Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/19/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Virtuálny správca budov s.r.o., so sídlom Jarková 31, 080 01 Prešov, IČO: 44 526 890, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Staroňom, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému U. W., A.. XX.X.XXXX, W. A.. X. P.Á. X, XXX XX F.Š., zastúpeného spoločnosťou h & h partners, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Mäsiarska 6, 040 01 Košice, IČO: 44 323 760, o zaplatenie 291,94 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28/51/2014 - 196 zo dňa 14.11.2016

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „žalobu v časti 33,16 Eur z a s t a v u j e , žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 258,78 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, zamieta žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 22,94 Eur, žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 64 %.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca, ktorým bol pôvodne Spravbytkomfort, a.s., sa žalobou zo dňa 10.1.2014 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 291,94 eura, penále 22,94 eura, žiadajúc taktiež, aby mu uložil zaplatiť trovy s konaním mu vzniknuté. Po späťvzatí žalobného návrhu v časti o zaplatenie sumy 33,16 eura, domáhal sa titulom istiny len čiastky 258,78 eura, na požiadavke o zaplatenie penále zotrval. Dôvodom, pre ktorý bola žaloba podaná bolo to, že žalovaný neuhrádza žalobcovi ako správcovi bytu v bytovom dome na ulici A. X. P. X Q. F., platby za užívanie bytu vo výške, v ktorej by ich uhrádzať mal. Jedná sa o obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, kde predpisy v jednotlivých mesiacoch roka 2012 boli vyššie, než v akej výške ich žalovaný uhrádzal, čo žalobca vyčíslil takto:

- 1/2012 - predpis 66,59 Eur, platba 46,59 Eur, rozdiel 20,00 Eur,

- 2/2012 - predpis 67,21 Eur, platba 46,59 Eur, rozdiel 20,62 Eur,

- 3/2012 - predpis 67,21 Eur, platba 46,59 Eur, rozdiel 20,62 Eur,

- 4/2012 - predpis 67,21 Eur, platba 46,59 Eur, rozdiel 20,62 Eur,

- 5/2012 - predpis 67,21 Eur, platba 46,59 Eur, rozdiel 20,62 Eur,

- 6/2012 - predpis 67,21 Eur, platba 46,59 Eur, rozdiel 20,62 Eur,

- 7/2012 - predpis 67,21 Eur, platba 46,59 Eur, rozdiel 20,62 Eur,

- 8/2012 - predpis 70,43 Eur, platba 57,27 Eur, rozdiel 15,16 Eur,

- 9/2012 - predpis 70,43 Eur, platba 44,69 Eur, rozdiel 25,74 Eur,

- 10/2012 - predpis 70,43 Eur, platba 44,69 Eur, rozdiel 25,74 Eur,

- 11/2012 - predpis 70,43 Eur, platba 46,22 Eur, rozdiel 24,21 Eur,

- 12/2012 - predpis 70,43 Eur, platba 46,22 Eur, rozdiel 24.21 Eur.

Po začatí konania súd uznesením zo 4.9.2015 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu Spravbytkomfort a.s. vstúpil nový žalobca, a to Virtuálny správca budov s.r.o. z dôvodu dohody o odovzdaní správy bytového domu na ulici A. X. P. X Y. X, vrátane dohody o prevzatí pohľadávky. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil, poukázal na to, že si nie je vedomý toho, že by Spravbytu niečo dlhoval. Všetko sa začalo v roku 2010, kedy akciová spoločnosť podpísala so Správou bytov, s.r.o. komisionársku zmluvu. Podľa neho to však bolo protizákonné, pretože ako vlastníci na to nedali súhlas. Podľa neho podľa zmluvy, ktorú má on uzavretú so Spravbytom, nie je možné, aby správca preniesol tieto práva na niekoho iného. V roku 2010 zvolala Správa bytov schôdzu celého bytového domu s tým, že sa navýši o 100 % fond opráv. Podľa jeho názoru na to však „eseročka“ nebola oprávnená, pretože to nebol správca, správcom je Spravbyt, akciová spoločnosť, nie spoločnosť s ručením obmedzeným. Keďže sa konalo protizákonne a vlastníci boli uvedení do omylu, preto nesúhlasil s navýšením do fondu opráv. Žalovaný zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytového domu z roku 2010 namietal, namietal počet prítomných vlastníkov bytov, žiadal predloženie originálu zápisnice z tejto schôdze. Z vykonaného dokazovania, kópie zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu A. X. P. súd zistil, že ako prítomní na schôdzi boli označení za SPRAVBYTKOMFORT, a.s. - P., technik správy budov a G.. U. T., technik stavebných činností a investícií, za Prvú stavebnú sporiteľňu U. D.. Prítomní podľa prezenčnej listiny boli aj vlastníci bytového domu A.. X. P. X až 5. V bode 1 predmetnej zápisnice sa uvádza, že schôdzu zvolal správca bytov SPRAVBYTKOMFOT - Správa bytov s.r.o., ako správca bytového domu na ulici A. - 5. V zápisnici na č.l. 8 je zvýšenie príspevku do fondu opráv a údržby, kde je uvedené, že prítomní vlastníci bytov na domovej schôdzi odsúhlasili zvýšenie do fondu opráv a údržby z pôvodných 0,33 eura na m2 na 0,60 eura na m2. Navýšený fond opráv a údržby bude prerozdelený 0,3 eura do FO a ďalšie 0,3 eura odvod do Prvej stavebnej sporiteľne. Počet hlasujúcich 46, proti 1, zdržalo sa 0. V zápisnici bolo konštatované, že predložený návrh bol schválený nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytového domu. Súd prvej inštancie mal žalobný návrh, s výnimkou nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 22,94 eura, ktorý žalobca nepreukázal, za dôvodný, aj keď nemal k dispozícii originál zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na A. X. P. zo dňa 7.5.2010, len jeho kópiu, vychádzal z toho, že k navýšeniu do fondu opráv došlo legitímnym spôsobom. Z kópie zápisnice vyplýva, že schôdzu zvolal Spravbytkomfort a.s.. Ak žalovaný poukazoval na bod 1 zápisnice, kde je uvedený Spravbytkomfort - správa bytov, s.r.o., súd túto skutočnosť nepovažoval pre výsledok konania za relevantnú. Relevantnou sa javí len skutočnosť, kto schôdzu zvolal a viedol (zástupcovia Spravbytkomfort, a.s.), a či bolo alebo nebolo odsúhlasené navýšenie do fondu opráv, to mal súd zo zápisnice za preukázané. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania namietal to, že pôvodný žalobca uzavrel so spoločnosťou Spravbytkomfort - správa bytov, s.r.o. komisionársku zmluvu, neznamená to, že by sa Spravbytkomfort, a.s. vzdal práva vykonávať správu bytu žalovaného. Konaním nebolo preukázané, že by si neplnil povinnosti správcu. Je to však žalovaný, ktorý svoje povinnosti porušil, keďže správcovi neplatil všetky platby. Podľa súdu prvej inštancie konanie žalovaného bolo rozporné, keďže poplatky za správu bytu uhrádzal, jediným problémom bolo to, že nie v takej výške, v akej mal uhrádzať v zmysle zápisnice zo 7.5.2010. Preto súd prvej inštancie žalobe, čo sa týka žiadanej istiny, po späťvzatí v časti o 33,16 eura, vyhovel a žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Pri právnom posúdení poukázal súd prvej inštancie na ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. s konštatovaním, že ide o znenie účinné v rozhodnom období - § 8a ods. 1 veta prvá, § 8b ods. 1 veta prvá, ods. 2 písm. e), § 10 ods. 1 veta prvá a druhá, § 14 ods. 1, 2 a na ustanovenie Občianskeho zákonníka - § 544 ods. 1, 2, poukázal taktiež na § 20 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania, pričom ako odvolací dôvod uviedol to, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom zdôraznil, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení a tvrdení. Podľa žalovaného súd sa nevysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, vecnú legitimáciu namietal, ale súd ju nijakým spôsobom nevyhodnotil. Súd prvej inštancie v rozsudku citoval ust. § 8b zákona č. 182/1993 Z.z. v znení, ktoré bolo účinné do 30.6.2007. V rozhodnom období, za rok 2012, platí iná úprava, v zmysle ktorej žalobca mohol správu uskutočňovať len v mene a na účet vlastníkov a takýmto spôsobom mohol aj vymáhať nedoplatky vlastníkov bytov, t.j.

v mene vlastníkov a nie vo svojom mene. Žalobca však žalobou podal vo svojom mene a nie v mene vlastníkov bytov. Ako žalobca mali byť uvedení vlastníci bytov, ktorých zastupuje správca v konaní pred súdom, t.j. koná v ich mene. Správca ako žalobca sa tak dostal do pozície, ako keby mu pohľadávka voči žalovaným patrila, a tak sa aj počas konania správal, čo je neprípustné. Žalovaný preto namietal aktívnu legitimáciou žalobcu. Žalovaný poukázal aj na to, že v priebehu konania došlo k zmene v pozícii žalobcu (výmena správcov v konaní), a to nie na základe toho, že došlo k prevodu správy, ale na základe toho, že bývalý správca postúpil pohľadávku na nového správcu, to znamená, že bývalý správca nakladal so žalovanou sumou ako so svojou pohľadávkou, a nie s pohľadávkou vlastníkov. Správca ale nemôže postupovať pohľadávky vlastníkov, ale len svoje pohľadávky. Nedoplatky vlastníkov nie sú pohľadávkou správcu, ale pohľadávkou ostatných vlastníkov bytov. Aj pre uvedené namietol opätovne aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalovaný namietal, že počas celého konania mu nebol predložený žiaden originál zápisnice, z ktorej by mala vyplývať jeho povinnosť, ako súd uviedol, platiť zvýšený príspevok do fondu opráv a údržby, čo malo byť odhlasované na schôdzi 4.5.2010. Žalovaný tak nemal nikdy možnosť overiť si správnosť tvrdenia žalobcu. Nebol mu tým predložený rozhodujúci dôkaz preukazujúci nárok žalobcu. Súd pochybil, ak si zápisnicu nevyžiadal, pracoval len s kópiou, pri ktorej sa žalovaný nevie vyjadriť k správnosti. Obrana žalovaného spočívala aj v tom, že nedošlo k platnému navýšeniu preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv, nakoľko schôdza vlastníkov neprebehla v súlade so zákonom - hlasovanie, počet prítomných vlastníkov a iné. Súd sa vôbec nezaoberal skutočným zvolaním a priebehom schôdze vlastníkov. Žalovaný viackrát poukázal na tú skutočnosť, že správanie predchádzajúceho správcu (bývalého žalobcu - Spravbytkomfort, a.s. Prešov) bolo protizákonné, čo potvrdila tak prokuratúra, ako aj obchodná inšpekcia. Bývalý správca previedol správu bytov v rozpore so zákonom na svoju dcérsku spoločnosť (Spravbytkomfort - správa bytov, s.r.o.) na základe komisionárskej zmluvy. Tento nový “správca“ začal vykonávať správu bytov, zvolávať a viesť aj schôdze vlastníkov bytov. Po tom, ako štátne inštitúcie zistili závažné porušenia zákona o správe bytov a nebytových priestorov, bývalý správca ukončil činnosť dcérskej spoločnosti a pre istotu túto spoločnosť aj zrušil. Žalovaný preto žiadal odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, vychádzajúci zo správne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ žalovaný namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, poukázal na právne závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/471/2012 zo 17.6.2013, v ktorom sa súd zaoberal ust. § 8b zákona č. 182/1993 Zb. so záverom, že v konaní pred súdom správca, tak v znení platnom do 30.6.2007, ako aj po 1.7.2007, koná samostatne za vlastníkov bytov (teda nie v ich mene), a preto v konaní mu nechýba aktívna vecná legitimácia. Žalobca taktiež poukázal na to, že z dohody o odovzdaní správy bytového domu na ulici A. X. P. X Y. X Q. F. zo dňa 20.7.2015 vyplýva, že na základe kvalifikovanej výpovede zmluvy o výkone správy zo strany správcu Spravbytkomfort, a.s. Prešov došlo k ukončeniu výkonu správy ku dňu 31.5.2015 spoločnosťou Spravbytkomfort, a.s. Prešov a od 1.6.2015 správu predmetného bytového domu vykonáva žalobca. Na základe tejto dohody došlo aj k prevodu pohľadávok uvedených v preberacom protokole. Poukázal na ust. § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého dňom ukončenia správy prešli všetky práva a povinnosti na nového správcu. V danom prípade nešlo o postúpenie konkrétnej pohľadávky, a už vôbec nie o postúpenie pohľadávky bývalého správcu, ale o prevod správy bytového domu z bývalého správcu bytového domu na nového správcu, teda po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne podpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná. Virtuálny správca budov, s.r.o. vstúpil na miesto žalobcu Spravbytkomfort, a.s. Prešov v predmetnom súdnom spore, ktorý bol aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Pokiaľ žalovaný namietal, že počas celého konania mu nebol predložený originál zápisnice, uviedol, že žalobca v konaní predložil kópiu zápisnice, z ktorej jednoznačne vyplýva zvýšenie príspevku do fondu opráv a údržby z pôvodných 0,33 eura na m2 na 0,60 eura na m2. Návrh bol na schôdzi schválený nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytového domu v počte 46 z celkového počtu 47 hlasujúcich, t.j. k navýšeniu do fondu opráv došlo legitímnym spôsobom. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len “odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru o neexistencii predpokladov pre to, aby bolo možné rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a s ním súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdiť.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to či súd na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

7. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola koncentrovaná na tvrdenie o tom, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný k podaniu žaloby. Uvedené namietal aj v priebehu konania. S touto jeho námietkou sa súd prvej inštancie správne nevysporiadal a vo vzťahu k tejto jeho námietke vychádzal zo znenia takého zákonného ustanovenia, ktoré nebolo platné v rozhodnom období. Naviac podľa neho subjekt, ktorý od začiatku konania nemal aktívnu vecnú legitimáciu, postúpil pohľadávku, ktorá mu nepatrila, na nového žalobcu. Súd nevykonal dôkaz listinou v takej forme, v akej žiadal, t.j. originálom. Žalovaný tak nemal možnosť vyjadriť sa k správnosti priebehu schôdze, ktorý mal byť zaznamenaný v zápisnici. Zvolanie a priebeh tejto schôdze namietal, v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie touto jeho námietkou vôbec nezaoberal.

8. Zo zápisníc o pojednávaniach, ktoré súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil na deň 4.2.2015 a 1.4.2015 vyplýva, že žalovaný cestou svojho právneho zástupcu namietal, že žalobca nepredložil originál zápisnice zo 4.5.2010 zo schôdze vlastníkov bytov. Uviedol, že nevidel menný zoznam vlastníkov bytov, nevie čo bolo prefotené. Dôkazné bremeno, listinu, z ktorej žalobca uplatňuje nárok, žalobca nepredložil. Kópiu žalovaný spochybňuje.

9. Z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, z akého dôvodu nebol v konaní vykonaný dôkaz listinou vo forme, ktorá by podľa žalovaného mala spĺňať náležitosti riadneho dôkazného prostriedku. Na č.l. 57 aj 183 spisu je fotokópia zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu A. X. P. a zástupcov Spravbytkomfort, a.s., ktorá sa mala konať dňa 4.5.2010. Ide o zápisnicu zo schôdze, ktorú mal zvolať správca bytov Spravbytkomfort - správa bytov, s.r.o. Prešov. Z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, prečo nebol vykonaný dôkaz originálom zápisnice, ako žiadal žalovaný. Nevyplýva z neho ani to, že by sa súd prvej inštancie zaoberal tou okolnosťou, či k nej nemal byť pripojený zoznam prítomných s ich podpismi. Z rozsudku nie je taktiež zrejmé to, že by sa súd prvej inštancie zaoberal okolnosťami, za ktorých došlo k zvýšeniu príspevku do fondov opráv a údržby bytového domu, t.j. okolnosťami súvisiacimi so zvolaním schôdze. Za tejto situácie sa odvolaciemu súdu javí ako predčasný záver súdu prvej inštancie o tom, že k navýšeniu do fondu opráv došlo legitímnym spôsobom. Vo vzťahu k týmto namietaným skutkovým okolnostiam bola odvolacia argumentácia žalovaného relevantnou.

10. Čo sa týka námietky, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný k podaniu žaloby, a už z toho dôvodu mala byť žaloba zamietnutá, odvolací súd uvádza, že je pravdou, že súd prvej inštancie citoval ust. § 8b veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. v znení, ktoré bolo účinné do 30.6.2007. V čase podania žaloby na súd, ako namietal žalovaný, bolo znenie tohto zákonného ustanovenia pozmenené, čo bolo realizované novelou zákona, konkrétne zákonom č. 268/2007 Z.z.. V zmysle novelizovanej úpravy účinnej od 1.7.2007 je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytu a nebytových priestorov v dome a na ich účet je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Toto znenie ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. je vyjadrením princípu priameho zastúpenia, pri ktorom zástupca vo vzťahu k tretej osobe koná sám, ale v mene a na účet osôb, ktoré zastupuje, t.j. vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V dôsledku priameho zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpeným. Vychádzajúc z uvedeného, odvolacia námietka žalovaného relevantnou nebola, aktívna legitimácia žalobcu danou bola.

11. Nedôvodnou bola aj odvolacia námietka žalovaného, v zmysle ktorej malo byť neplatným postúpenie pohľadávky zo spoločnosti Spravbytkomfort, a.s. Prešov ako pôvodného žalobcu, na Virtuálneho správcu budov, s.r.o.. Zo spisu vyplýva (dohoda na č.l. 168 spisu), že medzi spoločnosťou Spravbytkomfort, a.s. Prešov a Virtuálnym správcom budov, s.r.o. došlo k dohode o odovzdaní správy

bytového domu na ulici A. X. P. X Y. X Q. F. súpisné číslo XXXX, pričom v zmysle tejto dohody odovzdávajúcim je Spravbytkomfort, a.s. Prešov a preberajúcim je Virtuálny správca budov, s.r.o.. Z dohody vyplýva, že správu domu od 1.6.2015 bude vykonávať Virtuálny správca budov, s.r.o. Prešov.

12. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k ním tvrdenej absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a neplatnosťou postúpenia pohľadávky za nedôvodné. Z dôvodu nepreskúmateľnosti v zmysle odstránenia pochybností o okolnostiach navýšenia príspevku do fondu opráv a údržby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, a to vo vzťahu k odvolaním napadnutému vyhovujúcemu výroku rozsudku a s ním súvisiacemu výroku o nároku na náhradu trov konania.

13. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, zaoberať sa bude okolnosťami súvisiacimi s rozhodovaním o zvýšení príspevku vlastníkov bytov do fondu opráv a údržby vo vzťahu k obdobiu, nárok z ktorého je predmetom konania. Tieto okolnosti právne posúdi podľa právnej úpravy platnej v rozhodnom období a vo veci rozhodne.

14. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne taktiež o nároku na náhradu trov celého konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.