Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Pc/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci navrhovateľka : V. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. č. X, XXX XX D. W., proti povinnému platiť výživné : M. T., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom G. č. XX, L. pri W., o návrhu na určenie výživného takto

rozhodol:

I. Odporca je povinný prispievať na výživné navrhovateľke v sume 60 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

II. Splatné výživné, od podania návrhu , do rozhodnutia súdu vo výške 820 eur, je odporca povinný uhradiť do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 11.04.2017, sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 200 eur od podania návrhu.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom vlastnili rodinný dom vo S. N., o ktorý podvodom v roku 2004 prišli, v dôsledku čoho boli nútení bývať núdzovo, manžel u syna (odporcu), ona na ubytovni, kde platí 300 eur mesačne. Má iba invalidný dôchodok vo výške 197,50 eur, nádor na chrbtici trvalé bolesti, pre ktoré občas upadá do bezvedomia, všade ju odmietajú prijať, čo jej spôsobuje depresie. Podľa jej názoru má jej syn dostatočný príjem v zamestnaní, kúpil si drahé auto a aj rodinný dom v L. A. W., v ktorom bude bývať s rodinou, aj s jej manželom, ale jej zatelefonoval, že pre ňu nemá miesto. Uviedla, že má ešte dcéru, ale jediný, kto jej môže pomôcť je syn a preto prosí, aby ho súd k tomu donútil.

3. Na výzvu súdu, aby odstránila vady návrhu uviedla, že kvôli synovi sa stala bezdomovkyňou, syn jej na ubytovanie neprispieva, nenavštevuje ju, zatajuje svoje telefóne číslo, neprispieva jej na lieky. Ona spláca pôžičku 110 eur mesačne , ktorú si s manželom museli vziať kvôli bývaniu. Syn s manželkou sú zamestnaní, majú dve maloleté deti, býva u nich aj jej manžel, ktorý im prispieva na domácnosť. Jej príjem predstavuje invalidný dôchodok vo výške 187 eur. Manžel, ktorý nezarába a je na invalidnom dôchodku, jej prispieva na výživu sumou 60 eur mesačne, ona však spláca pôžičku 93,47 eur mesačne a aj ďalšiu splátku vo výške 40 eur. Je v hmotnej núdzi, na úhradu bývania si požičiava od známych. Lacnejšie bývanie si nemôže dovoliť, pretože lekári jej nedovoľujú bývať s ďalšími osobami na izbe, medzi nimi môžu byť asociáli, čo by ju zničilo. Jej príjem je 247 eur mesačne, výdavky 453,47 eur, plus výdavky za lieky. Preto navrhuje, aby súd zaviazal jej syna platiť výživné vo výške 500 eur mesačne, aj so

spätnou platnosťou za uplynulých 12 rokov , prípadne, nech jej syn zadováži na jeho trovy jednoizbový byt a prispieva jej na výživu a na lieky.

4. Ako dôkazy označila príjmový doklad preukazujúci poplatky za ubytovanie, zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 30.10.2014, poštovú poukážku preukazujúcu splácanie sumy 40 eur spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., rozhodnutie Centra právnej pomoci, odborný posudok preukazujúci mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 %.

5. Povinný platiť výživné sa ku návrhu na začatie konania písomne vyjadril, uviedol, že sa nebráni plateniu výživného, pomáha mame ako môže, ale podľa neho aj mama môže robiť. Uviedol, že býva v L. A. W. už asi 8 rokov, spočiatku v prenájme aj s mamou. Nevedela sa prispôsobiť a hľadala niečo iné a odišla sama. Jeho manželka vybavila úver a presťahovali sa do trojizbového bytu, nie rodinného domu. Majú starý Z., preto nerozumie o akom luxuse mama píše. Navrhovateľka mala možnosť bývať s nimi, ale odmietala nefajčiť (majú malé deti a u nich sa nefajčí). Deti majú 6 a 7 rokov, nebolo na ňu spoľahnutie, nechala ich samých doma, odmietla prácu, varovanie detí, z jednej práce ho vyhodili, alebo navrhovateľka aj s jej matkou tam chodili a chceli, aby im majiteľ vyplácaj jeho mzdu. Jeho náklady sú škola, škôlka, strava, krúžky pre deti, družina, hypotéka, nájom . Pracuje na polovičný úväzok a má aj iné nepravidelné príjmy.

6. Ako dôkazy označil notársku zápisnicu o zúžení BSM, sobášny list, rodné listy detí, príkazy na začatie exekúcie, predpis mesačnej zálohovej platby, poistky, mesačné úhrady, dohodu o pracovnej činnosti, mzdové listy, osvedčenie o evidencii vozidla.

7. Podľa § 66 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

8. Podľa ustanovenia § 67 ods. 1 Zákona o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Podľa ustanovenia § 67 ods.2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

9. Ustanovenie § 67 ods. 2 Zákona o rodine jednoznačne ustanovuje, že vyživovacej povinnosti detí voči rodičom predchádza vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Preto vyživovaciu povinnosť voči deťom možno uplatniť len vtedy, ak manžel nie je vôbec schopný svoju povinnosť plniť, alebo ak nie je schopný ju plniť v miere, ktorá by stačila na zabezpečenie primeranej životnej úrovne oprávneného. V takom prípade sú aj deti povinné doplniť výživné podľa svojich schopností možností a majetkových pomerov.

10. V tomto konaní nebolo sporné, že navrhovateľka je vydatá a jej manžel jej prispieva na výživné sumou 60 eur mesačne. Súd vyhodnotil, že príjem navrhovateľky vrátane výživného od manžela ako nepostačujúci na zabezpečenie primeranej životnej úrovne navrhovateľky a pristúpil k určeniu výšky výživného pre jej syna.

11. Zákon o rodine ukladá dieťaťu povinnosť postarať sa o primeranú výživu svojho rodiča, ak to potrebuje. Pričom táto povinnosť nie je závislá pod skutočnosti, či žijú v spoločnej domácnosti, alebo nie. V prípade, že to rodič potrebuje, môže požiadať, aby súd rozhodol o povinnosti niektorého, alebo viacerých detí, poskytnúť výživné. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka má aj dcéru, ktorá sa o ňu osobne nestará, neprispieva jej na výživné, navrhovateľka to od nej ani nechce a návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči nej nesmeroval. Schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke súd skúmal komplexne, posudzoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch detí navrhovateľky a pri rozhodovaní zohľadnil aj okolnosť, že navrhovateľka si vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorá ju dobrovoľne neplní, vôbec neuplatnila.

12. Ak rodič žiada priznať výživné len voči jednému z viacerých detí, súd koná len o návrhu, avšak sa musí v rozhodnutí vysporiadať aj s touto skutočnosťou. Pretože konanie navrhovateľky (za zodpovedného za vzniknutú situáciu označila len odporcu) nemôže byť na ťarchu odporcovi, preto súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že navrhovateľka má dcéru, ktorá pracuje, ale matke ničím neprispieva,

ani sa o ňu nestará. Súd zhodnotil možnosti schopnosti a majetkové pomery odporcu, ale zároveň zobral do úvahy aj fakt, že je tu potenciál, aby sa svojim podielom na výživnom podieľala aj dcéra navrhovateľky.

13. V konaní nebolo sporné, že odporca má dve maloleté deti, pričom vyživovacia povinnosť, ktorú má ku svojim deťom, predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú má voči svojej matke.

14. Zákon o rodine mieru vyživovacej povinnosti definuje ako primeranú výživu, pričom primeranosť treba posudzovať tak, že má zaistiť oprávnenému naplnenie všetkých bežných životných potrieb, s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, odôvodnené potreby. Dieťa nie je povinné zabezpečiť rodičovi rovnakú životnú úroveň ako má ono, preto nie je dôvodom na priznanie výživného nižšia životná úroveň, na ktorú bol rodič zvyknutý v minulosti, alebo rovnaká životná úroveň dieťaťa.

15. Súd preto skúmal existenciu stavu odkázanosti, schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného aj výkon faktických úkonov v prospech oprávnenej.

16. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka má základné vzdelanie, od roku 2006 je nepretržite liečená v psychiatrickej ambulancii pre recidivujúcu depresívnu poruchu stredne ťažkú. Z odborného posudku Sociálnej poisťovne o invalidite mal súd za preukázané, že v navrhovateľky je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %, invalidita vznikla v dôsledku choroby (duševné ochorenie). Rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX jej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 198,80 eur a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol zvýšený na 60 % a to na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 07.03.2018 (navrhovateľka nie je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu bol stanovený na máj 2020). Rozhodnutím zo dňa 21.08.2018 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rozhodol, že je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa jej pomoc, nakoľko svojim príjmom prevyšuje zákonom stanovenú sumu 117,40 eur o čiastku 31,70 eur. Okrem invalidného dôchodku jej manžel prispieva na výživu sumou 60 eur mesačne. Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, zamestnanie si nevie nájsť.

17. Slovenská sporiteľňa potvrdila, že zostatok istiny splátkového úveru je 4.868,69 eur (ku dňu 04.04.2018), ide o úverovú zmluvu z roku 2014, dátum konečnej splatnosti 12.11.2024, ako spoludlžník je uvedený A. C..

18. Odporca je od XX.XX.XXXX ženatý, s manželkou majú dve deti, maloletého Z. U., narodeného dňa XX.XX.XXXX a maloletého T. C., narodeného XX.XX.XXXX. Je zamestnaný vo firme Z. Z.., so sídlom S., ako pomocný servisno-montážny pracovník. Odporca predložil súdu mzdové listy za obdobie marec 2018 až máj 2018, z ktorý vyplýva, že jeho príjem predstavuje sumu 205,06 eur mesačne. So zárobkom za prácu na dohodu je jeho príjem cca 920 eur mesačne. Príjem jeho manželky cca 800 eur mesačne. Má pôžičku a exekúcie(vo výške 24.000 eur), spláca to mesačne vo výške 780 eur. Dohodou zo dňa 02.02.2017 si s manželkou zúžili bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, nadobudnutý byt patrí preto do výlučného vlastníctva manželky, aj pôžička je len na manželku, aby kvôli jeho dlhom neprišli o byt. Je vlastníkom motorového vozidla Z., rok výroby XXXX.

19. V konaní bola vypočutá aj matka navrhovateľky, ktorý za situáciu vinila odporcu. Uviedla, že navrhovateľka je psychicky aj fyzicky chorá, nemá čo jesť, nemá na lieky a odporca je zodpovedný za tento stav, preto by jej mal nájsť robotu a ubytovanie. Svedkyňa P. Z. potvrdila, že navrhovateľka prišli o byt podvodne a roky sa oň súdi.

20. Súd považoval vykonaným dokazovaním za preukázané, že odporca žije s manželkou a dvoma maloletými deťmi v byte, kde spolu s nimi žije aj jeho otec, manžel navrhovateľky. Jeho príjem je nepravidelný a to cca 900 eur mesačne, pričom príjmom manželky hradia hypotéku a pôžičky. Za takéhoto stavu súd považoval za primerané výživné vo výške 60 eur mesačne. Dôležitá okolnosť, na ktorú súd prihliadal, bola skutočnosť, že navrhovateľka je čiastočne schopná vykonávať zárobkovú činnosť a to v rozsahu 40 %, avšak nepracuje, nebola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, súdu nepreukázala, že sa o zamestnanie uchádzala, ale bezvýsledne. Súd je toho názoru, že navrhovateľa napriek nespochybniteľne zložitej situácii ,či zdravotnej , alebo osobnej, sa nesnažila získať prácu, ale spolieha sa iba na pomoc odporcu.

21. Výživné možno priznať najskôr odo dňa začatia konania. Súd preto priznal aj zaostalé výživné od podania návrhu, t.j. od 11.04.2017, do rozhodovania súdu, t.j. do 11.09.2018, čo predstavuje 17 mesiacov a sumu 1.020 eur, pričom súd zohľadnil skutočnosť, ktorá nebola sporná a to, že odporca poslal navrhovateľke spolu 200 eur od podania návrhu, preto ho zaviazal na zaplatenie splatného výživného vo výške 820 eur a to do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

22. Navrhovateľka žiadala výživné za obdobie 12 rokov spätne a aj iné plnenia, v tejto časti súd návrh zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.