Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-107-2018.pdf
PDF · 95.96 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/107/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX N., právne zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, XXX XX N., za účasti G.. S. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX,XXX XX N., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/12/2018 - 28 zo dňa 29. 05. 2018, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Zvolen č. k. 6C/12/2018 - 28 zo dňa 29. 05. 2018 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) nariadil zabezpečovacie opatrenie tak, že zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vedeným katastrálnym odborom Okresného úradu N., nachádzajúcom sa v katastrálnom území N., v obci N., okres N., zapísaných na LV č. XXXX ako:
- byt č. XX, nachádzajúci sa na X.poschodí vo vchode č. XX bytového domu na ul. O. vo N. so sup. č. XXXX, postaveného na pare. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX (ďalej len „bytový dom“),
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemkoch: • parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria; • parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria; • parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria; • parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria; na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu s jej príslušenstvom, ktorej zaplatenie je predmetom konania vo veci vedenej v súčasnosti Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 10Up/264/2018. Zároveň určil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 23. 05. 2018 žalobca doručil súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k bytu a podielom na pozemkoch v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky, a to z dôvodu potreby zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 66.000,- Eur, ktorá
vznikla z titulu pôžičky poskytnutej žalovanému právnym predchodcom žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 324 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ďalej na ustanovenie § 326 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 343 a § 344 CSP. Uviedol, že z predložených listín žalobcom mal preukázanú pohľadávku žalobcu voči žalovanému, ktorú si žalobca uplatnil už v upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn; 10Up/264/2018. Zároveň mal súd z výpisu z katastra nehnuteľností osvedčené, že príslušný okresný úrad vedie konanie o zmene práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky, označených v návrhu, ktoré môže mať za následok znemožnenie vymožiteľnosti pomerne vysokej pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Súd preto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. Keďže z okolností nie je možné dôvodiť, že žalovaný uspokojí pohľadávku žalobcu z výťažku z predaja nehnuteľnosti a žalobca nedisponuje žiadnou zárukou uspokojenia svojej pohľadávky, posúdil súd obavu žalobcu zo zmarenia exekúcie za dôvodnú a považoval za potrebné zabezpečiť pohľadávku žalobcu, ktorá je predmetom sporu v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 10Up/264/2018 záložným právom k označeným nehnuteľnostiam. Súd rozhodol i o nároku na náhradu trov konania a uviedol, že keďže vydaním zabezpečovacieho opatrenia konanie končí, rozhodol zároveň o trovách tohto konania tak, že priznal žalobcovi v zmysle § 255 CSP voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s manželkou G.. S. O., za účasti ktorej sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vedie. Odvolanie zdôvodnil poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ g/ a h/ CSP. Uviedol, že konajúci súd mal z jediného dôkazu predloženého žalobcom preukázané, že návrh je dôvodný. Žalobca nedoložil k návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ako právny titul uplatňovaného uloženia zabezpečovacieho opatrenia splnenie odkladacej podmienky Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 05. 12. 2016, t.j. nepreukázal, že žalobca je ku dňu uvedeného právneho úkonu jediným právoplatným dedičom aktív poručiteľa, ktoré z titulu dedenia uplatňuje a tvorili hodnotu dedičstva po poručiteľovi ku dňu 05. 12. 2016. Žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ani žalovanému samotnému doteraz nepreukázal jeho aktívnu legitimáciu vo veci. Nepravdivé je tvrdenie žalobcu a z toho vychádzajúce stanovisko súdu, že darovanie bytu dcére, ktorá je V. a vznikla potreba ju zabezpečiť z hľadiska bývania, môže mať za následok znemožnenie vymožiteľnosti pomerne vysokej pohľadávky žalobcu voči žalovanému. K uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo dňa 02. 08. 2017 a keby mal žalobca úmysel poškodiť žalobcu na jeho právach, mohol prevod nehnuteľností uskutočniť ešte v roku 2017, teda jeho úmysel znemožniť vymoženie pohľadávky preukázanému zákonnému dedičovi je nepreukázaný. Naopak žalovaný, v dobrej viere, veriac tomu, o čom ho ubezpečil žalobca v Dohode o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 05. 12. 2016, že k tomuto dňu je univerzálnym dedičom po poručiteľovi jeho aktív, ktoré tvoria hodnotu dedičstva, pristúpil k plneniu. Pokiaľ žalobca nepredloží relevantný dôkaz v zmysle CSP, že má právo na uplatňovanie zabezpečovacieho opatrenia vo veci, keďže ním predložené dôkazy k návrhu nespĺňajú zákonné náležitosti, je vydanie zabezpečovacieho opatrenia nezákonné a vydané predčasne. Keďže podľa názoru žalovaného nie je preukázaný nárok žalobcu ani v konaní sp. zn. 10Up/264/2018, ktorý zatiaľ žalovanému doručený nebol a jeho obsah posudzuje žalovaný len z upomínacieho konania, ktoré tvorilo prílohu návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a trpí totožnou vadou preukázania oprávnenosti uplatňovaného nároku, navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil, resp. aby bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý.
3. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 10. 07. 2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 07. 2018, vyjadril žalobca. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného a jeho námietok ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu a tvrdení týkajúcich sa nepreukázania skutočnosti, že žalobca je jediným dedičom, v tejto súvislosti žalobca poukázal nielen na písomnosť „Dohoda o uznaní dlhu a jeho úhrade v splátkach zo dňa 05. 12. 2016“, ktorou žalovaný uznal záväzok voči žalobcovi ako dedičovi pohľadávky po zomrelom otcovi, ale poukázal aj na uznesenie o dedičstve zo dňa 09. 02. 2017, ktoré potvrdilo, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol práve žalobca. Samotnou dohodou uznal žalovaný uvedený dlh voči nemu (žalobcovi) a zaviazal sa vrátiť dlh titulom pôžičky do konca roka 2017, k čomu však zo strany žalovaného nedošlo. Tvrdenie žalovaného ohľadom potreby preukazovania aktívnej legitimácie žalobcu je tak irelevantné a je len dôsledkom toho, že žalovaný sa snaží akokoľvek zbaviť sa svojej povinnosti. Pokiaľ sa týka tvrdení žalovaného a darovacej zmluvy, ktorou malo dôjsť k darovaniu bytu V. dcére za účelom zabezpečenia jej bývania, je síce sociálne silné, avšak bez ohľadu na dátum, na ktorý žalovaný poukazuje, k snahe zavkladovať predmetnú darovaciu zmluvu, došlo práve
v čase, kedy podal žalobca predmetný návrh, t. j. celú situáciu aj naďalej považuje za situáciu a dôvod, ktorým sa žalovaný vedel zbaviť svojho majetku a znemožniť jemu (žalobcovi) ako osobe oprávnenej domôcť sa dlžných finančných prostriedkov. Nakoniec cieľom vydania napadnutého rozhodnutia bolo zriadenie záložného práva, ktoré žiadnemu vlastníkovi či dlžníkovi nebráni previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti (k čomu nakoniec v tomto prípade i došlo), takže ani v tomto smere nebolo zasiahnuté do záujmov P. O.. V závere žalobca poukázal na to, že i vydaním platobného rozkazu je jasné, že nárok žalobcu bol v konaní preukázaný a akékoľvek tvrdenia žalovaného o nesplnení podmienok na vydanie predmetných písomností je absolútne nezmyselné. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Prílohou vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaný v upomínacom konaní sp. zn. 10Up/264/2018 zo dňa 04. 07. 2017 a taktiež uznesenie Okresného súdu Zvolen vydané prostredníctvom notára ako súdneho komisára JUDr. Dariny Beranovej č. k. 10D/143/2016 - 8, Dnot 45/2017 zo dňa 09. 02. 2017, ktorým súd určil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa U. F., rodeného F., sumou 77.000,- Eur, pričom schválil dohodu dedičov, podľa ktorej majetok poručiteľa nadobúda v celom rozsahu H. F., nar. XX. XX. XXXX.
4. K vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 13. 08. 2018 (doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 15. 08. 2018) vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca až vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného ( za účasti manželky) uvádza, že uznesenie o dedičstve, ktoré preukazuje jeho právne postavenie ako jediného dediča je až zo dňa 09. 02. 2017, čím sám preukazuje nepravdivosť svojho tvrdenia, že bol jediným dedičom po poručiteľovi už dňa 05. 12. 2016, kedy došlo k uzatvoreniu dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade v splátkach medzi žalovaným a žalobcom. Týmto sám žalobca preukazuje, že tento právny úkon, o ktorý opiera svoj návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ, keďže žalovaný v čase uzatvorenia tejto dohody nebol oprávnený v zmysle § 123 OZ s vecou nakladať ako vlastník a nepravdivo tvrdí vo vyjadrení, že ako jediný sa stal už smrťou poručiteľa dedičom, t. j. veriteľom žalovaného. Odkladacia podmienka dohody zo dňa 05. 12. 2016 nebola doteraz splnená, dohoda zo dňa 05. 12. 2016 okrem neplatnosti právneho úkonu nenadobudla doteraz právoplatnosť pre nesplnenie odkladacej podmienky v nej uvedenej. Ďalej žalovaný poukázal na to, že voči platobnému rozkazu č. k. 10Up/264/2018, na ktorý poukázal vo vyjadrení žalobca, podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. S poukazom na uvedené zotrval na odvolacom návrhu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu ustanovením § 379 a § 380 CSP ods. 1, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a toto v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd predovšetkým všeobecne k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia uvádza, že Civilný sporový poriadok vyjadruje vzťah medzi neodkladným a zabezpečovaním opatrením v § 324 ods. 3. Možno konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Civilný sporový poriadok taktiež ustanovuje (v rámci inštitútu neodkladného opatrenia) osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z hľadiska rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia to možno odvodiť aj z primeranej aplikácie § 217 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 234 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom musí zohľadniť aj zmeny, ku ktorým došlo od podania návrhu. Dôvodne podaný návrh preto môže zamietnuť pre dodatočnú (následnú) absenciu zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania uznesenia a naopak. Zo zákonnej formulácie úpravy zabezpečovacieho opatrenia možno konštatovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva,
ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že mal preukázaný existujúci nárok žalobcu vyplývajúci z dohody o uznaní dlhu a tiež vyplývajúci z návrhu na začatie konania v upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 10Up/264/2018. Zároveň mal z výpisu katastra nehnuteľností osvedčené, že príslušný okresný úrad vedie konanie o zmene práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. S uvedeným záverom, ako aj rozhodnutím obsiahnutým vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, sa stotožňuje i odvolací súd, keď poukazuje na to, že v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola preukázaná existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému, pričom žalovaný (ani v odvolacom konaní) nepreukázal splnenie uvedenej pohľadávky a zároveň bolo preukázané, že uvedenú pohľadávku začal žalobca uplatňovať v konaní pred súdom. Za takéhoto stavu pri existencii neuhradeného záväzku žalovaného voči žalobcovi, žalovaný scudzil nehnuteľnosť vlastnícky patriacu jemu a jeho manželke v režime BSM; túto (byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu na ul. O. súp. Č. XXXX, vo N.) darovacou zmluvou postúpil svojej dcére, čím je preukázaná tá skutočnosť, že žalovaný zmenšuje rozsah svojho majetku, z ktorého by si žalobca reálne mohol uspokojiť svoju dosiaľ neuhradenú pohľadávku voči žalovanému. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcie bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností navrhovateľ má súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Skutkový stav v prejednávanej veci vyplývajúci z kompletného spisového materiálu je dostatočný na prijatie záveru o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak, ako k uvedenému dospel súd prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal neplatnosť Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 05. 12. 2016 z dôvodu, že v čase jej uzatvorenia nebol žalobca jediným dedičom po poručiteľovi U. F., odvolací súd uvádza, že v Čl. II predmetnej dohody žalovaný ako dlžník učinil vyhlásenie v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka (uznanie dlhu), ktorým I. uznal v celom rozsahu a bez námietok svoj peňažný záväzok voči žalobcovi, označenému ako veriteľovi, pričom v bode 2. Ćlánku II sa „veriteľ a dlžník dohodli, že dlžník uhradí veriteľovi celý dlh najneskôr do 31. 12. 2017 spolu s úrokom 10% p.a. za podmienky, že veriteľ preukáže nadobudnutie pohľadávky v dedičskom konaní po poručiteľovi, ako jediný dedič, v rozsahu a obsahu uplatňovanej pohľadávky“. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako dlžník osobitne učinil jednostranné vyhlásenie, jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi o tom, že v celom rozsahu uznáva svoj peňažný záväzok (špecifikovaný v článku I. Dohody vo výške 76 000,-), pričom v bode 2 Dohody bola upravená splatnosť záväzku, keď dlžník nebol povinný plniť skôr, než veriteľ preukáže nadobudnutie pohľadávky v dedičskom konaní po poručiteľovi (U. F.) ako jediný dedič. Predmetnú pohľadávku právneho predchodcu U. F. nadobudol ako jediný dedič žalobca na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k. 10D/143/2016 - 8, Dnot 43/2017 zo dňa 09. 02. 2017, právoplatného dňa 27. 02. 2017 ktorým bola schválená dohoda dedičov a na základe ktorého nadobudol majetok poručiteľa H. F. (žalobca). V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (dňa 29. 05. 2018) mal súd prvej inštancie osvedčenú existenciu splatnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému a zároveň osvedčenú (i preukázanú) tú skutočnosť, že žalovaný, ktorý žalobcovi svoj záväzok nesplnil, scudzuje svoj majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Neskorší moment uzavretia darovacej zmluvy (dňom 02. 08. 2017) vyvracajúci úmysel žalovaného ukrátiť veriteľa („zbaviť sa majetku, resp. tento zmenšiť), ako tvrdí žalovaný („prevod nehnuteľnosti mohol uskutočniť ešte v roku 2017“), nie je zásadný a relevantný, nakoľko uvedený scudzovací právny úkon žalovaného a jeho manželky bol učinený 1. po uznaní dlhu žalovaným, 2. po splatnosti pohľadávky žalobcu v zmysle podmienok „Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade“ a zároveň 3. pred riadnym splnením existujúceho záväzku žalovaného žalobcovi. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ak inštitútu zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa je tak v prejednávanej veci na mieste. Odvolací súd zvýrazňuje, že zánik zabezpečovacieho opatrenia je o.i. viazaný na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej sudcovským záložným právom, preto, ako žalovaný namieta, že svoj záväzok doposiaľ neplnil v celom rozsahu len z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že je jediným dedičom po U. F. (pôvodnom veriteľovi žalovaného), uvedená okolnosť vyplýva toho času o.i. zo súdneho spisu a žalovanému nič nebráni plniť riadne svoj záväzok a tým spôsobom dosiahnuť i zánik (resp. zrušenie) zabezpečovacieho opatrenia.
10. Ako vecne správne odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie i v časti výroku II. o trovách konania, kedy súd prvej inštancie konštatoval procesný úspech žalobcu v celom rozsahu, keďže jeho návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené a s poukazom na ustanovenie § 255 CSP uložil povinnosť náhrady trov konania v rozsahu 100 % žalobcovi, resp. v zmysle výroku napadnutého uznesenia žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 262 a § 255 CSP, § 396 CSP a rovnako s poukazom na zásadu úspechu v konaní uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu žalobcu, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca a žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný ani čiastočne.
12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).