Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9Csp-60-2018.pdf
PDF · 115.28 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/60/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Ľ. K., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Matúš Motyka, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25 , 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária, JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zdržanie sa zrážok zo mzdy + nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. 8300040644 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300040644 zo dňa 13.09.2011, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu dňa 05.04.2018 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by žalovanému bolo uložené zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300040644. Žalobca v návrhu uviedol, že dňa 13.09.2011 so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na základe ktorej mu žalovaný poskytol finančné prostriedky. Na získanie úveru mu pri podpise predmetnej spotrebiteľskej zmluvy boli zároveň predložené viaceré dokumenty. Bolo mu povedané, že ak chce získať úver, musí podpísať aj predložené listiny. O skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy, sa dozvedel až od svojho zamestnávateľa, Východoslovenská energetika a.s.. Žalovaný mu totiž zaslal žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, zo dňa 28.02.2018. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní namieta neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že predmetná dohoda s ním nebola individuálne dojednaná, ale bola mu predložená na podpis spolu so samotnou spotrebiteľskou zmluvou. Mohol teda zmluvu spolu s dohodou iba odmietnuť alebo sa podrobiť celému predformulovanému obsahu. Konanie žalovaného, ktorý spotrebiteľom podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy, považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ustanovenia § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej poukazuje na to, že napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by bol zaviazaný na plnenie pohľadávky voči žalovanému, zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy. Takáto povinnosť zamestnávateľa nastupuje bez ohľadu na to, či je vymáhaná pohľadávka dôvodná a zákonná. Žalovaný si tak ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím sa mu poskytuje priestor siahnuť na majetok dlžníka a vymáhať pohľadávku bez objektívneho posúdenia spotrebiteľskej zmluvy nezávislým orgánom. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že ku dňu 05.06.2017 mu z predmetnej úverovej zmluvy bolo poskytnutých 1 963,01 € (1 284,25 € + 678,76 €) a formou splátok na predmetný úver uhradil 5 148,81 €. Aj napriek
tejto skutočnosti si žalovaný jednostranne určil zvyšok dlhu vo výške 220,70 €, hoci je nemožné zistiť ako sa k tejto pohľadávke dopracoval. Okrem tejto skutočnosti si žalovaný prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy od neho uplatňuje pohľadávku z revolvingového úveru s ročnou úrokovou sadzbou na úrovni 76,21 %. Takáto výška ročnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru je rozhodne v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať súdnu ochranu.
2. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 02.05.2018 (č. l. 19-22), v ktorom uviedol nasledujúce:
- Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade splátok úveru. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jeho použitie sa neviaže na schválenie rozhodnutím súdu ani na žiadnu súdnu kontrolu ale na existenciu právnej skutočnosti, ktorým je porušenie povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok.
- Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou a je to vylúčené aj tým, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou (§ 551 OZ a § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., podľa ktorého záväzok z úverovej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom.
- Podľa uznesenia KS v Bratislave č. k. 6Co/142/2016-86 dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. OZ, nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 OZ. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ani neobmedzuje ani nevylučuje práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že navrhovateľka zrejme nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy.
- Popiera tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca mal byť nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Z tvrdení žalobcu nie je zrejmé ani zistiteľné, o aké nútenie by malo ísť a či je takéto konanie pripočítateľné žalovanému. Samotný fakt, že žalovaný ako spôsobom zabezpečenia záväzkov z úverovej zmluvy predložil uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, nespĺňa ani jeden z prípadov, ktoré právna úprava považuje za prípadne nezákonného vnútenia a obmedzovania slobodnej vôle konajúceho.
- Pokiaľ ide o výšku ročnej úrokovej sadzby úveru, poukazuje na to, že v prípade predmetnej zmluvy bola dojednaná ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % a ročná úverová sadzba revolvingu vo výške 76,21 %. Tvrdenie žalobcu o výške odplaty s poukazom na pravidlo dobrých mravov je nedôvodné, a to navyše za stavu, kedy zákonodarca výšku odplaty reguloval explicitne. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku, a to ročnú úrokovú sadzbu úverov. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Obvyklá výška odplaty bola 45,11 %, pričom táto nebola podstatne prevýšená. Podstatné prevýšenie je podľa súdnej praxe o viac ako 25 % - 30 %.
- Podľa uznesenia KS v Banskej Bystrici č. k. 14Co/1016/2014 z novelizovaného ustanovenia § 53 ods. 6 OZ vyplýva, že referenčné kritérium, podľa ktorého sa má posudzovať primeranosť, sa prenieslo zo sektoru bánk na sektor finančného trhu ako taký, a teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom.
3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.07.2018 (č. l. 39-40), v ktorom uviedol nasledujúce:
- Poukazuje na skutočnosť, že samotné formálne oddelenie textu dohody o zrážkach od spotrebiteľskej zmluvy neznamená, že táto bola so žalobcom individuálne dojednaná. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že spotrebiteľa poučil a náležitým spôsobom mu vysvetlil jednotlivé ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako aj samotnú podstatu tohto inštitútu.
- Všetky citované dokumenty vrátane samotnej spotrebiteľskej zmluvy obsahujú desiatky ustanovení a sú drobným písmom vymedzené na niekoľkých stranách. Oboznámenie sa s takýmto počtom zmluvných podmienok predstavuje aj pre nadpriemerný subjekt práva veľmi náročnú úlohu a už samotné prečítanie predmetných ustanovení zaberie množstvo času, nehovoriac o ich náležitom objasnení a vysvetlení.
- Pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 13.09.2011 a na ňu nadväzujúcich dokumentov vrátane dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca nemal vedomosť čo inštitút dohody o zrážkach zo mzdy znamená, aké sú jeho právne následky a nebola mu daná možnosť odmietnuť podpísať písomnosti predložené so spotrebiteľskou zmluvou.
- Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby 76,21 % ročne, táto je evidentne v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukazuje na rozsudok KS v Prešove zo dňa 05.11.2014 sp. zn. 3Co/114/2014, podľa ktorého prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností.
4. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 03.09.2018, v ktorom uviedol nasledujúce:
- Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súlade s právnymi predpismi, ktoré platili v čase jej uzavretia. Z podania žalobcu nevyplýva žiadny dôvod, podľa ktorého by sa na uzavretú dohodu mohla vzťahovať a uplatňovať úprava účinná od 01.05.2014.
- Ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane „priemerného spotrebiteľa“ ako osoby, ktorá je v primeranom rozsahu rozhľadená, informovaná a obozretná. Pokiaľ žalobca argumentuje neoboznámením sa s obsahom dohody z akéhokoľvek dôvodu, nemôže sa teraz dovolávať jej neplatnosti.
- Znova opakuje svoje vyjadrenia k podstatu inštitútu zrážok zo mzdy a iných príjmov.
- Znova opakuje svoje vyjadrenie k výške odplaty.
- Ohľadne tvrdení žalobcu o tom koľko uhradil a koľko obdŕžal uvádza, že v argumentácii žalobcu chýba zohľadnenie napríklad toho, že ide o obdobie 6 rokov. Takže ak žalobca uvádza, že obdŕžal 1 963,01 € a uhradil 5 148,81 €, potom rozdiel 3 185,80 € v prepočte na jeden rok predstavuje 530,96 €. Ak sa táto suma dá do pomeru s tým, čo žalobca obdŕžal (úrok/istina), potom výška odplaty ročne je 27 %.
5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 10.09.2018, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce: 5.1. Dňa 13.09.2011 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Podľa tejto zmluvy poskytnutá čiastka úveru bola 1 500 €, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3 375,54 €, RPMN 69,95 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 45,11 %, poskytnutá čiastka revolvignu 790,84 €, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 % €. Spolu s touto zmluvou bola uzatvorená na zabezpečenie uvedeného záväzku Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka. 5.2. Zo stanoviska veriteľa (žalovaného) k zmluve o revolvingovom úvere č. 8300040644 (č. l. 5) vyplýva, že žalobcovi bola poskytnutá suma revolvingového úveru vo výške 1 284,25 € dňa 13.09.2011 a suma 678,76 € dňa 01.10.2013, pričom tento do dňa 20.04.2017 zaplatil sumu 5 146,31 €. 5.3. Listom zo dňa 28.02.2018 (č. l. 6) žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy z posudzovaného úverového vzťahu, a zároveň mu predložil dohodu o zrážkach zo mzdy.
6. Podľa § 551 ods.1 OZ - Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. 6.1. Tvrdenia žalobcu zodpovedajú druhovo tvrdeniam iných spotrebiteľov zastupovaných rovnakým právnym zástupcom. Tieto tvrdenia žalobcu o tom, že si neprečítal podpisované listiny a že teda nevedel, že podpisuje Dohodu o zrážkach zo mzdy, mu neprospievajú. Súd poukazuje na aktuálne rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/420/2014 uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2016, v ktorom NS SR uviedol: „Na jeho obranu (spotrebiteľa - pozn. OS Prešov) spočívajúcu v tvrdení, že si neprečítal dokument, ktorý podpisoval, možno povedať len toľko, že stále platí stará rímska zásada „právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým“, ktorá vyžaduje, aby každý zachoval aspoň minimálnu mieru opatrnosti, ku ktorej určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu šifrovaného vlastnou rukou; pokiaľ takto žalovaný nekonal a neprečítal si dokument, ktorý podpísal, musí znášať dôsledky svojho konania a túto okolnosť nemožno pričítať na ťarchu žalobcu.“ 6.2. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu v tom smere, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo povinnosť plniť a zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy, k tomu súd uvádza nasledujúce: Tento právny názor žalobcu vychádza z pripomienok Európskej komisie vo veci sp. zn. C-30/12, pričom ide iba o názor tohto orgánu, ktorý sa zatiaľ v rozhodovacej praxi SdEÚ neprejavil. Napriek tomu, že tieto pripomienky sú z 02.05.2012 a slovenský zákonodarca ich mal k dispozícii, nedošlo v samotnej úprave zrážok zo mzdy a jej uplatnenia (čo bolo Európskou komisiou vytýkané) uvedenej v § 551 OZ k žiadnej zmene, z čoho vyplýva, že tam uvedenú úpravu považuje zákonodarca za zákonnú a súladnú aj s právom EÚ. Aj zmena zákona č. 250/2007 Z.z. zakotvená do § 5a ods. 1 písm. a) žiadnym spôsobom na pripomienky nereaguje. Naviac, či už úmyselne alebo z iného dôvodu žalobca prehliada rozsudok vo veci C-34/13, kde SDEÚ uviedol - Ustanovenia smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že:
„ im neodporuje vnútroštátna právna úprava ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“ Je teda zrejmé, že SDEÚ pri inom zabezpečovacom inštitúte, a to záložnom práve uviedol, že jeho mimosúdny výkon je prípustný. Rovnako to podľa procesného súdu platí aj pri ďalšom zabezpečovacom inštitúte, a to dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá v § 551 OZ nepredpokladá, že zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky na základe súdneho rozhodnutia, preto takúto povinnosť mimo zákon konštruovať iba na základe požiadavky žalobcu nemožno. 6.3. Rovnako námietka, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne a že bez jej podpísania by úver poskytnutý nebol, je pre súd irelevantná. Ustanovenia § 9 ods.13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch umožňuje podmieniť uzavretie úverovej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy, preto súd v takomto postupe (aj keď v čase uzavretia zmluvy nebol v zákone výslovne aprobovaný) nevidí nič nezákonné (Ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté). 6.4. Pre rozhodnutie súdu teda neboli podstatné vyššie uvedené námietky žalobcu, ktorým typovo odôvodňoval spotrebiteľskú žalobu, ale to, či na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a úverovej zmluvy možno zrážky zo mzdy vykonávať. 6.5. Medzi úverovou zmluvou a zabezpečovacím inštitútom vo forme dohody o zrážkach zo mzdy je vzájomná akcesorita. To znamená, že napriek tomu, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť platným (čo aj len čiastočne) právnym úkonom, neznamená to, že na jej základe zrážky zo mzdy možno vykonávať. Je tomu tak práve vtedy, ak platne nevznikne pohľadávka, ktorú by dohoda o zrážkach zo mzdy mala zabezpečovať. 6.6 Súd preskúmal žalobu o úvere uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným a zistil, že údaje o požadovanom revolvingovom úvere, teda oferta dlžníka sa nachádza v bode 5. tejto zmluvy. Okrem iného dlžník požadoval, aby mu bol poskytnutý úver, ktorého RPMN bude predstavovať výšku 70,01% ročne. V bode 6. zmluvy sa nachádzajú údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré sú zhodné s ofertou dlžníka okrem údaja o RPMN. V zmluve bola dohodnutá RPMN vo výške 69,95% ročne.
7. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah: § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka - Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 7.1. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je uvedenie RPMN podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie v zmluve (ak zmluva inak vznikla) je sankcionované tým, že takáto zmluva je bez poplatkov a bez úrokov. Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene výšky RPMN, dochádza tým k zmene podstatných náležitostí Zmluvy a takúto odpoveď je treba považovať za nový návrh. Následne preto, aby došlo k uzavretiu Zmluvy, je potrebné túto odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy, teda dlžníkom. V uvedenom prípade k tomu nedošlo, preto treba mať za to, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú predmetom tohto konania, uzavreté neboli. Na vyššie uvedenom závere nič nemení ani ustanovenie Čl. 2 bodu 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorého:
„... Veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany Veriteľa.“ Predmetné ustanovenie treba v prospech žalovaného spotrebiteľa vykladať spôsobom vyššie uvedeným (ako novú ofertu) inak by išlo o neplatné ustanovenie z dôvodu rozporu s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.) pre rozpor s § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka. 7.2. Vyššie uvedený záver o neexistencii úverovej zmluvy bol potvrdený rozsudkom KS v PO sp. zn. 7Co/11/2017 - „Žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5. zmluvy o revolvingovom úvere predstavuje návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> Ak žalovaný zmenil údaj o RPMN fakticky išlo v zmysle ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> o odmietnutie návrhu žalobcu, ktoré je potrebné považovať za nový návrh. Tento nový návrh musel byť prijatý žalobcom v účastníkmi dojednanej písomnej forme. Povinnosť uzatvoriť zmluvu v písomnej forme priamo vyplýva z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle bodu 13 zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11. 09. 2014 na jej uzatvorenie sa vyžadovalo riadne vyplnenie zmluvy a následné podpísanie. K písomnému prijatiu nového návrhu v zmysle ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> zo strany žalobcu nedošlo, a preto ani zmluva o revolvingovom úvere platne vzniknúť nemohla.“ Rovnaký záver prijal KS v PO aj vo veci sp. zn. 6Co/320/2015 z 28.03.2017 - „Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (18.08.2011) nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 23.08.2011. K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť a fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v žiadosti žalobkyne bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 70,01 %, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru RPMN predstavovala výšku 66,59 %. V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v čase vzniku dohody. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva platne nevznikla, z tohto dôvodu žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel. Odvolací súd poukazuje na § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523457'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka s tým, že plnenie bez právneho dôvodu malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Keďže žalobkyňa vrátila žalovanému viac finančných prostriedkov ako jej bolo žalovaným poskytnutých, na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné zaviazať žalovaného. 8. Vyššie uvedený právny záver sa zdá byť prijatý minimálne väčšinovo, keďže je uvedený aj rozhodnutí KS v PO sp. zn. 17Co/73/2016, 2Co/51/2017 v rozhodnutí KS v BB sp. zn. 13Co/1266/2014, 15Co/768/2014, KS v Žiline sp.zn. 5Co/797/2014, 6Co107/2016 a ďalších.
9. Pokiaľ ide o názor žalobcu, že súčasťou zmluvy je aj „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
- Zmluva o revolvingovom úvere“, ide o listinu vydanú žalobcom až po podpise zmluvy dlžníkom, ktorá len prehlbuje nesúlad medzi návrhom a prijatím zmluvy, keďže oproti návrhu obsahuje aj ďalšie údaje ako dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru a iné. KS v Žiline vo veci sp. zn. 6Co/107/2016 k tejto otázke uviedol - Krajský súd vyhodnotil oznámenie veriteľa zaslané
dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy ako jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany odporkyne.
10. Čo sa týka samotného vyjadrenia petitu vo forme zdržania sa konania, na ktoré by pri právne bezvadnom právnom stave mal žalovaný nepochybne právo, súd uvádza, že zdržovací nárok má preventívnu povahu, pretože smeruje ako proti závadnému konaniu, ktoré rušiteľ už započal a dosiaľ v ňom pokračuje, tak aj proti konaniu, u ktorého vzhľadom k jeho sústavnosti hrozí, že v ňom bude pokračovať. Zdržovacím nárokom, ktorý vo všeobecnosti smeruje do budúcna, má byť zabránené nielen v pokračovaní protiprávneho stavu ale i v opakovaní protiprávneho konania, ktoré bolo jeho príčinou. Zdržovacím nárokom sa poškodený bráni proti tomu, aby sa konanie, ktorým sú poškodzované jeho práva, opakovalo, alebo aby bolo pokračované v konaní, ktoré predstavuje zásah do jeho práv. Extenzívnym výkladom možno dôjsť k záveru, že zdržovacím petitom sa možno domáhať aj odstránenia už existujúceho a pretrvávajúceho závadného stavu. Tak je tomu aj v prejednávanej veci. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola už predložená zamestnávateľovi žalobcu. To znamená, že zdržovací petit už v tomto prípade funkciu preventívnu nemôže mať (predloženie dohody o zrážkach zo mzdy je jednorazovým aktom), ale môže mať funkciu odstránenia závadného stavu, teda, že na základe právoplatného rozsudku bude žalovaný povinný zdržať sa ďalšieho vyžadovania zrážok zo mzdy, ktoré by mal vykonávať zamestnávateľ žalobcu, a teda bude mu povinný oznámiť, že ďalšie zrážky zo mzdy vykonávať nemožno. Pokiaľ by tak neurobil, bude zodpovedať za škodu tým spôsobenú. Na základe vyššie uvedeného má súd teda za to, že bolo dôvodné žalobe vyhovieť.
11. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods.2 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11.1. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.