Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-59-2017.pdf
PDF · 105.52 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/59/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: X. M., nar. XX.XX.XXXX a T. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, deti rodičov: matka U. T., nar. X.XX.XXXX, bytom Č. X, O. a otec B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom W. X, O., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Z v y š u j e výživné zo strany matka na mal. X. M., nar. 27.12.2004 zo sumy 30 % životného minima na 45 Eur mesačne od 1.5.2018 do budúcna, ktoré výživné je povinná matka platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
II. Z v y š u j e výživné zo strany matky na mal. T. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 % životného minima na 40 Eur mesačne od 1.5.2018 do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
III. D l ž n é v ý ž i v n é na mal. X. M., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 1.5.2018 do 31.8.2018 vo výške 69,20 Eur povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
IV. D l ž n é v ý ž i v n é na mal. T. M., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 1.5.2018 do 31.8.2018 vo výške 49,20 Eur povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
V. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/277/2011 zo dňa 15.3.2013.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 25.4.2017 žiadal, aby zvýšil výživné zo strany matky na maloleté deti na mal. X. M., nar. XX.XX.XXXX na 80 Eur mesačne, na mal. T. M., nar. XX.XX.XXXX na sumu 80 Eur mesačne od 1.5.2018 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletých detí.
2. Matka s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasila, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov.
3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným súdu dňa 23.6.2017 navrhol zvýšiť výživné na maloleté deti, nakoľko je nepochybné, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane detí vzhľadom k ich veku, sa zvýšila výška ich oprávnených potrieb. Výšku výživného ponechal na rozhodnutie súdu na základe výsledku prevedeného dokazovania a posúdenia súčasných majetkových možností a schopností na strane matky.
4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/277/2011 zo dňa 15.3.2013, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a matka zaviazaná platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno maloleté dieťa.
5. Otec v čase poslednej úpravy pracoval ako skladník s priemerným mesačným zárobkom 500 Eur. V tom čase posielal na výživu maloletých detí matke 56 Eur, zakupoval im hračky, oblečenie, topánky, kabáty.
6. Matka v čase poslednej úpravy bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, poberala podporu v nezamestnanosti 85 Eur vrátane rodinných prídavkov na dve maloleté deti. Bývala spolu s deťmi v byte svojich rodičov.
7. Mal. X. v čase poslednej úpravy chodila do školy. Mal. T. navštevovala materskú škôlku. Výdavky sa týkali zabezpečenia bežných potrieb.
8. Od poslednej úprava došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí.
9. Mal. X. v čase podania návrhu navštevovala 6. ročník základnej školy, mal. T. 2. ročník základnej školy. Každým rokom sa nároky na štúdium a náklady na školné zvyšovali, nakoľko bolo potrebné kúpiť učebnice, pracovné zošity, za ktoré otec uhradil 100 Eur. Mal. T. navštevovala školskú družinu a obedy 33 Eur. Obe dievčatá navštevovali krúžok, na ktoré bolo potrebné zabezpečiť cestovné. Nakoľko obe maloleté deti rastú a vyvíjajú sa, stúpli náklady na oblečenie a hygienu 100 Eur mesačne, 3x do roka poplatok za komunálny odpad v sume 21 Eur. Výdavky na mal. X. a T. obedy a školská družina 33 Eur, mobilné služby, internet 30 Eur, hygiena 40 Eur, oblečenie 60 Eur, cestovné 20 Eur, výlety a iné aktivity 60 Eur.
10. Otec upresnil výdavky na jeho osobu: nájomné 130 Eur, strava 250 Eur, životné poistenie, sporenie 54 Eur, hypotéka 78 Eur, mobilné služby 40 Eur, hygiena 30 Eur, oblečenie, cestovné 60 Eur.
11. Otec uviedol, že bol práceneschopný, predložil súdu rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 3.8.2017 ohľadne zvýšenia pomoci v hmotnej núdzi na sumu 220,90 Eur mesačne od 1.7.2017. V ďalšom uviedol, že dôvodom práceneschopnosti bola jeho hospitalizácia, nakoľko je onkologickým pacientom. Bol po ôsmej chemoterapii, podstupuje ďalšie CT vyšetrenia a následne bude prebiehať ďalšia liečba. Na základe zdravotného stavu nemôže pracovať, preto bol práceneschopný. Nemocenské dávky boli priamo zahrnuté v dávke v hmotnej núdzi, ktorú poberá z Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice.
12. Otec uviedol, že mu finančne vypomáhajú rodičia a známi. V decembri 2017 sa im susedia poskladali na Vianoce a prispeli im sumou 150 Eur.
13. Matka na výživu maloletých detí prispieva sumou, ktorá bola určená rozsudkom súdu a to vo výške 27,13 Eur na jedno maloleté dieťa. Matka inou formou neprispieva.
14. Deti sa s matkou nechcú stretávať vzhľadom na vzťah, ktorý predtým mali. Matka prejavuje záujem tak, že telefonuje raz za pol roka.
15. Z výpovede matky súd zistil, že je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku v sume 175 Eur mesačne, okrem dôchodku žiadny iný príjem nemá. Žije so svojim druhom, kde prispieva na nájom a energie. Matkin druh je nezamestnaný. Výdavky uviedla nasledovné: prispieva do domácnosti sumou 25 - 30 Eur mesačne, cestovné 15 Eur mesačne, lieky 25 - 40 Eur mesačne, hygiena 15 Eur mesačne, strava 30 Eur mesačne, exekútor 10 Eur mesačne, cestovné 10 Eur a výživné 54,26 Eur mesačne. Matka uviedla zdravotné problémy a nepriaznivý zdravotný stav, navštevuje odborných lekárov. Vzhľadom na jej zdravotný stav sa nevie zamestnať.
16. Otec predložil listinné dôkazy preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.
17. Otec predložil súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 3.8.2018, z ktorého vyplýva, že poberá invalidný dôchodok vo výške 399,50 Eur mesačne.
18. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce jej výdavky. Poberá invalidný dôchodok od 16.9.2014 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 65 %.
19. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
20. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP), platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
26. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
27. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
28. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
29. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
30. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
31. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 45 Eur na mal. X. a 40 Eur mesačne na mal. T. od 1.5.2018 do budúcna je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť otca o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a matka ním môže prispievať na výživu detí bez
ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti sú školopovinné. Vzhľadom na túto skutočnosť má otec náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Súd zohľadnil, že obaja rodičia poberajú invalidný dôchodok. Ani jeden z rodičov nie je zamestnaný. Starostlivosť o maloleté deti od roku 2013 zabezpečuje výlučne otec. Matka na výživu maloletých detí prispieva minimálnym výživným. Okrem výživného inou formou neprispieva. Matka sa s maloletými deťmi nestretáva. Pri určení vyživovacej povinnosti súd zohľadnil skutočnosť, že matka je nezamestnaná, avšak je toho názoru, že na výžive maloletých detí by sa mala podieľať bez ohľadu na skutočnosť, že je nezamestnaná a jej príjem je vo výške 175 Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že starostlivosť o maloleté deti je výlučne na pleciach otca bez akejkoľvek pomoci matky.
32. Súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené a musí mať na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti a aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to ani do budúcna, so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávnených detí v súvislosti s ich vekom rastom a štúdiom. Odôvodnené potreby maloletých detí v priebehu konania boli matkou dostatočne preukázané. Okrem bežných výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných životných nákladov maloletých detí ako i strava, ošatenie a bývanie, bolo potrebné zabezpečiť ďalšie odôvodnené potreby, pričom v čase dochádzky do predškolského zariadenia to boli nielen náklady na poplatok v škôlke, ale aj zdravotné poistenie maloletých detí, výučba cudzích jazykov, zabezpečovanie dochádzka ale aj mimoškolské aktivity. V súvislosti s nástupom do školy sa potreby detí nevyhnutne zvyšujú, čo je všeobecne známou skutočnosťou a spravidla je to i dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti. K podstatnej a trvalej zmene pomerov došlo u maloletých detí v súvislosti s nástupom do školy, ktorú skutočnosť ustálená súdna prax považuje za výraznú zmenu v tých okolnostiach, ktoré boli podkladom rozhodnutia o výživnom v predchádzajúcom veku maloletých detí. Pokiaľ je povinnému rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa stanoveným výživným, je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov na účet osoby oprávnenej preberať výživné pre maloleté dieťa a zároveň mu nevzniká žiadna ďalšia povinnosť uhrádzať ďalšie náklady pre dieťa, nakoľko osoba zabezpečujúca starostlivosť o maloleté dieťa je povinná z poskytnutého výživného od povinného rodiča spolu so svojim podielom na výživnom uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Nie je možné totiž do budúcna ponechať na vôli alebo nevôli povinného rodiča, či bude aj naďalej ochotný uhrádzať niektoré náklady, resp. inak uspokojovať odôvodnené potreby maloletých detí. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odôvodnené potreby maloletých detí sú nesporne vysoké, pričom na ich uspokojovanie sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča a dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu, ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou, vyplýva že
plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
33. Súd preskúmal všetky dôvody uvádzané matkou a otcom v návrhu na zvýšenie výživného, na ktoré poukazovali v priebehu konania. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že návrh otca na zvýšenie výživného je dôvodný.
34. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
35. Na strane matky vzniklo dlžné výživné za obdobie od 1.5.2018 do 31.8.2018:
Dlžné výživné na maloletú X. vypočítané nasledovne : obdobie od 1.5.2018 do 30.6.2018 rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 45 Eur - 27,32 Eur ( 30% zo sumy minimálneho výživného ) = 17,68 € krát 2 mesiace t.j. 35,36 Eur, obdobie od 1.7.2018 do 31.8.2018 rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 45 Eur - 28,08 Eur (30% zo sumy minimálneho výživného ) = 16,92 Eur krát 2 mesiace t.j. 33,84 Eur, dlžné výživné spolu za obdobie od 1.5.2018 do 31.8.2018 činí 69,20 Eur.
Dlžné výživné na maloletú T. vypočítané nasledovne: obdobie od 1.5.2018 do 30.6.2018 rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 40 Eur - 27,32 Eur (30% zo sumy minimálneho výživného) = 12,68 Eur krát 2 mesiace t.j. 25,36 Eur, obdobie od 1.7.2018 do 31.8.2018 rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 40 Eur - 28,08 Eur (30% zo sumy minimálneho výživného) = 11,92 Eur krát 2 mesiace t.j. 23,84 Eur, dlžné výživné spolu za obdobie od 1.5.2018 do 31.8.2018 činí 49,20 Eur.
36. Matke bolo umožnené splácať dlžné výživné v splátkach po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným s prihliadnutím na jej zárobkové a majetkové pomery.
37. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.