Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/418/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Silverside, a. s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, zast. AK Herceg, s. r. o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému B. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. (S.), občanovi SR, o zaplatenie 1.772,85 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.690,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 27. 11. 2015 do zaplatenia a to všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému vo výške 100 %.

IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov druhoinštančného konania voči žalovanému vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 00 151 653 sa svojim žalobným návrhom prostredníctvom AK Havel Holásek & Partners s. r. o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.772,85 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom dňa 05. 05. 2016 tak, že uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 82,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 27. 11. 2015 do zaplatenia v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

3. V zákonnej lehote právny predchodca terajšieho žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby súd zmenil rozsudok tak, že v zamietajúcej časti žalobe vyhovie, eventuálne aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V závere pripustil aj možnosť v prípade ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu nižšieho stupňa, aby vo výroku odvolacieho súdu pripustil dovolanie v zmysle § 419 CSP.

4. V odvolacom konaní súd druhej inštancie rozhodnutím zo dňa 13. 02. 2018 v časti výroku ktorým súd zamietol žalobu na zaplatenie úroku z omeškania od 20. 10. 2015 do 26. 11. 2015, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, vo zvyšku výroku o zamietnutí žaloby a súvisiacom výroku o náhrade trov

konania bolo pôvodné rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 82,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 27. 11. 2015 do zaplatenia v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd druhej inštancie vyslovil právny názor, ktorým bol následne súd nižšej inštancie v ďalšom konaní a pri rozhodovaní viazaný.

5. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení pôvodnej podanej žaloby, ako aj zistených dôkazov ktoré boli právnym predchodcom žalobcu súdu doručené a to zmluvy o splátkovom úvere č. 0403208033 zo dňa 30. 05. 2007, plánu anuitných splátok zo dňa 30. 05. 2007, Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľni, a. s. v znení dodatku č. 5, obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a. s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úveroch a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom v znení ku dňu 01. 02. 2006, produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľni a. s. účinné od 01. 01. 2015, sadzobník poplatkov platný od 01. 02. 2007, výzvy na zaplatenie dlhu zo dňa 20. 08. 2015, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 14. 09. 2015, vrátenej zásielky, vyčíslenej pohľadávky ku dňu 19. 10. 2015, prehľadu o transakciách na úverovom účte, výpisu z úveru č. 04030208033 za obdobie od 30. 05. 2007 do 20. 10. 2015, prehľad úrokových sadzieb ECB, prehľad úrokových sadzieb úrokov z omeškania, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

6. Tak ako súd konštatoval v pôvodnom predzrušujúcom rozhodnutí, právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 30. 05. 2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0403208033, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému splátkový úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,69 Eur).

7. Žalovaný sa zmluvou o úvere zaviazal splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve o úvere, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky.

8. Žalovaný bol povinný platiť úver v pravidelných mesačných splátkach vždy ku 20. dňu v mesiaci vo výške 25,66 Eur, s tým, že prvá splátka bola splatná 20. 06. 2007 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20. 05. 2017.

9. Žalovaný sa zaviazal splácať úver podľa článku I. Zmluvy o úvere, kde je uvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška splátok, periodicita splátok, splatnosť prvej splátky, počet splátok, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, spôsob splácania, číslo účtu a iné základné podmienky splácania.

10. Právny predchodca žalobcu v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, listom zo dňa 20. 08. 2015 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok, s ktorými bol v tom čase v omeškaní, kedy ho súčasne upozornil, že ak nedôjde k zaplateniu dlžných čiastok, peňažný ústav vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru.

11. Vzhľadom k tomu že žalovaný dlžnú sumu napriek výzve peňažného ústavu zo dňa 20. 08. 2015 neuhradil v určenej lehote dlžné splátky, žalobca dňa 14. 09. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11. 09. 2015 v súlade s bodom 8.1 písm. a) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a. s. a vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky, pričom žalovaný ani po výzve svoj dlh neuhradil.

12. Žalobca ku dňu 19. 10. 2015 evidoval pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.772,85 Eur, z čoho istina predstavovala sumu 1.295,89 Eur, riadne úroky sumu 331,16 Eur, úroky z omeškania sumu 70,80 Eur a poplatky predstavovali čiastku 75,- Eur.

13. Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s.31).

14. Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania: článok 10 až 21 (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23).

15. Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59).

16. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s.29).

17. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (Ú.v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19).

18. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).

19. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s.1).

20. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Kódex Spoločenstva pre lieky na ľudskú spotrebu: články 86 až 100 (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

21. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

22. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES s 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú.v EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

24. Pomerne široká ochrana spotrebiteľom je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov. Je všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza do úvahy vždy, ak daný vzťah neupravuje osobitná právna úprava, prípadne bude aplikované popri osobitnej právnej úprave. Jej aplikácia prichádza do úvahy najmä vtedy, ak osobitná právna úprava nerieši konkrétnu dielčiu otázku, bude to najmä vtedy, ak treba posúdiť, či konkrétna podmienka má alebo nemá charakter nekalej podmienky.

25. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, a to bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

26. Podľa článku 2 písm. b) smernice 93/113/EHS „spotrebiteľ“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.

27. Podľa ust. č. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

28. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

29. Z obsahu zmluvy vyplýva, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, aj keď sa Zmluva o úvere spravuje Obchodným zákonníkom. Aj napriek uvedenému právny predchodca žalobcu požíva ochranu spotrebiteľa vzhľadom na zhora citované smernice.

30. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia rozhodcovskej doložky spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Je však nutná brať na zreteľ čl. 8 smernice 93/13/EHS, podľa ktorého členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa, a tiež rozsudku súdneho dvora Európskej únie vo veci C-484/08 Caja de Aorros v Monte de Piedad de Madrid, v ktorom súdny dvor riešil práve výklad výnimky zo smernice týkajúcej sa ceny plnenia, ktorým judikoval, že čl. 4 ods. 2 a čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami, či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne. Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému výkladu článku 4 ods. 2 a článku 8 smernice, podľa ktorého členské štáty môžu prijať vnútroštátnu právnu úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.

31. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii platnej do 31. 07. 2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

32. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

33. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

34. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

35. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere č. 0403208033 medzi žalobcom ako veriteľom ako dlžníkom. Uvedená zmluva bola uzavretá dňa 30. 05. 2007. Z výšky požičanej sumy je zrejmé, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.659,70 Eur. Zo špecifikácie úveru do dátumu 19. 10. 2015 vyplýva z bodu 7, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1.577,- Eur.

36. Rozsudkom 6C/418/2015-81 zo dňa 05. 05. 2016 súd vyhovel žalobcovi v časti istiny 82,70 Eur, ako aj úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 27. 11. 2015. Z rozhodnutia súdu druhej inštancie je zrejmé, že pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd druhej inštancie sa stotožnil s právnym zdôvodnením priznaného úroku z omeškania od 27. 11. 2015 čo vyplýva z I. časti výroku rozsudku súdu druhej inštancie.

37. Zároveň Krajský súd s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 Home Credit Slovakia, z ktorého vyplýva pre všeobecné súdy taký výklad ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý zodpovedá tomu, aby z úverovej zmluvy mohol spotrebiteľ poznať deň splatnosti každej splátky úveru a údaje o počte a frekvencii splátok, aby z hľadiska predpísaných náležitostí mal možnosť pri uzavretí zmluvy skutočne posúdiť rozsah svojho záväzku. Preto len z toho dôvodu, že splátka úveru neobsahuje rozpis v akej sume pripadá na istinu, útok a poplatok nie je možné vyvodiť, že by bol úver bezúročný a bez poplatkov.

38. Zhora uvádzaným konštatovaním súdu druhej inštancie mal súd daný základ pre ďalší procesný postup a výklad hmotnoprávnych ustanovení viažucich sa na predmetnú prejednávanú vec. S poukazom na uvedené, súd potom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.690,15 Eur (z pôvodne žalovanej sumy 1.772,85 Eur odpočítal už priznanú sumu 82,70 Eur) s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 27. 11. 2015, teda odo dňa kedy žalobný návrh bol doručený do podateľne Okresného súdu Zvolen s bližším odôvodnením tak, ako to vyplýva v pôvodnom predzrušujúcom rozhodnutí a to z toho dôvodu, že tak právny predchodca žalobcu ako aj žalobca žiadnym listinným dôkazom či iným dôkazom nepreukázal, že žalovanému doručil výzvu zo dňa 20. 08. 2015, resp. o oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 14. 09. 2015 sa dostal do fyzickej dispozície klienta peňažného ústavu/žalovanému, pretože celá zásielka sa peňažnému ústavu vrátila späť ako nedoručená.

39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. V priebehu sporu došlo k zmene procesnej strane na strane žalobcu v dôsledku postúpenia pohľadávky od Slovenskej sporiteľni, a. s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 na spoločnosť Silverside, a. s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, o čom súd rozhodol podľa § 80 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ktorým rozhodnutím pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu.

41. Žalobca si v spore uplatňoval aj úrok vo výške 11,75 % ročne zo sumy 1.295,89 Eur od 20. 10. 2015 do zaplatenia. Súd aj v tejto časti žalobu zamietol a to vzhľadom k tomu, že žalobca/ právny nástupca pôvodného žalobcu právne relevantným spôsobom jasne, zrozumiteľne a jednoznačne nepreukázal v novom/pozrušujúcom konaní, tak ako mu to ukladajú príslušné procesné ustanovenia Civilného sporového poriadku, prečo požaduje úrok v uvádzanej výške zo sumy 1.295,89 Eur, akým spôsobom alebo matematickým výpočtom sa dopracoval práve k tejto konkretizovanej čiastke, zároveň sa bližšie nevyjadril ani k dátumu od ktorého požaduje úrok.

42. V závere je potrebné uviesť i to, že ani žalobca, ani právny zástupca žalobcu sa v novom/ pozrušujúcom konaní nedostavili osobne na pojednávanie, kde mohli urobiť prednesy, prípadne doplňujúce podania, ktorými by preukázali opodstatnenosť a dôvodnosť uplatnenia žalovaného nároku voči žalovanému, v súdom zamietnutej časti.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

46. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenia, aj napriek tomu že súd v časti zamietol žalobu žalobcu voči žalovanému, priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 % a to vzhľadom k tomu, že v časti žalovanej istiny bol žalobca úspešný.

47. Pokiaľ ide o náhradu trov konania v odvolacom konaní, súd priznal žalobcovi nárok voči žalovanému vo výške 100 % vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní bol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 a § 362 ods.1 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.2 . Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 .

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 . Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 . Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 . Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 . Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 . Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 . Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 . Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 . Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 .

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 . Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 . Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 . V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 .