Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_13P-293-2014.pdf
PDF · 119.23 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/293/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Nadeždou Tomanicovou, v právnej veci manželov: I. zastúpená JUDr. Renátou Barbušovou, AK so sídlom Bratislava, Štúrova 13, P.O.BOX 154 a O. zastúpený AK Mančíkova s.r.o. so sídlom Bratislava, Pečnianska 3, JUDr. Eliškou Mančíkovou, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava na čas po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo I. v V. - W. a O., uzavreté dňa XX.XX.XXXX na Okresnom úrade v V., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX , por. č. XXX
r o z v á d z a
Maloletá K. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Obidvaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej K. sumou 250€ mesačne, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Právo otca stretávať sa s maloletou K. sa upravuje nasledovne:
-každý nepárny víkend v mesiaci od 16.00 hod. v piatok do 17.00 hod. v nedeľu -počas letných prázdnin každý rok od 16.00 hod. 01.07 do 17.00 hod. 15.07 a od 16.00 hod. 01.08 do 17.00 hod. 15.08 -každý nepárny rok počas jesenných prázdnin vyhlásených MŠ SR od 10.00 hod. v prvý deň jesenných prázdnin do 17.00 hod. v posledný deň jesenných prázdnin -počas jarných prázdnin každý párny rok od 10.00 hod. v sobotu nasledujúcu po poslednom vyučovacom dni pred jarnými prázdninami do 17.00 hod. nasledujúcej soboty po poslednom dni jarných prázdnin -počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od 10.00 hod. vo štvrtok do 17.00 hod. nasledujúceho pondelka -počas zimných a vianočných prázdnin každý párny rok od 10.00 hod. prvého dňa školských prázdnin vyhlásených MŠ SR do 17.00 hod. 28.12 a každý nepárny rok od 10.00 hod. 28.12 do 17.00 hod. posledného dňa školských prázdnin
tak, že si v uvedený deň a hodinu otec maloletú prevezme od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu otec maloletú matke vráti na tom istom mieste.
Trovy znaleckého dokazovania v sume 389,88€ je povinný každý z manželov zvlášť zaplatiť na účet tunajšieho súdu do 30. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Trovy znaleckého dokazovania v sume 398,40€ je povinný druhý manžel zaplatiť na účet tunajšieho súdu do 30. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 07.11.2014 podala manželka návrh na rozvod manželstva, ktoré uzavreli dňa XX.XX.XXXX v rímskokatolíckom kostole v V.. Obaja ako manželstvo prvé, z ktorého sa narodila maloletá K. dňa XX.XX.XXXX. .
V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli po 3 ročnej známosti a to z lásky. Už od začiatku sa ich manželstvo nevyvíjalo ako bežné manželstvá. Bývali v V., pričom manžel pracoval v O., kde sa rozhodol zotrvať. Nie každý víkend prichádzal do V.. Ona pracovala ako G. a tak aj počas víkendov, keď mala pracovnú smenu, trávili spolu krátky čas. Vzájomné odlúčenie vývoju manželstva neprospievalo. Ich vzťah bol formálny a neosobný. Po 10 mesiacoch sa manžel presťahoval do V. a ona dúfala, že ich vzťah sa zlepší. Nestalo sa tak, nakoľko sa začali prejavovať ich odlišné názory, predstavy o ďalšom živote. Nemali žiadne spoločné záľuby. Zriedka sa dokázali dohodnúť na tom, ako budú spolu tráviť čas. Manžel pracoval často z domu, keďže podnikal, jej prácu znevažoval a vyčítal jej, že málo zarába a že by mala ísť robiť niečo iné. Nevychádzal ani s jej rodičmi, a to ani napriek tomu, že si od nich vynútil prepis polovicu bytu v V., v ktorom s ňou žil. Toto obdobie trvalo od septembra 1998 do mája 2002, kedy sa manžel zamestnal. Pracoval do mája 2003, kedy ich manželstvo prebiehalo štandardne s bežnými dennými problémami. Po strate zamestnania v máji 2003, manžel znova odišiel do O., pričom už vtedy zvažovali, že sa rozvedú, ale ani jeden z nich nemal na to sily. V januári 2004 sa ona, s cieľom zachrániť manželstvo, presťahovala do O.. V Poprade zanechala svoju rodinu, kamarátov, dlhoročnú prácu a napriek tomu nepociťovala žiadnu zmenu vo vzťahu s manželom. Žili stereotypným životom, denným kolobehom. Život ju ubíjal. V roku 2009 otehotnela, na dieťa sa tešili a ona dúfala, že v ich manželstve konečne nastala harmónia. V roku 2011, v novembri, manžel znova prišiel o prácu a ostali všetci spolu doma, keďže ona bola na materskej dovolenke. Ich vzťah sa postupne začal zhoršovať. Problémy sa prehlbovali. Ona nastúpila do zamestnania a manžel, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, trávil čas bezcieľne doma. To sa stalo hlavnou príčinou väčšiny ich hádok. Manžel nebol psychicky v pohode, začal na ňu byť agresívny, ponižoval ju, zastrašoval, urážal, aj pred maloletou. Spolunažívanie sa stalo neznesiteľným a ona trpela domácim násilím. Tento vzťah spôsobil jej absolútne citové vyprahnutie voči manželovi. Ich konflikty sú čoraz intenzívnejšie, začína ich pociťovať aj maloletá K., a pretože jej chce zabezpečiť pokojný domov, navrhuje ich manželstvo rozviesť. Ich vzťah je trvalo rozvrátený, nefunkčný, neplní spoločenský účel, a preto nemá dôvod v ňom zotrvať. Navrhla manželstvo rozviesť, maloletú zveriť do jej starostlivosti. Výživné určiť 300 eur mesačne a upraviť styk maloletej s otcom každý párny víkend od 16:00 hod v piatok do 17:00 hod v nedeľu.
K návrhu pripojila rodný list maloletej, potvrdenie o sobáši, neskôr sobášny list, výpis zo živnostenského registra týkajúci sa podnikania manžela, výpisy z účtov.
2. Uznesením č.k. 13P/293/2014-21 zo dňa 08.12.2014 súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.
3. Dňa 16.03.2015 podal manžel návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorého by mu súd zveril maloletú do starostlivosti a styk s matkou by zostal neobmedzený. Uznesením č.k. 13P 64/2015-21 zo dňa 08.04.2015, súd návrh otca zamietol a Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 11CoP 252/2015-50 zo dňa 08.06.2015, rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil.
4. Dňa 31.03.2015 podala manželka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorého by jej súd zveril maloletú do starostlivosti a výživné by určil 300 eur mesačne. Uznesením č.k. 13P 79/2015-29 zo dňa 08.04.2015, súd nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého maloletú zveril matke a otcovi uložil povinnosť platiť výživné 50€ mesačne od 08.04.2015. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 20CoP 28/2015-61 zo dňa 20.05.2015, rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil.
5. Dňa 31.03.2015 sa manžel vyjadril k návrhu, pričom vo vyjadrení uvádza, že medzi nimi došlo k odcudzeniu a to z dôvodu manželkinej nevery. Uviedol, že manželkine tvrdenia sú nepravdivé, ohľadom ich spoločného hospodárenia, ich príjmov, či výdavkov dieťaťa. Aj byt získala až potom, keď jej otec povedal, že jej ho prepíše, keď sa vydá. On sa snažil výjsť v ústrety svokre, ktorá ho požiadala, aby im strážil byt v W. kým budú oni pracovať vo E., ale manželka tam s ním odmietala žiť. Keď prišiel za ňou do V., neustále mu vyhadzovala na oči, že ho nebude živiť a že byt od rodičov je jej. Jeho príbuzných znevažovala a žila si svoj život s kamarátkami a o neho nemala záujem. Dosvedčil ich vzájomný nesúlad vo všetkých otázkach. Po narodení maloletej K. si myslel, že manželka našla pokoj v duši, ale ona neprestala hľadať v ňom nepriateľa. Nevarila, netrávili spolu čas, nevedela či sa zamestnal, utekala z domu, klamala ho. Odmietala s ním spolupracovať, riešiť vzájomné, pomáhať mu. Zaujímalo ju len to, koľko zarobí. Verejne ho ohovárala, že je nezamestnaný, ale keď išla do práce po materskej dovolenke, vyhovovalo jej, že bude doma, keďže K. išla do materskej škôlky. Potvrdil, že ich vzájomné spolunažívanie sa stalo neznesiteľným, ale stalo sa to po tom, ako jej milenec u nich doma nainštaloval v PC linku na zoznam prác, publikovaných na UK za rok 2008. Podľa neho sa nehádali, lebo ona vždy mlčala. Bezcieľne sa po byte nepohyboval, pretože sa staral o maloletú, ktorá v materskej škôlke (september až december 2012) bola 30 dní. Poukázal na to, že manželka maloletú bila, týrala, klamala ju a jemu pred ňou nadávala. V ďalšom, v podrobných a prehľadných tabuľkách poukazuje na výdavky, príjmy ich rodiny, svoje náklady v roku 2014 a v roku 2015 a k vyjadreniu pripojil zoznam príloh na 26 stranách (na čl. 86 v spise).
6. Dňa 27.04.2015 podal manžel návrh na nariadenie ďalšieho neodkladného opatrenia, podľa ktorého by sa mohol stretávať s maloletou každý nepárny týždeň od stredy od 18:00 hod do nedele do 18:00 hod a počas letných prázdnin v júli od 09.07. od 10:00 hod do 30.07. do 16:00 hod a v auguste od 13.08. od 10:00 hod do 27.08. do 16:00 hod.
7. Dňa 27.04.2015 sa k vyjadreniu manžela zo dňa 31.03.2015 vyjadrila manželka, pričom uviedla, že zo života s ním je unavená, on je chorobne žiarlivý, izoluje ju od rodiny, poprela jeho vyjadrenia k ich bývaniu - nebývaniu v dome jej rodičov, nezaujímal sa od januára 2015, z čoho bude ona s maloletou žiť, protirečí si v tvrdeniach, keď tvrdí, že k nezhode došlo medzi nimi z dôvodu jej nevery a následne na 15-tich stranách popisuje ich nezhody od začiatku ich manželstva vo všetkom.
8. O návrhu súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov, oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi v spise založenými manželmi, potvrdeniami o ich príjmoch, so správami o maloletej z materskej škôlky, základnej školy, so správami o prešetrení pomerov cestou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, so znaleckým a kontrolným znaleckým posudkom a zistil, že: manželia uzavreli manželstvo dňa 20.09.1997, pričom majú jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej K., ktorá v priebehu vykonávaného dokazovania začala navštevovať základnú školu. Od 18.12.2014 s ňou matka býva mimo O., keďže sa odsťahovala do W. do domu matkiných rodičov. V súčasnosti bývajú v V., v 3-izbovom byte, ktorý patrí matkinej sestre, pričom v byte býva aj matkina sestra (rozvedená) so svojim 16 ročným synom.
Maloletá v školskom roku 2018/2019 navštevuje 3 triedu základnej školy.
9. Manželka uviedla, že na návrhu na rozvod manželstva trvá a trvá aj na dôvodoch, ktoré opakovane uviedla. Ich manželský život neprebiehal riadne a v súčasnosti je plne nefunkčný po všetkých stránkach. Ona s maloletou žije skoro 4 roky v V., pričom na Okresnom súde Poprad prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva. Konanie sa vedie pod sp.zn. 14P/23/2016 a v súčasnosti je odročené na neurčito. Vec sa vrátila zrušená z krajského súdu za účelom doplnenia dokazovania. Na čas po rozvode manželstva navrhla maloletú zveriť do svojej starostlivosti, výživné navrhla určiť v sume 300 eur mesačne a v sume 25 eur mesačne na tvorbu úspor. Od januára 2016 do augusta 2016 platil otec výživné po 50 eur mesačne, od septembra 2016 do júna 2017 platil po 150 eur mesačne, od júla 2017 neplatil výživné, keďže rozsudok Okresného súdu v Poprade bol zrušený a až od apríla 2018 začal platiť výživné 50 eur mesačne. Zároveň uviedla, že maloletá sa stretáva so svojim otcom v súčasnosti podľa ich dohody, keďže postupne začali v tomto smere rešpektovať nariadené neodkladné opatrenie podľa uznesenia Okresného súdu Poprad č.k. 14P 23/2016-465 zo dňa 26.06.2018, podľa ktorého súd upravil styk otca s maloletou každý nepárny víkend v mesiaci od piatka od 13.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a od 23.07 od 09.00 hod. do 12.08 do 19.00 hod.
10. Manžel k návrhu uviedol, že rozviesť sa chce, ale nevie ako sa to dá spraviť, aby sa maloletej nesmiali, že je z rozvedenej rodiny. Navrhol, aby súd na čas po rozvode ich manželstva zveril maloletú do ich striedavej osobnej starostlivosti, ktorej interval ponechal na rozhodnutie a úvahu súdu s tým, že on by sa potom presťahoval do V., aby bol s maloletou, keďže zatiaľ za ňou len dochádza. Pokiaľ by súd maloletú zveril do ich spoločnej osobnej starostlivosti, výživné navrhol neurčiť. Pokiaľ by súd maloletú zveril matke, výživné navrhol určil po 150 eur mesačne a upraviť jeho styk s maloletou každý druhý nepárny víkend v roku od 13:00 hod. v piatok do 19:00 hod. v nedeľu, podľa toho ako chodia vlaky do V.. Cez letné prázdniny prvé dva týždne v júli, prvé dva týždne v auguste, jesenné prázdniny každý druhý rok, vianočné a zimné prázdniny každý párny rok od 22.12. od 13:00 hod. do 30.12. do 19:00 hod., každý nepárny rok od 30.12. od 13:00 hod. do posledného dňa školských prázdnin do 19:00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od 13:00 hod. v piatok do 19:00 hod. do nedele posledný deň prázdnin, každý nepárny rok od štvrtka od 13:00 hod. do pondelka do 19:00 hod. V súčasnosti, od apríla 2018 sa otec s maloletou stretáva každý druhý víkend v sobotu bez prítomnosti matky.
11. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie v záujme zistenia najlepšieho riešenia úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Znalkyňa v znaleckom posudku č. 9/2015 zo dňa 07.10.2015 uviedla, že v aktuálnom psychickom stave maloletej diagnostikovala emocionálnu dekompenzáciu bez trvalejšej fixácie v osobnostnej štruktúre. Emocionálna dekompenzácia je podmienená frustráciou z rozpadu rodiny a negatívnym emocionálnym tlakom zo strany otca spôsobovaným jeho neadekvátnym, agresívnym správaním sa k matke aj k maloletej. Emocionálnu istotu a pocit bezpečia, maloletá nachádza u matky. Jej emocionálne prežívania majú ambivalentnú formu - pretrvávajúce niektoré pozitívne väzby k otcovi a najmä k jeho širšiemu príbuzenstvu a zároveň strata istoty a bezpečia v prítomnosti otca (podmienená osobnostnými dispozíciami otca) až situačné odmietanie otca. Maloletá má intenzívnejší citový vzťah k matke k otcovi má pozitívne emocionálne väzby, ale okrem prejavov pozitívnych citov, uniká pred otcovou hostilnou expanzivitou k matke. Emocionálne neomieta ani jedného z rodičov, potrebuje ich prítomnosť, ale závislá je na matke pri ktorej sa cíti bezpečne. Matka má dostatočne rozvinutú mieru schopností výchovne vplývať na maloletú, vníma potreby dieťaťa v jej psychickom, fyzickom, sociálnom aj emocionálnom vývine. Pre maloletú je pozitívnym femínnym vzorom. Miera schopnosti otca výchovné vplývať na maloletú je obmedzená osobnostnými dispozíciami otca. Otcov výchovný vplyv na maloletú je živelný, vo vzťahu k maloletej koná s nedostatkom anticipácie ako jeho verbalizácie a rozhodovania, správanie a postoje, výchovne vplývajú na maloletú. Jeho správanie je sýtené nekontrolovaným hnevom, agresivitou až explozivitou, s narušeným vnímaním a vyhodnocovaním reality, s nedostatočným sebaovládaním. Orientovaný je predovšetkým na uspokojovanie vlastných potrieb s akcentovaním vlastnej osoby a s egocentrickým predvádzaním sa. Nie je schopný vnímať, že jeho prejavy majú negatívny výchovný vplyv na psychiku a vývin maloletej dcéry. Výchovné prostredie matky, považuje znalkyňa za vhodnejšie pre maloletú, ako výchovné prostredie otca. Matka má lepšie osobnostné predpoklady na osobnú starostlivosť o maloletú. Spĺňa všetky predpoklady, najmä osobnostné, morálne, sociálne a výchovné na osobnú starostlivosť o maloletú. Jej starostlivosť neohrozuje zdravý psychický a fyzický vývoj dieťaťa. Matka poskytuje maloletej pocit istoty a bezpečia. Otec maloletej nedisponuje dostatočnými osobnostnými predpokladmi, aby bol schopný plnohodnotne a osobne zabezpečiť starostlivosť o maloletú tak, aby to bolo v súlade s jej najlepším záujmom a jej harmonickým zdravým fyzickým, psychickým, emocionálnym a sociálnym vývinom. Matka netrpí žiadnou duševnou poruchou, ktorá by jej bránila v riadnej starostlivosti o maloletú. Otec maloletej disponuje osobnostnými negatívami a povahovými črtami, ktoré mu bránia v riadnej starostlivosti o maloletú a ktoré by mohli negatívne vplývať na zdravý psychický vývoj dieťaťa. Závažné osobnostné negatíva otca maloletej, podmieňujú spôsob jeho komunikácie, rozhodovania, postoje a životný štýl a tým aj komplexný prístup vo vzťahu k maloletej. Bez toho, že by otec mal priamy úmysel poškodzovať maloletú, svojim správaním sa, negatívne vplýva na zdravý psychický aj fyzický vývin maloletej. U matky neboli zistené žiadne psychické poruchy, ktoré by jej znemožňovali zabezpečovať starostlivosť o dieťa, pričom u otca boli zistené závažné nedostatky a negatívne povahové črty, ktoré oslabujú jeho psychické schopnosti a predpoklady na zabezpečovanie starostlivosti o maloletú. Matka je schopná samostatne maloletú vychovávať, zároveň je schopná akceptovať rolu otca a maloletú nemanipuluje za účelom oslabenia jej citovej väzby k otcovi. Otec nie je schopný samostatne vychovávať a starať sa o maloletú, bez negatívneho vplyvu na psychický a fyzický vývoj dieťaťa. Táto neschopnosť otca je obmedzená jeho osobnostnou štruktúrou a závažnými negatívnymi povahovými črtami. Otec nie je schopný akceptovať význam role matky, k matke maloletej sa v jej prítomnosti správa s dešpektom, odmietaním a agresívne. Maloletú manipuluje na oslabenie jej citovej väzby k matke.
Znalkyňa odporučila na základe vyšetrenia maloletej a rodičov, upraviť styk otca s maloletou každú druhú sobotu v roku v prítomnosti matky, bez prespatia maloletej u otca.
12. Keďže otec namietal výsledok znaleckého dokazovania a navrhoval vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, súd mu v tomto smere vyhovel. V kontrolnom znaleckom dokazovaní znalec v posudku č. 16/2017 zo dňa 31.08.2017 uviedol, že maloletá K. vyjadruje spokojnosť s aktuálne realizovaným modelom rodičovskej starostlivosti, pričom preferuje matku voči ktorej má vytvorenú pozitívnu vzťahovú väzbu, vo vzťahu k otcovi prevažujú pozitívne momenty s naznačenými ambivalentnými postojmi, najmä pokiaľ ide o problematiku rodičovskej starostlivosti. Aktuálnu situáciu vníma a prežíva maloletá K. senzitívne a negatívne ju ovplyvňujú jednak disharmonická rodičovská komunikácia a kooperácia ako aj nestabilita, ktorá vyplýva z nevysporiadanej matrimoriálnej problematiky, ktorá negatívnym spôsobom zasahuje do rodičovskej starostlivosti. Maloletá K. nerozumie dostatočne racionálne, najmä nepriateľským vzájomným postojom rodičov, resp. príbuzných zo strany oboch rodičov, čo má negatívny dopad na jej proces vnútorného vyrovnania sa z rozchodom rodičov a rozpadom rodiny v rámci rozvodovej adaptácie. Vo vzťahu k matke má vytvorenú citovo a emočne sýtenú pozitívnu vzťahovú väzbu, v jej prítomnosti sa cíti spokojne a dáva to patrične aj najavo, ako aj túžbu zotrvať v jej starostlivosti a s otcom sa naďalej stretávať. Vo vzájomnom vzťahu maloletej a matky nie sú zistené žiadne negatíva. Vzťah otca a jeho pozitívne citové väzby k maloletej, sú v súčasnom období do veľkej miery prekryté jeho negatívnym devalvujúcim a nekonštruktívnym postojom k matke, v rámci nevysporiadanej matrimoriálnej problematiky, ktorá negatívne zasahuje do spoločných rodičovských kompetencii. Správanie otca voči maloletej je bez nápaditosti, viac sa sústreďuje na hľadanie riešenia aktuálnej situácie, s ktorou je nespokojný. Jeho snaha stretávať sa s maloletou je motivovaná jeho prirodzenou túžbou po rozvíjaní vzťahu s dieťaťom, zvlášť v situácii, kedy je jeho kontakt po odsťahovaní sa matky s maloletou zo spoločnej domácnosti, limitovaný. Jeho snaha o zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti aj v rámci striedavej starostlivosti rodičov, nie je podľa záverov vyšetrenia, v najlepšom záujme maloletej a skôr poukazuje na otcove akcentované osobnostné charakteristiky pri komplikovanom zvládaní konfliktogénnej matrimoriálnej komunikácie, ako aj rodičovskej kooperácie. V súčasnosti reaguje premotivovane bez dostatočnej efektívnej racionálnej stratégie, pod vplyvom intenzívnych vnútorných impulzov a afektov, ktoré prežíva. V rámci konfliktnej komunikácie matkou maloletej, ktorú vykresľuje v negatívnom svetle a jej správanie považuje za účelové, čo v ňom potencuje výraznejšiu defenzívnu stratégiu. Otec v rámci vyšetrenia spochybňuje dôležitosť druhého rodiča, ale zároveň pri samotnom vyšetrení maloletej, prezentuje realistickejší postoj, z ktorého je badateľné, že si uvedomuje nezastupiteľnú rolu matky, v živote maloletej. Podľa zistenia znalca, je potrebné, aby sa situácia v rodine maloletej K. stabilizovala, aby maloletá vedela, že otec nebude spochybňovať jej preferenciu matky, ako aj osobnú starostlivosť matky a rovnako že matka, nebude spochybňovať jej vzťah s otcom, ani individuálne stretávanie sa maloletej s otcom, ako aj s ďalšími príbuznými zo strany otca. Kontrolné znalecké dokazovanie zhodne z predchádzajúcim, na strane matky nezistilo psychopatologické príznaky, ktoré by matke znemožňovali zabezpečenie výchovy a starostlivosti o maloletú. Na strane otca však bolo opakovane zistené, že má akcentovanú osobnostnú organizáciu, s typickými narcistickými a instabilnými rysmi, čo môže viesť ku komplikáciám pri uplatňovaní efektívnych zvládacích stratégii v rámci interpersonálnych konfliktov. V súčasnosti je potrebné, aby obidvaja rodičia svojim zrelým správaním, pomohli maloletej K. prekonať aktuálne záťažové obdobie v živote tak, aby neprenášali svoje negatívne postoje, ktoré vychádzajú najmä z ich disharmonickej partnerskej histórie do spoločných rodičovských kompetencii v rámci rodičovskej starostlivosti o maloletú. Znalec odporúča úpravu styku maloletej s otcom každý druhý víkend aj s prespaním a bez prítomnosti matky a v prípade, že by sa otec presťahoval do V., aj stretávanie počas týždňa. Znalec poukázal tiež na to, že rodičia majú navzájom voči sebe kritický postoj, komunikácia medzi nimi je narušená, obmedzená na nevyhnutné záležitosti spojené so stretávaním sa maloletej s otcom, ktoré sa podľa všetkého, momentálne realizuje bez významnejších ťažkostí, čo je z pohľadu znalca veľmi dôležité. Je možné preto konštatovať, že rodičia majú dostatočný potenciál aj motiváciu, aby medzi sebou dokázali v záujme maloletej efektívne komunikovať, bez zbytočných konfliktov. Pre maloletú je dôležité, aby sa so svojim otcom stretávala, ale je pre ňu dôležitý aj vzájomný postoj rodičov. Znalec ponechal na rozhodnutie rodičov, či sa zúčastnia a absolvujú výchovné opatrenie, ktoré by bolo zamerané na odborné konzultácie, za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácii o maloletej.
13. Kolízny opatrovník maloletej po oboznámení sa s celkovou situáciou na strane dieťaťa, navrhol súdu pre prípad rozvodu manželstva rodičov maloletej zveriť dieťa matke, výživné ponechal na úvahu súdu a o úprave styku rozhodnúť tak, aby sa maloletá s otcom stretávala pravidelne, bez prítomnosti matky
14. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15.Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine č. 36/05 Z.z., súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželov, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
16.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24.Po vykonanom dokazovaní súd o návrhu rozhodol tak, že manželstvo rozviedol. Mal za preukázané, že manželský vzťah neplní žiadny účel, ani funkciu, ktoré Zákon o rodine pre fungovanie manželstva vyžaduje, sociálnu, ekonomickú, biologickú ani výchovnú. Manželia vo vykonanom dokazovaní preukázali neschopnosť spolu žiť. Ich manželstvo nemalo pevný základ, na ktorom by bolo možné budovať ich vzájomný vzťah. Príčinou rozvodu manželstva je skutočnosť, že nezosúladili svoje názory, sny ani predstavy o spoločnom živote. Súd v tomto smere nevypočul navrhovaných svedkov manželom, nakoľko bolo preukázané aj bez ich výpovedí, že manželia spolu usporiadaným manželským ani rodinným životom nevedeli a nevedia žiť. Ak si aj manželka našla počas manželstva podstatne staršieho milenca (ktorý je ženatý a dodnes žije v O.) bol to pravdepodobne len dôsledok nezhôd medzi manželmi, ktoré dlhodobo prežívali a v súčasnosti nemožno na tomto postaviť príčinu rozvodu manželstva. Manželia svojim postojom v konaní, prezentovaní svojho vzájomného nevzťahu dokázali, že mali a majú každý inú predstavu o spoločnom živote. Svoje stanoviská k vzťahu a k rodine preukázali aj v absolútnej neschopnosti spoločne a vzájomne riešiť a dohodnúť sa na úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností k maloletej K., na čas po rozvode ich manželstva. Súd maloletú zveril matke, keď takúto úpravu odporučili súdu dvaja znalci v záujme zabezpečenia ďalšieho zdravého vývoja dieťaťa. V konaní nebola preukázaná potreba maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Maloletá je zverená do starostlivosti matky aj na základe právoplatného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia tunajšieho súdu č.k. 13P 79/2015-29. Otec maloletej, okrem prezentovaného želania, aby bola maloletá zverená do ich striedavej osobnej starostlivosti, nijako neosvedčil potrebu dieťaťa a svoju snahu o takúto úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Preto súd maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nezveril. Obom rodičom súd ponechal právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné súd určil sumou 250 eur mesačne. Je v možnostiach otca takúto sumu na štandardné výdavky maloletej poskytnúť. Jeho zdrojom príjmu je, ako uviedol, 1.000 eur mesačne netto, pričom u posledného zamestnávateľa (manažér v ČSOB) mal možnosť zarobiť 2.500 eur mesačne netto. Nemá vo svojej starostlivosti maloleté dieťa, pričom vyživovacia povinnosť rodičov je prednostnou pohľadávkou, a preto jej musia rodičia svoje osobné mesačné výdavky prispôsobiť. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v sume 300€ mesačne nemá možnosť otec platiť výživné a sumu 25€ mesačne na tvorbu úspor súd neurčil, keďže otec tvrdí, že maloletej pravidelne mesačne, sporí na účet dieťaťa. Výdavky maloletej sa budú úmerne veku zvyšovať a rodičia by mali podľa svojich možností a schopností na týchto výdavkoch dieťaťa participovať. A hlavne by mali komunikovať o výdavkoch dieťaťa a poskytnúť mu možnosť rozvoja vo všetkých oblastiach života a vývoja. Výdavky maloletej sú nielen s bývaním a školskými povinnosťami, ale aj s rozvojom osobnosti, účasťou na krúžkoch a rôznych kultúrnych aktivitách. Je zarážajúce, že otec v tomto smere nekomunikuje s matkou, a riadne, v dostatočnej výške neprispieva na výdavky dieťaťa. Od apríla 2018 platí výživné podľa nariadeného neodkladného opatrenia vo výške 50 eur mesačne, napriek tomu, že vie, že maloletá nastúpila do školy a že matkin príjem je cca 500 eur až 600 eur mesačne. Na zvýšené výdavky maloletej od septembra 2018 matke dobrovoľne neprispel.
Pokiaľ ide o právo otca stretávať sa s maloletou, súd toto vzájomné právo maloletej a otca upravil tak, ako je vo výroku tohto rozsudku uvedené. Bolo preukázané, že maloletá túži po stretávaní sa s otcom, pričom by mali rodičia rešpektovať výsledky obidvoch znaleckých dokazovaní tak, aby stretávanie sa otca s maloletou, bolo jednoznačne v záujme ich dieťaťa. Matka by mala maloletú na kontakt s otcom pripraviť riadne a v čas a otec by mal maloletej v čase stretnutia pripraviť zaujímavý a inšpiratívny program, ktorý by sa maloletej páčil a na základe ktorého by sa na ďalšie stretnutie s otcom, tešila. V záujme maloletej, by sa mali rodičia naučiť o nej komunikovať s tým, že navzájom by sa nemali pred maloletou očierňovať a dehonestovať postavenie druhého rodiča.
25.V rozhodnutí súd zároveň určil každému z rodičov doplatiť trovy znaleckého dokazovania v sumách po 389,88€ do 30. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Rodičia zaplatili preddavok na znalecké dokazovanie, každý po 350€, pričom zostáva doplatiť každému suma po 389,88€ (568,32€ + 26,56€ + 66,40€ + 118,48€ = 779,76€, ktorá suma bola zaplatená znalkyni zo štátnych finančných prostriedkov). Zároveň súd určil otcovi doplatiť trovy znaleckého dokazovania v sume 398,40€ do 30. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, keďže za kontrolný znalecký posudok zaplatil preddavok 1 000€.
26.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie trojmo v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.