Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/33/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou v sporovej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, Československé armády 7, Hradec Králové, Česká republika, zastúpený Advokátska kancelária Gallo s.r.o., IČO: 36 715 352, Jilemnického 30, Martin, proti žalovanej: C. N., U.. XX.X.XXXX, R. E. XX, R., o zaplatenie 196,-Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 196,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 196,- Eur od 17.2.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 29.6.2017 ( v rámci upomínacieho konania), sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 368,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 368,-Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial s.r.o. uzavrela so žalovanou dňa 31.5.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytla pôžičku vo výške 200,-Eur. Žalovaná sa túto zaviazala splácať v pravidelných 60 týždenných splátkach vo výške 4,49 Eur. Táto spoločnosť tiež uzavrela dňa 31.5.2013 so žalovanou zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 103,-Eur. Túto odmenu sa zaviazala žalovaná splácať v pravidelných 60 týždenných splátkach vo výške 1,71 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 spoločnosť Provident Financial s.r.o. ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva. Žalovaná uhradila celkovo len splátku 4,-Eurá. Žalobca ju listom zo dňa 1.6.2017 vyzval k úhrade celej dlžnej sumy, ktorú do dňa podania žaloby neuhradila. Celkový dlh žalovanej pozostáva z istiny úveru vo výške 196,-Eur, úroku vo výške 69,-Eur a odmeny za poskytnuté služby vo výške 103,-Eur.

2. V rámci upomínacieho konania bol žalobca vyzvaný ( výzvou zo dňa 23.10.2017), aby súdu oznámil, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny vo výške 196,- Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 196,-Eur od 17.12.2016 do zaplatenia. V následnom vyjadrení žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, v ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny vo výške 196,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 196,-Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a v časti trov konania.

3. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O tomto následku súd strany upovedomí.

4. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia a vzhľadom na súhlas žalobcu s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa netýkal rozpor, došlo zo zákona k zastaveniu konania v časti nároku o zaplatenie 172,- Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 17.2.2016 do zaplatenia. Predmetom konania zostal len nárok na úhradu istiny úveru vo výške 196,-Eur s príslušenstvom.

5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

6. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 10.9.2018. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej, ktorá bola v zmysle § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku na pojednávanie riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Súd jej doručoval predvolanie spolu procesnými poučeniami v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, toto si žalovaná neprevzala, preto písomnosť súd považoval za doručenú dňom vrátenia zásielky v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Rovnako súd vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.5.2013, zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 31.5.2013, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, výpisom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, podacím hárkom č. Y., predžalobnou výzvou zo dňa 1.6.2017, podacím hárkom č. Y., zmluvou o postúpení pohľadávok a menným zoznamom zo dňa 16.12.2016.

8. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 31.5.2013 došlo medzi právny predchodcom žalobcu spoločnosťou Provident financial, s.r.o., ako veriteľom, a žalovanou, ako dlžníkom k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi spotrebiteľský úver v sume 200,-Eur. Žalovaná sa zaviazala istinu úveru spolu s úrokmi vrátiť prostredníctvom 60 týždenných splátok vo výške 4,49 Eur ( od prvej po predposlednú), pričom výška poslednej splátky činila 4,09 Eur. V rámci zmluvy boli špecifikované nasledovné podmienky: výška úrokovej sadzby 22,38%, celkové náklady 288,-Eur, poplatok za garantovanú službou pevnou sadzbou 40,20 Eur, RPMN vo výške 70,38%, celková čiastka dlžnej sumy 269,-Eur, priemerná hodnota RPMN 48,52%, termín konečne splatnosti bol určený ako siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalovaná podpisom zmluvy potvrdila prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti.

9. Podľa predloženého výpisu splátok a úhrad je zrejmé, že žalovaná vrátila žalobcovi sumu 4,-Eurá.

10. Žalobca v konaní osvedčil, že je nositeľom hmotnoprávneho nároku, uplatňovaného v tomto konaní, nakoľko súdu predložil listinné dôkazy, osvedčujúce postúpenie pohľadávky voči žalovanej z pôvodného veriteľa spoločnosti Provident Financial, s.r.o. ako postupcu na žalobcu ako postupníka ( zmluva o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016).

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 52 ods. 1, 2,3 a 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere ( ďalej len "OZ") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Súd, v rámci právneho posúdenia sporu, v prvom rade konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo uzavretím zmluvy o úvere k uzavretiu zmluvy spotrebiteľskej. Cieľom zákonodarcu pri etablovaní právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov, bolo jednoznačne eliminovať dominantné, resp. zmluvne silnejšie postavenie dodávateľa ( v tomto prípade žalobcu, ako aj jeho právneho predchodcu) voči spotrebiteľovi ( v tomto prípade žalovanému). Súd bol preto povinný skúmať, či v obsahu tejto zmluvy, a to najmä v ustanoveniach upravujúcich vznik povinností a záväzkov na strane spotrebiteľa, nie sú medzi sporovými stranami dojednané, tzv. neprijateľné podmienky, spôsobujúce vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň je nutné zdôrazniť, že predmetom konania vo veci samej zostal len nárok na úhradu rozdielu medzi poskytnutou istinou úveru ( 200,-Eur) a sumou, ktorú žalovaná uhradila na svoj dlh (4,-Eurá). Zmluva o úvere predstavuje dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, z ktorého vyplývajú pre obe strany zmluvy práva i povinnosti. Povinnosťou právneho predchodcu žalobcu bolo poskytnúť žalovanej úver v

dojednanej výške 200,-Eur, čo aj splnil. Žalovanej jednoznačne vznikla povinnosť poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v celom rozsahu, pričom tak urobila len vo výške 4,-Eurá. Z tohto dôvodu súd žalobcovi, ktorý osvedčil skutočnosť , že pohľadávka voči žalovanej bola na neho riadne prevedená, priznal nárok na doplatenie dlžnej istiny úveru.

13. Súd rovnako vyhovel žalobe aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania, nakoľko žalobca si v konaní uplatnil úrok v zákonnej výške.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech , vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.