Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-216-2016.pdf
PDF · 114.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/216/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka a. s. so sídlom Praha 5, Radlická 333/150, proti žalovanému: X. C., C.. XX.XX.XXXX, D. S. Q. XX, v konaní o zaplatenie 11.417,72 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 25.11.2016 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 11 417,72 Kč spolu s 21,9% ročným úrokom z istiny 6 427,21 Kč do 14.11.2016 do zaplatenia, s 30% úrokom z čiastky 1 427,21 Kč od 14.11.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 6427,21 Kč od 14.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 21.3.2007 požiadal žalobcu o ČSOB Kreditnú kartu a ešte v tento deň podpísal Oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte č. XXXXXXXXXR a žalobca otvoril kartový účet č. XXXXXXXXX/XXXX.
3. Dňa 16.2.2012 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o vydaní platobnej karty, súčasťou ktorej boli tiež Podmienky pre platobné karty klientov ČSOB zo dňa 1.7.2011 (ďalej len OP) a Všeobecné obchodné podmienky ČSOB z 1.4.2011 (ďalej len VOP). Žalovaný prevzal platobnú kartu dňa 27.2.2012. Ku dňu otvorenia účtu bol v súlade s Oznámením ČSOB žalovanému oznámené, že výška úrokovej sadzby je 19,2% ročne, výška debetnej úrokovej sadzby 30% ročne a sadzba úroku z omeškania 15% ročne. V súlade so Zmluvou (viď čl. 5 OP) bol žalovaný povinný platiť do 20. dňa v mesiaci splátky vo výške 5% vyčerpanej čiastky ku dňu vystavenia výpisu, minimálne 500 Kč. Zmluvný úrok a debetný úrok (sankčný) je účtovaný na ťarchu úverového účtu žalovaného vždy v deň nasledujúci po splatnosti a stáva sa súčasťou vyčerpanej čiastky úveru. Úrok z omeškania je splatný ihneď a nie je účtovaný na ťarchu úverového účtu. Úroku z omeškania sa žalobca domáha iba z dlžnej sumy istiny.
4. Žalovaný nedodržiaval zmluvné podmienky a listom zo dňa 20.2.2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej čiastky. Pretože k úhrade nedošlo, žalobca listom zo dňa 28.4.2014 žalovanému oznámil, že dňom 20.4.2014 sa úver stal celý splatný (viď bod 9.1 písm. h) OP). Aktuálna výška úroku je 21,9% ročne.
5. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky t.j. k 14.11.2016 činí dlh žalovaného sumu 11 417,72 Kč, pozostávajúcu zo sumy dlžnej istiny 6 427,21 Kč, na zmluvných úrokoch 3 763,44 Kč, na úrokoch z omeškania 1 227,07 Kč.
6. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca súdu predložil listinné dôkazy, obsah ktorých súd zároveň stručne oboznamuje: 1/ Oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti, reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 21.3.2007, ktorým žalobca žalovanému oznamuje, súd cituje: na základe Vašej žiadosti z 21.3.2007, v ktorej žiadate o poskytnutie úveru do výšky úverového limitu 100000 Kč a dielčieho úverového limitu 5000 Kč, s čerpaním od 21.3.2007 a dňom splatnosti 20. deň v mesiaci, Vám ČSOB môže poskytnúť úver k ČSOB Kreditnej karte do výšky úverového rámca 100000 Kč a poskytne dielčí úverový limit do výšky 5000 Kč. Úver môže byť čerpaný počínajúc dňom 21.3.2007 do výšky úverového limitu, deň splatnosti je 20. deň v mesiaci, číslo úverového účtu Vám bude oznámené na prvom výpise z úverového účtu. Ku dňu vystavenia úverového účtu činí výška úrokovej sadzby 19,2% ročne, debetná úroková sadzba 30% ročne, sadzba úroku z omeškania 15% ročne a tieto úrokové sadzby sú platné do doby, dokým ČSOB nenavrhne nové úrokové sadzby písomným oznámením podľa bodov 4.1, 4.6. a 4.7. Obch. podmienok pre ČSOB Kreditné karty. ČSOB Kreditnú kartu si môžete prevziať na pobočke ČSOB v XY. Týmto je medzi Vami a ČSOB uzavretá zmluva o úvere k ČSOB Kreditnej karte č. XXXXXXXXXR. Dátum: 21.3.2007 + podpis pracovníka banky. Oznámenie prevzal dňa 21.3.2007 + podpis žalovaného 2/ Zmluvu o vydaní kreditnej karty zo dňa 16.2.2012 z obsahu ktorej vyplynulo, že - bod 1.: ČSOB na základe Zmluvy o ČSOB Kreditnej karte č. XXXXXXXXXR uzavretej medzi ČSOB a klientom (žalovaným) vydá klientovi kreditnú kartu v súlade s údajmi uvedenými v čl. II Zmluvy, po splnení podmienok stanovených Zmluvou. Ďalej z nej vyplýva, že limit je 5000 Kč. 3/ Potvrdenie zo dňa 27.2.2012 v ktorom sa deklaruje, že v tento deň bola žalovanému fyzicky odovzdaná kreditná karta č. XXXXXX s platnosťou do 02/17 s limitom 5000 Kč /4500 Kč 4/ Výpis z kartového účtu žalovaného za obdobie od 21.3.2007 do 13.11.2016 (č.l. 26 - 121) a z neho vyplýva, že až do doby 27.2.2012 bola na danom účte evidovaná suma 5000 Kč, a až dňa 29.2.2012 došlo k prvému čerpaniu - výberu z ATM vo výške 4000 Kč a dňa 8.3.2012 sumy 500 Kč. Okrem týchto dvoch výberov sa žiadne ďalšie nerealizovali. Za obdobie od 29.2.2012 do 20.11.2013 žalovaný nepravidelnými platbami uhradil celkom 13.479,42 Kč, pričom posledná platba bola realizovaná vo výške 663,08 Kč dňa 20.11.2013. 5/ výzvu žalobcu zo dňa 20.2.2014, ktorou žalobca žalovaného vyzýva, že napriek predchádzajúcim písomným výzvam nie je na účte zabezpečený dostatok finančných prostriedkov k úhrade splátok, a že ho naposledy vyzývajú, aby aktuálny dlh na splátkach v sume 1009,3 Kč uhradil bezodkladne, inak banka pristúpi k vyhláseniu úveru za splatný. 6/ list žalobcu zo dňa 28.4.2014, ktorým žalovanému žalobca oznamuje, že dňom 20.4.2014 sa celý úver stal splatným a aby dlh v sume 6364,30 Kč zaplatil do 8.5.2014 na tam uvedený účet. Zároveň mu bolo oznámené, že aj na jeho ďalšom účte č. XXXXXXXXX/XXXX je evidovaný dlh vo výške 483,57 Kč, a že aj ten je treba zaplatiť v rovnakej lehote.
7. Žalovaný, ktorému bola žaloba s prílohami a poučeniami doručená dňa 12.5.2017, na výzvu súdu, aby sa k nej vyjadril, nereagoval a v konaní zostal pasívny.
8. V priebehu ďalšieho obdobia žiadna zo strán neprodukovala žiadne iné dôkazy a neboli použité žiadne prostriedky procesného útoku či obrany. Po zistení, že sa jedná o spor, ktorého pohľadávka bez príslušenstva neprevyšuje 1000 € a že sa jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, súd podľa § 297 CSP rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.9.2018 v miestnosti č. 04 o 13,00 hod., o čom visel oznam na úradnej tabuli súdu i na webe súdu od 3.9. do 10.9.2018. Rozhodnutie vyhlásil v súlade s ust. § 217 ods. 1 CSP t.j. podľa skutkového stavu v čase jeho vyhlásenia.
9. V prvom rade súd musel skúmať, či môže aplikovať nariadenie Brusel I. Po zistení, že: 1) medzinárodný prvok v danom spore je daný sídlom žalobcu v Českej republike voči žalovanému s bydliskom na území SR a žalobca svoj nárok uplatnil žalobou pred súdom v SR. Tým bola založená situácia, ktorá môže vzniesť otázku medzinárodnej súdnej príslušnosti a keďže žalovaný príslušnosť súdu nenamietol, príslušnosť bola založená 2) Z rovnakého dôvodu je splnená tiež podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, kedy má byť Brusel I aplikovaný v uvedených členských štátoch EU, v ktorých ich možno aplikovať (od 1.7.2007 je možné aplikovať ho už aj v Dánsku)
3) splnená je napokon aj podmienka časového pôsobenia nariadenia, nakoľko spor vznikol po tom, ako nariadenie vstúpilo u oboch štátov (ČR i SR) do platnosti dňom 1.5.2004, kedy sa obe krajiny stali členmi EÚ 4) splnená bola aj podmienka vecnej pôsobnosti, pretože ide o spor z úverovej zmluvy, ktorá je typickým civilným, popr. obchodným kontraktom
10. Podľa Článku 15 ods. 1 nariadenia: 1. Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
11. Podľa Článku 16 ods. 2: Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
12. Súd takto konštatuje, že je daná právomoc ako aj príslušnosť procesného súdu na konanie o veci.
13. Vo vzťahu k otázke použitia hmotného práva súd uvádza: 14. Podľa článku 6 Nariadenia Rady ES 593/2008 (Rím I): Spotrebiteľské zmluvy: 1. Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. 15. V zmysle Článku (21) základných princípov nariadenia Rady č. 259/2008 V prípade absencie voľby, ak rozhodné právo nemožno určiť buď na základe skutočnosti, že zmluvu nemožno zaradiť do jedného z vymedzených typov, alebo na základe právneho poriadku krajiny obvyklého pobytu strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, na zmluvu by sa mal vzťahovať právny poriadok krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu. S cieľom určiť túto krajinu by sa malo okrem iného vziať do úvahy, či predmetná zmluva má veľmi úzku väzbu s inou zmluvou alebo zmluvami.
16. Podľa Čl. 23 cit. nariadenia: Čo sa týka zmlúv, ktoré uzavreli osoby považované za slabšie strany, tieto osoby treba chrániť kolíznymi normami, ktoré chránia ich záujmy lepšie, než ich chránia všeobecné normy.
17. Podľa Čl. cit. nariadenia: Spotrebiteľov by mali chrániť také pravidlá krajiny ich obvyklého pobytu, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou za predpokladu, že spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v krajine, kde podnikateľ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť. Mala by sa zaručiť rovnaká ochrana, ak podnikateľ nevykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine, v ktorej má spotrebiteľ svoj obvyklý pobyt, ale zároveň akýmkoľvek spôsobom smeruje svoju činnosť do tejto krajiny alebo do niekoľkých krajín vrátane tejto krajiny a zmluva je uzavretá ako výsledok tejto činnosti.
18. Podľa Čl. (2) cit. nariadenia: Podľa článku 65 písm. b) zmluvy majú tieto opatrenia zahŕňať opatrenia na podporu zlučiteľnosti pravidiel uplatniteľných v členských štátoch týkajúcich sa kolíznych noriem a sporov o právomoc.
19. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. (ZMPS): Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
20. Podľa § 10 ods. (4) ZMPS: Záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práv.
21. Ako vyplynulo zo znenia čl. VOP (č.l. 31), bod 1.: Právne vzťahy medzi ČSOB a právnickou alebo fyzickou osobou pri poskytovaní služieb a uzatváraní bankových obchodov, produktov a služieb v rámci predmetu činnosti ČSOB sa riadi právom Českej republiky.
22. Slovenská republika je ako člen Európskej únie viazaný hore uvedeným nariadením, ktorý upriamuje povinnosť členských štátov chrániť slabšie strany tými kolíznymi normami, ktoré chránia ich záujmy lepšie, než ich chránia všeobecné normy. Súd má poznatok aj z vlastnej rozhodovacej činnosti, že práva úprava ochrany spotrebiteľských vzťahov je na území Slovenskej republiky prísnejšie než je tomu v Českej republike, a teda, na daný vzťah by sa mal aplikovať právny poriadok ČR.
23. Súd poukazuje aj na Článok 25 základných princípov Nariadenia č. 593/2009, ktorý „splnomocňuje“ slovenské právo keď upravuje, že spotrebiteľov by mali chrániť také pravidlá krajiny ich obvyklého pobytu, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou za predpokladu, že spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v krajine, kde podnikateľ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť. 24. Napokon, je všeobecne známe aj to, že ČSOB a.s. je bankovou inštitúciou, ktorá pôsobí nielen na území SR ale aj na území ČR a to identickým spôsobom vnútorného fungovania, čo sa prejavuje nielen v totožnosti produktov, ktoré tieto banky na území svojej pôsobnosti poskytujú, ale aj spôsobom ich spracovávania agendy (identické znenia ale aj grafická úprava zmlúv, rovnaká forma písma ...) čo značí, že v zmysle nariadenia ES 593/2007 - čl. 6, bod 1. - písm. b) poslednej vety bol splnený predpoklad, že žalobca smeruje svoju činnosť na územie SR, že uzavretá zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti a preto sa daný právny vzťah bude spravovať právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa t.j. právneho poriadku SR. 25. V súlade s vyššie uvedenými úvahami súd pre rozhodnutie o danej veci použil právo Slovenskej republiky (a to nie len preto, že je pre žalovaného priaznivejšie).
26. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, k vzniku právneho vzťahu došlo dňa 21.3.2007 a to bez ohľadu na to, že žalovaný si kartu fyzicky vyzdvihol na pobočke žalobcu až v roku 2012 a že až v roku 2012 z nej prvýkrát čerpal finančné prostriedky.
27. Podľa 52 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorej Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
28. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce. Súd preto, posudzujúc daný úverový vzťah ako absolútny obchod rozhodol za súčasnej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Z uvedeného dôvodu preto súd posúdil vec podľa zmluvného typu upraveného v Obchodnom zákonníku, keďže Občiansky zákonník takúto úpravu nemá, avšak ako občianskoprávny vzťah.
29. Podľa ust. § 497 Obch. zák.: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 30. Podľa ust. § 502 Obch. zák.: (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
31. Podľa ust. § 503 Obch. zák.: (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
32. Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
33. Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
34. Podľa § 1 zákona č. 258/2001: (1) Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (3) Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
35. Podľa § 4 cit. zákona ods. (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať okrem iného aj: i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, (3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
36. Vykonaným dokazovaním boli pochybnými skutočnosti, že :
- v prejednávanej veci došlo k vzniku právneho vzťahu spotrebiteľského charakteru, keď žalobca tvrdil, že na základe žiadosti žalovaného žalobca ako veriteľ oznámil žalovanému, že mu bol schválený úver 4 vo výške limitu 100 000 Kč a dielčieho úverového limitu 5000 Kč formou kreditnej karty, pričom Oznámenie o tejto skutočnosti žalovaný prevzal dňa 21.3.2007
- že v tomto Oznámení sa uvádza limit v sume 5000 Kč s právom na výber cez ATM v max výške 4500 Kč, že deň splatnosti je 20. deň
- nepochybné je aj to, že až dňa 27.2.2012 si žalovaný fyzicky kartu vyzdvihol na pobočke žalobcu, a že dňa 29.2.2012 vyčerpal prvých 4000 Kč a dňa 8.3.2012 sumu 500
- že žalobca listom zo dňa 20.2.2014 vyzval žalovaného na úhradu vzniknutého dlhu 1009,30 Kč v lehote bez zbytočného odkladu (neprodleně) s upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti celého zostatku úveru a
- že listom zo dňa 28.4.2012 žalobca úver zosplatnil a žalovanému uložil dlh, v aktuálnom čase vo výške 6364,30 Kč zaplatiť bez zbytočného odkladu.
37. Prioritne sa súd musel zaoberať platnosťou zmluvy. Podľa § 37 OZ: (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
38. Žalobca ani v žalobe, ani v zmluve necharakterizoval typ úveru, ktorý žalovanému na kreditnej karte poskytol, avšak usudzujúc, že sa z nej opakovane čerpali a vkladali finančné prostriedky je zrejmé, že šlo o revolvingový typ úveru. U revolvingu nie je možné určiť konečnú splatnosť vzhľadom na to, že po neobmedzenú dobu má dlžník právo opakovane čerpať finančné prostriedky a nie je možné ani vopred stanoviť konečnú sumu určenú k zaplateniu.
39. Celkom určite však je možné stanoviť konkrétnu výšku a aj splatnosť splátok, v ktorých sa majú poskytnuté finančné prostriedky splácať. Uvedenému korešponduje napokon údaj, uvedený v Oznámení žalobcu žalovanej zo dňa 21.3.2007, kde mu veriteľ oznámil, že deň splatnosti je vždy 20. deň v mesiaci.
Hoci to nie je uvedené výslovne, logicky z toho vychádza, že sa jedná o splatnosť mesačných splátok, no výška splátky v tomto Oznámení absentuje a absentuje aj údaj o dni splatnosti prvej splátky
40. Z obsahu Oznámenia zo dňa 21.3.2007 ale ani zo žiadneho ďalšieho dokumentu, majúceho charakter zmluvy však nevyplýva žiadna úprava o tom, že v akej výške mesačných splátok sa má požičaná suma splácať. Výška splátok je upravená iba v čl. 5.1. OP pre kreditné karty spôsobom, ktorý je však neurčitý a ich konkrétnu výšku žalobca v konaní nijako nepreukázal. Súd ani ako (relatívny) profesionál by si výšku splátky podľa kľúča, obsiahnutého v čl. 5.1. OP nedokázal sám vyrátať. Len ťažko si niekto vedie dôkladnú evidenciu čerpaných čiastok nehovoriac o prípadných opakovaných platbách či výberoch. Za tejto situácie má súd za to, že aj pri existencii platnej zmluvy (čo súd rozvádza nižšie) je pre absenciu náležitosti - nepochybným spôsobom uvedenej výšky splátky, tento úver bezúročný a bezpoplatkový
41. Ďalej súd akcentuje na skutočnosť, že podľa názoru súdu vôbec nedošlo k uzavretiu platnej zmluvy tak, ako to vyžadoval zákon č. 258/2001 vo svojom § 9 ods. 1, citovaný súdom v bode 21.
42. Podľa § 40 Obč. zákonníka (ďalej len OZ): (1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. (2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. (3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
43. Žalobca tvrdil, že kreditnú kartu vydal žalovanému na základe Zmluvy o poskytnutí úveru, označenú ako „Oznámenie“, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky. V konaní bola ako dôkaz predložená nie zmluva, ale iba Oznámenie o poskytnutí úveru na ČSOB Kreditnej karte a to na základe žiadosti, registrovanej pod č. XXXXXXXXXR, že sa za tým účelom otvoril osobitný úverový účet, atď. V uvedenom oznámení je ďalej uvedené, že týmto je medzi žalobcom a žalovanou uzavretá zmluva v zmysle podmienok pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty. Na oznámení je opatrený aj podpis žalovaného ako dôkaz o „prevzatí“ Oznámenia dňa 21.3.2007.
44. Z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že ide o jednostranný úkon banky označený ako oznámenie o poskytnutí úveru s konkrétne uvedenými podmienkami, ktoré má vychádzať z predchádzajúcej žiadosti žalovaného o poskytnutie takéhoto úveru. Takýto jednostranný úkon žalobcu adresovaný žalovanému, na ktorom je síce opatrený jeho podpis, avšak iba za účelom potvrdenia prevzatia oznámenia, nemožno považovať za písomne vyhotovenú zmluvu o poskytnutí úveru ku Kreditnej karte s konkrétnym, zákonom predpokladanými podmienkami. Na tomto závere nič nemení ani vsunutie jednej vety do obsahu uvedeného oznámenia, podľa ktorej týmto medzi žalovaným a ČSOB je uzavretá zmluva o úvere ČSOB Kreditnej karte. Samotný podpis žalovaného totiž nepreukazuje súhlas s podmienkami tam uvedenými, ale iba prevzatie Oznámenia.
45. V zmysle CSP súd dokazovanie vykonáva iba na návrh a strany na predkladanie dôkazov zásadne nevyzýva. V spotrebiteľských sporoch má dokazovanie smerovať v prvom rade no nielen k posudzovaniu neprijateľných či aj inak neplatných dojednaní obsiahnutých v samotnej zmluve (ak existuje), ale aj zmluvných dokumentoch, na ktorých je nárok tvrdený v žalobe, založený. Teda, je povinnosťou súdu posúdiť všetky okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia a všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inej zmluvy s ňou súvisiacej. Uvedené súd posudzuje a aj dôkazy súd vykonáva aj bez návrhu spotrebiteľa, samozrejme iba vždy vtedy, ak je to v jeho prospech. Nie je úlohou súdu usmerňovať žalobcu v tom, čo všetko má vykonať aby ohľadom svojich tvrdení uniesol dôkazné bremeno a bol v spore úspešný; a preto za situácie, ako je táto, že žalobca žalobu postavil iba na tých skutočnostiach a dôkazoch, ako ich doručil súdu, súd hodnotil a vec posudzoval iba na základe tých tvrdení a tých dôkazy, ktoré žalobca v priebehu konania produkoval.
46. Ak žalobca v Oznámení zo dňa 21.3.2007 uviedol, že bolo vystavené na základe žiadosti žalovaného zo dňa 21.3.2007, pričom túto žiadosť žalobca súdu nepredložil, tvrdenie žalobcu v Oznámení o tom, že vznikla zmluva, nebolo možné kladne vyhodnotiť.
47. Na základe analýzy, uvedenej v bode 34 - 45 možno konštatovať, že v danom prípade nebola dodržaná písomná forma uzavretia úverovej zmluvy ako obligatórna forma právneho úkonu pre tento typ záväzkového vzťahu a aj za predpokladu, že by tomu tak bolo, tak pre absenciu výšky mesačnej splátky podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. by bol úver bez poplatkov a bez úrokov.
48. Nič nehovoriaci výpis z účtu (č.l. 26 - 122) za použitia cudzojazyčnej a navyše odbornej terminológie nie je dôkazom o tvrdeniach žalobcu, ktorý by preukazoval právnu dôvodnosť ako aj správnosť žalovanej výšky žalovanej pohľadávky. Za pomoci ručne dopísaných vysvetľujúcich skratiek: „CMP“ - splátka úveru a „CMD CARD“ - čerpanie kartou, súd nasčítal výbery, ktoré, ako už súd uviedol v bode 6. 4/ tohto rozsudku, žalovaný realizoval v celkovej sume 4.500 Kč, ako aj ním zaplatené úhrady, ktoré zaplatil v celkovej výške 13 479,42 Kč. Ostatné čiastky, pripisované na ťarchu žalovaného v podobe skratiek CMD - poplatky, CMLC - denný nárast úrokov z omeškania a MCPPi-kapitalizácia úrokov tvorili sumy, ktoré tvoria rozdiel medzi sumou 4500 Kč a sumou 13 479,42 Kč.
49. Súd preto uzatvára, že pokiaľ na kreditnej karte žalovaný čerpal sumu 4500 Kč € a zaplatil 13 479,42 Kč, žalobcovi nič nedlhuje a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
50. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Žalobca nebol v konaní úspešný a úspešnej žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP). Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.