Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/45/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté deti: L. P., nar. XX.XX.XXXX a E. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov; matky: Z. P., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, prechodne bytom J. XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: PhDr. Mgr. Andrea Boussillonová, bytom F. XX a otca: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, o neodkladnom opatrení, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/90/2018-45 zo dňa 19. júna 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej L. sumou 700,- eur mesačne a na výživu maloletého E. sumou 600,- eur mesačne, obe sumy vždy do 5. dňa vopred k rukám matky, uloženia povinnosti otcovi spätne za mesiace október 2016 - december 2017 zaplatiť do 15. dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia k rukám matky sumu 4.500,- eur dlžného výživné na maloleté deti (rozdiel 300,- eur x 15 mesiacov), uloženia povinnosti otcovi spätne za mesiace január 2018 - marec 2018 zaplatiť do 15. dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti tohto uznesenia k rukám matky sumu 2.100,- eur dlžného výživného na maloleté deti (rozdiel 700,- eur x 3 mesiace), uloženia povinnosti otcovi spätne za mesiace apríl 2018 - jún 2018 zaplatiť do 15. dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia k rukám matky sumu 2.400,- eur dlžného zročného výživného na maloleté deti (rozdiel 800,- eur x 3 mesiace), uloženia povinnosti otcovi vyplatiť k rukám matky inkasované rodinné prídavky vo výške 14.400,- eur (zamestnaný od júla 2015 - jún 2018, 36 mesiacov x 400,- eur mesačne) platené k jeho výplate mesačne cez poisťovňu zamestnávateľa, a to do 15. dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia k rukám matky, ako aj uloženia povinnosti otcovi zriadiť účet v mene maloletých detí a mesačne naň prispievať sumou 200,- eur za účelom vytvárania úspor.

2. Nárok matky na vydanie neodkladného opatrenia posudzoval súd prvej inštancie podľa § 2 ods. 1, 2 a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 CSP, § 28 ods. 2 Zákona o rodine a § 366 CMP.

3. Podľa súdu prvej inštancie z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o procesný inštitút, ktorého účelom je bezodkladne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Ďalej konštatoval, že zo spisového materiálu vyplýva, že dňa 25.04.2018 bol Okresnému súdu Žilina doručený návrh matky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, pričom navrhuje zveriť maloleté deti do starostlivosti matky, otcovi uložiť povinnosť

prispievať na výživu maloletej L. sumou 700,- eur mesačne a na výživu maloletého E. sumou 600,- eur mesačne a upraviť styk otca s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu matky, s prihliadnutím na správu z prešetrenia pomerov v rodine a na základe osvedčených skutočností dospel k záveru, že nariadenie tohto neodkladného opatrenia nie je opodstatnené. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter a jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku a v Civilnom mimosporovom poriadku prípustné a opodstatnené len vtedy, ak je táto bezodkladná úprava potrebná. Podľa súdu prvej inštancie zo samotného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia aj zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť pravidelne dobrovoľne v nevyhnutnom rozsahu plní. Neboli preukázané žiadne skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, nebolo preukázané, že by výživa maloletých detí bola ohrozená. Na základe uvedeného, súd dospel k záveru, že výživné, ktoré otec dobrovoľne platí, je dokonca nad rozsah nevyhnutného výživného. Na základe uvedeného má súd za to, že neexistuje dôvod, ani žiadna naliehavá potreba pre okamžitý zásah súdu, a teda nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia, preto súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Tiež konštatoval, že o vyššej výške výživného môže súd rozhodnúť po vykonanom dokazovaní a zistení aktuálneho príjmu otca v konaní vo veci samej.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe posúdenia situácie k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala tiež na to, že preukázala, že otec jednostranne a bez uvedenia konkrétneho dôvodu znížil svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté deti. O tieto sa stará matka, pričom pri jej príjme a rodinných prídavkoch nepovažuje výživné vo výške 400,- eur za „nadštandardné“, ako na to poukázal súd prvej inštancie. Tento sa navyše nezaoberal otázkou vyplácania rodinných prídavkov k rukám otca vo Švajčiarsku, ktoré patria maloletým deťom a mal by byť platené k rukám osoby, ktorá má deti v osobnej a dennej starostlivosti. O bezodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami podľa matky svedčí aj fakt, že situácia medzi rodičmi sa zhoršuje a vzájomná komunikácia je viac agresívna. Podľa matky fakt, že otec si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 400,- eur mesačne, neznamená, že nie je potrebné v danej situácii neodkladné opatrenie nariadiť. Agresívne správanie otca a nevyplácanie deťom patriacich prídavkov svedčí o fakte, že výživa maloletých je a bude ohrozená. Má za to, že na základe existujúcej komunikácie vznikla naliehavá potreba pre zásah súdu a sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie tohto opatrenia.

5. K podanému odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

6. K podanému odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne. Poukázal pritom na to, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, pričom podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej, z čoho vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Podľa názoru otca nebola preukázaná nevyhnutnosť zásahu do pomerov účastníkov, keďže otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom L. a E. dobrovoľne plní v mesačnej výške 400,- eur, čo je primerané ich veku a odôvodneným potrebám a súčasne presahuje rámec nevyhnutného výživného. Pokiaľ ide o matkou namietané poberanie prídavkov a rozhodovanie o tom, kto je oprávnenou osobou na ich poberanie, uvedené nepatrí do právomoci súdu. Vzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

7. Podaním označeným ako doplnenie odvolania matkou matka uviedla, že 26.07.2018 jej bolo doručené rozhodnutie orgánu SVA Basel - Landschaft o zamietnutí požiadavky matky o priame vyplácanie rodinných prídavkov na 2 maloleté deti z dôvodu, že otec bol pred uvedený orgán predvolaný a preukázal dokumenty, v ktorých mesačne od 01.01.2018 do júla 2018 zasiela obdržané rodinné prídavky na účet matky. Poukázal na to, že tento orgán kvôli neexistujúcemu rozsudku určujúcemu výšku výživného na deti nevie posúdiť, aká má byť výška výživného plateného na čas do rozvodu. Súd prvej inštancie

preto nesprávne posúdil sumu 400,- eur ako nadštandardné výživné, keďže ide o sumu zodpovedajúcu prídavkom na 2 maloleté deti, pričom sa nevysporiadal s otázkou rodinných prídavkov. Bolo povinnosťou súdu najprv sa vyporiadať s otázkou prídavkov a až následne pristúpiť k posúdeniu otázke výživného, a to aj z dôvodu, aby švajčiarske orgány dokázali stanoviť, aká suma sa má popri výdavkoch platiť ako výživné na deti. Matka uviedla, že dostatočne preukázala, že jej nie je platené žiadne výživné a boli tým osvedčené základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy týchto pomerov. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť ani čiastočne.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu danom ustanoveniami § 65, § 66 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil.

9. Odvolanie matky nie je dôvodné.

10. Podľa ustanovenia § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

13. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

15. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Pred jeho nariadením je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a potrebné pre záver o nevyhnutnosti neodkladnej úpravy pomerov účastníkov.

19. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktorého nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej, z čoho vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o pravde podobnosti nároku, ktorému sa poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy.

20. Krajský súd konštatuje, že za situácie, keď na jednej strane otec maloletých detí tvrdí, že si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť v mesačnej výške 400,- eur a na druhej strane matka tvrdí na základe listu SVA Basel - Landschaft zo dňa 26.07.2018 v nemeckom jazyku (bez prekladu), že otec zasiela obdržané rodinné prídavky na účet matky s tým, že tento orgán kvôli neexistujúcemu rozsudku určujúcemu výšku výživného na deti na čas do rozvodu nevie posúdiť, aká má byť výška výživného

plateného na čas do rozvodu otcom na maloleté deti, nepokladá uvedené skutočnosti za také, ktoré by preukazovali nevyhnutnosť zásahov do pomerov účastníkov konania.

21. Pokiaľ ide o prídavok na dieťa, tento je štátnou sociálnou dávkou, pričom je účelovo určená na zabezpečenie výchovy a výživy nezaopatreného dieťaťa. Právomoc rozhodovať o tom, kto je oprávnenou osobou na poberanie prídavku na dieťa, nepatrí do právomoci súdu, keďže ide o oblasť verejného práva a rozhodovaciu právomoc tak majú orgány sociálneho zabezpečenia. Nepatrí preto do predmetu dokazovania v tomto konaní, či je otec oprávnenou osobou na poberanie prídavku na dieťa a či postupom otca nedochádza k použitiu štátnej sociálnej dávky v rozpore s účelom jej poskytnutia, ktorým je zabezpečenie potrieb nezaopatreného dieťaťa. Tieto okolnosti patria do rozhodovacej právomoci príslušných orgánov sociálneho zabezpečenia či už v Slovenskej republike alebo v inej krajine Európskej únie, ktorej je rodič dieťaťa zamestnancom.

22. Podstatnou skutočnosťou však je, že prídavok na dieťa predstavuje dávku, na ktorú treba prihliadnuť pri určení výživného, a to v tom smere, že táto dávka je spôsobilá zabezpečiť časť potrieb maloletého dieťaťa, ktoré potom nemusia byť pokryté výživným zo strany rodičov. Táto dávka sa musí dostať do sféry maloletého dieťaťa okrem určeného výživného povinného rodiča.

23. Výživné v neodkladnom opatrení podľa ust. § 366 sa určuje vždy len v nevyhnutnej miere, t. j. bez ohľadu na rozsah oprávnených potrieb oprávnenej osoby má výživné postačovať na uhrádzanie len základných životných potrieb. Samotné výživné v nevyhnutnej miere sa v neodkladnom opatrení určuje aj v prípade, že by rozsah možností a schopností povinnej osoby umožňoval výživu oprávnenej osoby uspokojovať vo vyššej miere.

24. Samotná skutočnosť, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, ako aj rozporné tvrdenia ohľadne dobrovoľného plnenia vyživovacej povinnosti, neosvedčujú požadovaným spôsobom hroziacu ujmu na strane maloletých detí a bezodkladnú potrebu úpravy pomerov účastníkov konania. V tejto súvislosti však odvolací súd konštatuje, že v danej veci bude žiaduce (vzhľadom na konanie o rozvod manželstva a úprave výkonu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode) začať konanie ex offo o úprave výkonu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, v ktorom konaní má súd prvej inštancie možnosť priznať nárok na výživné do troch rokov od začiatku konania za splnenia podmienky, a to dôvodov hodných osobitného zreteľa. Až v rámci konania o výkon práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu už bude možné vykonať riadne dokazovanie tak ohľadne výšky odôvodnených potrieb a výdavkov maloletých detí, príjmov a výdavkov oboch rodičov vrátane ich majetkových pomerov, skutočného poberania rodinných prídavkov, ktoré dokazovanie však nie je možné realizovať v rámci rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia podľa návrhu matky.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže neboli splnené podmienky stanovené v § 53 - § 55 CMP.

26. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)