Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-73-2018.pdf
PDF · 103.08 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/73/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému L. U., nar. X.X.XXXX v N., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.a), písm.c) Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 11. septembra 2018 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. mája 2018, sp. zn. 2T/60/2015 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. mája 2018, sp. zn. 2T/60/2015, bol obžalovaný L. U. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 14.5.2015, sp. zn. 1Pv 564/14/3309-32 pre skutok kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.a), písm.c) Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že v nezistený deň mesiaca apríl 2014 v ranných hodinách v rodinnom dome č. XXX v V. L. počas sledovania televízie, v obývacej miestnosti vyzliekol svoju dcéru maloletú T.S. narodená XX.XX.XXXX, a následne jej bozkával pošvu aj za použitia jazyka, na čo ho maloletá T.S. odtláčala rukou a viackrát ho žiadala, aby prestal,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného, t. j. výrokov o vine a treste.
Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania považoval hodnotenie vykonaných dôkazov okresným súdom za nedôsledné a nesprávne a nestotožnil sa ani s jeho záverom o oslobodení obžalovaného L. U.. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že základný dôkaz v predmetnej trestnej veci - výpoveď mal. T.S. zo dňa 8.9.2014 nemožno ako dôkaz v dôsledku jeho nezákonnosti použiť, je potrebné poznamenať, že nie je zrejmé (a nevyplýva to ani z odôvodnenia rozsudku), akým spôsobom je účasť matky dieťaťa na výsluchu maloletej poškodenej zo zákona neprípustná. Uvedené tvrdenie nemá žiadnu oporu tak v Trestnom zákone ako ani v Trestnom poriadku. Jednoduchým vzhliadnutím videozáznamu z výsluchu maloletej T.S. je zrejmé, že maloletá T.S. vypovedala spontánne, bez navádzania či bez akéhokoľvek kontaktu s matkou (maloletá sedela pri výsluchu chrbtom k matke), okrem toho bola v tom čase nútená chodiť o barliach, a teda je zrejmé, že sa na výsluch nemohla dostaviť sama (v čase výsluchu mala maloletá T.S. 5 rokov). Výsluch prebehol v štandardnom režime, používanom v tom čase v mnohých iných trestných veciach (aj právoplatne skončených na súde bez pochybnosti o ich zákonnosti). Jednalo sa o výsluch pred vznesením obvinenia, nakoľko bez jeho vykonania by neexistovalo dostatočne dôvodné podozrenie na vznesenie obvinenia. Z uvedeného výsluchu bol vypracovaný znalecký posudok
PhDr. H. X., ktorý bol v tom čase prítomný pri výsluchu. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že výpoveď maloletej bola spontánna a vierohodná, bez zistenia potreby zveličovania veci zo strany maloletej. K výsluchu maloletej T.S. je taktiež potrebné uviesť, že táto výpoveď (napriek odporúčaniu znalca PhDr. H. X. o nepriaznivých následkoch pri opakovaní výsluchu maloletej) bola na okresnom súde zopakovaná dňa 26.01.2016, kde maloletá T.S. zopakovala svoju výpoveď z prípravného konania, teda usvedčila obžalovaného L. U. zo spáchania žalovaného skutku. V odôvodnení predmetného rozsudku táto výpoveď absentuje a okresný súd sa s ňou žiadnym spôsobom nevysporiadal. V tomto prípade neobstojí argumentácia súdu prvého stupňa, prípadne obhajoby, že výsluch ako aj znalecký posudok z obdobia pred vznesením obvinenia sú nezákonné a nepoužiteľné. V ustanovení § 135 Trestného poriadku je presne definovaný postup orgánov činných v trestnom konaní pri výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov (u maloletej sa jednalo o osobu vo veku 5 rokov), ktorý má byť vykonaný ohľaduplne a bez potreby ďalšieho opakovania, vzhľadom na možnosť nepriaznivého ovplyvnenia jej duševného a mravného vývoja. Napriek tomu, a napriek konštatovaniu znalca PhDr. X. o nevhodnosti opakovania výsluchu maloletej, bola táto vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2016, kde potvrdila svoju výpoveď z prípravného konania aj po otázkach obhajoby a predsedníčky senátu. V rozsudku však táto výpoveď nie je ani len spomenutá. Ku skutku je potrebné poznamenať, že podľa výpovede maloletej tak z prípravného konania ako aj z hlavného pojednávania vyplýva, že sa mal stať v izbe rodinného domu rodičov obžalovaného, kde sa v tom čase a v tej izbe nachádzala iba maloletá a jej otec, teda obžalovaný. Pri skutku nebol prítomný žiadny iný svedok. Teda výpovede rodinných príslušníkov obžalovaného - okrem vykreslenia obžalovaného v rovine skoro dokonalého rodiča a manžela - nepriniesli ku skutku nič nové. K výsluchu starej mamy maloletej zo strany matky, teda W. W. je potrebné uviesť, že táto zásadným spôsobom zmenila svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi z prípravného konania. V prípravnom konaní zo dňa 16.01.2015 uviedla, že „ja som jej nechcela toto veriť, viackrát som sa jej na to pýtala, ale stále si tvrdila svoje ďalej“ ... „v súčasnej dobe som sa O. pýtala, či je to pravda, čo tvrdí, ale O. stále hovorí, že je to pravda, že si to nevymýšľala.“ Naproti tomu citovaná svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla v absolútnom rozpore so svojou prvou výpoveďou, že ... „podľa jej názoru na klamstvá o celej udalosti dieťa nahovorila jej dcéra, alebo si to vnučka vymyslela a bola nahovorená jej dcérou T. ...“ Záverom je potrebné zhodnotiť znalecký posudok na maloletú T.S. znalkyňou Mgr. T., PhD.. V prvom rade je potrebné uviesť, že tento bol vypracovaný s odstupom 3 a pol roka od skutku (maloletá mala v čase skutku 5 rokov), teda v čase keď mala maloletá už viac ako 9 rokov. Vzhľadom na tento značný časový odstup preto nie je možné znalecký posudok hodnotiť ako aktuálny, najmä v prípade maloletého dieťaťa, ktoré sa prakticky každým rokom vyvíja a nie je možné spracovať znalecký posudok spätne, teda posúdiť „nastavenie“ maloletej do času spáchania skutku. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa jej maloletá záverom mala priznať, že skutok ako taký nie je pravdou. Tu je však potrebné uviesť, že vyjadrenie maloletej pred znalcom nie je výsluchom maloletej v zmysle Trestného poriadku, teda nie je procesným výsluchom, a preto sa naň nedá v tomto smere, ako na výsluch prihliadať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je výrok rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T 60/2015 zo dňa 22.05.2018, ktorým bol obžalovaný L. U. oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku nezákonný a nedôvodný, a preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/60/2015 zo dňa 22.05.2018 a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný L. U. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to, že podľa jeho názoru je odvolanie nedôvodné, pretože napadnutý rozsudok je zákonný a vecne správny. Nesúhlasí s názorom prokurátora, že by mala byť možná účasť matky na výsluchu maloletej T. S., ktorý sa uskutočnil pred vznesením obvinenia počas prípravného konania dňa 08.09.2014. Prvostupňový súd podľa jeho názoru postupoval správne, keď konštatoval, že sa jedná o nezákonný dôkaz, na ktorý nemožno v tomto konaní prihliadať. T. K. ako matka maloletej T. S. je totiž jej zákonným zástupcom. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.06.2014 bol podľa § 48 ods. 2 Tr. por. maloletej T.S. ustanovený opatrovník, a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny. V odôvodnení predmetného uznesenia pritom prvostupňový súd konštatoval, že obaja zákonní zástupcovia maloletej T.S. nemôžu vykonávať práva uvedené v ustanovení § 48 ods. 1 Tr. por., nakoľko tu existuje kolízia záujmov. Bola to práve matka maloletej T.S., ktorá na neho podala trestné oznámenie. Je teda zrejmé, že ešte predtým ako sa vykonal výsluch maloletej, na ktorom sa zúčastnila aj matka, bolo rozhodnuté o ustanovení opatrovníka z dôvodu kolízie záujmov maloletej T.S. a jej rodičov. Podľa jeho názoru už táto skutočnosť preukazuje, že matka sa nemohla výsluchu zúčastniť. V tomto smere poukazuje taktiež na § 135 ods. 1 Tr. por., v ktorom sú upravené podmienky výsluchu
osoby mladšej ako 18 rokov a taktiež okruh osôb, ktoré sa ho môžu zúčastniť. Vzhľadom na to, že záujmy matky boli v rozpore so záujmami maloletej T.S., tak v žiadnom prípade nebolo možné matku k výsluchu prizvať. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti neobstojí argumentácia prokurátora, že by bola účasť matky maloletej T.S. na jej výsluchu prípustná. V Tr. por. je jasne stanovený okruh osôb, ktoré sa môžu výsluchu zúčastniť. Je ním orgán činný v trestnom konaní, ktorý výsluch vykonáva, samotný svedok, obvinený, prípadne jeho obhajca a pri výsluchu poškodeného aj jeho zástupca. Ustanovenie § 135 ods.1 Tr. por. tento okruh osôb upravuje osobitne, avšak z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že zákonný zástupca sa môže k výsluchu prizvať len v tom prípade, ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu. V tomto prípade však tomu tak nebolo, keďže záujmy matky sú v rozpore so záujmami maloletej T.S. Ako pritom vyplýva z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, tak štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri výsluchu maloletej T.S., ktorý sa uskutočnil dňa 08.09.2014 však orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v súlade s Tr. por., a preto výsluch maloletej T.S. je nezákonným dôkazom, a to s poukazom na ustanovenie § 119 ods. 2 Tr. por., z ktorého vyplýva, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci, avšak kumulatívne musí byť splnená podmienka, že sa to získalo z dôkazných prostriedkov vykonaných podľa Trestného poriadku. Správne teda prvostupňový súd konštatoval, že znalecký posudok č. 72/2014, ktorý bol spracovaný súdnym znalcom PhDr. H. X. je nezákonným dôkazom, keďže vychádzal zo svedeckej výpovede maloletej T.S., ktorá bola vykonaná nezákonným spôsobom. Ďalšou skutočnosťou, pre ktorú je znalecký posudok č. 72/2014 znalca PhDr. H. X. ako dôkaz nepoužiteľný je to, že znalec pri jeho vypracovaní postupoval v rozpore so zásadou prezumpcie neviny. Ako totiž vyplýva zo samotného znaleckého posudku č. 72/2014 znalca PhDr. H. X., tak podkladom pre jeho vypracovanie bol tiež rozhovor znalca s matkou maloletej O. T. K.. Z tohto rozhovoru pritom vyplýva, že matka maloletej T. K. je negatívne „ladená“ voči obžalovanému. V čase keď bol znalecký posudok znalcom vypracovávaný, tak maloletá T.S. mala už ustanoveného kolízneho opatrovníka uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 0Tp 863/2014 zo dňa 27.6.2014, keďže jej zákonní zástupcovia nemohli vykonávať ich práva, a to z dôvodu kolízie medzi ich právami a právami maloletej O.. Znalcovi PhDr. X. bola na hlavnom pojednávaní položená otázka prečo vykonával len rozhovor s matkou maloletej a nie aj s obžalovaným, čo však znalec nevedel objektívne vysvetliť. Vyjadril sa len tak, že názor obžalovaného ho nezaujímal, pričom ako s podozrivým s ním nemohol komunikovať, keďže mal byť viazaný mlčanlivosťou a preto nemal možnosť obžalovaného vyšetriť, čo je však v zásadnom rozpore s ustanovením § 14 ods. 1 Tr. por.. Ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru maloletá T.S. neuviedla vo výpovedi na hlavnom pojednávaní skutočnosti, ktoré by aj skutočne prežila, ale také, ktoré jej boli prezentované zo strany inej osoby, resp. ktoré si sama vymyslela. Príkladom toho bolo aj to, keď uvádzala, že on mal biť T. K. resp., že mal piť, avšak keď jej súd položil doplňujúcu otázku, a to napríklad ako často, akým spôsobom a prečo, tak na túto nevedela odpovedať a zostala ticho alebo povedala, že nevie. Tieto skutočnosti pritom uvádzala vo svojej výpovedi len T. K.. Vyjadrenia maloletej T.S. nie sú z „jej hlavy,“ ale len interpretuje to, čo jej bolo povedané. Skutočnosť, že maloletá T.S. veľmi rada využíva aj svoju fantáziu preukazuje aj to, že sa najskôr vyjadrila, že ona sama mala volať na políciu, keď mal on kričať po jej mame T. K. a avšak neskôr uviedla, že číslo na políciu ju naučila babka v čase, keď mala šesť rokov. V tomto čase však on už nebýval v spoločnej domácnosti s T. K.. Pritom predtým maloletá T.S. uviedla, že ju mal zamknúť do izby a následne v rozpore s tým uviedla, že jej mal zobrať telefón z rúk. Taktiež uvádzala, že mal byť opitý hneď ráno, avšak následne uviedla, že to len počula. Obdobne vo svojej výpovedi uviedla, že k lekárke s ňou chodila len mamina a stará mama, avšak lekárka MUDr. Y. L. sa vo svojej výpovedi vyjadrila, že k nej s maloletou T.S. chodili obaja rodičia. Uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že T. K., matka maloletej T.S. jeho osobu vykresľuje v zlom svetle, čo má nepochybne veľký vplyv na myslenie maloletej T.S. Taktiež opis skutku, ktorý je predmetom obžaloby, nebol zo strany maloletej T.S. jednoznačný, keď takmer na všetky doplňujúce otázky odpovedala, že nevie alebo si to už nepamätá a vždy len uviedla, že on - tato - ju mal bozkávať medzi nohy. V jej výpovedi na hlavnom pojednávaní boli aj výrazné rozpory oproti výpovedi z prípravného konania, ktorá je však nezákonná. Podľa jeho názoru naopak nemožno nič vytknúť znaleckému psychologickému posudku č.16/2017 vypracovanému znalkyňou Mgr. L. T., PhD.. Predmetný posudok má totiž všetky zákonom stanovené náležitosti a znalkyňa v ňom uviedla závery podstatné pre celé konanie. Počas vyšetrenia pred znalkyňou Mgr. L. T., PhD. sa maloletá T.S. priznala k tomu, že si to celé vymyslela a tato ju nikdy na intímne miesta nebozkával. V závere znalecko -psychologického posudku č. 16/2017 pritom znalkyňa Mgr. L. T., PhD. uviedla, že maloletá T.S. má sklony fantazijne nahrádzať realitu, pričom všeobecná ako aj špecifická vierohodnosť je znížená, čím sa znižuje aj spoľahlivosť výpovede maloletej O.. Závery znaleckého dokazovania v žiadnom prípade nemôžu byť spochybnené z dôvodu, že znalkyňa mala znalecký posudok vypracovať s odstupom času.
Znalkyňa je predsa odborne spôsobilou osobou, ktorá vie ako má postupovať, pričom mala k dispozícii celý spisový materiál. Pokiaľ sa aj prokurátor snaží spochybniť výpoveď svedkyne W. W. z hlavného pojednávania, tak toto neobstojí. Svedkyňa W. W. totiž na hlavnom pojednávaní uviedla, že má strach zo svojej dcéry T. K., keď táto sa i k nej a jej rodičom správa veľmi zle. Práve to bol podľa svedkyne aj dôvod, pre ktorý uvádzala v prípravnom konaní iné skutočnosti. Dôveryhodnosť tvrdení svedkyne W. W. preukazuje ten fakt, že sama a spontánne žiadala súd a prítomných, aby jej dcére T. K. neprezradili skutočnosti, ktoré uviedla počas svojho výsluchu. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/60/2015 zo dňa 22.05.2018 v súlade s ustanovením § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s písomným odôvodneným odvolaním rovnako navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 2. júla 2018, vykonal dňa 11. septembra 2018 verejné zasadnutie, na ktorom odvolací súd preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel o výpovede obžalovaného L. U., o svedecké výpovede mal. poškodenej T.S., T. U., Z. U., W. W., MUDr. Y. L., Mgr. Y. P., T. U., J. U., ako aj o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov znalkyne z odboru psychológie, klinickej psychológie detí Mgr. L. T., PhD., znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o. Bánovce nad Bebravou a listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal (aj podľa názoru odvolacieho súdu pritom prítomnosť matky na výsluchu maloletej T.S. v čase, keď tejto už bol z dôvodu kolízie záujmov - práve matka maloletej T.S. T. K. bola totiž osobou, ktorá na obžalovaného otca mal. T.S. podala trestné oznámenie - podľa § 48 ods.1 Tr.por. uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.6.2014 podľa § 48 ods.2 Tr.por. ustanovený opatrovník a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny, nemožno považovať za súladnú s Trestným poriadkom a to aj z dôvodov, na ktoré podrobnejšie poukázal obžalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora). Na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto svoje skutkové zistenia a právne závery v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovaného L. U. spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.a), písm.c) Tr. zák. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal tento skutok a že by ho spáchal obžalovaný L. U., je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou, sa mohol žalovaný skutok stať a mohol ho obžalovaný L. U. spáchať spôsobom uvedeným v obžalobe. Avšak podľa druhej, prezentovanej obhajobnými tvrdeniami a výpoveďami obžalovaného L. U. a dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa a z nich vyvodenými závermi okresného súdu, na ktoré poukázal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný ho teda nespáchal.
Vykonané dôkazy teda nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií (možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti, v danej veci konkrétne prezentovaných v písomnom odôvodnení odvolania prokurátorom iným, pritom výlučne v neprospech obžalovaného, hodnotením dôkazov než aké urobil súd prvého stupňa. Takýto záver nemožno však vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné tvrdenia obžalovaného i dôkazy, na ktoré poukázal súd prvého stupňa i odvolací súd, pripúšťajú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný ho teda nespáchal. Dôkazy z prípravného konania i z hlavného pojednávania, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňovali vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho obžalovaný mohol spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a žalovaný skutok sa nestal, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine.
Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva totiž nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a podľa § 285 písm. a) Tr.por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho záver o oslobodení obžalovaného L. U. zodpovedá stavu veci a zákonu.
Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než ako to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami prokurátora okresnej prokuratúry sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.
Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol .
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.