Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csr-2-2016.pdf
PDF · 145.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csr/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: E.. I. F., S.. M., F.. X.X.XXXX, Q. T. R. S. XXXX, H.roti žalovanému: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpená JUDr. Veronika Kubríková, PhD., advokát so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Súd rozhodcovský rozsudok sp.zn. IA-C/0314/4825 zo dňa 27.6.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, v konaní pred rozhodcom JUDr. Martinom Kováčikom, v právnej veci žalobcu Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, proti žalovanej: Anna Nekorancová, nar. 7.8.1965, o zaplatenie 3.185,27 Eur s príslušenstvom z r u š u j e .
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.9.2016 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by súd určil, že rozhodcovská doložka uzatvorená dňa 30.10.2009 v čl. 3 ods. 7 zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a zároveň, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp.zn. IA- C/0314/4825 zo dňa 27.6.2016, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom Dunajská 15, Bratislava. Okrem toho sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur a nahradiť žalobkyni trovy konania.
2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou, a.s., uzavrela zmluvu o úvere č. 8060515609 zo dňa 30.10.2009, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 4.100,- Eur, ktorý sa zaviazala platiť v 70 mesačných splátkach po 103,27 Eur. Nakoľko žalobkyňa úver neuhrádzala riadne a včas, dňa 12.3.2012 zaslal žalobkyni zosplatnenie úveru a žiadal uhradiť sumu 3.425,14 Eur. Dňa 10.12.2013 požiadala žalobkyňa právneho zástupcu žalovaného o vyčíslenie dlžnej sumy. Pri návšteve pobočky dňa 8.4.2014 jej bola oznámená výška dlžnej sumy 3.697,02 Eur, ktorú uhradila dňa 10.4.2014. Dňa 15.4.2014 bola žalobkyni doručená žaloba právneho predchodcu sp.zn. IA-C/0314/4825, podaná na vyššie uvedený rozhodcovský súd. Dňa 25.4.2014 žalobkyňa v žalobnej odpovedi oznámila, že dlh právnemu predchodcovi uhradila. Následne právny predchodca žalobcu zobral žalobu v časti späť a zmenil petit žaloby, pričom žiadal zaplatenie sumy
1.555,03 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 19 % ročne z tejto sumy od 27.11.2014 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny od 27.11.2014 do zaplatenia, vyčíslený úrok vo výške 3,59 Eur a poplatok za konanie vo výške 238,25 Eur. Žalovaný dňa 13.4.2015 doručil zamestnávateľovi žalobkyne výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, prostredníctvom ktorých boli vykonávané zrážky zo mzdy neoprávnene od apríla 2015 vo výške 299,39 Eur, za máj 2015 vo výške 294,01 Eur a v júni vo výške 200,- Eur. Až po nariadení predbežného opatrenia Okresným súdom Žilina sp.zn 4Cpr/2/2016 zo dňa 17.5.2016 bolo zamestnávateľovi nariadené zdržať sa zrážok zo mzdy v prospech žalovaného. Žalobkyňa tak žalovanému uhradila spolu sumu 7.371,21 Eur. Podľa názoru žalobkyne dlh bol ku dňu zosplatnenia 7.3.2012 vo výške 3.425,14 Eur, pričom žalovaný by mal mať nárok iba na zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, ktorý ku dňu 11.4.2014 predstavoval sumu 546,43 Eur. Celkovo tak dlh žalobkyne bol dňa 11.4.2014 vo výške 3.971,57 Eur. Po započítaní zrážok realizovaných zamestnávateľom žalobkyne tak vznikol preplatok vo výške 519,05 Eur. Žalobkyňa zaplatila právnemu predchodcovi žalovaného celkovo sumu 7.371,21 Eur, z toho 2.880,59 Eur do zosplatnenia úveru dňa 7.3.2012 a po zosplatnení dňa 11.4.2014 zaplatila sumu 367,02 Eur (pozn. súdu: chyba v písaní v žalobe, správne má byť 3.697,02 Eur). Okrem toho jej zamestnávateľ celkovo zrazil zrážky zo mzdy vo výške 793,60 Eur. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Okresného súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014, ktorého obsahom bola povinnosť splácať zmluvné úroky iba do zosplatnenia úveru, následne má oprávnený nárok iba na zákonný úrok z omeškania. Žalobkyňa poukázala na to, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, pričom rozhodcovský rozsudok ju zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú. Na základe uvedených skutočností a s poukazom na § 3 a 39 Občianskeho zákonníka žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že zmluvná podmienka, resp. rozhodcovská doložka ustanovená v zmluve zo dňa 30.10.2009 v čl. 3 ods. 7 je neplatná. Obsahom tejto zmluvnej podmienky je, že žalobkyňa sa s právnym predchodcom žalovaného dohodla, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných zmluvných podmienkach. Podľa názoru žalobkyne uvedená rozhodcovská doložka je v rozpore s účelom zákona a dobrými mravmi. Žalobkyňa ďalej uviedla, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere je neprijateľnou podmienkou pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán., pretože znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. V ďalšom žalobkyňa poukázala na neustály hrubý nátlak, ktorý žalovaný voči nej vyvoláva a spoločensky ju likviduje, pričom v očiach jej zamestnávateľa vyznieva osoba žalobkyne ako neplatič a podvodník, čo ohrozuje jej statusové postavenie a dehonestuje jej meno v očiach nadriadených. Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa preto domáhala aj finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur za prenasledovanie jej osoby žalovaným, čo doložila listom od jej zamestnávateľa.
3. Dňa 6.2.2017 doručil vyjadrenie k žalobe žalovaný (č.l. 51 a nasledovne), v ktorom uviedol, že jeho právny predchodca (Poštová banka, a.s.) postupoval v danom prípade v zmysle zmluvných podmienok zmluvy o úvere a v súlade so zákonom, pričom odkázal na ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalovaný namietal, že žalobkyňa žalobu opiera o odlišné skutkové a právne základy, ktoré nie je možné spájať. Na základe uvedeného žalobe nie je možné vyhovieť minimálne v časti I. a III. navrhovaného výroku. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa mohla odmietnuť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, čo však neurobila. V tomto poukázal na § 67 ods. 3 a 4 zákona č. 510/2002 Z.z. V ďalšom poukázal na to, že na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015. Podľa názoru žalovaného je rozhodcovská doložka uzatvorená platne a to aj s ohľadom na to, že žalobkyňa sa k žalobe mohla vyjadriť a aj vyjadrila v konaní pred rozhodcovským súdom, kedy existenciu rozhodcovskej doložky nenamietala, pričom nenamietala ani ďalšie skutočnosti tvrdené v návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V závere žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa dobrovoľne uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere, ktorá predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, na základe ktorej je poskytnutý úver bankou. K žalobkyňou požadovanému finančnému zadosťučineniu v sume 1.000,- Eur žalovaný iba uviedol, že samotná žalobkyňa nesplácaním úveru riadne a včas spôsobila to, že banka vyhlásila predčasnú splatnosť úveru, ktorý žalobkyňa ani následne neuhradila a dostala sa tak do väčšieho omeškania. K nároku na zaplatenie uvedenej sumy konštatoval, že nie je zjavné, čoho sa žalobkyňa domáha, či náhrady škody alebo vydania bezdôvodného obohatenia, pričom svoj nárok neodôvodnila a nepreukázala.
4. Následne súd vo veci nariadil termín pojednávania na 13.2.2017, na ktorom sa zúčastnila žalobkyňa a právny predchodca žalovaného. Pred otvorením pojednávania právny zástupca žalovaného uviedol, že strany sporu rokujú o uzatvorení súdneho zmieru, a tak navrhujú pojednávanie odročiť. Z uvedených dôvodov súd pojednávanie odročil na neurčito.
5. Po zmene zákonného sudcu, súd vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila, či trvá na podanej žalobe. Žalobkyňa si výzvu neprevzala v odbernej lehote a zásielka sa súdu vrátila dňa 15.2.2018.
6. Dňa 1.6.2018 na výzvu súdu doručil Stály rozhodcovský súd pri Rozhodcovská a mediačná kópiu spisového materiálu sp.zn. IA-C/0314/4825. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na 10.9.2018, pričom dňa 7.9.2018 doručila právna zástupkyňa žalovaného vyjadrenie vo veci a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Vo vyjadrení poukázala na to, že žalobkyňa nepodala žalobu včas, t.j. v zákonnej 30-dňovej lehote a v tomto smere poukázala na rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. 6Csr/3/2015. 7. Súd následne na pojednávaní dňa 10.9.2018 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, žalovaného a jeho právneho zástupcu. Žalovaný a jeho právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila, pričom predvolanie jej bolo doručené na základe fikcie doručenia podľa § 112 CSP. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to najmä žalobou, prílohami, obsahom rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovská a mediačná sp.zn. IA- C/0314/4825, Žilina, zn. RK PC 1140/15EK (pripojený na č.l. 96 a nasledovne), vyjadreniami žalovaného, ako i celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobkyňa uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o úvere č. 8060515609 zo dňa 30.10.2009, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 4.100,- Eur, ktorý sa zaviazala platiť v 70 mesačných splátkach po 103,27 Eur, pričom dátum prvej splátky bol 19.11.2009 a poslednej splátky 19.8.2015. Nakoľko žalobkyňa úver neuhrádzala riadne a včas, výzvou zo dňa 7.3.2012 vyzval žalobkyňu na úhradu celej dlžnej sumy a úver zosplatnil k 7.3.2012, pričom žiadal uhradiť sumu 3.425,14 Eur. Dňa 10.12.2013 požiadala žalobkyňa právneho zástupcu žalovaného o vyčíslenie dlžnej sumy. Pri návšteve pobočky dňa 8.4.2014 jej bola oznámená výška dlžnej sumy 3.697,02 Eur, ktorú uhradila dňa 10.4.2014. Dňa 28.3.2014 doručil právny predchodca žalovaného - Poštová banka, a.s. žalobu na Stály rozhodcovský súd, Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., ktorej predmetom bolo zaplatenie sumy 3.185,27 Eur s príslušenstvom. Dňa 5.5.2014 doručila žalobkyňa rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej oznámila, že dlh žalovanému - v postavení žalobcu, uhradila vo výške 3.697,02 Eur prevodom na účet dňa 10.4.2014. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa uhradila uvedenú sumu až po podaní žaloby na rozhodcovský súd. Na výzvu rozhodcovského súdu právny predchodca žalovaného dňa 1.12.2014 oznámil, že berie žalobu v časti späť a žiada, aby rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy 1.553,03 Eur, spolu s 19 % ročným úrokom z istiny od 27.11.2014 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 1.553,03 Eur od 27.11.2014 do zaplatenia, vyčíslený úrok vo výške 3,59 Eur a náhradu trov rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd pri Rozhodcovská a mediačná následne rozhodol rozhodcovský rozsudkom sp.zn. IA-C/0314/4825 zo dňa 27.6.2016 tak, že žalobkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 1.553,03 Eur, spolu s 19 % ročným úrokom z istiny od 27.11.2014 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 1.553,03 Eur od 27.11.2014 do zaplatenia, vyčíslený úrok vo výške 3,59 Eur a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 238,25 Eur. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. V poučení okrem iného rozsudok obsahuje aj lehotu na podanie žiadosti o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Dňa 2.8.2016 bol rozhodcovský rozsudok doručený žalobkyni - Anne Nekorancovej. Súd následne veci posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
9. Podľa § 73 ods.1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
10. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (v skratke „ZoSRK“), rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
11. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ods. 1 účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
13. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
14. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
15. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. 17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 9.6.2013 do 30.4.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
21. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom od 9.6.2013 do 30.4.2014 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 9.6.2013 do 30.4.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
23. Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
24. Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 26. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 28.02.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
29. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
30. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
31. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
32. Podľa ust. § 53 ods. 8 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008 do 30.06.2011, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
33. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
34. Podľa ust. § 565 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
35. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v platnom znení, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
36. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
37. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
38. Podľa ust. § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom do 30.11.2009, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné spoločne alebo prostredníctvom svojho záujmového združenia [44) § 20f až 20j Občianskeho zákonníka] zriadiť stály rozhodcovský súd podľa osobitného zákona [45) zákon č. 244/2002 Z. z.] so sídlom v Bratislave; štatútom tohto stáleho rozhodcovského súdu sa môžu zriadiť aj jeho pobočky.
39. Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v pôvodnom znení účinnom do 30.11.2009, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy [88j) § 4 ods. 1a 2 zákona č. 244/2002 Z. z.] o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. [88k) § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z., zákon č. 244/2002 Z. z.]
40. Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. [88l) napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov]
41. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval OZ, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“; Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
42. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice (slovenská verzia), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
43. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice (slovenská verzia), podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
44. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice (slovenská verzia), príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
45. Podľa ust. čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS (slovenská verzia), členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.
46. Podľa ust. bodu 1 písm. q) Prílohy - Podmienky uvedené v článku 3 Smernice Rady č. 93/13/ EHS, podmienky ktoré majú za cieľ alebo účinok: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
47. V prvom rade súd konštatoval včasnosť podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 27.6.2016, doručený žalobkyni dňa 2.8.2016 a žaloba bola podaná dňa 30.9.2016. V tomto prípade sa súd nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaného vyjadreného v podaní zo dňa 7.9.2018 o tom, že žalobkyňa žalobu nepodala včas.
48. Súd konštatuje, že žalobkyňa ako účastníčka dotknutého rozhodcovského konania (žalovaná), ktorá napáda návrhom podľa ust. § 45 ods. 1 ZSRK sporný rozhodcovský rozsudok je aktívne vecne legitimovaná v konaní a žalovaný ako žalobca (druhý účastník) v dotknutom rozhodcovskom konaní je pasívne vecne legitimovaný v konaní. Na tomto nemení nič ani skutočnosť, ak došlo po vydaní rozhodcovského rozsudku a po podaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku k postúpeniu pohľadávky, ktorá bola uplatnená zo strany žalovaného ako žalobcu proti žalobkyni ako žalovanej v dotknutom rozhodcovskom konaní, V prejednávanej veci totiž predmetom konania nebola postupovaná pohľadávka, ale preskúmanie namietanej neplatnosti rozhodcovskej doložky a prípadných nedostatkov rozhodcovského rozsudku z dôvodov, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore so všeobecne záväznými ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, t.j. podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e), i) a j) ZRK.
49. Na základe vyššie uvedených skutočností súd následne posudzoval ako predbežnú otázku, nie samostatný nárok, platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 30.10.2009, a to s poukazom na ust. § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd žalobu posúdil v zmysle § 137 písm. c) CSP, teda ide o žalobu o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade je nevyhnutné preukázanie naliehavého právneho záujmu. Žalobkyňa v žalobe neodôvodnila naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko súd neplatnosť rozhodcovskej doložky v prípade žalôb o zrušenie rozhodcovského rozsudku rieši ako otázku prejudiciálnu. Súd konštatuje, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo ohrozené právo žalobkyne alebo jej právne postavenie sa stalo neistým. Existencia naliehavého právneho záujmu u všetkých určovacích žalôb je základnou procesnou podmienkou ich úspechu. Právny záujem musí existovať aj v čase,
kedy súd rozhoduje rozsudkom vo veci. Žaloba o určenie podľa citovaného zákonného ustanovenia spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované určenie je len povahou predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či je tu alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo obsah sporného právneho vzťahu alebo práva. Súd s ohľadom na vyššie uvedené ako aj s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. e) ZoSRK preto následne posúdil ako predbežnú otázku neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 30.10.2009. Podľa citovaného ustanovenia zákona je podmienok žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku práve skutočnosť, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Predmetnou zmluvou o úvere vznikol banke záväzok poskytnúť klientovi peňažné prostriedky do výšky uvedenej v Zmluve o úvere a poskytnutím prostriedkov vzniká klientovi záväzok tieto peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a ostatné povinnosti v zmysle OP pre úver. Podľa čl. 3, bod 3 zmluvy, právne vzťahy neupravené Zmluvou o úvere a riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver, Sadzobníkom poplatkov, oboznámením spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky, oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení. Klient svojím podpisom potvrdil, že bol s nimi oboznámený a súhlasil s nimi. Podľa čl. 3, bod 7, zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa Obchodných podmienok pre úver (čl. 135 a nasledovne) a to čl. 11
- Prechodné a záverečné ustanovenia bod 11.2, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZOU budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. Podľa VOP (čl. 31, 32), časť prvá, sa rozhodcovským súdom rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a. s. Podľa bodu 10.2 riešenie sporov - bod 10.2.2 sa banka a klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predlož tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3, ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/ alebo zmluvy, nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa zato, že ju prijal. Podľa bodu 10.2.5, banka a klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov oboch zmluvných strán. Podľa bodu 10.2.6, banka a klient sa dohodli, že odstúpenie od zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi bankou a klientom.
50. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba v tejto veci bola podaná dôvodne. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy za účelom posúdenia, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu konať o návrhu žalovaného v rozhodcovskom konaní. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodcovskú zmluvu môžu zmluvné strany uzavrieť buď ako osobitnú zmluvu, alebo formou rozhodcovskej doložky. V tomto konkrétnom prípade bolo v Zmluve o úvere čl. 3, bod 7 uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. To znamená, že v tejto časti sa jednalo o zmluvnú podmienku, ktorá odkazovala na rozhodcovskú doložku, ktorej znenie bolo uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade nedošlo k uzavretiu samostatnej rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi konania, ale odporca vo Všeobecných obchodných podmienkach formuloval obsah rozhodcovskej doložky v znení tak, ako je citovaná zo Všeobecných obchodných podmienok. Tu treba konštatovať, že pri každej forme rozhodcovskej zmluvy je potrebné dodržať písomnú formu, v prípade jej nedodržania zákon spája takýto úkon s absolútnou neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy. Súd je toho názoru, že písomná forma je zachovaná v tom prípade, ak prejav vôle, obsahom ktorej má byť dohoda strán o riešení sporov rozhodcovským konaním, je podpísaný týmto zmluvnými stranami, a to či už na jednej listine alebo aj v prípade, že dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu (§ 46 Občianskeho zákonníka). V kontexte ochrany práv spotrebiteľa potom nestačí, ak žalovaný rozhodcovskú doložku upraví len
vo Všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré Zmluva o úvere odkazuje. Tak ako už bolo mnohokrát konštatované, v spotrebiteľských vzťahoch je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má nielen odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému služby poskytuje, ale je to subjekt v zmluvnom vzťahu, ktorý určuje zmluvné podmienky vo forme tzv. formulárových zmlúv a ustanovení v rozličných Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú zo strany spotrebiteľa len veľmi ťažko ovplyvniteľné. Po posúdení predložených listinných dôkazov je súdu zrejmé, že žalobkyňa okrem žiadanej výšky úveru nemala vplyv na žiadnu zo zmluvných podmienok. Na žiadosť žalobkyne bol tejto predložený návrh zmluvy, kde všetky zmluvné podmienky boli vopred naformulované, vrátane čl. 3, bod 7 zmluvy, v ktorých sa nachádza zmluvná podmienka s odkazom na rozhodcovskú doložku uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach. V danom prípade dokonca súdu nebolo ani preukázané, či žalobkyňa Všeobecné obchodné podmienky zo strany právneho predchodcu žalovaného vôbec obdržala. Žalovaný v konaní nepreukázal, či žalobkyni umožnil jeho právny predchodca oboznámiť so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Napriek tomu, že v čl. 3, bod 3 Zmluvy o úvere je predformulované znenie, že klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený a súhlasí so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver, Sadzobníkom poplatkov, oboznámením spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky, oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení, zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že k tomu tak i reálne došlo. V tomto prípade bolo dôkazné bremeno na žalovanom, aby preukázal, či skutočne žalobkyni ako spotrebiteľke boli Všeobecné obchodné podmienky vopred známe a tieto boli súčasťou Zmluvy o úvere tak, aby mala možnosť sa oboznámiť aj s navrhovanou rozhodcovskou doložkou. Podľa čl. 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok však klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo zmluvy musí doručiť banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí. Inak sa má za to, že ju prijal. Takto formulovaná možnosť neprijatia rozhodcovskej doložky predpokladá, že klient, t. j. žalobkyňa musela byť vopred ( t. j. pred uzavretím Zmluvy o úvere ) informovaná o možnosti riešenia vzájomných sporov rozhodcovským konaním, ako aj o možnosti neprijať rozhodcovskú doložku v zmysle návrhu odporcu. Pokiaľ žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa mala možnosť vopred sa oboznámiť s takouto zmluvnou podmienkou, uvedené znenie predstavuje len formálnu možnosť spotrebiteľa ako klienta banky neprijať rozhodcovskú doložku, čo súd považuje za rozpor so spotrebiteľským právom. Obdobne súd hodnotí aj námietku žalovaného v tom, že v súlade so zákonom o bankách bol právny predchodca žalovaného povinný ponúknuť žalobkyni ako svojej klientke riešenie sporu v rozhodcovskom konaní. Je pravdou, že táto povinnosť pre banky vyplýva z citovaného ustanovenia zákona o bankách. Nemožno však túto povinnosť vykladať v tom zmysle, že táto povinnosť bola splnená postupom tak, ako zvolil právny predchodca žalovaného. Tak ako už bolo konštatované, právny predchodca žalovaného mal povinnosť ponúknuť žalobkyni ako svojej klientke riešenie sporu pred rozhodcovským konaním, avšak bol povinný to urobiť takým spôsobom, aby žalobkyňa mala reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto návrhu a poskytnúť taktiež klientke reálnu možnosť rozhodnúť sa o prijatí alebo neprijatí uvedeného návrhu. Takto však právny predchodca odporcu nepostupoval a preto súd konštatuje, že došlo k porušeniu práv spotrebiteľa. Súd preto predbežné posúdil zmluvnú podmienku podľa čl. 3, bod 7 Zmluvy o úvere ako neprijateľnú a tým aj za neplatnú, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami účastníkov konania. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala žiadnu reálnu možnosť oboznámiť sa s rozhodcovskou doložkou, na ktorú táto zmluvná podmienka odkazuje, napriek tomu by mala byť ňou viazaná. Rovnako tak posúdil aj zmluvnú podmienku uvedenú v bode 10.2 Všeobecných obchodných podmienok pre úvery - riešenie sporov. Obsahom tejto zmluvnej podmienky má byť dohoda strán o riešení sporov v rozhodcovskom konaní, ako aj možnosť neprijať túto zmluvnú podmienku tak, ako bolo uvedené vyššie. Takto formulovaná zmluvná podmienka obsiahnutá vo VOP predstavuje pre spotrebiteľa neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd preto uzatvára, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky, a preto Stály rozhodcovský súd pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a. s. Bratislava nemal právomoc konať v rozhodcovskom konaní o návrhu žalovaného a vydať rozhodcovský rozsudok.
51. Súd následne neskúmal ďalšie žalobkyňou uvedené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko v rámci posúdenia prejudiciálnej otázky, t.j. neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, dospel k tomu, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka je neplatná, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) ZoSRK. Žalobkyňa okrem uvedeného totiž namietala ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku dôvod podľa citovaného ust. § 45 ods. 1 písm. j), teda, že rozhodcovský rozsudok ju zaväzoval na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Ako tretí dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyňa uviedla dôvod podľa § 45 ods. 1 písm. i) citovaného zákona. V zmysle § . § 45 ods. 3 zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bol súd povinný preskúmavať z úradnej povinnosti uvedené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na to, súd už dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, čo je podľa § 45 ods. 1 písm. e) dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, bez skúmania ďalších dvoch dôvodov napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil v celom rozsahu, nakoľko uvedený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku možno vzťahovať tak na celý rozhodcovský rozsudok, keďže by v danom prípade nebolo možné zrušiť rozhodcovský rozsudok len v časti dotknutej týmito dôvodmi, a to s ohľadom na to, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatnej časti výroku napadnutého rozhodcovského rozsudku.
52. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia a úvahy súdu, súd žalobe v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp.zn. IA-C/0314/4825 zo dňa 27.6.2016 vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, v konaní pred rozhodcom JUDr. Martinom Kováčikom, v právnej veci žalobcu Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, proti žalovanej: Anna Nekorancová, nar. 7.8.1965, o zaplatenie 3.185,27 Eur s príslušenstvom zrušil v celom rozsahu podľa § 47 ods. 1. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Zároveň súd v časti určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy / doložky žalobu zamietol, nakoľko jej neplatnosť posudzovať ako prejudiciálnu otázku.
53. Posledným navrhovaným výrokom súdu sa žalobkyňa v žalobe domáhala finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur, čo odôvodnila tým, že konaním právneho predchodcu žalovaného, ktorý vymáhal dlh voči nej a v tomto smere sa obrátil na zamestnávateľa žalovanej došlo k neustálemu hrubému nátlaku voči žalobkyni, ohrozilo to jej postavenie u zamestnávateľa, čoho dôsledkom prišla o dve zamestnania, pretože v očiach zamestnávateľov bolo problémová osoba. Nakoľko žaloba bola podaná už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, súd pri posudzovaní tohto nároku vychádzal z toho, že žalobkyňa riadne nepreukázala svoje tvrdenia a riadne neodôvodnila žalobný nárok týkajúci sa finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa súdu nepreukázala na základe čoho sa domáhala finančného zadosťučinenia (akého ustanovenia zákona, z akého právneho titulu) a tiež svoje tvrdenia nijako súdu nepreukázala. Žalobkyňa je v konaní povinná nielen tvrdiť, ale aj preukázať skutočnosti, ktoré preukazujú jej porušené alebo ohrozené právo. V danom prípade žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom nároku na vydanie finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur, a tak súd žalobu v tejto časti zamietol.
54. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
56. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom vychádzal zo skutočnosti, že v časti žalobu zamietol a v časti žalobe vyhovel, a tak v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia