Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-85-2017.pdf
PDF · 102.62 KB
No categories available
6Ek/85/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX A. nad E., o vymoženie 842,03 eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/85/2017 zo dňa 26. januára 2018, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/85/2017 zo dňa 26. januára 2018 a v r a c i a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, a doručeným súdu 19.08.2017, domáha od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 842,03 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 14719/16 zo dňa 28.10.2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácií pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s ustanoveným rozhodcom Mgr. Petrom Senovským (ďalej len „rozhodcovský súd“).
2. Okresný súd Banská Bystrica konajúci vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 6Ek/85/2017 zo dňa 26. januára 2018 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1. a 4. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol a oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal. Predmetné rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 35, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. f) a § 199a ods. 1, § 199b, § 199c ods. 1 prvá veta, § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, § 53 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). 3. K návrhu na vykonanie exekúcie bola okrem rozhodcovského rozsudku (exekučný titul) pripojená aj spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zo dňa 08.11.2015 /správne malo byť zo dňa 05.12.2015/ (ďalej len „rozhodcovská zmluva“), dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3714091 zo dňa 08.11.2015 /správne malo byť zo dňa 05.12.2015/ (ďalej len „dohoda o uznaní záväzku“), zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto zo dňa 21.11.2008, žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru zo dňa 12.10.2009, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 25.05.2015, generálna plná moc, všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., pre depozitné produkty účinné odo dňa 01.07.2009. K opravnému návrhu zo dňa 02.11.2017 oprávnený priložil opätovne zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto zo dňa 21.11.2008, žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru zo dňa 12.10.2009, ako aj výpoveď zmluvy o bežnom účte zo dňa 13.06.2014. K podaniu k spisovej značke zo dňa 19.01.2018 oprávnený priložil potvrdenie o poskytnutí flexidebetu zo dňa 12.10.2009 a Oznámenie o nastavení kontokorentného úveru.
4. Keďže súd konajúci vyšším súdnym úradníkom posúdil zmluvu o bežnom účte (ako aj zmluvu o poskytnutí kontokorentného úveru) ako spotrebiteľskú zmluvu, mal za to, že ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, t.j. aj na dohodu o uznaní záväzku a na rozhodcovskú zmluvu. Súd konajúci vyšším súdnym úradníkom zistil, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá medzi oprávneným a povinným ako osobou pristupujúcou k dlhu dňa 08.11.2015 (správne malo byť dňa 05.12.2015), t. j. v rovnaký deň ako uzavreli medzi sebou aj dohodu o uznaní záväzku. Súd konajúci vyšším súdnym úradníkom dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe a nebola individuálne dojednaná, keďže jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa iba údaje o povinnom (meno, priezvisko, adresa, dátum narodenia), miesto (Zdoba) a dátum podpísania rozhodcovskej zmluvy povinným (05.12.2015), pričom miesto (Bratislava) a dátum podpísania rozhodcovskej zmluvy oprávneným (08.11.2015) je vopred predtlačený (t.j. oprávnený podpísal rozhodcovskú zmluvu skôr ako povinný), podpis osoby konajúcej v mene a na účet veriteľa a podpis povinného. Všetky ostatné údaje, vrátane určenia rozhodcovského súdu, sú vo formulárovej zmluve vopred predtlačené. To, že v danom prípade ide o formulárovú zmluvu, ktorá navyše nebola dojednaná s povinným individuálne, potvrdzuje aj tá skutočnosť, že napriek tomu, že ju oprávnený uzavrel len s povinným, tak sú v tejto zmluve predtlačené údaje o dlžníkovi (meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo) a zároveň je v zmluve predtlačený priestor pre podpis dlžníka. Voľba rozhodcovského súdu bola uskutočnená jednostranne oprávneným a teda nešlo o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, nakoľko povinný nemal možnosť voľby medzi viacerými riešeniami, nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a tak nemal žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo súd konajúci vyšším súdnym úradníkom považoval za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov. Povinný mohol len spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým jej ustanoveniam. Veriteľ na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložil na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčil tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Povinný týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy súd konajúci vyšším súdnym úradníkom považoval túto v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú zmluvu preto súd konajúci vyšším súdnym úradníkom vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu nebola založená ani právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vo veci rozhodol, a nakoľko exekučný titul vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nespĺňa tento náležitosti vykonateľného rozhodnutia. Keďže exekučný titul nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, súd konajúci vyšším súdnym úradníkom návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a náhradu trov exekučného konania súd oprávnenému nepriznal. 5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade oprávnený poukázal na to, že sa prispôsobil legislatívnym zmenám (t.j. implementácii Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákonu č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, novelizovanému ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré s účinnosťou od 13.06.2014 odkazuje priamo na podmienky ustanovené zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Oprávnený zastáva názor, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje zdôvodnenie, prečo uzavretie rozhodcovskej zmluvy ako aj dohody o uznaní záväzku „vo vopred predtlačenej formulárovej podobe“, je pre súd problematické. Oprávnený vyhodnotenie technického vyhotovenia rozhodcovskej zmluvy spolu s dohodou o uznaní záväzku v podobe predpripraveného tlačiva ako neprijateľného spôsobu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a dohody o uznaní záväzku považuje za absurdné. 6. Oprávnený uviedol, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, je tak obsahovo ako aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie verejných služieb. Spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Súd takýmto rozhodnutím absolútne popiera slobodnú vôľu zmluvných strán a autoritatívne, bez náležitého preskúmania skutkových okolností
daného prípadu uzavrel, že rozhodcovská zmluva a dohoda o uznaní záväzku neboli dojednané individuálne, súd ich považuje za neprijateľné (nekalé) podmienky v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu za absolútne neplatné. Ak si povinný nebol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy a dohody o uznaní záväzku nesie, mal možnosť sa s posúdením predmetných zmlúv obrátiť na advokáta, resp. požiadať o pomoc Centrum právnej pomoci, alebo sa obrátiť na občianske združenia na ochranu spotrebiteľa. Oprávnený zastáva názor, že závery o nedostatku vedomosti a vôle povinného urobiť vyhlásenia obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve a dohode o uznaní záväzku sú bez náležitého preskúmania vôle zmluvných strán a okolností uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy vylúčené a nepreskúmateľné. Na podporu svojich tvrdení poukázal na právne závery Krajského súdu v Nitre v uznesení zo dňa 28.01.2016, sp. zn. 9CoE/265/2015, a v uznesení zo dňa 13.06.2017, č. k. 6CoE/17/2017-41. 7. V súvislosti s úvahami súdu o tom, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, oprávnený poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní"), v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Poukázal tiež aj na Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.08.2017, sp. zn. 8CoE/39/2017 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. Oprávnený zastáva názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Navrhol, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie zmenil a vydal poverenie na výkon exekúcie. 8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
10. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná.
15. Oprávnený v podanej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom konajúcim vyšším súdnym úradníkom. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
16. Súd konajúci vyšším súdnym úradníkom správne posúdil zmluvu o bežnom účte ako spotrebiteľskú zmluvu a zároveň aj správne konštatoval, že ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu. Tento záver zároveň dostatočným spôsobom odôvodnil, pričom oprávnený uvedené ani nenamietal.
17. Ustanovenie § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, pričom ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, musí exekučný súd preskúmať aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné.
18. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (pozri § 45 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) skúmanie tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučujú. A ako aj správne poukázal v sťažnosťou napadnutom uznesení (pozri bod 18.) vyšší súdny úradník, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu (pozri napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 230/2011 zo dňa 18. septembra 2012, publikované pod R 68/2013, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 ECdo 16/2013 zo dňa 30.09.2013, sp. zn. 8 ECdo 3/2013 zo dňa 27.11.2013). V prípade, keď je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, totiž princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“) v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. marca 2012). Tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. Súd však zároveň pre úplnosť dodáva, že ochrana spotrebiteľa je založená a rozsahom upravená zákonom, preto ani spotrebiteľa nemožno chrániť v neobmedzenom rozsahu.
19. Po preskúmaní veci však súd zistil, že vyšší súdny úradník vec nesprávne právne posúdil, keď na vec vôbec neaplikoval právny predpis, ktorý sa k veci vzťahuje, a to zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Predmetom úpravy citovaného zákona, prijatého s účinnosťou od 01.01.2015, je a) spotrebiteľské rozhodcovské konanie, b) postavenie a činnosť rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory a stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory, c) podmienky na udelenie a zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi a stálemu rozhodcovskému súdu, d) disciplinárna zodpovednosť rozhodcu, e) kontrola vykonávaná Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a f) sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona. Podľa dôvodovej správy k predmetnému zákonu jeho účelom je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch. Ďalším dôvodom bola aj potreba zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti. Nová právna úprava je postavená na týchto základných pilieroch, ktoré majú prispieť k zvýšenej ochrane spotrebiteľa: vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzenie
a sprísnenie podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd, vymedzenie podmienok, ktoré musí spĺňať rozhodca, zavedenie "licencovania" rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov, kogentná regulácia procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmus súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a vyrovnanie informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov. Predmetnou úpravou sa prebrala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES, ktorá vytvára predpoklady inštitucionálnych záruk nestranného a nezaujatého rozhodovania vo veci.
20. V zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
21. V zmysle § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.
22. V zmysle § 3 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu, ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.
23. V zmysle § 3 ods. 4, 5 a 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (4) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu. (5) Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. (6) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
24. V zmysle § 3 ods. 8 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa prílohy č. 1.
25. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v ustanovení § 3 upravuje možnosť uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vrátane jej podstatných náležitostí. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyžaduje pomerne prísne náležitosti vo vzťahu k platnému uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy, nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním (pozri § 3 ods. 2) a okrem iných náležitostí, musí obsahovať aj označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla (pozri § 3 ods. 3 písm. c/). Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy (pozri § 3 ods. 5), čo v rozhodovanej veci konštatované nebolo. V tomto smere potom nie je bez ďalšieho dôvodný argument vyššieho súdneho úradníka, že rozhodcovskú zmluvu je potrebné
považovať v celosti za neprijateľnú z dôvodu zostavenia jej znenia veriteľom, vopred pripravenej formulárovej podoby a vopred predtlačených údajov (s výnimkou údajov o povinnom, miesta a dátumu jej podpisu), vrátane určenia rozhodcovského súdu, či jej uzatvorenia v rovnaký deň ako bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená dohoda o uznaní záväzku, pretože vyšší súdny úradník vec vôbec neposudzoval z hľadiska splnenia zákonných náležitostí spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
26. Vyšší súdny úradník uviedol, že rozhodcovská zmluva vo veci je neprijateľná aj z dôvodu, že voľba rozhodcovského súdu bola uskutočnená jednostranne oprávneným, pričom povinný nemal možnosť voľby medzi viacerými riešeniami, nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, teda nešlo o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku. V uvedenom smere však súd dáva do pozornosti ustanovenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
27. Podľa ustanovenia § 3 ods. 8 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa prílohy č. 1 predmetného zákona. Súd konajúci vyšším súdnym úradníkom však nevyhodnotil skutočnosť súvisiacu s úrovňou informovanosti spotrebiteľa, a to že poučenie, obsiahnuté v článku III. rozhodcovskej zmluvy (Poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určené spotrebiteľovi), presne zodpovedá obsahu poučenia podľa prílohy č. 1. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
28. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka bolo taktiež novelizované v súvislosti s prijatím zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, tak, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, ktorú skutočnosť súd konajúci vyšším súdnym úradníkom taktiež nereflektoval.
29. Na základe uvedených dôvodov súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/85/2017 zo dňa 26. januára 2018, vydané vyšším súdnym úradníkom, zrušil podľa 250 ods. 2 CSP a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
30. V ďalšom konaní súd konajúci vyšším súdnym úradníkom v naznačenom smere posúdi, či v rozhodovanej veci sú alebo nie sú splnené podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora v zmysle aktuálne platných a účinných právnych predpisov, vo veci zohľadní vyššie popísané právne závery súdu a následne vo veci opätovne rozhodne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.