po pravom okraji cesty a v tom istom čase riadil po tejto ceste svoje osobné motorové vozidlo zn. Kia Sportage s EVČ: PD-XXXEB s prívesom s EČV: PD-XXXYF vodič P. V.. Vo vzdialenosti 63 m od betónového premostenia potoka na tejto ceste v smere na obec E. došlo k zrážke cyklistu s prívesným vozíkom ťahaným uvedeným osobným motorovým vozidlom, pri ktorej žalobca utrpel vážne zranenia. Požitie alkoholických nápojov nebolo zistené u vodiča motorového vozidla, koncentrácia etanolu v krvi žalobcu mohla byť 2,28 - 2,56 g/kg (promile). Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola poistená u žalovaného poistnou zmluvou č. 8331024365.

17. Súd prvej inštancie dospel potom po právnej stránke k záveru o zodpovednosti vodiča P. V. ako prevádzateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú na zdraví žalobcovi, keďže táto bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Pretože jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola poistená u žalovaného, je žalovaný v zmysle a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, povinný poskytnúť žalobcovi ako poškodenému poistné plnenia z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím bola v spore daná pasívna legitimácia žalovaného. Ani tieto právne závery súdu prvej inštancie neboli medzi stranami sporné.

18. V konaní zostala spornou otázka, či a v akom rozsahu žalobca ako poškodený spoluzavinil škodu a teda do akej miery by ju mal podľa pomerne znášať. 19. Odvolací súd sa celkom zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že pri odpovedi na uvedenú otázku je nutné vychádzať zo znaleckých posudkov, ktoré boli podané ohľadne príčin vzniku dopravnej nehody. Znalec Ing. Karel Gondžár CSc. v znaleckom posudku č. 128/2014 zo dňa 18.12.2014 konštatoval, že vodič P. V. predchádzal žalobcu ako cyklistu tak, že s vozidlom a prívesom jazdil ľavou stranou pri ľavom okraji vozovky, tzn. v pravej časti vozovky zostávalo približne 1,4 m voľnej šírky vozovky pre jazdu cyklistu, takže tento mal dostatočnú šírku na bezpečnú jazdu. Podľa neho teda vodič P. V. predchádzal žalobcu ako cyklistu s bezpečným bočným odstupom, v mieste nehody dovolenou a technicky primeranou rýchlosťou. A jeho technika a spôsob jazdy nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom dopravnej nehody a on nemal možnosť nehode zabrániť. Na druhej strane technika a spôsob jazdy žalobcu ako cyklistu bol nesprávny a to v tom, že jazdil pod vplyvom alkoholu v dôsledku čoho bola jeho jazda nestabilná a keď bol predchádzaný vozidlo s prívesom zabalansoval a spadol doľava na pravú zadnú časť prívesu. Nesprávna technika a spôsob jazdy žalobcu ako cyklistu tak bola podľa znalca v priamej príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom dopravnej nehody.

20. Aj znalec Ing. Marcel Janco v znaleckom posudku č. 14/2020 zo dňa 3.4.2020 uviedol, že žalobca ako cyklista by dopravnej nehode zabránil takým spôsobom, ak by jazdil pri pravom okraji vozovky, resp. čo najbližšie pravému okraju vozovky. Ďalej znalec uviedol, že cyklista by dopravnej nehode zabránil iba takým spôsobom, ak by jazdil pri pravom okraji vozovky a zabránil by aj dopravnej nehode aj v tom prípade, ak by amplitúda tzv. makrovlny boli maximálne 0,5 m. S ohľadom na množstvo alkoholu v krvi žalobcu ako cyklistu a s ohľadom na jeho predpokladanú rýchlosť 8 km/h je však podľa znalca technicky prijateľné, že amplitúda jeho pohybu bola až 1,5 m - teda priečne vychýlenie od priamky 0,75 m na každú stranu. Vodič vozidla potom mohol podľa znalca Ing. Marcela Janca zabrániť škode zastavením pred miestom zrážky, resp. nezačatím predchádzania žalobcu, buď zastavením alebo spomalením a vyrovnaním rýchlosti na úrovni rýchlosti žalobcu. V závere znaleckého posudku znalec Ing. Marcel Janco konštatoval, že ak mal vodič motorového vozidla P. V. povinnosť predpokladať, že žalobca ako bicyklista jazdí v rozpore s ustanoveniami o cestnej premávke, teda či mal predpokladať, že žalobca ako bicyklista v čase jeho predchádzania vozidlom môže vykonávať s bicyklom výrazné priečne vychýlenie od priameho smeru - tzv. makrovlnu s amplitúdou až 1,5 m, potom predmetná dopravná nehoda mala dva prvky, ktoré spôsobili jej vznik, a to 1. nesprávnu techniku jazdy

vodiča vozidla Kia s prívesným vozíkom P. V. a nesprávnu techniku jazdy zo strany cyklistu-žalobcu. Ak vodič motorového vozidla P. V. vyššie uvedenú povinnosť nemal, potom technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy zo strany cyklistu-žalobcu.

21. Oba znalecké posudky sa zhodujú v tom, že k prvému kontaktu medzi bicyklom žalobcu a vozidlom zn. Kia Sportage došlo v prednej pravej časti motorového vozidla ťahaného za vozidlom z dôvodu, že cyklista narazil do vozíka a nie z dôvodu, že vozík za vozidlom alebo vozidlo narazilo do cyklistu.

22. Podľa odvolacieho súdu bol vodič motorového vozidla P. V. povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom / o cestnej premávke /v znení účinnom v čase dopravnej nehody/ a pri predchádzaní bol povinný zachovať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla, ktorú povinnosť možno vztiahnuť aj na bočný odstup od prechádzaného cyklistu a chodca /podľa uvedeného zákona/. Túto povinnosť mal aj prihliadnutím na skutočnosť, že ako sám uviedol vo svojej výpovedi, a potvrdil to aj vypočutý svedok V. X., jeho spolujazdec v čase dopravnej nehody, žalobca ako cyklista sa nepohyboval po vozovke priamo ale kľukato a on i spolujazdec si mysleli, že má vypité. Napriek tomu si P. V. ako vodič motorového vozidla túto svoju povinnosť nesplnil a nepredchádzal žalobcu ako cyklistu s dostatočným odstupom, keď v pravej časti vozovky zostávalo približne 1,4 m voľnej šírky vozovky pre jazdu cyklistu /znalec Ing. Karel Gondžár CSc. v znaleckom posudku č. 128/2014 zo dňa 18.12.2014/, pričom žalobca ako cyklista v čase jeho predchádzania vozidlom mohol vykonávať s bicyklom výrazné priečne vychýlenie od priameho smeru - tzv. makrovlnu s amplitúdou až 1,5 m /znalec Ing. Marcel Janco v znaleckom posudku č. 14/2020 zo dňa 3.4.2020/. Na druhej strane bol žalobca ako cyklista povinný podľa rovnakého zákona jazdiť na bicykli pri pravom okraji vozovky, čo ale zjavne nerobil, keď k jeho zrážke s prívesným vozíkom za motorovým vozidlom riadeným vodičom P.om V. došlo vo vzdialenosti 1,3 m od pravého okraja vozovky /čo, vyplýva z plánu miesta dopravnej nehody vypracovaného po nehode policajtami, ktorý údaj potom prevzali oba vyššie uvedené znalecké posudky/. Okrem toho, ako konštatuje samotný žalobca v odvolaní, medzi stranami nebolo sporné, že žalobca porušil právnu povinnosť, aj pokiaľ nemal pri jazde bicyklom na hlave cyklistickú prilbu a mal v čase dopravnej nehody požitý alkohol, čo je možné hodnotiť ako porušenie právnej povinnosti podľa v spojení s , a uvedeného . Tvrdenia žalobcu, že uvedené porušenia jeho právnych povinností neboli v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody a teda vzniknutej škody, sú nesprávne. Pokiaľ ide o cyklistickú prilbu, tak preukázané najzávažnejšie poškodenia zdravia žalobcu / z hľadiska ich bodového hodnotenia bolesti ale i sťaženia spoločenského uplatnenia/, ktoré vznikli pri uvedenej dopravnej nehode, boli pomliaždenie mozgu s krvácaním, krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu, zlomeniny lebečnej a spánkovej kosti, teda poškodenia v miestach, kde by bola inak hlava chránená cyklistickou prilbou, ktorá tak mohla vzniku týchto zranemní zamedziť, alebo ich aspoň minimalizovať. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca jazdil v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu /odvolací súd opäť pripomína, že koncentrácia etanolu v krvi žalobcu mohla byť 2,28 - 2,56 g/kg (promile)/, tak je nepochybné, že technika a spôsob jazdy žalobcu ako cyklistu bol alkoholom ovplyvnený. Pri takomto množstve alkoholu v krvi museli byť u žalobcu prítomné poruchy sústredenia sa, musel sa zhoršiť jeho reakčný čas, rovnováha, orientácia. Aj znalec Ing. Marcel Janco vo svojom znaleckom posudku konštatuje, že amplitúda pohybu žalobcu na bicykli mohla byť až 1,5 m, a to s ohľadom na množstvo alkoholu v krvi žalobcu.

23. Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie v závere, že príčinou dopravnej nehody bola tak nesprávna technika jazdy vodiča vozidla zn. Kia Sportage ako aj nesprávna technika jazdy žalobcu ako cyklistu, pričom takéto konania oboch, ktoré možno označiť za porušenie právnej povinnosti /viď. vyššie/, sa spolupodielali na vzniku dopravnej nehody a škody na zdraví žalobcu, ktorá pri nej bola spôsobená a boli s touto škodu v priamej príčinnej súvislosti.

24. Čo sa týka konkrétnej miery spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody, súd prvej inštancie podiel zavinenia oboch účastníkov na vzniku dopravnej nehode a škode, ktorá pri nej bola spôsobená neurčil číselným pomerom. Uvedené v pomeroch danej veci nepredstavuje podľa odvolacieho súdu nesprávnosť, pretože súd prvej inštancie konštatoval, že práve žalobca sa rozhodujúcim spôsobom podieľal na vzniku dopravnej nehody a jeho podiel na príčinách dopravnej nehody je väčší ako u vodiča P.a V.. Tento záver, spolu so zistením, že z uplatnených nárokov žalobcu na náhradu škody žalovaný v priebehu sporu plnil na viac ako 50 % /z celkovo uplatnenej sumy nárokov 105.351,72 eur žalovaný plnil sumu 78.620,69 eur/, potom logicky viedol súd prvej inštancie k tomu, že žalobu žalobcu

v prevyšujúcej časti zamietol. Odvolací súd s takýmto rozhodnutím súhlasí. Takéto určenie pomeru spoluviny oboch účastníkov na vzniku dopravnej nehody a škode, ktorá pri nej bola spôsobená /že žalobca sa rozhodujúcim spôsobom podieľal na vzniku dopravnej nehody a jeho podiel na príčinách dopravnej nehody je väčší ako u vodiča P.a V./ vychádza zo správneho právneho posúdenia skutkových záverov, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a nijako nevybočuje z rozumného a logického posúdenia rozhodujúcich skutočností podľa relevantnej právnej úpravy. Aj keď jej rozhodnutie súdu prvej inštancie bez konkrétneho vyčíslenia podielu zavinenia oboch účastníkov na vzniku dopravnej nehode a škode, je podľa odvolacieho súdu dostatočne jasné a zrozumiteľné, a z tohto pohľadu aj preskúmateľné v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku.

25. Nad rámec uvedených záverov, ktoré viedli odvolací súd k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí zvyšku uplatnených nárokov žalobcu, odvolací súd uvádza, že alternatívne príčiny vzniku dopravnej nehody, ktoré žalobca predložil v odvolacom konaní /vyhýbanie sa kríkom, otočenie hlavy žalobcu pri jeho predchádzaní motorovým vozidlom, zachytenie žalobcu ako cyklistu konármi prevísajúcimi s prívesného vozíka ťahaného motorovým vozidlo/ sú len hypotetickými alternatívami, ktoré nemajú svoj reálny základ vo vykonanom dokazovaní.

26. Z fotografií z miesta nehody, ktoré urobili príslušníci polície a ktoré sú súčasťou oboch vyššie uvedených znaleckých posudkov nevyplýva, že by v mieste dopravnej nehody zasahovali do vozovky z porastu popri ceste nejaké konáre, tŕnie a podobne. Znalec Ing. Marcel Janco síce na jednej fotografii / obrázok č. 22/ označil 4 konáre zo stromov, ktoré zasahujú do vozovky, ktoré označenie je ale v rozpore so skutočnosťou, ktorá vyplýva zo samotnej fotografie. Pri prvých dvoch znalcom označených konároch, ktoré mali zasahovať do vozovky a ktoré sa nachádzajú podľa stôp vyznačených policajtami zhruba v mieste zrážky, nie je vidno, že by konáre presahovali cez trávnatý okraj vozovky. Je možné, že to tak naozaj bolo, čo ale vzhľadom na smer záberu a kvalitu fotografie nie je možné usúdiť z danej fotografie. Pokiaľ ide o dva ďalšie konáre zo stromov označené znalcom ako presahujúce do vozovky, tieto sa podľa fotografie nachádzajú ešte pred motorovým vozidlo zn. Kia s prívesným vozíkom ako toto zastalo po zrážke so žalobcom ako cyklistom, a teda vo veľkej vzdialenosti pred samotným miestom zrážky a preto nemožno nijako objektívne usudzovať, že by sa im žalobca ako cyklista v momente zrážky vyhýbal. Okrem toho, opäť vzhľadom na smer záberu a kvalitu fotografie nie je ani možné usúdiť z danej fotografie, že tieto konáre zo stromov zasahovali do vozovky.

27. Z fotografií z miesta nehody, ktoré urobili príslušníci polície a ktoré sú súčasťou oboch vyššie uvedených znaleckých posudkov potom nevyplýva ani to, že by z prívesného vozíka ťahaného motorovým vozidlo prevísali na stranu, kde sa pohyboval žalobca ako cyklista nejaké konáre, ktoré by mohli žalobcu ako cyklisti zachytiť a spôsobiť jeho pád na prívesný vozík. Ani jeden zo svedkov dopravnej nehody, ktorý boli vypočutý v spore /V. X., L. X. a E. B./ nevidel priamo stret žalobcu ako cyklistu s prívesným vozíkom ťahaným motorovým vozidlo a nemohli uviesť, či k zrážke došlo z dôvodu, že sa žalobca ako cyklista vyhýbal konárom, ktoré by zasahovali do vozovky. Svedok V. X. potom uviedol, že vedľa vozovky bolo tŕnie, ktoré zasahovalo na okraj vozovky, teda nie cez okraj. Svedok L. X. uviedol, že kríky vedľa cesty zasahovali do šírky vozovky, ale nevedel uviesť na akom úseku. Svedkyňa Bučková uviedla v tejto otázke len to, že občas, keď touto cestou chodila na bicykli, vadili jej kríky zasahujúce do cesty, ktorým sa ale dalo vyhnúť a družstevníci ich pristrihovali. Či nejaké kríky alebo konáre stromov zasahovali do vozovky v čase dopravnej nehody a ak áno, v ktorom úseku, svedkyňa neuviedla.

28. Otočenie hlavy žalobcu ako cyklistu pri jeho predchádzaní motorovým vozidlo za účelom kontroly situácie v cestnej premávke je potom úplne bez skutkového základu, ktorý vyplynul z dokazovania vykonaného v spore. Žalobca, ktorý bol v spore vypočutý toto netvrdil, na predmetnú dopravnú nehodu si vôbec nepamätal a vo svojej výpovedi to neuviedol ani nikto z vypočutých svedkov.

29. Odvolací súd ďalej preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o zamietnutie žaloby žalobcu v časti uplatnených úrokov z omeškania.

30. Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie plnenia.

31. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vzťahy z neho vyplývajúce /a tiež zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov/. Nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená prevádzkou poisteného motorového vozidla si môže poškodený uplatniť priamo voči poisťovni /rovnako aj poistený má právo, aby poisťovňa takýto nárok za neho poškodenému plnila/ a jej plnenie je plnením jeho nároku na náhradu škody za poisteného, ale ide o plnenie z povinného zmluvného poistenia v zmysle uvedeného zákona Popri tomto vzťahu poškodený - poisťovňa, resp. poistený - poisťovňa, ďalej existuje zodpovednostný vzťah medzi poškodeným a osobou zodpovednou za škodu. Ich relatívna vzájomná samostatnosť sa prejavuje aj v tom, že v každom z nich má záväzok poskytnúť náhradu škody odlišný čas splnenia /splatnosť/. Vo vzťahu medzi poškodeným a osobou zodpovednou za škodu vo všeobecnosti platí, že čas splnenia (splatnosť) náhrady škody nie je medzi týmito osobami dohovorená (ani výslovne, ani mlčky), nevyplýva ani z povahy záväzku a ani ju neustanovuje právny predpis, ani rozhodnutie súdu. V takomto prípade má právo určiť čas splnenia dlhu veriteľ - poškodený a v zmysle platí, že len čo veriteľ požiada dlžníka o plnenie, dlžník je povinný dlh splniť nasledujúci deň po oznámení, ktoré obsahuje výzvu (upomienku) na plnenie. Na druhej strane vo vzťahu medzi poškodeným a poisťovňou, u ktorej bolo dojednané povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí, že poisťovňa je povinná poskytnúť poistné plnenie na náhradu škody do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie plnenia / /. Z uvedeného odlišného času splnenia nároku na náhradu škody vo vzťahu medzi poškodeným a osobou zodpovednou za škodu a vo vzťahu medzi poškodeným a poisťovňou potom vyplýva aj odlišný moment, kedy sa osoba zodpovedná za škodu a poisťovňa môžu dostať so splnením svojho záväzku na náhradu škody do omeškania a kedy veriteľovi - poškodenému vzniká nárok na úroky z omeškania. U osoby zodpovednej za škodu platí, že táto sa dostane do omeškania, ak poškodenému nárok na náhradu škody nesplní riadne deň nasledujúci po dni, kedy ju poškodený na plnenie vyzval. Poisťovňa sa ale dostáva do omeškania so splnením svojho záväzku poskytnúť poistné plnenie na náhradu škody poškodenému až vtedy, ak toto plnenie neposkytne riadne do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie plnenia. Uvedené odlišne stanovené časy splnenia /splatnosti/ nemožno zmiešavať a včasnosť plnenia jednej povinnej osoby /napríklad osoby zodpovednej za škodu/ nemožno robiť závislým na konaní, resp. nekonaní inej povinnej osoby /poisťovne/. U každej z povinných osôb je nutné posúdiť čas splnenia /splatnosť/ jej záväzku a tým aj podmienky vzniku nároku veriteľa - poškodeného na úroky z omeškania osobitne.

32. V intenciách danej veci je pre odpoveď na otázku, či žalobcovi vznikol popri nároku na náhradu škody aj nárok na úrok z omeškania, potrebné zodpovedať otázku, či sa žalovaný ako poisťovateľ dostal so splnením svojho peňažného dlhu /plniť žalobcovi náhradu škody/ do omeškania, teda či ho riadne a včas nesplnil. Tu odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný sa ako poisťovateľ nemohol dostať vo vzťahu k náhrade škody žalobcovi do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu, pretože až doposiaľ doba splatnosti tohto peňažného dlhu nenastala. V je stanovené, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie plnenia. Podľa odvolacieho súdu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia možno rozlíšiť dva prípady, resp. dve rozličné doby splatnosti peňažného dlhu poisťovateľa. V prvom prípade je poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Tento prípad za zjavne týka poistného plnenia v rozsahu, ktorý pre poisťovateľa vyplynul z vykonaného prešetrenia, teda rozsahu, v ktorom poisťovateľ má náhradu škody za preukázanú a nerozporuje ju /samotný nárok na náhradu škody alebo jeho rozsah/. V druhom prípade, ktorý sa týka náhrady škody v rozsahu, v ktorom ju nemá poisťovateľ vykonaným prešetrením za preukázanú, rozporuje ju /samotný nárok alebo jeho rozsah/, je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, resp. v lehote, ktorú mu na splnenie tejto povinnosti v rozhodnutí určil súd. Aj keď odvolací súd samozrejme vo všeobecnosti rozlišuje medzi hmotnoprávnou dobou splatnosti peňažného dlhu /ktorej nedodržanie vedie k omeškaniu veriteľa a k vzniku nároku na úroky z omeškania na strane

dlžníka/ a procesnoprávnou lehotou na plnenie, ktorá je určená súdnym rozhodnutím /ktorej uplynutie vedie k vykonateľnosti súdneho rozhodnutia/, zákonodarca v uvedenom ustanovení dobu splatnosti peňažného dlhu poisťovateľa poskytnúť poškodenému náhradu škody zviazal s procesnoprávnou lehotou na plnenie, ktorá je stanovená v súdnom rozhodnutí ukladajúcom poisťovateľovi splniť si tento jeho peňažný dlh.

33. Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch, kedy poisťovateľ nemá vykonaným prešetrením nárok na náhradu škody za preukázaný, rozporuje ho, je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, resp. v lehote, ktorú mu na splnenie tejto povinnosti v rozhodnutí určil súd. Doba splatnosti poistného plnenia je tak stanovená na okamih doručenia rozhodnutia súdu o výške náhrady, resp. na lehotu na plnenie, ktorá z takéhoto súdneho rozhodnutia vyplýva. Až keď poisťovateľ túto dobu splatnosti nedodrží, neplní včas a dostáva sa so splnením svojho peňažného dlhu do omeškania a poškodenému vzniká popri nároku na náhradu škody aj nárok na úrok z omeškania.

34. Predmetný záver odvolacieho súdu premietnutý do pomerov danej veci znamená, že žalobcovi nárok na úroky z omeškania nevznikol, keď žalobcovi napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie v spojení s týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nebol priznaný žiadny nárok voči žalovanému na poskytnutie poistného plnenia na náhradu škody. Súd prvej inštancie preto správne žalobu žalobcu o zaplatenie úroku z omeškania ako nedôvodnú vo výroku V. svojho rozsudku zamietol. 35. Čo sa týka náhrady trov konania strán sporu na súde prvej inštancie /výrok VI. a VII. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie/ žalobca svoje odvolanie zdôvodnil len tým, že svojím odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej a domáha sa jeho zmeny-vyhovenia zvyšku svojej žaloby a preto je potrebné, aby podľa odvolací súd rozhodol pri zmene napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

36. Keďže vo veci samej odvolací súd pre nedôvodnosť podaného odvolania žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku V. o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby žalobcu potvrdzuje ako vecne správny, odvolací dôvod, pre ktorý sa žalobca domáha zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania strán sporu neobstojí. Odvolací súd si je vedomý nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania strán sporu /toto rozhodnutie je nesprávne minimálne v tom, že súd prvej inštancie síce vychádzal z ustanovenia stanovujúceho princíp procesnej úspešnosti pre nárok na náhradu trov konania, ktoré však nesprávne aplikoval, keď nepriznal náhradu trov konania strane pomerne úspešnejšej v spore ale priznával každej zo strán náhradu trov konania v rozsahu jej čiastočného úspechu v spore/, ale súc viazaný odvolacími dôvodmi žalobcu, nemohol na túto zjavnú nesprávnosť prihliadnuť.

37. Okrem toho náprava nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania odvolacím súdom by viedla k rozhodnutiu v neprospech odvolateľa-žalobcu, teda k porušeniu zákazu zmeny rozhodnutia k horšiemu v neprospech odvolateľa / prohibitio reformationis in peius/, ktorý princíp je vyjadrený v /V konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila./. V danej veci mal totiž súd prvej inštancie aplikovať v spojení s , keďže žalobca vzal v priebehu sporu svoju žaloby dvakrát čiastočne späť. Súd prvej inštancie mal potom skúmať procesné zavinenie strán sporu na čiastočnom zastavení konania /tu v časti o zaplatenie 33% súm žalobou uplatnených nárokov vzal žalobca svoju žalobu späť z dôvodu, že uznal svoje spoluzavinenie na vzniku škody, teda procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti a neskôr vzal späť svoju žaloby v časti o zaplatenie spolu 78.620,69 eur, ktoré mu žalovaný v priebehu sporu na jeho nároky plnil, takže v tejto časti zasa procesne zavinil zastavenie konania žalovaný/ a toto procesné zavinenie premietnuť do úvah o pomernom procesnom úspechu strán v spore, ktoré sú určujúce pre rozhodnutie o náhrade trov konania. Pri takejto aplikácii v spojení s by potom žiadna zo strán nemala na náhradu trov konania na súde prvej inštancie právo, pretože pri žalobou uplatnených nárokoch v celkovej sume 157.241,38 eur /náhrada za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrada za stratu na zárobku počas doby práceneschopnosti/, žalobca procesne zavinil zastavenie konania pokiaľ ide o 33 % sumy pri každom z uplatnených nárokov, žalovaný procesne zavinil zastavenie konania pokiaľ ide o zaplatenie 7.815,- eur náhrady za bolesť, 46.976,- eur náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, 23.488,- eur zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a 341,69 eur náhrady za stratu na zárobku, ktoré procesné zavinenia na

zastavení konania sa každej strane sporu môžu rátať ako jej procesný neúspech v spore a vo zvyšnej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá, čo je procesný úspech žalovaného. Pomer procesného úspechu strán sporu je teda rovnaký /procesný úspech žalobcu je v časti konania o zaplatenie 78.620,69 eur a procesný úspech žalovaného je v časti konania o zaplatenie 78.620,69 eur/, čo odôvodňuje rozhodnutie, že žiadna zo strán nemala na náhradu trov konania na súde prvej inštancie právo. Takéto rozhodnutie by však predstavovalo zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v neprospech žalobcu ako jediného odvolateľa, čo je však zakázané. 38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku V. o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby žalobcu a výrokoch VI. a VII. o náhrade trov konania strán sporu podľa a ako vecne správny potvrdil.

39. Odvolací súd na odvolanie žalobcu preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku VIII. o náhrade trov konania štátu na súde prvej inštancie a dospel k záveru, že v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie nesprávny a je potrebné ho podľa zmeniť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania štátu bolo podľa posúdenia odvolacieho súdu nielen vecne nesprávne /teda v otázke voči komu a v akom rozsahu má štát nárok na náhradu trov konania/ ale bolo aj nesprávne po právnej stránke odôvodnené.

40. S účinnosťou od 1. júla 2016 bol zrušený a nahradený , ktorý už neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil /t.j. či štát má právo na náhradu trov alebo nie, proti komu a za akých podmienok/ je potrebné o náhrade trov konania štátu rozhodovať za použitia článku 4 Základných princípov , ktorý stanovuje, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci a ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 41. Odvolací súd je toho názoru, že neobsahuje také ustanovenie, ktoré by upravovalo inú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu náhrade trov konania štátu a ktoré by tak mohlo byť analogicky aplikované pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu. Takým ustanovením nie je , ktorý upravuje náhradu trov konania strany sporu, pretože ten nárok na náhradu trov konania viaže na úspech strany v spore. Ani pri analogickom použití tohto zákonného ustanovenia nemožno totiž z hľadiska náhrada trov konania štátu uvažovať o úspechu, či neúspechu štátu v spore. Rovnako tak nemožno ani analogicky aplikovať ustanovenie /ako to urobil v tejto veci súd prvej inštancie/, ktoré stanovuje, že ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok /teda aj nárok na náhradu trov konania/. Toto zákonné ustanovenie upravuje pokrytie výdavkov spojených s edičnou a informačnou povinnosťou, a to v rovnakom procesnom režime, ako sú upravené výdavky svedka. Štátu /ani ako súdu prejednávajúcemu daný spor/ nevzniká pri dokazovaní žiadna povinnosť, ktorá by bola spojená s výdavkami. 42. Z uvedeného dôvodu, keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia na otázku náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby konajúci súd prejednal a rozhodol otázku náhrady trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva . Takýmto požiadavkám najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát má podľa výsledkov konania proti strane sporu právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u niektorej zo strán sporu predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tejto strane sporu zníži o rozsah, v ktorom by jej súd oslobodenie priznal. Jedná sa v podstate o normu, ktorá je totožná s ustanovení zrušeného , ktorá upravovala náhradu trov konania štátu. Takáto norma zodpovedá princípom všeobecnej spravodlivosti a princípom, na ktorých spočíva a výsledkom jej aplikácie bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 43. Aplikácia uvedenej právnej normy v tomto spore nevyhnutne vedie k rozhodnutiu, že štát má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie rovným dielom voči žalobcovi i žalovanému. Ako vyplýva z už vyššie uvedeného, procesný úspech žalobcu i žalovaného bol v spore zhruba rovnaký, a preto je namieste, aby trovy konania´, ktoré v spore štátu vznikli nahradili obe strany sporu rovným

dielom. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania štátu na súde prvej inštancie zmenil tak, že štát má nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 %. 44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , a . V odvolacom konaní vo veci samej procesne úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).