Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/82/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: K. W., nar. X. K. XXXX, bytom U. XXX/ XX, I., o zaplatenie 1.796,23 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 21. februára 2018 č.k. 11C/449/2015-118, takto

rozhodol:

I. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 11C/449/2015-118 z 21. februára 2018 súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. § 1, § 2, § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 100 ods. 1, § 101 ods. 1, § 517, § 524 ods. 1 a ods. 2, § 565 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 497 (zákon č. 513/1991 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázaný tento s k u t k o v ý s t a v :

2.1 Právna predchodkyňa žalobkyne (VÚB , a.s. Bratislava) sa svojou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.806,23 eur, úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.806,23 eur od 16.9.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.9.2011 uzatvorila so žalovanou Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Quatro, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť žalovanej kreditnú kartu so schváleným úverovým rámcom vo výške 900 eur a bola povinná pôvodnému žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch pôvodného žalobcu.

2.2 Podaním doručeným súdu dňa 5. novembra 2015 vzala žalobkyňa žalobu späť o zaplatenie sumy 10 eur s príslušenstvom. Súd konanie v tejto časti zastavil.

2.3 Z výpisu z Bankomatky Quatro je zrejmé, že ako úverový rámec je tu uvedená suma 900 eur, štandardná úroková sadzba 1,90 % p.m. /22,80 % p.a., sankčná úroková sadzba : 5,05 % p.a., štandardná splátka 30 eur, konečný stav/ povinná splátka na úhradu v sume 1.796,23 eur so splatnosťou do 15.9.2015, uvedený aj konečný stav k 31.8.2015 v sume 1.806,23 eur. Celkovo debetné transakcie spolu s úrokmi a poplatkami predstavovali sumu - 2.543,23 eur. Žalovanou realizované úhrady boli do podania žaloby vo výške 737 eur. Po podaní žaloby žalovaná zaplatila ešte sumu 10 eur (v ktorej časti spolu s príslušenstvom vzal žalobca žalobu späť).

2.4 Listom zo dňa 2. novembra 2012 spoločnosť Consumer Finance Holding oznámila žalovanej, že z dôvodu, že sa nepodarilo obnoviť jej platobnú disciplínu, pristúpili k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlžného zostatku na kreditnej karte Bankomatka Quatro vo výške 1.139,06 eur. Žalobkyňa preukázala súdu, že tento list žalovaná prevzala dňa 8.11.2012.

2.5 Okresný súd Senica uznesením č.k. 11C/449/2015-32 zo dňa 18. februára 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.2016 pripustil, aby namiesto pôvodnej žalobkyne vstúpila do konania žalobkyňa, s.r.o., nakoľko v priebehu konania, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015, uzatvorenej medzi pôvodnou žalobkyňou a žalobkyňou došlo k postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom žaloby na žalobkyňu.

2.6 V konaní pred súdom prvej inštancie vzniesla žalovaná námietku premlčania žalovanej sumy, pričom rozhodnutie vo veci ponechala opätovne na úvahe súdu.

2.7 Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi preukázala, že dňa 13.9.2011 uzatvorila predchodkyňa žalobkyne so žalovanou zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, v ktorej je uvedený predschválený úverový rámec vo výške 900 eur. Podľa výpisu žalovaná v období od 30.9.2011 do 31.8.2015 vykonala výbery v hotovosti v celkovej sume 940 eur, naposledy dňa 19.12.2011 v sume 40 eur a uhradila sumu 747 eur, z toho 10 eur po podaní žaloby. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), v dôsledku čoho musí byť podriadená režimu zákona o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona.

2.8 Pri posudzovaní, či zmluva obsahuje náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch súd zistil, že tieto náležitosti sú síce v žiadosti uvedené v článku V, avšak podľa citovaného § 53c Občianskeho zákonníka nesmie byť predmet a cena v spotrebiteľskej zmluve vyhotovenej písomne uvedená menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí, pretože zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. Z obsahu žiadosti podpísanej žalovaným (ktorá sa po schválení stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty) vyplýva, že predmet zmluvy je uvedený oveľa väčším písmom ako cena, pričom v prípade poskytnutia úveru je potrebné za cenu považovať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a v tomto prípade pri úverovom rámci 900 eur bola celková čiastka vypočítaná na sumu 1.431,27 eur a teda náklady spotrebiteľa mali predstavovať sumu 531,27 eur, pričom tieto údaje sú v žiadosti uvedené nepomerne menším písmom ako iná časť zmluvy. Z uvedených dôvodov bolo potrebné zmluvu uzatvorenú v rozpore s ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka považovať za neplatnú, preto vznikol žalobkyni nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo vo vyčerpaní finančnej čiastky v celkovej výške 940 eur. Žalovaná by bola teda povinná vrátiť žalobkyni uvedenú sumu, pričom doposiaľ zaplatila sumu 747 eur. Rozdiel teda predstavuje sumu 193 eur.

2.9 Súd však posúdil nárok žalobkyne aj s poukazom na § 5 b zák. č. 250/2007 Z.z. (platný v čase vyhlásenia rozsudku) ako i zohľadnil na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej a dospel k záveru, že ani v časti, na ktorú by mala žalobkyňa nárok, t. j. ohľadom zaplatenia sumy 193 eur s príslušenstvom, nie je možné žalobe vyhovieť, pretože je tento nárok premlčaný. Premlčanie v danej veci, keďže úverová zmluva je neplatná podľa § 53 c O.z. nie je možné počítať od nasledujúceho dňa od zosplatnenia úveru (19.11.2012), ale jednotlivé sumy, ktoré žalovaná čerpala sa premlčovali v dvojročnej premlčacej lehote. Posledný výber uskutočnila žalovaná dňa 19.12.2011 (zvyšok v sume 900 eur ešte predtým dňa 29.9.2011), pričom žaloba bola podaná na súd dňa 29.10.2015. Premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia je dvojročná a uplynula ohľadom sumy 900 eur dňom 30.9.2013 a ohľadom sumy 40 eur dňom 20.12.2013.

2.10 Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, žalobkyňa nepreukázala súdu, že by mimoriadna splatnosť úveru bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá., pričom čl. X OP, na ktorý poukazovala žalobkyňa upravuje len podmienky zániku Zmluvy, nie dohodu o vyhlásení mimoriadnej (predčasnej) splatnosti tak ako to má na mysli ustanovenie § 565 O.z.

2.11 Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti, v ktorej na žalobe žalobca zotrval, t. j. v sume 1.796,23 eur aj s príslušenstvom ako nedôvodnú z dôvodu premlčania zamietol. Z tých istých dôvodov súd zamietol žalobu aj v časti príslušenstva.

2.12 O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala v konaní úspech náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tejto žiadne trovy nevznikli a ani žiadne nežiadala.

3. Včas podaným odvolaním sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust. § 389 ods. 1 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C.s.p.“), alternatívne napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie. Podľa názoru žalobkyne rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na to, že neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) podľa ust. § 53c Občianskeho zákonníka sa musí dotýkať podstatných náležitosti zmluvy, avšak úrok z omeškania nie je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy. Pokiaľ aj súd prvej inštancie považoval dohodu zmluvných strán o úrokoch za neplatnú, mohol za neplatnú označiť len túto časť zmluvy, čo však nemá za následok neplatnosť celej zmluvy. Pokiaľ mal súd za to, že dohoda o úrokoch je neprimeraná, nemusel na predmetné zmluvné ustanovenie prihliadať a predmetný nárok mohol posúdiť ako bezúročný. Uviedla tiež, že pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je nedodržanie náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná neplatnosťou, ale len bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Vzhľadom na to nemožno uplatnený nárok posudzovať ako nárok z titulu vzniku bezdôvodného obohatenia.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila, ani sama odvolací návrh nepodala.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti rozhodnutia o trovách konania vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. septembra 2018 (§ 219 ods. 1, 3 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.).

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/449/2015 je po čiastočnom späťvzatí zaplatenie sumy 1.796,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.796,23 eur od 16.9.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, to všetko z titulu vydania bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, ktorým bola Zmluvy o úvere zo dňa 13.9.2011 uzatvorenej právnou predchodkyňou žalobkyne (VÚB, a.s.) a žalovanou. Predmetom odvolacieho

konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu, ktorým bola žaloba žalobkyne v celom rozsahu zamietnutá.

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

10. V posudzovanej veci bolo nesporné, že Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. uzatvorená právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou dňa 13.9.2011 je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. O.z. v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v časti premlčania nároku z predmetnej zmluvy na tom, že úverová zmluva je neplatná v zmysle ust. § 53c O.z., v dôsledku čoho bola žalovaná povinná vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré spočívalo vo vyčerpaní finančnej čiastky v celkovej výške 940 eur. Keďže žalovaná žalobkyni splatila čiastku v sume 747 eur, bola povinná žalobkyni zaplatiť len rozdiel, čo predstavovalo 193 eur. Súd uzavrel, že v danom prípade sa jednotlivé sumy, ktoré žalovaná čerpala premlčovali jednotlivo (nakoľko nebolo možné prihliadať na vyhlásenie predčasnej splatnosti) v dvojročnej premlčacej lehote na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. ohľadom sumy 900 eur dňom 30.9.2013 a ohľadom sumy 40 eur dňom 20.12.2013. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 29.10.2015, teda po uplynutí premlčacej doby, nárok žalobkyne tak nebol dôvodný.

12. Podľa § 565 O.z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, pokiaľ si veriteľ uplatní nárok na zaplatenie celej pohľadávky, podmienkou tohto postupu je výslovné dojednanie v zmluvných podmienkach, alebo v rozhodnutí. Z obsahu Zmluvy (Žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro na č.l. 6 spisu) ako i Všeobecných obchodných podmienok právnej predchodkyne žalobkyne, ktoré sú súčasťou zmluvy (na č.l. 8 spisu) však nevyplýva, že medzi stranami sporu bola výslovne táto možnosť žalobkyne ako veriteľa dohodnutá. Správne preto súd na vyhlásenie predčasnej splatnosti neprihliadol.

14. Pokiaľ teda žalobkyňa nepreukázala dohodu o možnosti požadovať splatenie celej pohľadávky, táto možnosť nevyplývala ani z listín predložených žalobkyňou, musel súd pri určení splatnosti dlžnej sumy vychádzať zo splatnosti jednotlivých splátok podľa zmluvy samostatne, teda vždy ku dňu splatnosti tej ktorej pohľadávky.

15. Odvolací súd takisto ako súd prvej inštancie sa nemohol stotožniť s argumentom žalobkyne, že zo strany žalobkyne došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy uplynutím lehoty uvedenej v predžalobnej upomienke, ktorou vyzvala žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná čerpala úver vo výške 940 eur, celkovo uhradila čiastku v sume 747 eur, rozdiel teda činí sumu 193 eur, ktorý bola žalovaná povinná vrátiť žalobkyni. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie vzniesla námietku premlčania.

17. Podľa § 107 ods. 1 a 2 O.z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (1). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo (2).

18. Ak ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu (§ 452), treba rozlišovať prípady relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť len od okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti, t.j., keď prejav oprávneného (dotknutého) došiel druhému účastníkovi (účastníkom) právneho úkonu. Tento deň treba zásadne považovať za rozhodujúci okamih na určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína súčasne plynúť aj objektívna premlčacia doba. Do času dovolania sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu, treba právny úkon považovať za platný (§ 40a). Na tom nič nemení skutočnosť, že účinky neplatnosti právneho úkonu nastávajú od jeho vzniku (ex tunc).

19. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu (tak ako to bolo i v tomto prípade) vzniká spravidla od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu, resp. od poskytnutia plnenia na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu, resp. vtedy, keď na základe takéhoto úkonu poskytol plnenie (napr. ÚS sp. zn. III. ÚS 158/99: „Ak je právny úkon neplatný od samého počiatku / absolútna neplatnosť/, tak akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od tohto okamihu plnením z neplatného právneho úkonu, t.j. bezdôvodným obohatením a týmto okamžikom začína plynúť objektívna lehota na jeho vydanie“).

20. Pri určení začiatku plynutia dvojročnej premlčacej doby podľa ust. § 107 O.z. súd prvej inštancie správne vychádzal z údaju čerpania finančných prostriedkov, a to ohľadom sumy 900 eur čerpanej žalovanou dňa 29.9.2011 (splatná dňa 30. septembra 2011), pri ktorej právo sa premlčalo dňa 30.9.2013 a ohľadom sumy 40 eur čerpanej žalovanou dňa 19.12.2011 (splatná dňa 20.12.2011), pri ktorej sa právo premlčalo dňa 20.12.2013.

21. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu odvolacieho súdu potom zostatok dlžnej sumy 193 eur (po skonštatovaní neplatnosti zmluvy o úvere) bol tento premlčaný, vychádzajúc pritom z dátumu podania žaloby 29.10.2015.

22. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody, ktoré žalobkyňa predostrela v odvolaní, odvolací súd nepovažuje za potrebné a hospodárne vysporiadať sa i s týmito odvolacími námietkami, nakoľko bez ohľadu na rozsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu premlčania toto právo ako také žalobkyni nebolo možné priznať z dôvodu premlčania.

23. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti žaloby potvrdil, a to vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

25. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p. ). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p. ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p. ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p. ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p. ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p. ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p. ).