Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50C/15/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu : N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, D., zast. JUDr. Jozef Dobrovič, advokát, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci takto

rozhodol:

I. Súd žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 07.03.2019 na tunajšom súde sa žalobca domáhal proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR náhrady škody štátu titulom vydania nezákonného rozhodnutia (trestné stíhanie), vydania nezákonného rozhodnutia o väzbe, náhrady škody vo výške 6.800,- € (trovy právneho zastúpenia) a náhrada škody vo výške 2.200,- € (titulom zaslaných finančných prostriedkov do výkonu väzby) a titulom nemajetkovej ujmy vo výške 25.500,- €.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.04.2010 bol zadržaný a obmedzený na osobnej slobode vyšetrovateľom KR PZ, ÚJaKP Nitra. Uznesením vyšetrovateľa a KR PZ ÚJaKP Nitra zo dňa 29.04.2010 pod P.: J.-XX/OVK- W.-XXXX bolo vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa ustanovenia , , . Proti tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia žalobca podal sťažnosť, ktorá mu bola zamietnutá. Spáchanie skutku žalobca od začiatku popieral. Bol obvinený nedôvodne, bez preverenia ťažiskových skutočností. Neskôr toto obvinenie bolo rozšírené a kvalifikované podľa ustanovenia , , v sadzbe 20 - 25 rokov trestu. Dňa 15.12.2010 bola na Okresný súd Nitra podaná Krajskou prokuratúrou Nitra obžaloba č. J. XX/ XXXX za skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa ustanovenia , , v trestnej sadzbe 20 - 25 rokov. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn, XT/XXX/XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 06.05.2011, sp. zn. XT/XXX/ XXXX bol žalobca podľa oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že by bol spáchal skutok. Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 06.05.2011, sp. zn. XT/XXX/XXXX podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre odvolanie, na základe ktorého bol tento oslobodzujúci rozsudok zrušený, a to uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. Q. zo dňa 29.09.2011 a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 13.03.2015, sp. zn. XT/XXX/XXXX bol žalobca podľa opakovane oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že by bol spáchal skutok, v ktorom bol obvinený a obžalovaný. Aj proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku

Okresného súdu Nitra zo dňa 13.03.2015, sp. zn. XT/XXX/XXXX podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre odvolanie, ktoré však bolo zamietnuté, a to uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. Q. zo dňa 06.10.2015.

3. Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu v Nitre, sp. zn. XXTp/XX/XXXX zo dňa 30.04.2010 bol žalobca vzatý do väzby ako obvinený pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa ustanovenia , , z dôvodov uvedených v ods. l písm. c) . Väzba začala plynúť dňa 28.04.2010 o 09.00 hod. a podľa vyššie citovaného uznesenia sa mala vykonať v Ústave na výkon väzby Nitra. Následná sťažnosť žalobcu proti uvalenej väzbe bola zamietnutá uznesením Krajského súdu v Nitre, č.k. XTpo/XX/XXXX- XX zo dňa 06.05.2010. Väzba žalobcu bola opakovane súdmi predlžovaná. Z väzby bol žalobca prepustený až dňa 06.05.2011, na základe oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 06.05.2011, sp. zn. XT/XXX/XXXX. Väzbu tak žalobca nezákonne vykonával v ÚVV Nitra od dňa 28.04.2010 do dňa 06.05.2011, t. j. 374 dní.

4. K uplatňovaným nárokom zo zodpovednosti štátu vo výške 6.800,- € (trovy právneho zastúpenia) žalobca uviedol, že obhajcom v trestnom konaní boli k žalobe priložené vyúčtovanie, preto trovy právneho zastúpenia vznikli v príčinnej súvislosti s nezákonnými zásahmi štátu do jeho práv. K účtovaným právnym úkonom došlo, čo je zrejmé z trestného spisu, navyše išlo o právne zložitú vec, ktorá si vyžadovala vyššie právne nasadenie a odmena bola preto dohodnutá inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny. Žalobca bol nútený zadĺžiť sa u svojej sestry, ktorá financovala jeho obhajobu. Žalobca k trovám titulom zaslaných finančných prostriedkov do výkonu väzby uviedol, že musel strpieť obmedzenie osobnej slobody v trvaní 374 dní v katastrofických väzobných podmienkach, kde bol odkázaný na pomoc sestry K. S., ktorá mu postupne do väzby počas celého výkonu zaslala sumu 2.200,- €. K nemajetkovej ujme vo výške 25.000,- € žalobca uviedol, že nezákonným postupom štátu vydaním uznesenia o vznesení obvinenia a následne nezákonnou väzbou mu vznikla nenahraditeľná ujma, tak v osobnom, ako aj v profesionálnom živote, pretože : a) ako nevinný jednotlivec, musel strpieť obmedzenie osobnej slobody v trvaní 374 dní v ÚVV Nitra v katastrofických väzobných podmienkach, b) ako nevinný človek musel strpieť obmedzujúce úkony počnúc ponižujúcou osobnou prehliadkou, odňatím osobných vecí, obmedzením styku s manželkou, deťmi, sestrou a inou rodinou, c) aj z dôvodu jeho väzobného stíhania došlo k výraznému narušeniu a zhoršeniu rodinných vzťahov a počas výkonu väzby sa s ním manželka rozviedla, d) aj z dôvodu jeho väzobného stíhania sa od neho odvrátilo a ukončilo s ním komunikáciu množstvo členov rodiny, priateľov, výkonom väzby prišiel o možnosť byť pri maturite syna i pri tom, ako dcéra začala študovať na vysokej škole e) výkonom väzby a následne nezákonným trestným stíhaním si nemohol zabezpečiť príjem a zamestnať sa, f) väzba ako vynútená skutočnosť mala zásadný vplyv na rapídne zhoršenie jeho zdravotného stavu a zraku a so zdravotnými problémami po výkone väzby bola spojená znížená možnosť vykonávať adekvátnu prácu a zabezpečiť si príjem, g) aj v dôsledku výkonu väzby mal pod dlhý čas vážne zdravotné problémy a musel vyhľadať aj odbornú psychiatrickú pomoc a v roku 2017 sa neúspešne pokúsil o samovraždu, h) nezákonným trestným stíhaním, dlhodobým obmedzením jeho osobnej slobody, bola pošliapaná jeho dôstojnosť a pošpinená jeho česť, i) celý čas nedôvodne čelil obvineniu zo spáchania obzvlášť závažného zločinu v trestnej sadzbe 15 - 20 rokov a po podaní obžaloby bolo jeho obvinenie ešte rozšírené a kvalifikované podľa ustanovenia , , v sadzbe 20 - 25 rokov trestu, takéto nepochopiteľné obvinenie na neho vytváralo neuveriteľný a zásadný tlak, ktorého neblahý následok na jeho osobe je zjavný.

5. V konaní žalobca poukázal na ust. z.č. , podľa ktorého za väzbu v trvaní od 28.04.2010 do 06.05.2011 (celkovo 374 dní) výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami podľa a cit. zákona je vo výške 1/30 nominálnej hodnoty mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok, čo v roku bolo 769,- € , z toho 1/30 v sume 25,63 € x 247 dní = 6.330,- € a v roku 2011 vo výške 786,- €, z toho 1/30 v sume 26,20 € x 126 dní = 3.301,20 €. V konaní si preto žalobca uplatňuje jednak náhradu škody v sume 6.800,- € titulom náhrady za poskytnutú právnu

pomoc, ako aj titulom iných nákladov v sume 2.200,- € a aj titulom nemajetkovej ujmy v sume 25.500,- €, celkovo potom spolu náhradu škody štátu v sume 34.500,- €.

6. Žalobca si nárok na náhradu škody vo výške sumy 34.500,- € uplatnil na Ministerstve spravodlivosti SR dňa 20.01.2016, avšak jeho žiadosť príslušný orgán posúdil ako bezdôvodnú.

7. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť ako nedôvodnú. K uzneseniu o vznesení obvinenia uviedol, že žalobca si svoj nárok čiastočne odvodzuje od uznesenia vyšetrovateľa KR PZ, ÚJaKP Nitra zo dňa 29.04.2010, Č.: J.-XX/OVK-R.-XXXX o vznesení obvinenia. Podľa názoru žalovaného, však nie je možné toto uznesenie bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že žalobca bol v ďalšom konaní spod obžaloby oslobodený. Oslobodenie spod obžaloby nezakladá ne by bolo možné iba v prípade, ak by postup vyšetrovateľa pri vznesení obvinenia bol v rozpore so zákonom, čo však nebolo vo veci žalobcu konštatované. V trestnom konaní vedenom proti žalobcovi vyšetrovateľ policajného zboru pri rozhodovaní o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia vychádzal z poznatkov, ktoré mal k dispozícii v danom čase, teda ešte pred vykonaním úkonov v trestnom konaní. Podľa , ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia. Na základe uvedeného je žalovaný toho názoru, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo rozhodnutím zákonným, pričom vyšetrovateľ predmetné uznesenie vydal v súlade s platnými právnymi predpismi. Súčasne je potrebné uviesť, že predmetné uznesenie bolo preskúmavané v rámci konania o opravnom prostriedku - sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pričom sťažnosť žalobcu bola zamietnutá ako nedôvodná. Z tohto dôvodu vo veci žalobcu nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia (uznesenie o vznesení obvinenia), čo znamená, že nie je splnený základný

8. K uzneseniu o vzatí obvineného do väzby žalovaný uviedol, že žalobca za titul pre uplatnenie svojich jednotlivých nárokov na náhradu škody považuje aj rozhodnutie súdu, ktorým bol vzatý do väzby. Týmto rozhodnutím je uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 30.04.2010, sp. zn. XXTp/XX/XXXX, ktoré žalobca považuje za nezákonné. Žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že žalobca bol vzatý do väzby, v ktorej zotrval po dobu 374 dní, pričom napokon bol spod obžaloby oslobodený. Napriek uvedenému však zastáva názor, že nárok žalobcu na náhradu škody z titulu rozhodnutia o väzbe žalobcovi nevznikol. Podľa žalovaného v predmetnej veci existuje dôvod vylučujúci zodpovednosť žalovaného za prípadne vzniknutú škodu, a tým je skutočnosť, že žalobca si väzbu zavinil sám. Zavinenie väzby vo všeobecnosti znamená, že zavinené konanie osoby (či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti), bolo dôvodom k podaniu a vyhoveniu návrhu na vzatie obvineného do väzby v zmysle príslušných ustanovení . Ide teda o to, či správanie osoby bolo dôvodom k vyvolaniu obavy, že osoba ujde, bude mariť priebeh vyšetrovania alebo bude pokračovať v trestnej činnosti. Zavinenie potom spočíva v úmysle (priamom alebo nepriamom) alebo nedbanlivosti (vedomej alebo nevedomej). V prípade nevedomej nedbanlivosti, ide o to, že osoba nevedela, že svojím konaním môže spôsobiť určitý následok (v tomto prípade vzatie do väzby), hoci to vzhľadom na okolnosti predvídať mohla alebo mala (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. XXCdo XXX/XXXX). Vzhľadom na skutočnosť, že nevyžaduje pri zavinení väzby v zmysle ustanovenia určitú formu zavinenia, k naplneniu tohto predpokladu postačuje aj nevedomá nedbanlivosť. Okresný súd Nitra v uznesení sp. zn. XXTp/XX/XXXX zo dňa 30.04.2010 konštatoval, že u žalobcu (v tom čase obvineného) bol daný väzobný dôvod podľa (preventívna väzba) a týmto uznesením súd zároveň vyslovil, že nevzhliadol väzobný dôvod podľa (úteková väzba). Sťažnosť obvineného proti tomuto uzneseniu bola nadriadeným Krajským súdom v Nitre zamietnutá. Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. XXTp/XXX/XXXX zo dňa 15.11.2010 konštatoval, že sú dôvody na predĺženie väzby. Sťažnosť obvineného proti tomuto uzneseniu bola opätovne zamietnutá. Skutočnosti preukazujúce zavinenie väzby zo strany žalobcu sú obsahom väzobného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. XXTp/XX/XXXX. Z jeho obsahu je zrejmé, že existovala dôvodná obava, že obvinený bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, pretože z operatívnych poznatkov získaných príslušníkmi polície z dôverníckej siete bolo zistené, že sa obvinený mal v období pred vzatím do väzby podieľať na pestovaní a výrobe marihuany a keďže nemal žiaden trvalý zdroj príjmov, dlhodobo si mal takýmto spôsobom zabezpečovať finančné prostriedky na živobytie a v prípade jeho ponechania na slobode by naďalej hrozilo, že by si takto zabezpečoval finančné prostriedky. Súd pri rozhodovaní o väzbe žalobcu

poukázal aj na zadokumentovaný väčší rozsah omamných látok zaistených pri domovej prehliadke. Na uvedených okolnostiach už nič nemení ani skutočnosť, že v ďalšom priebehu trestného konania bol žalobca spod obžaloby oslobodený, a to pre absenciu priamych dôkazov, ktoré by svedčili proti žalobcovi. Jediná podstatná skutočnosť dôležitá pre posúdenie zavinenia väzby žalobcu je tá, že žalobca v rozhodnom období, keď sa o jeho väzbe rozhodovalo, svojimi činmi a životným štýlom vyvolal obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že bol vo väzbe nezákonne, avšak žalovanej nie sú známe žiadne argumenty, ktoré by toto jeho tvrdenie preukazovali. Z hore uvedených skutočností jednoznačne vyplýva záver, že vzatie obvineného do väzby bolo nevyhnutné a z tohto dôvodu žalovaný má za to, že súdy rozhodovali o jeho väzbe zákonným spôsobom. Z hore uvedených skutočností je teda zrejmé, že nárok žalobcu na náhradu škody podľa nevznikol, keďže sú tu dôvody pre prijatie záveru o zavinení väzby ( ).

9. Napriek skutočnosti, že námietka žalovaného smeruje proti základu nároku, z dôvodu zákonnej koncentrácie konania sa žalovaný z opatrnosti a v stručnosti vyjadril aj k splneniu ostatných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, keď pri uplatnených trovách konania v o výške 6.800,- € poukázal na to, že žalobca nepreukázal či trovy boli vynaložené účelne, ako aj, že v prípadoch náhrady škody požadovanej od štátu možno priznať len náhradu trov obhajoby vypočítanej na základe tarifnej odmeny a že žalobca nepredložil v konaní žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že právnemu zástupcovi bola vyplatená za úkony právnej služby suma 6.800,- €. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.500,- €, žalovaný má za to, že aj v prípade existencie rozhodnutia o väzbe v zmysle nevzniká právo na náhradu nemajetkovej ujmy automaticky a vznik nemajetkovej ujmy je nevyhnutné spoľahlivo preukázať. V prípade, že by súd za dostatočný satisfakčný prostriedok nepovažoval oslobodzujúci rozsudok žalobcu, v zmysle je potrebné vychádzať z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu, musí sa prihliadnuť na intenzitu, povahu a spôsob neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu hodnoty, do ktorej bolo zasiahnuté, atď. Napriek tomu, že súd výšku náhrady nemajetkovej ujmy určuje v zásade podľa svojej úvahy, aj tento postup podlieha hodnoteniu a základom pre posúdenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy by malo byť zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu. V tomto smere je nevyhnutné zdôrazniť, že pri posudzovaní uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné vziať do úvahy závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí byť primeraná. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na to, že podľa (pozn.: časová verzia predpisu účinná v čase trvania väzby žalobcu) výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. Na základe tohto ustanovenia zákona si žalobca nárokuje náhradu nemajetkovej ujmy minimálne vo výške 9.631,81 €, avšak žalovaný zastáva názor, že z dôvodu, že žaloba bola podaná počas účinnosti v znení , súd pri vymedzení rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy nemôže aplikovať ustanovenie zákona, ktoré v čase rozhodovania nie je účinné. Z dôvodu, že v tomto konaní si žalobca nárokuje 25.500,- € titulom náhrady nemajetkovej ujmy, žalobcom uplatňovaný nárok sa javí ako neprimeraný či dokonca premrštený, ktorý by vo svojich dôsledkoch mohol viesť k bezdôvodnému obohacovaniu sa a ktorý napr. pri porovnaní odškodnenia zásahu do práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s odškodňovaním zásahov do iných základných práv zaručených mohol niektoré ujmy na iných základných právach (napr. ujmy na zdraví či dokonca na živote) bagatelizovať. V tomto smere žalovaný osobitne poukazuje na aktuálne ustanovenie , v zmysle ktorého výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (t. j. nemôže byť vyššia ako päťdesiatnásobok sumy minimálnej mzdy). Uvedené znamená, že v prípade žalobcu nemôže výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch presiahnuť päťdesiatnásobok sumy minimálnej mzdy, ktorá bola platná v čase vzniku škody (ujmy) na strane žalobcu. Žalobca bol vzatý do väzby v roku 2010 a prepustený z nej bol v roku 2011. V roku 2010 bola výška minimálnej mzdy 307,70 € a v roku 2011 to bolo 317,- €, t. j. žalobca by mohol požadovať maximálne sumu 15.850,- €. Netreba však opomenúť, že uvedenú maximálnu náhradu nemajetkovej ujmy možno priznať len v tých najzávažnejších prípadoch porušenia práv, pričom prípad žalobcu (s prihliadnutím na dôvod väzby ako aj iné okolnosti súvisiace s trestným stíhaním a osobou žalobcu) takýmto nie je. Z dôvodu, že v tomto konaní si žalobca nárokuje 25.500,- € titulom náhrady nemajetkovej ujmy, žalobcom uplatňovaný nárok sa javí nie len

neprimeraný či dokonca premrštený, ale aj nezákonne vysoký. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku nemajetkovej ujmy, pričom sa obmedzil iba na tvrdenia, ktoré nie sú spôsobilé preukázať vznik nemajetkovej ujmy. Žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že počas výkonu väzby musel strpieť obmedzenie osobnej slobody v trvaní 374 dní v Ústave na výkon väzby Nitra v katastrofických väzobných podmienkach, avšak nepreukázal, ktoré ustanovenie o výkone väzby bolo porušené zo strany Ústavu na výkon väzby Nitra, resp. v čom spočívali "katastrofické väzobné podmienky". Ak žalobca v žalobe uviedol, že z dôvodu jeho väzobného stíhania došlo k výraznému narušeniu a zhoršeniu rodinných vzťahov a počas výkonu väzby sa s ním manželka rozviedla, žalovaný poukazuje na to, že rozvod nie je v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním / výkonom väzby, pretože aj z návrhu prokurátora na vzatie obvineného (žalobcu) do väzby vyplýva, že z dôvodu rodinných nezhôd sa žalobca odsťahoval od svojej manželky a od mesiaca január 2010 sa nedržiaval v mieste svojho trvalého bydliska. Z tohto konštatovania jednoznačne vyplýva, že rodinné nezhody boli prítomné v živote žalobcu už od januára 2010 (t.j. v období pred začatím trestného stíhania), teda tvrdenie žalobcu, na základe ktorého z dôvodu jeho väzobného stíhania došlo k výraznému narušeniu a zhoršeniu rodinných vzťahov, sa nezakladá na pravde. Navyše žalobca predložil rozsudok, ktorým bolo jeho manželstvo rozvedené, avšak bez odôvodnenia tohto rozhodnutia, čím nemožno uskutočniť akýkoľvek prieskum dôvodov rozvratu manželstva. Ak žalobca poukázal na svoje zdravotné problémy, na nárok na náhradu škody na zdraví v súvislosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že nárok na náhradu škody na zdraví možno priznať vo forme bolestného alebo náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a preukazuje sa znaleckým posudkom. Pri posudzovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je taktiež nevyhnutné skúmať, či medzi žalobcom uvádzanými následkami a rozhodnutím, ktorým bol vzatý do väzby, prípadne trestným stíhaním, existuje príčinná súvislosť. V tejto súvislosti potom žalovaná upozorňuje na skutočnosť, že žalobca bol v minulosti päťkrát stíhaný a päťkrát bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu. Pri posudzovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je taktiež nevyhnutné skúmať, či medzi žalobcom uvádzanými následkami a rozhodnutím, ktorým bol vzatý do väzby, prípadne trestným stíhaním, existuje príčinná súvislosť. Z uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 12.12.2014, sp. zn. XT/XXX/XXXX navyše vyplýva, že počas priebehu trestného konania pred slovenskými súdmi žalobca (v tom čase obžalovaný) bol odsúdený aj v Maďarsku za drogovú trestnú činnosť (za tento trestný čin mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 3 roky). S poukazom na uvedené žalovaný dáva do pozornosti súdu, že ujma na strane žalobcu (rodinné, zdravotné a psychické problémy) nemuseli vzniknúť v priamej, bezprostrednej a neprerušenej príčinnej súvislosti s uznesením o vzatí do väzby žalobcu resp. trestným stíhaním v tejto veci. Žalovaný tiež nesúhlasí s uplatneným nárokom žalobcu na 5% úrok z omeškania odo dňa podania žaloby zo sumy 34.500,- €, pretože v časti nemajetkovej ujmy je akékoľvek omeškanie žalovaného vylúčené, nakoľko dôvodnosť a výšku nemajetkovej ujmy môže určiť iba súd s ohľadom na konkrétne okolnosti toho - ktorého prípadu.

10. K stanovisku žalovaného žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Právna úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nevylučuje, že ku vzniku škody môže dôjsť na základe viacerých zásahov orgánov štátnej moci. Žalobca je presvedčený, že viacerými zásahmi (najmä vznesenie obvinenia a jeho vzatie do väzby), ktoré sú bezprostredne prepojené a ktoré na seba bezprostredne nadväzujú, mu bola spôsobená škoda, ktorej náhradu si v tomto konaní uplatňuje. V danom prípade existencia príčinnej súvislosti medzi jedným zákonným titulom a škodou nevylučuje existenciu príčinnej súvislosti medzi iný zákonným titulom a škodou. Každému nezákonnému rozhodnutiu o väzbe logicky predchádza rozhodnutie o vznesení obvinenia, ktoré je základnom materiálnou podmienkou akéhokoľvek väzobného stíhania. Bez existencie zásahu spočívajúceho vo vydaní nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia by nikdy nedošlo k existencii druhého zásahu, t. j. v ku vzatiu žalobcu do väzby. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi je v bezprostrednej príčinnej súvislosti s oboma zásahmi štátu. Predmetom tohto konania je nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Je to súd, ktorý je oprávnený posúdiť právnu kvalifikáciu nároku na náhradu škody, pričom súd nie je viazaný právnym posúdením nároku žalovaným, či podľa toho ako je uvedený v žalobe. Naznačené tvrdenie žalovaného, že si navrhovateľ pobyt vo väzbe fakticky zapríčinil sám, považuje žalobca za absurdné, nedôvodné a cynické. Zvlášť preto, že uvalenie tzv. pokračovacej väzby na žalobcu, sa uskutočnilo fakticky len na základe nepodložených operatívnych poznatkov získaných príslušníkmi polície z dôverníckej siete. Pritom v celom prípade išlo o nesprávnu identifikáciu a faktickú zámenu objektov a možných osôb podieľajúcich sa na páchaní trestnej činnosti. Vo vzťahu k ďalšiemu ním uplatnenému nároku - trovám obhajoby v trestnom konaní v sume vo výške 6.800,- € uviedol, že práve o takúto sumu sa zmenšil majetok žalobcu, keďže vyúčtovanie trov

obhajoby obhajcom bolo vykonané v súlade s ustanovením Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , teda zákonne. Výška nákladov na obhajobu sa javí ako skutočne dôvodná, primeraná a zákonná, keďže išlo o zložité konanie, ktoré trvalo niekoľko rokov a viedlo sa proti nemu stíhanie kvalifikované podľa ustanovenia , , v sadzbe 20 - 25 rokov trestu. Žalobca v danej veci nevidí najmenší dôvod prečo by po všetkých, štátom spôsobených príkoriach, mal práve on "zohľadňovať možnosti rozpočtových prostriedkov štátu". Ak by nebol nedôvodne stíhaný, nepotreboval by platiť obhajcu. Všetky obhajcom realizované úkony právnej služby boli uskutočnené v dôsledku nezákonného rozhodnutia o väzbe bezprostredne nadväzujúceho na nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia. Všetky úkony právnej služby zo strany obhajcu boli navrhovateľovi riadne poskytnuté a keďže došlo k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby, javí sa vynaloženie finančných prostriedkov na obhajobu ako účelné a dôvodné. Žalobca považuje za odôvodnený, dôvodný a zákonný aj každý jeho v žalobe uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a žiadanú výšku náhrady považuje za primeranú. Nezákonné trestné stíhanie trvajúce viac ako päť rokov, ako aj nezákonná väzba, trvajúca viac ako jeden rok, bezpochyby vážne zasiahli do osobnej slobody žalobcu a zanechali závažné dôsledky v jeho osobnom a rodinnom živote. S prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, možno považovať požadovaný rozsah náhrady nemajetkovej ujmy za primeraný. Žalobca nesúhlasil ani s výhradou žalovanej strany, že výška náhrady nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Ustanovenie predstavuje hmotnoprávny, nie procesnoprávny predpis. Základným kritériom pre rozlíšenie adekvátnej právnej úpravy, ktorú je potrebné aplikovať vo veciach zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je okamih vydania nezákonného rozhodnutia. Uvedené nesporne vyplýva z prechodného ustanovenia ods. l , podľa ktorého sa posudzovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t. j. od 01.07.2004 riadi týmto , ktorý novelizoval a v ust. stanovil maximálnu výšku náhrady za nemajetkovú ujmu nadobudol účinnosť 01.01.2013. Do účinnosti tejto novely, t. j. do 31.12.2012 absentujú prechodné ustanovenia a teda, neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by určovalo povinnosť použiť ust. zavedené citovanou novelou, na prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutiami vydanými pred účinnosťou tohto zákona, platí princíp nepravej retroaktivity, kedy vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti tejto novej právnej normy a právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, sa riadia predchádzajúcou právnou normou. Keďže nezákonné rozhodnutie o väzbe bolo vydané v roku 2010, t, j. v čase účinnosti v znení pred jeho novelizáciou , je výška žalobcom požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v súlade so zákonom a neprekračuje zákonom stanovený limit.

11. Žalovaný na svojich tvrdeniach zotrval. V prípade úspechu si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ako aj s ostatnými listinami tvoriacich obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam :

13. Podľa zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby vydanej KR PZ v Nitre dňa 28.04.2010 Č. : J.-XX/OVK-R.-XXXX bol žalobca zadržaný ako podozrivý.

14. Dňa 29.04.2010 Krajská prokuratúra Nitra podala na žalobcu návrh na vzatie do väzby pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , odsek 3 písm. c) .

15. Podľa uznesenia Okresného súdu v Nitre sp. zn. XXTp/XX/XXXX zo dňa 30.04.2010 bol žalobca vzatý do väzby odo dňa 28.04.2010 od 9.00 hod. v Ústave na výkon väzby Nitra.

16. Dňa 06.05.2010 Krajský súd v Nitre uznesením č. k. XTpo/XX/XXXX-XX sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu v Nitre sp. zn. XXTp/XX/XXXX zo dňa 30.04.2010 zamietol ako nedôvodnú.

17. Dňa 18.10.2010 Krajská prokuratúra v Nitre podala na Okresný súd v Nitre návrh na predĺženie lehoty trvania väzby žalobcu.

18. Okresný súd v Nitre uznesením sp. zn. XXTp/XXX/XXXX zo dňa 15.11.2010 predĺžil žalobcovi ako obvinenému väzbu do 15.01.2011.

19. Dňa 15.12.2010 podala Krajská prokuratúra v Nitre na žalobcu obžalobu pre zvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , a a na tom skutkovom základe, že po vzájomnej dohode s obv. T. Z. od presne nezisteného obdobia, najneskôr od mesiaca január 2010 až do 28.04.2010 v obci Kmeťovo, v priestoroch rodinných domov so súp. Č. XX O. XXX pestovali rastliny rodu Cannabis (konope) tým spôsobom, že obvinený N. K. na základe ústnych a písomných pokynov od obv. T. Z. sa o tieto rastliny pravidelne denne staral s tým, že v jednotlivých miestnostiach rodinného domu č. XX boli vytvorené špeciálne vykurovacie, osvetľovacie a odsávacie systémy za účelom zvýšenia kvality pestovateľských rastlín, pričom bolo príslušníkmi KR PZ v Nitre pri domovej prehliadke vykonanej v priestoroch rodinného domu č. XX nájdených a zaistených spolu celkovo 50 ks zelených rastlín konope o celkovej hmotnosti 114,06 kg, 54 ks sadeníc konope a 202,53 kg vysušených rastlín konope.....v hodnote minimálne 304 368,90 € ...a v priestoroch rodinného domu č. XXX boli nájdené a zaistené aj zbytky usušených rastlín konope o hmotnosti 2,02 g....

20. Dňa 22.12.2010 Okresný súd v Nitre uznesením sp. zn. XT/XXX/XXXX ponechal žalobcu vo väzbe z dôvodu, že boli splnené formálne a materiálne podmienky väzby (obvinený je neevidovaným nezamestnaným, je užívateľom omamných látok, je predpoklad, že obvinenému z trestnej činnosti plynuli nejaké príjmy, ktoré mu zabezpečovali živobytie...)

21. Dňa 06.05.2011 Okresný súd v Nitre sp. zn. XT/XXX/XXXX rozsudkom rozhodol, že žalobca sa spod obžaloby oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Z odôvodnenia tohto rozsudku ďalej vyplýva, že obžalovaný N. K. "...poprel spáchanie trestného činu,...... ale pripustil, že v novom dome, kde býval, našiel kľúče v predsieni, ktoré vyskúšal a otvoril si nimi starý dom, v ktorom videl všetko vysvietené, ventilátory a rastliny a pochopil, že išlo o marihuanu. Nepoprel, že párkrát do tohto starého domu išiel a fajčil tam marihuanu aj cigarety. ....Svoju vinu videl len v tom, že neoznámil páchanie trestnej činnosti v dome č. XX, o ktorej sa dozvedel."

22. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. XTo/XX/XXXX-XXX napadnutý rozsudok sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 06.05.2011 zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

23. Dňa 13.05.2015 Okresný súd v Nitre rozsudkom sp. zn. XT/XXX/XXXX žalobcu spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

24. Uznesením č.k. XTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa 06.10.2015 Krajský súd v Nitre odvolanie prokurátora zamietol.

25. Podľa potvrdenia zo dňa 06.07.2018 žalobca bol umiestnený v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Nitre v čase od 28.04.2010 do 06.05.2011.

26. Dňa 20.01.2016 podal žalobca na Ministerstve spravodlivosti SR žiadosť o náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

27. Podľa registra trestov GP SR žalobca mal evidovaných 5 záznamov ku dňu 06.07.2016 (ku dňu 12.01.2017 bez záznamu).

28. Žalobca na pojednávaní dňa 02.10.2020 súdu uviedol, že koncom roka 2019 mal nejaké problémy v manželstve a s manželkou sa dohodli, že si dajú nejakú pauzu a keďže mu známy T. Z. ponúkol ubytovanie v jeho nehnuteľnosti, žil v prenajatom domčeku. Nájom neplatil, lebo sa staral o psa T. Z.. V tomto dome býval cca 2 mesiace. Žalobca je vyučený čašník, ale pracoval ako taxikár. Keďže sa mu pokazilo auto tak prestal túto činnosť vykonávať a mal záujem po cca 2-3 mesiacoch pobytu u Z. opätovne začať živnosť ako taxikár. Prácu si nevyhľadával, ale mal usporené nejaké peniaze, z ktorých žil (cca 2.000,- €). V tom čase bol aj v kontakte s deťmi, chodil za nimi do Bratislavy. Návrh na rozvod

podala manželka v čase, keď bol vo väzbe. Väzbu znášal zle, mal strach, nevedel koho stretne. Vo väzbe nemal žiadnu pridelenú prácu, psychiatra keď bol vo väzbe nenavštívil. Vo väzbe sa mu poškodil zrak, lebo čítal knihy pri zlom svetle. Keď ho pustili na slobodu nasťahoval sa k svojmu otcovi a začal opäť vykonávať činnosť taxikára cca 2 roky. Potom bol vo väzbe v Budapešti cca 2,5 roka. Odsúdený bol za to, že ako taxikár viezol batožinu občanovi z Vietnamu, ktorý ho o to požiadal. Túto osobu sledovala polícia, ktorá žalobcu zastavila a v batožine našla marihuanu, ktorá mu ale nepatrila. V Budapešti bol právoplatne odsúdený na 5 rokov, ale sudkyňa v odvolacom konaní mu zmiernila trest na 3 roky, pričom ? roka mu odpustili.

29. Právny zástupca žalobcu na podanej žalobe zotrval v celom svojom rozsahu, žiadal, aby súd po výsluchu žalobcu vypočul jeho manželku, jeho sestru a jeho deti. Žiadal súd, aby vykonal aj dokazovanie oboznámením sa s lekárskymi správami od psychiatra, u ktorého sa žalobca liečil, nakoľko žalobca bol psychicky veľmi zle na tom, pokúsil sa aj o samovraždu.

30. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pričom poukázal na to, že súd by nemal zohľadňovať dokazovanie na zdraví žalobcu, nakoľko si môže žalobca takúto škodu uplatniť v inom konaní ako náhradu za bolesť a odškodnenie. V prípade úspechu si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje.

31. Svedkyňa K. S., sestra žalobcu súdu uviedla, že ako rodina sa pravidelne stretávajú, sú traja súrodenci. Žalobca sa ale jeden deň neozval a svedkyňa si už presne nepamätá, či to bolo cez TV alebo médiá, keď sa dozvedeli, že niekto, pravdepodobne brat - žalobca bol zadržaný. Nepamätá sa, či jej brat pred tým telefonoval, alebo či jeho výzor zachytili v TV, čo bolo v r. 2010. Svedkyňa následne kontaktovala advokáta, ktorý išiel za bratom zistiť, čo sa deje. Bol to pre ich rodinu šok, nechcelo sa im veriť, že by sa niečo také mohlo stať. Svedkyňa uzatvorila s advokátom zmluvu o poskytovaní právnej pomoci. Na otázku súdu, či advokátovi niečo uhrádzala, uviedla, že si to už nepamätá, zrejme nejakú zálohu zaplatila, aj pravidelne platila, ale nepamätá si koľko. Nepamätá si ani, či zmluvu má, musela by som ju dohľadať. Finančné prostriedky advokátovi uhrádzala, nepamätá si koľko. Žalobcu vo väzbe navštevovala rodina, posielali mu balíčky a svedkyňa mu pravidelne posielala peniaze na účet s tým, že keď sa ako rodina stretli, každý koľko mal, toľko jej dal v hotovosti a ona to potom z účtu preposlala. Brata navštevovali hlavne kvôli otcovi, ktorý je naňho citovo naviazaný. Súdu uviedla, že keď sa brat vrátil z väzby bol psychicky veľmi na tom zle napr., že keď boli v kuchyni keď sa varil obed pri rodinnom stretnutí, museli ho nechať samého. Brat zostal uzavretý sám do seba. Svedkyňa nevie o tom, že by žalobca navštívil psychológa, ale rodina mu to odporúčala.

32. Svedkyňa N. W., dcéra žalobcu, súdu uviedla, že po tom, ako sa otec vrátil z väzby nemohol začať žiť plnohodnotne, stratil sebadôveru. Za otcom do väzby chodila pravidelne aj s bratom, tetou a keď to zdravie dovolilo, tak aj s dedkom. Súdu uviedla, rodičia mali určité nezhody, bolo to v čase, keď svedkyňa nastúpila na VŠ ekonomickú. Jej matka tiež začala študovať bakalára VŠ zdravotnícku cca 2 mes. predtým, než otca vzali do väzby a keď na istú dobu opustil spoločnú domácnosť, kedy to bolo presne si nepamätá. Svedkyňa nevedela uviesť kedy a ako sa dozvedela, že žalobca je vo väzbe, žalobca neprišiel domov a asi to mohlo byť aj z pozvánky do väzby. Keď sa žalobca vrátil z väzby, tak sa zmenil, predtým bol veselá kopa a zvážnel potom. Uviedla súdu, že väzbu otca ťažšie zvládala z dôvodu, že musela opakovať skúšky, venovala sa štúdiu a popri tom sa venovala otcovi. Navyše kvôli tomu, že bol žalobca vo väzbe sa s ňou rozišiel aj priateľ, s ktorým sa priatelila 5 rokov. Bolo to ťažké obdobie, začala fajčiť. Skúšky zvládla.

33. Svedok K. K., syn žalobcu vypovedal, že keď sa to otcovi stalo, práve maturoval a 07.04. mal narodeniny a v tento deň mali ako rodina oslavovať. Otec ale nebral telefón dlhší čas, nevedeli prečo. Svedok si nepamätal kto, niekto z rodiny ich upozornil, že jeho zadržanie bolo v TV, asi TV JOJ. Svedok uviedol, že v čase keď žalobcu vzali do väzby, žalobca nežil v ich spoločnej domácnosti. S mamou mali problémy, myslí si, že finančné, nevie kam odišiel, ale nebolo to na dlho. Doma mali dusno, lebo mama, sestra aj on sa učili na skúšky. Na otázku súdu, či sa otec zmenil svedok uviedol, že otec sa veľmi zmenil, už to nebol on. Trápilo ho, že nemohol byť s ním keď maturoval, nemohol byť s ním ani na stužkovej.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne :

34. Podľa z. č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

35. Podľa § z. č. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

36. Podľa z. č. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

37. Podľa z. č. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

38. Podľa z. č. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

39. Podľa z. č. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak a) v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo b) v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto, že v konaní vyšli najavo že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný.

40. Podľa z. č. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak

a)bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b)bol oslobodený spod obžaloby alebo c)vec bola postúpená inému orgánu.

41. Podľa z. č. právo na náhradu škody nevznikne

a) ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama, b) pri zahladení odsúdenia alebo odpustení alebo zmiernení trestu udelením individuálnej milosti alebo amnestie prezidentom republiky, c) ak súhlas daný poškodeným alebo príslušným štátnym orgánom, ktorý bol potrebný na začatie trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného predpisu vyžaduje, d) c. ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa očakávania postihne, alebo že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom disciplinárne, kárne alebo cudzozemským súdom alebo cudzozemským úradom a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce, e) ak došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa osobitného predpisu, f) ak bol schválený zmier podľa osobitného predpisu, g) ak bola osoba spod obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne zodpovedná, alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným v zákone, alebo amnestia prezidenta republiky nedovoľuje trestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol uložený preto, že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest, h) ak ide o väzbu nariadenú v konaní o vydaní do cudziny; to neplatí, ak škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov Slovenskej republiky, alebo

i) ak škoda bola spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného alebo prevzatého na výkon na územie Slovenskej republiky.

42. Podľa z. č. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

43. Podľa z. č. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

44. Podľa z. č. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b)závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

45. Podľa z. č. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

46. Podľa z. č. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

47. Podľa z. č. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

48. Podľa z. č. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

49. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V konaní mal súd za preukázané a nebolo sporované, že žalobca bol dňa 28.04.2010 KR PZ v Nitre zadržaný v Kmeťove a dňa 29.04.2010 Krajská prokuratúra v Nitre podala návrh na vzatie žalobcu do väzby, nakoľko bol stíhaný pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi a dňa 30.04.2010 bol uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. XXTp/XX/XXXX žalobca vzatý do väzby. Taktiež v konaní nebolo sporné, že žalobca bol vo väzbe aj po predĺžení väzby do 15.01.2011 a že dňa 15.12.2020 bola na žalobcu podaná obžaloba. Podľa rozsudkov Okresného súdu v Nitre sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 06.05.2011 a dňa 13.03.2015 bol žalobca spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Uznesením Krajského súdu zo dňa 13.03.2015 v Nitre č.k. XTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa 06.10.2015 odvolací súd odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Nitre sp. zn. XT/ XXX/XXXX zamietol. Žalobca bol z väzby prepustený dňa 06.05.2011. Podľa potvrdenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Nitre bol žalobca vo výkone väzby v čase od 28.04.2010 do 06.05.2011, t. j. 374 dní.

50. Žalobca v konaní poukázal na nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a nezákonnosť vzneseného obvinenia, keď podľa oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu v Nitre sp. zn. XT/XXX/ XXXX bol žalobca spod obžaloby oslobodený podľa z. č. , ako aj na nezákonnosť rozhodnutia o vzatí do väzby v čase od 28.04.2010 do 06.05.2011 podľa cit. zákona a uplatnil si nárok zo zodpovednosti štátu, keď si uplatnil skutočnú škodu (trovy právneho zastúpenia vo výške 6.800,- €,

finančné prostriedky zaslané do výkonu väzby v sume 2.200,- €) a nemajetkovú ujmu vo výške 25.500,- €.

51. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca bol v trestnom konaní zadržaný a daný do väzby na základe rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a následne aj na základe rozhodnutia súdu. Ak žalobca poukázal na nezákonnosť trestného stíhania, súd poznamenáva, že zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je ustanoviť v súlade s podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. Vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné podmienky vzniku nároku na náhradu škody ustanovuje zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to tým, že ustanovuje ako predpoklad na náhradu škody (mimo iného) vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom. Tieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené na to príslušným orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Vychádzajúc tak z ustanovení a v nadväznosti aj na ust. citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ako aj s rozhodnutím o zatknutí, zadržaní alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, len v prípade, že bolo toto rozhodnutie zrušené ako nezákonné príslušným orgánom alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva zákonná podmienka spočívajúca v zrušení rozhodnutia, ktoré bolo vydané v rozpore so zákonom.

52. V danom prípade, ak žalobca odvodzuje právo na náhradu škody od uznesenia vyšetrovateľa KR PZ, ÚJaKP Nitra zo dňa 29.04.2010, Č.I.: J.-XX/OVK-R.-XXXX o vznesení obvinenia, nie je možné toto uznesenie považovať za nezákonné iba z dôvodu, že žalobca bol v ďalšom konaní spod obžaloby oslobodený. Oslobodenie spod obžaloby nezakladá nezákonnosť trestného stíhania. Predmetné uznesenie o vznesení obvinenia by bolo možné označiť ako nezákonné iba v prípade, ak by postup vyšetrovateľa pri vznesení obvinenia bol v rozpore so zákonom, čo ale v konaní nebolo preukázané. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že vyšetrovateľ pri vznesení obvinenia vychádzal z poznatkov, ktoré mal k dispozícii v danom čase, teda ešte pred vykonaním úkonov v trestnom konaní, teda postupoval podľa , podľa ktorého, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky Ú. XXX/XXXX-XX, podľa ktorého "....pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone definovaný, je však možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Pokiaľ súdy došli k opačnému záveru, ich záver nie je správny. Právna úprava sa síce osobitne nezmieňuje o tom, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť konštatovaná priamo vo výroku zrušujúceho (zmeňujúceho) rozhodnutia, avšak podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil (zmenil) z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, je možné uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, a teda z dôvodu jeho nezákonnosti.". Citované rozhodnutie zodpovedá zmyslu a účelu inštitútu náhrady škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a ústavný súd sa so závermi v ňom vyslovenými stotožňuje."V predmetnom konaní ale žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že uznesenie vyšetrovateľa KR PZ, ÚJaKP Nitra zo dňa 29.04.2010, Č.: J.-XX/OVK-R.-XXXX o vznesení obvinenia bolo zrušené ako nezákonné a že vyšetrovateľ nepostupoval v súlade so zákonom.

53. Podľa žalobcu ďalším dôvodom na náhradu škody štátu bolo vydané uznesenie Okresného súdu v Nitre zo dňa 30.04.2010 vedené pod sp. zn. XXTp/XX/XXXX, ktorým bol žalobca vzatý do väzby (väzba trvala 347 dní) a ktoré považuje žalobca za nezákonné, pretože bol spod obžaloby oslobodený.

54. Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že žalobca bol vzatý do väzby a vo väzbe zotrval 374 dní, avšak má za to, že nárok na náhradu škody žalobcovi nevznikol, keď poukázal na existenciu dôvodu

vylučujúceho zodpovednosť žalovaného na náhradu v prípade, že žalobca si väzbu spôsobil sám. Poukázal na ustanovenie z. č. .

55. Zo spisu (uznesenie sp. zn. XXTp/XX/XXXX zo dňa 30.04.2010) mal súd preukázané, že žalobca bol vzatý do väzby podľa "....nakoľko zo spisového materiálu je zrejmé, že obvinený sa mal konania kladenému za vinu dopúšťať od začiatku kalendárneho roka 2010....existuje dôvodná obava, že obvinený v prípade ponechania na slobode bude pokračovať v trestnej činnosti...nakoľko nie je zamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a žije len z úspor...bolo možné ustáliť, že si predmetnou trestnou činnosťou mal zabezpečovať finančné prostriedky na svoje živobytie..", a ako to vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. XTp/XX/XXXX-XX, keď sťažnosť žalobcu ako obvineného bola zamietnutá, či z návrhu Krajskej prokuratúry v Nitre zn. J. XX/XXXX- XX, ktorým bol podaný návrh na predĺženie lehoty trvania väzby, podľa ktorého ".... sa mal obvinený dlhšiu dobu zaoberať pestovaním a obchodovaním s omamnými látkami (marihuanou) na základe žiadosti spoluobvineného T. Z.... Podľa obžaloby (č.l. 32) "....mal žalobca ako obvinený po vzájomnej dohode s obv. T. Z. od presne nezisteného obdobia, najneskôr od mesiaca január 2010 až do 28.04.2010 v obci Kmeťovo, v priestoroch rodinných domov so súp. č. XX a č. XXX pestovať rastliny (konope) tým spôsobom, že obvinený na základe ústnych a písomných pokynov od obv. T. Z. sa o tieto rastliny pravidelne denne staral...teda spoločným konaním neoprávnene vyrobil, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamné látky a psychotropné látky..." Z odôvodnenia tejto obžaloby (str. 3) výsluchom obvineného ďalej vyplynulo, že žalobca ako obvinený priznal, že... avšak zopár krát aj on sám vošiel do priestorov starého domu, nakoľko zistil, že v ňom jemu neznáme osoby pestujú marihuanu, z ktorej si v tomto období asi 10-krát vyrobil cigaretu. O tom, že v tomto starom dome objavil marihuanové sadenice obv. T. Z. nikdy nepovedal a nezdôveril sa s tým ani nikomu inému...". Taktiež z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu v Nitre č.k. XT/XXX/XXXX zo dňa 06.05.2011 súd zistil, že obžalovaný N. K. "...poprel spáchanie trestného činu,...... ale pripustil, že v novom dome, kde býval, našiel kľúče v predsieni, ktoré vyskúšal a otvoril si nimi starý dom, v ktorom videl všetko vysvietené, ventilátory a rastliny a pochopil, že išlo o marihuanu. Nepoprel, že párkrát do tohto starého domu išiel a fajčil tam marihuanu aj cigarety. ....Svoju vinu videl len v tom, že neoznámil páchanie trestnej činnosti v dome č. XX, o ktorej sa dozvedel."

56. Z vyššie uvedených dôkazov, súd dospel k záveru, že nárok na náhradu škody za väzbu v čase od 28.04.2010 do 06.05.2011 žalobcovi nevznikol, nakoľko o pestovaní marihuany vo väčšom rozsahu mal žalobca zrejmú vedomosť, čo v trestnom konaní žalobca sám priznal. V neposlednom rade skutočnosti preukazujúce zavinenie väzby zo strany žalobcu, keď existovala dôvodná obava v pokračovaní trestnej činnosti (podieľať sa na pestovaní a výrobe marihuany) sú obsahom trestného spisu a nič nemení na skutočnosti, že bol žalobca spod obžaloby oslobodený pre absenciu priamych dôkazov. Je nesporné, že žalobca v rozhodnom období svojimi činmi a životným štýlom vyvolal dôvodnú obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti. A tak, ako poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. XXCdo XXX/XXXX, súd dospel k záveru, že zavinenie žalobcu spočíva v jeho vedomej nedbanlivosti, pretože vedel, že svojím konaním môže spôsobiť určitý následok, t. j. mal vedomosť o tom, že pestovanie marihuany je zakázané, nedovolené a trestné a uvedenú skutočnosť zamlčal a ani to neoznámil orgánom činným v trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu súd žalobu čo do základu zamietol.

57. S poukazom na uvedené súd ďalej k nároku žalobcu o náhradu škody štátu za poskytnutú právnu pomoc v sume 6.800,- € a za poskytnuté finančné prostriedky do väzby v sume 2.200,- € dodáva, že žalobca, aj keby bol úspešný v konaní, skutočnú škodu súdu riadne nepreukázal. Súd po oboznámení sa s vyúčtovaním úkonov právnej pomoci zo dňa 19.11.2010 zistil, že zmluva o poskytnutí právnej pomoci bola uzatvorená medzi právnym zástupcom Mgr. Jozefom Slíškom a K. S. - sestrou žalobcu, ktorá súdu uzatvorenie zmluvy o poskytnutí právnej pomoci potvrdila a keď súdu uviedla, ".....že finančné prostriedky advokátovi uhrádzala, ale nepamätá si koľko....". Svedkyňa tiež dodala, že "......žalobcovi pravidelne posielala peniaze na účet s tým, že keď sa ako rodina stretli, každý koľko mal, toľko jej dal v hotovosti a ona to potom z účtu preposlala....". Žalobca preto takýmto listinným dôkazom (fotokópiou vyúčtovania č.l. 101) nepreukázal súdu, že došlo k zmenšeniu jeho majetku, že právne služby uhrádzal zo svojho majetku a že jemu konkrétne vznikla škoda. Obdobne listinné dôkazy založené na č.l. XX až XX a č.l. XXX až XXX jednoznačne nepreukazujú, že doručované sumy na účet žalobcu do väzby za účelom nákupov vo väzbe zmenšili majetok žalobcu, nakoľko ani svedkovia vypočutí vo veci (sestra žalobcu a deti žalobcu) neuviedli, že by im finančné prostriedky boli žalobcom vrátené. Naopak, z výsluchu týchto svedkov súd ustálil, že rodina sa žalobcovi snažila pomôcť finančne aj psychicky, keď ho navštevovali

vo väzbe a skladali sa na finančnú výpomoc. V danom prípade potom k zmenšeniu majetku nedošlo u žalobcu, ale u jeho blízkych.

58. Žalobca sa napokon domáhal aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 25.500,- €, keď uviedol, že nezákonným postupom štátu vydaním uznesenia o vznesení obvinenia a následne nezákonnou väzbou mu vznikla nenahraditeľná ujma v osobnom aj v profesionálnom živote. Žalobca poukázal najmä na to, že musel strpieť obmedzenie osobnej slobody v trvaní 374 dní v katastrofických väzobných podmienkach, musel strpieť obmedzenie styku s manželkou, deťmi, so sestrou a inou rodinou, keď sa mu zhoršil zdravotný stav, musel v roku 2017 vyhľadať psychiatrickú pomoc a neúspešne sa pokúsil o samovraždu, keď si nemohol zabezpečiť príjem a zamestnať sa.

59. K vyššie uvedeným tvrdeniam žalobcu, súd vykonal dokazovanie z ktorého je zrejmé, že žalobca svoje tvrdenia súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Podľa výsluchu svedkov bol žalobca vo väzbe pravidelne navštevovaný a bola rodina mu bola oporou. Svedkyňa N. W. uviedla, že ..."väzbu otca ťažšie zvládala z dôvodu, že musela opakovať skúšky, venovala sa štúdiu a popri tom sa venovala otcovi. Navyše kvôli tomu, že bol žalobca vo väzbe sa s ňou rozišiel aj priateľ, s ktorým sa priatelila 5 rokov. Bolo to ťažké obdobie, začala fajčiť...." Z tejto výpovede nevyplýva jednoznačne, že by sa žalobca výrazne trápil, že sa nemôže podieľať na rodinnom živote, keďže vzťahy s manželkou boli naštrbené a žalobca sa od rodiny na určitý čas odsťahoval. Obdobne vypovedal aj svedok - syn žalobcu K. K., keď uviedol, že "...v čase keď žalobcu vzali do väzby, žalobca nežil v ich spoločnej domácnosti. S mamou mali problémy, myslí si, že finančné, nevie kam odišiel, ale nebolo to na dlho.... Trápilo ho, že nemohol byť s ním keď maturoval, nemohol byť s ním ani na stužkovej...", z čoho možno usúdiť, že neprítomnosť žalobcu v čase väzby skôr ťažšie znášali deti žalobcu, ako sám žalobca. Taktiež z čiastočnej fotokópie rozsudku o rozvode manželstva (len prvá strana rozhodnutia bez odôvodnenia), ktorú žalobca predložil súdu nebolo preukázané, že k rozpadu manželstva došlo práve z dôvodu väzby žalobcu. Žalobca v ďalšom konaní nenavrhoval vypočuť bývalú manželku k tejto veci. Žalobca ďalej poukázal aj na poškodenie zdravia v dôsledku väzby, ale toto poškodenie taktiež žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, keď len samotné tvrdenie, že sa v roku 2017 pokúsil o samovraždu, a že sa mu zhoršil zrak, nepostačuje k preukázaniu vzniknutých zdravotných problémov žalobcu v dôsledku väzby. Počas konania žalobca nezotrval na vykonaní dôkazu oboznámením sa s okolnosťami pokusu o samovraždu. Avšak z výsluchu žalobcu je zrejmé, že k pokusu o samovraždu došlo až niekoľko rokov od prepustenia žalobcu na slobodu, keď bol trestne stíhaný a odsúdený v Maďarsku. Žalobca súdu uviedol, že "....vo väzbe nemal žiadnu pridelenú prácu, psychiatra keď bol vo väzbe nenavštívil. Vo väzbe sa mu poškodil zrak, lebo čítal knihy pri zlom svetle. Keď ho pustili na slobodu nasťahoval sa k svojmu otcovi a začal opäť vykonávať činnosť taxikára cca 2 roky. Potom bol vo väzbe v Budapešti cca 2,5 roka. Odsúdený bol za to, že ako taxikár viezol batožinu občanovi z Vietnamu, ktorý ho o to požiadal. Túto osobu sledovala polícia, ktorá žalobcu zastavila a v batožine našla marihuanu, ktorá mu ale nepatrila. V Budapešti bol právoplatne odsúdený na 5 rokov, ale sudkyňa v odvolacom konaní mu zmiernila trest na 3 roky, pričom ? roka mu odpustili. ..." Z takto zisteného skutkového stavu nie je možné jednoznačne určiť, či a ak vnikli žalobcovi psychické problémy (počas väzby psychológa nenavštívil), tieto vznikli bezprostredne a v akej miere súviseli s väzbou žalobcu za čas od 28.04.2010 do 06.05.2011 s následnou väzbou v roku 2017 v trvaní 2,5 roka.

60. V tejto súvislosti súd napokon poukazuje aj na procesnú povinnosť sporových strán spočívajúcu v aktivite pri preukazovaní skutkových tvrdení, t.j. preukazovaní dôkazov predložených a navrhnutých na dokazovanie v súdnom konaní. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu, nároku. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Nie je úlohou súdu, aby ex offo nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu ohľadom jeho dôkazného bremena. Strana musí preukázať to, čo tvrdí. Ak teda žalobca niečo tvrdí, musí to preukázať, musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. To však v konaní žalobca nesplnil t.j. žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno.

61. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu potom v celosti zamietol, keďže neboli splnené zákonné podmienky na náhradu škody štátu podľa ust. , , ,, z. č. .

62. Žalovaný mal vo veci plný úspech a podľa má nárok na náhradu trov konania, nakoľko si ale žalovaný trovy konania neuplatni, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).