Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Sa-3-2021.pdf
PDF · 126.34 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Y. XXXX/XX, XXX XX S., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 31529-2/2021-BA zo dňa 7. júla 2021
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 20. júla 2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že žiada preskúmať rozhodnutie žalovaného ohľadom uplatnenia nároku na pandemickú práceneschopnosť v roku 2021. Dňa 8. apríla 2021 požiadal Sociálnu poisťovňu o pandemické nemocenské na základe dočasnej práceneschopnosti (ďalej aj len „PN“) z dôvodu karanténneho opatrenia v súvislosti s blízkym kontaktom pozitívnej osoby na ochorenie COVID-19. Karanténu ukončil 21. apríla 2021, a tak celkovo bol v karanténe 14 dní. Poistný vzťah, z ktorého si uplatnil žalobca pandemickú PN, bol zo vzťahu žalobcu ako zamestnanca so zamestnávateľom Mestský úrad Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina. Dňa 1. mája 2021 mu bolo doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky v Žiline Číslo: 200-024729-CA02/2021 s tým, že má nárok na pandemickú PN vo výške 3,84406000 Eur za deň. Celková výška tvorila 73,40 Eur za 14 dní pandemickej PN, ktorá suma mu bola zaslaná na bankový účet 14. mája 2021. Dňa 17. mája 2021 sa žalobca odvolal voči tomuto rozhodnutiu so žiadosťou o prehodnotenie finančnej výšky, nakoľko mal pochybnosti o správnosti výpočtu 75 % finančnej výšky denného vymeriavacieho základu vzhľadom na nízku finančnú výšku pandemickej PN. Dňa 7. júla 2021 mu bolo doručené rozhodnutie žalovaného, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky v Žiline a žiadosť žalobcu bola zamietnutá. Dôvodom nízkej finančnej výšky pandemickej PN bolo to, že podľa informačného systému Sociálnej poisťovne je žalobca povinne nemocensky poistený ako zamestnanec Mestského úradu Žilina od 1. apríla 2021. V karanténe sa ocitol 8. apríla 2021, a tým nespĺňal legislatívnu požiadavku posledných 90 dní nemocenského poistenia, ktoré je rozhodujúce na zistenie denného vymeriavacieho základu potrebného na výpočet pandemickej PN. Keďže túto požiadavku žalobca v roku 2021 nesplnil, Sociálna poisťovňa zisťovala do výpočtu údaje z roku 2020, kedy žalobca splnil podmienku minimálne 90 dní nemocenského poistenia. Rozhodujúce boli mesiace máj, jún, júl 2020, lebo sa zamestnal až od 1. mája 2020. Podľa týchto údajov bola žalobcovi vyrátaná finančná výška PN.
2. Žalobca v žalobe zo dňa 20. júla 2021 na vysvetlenie pracovno-právnej situácie uviedol: Od 1. mája 2020 do 31. júla 2020 pracoval u zamestnávateľa AVEC trade SK.
Od 1. augusta 2020 doteraz pracuje u zamestnávateľa Mestský úrad Žilina. Od 1. mája 2020 doteraz platí on ako aj aktuálny zamestnávateľ bez prestávky odvody do Sociálnej poisťovne na nemocenské poistenie. Sociálna poisťovňa v žalobou namietanom rozhodnutí uviedla, že žalobca bol nemocensky poistený u zamestnávateľa Mestský úrad Žilina v období od 1. augusta 2020 do 15. marca 2021 a taktiež v období od 16. marca 2021 do 31. marca 2021. Povinne nemocensky poistený začal byť od 1. apríla 2021 podľa rozhodnutia žalovaného. Žalobca uviedol, že sústavne od 1. mája 2020 doteraz, bez vynechania jediného dňa, má zaplatené nemocenské odvody do Sociálnej poisťovne. Ako zamestnanec mal do 15. marca 2021 pracovnú pozíciu ako zástup kolegyne počas PN. V období od 16. marca do 31. marca 2021 mu zamestnávateľ poskytol náhradné riešenie vo forme Dohody o vykonaní práce, aby udržal žalobcu ako zamestnanca s tým, že od 1. apríla 2021 bude mať stabilnú pracovnú pozíciu. Aj počas tohto obdobia bolo odvádzané nemocenské poistenie, z toho žalobcovi vyplýva, že posledných 90 dní povinne bol nemocensky poistený. Ani jeden deň nie je evidovaný bez zaplatenia odvodov. V období od 16. marca 2021 do 31. marca 2021 zamestnávateľ žalobcu Mestský úrad Žilina odviedol do Sociálnej poisťovne na povinné nemocenské poistenie zamestnanca 5,50 Eur (1,40 % z hrubej mzdy 393,30 Eur), rovnakú sumu odviedol žalobca ako zamestnanec prostredníctvom zamestnávateľa. Z uvedeného žalobcovi nebolo zrejmé, aké prerušenie platenia poistného, aké prerušenie 90-dňového obdobia platenia nemocenského poistenia. Táto situácia podľa žalobcu nemala vplyv na povinné nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne, keďže bez vynechania jediného dňa platil žalobca a zamestnávateľ nemocenské poistenie. Kvôli tejto situácii so zmenou statusu pracovnej pozície a s tým, že od 1. apríla 2021 má novú pracovnú zmluvu, nemá mať plnohodnotný nárok pandemickej PN, lebo v karanténe sa ocitol len týždeň po podpísaní novej pracovnej zmluvy. Tomu zodpovedala aj výška pandemickej PN 73,50 Eur. Žalobca žiadal prehodnotiť nárok pandemickej PN, pretože mu nebolo zrejmé, prečo by mal byť ukrátený o finančnú výšku len kvôli tomu, že informačný systém Sociálnej poisťovne ho eviduje len od 1. apríla 2021 ako povinne nemocensky poisteného. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo ho žalovaný nehodnotil tak, že nezobral požiadavku posledných 90 dní potrebných na zistenie denného vymeriavacieho základu aj kalendárne mesiace január, február, marec 2021. Žalobca zdôraznil, že odvody do Sociálnej poisťovne odvádzal nepretržite. Žiadal o preskúmanie a kontrolu legislatívnej požiadavky Sociálnej poisťovne, ktorá uviedla, že poskytnúť nemocenskú dávku vo forme pandemickej PN nemožno udeliť zamestnancovi, u ktorého bolo nemocenské poistenie kratšie ako posledných 90 dní pred nástupom do karantény. V danom prípade žalobca mal za to, že nemocenské poistenie trvalo viac ako 90 dní, len sa zmenili vnútorné pracovno-právne vzťahy bez narušenia platenia poistného.
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 15. novembra 2021. Vo vyjadrení poukázal na to, že žalobca bol uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu karanténneho opatrenia od 8. apríla 2021. Príslušný lekár vystavil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. V 093802. Dočasná pracovná neschopnosť trvala do 21. apríla 2021. Žalobca prejavil vôľu uplatniť si nárok na nemocenské z poisteného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Mesto Žilina vyplnením formuláru Žiadosť o pandemické nemocenské zo dňa 8. apríla 2021. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bol žalobca:
- v období od 1. augusta 2020 do 15. marca 2021 povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa Mesto Žilina. Zamestnávateľ Mesto Žilina dňa 30. júla 2020 doručil pobočke Registračný list FO - prihláška, ktorým prihlásil žalobcu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a dňa 15. marca 2021 doručil pobočke Registračný list FO - odhláška, ktorým odhlásil žalobcu z tohto registra. Zamestnávateľ Mesto Žilina v uvedených registračných listoch uviedol typ zamestnania č. 1 - Zamestnanec - pravidelný príjem,
- v období od 16. marca 2021 do 31. marca 2021 povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa Mesto Žilina na základe Dohody o vykonaní práce. Zamestnávateľ Mesto Žilina Registračným listom FO - prihláška doručeným pobočke dňa 15. marca 2021 prihlásil žalobcu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a Registračným listom FO - odhláška doručeným pobočke dňa 29. marca 2021 žalobcu z tohto registra odhlásil. V uvedených registračných listoch uviedol zamestnávateľ Mesto Žilina typ zamestnanca č. 3 - Dohoda o vykonaní práce - pravidelný príjem a
- v období od 1. apríla 2021 do 30. marca 2021 povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa Mesto Žilina. Zamestnávateľ Mesto Žilina Registračným listom FO - prihláška doručeným pobočke dňa 31. marca 2021 prihlásil žalobcu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a Registračným listom FO - odhláška doručeným pobočke dňa 28. septembra
2021 odhlásil žalobcu z tohto registra, pričom v uvedených registračných listoch uviedol typ zamestnanca č. 1 - Zamestnanec - pravidelný príjem.
4. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky v prípade zamestnanca sú ustanovené v § 30 a osobitné podmienky nároku na nemocenské v § 33 a nasledujúce ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z.z.“). Žalovaný poukázal na ust. § 37 ods. 1, § 293feg ods. 1, § 54 ods. 3, § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že na účely určenia rozhodujúceho obdobia sa nemocenské poistenie zamestnanca rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo a následne vzniklo v nasledujúci kalendárny deň, považuje za nepretržité. Z uvedeného vyplýva, že v prípade poistencov, ktorým nárok na nemocenskú dávku vznikol z nemocenského poistenia, ktoré bezprostredne nasleduje po zániku nemocenského poistenia u toho istého zamestnávateľa, je možné rozhodnúť o nároku s prihliadnutím na vznik prvého nemocenského poistenia u toho istého zamestnávateľa len v prípade, ak ide o rovnaký typ poistenia (zamestnanie - zamestnanie, dohoda o vykonaní práce - dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti - dohoda o pracovnej činnosti). Žalovaný poukázal na Zákonník práce, ktorý rozlišuje dva typy pracovnoprávnych vzťahov, a to pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré sa uzatvárajú na základe dohody v zmysle ust. § 223 a nasledujúce ustanovenia Zákonníka práce. Dohoda o vykonaní práce je druh zamestnávania medzi zamestnávateľom a fyzickou osobu, ktorý spadá mimo štandardný pracovný pomer, pretože sa uzatvára na zabezpečenie potrieb zamestnávateľa pri práci vymedzenej výsledkom. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je štandardne splatná po dokončení a odovzdaní práce, pričom medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. V prípade pracovného pomeru uzatváraného na základe pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný poskytovať mzdu za vykonanú prácu, pričom mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného predpisu. Pracovno-právny vzťah žalobcu trvajúci v období od 16. marca 2021 do 31. marca 2021 a pracovno-právny vzťah, ktorý vnikol dňa 1. apríla 2021, neboli rovnakého typu, a preto podľa žalovaného nebolo možné na účely určenia rozhodujúceho obdobia zohľadniť vznik prvého nemocenského poistenia žalobcu ako zamestnanca zamestnávateľa Mesto Žilina. Žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca, u ktorého si uplatnil nárok na nemocenské dňa 1. apríla 2021. Dôvod na poskytnutie nemocenského poistenia žalobcovi vznikol 8. apríla 2021. Vzhľadom k uvedenému vyjadreniu žalovaného Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina určila rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa § 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, t.j. kalendárny rok 2020, ak zamestnanec v tomto období dosiahol najmenej 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie zamestnanca, okrem obdobia platenia poistného na nemocenské poistenie dosiahnutého u tohto zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
5. Podľa žalovaného v kalendárnom roku 2020 žalobca dosiahol obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa AVEC trade SK, s.r.o. na základe Dohody o vykonaní práce v období od 1. mája 2020 do 31. júla 2020, t.j. 92 dní. Žalobca podmienku dosiahnutia najmenej 90 dní obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, ktorá je ustanovená v druhej časti § 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. splnil, a preto pri výpočte denného vymeriavacieho základu bolo potrebné vychádzať z vymeriavacích základov dosiahnutých žalobcom v roku 2020 u zamestnávateľa AVEC trade SK, s.r.o. v súčte 643,00 Eur za obdobie od 1. mája 2020 do 31. júla 2020. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky bol Sociálnou poisťovňou, pobočka Žilina podľa žalovaného určený ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých žalobca zaplatil poistné na nemocenské poistenie v roku 2020 u zamestnávateľa AVEC trade SK, s.r.o. (643,00 Eur) a počtu dní rozhodujúceho obdobia 92 dní. Denný vymeriavací základ bol zaokrúhlený na štyri desatinné miesta nahor a predstavoval sumu 6,9892 (643,00 Eur : 92 dní). Z dôvodu, že žalobcovi trvala dočasná pracovná neschopnosť v období od 8. apríla do 21. apríla 2021, Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina podľa žalovaného aplikovala ust. § 293feg ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 130/2021 Z.z. a výška nemocenského v mesiaci apríl 2021 z takto určeného denného vymeriavacieho základu predstavovala sumu 5,24190000 Eur za deň (75 % zo sumy 6,9892 Eur). Podľa žalovaného zákon kogentným spôsobom, t.j. spôsobom nepripúšťajúcim odchýlku a dopadajúcim na všetky subjekty v rovnakej právnej pozícii, upravuje všeobecné podmienky vzniku nároku na nemocenskú dávku samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa žalovaného rozhodnutie Sociálnej poisťovne je tak limitované rámcom článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý orgánom verejnej moci neumožňuje aplikáciu objektívneho práva v rozpore s jeho znením a zrejmým účelom.
Zákon č. 461/2003 Z.z. neobsahuje inštitút odstránenia tvrdosti zákona. Na základe dokladov, z ktorých bolo vychádzané za aplikácie jednotlivých zákonných ustanovení, podľa žalovaného možno konštatovať, že výška nemocenského patriaceho žalobcovi od 8. apríla 2021 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti bola žalovaným určená a vyplatená správne v sume 5,24190000 Eur za deň. Žalovaný má za to, že jeho rozhodnutie je rozhodnutím zákonným, vydaným v súlade s príslušnými ustanoveniami zákonnej úpravy, a preto žiadal žalobu žalobcu zamietnuť s tým, že žalovaný nepožadoval, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.
6. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 14.12.2021 (č.l. 34 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 15 dní spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania. Výzva krajského súdu bola žalobcovi podľa doručenky na č.l. 36 spisu doručená dňa 10.01.2022, pričom žalobca nevyužil možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného.
7. Podľa pripojeného administratívneho spisu (poznámka krajského súdu: zo strany žalovaného k sp.zn. 14Sa/3/2021 nesprávne uvedený žalobca D. A., keďže z obsahu pripojeného administratívneho spisu krajskému súdu vyplynulo, že ide o spis týkajúci sa žalobcu - L. T.) mal krajský súd za zistené, že prvostupňový orgán Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, so sídlom Antona Bernoláka 53, 010 01 Žilina rozhodnutím Číslo: 200-024729-CA02/2021 zo dňa 1. mája 2021 rozhodol tak, že žalobca pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie dňa 8. apríla 2021, podľa § 30, § 33, § 55 a § 293er a nasledujúce ustanovenia zákona v znení neskorších predpisov má nárok na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina vo výške 3,84406000 Eur za deň do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podporného obdobia určeného podľa § 34 ods. 1, 4 a 5 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z.. V časti odôvodnenia prvostupňový orgán uviedol, že v zmysle ust. § 209 ods. 2 zákona č. 125/2016 Z.z. odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
8. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal odvolanie žalobca podaním zo dňa 17. mája 2021, o ktorom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 31529-2/2021-BA zo dňa 7. júla 2021 tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 200-024729-CA02/2021 zo dňa 1. mája 2021 v znení informácie o výške nemocenského za mesiac apríl 2021 vo veci priznania nároku na nemocenské zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z., § 13 ods. 1 v znení zákona č. 130/2021, § 30, § 33 ods. 1, § 293er ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 63/2020 Z.z. a uviedol, že žalobcovi nárok na nemocenské vznikol od 8. apríla 2021. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina následne určila výšku nemocenského. Žalovaný poukázal na ust. § 37 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z., § 293feg ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 130/2021 Z.z., ust. § 55 ods. 1, § 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., § 54 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z.. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca, z ktorého si uplatnil nárok na nemocenské dňa 1. apríla 2021. Dôvod na poskytnutie nemocenského mu vznikol 8. apríla 2021. Obdobie nemocenského poistenia žalobcu ako zamestnanca zamestnávateľa Mesto Žilina, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, trvalo pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenského 7 dní (od 1. apríla 2021 do 7. apríla 2021), t.j. bolo kratšie ako 90 dní. Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina podľa ust. § 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zisťovala, či žalobca splnil podmienku ustanovenú v druhej časti uvedeného zákonného ustanovenia, t.j. či v predchádzajúcom kalendárnom roku 2020 dosiahol obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie v trvaní najmenej 90 dní, okrem obdobia platenia poistného na nemocenské poistenie dosiahnutého u toho zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Z údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne vyplynulo, že žalobca v rozhodujúcom období, a to v roku 2020 bol nemocensky poistený u zamestnávateľa AVEC trade SK, s.r.o. v období od 1. mája 2020 do 31. júla 2020. Žalobca podmienku dosiahnutia najmenej 90 dní obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, ustanovenú v druhej časti § 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, splnil. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na prehľad vymeriavacích základov, z ktorých žalobca platil poistné na nemocenské poistenie za jednotlivé mesiace rozhodujúceho obdobia, spolu s počtom dní rozhodujúceho obdobia v tabuľkovom prehľade:
Rozhodujúce obdobie (rok 2020) Vymeriavací základ zamestnanca u zamestnávateľa AVEC trade SK, s.r.o. v EUR Počet dní za jednotlivé mesiace rozhodujúceho obdobia máj 190,00 31 jún 183,00 30 júl 270,00 31 Spolu 643,00 92
9. Denný vymeriavací základ žalobcu na určenie výšky nemocenskej dávky po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor bol v sume 6,9892 Eur (643,00 Eur : 92 dní). Výška bežného nemocenského podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z takto určeného denného vymeriavacieho základu predstavovala sumu 3,84406000 Eur za deň (55 % zo sumy 6,9892 Eur). Výška pandemického nemocenského v mesiaci apríl 2021 (podľa § 293feg ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z.) z takto určeného denného vymeriavacieho základu predstavovala sumu 5,24190000 Eur za deň (75 % zo sumy 6,9892 Eur). Takto priznané nemocenské (napadnutým rozhodnutím v znení informácie o výške nemocenského za mesiac apríl 2021) vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu pobočka dňa 14. mája 2021 vyplatila za celé obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu (od 8. apríla 2021 do 21. apríla 2021) v sume 73,50 Eur (14 dní x 5,24190000 Eur ? 73,50 Eur). Žalovaný v závere svojho rozhodnutia uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina určila dennú výšku nemocenského správne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami.
10. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby v spojení s ust. § 203 ods. 2 SSP a žalobu žalobcu za aplikácie ust. § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Sa/3/2021-39 zo dňa 22.02.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15.03.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 137 ods. 4 SSP.
12. K prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na to, že žalobca v žalobe zo dňa 20. júla 2021 a ani následne pri doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobcu a poučenia žalobcu o procesných právach a povinnostiach, ktoré v zmysle doručenky na č.l. 36 spisu bolo žalobcovi doručené dňa 10.01.2022, nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15. novembra 2021 (č.l. 24, 25 spisu) v článku III. vyjadrenia uviedol, že nežiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie. Pokiaľ žalobca a ani žalovaný nežiadali vo veci samej nariadiť pojednávanie a súčasne nebol daný žiaden z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP, mal krajský súd splnené podmienky k tomu, aby vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
13. Krajský súd ďalej uvádza, že žaloba žalobcu bola podaná včas. Podľa pripojeného administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 14.7.2021 a žalobu zo dňa 20. júla 2021 podal žalobca v zmysle obálky na č.l. 9 spisu na pošte dňa 20.07.2021, t.j. v lehote podľa ust. § 181 ods. 1 SSP.
14. Podstatou podanej žaloby žalobcu zo dňa 20. júla 2021 bolo namietanie nesprávnosti rozhodnutia žalovaného, keď žalobca nesúhlasil s určením finančnej výšky pandemickej práceneschopnosti. Žalobca v žalobe zo dňa 20. júla 2021 (č.l. 1, 2 spisu) zdôraznil, že od 1. augusta 2020 až doteraz pracuje u zamestnávateľa Mestský úrad Žilina a sústavne od 1. mája 2020 bez vynechania jediného dňa má zaplatené nemocenské odvody do Sociálnej poisťovne. Vo vzťahu k zamestnávateľovi, tak ako ho vymedzil žalobca, a to k Mestskému úradu Žilina, žalobca v žalobe uviedol, že od 16. marca 2021 do 31. marca 2021 mu tento zamestnávateľ poskytol náhradné riešenie vo forme dohody o vykonaní práce s tým, že od 1. apríla 2021 má už s týmto zamestnávateľom novú pracovnú zmluvu, pričom nemá plnohodnotný nárok pandemickej PN, pretože v karanténe sa ocitol len týždeň po podpísaní novej
pracovnej zmluvy. Žalobné dôvody žalobcu vyústili do namietania rozhodnutia žalovaného, ktorý podľa žalobcu neurčil správnu výšku pandemickej PN.
15. Krajský súd v prvom rade zvýrazňuje to, že pre vyhodnotenie žalobných dôvodov žalobcu, posúdenia rozhodnutia žalovaného boli určujúce zákonné ustanovenia § 54 ods. 3, § 55 ods. 1, § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s tým, čo vyplynulo krajskému súdu aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu.
16. Podľa pripojeného administratívneho spisu, krajský súd opätovne uvádza ako vyššie v tomto svojom rozsudku, že len nesprávnosťou bol pri spisovej značke Krajského súdu Žilina 14Sa/3/2021 na vrchnom obale administratívneho spisu uvedený žalobca: D. A., avšak obsahom administratívneho spisu boli doklady vzťahujúce sa k žalobcovi, ktorá nesprávnosť zostala bez vplyvu k obsahu administratívneho spisu žalovaného. Žalobca podal žiadosť o pandemické nemocenské na Sociálnu poisťovňu, pobočka Žilina ako prvostupňový orgán s dátumom vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti 08.04.2021. Súčasťou žiadosti o pandemické nemocenské bolo potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti V 093802 s uvedeným dátumom Neschopný práce od 8.4.2021, ktoré potvrdenie bolo vystavené všeobecným lekárom MUDr. P. A.. V tomto potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti bol uvedený zamestnávateľ: MÚ ŽILINA.
17. Podľa ust. § 20 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Z administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že u žalobcu zamestnávateľ Mesto Žilina doručil Registračný list fyzickej osoby - prihláška, ktorou bol prihlásený žalobca do registra poistencov dňa 30. júla 2020 so vznikom poistenia 1. augusta 2020 a dňa 15.03.2021 bol doručený zamestnávateľom Mesto Žilina u žalobcu Registračný list fyzickej osoby - odhláška, ktorou bol žalobca odhlásený s vymedzením dátumu zániku poistenia 15.03.2021. Na základe Registračného listu fyzickej osoby, ktorý sa týkal žalobcu, zamestnávateľ Mesto Žilina doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina prihlášku dňa 15.03.2021, podľa ktorej žalobca bol prihlásený do registra poistencov s dátumom vzniku poistenia 16.03.2021 a podľa Registračného listu fyzickej osoby bola zamestnávateľom Mesto Žilina u žalobcu doručená dňa 29.03.2021 odhláška, podľa ktorej došlo k zániku poistenia 31.03.2021. Registračným listom fyzickej osoby zamestnávateľ Mesto Žilina prihláškou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina dňa 31.03.2021 prihlásil žalobcu do registra poistencov s dátumom vzniku poistenia 01.04.2021. K týmto prihláškam a odhláškam, ktoré sa týkali žalobcu ako poistenca, došlo podľa názoru krajského súdu v súlade s ust. § 20 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z., keďže zamestnávateľ Mesto Žilina reagoval na skutočnosti vzniku a zániku právneho vzťahu, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj žalobca v žalobe zo dňa 20. júla 2021, keď sám uviedol, že v období od 16. marca 2021 do 31. marca 2021 mal so zamestnávateľom Mesto Žilina uzavretú dohodu o vykonaní práce a od 1. apríla 2021 mal uzavretú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Mesto Žilina.
19. Na základe vyššie uvedených prihlášok a odhlášok týkajúcich sa žalobcu do registra poistencov, ku ktorým pristúpil zamestnávateľ Mesto Žilina v zmysle ust. § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., bolo zrejmé, že žalobca v období od 1. apríla 2021 bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa Mesto Žilina. Žalobcovi preto vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca, z ktorého si uplatnil nárok na nemocenské dňa 1. apríla 2021 a dôvod na poskytnutie nemocenského mu vznikol 8. apríla 2021, kedy bol podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti uznaný za dočasne pracovne neschopného od 8. apríla 2021.
20. Podľa ust. § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
21. Podľa ust. § 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie
denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
22. Na základe zisteného, z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca, z ktorého si uplatnil nárok na nemocenské u zamestnávateľa Mesto Žilina, dňa 1. apríla 2021. Dôvod na poskytnutie nemocenského žalobcovi vznikol 8. apríla 2021, t.j. od dátumu začiatku PN žalobcu, z čoho je zrejmé, že obdobie nemocenského poistenia žalobcu ako zamestnanca u zamestnávateľa Mesto Žilina, za ktoré sa platilo poistné na nemocenské poistenie, trvalo len od 1. apríla 2021 do 7. apríla 2021, t.j. bolo kratšie ako 90 dní, preto v zmysle vyššie citovaného zákonného ust. § 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. bolo potrebné vychádzať ako z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu z kalendárneho roku, ktorý predchádzal kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Inými slovami vyjadrené, ak nárok na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v kalendárnom roku 2021, v ktorom nebola dosiahnutá doba 90 dní nemocenského poistenia, tak bolo potrebné vychádzať z kalendárneho roku 2020. Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu však v zmysle ust. § 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. z kalendárneho roku 2020 nebolo možné prihliadať na obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, a to u Mesta Žilina, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky žalobcovi. V súlade s ust. § 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. preto žalovaný z kalendárneho roka 2020, z ktorého sa vychádza ako z rozhodujúceho obdobia pri zistení denného vymeriavacieho základu, výpočtu výšky nemocenskej dávky, nemohol prihliadať na obdobie nemocenského poistenia dosiahnutého u zamestnávateľa - Mesto Žilina, u ktorého zamestnávateľa si žalobca uplatnil nemocenskú dávku, a to pandemické nemocenské.
23. Inými slovami vyjadrené krajským súdom v zmysle ust. § 54 ods. 3 v spojení s § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa pri určení výšky nemocenskej dávky žalobcovi muselo vychádzať z denného vymeriavacieho základu, z ktorého žalobca ako poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, ktorým bol kalendárny rok 2020, z ktorého rozhodujúceho obdobia bolo vylúčené obdobie nemocenského poistenia dosiahnutého u zamestnávateľa - Mesto Žilina, u ktorého si žalobca uplatnil nemocenskú dávku. Žalovaný preto v súlade s týmito zákonnými ustanoveniami nemohol do vymeriavacieho základu započítať aj vymeriavací základ od zamestnávateľa Mesto Žilina v kalendárnom roku 2020, pretože pri aplikácii ust. § 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. sa do rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu zahŕňajú iba vymeriavacie základy na platenie poisteného na nemocenské poistenie zo zamestnania, ktoré zamestnanec - žalobca v predchádzajúcom kalendárnom roku dosiahol u iných zamestnávateľov. Pokiaľ ide o vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie a obdobie nemocenského poistenia získané u zamestnávateľa, v danom prípade Mesto Žilina, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, sa do počtu dní rozhodujúceho obdobia nezahrnú, do súčtu vymeriavacích základov nezahrnú vymeriavacie základy dosiahnuté u zamestnávateľa - Mesto Žilina, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
24. Krajský súd dodáva, že prienikom zákonného ustanovenia § 55 ods. 1, § 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. je rozhodujúce obdobie, z ktorého ako rozhodujúceho obdobia, ak sa vyníma obdobie nemocenského poistenia dosiahnutého u zamestnávateľa, v danom prípade u Mesta Žilina, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, tak rovnako pri aplikácii ust. § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa vychádza z tohto rozhodujúceho obdobia a pri určení výšky nemocenskej dávky sa do tohto rozhodujúceho obdobia definovaného ust. § 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. nezapočítava vymeriavací základ, u ktorého žalobca ako poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom roku 2020 u zamestnávateľa Mesto Žilina.
25. V zhrňujúcom závere krajský súdu uvádza, že do rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zahŕňajú iba vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie zo zamestnania, pričom sa prihliada iba na tie, ktoré zamestnanec - žalobca v predchádzajúcom kalendárnom roku, a to v kalendárnom roku 2020 dosiahol u iných zamestnávateľov. Krajský súd má za to, že žalovaný a prvostupňový orgán zákonne postupovali pri výpočte výšky nároku žalobcu na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa Mesto Žilina.
26. K úplnosti veci krajský súd uvádza, že ak žalobca v žalobe zo dňa 20. júla 2021 mal za to, že je nepretržite poistený a zamestnaný u zamestnávateľa Mesto Žilina, a to od 1. mája 2020 až doteraz, tak s týmto žalobným dôvodom sa krajský súd nestotožňuje. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia sa za nepretržité povinné nemocenské poistenie zamestnanca považuje povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo a znova vzniklo nasledujúci kalendárny deň. V danej veci nešlo o nepretržité povinné nemocenské poistenie žalobcu ako zamestnanca u Mesta Žilina ako zamestnávateľa, pretože nešlo o poistenie rovnakého typu, ak sám žalobca v žalobe poukázal na to, že v období od 16. marca 2021 do 31. marca 2021 mal uzavretú so zamestnávateľom Mesto Žilina dohodu o vykonaní práce a od 1. apríla 2021 mal uzavretú pracovnú zmluvu. U žalobcu došlo k zániku nemocenského poistenia na základe odhlášky a vzniku nového nemocenského poistenia u zamestnávateľa Mesto Žilina z titulu iného typu, ktorý bol diferencovaný, čo nebolo sporné a potvrdil aj žalobca v žalobe ako typ dohody o vykonaní práce a následne po ukončení dohody o vykonaní práce bola uzavretá pracovná zmluva. Podľa názoru krajského súdu nešlo o poistenie rovnakého typu. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžso/3/2016 zo dňa 27. februára 2017, v ktorom najvyšší súd s poukazom na princípy právneho štátu a potrebu neformálneho výkladu právnych noriem v záujme zachovania zmyslu a účelu sledovaného právnou normou sa stotožnil s takou interpretáciou, že za nepretržité povinné nemocenské poistenie zamestnanca sa považuje aj povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň. Musí ísť teda o nemocenské poistenie medzi rovnakými subjektmi, a to zamestnancom a zamestnávateľom, ktoré časovo nadväzuje na predchádzajúce nemocenské poistenie medzi tými istými subjektmi (zamestnanec a zamestnávateľ), pričom predchádzajúce nemocenské poistenie aj nové nemocenské poistenie je rovnakého typu, čo v danom prípade u žalobcu nebolo splnené. Krajský súd tieto závery a zhodnotenia v odôvodnení svojho rozsudku uviedol vo vzťahu k žalobným dôvodom žalobcu zo dňa 20. júla 2021, s ktorými bol povinný sa vysporiadať vo väzbe k žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného v spojení s tým, čo vyplynulo z obsahu pripojeného administratívneho spisu.
27. Krajský súd nezistil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, preto žalobu žalobcu zamietol.
28. O nároku na náhradu trov súdneho konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1, § 168 SSP v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný. Úspešným účastníkom konania bol žalovaný, ktorému nebol priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania, pretože v zmysle ust. § 168 SSP neboli zistené dôvody výnimočnosti, pre ktoré by žalovanému mal byť priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.