Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3Pc/14/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľky L. F., A. XX.XX.XXXX, W. Q. X. A. J. S. Č. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Jánom Pekarom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie na Potočnej ulici číslo 191/39 v Skalici a jej manžela L. F., A. XX.XX.XXXX, W. A. Q. S. X, B., S. H. v konaní o rozvod manželstva takto:

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky L. F., H. P. a L. F., uzavreté dňa XX.E. XXXX, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu X., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. III. Prekladateľovi z jazyka slovenského do jazyka talianskeho a naopak T.. S. Q. súd oproti Okresnému súdu Skalica priznáva nárok za prekladateľskú a tlmočnícku činnosť v konaní súdu vedenom pod sp. zn. 3Pc/14/2016. IV. O výške náhrady trov konania prekladateľa a tlmočníka T.. S. Q. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatne rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podala dňa 31.mája 2018 na Okresnom súde Skalica návrh na rozvod manželstva s jej manželom L. F.. V návrhu uviedla, že manželstvo s manželom uzatvorila dňa XX. E. XXXX v H.- O. O. Q. X.. U oboch manželov ide o prvé manželstvo. Navrhovateľka má jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletému dieťaťu. Manžel navrhovateľky vyživovaciu povinnosť nemá. Z manželstva maloleté deti nepochádzajú. Navrhovateľka je národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti k Slovenskej republike, manžel je národnosti talianskej a štátnym občanom Talianskej republiky. Ďalej je v návrhu uvedené, že manželstvo účastníci uzavreli z lásky asi po jeden a pol ročnej známosti. Po uzavretí manželstva si spoločnú domácnosť založili a bývali na adrese X., S. Č. XXXX/X, kde v čase podania návrhu bývala iba navrhovateľka, manžel v polovici roka 2004 odišiel do Talianska kvôli pracovnej príležitosti a manželia od uvedenej doby spolužitie neobnovili. Manžel chodil za navrhovateľkou každý druhý, tretí mesiac vždy na dva týždne a navrhovateľka za manželom do Talianska počas letnej dovolenky. Napriek pobytu každého z manželov v inom štáte podľa návrhu navrhovateľky bolo manželstvo usporiadané, išlo o dobrý vzťah. Problémy v manželskom spolužití nastali v roku 2014, kedy ukončila navrhovateľka svoj pracovný pomer zdravotnej sestry u zamestnávateľa vo C. A. X. F. Q. X. a zamestnala sa v Spolkovej republike Nemecko. Manželia sa prestali stretávať kvôli pracovnej zaťaženosti u zamestnávateľa a z dôvodu vzdelávania sa navrhovateľky, v SRN musela navštevovať jazykovú školu. Došlo postupne k narušeniu citových vzťahov medzi manželmi v dôsledku odlúčenia. Manželia sa takmer rok nevideli. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že naposledy sa manželia stretli v decembri 2015 na Slovensku a boli spolu 10 dní. Od tejto doby do podania návrhu manželia spolu neboli, nestretli sa. Navrhovateľka uviedla, že s manželom intímne nežijú, nehospodária spolu. Navrhovateľka je stále zamestnaná v SRN v pozícii zdravotnej

sestry, na Slovensko dochádza raz za dva týždne. Navrhovateľka má za to, že z dôvodu narušenia vzájomných citových vzťahov nie je reálne obnovenie riadneho manželského spolužitia medzi manželmi. Tiež uviedla, že známosť s iným mužom nemá a o manželovi toto uviesť nevie. Manžel má poznatok, že podala návrh na rozvod ich manželstva. Vyslovila názor, že manželstvo nepochybne neplní svoje funkcie a nie je predpoklad, žeby ich v budúcnosti plnilo ani žeby mohlo dôjsť k obnoveniu spolužitia manželov. 2. Manžel navrhovateľky dal k veci písomné vyjadrenie, podľa ktorého sa k návrhu na rozvod manželstva pripája, súhlasí s tým, čo v ňom navrhovateľka uviedla. Navrhol manželstvo rozviesť. Navrhol súdu konať v jeho neprítomnosti z dôvodu dlhodobo naplánovaných pracovných povinností. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov, výsluchom navrhovateľky a zistil tento skutkový stav veci: 4. Podľa sobášneho listu účastníkov títo manželstvo uzatvorili dňa XX.E. XXXX, ich manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu v X. vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka má doteraz bydlisko na ňou uvedenej adrese v návrhu, čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Skalica na konanie o rozvode manželstva účastníkov v zmysle § 92 prvej vety Civilného mimosporového poriadku. 5. Výsluchom navrhovateľky vykonanom na dôkaz mal súd potvrdené, že navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti začiatkom septembra roku 2014 za pracovnou príležitosťou do Spolkovej republiky Nemecko. Tam absolvovala jazykovú školu a potom sa v Nemecku aj zamestnala. Podľa výpovede navrhovateľky po tomto jej rozhodnutí manžel už nemal dôvod bývať v X., na území Slovenskej republiky, pracoval v Taliansku a každý z manželov vykonával zamestnanie v inom štáte. Od tejto doby ani manželia nebývajú v jednej domácnosti, spoločnú domácnosť nevedú, nehospodária spolu, navrhovateľka upresnila, že je tomu tak od decembra 2015. S manželom na adrese udanej v návrhu v X. bývali v nájomnom byte, vlastnícky patriacom mestu X.. Posledný intímny styk s manželom ako súd zistil z výsluchu navrhovateľky mali manželia v auguste 2015. 6. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že je od septembra 2015 zamestnaná ako zdravotná sestra v SRN u zamestnávateľa, súdu ho označila. Netto príjem navrhovateľky je mesačne 1 900,- až 2 200,- eur, výška sa pohybuje od počtu nočných zmien. Navrhovateľka od apríla 2018 nevyužíva ubytovacie služby, dovtedy jej poskytované zamestnávateľom. Býva v nájme. Náklady na bývanie ktoré hradí prenajímateľov sú vo výške 610,- eur mesačne. Na stravu minie okolo 400,- eur. Z manželstva sa maloleté deti nenarodili a navrhovateľka v súčasnosti nemá vyživovaciu povinnosť k žiadnej nedospelej osobe. Vyslovila domnienku, že ani jej manžel nemá vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. K bytovým pomerom manžela uviedla, že v minulosti býval spolu s bratom vo veľkom byte po rodičoch a má príjem z pracovnej činnosti okolo 1 500,- eur mesačne. 7. Podľa § 18 zákona číslo 36/2005 Zbierky zákonov - Zákon o rodine a o zmene v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 8. Podľa § 19 odseku 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 10. Podľa § 23 odsekov 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 11. Z vykonaného dokazovania, vyjadrenia druhého manžela, výsluchom navrhovateľky súd vyvodil, že návrhu navrhovateľky možno vyhovieť. 12. Ustanovenie § 18 zákona o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím manželstva. Uzavretím manželstva manželia vytvárajú životné spoločenstvo, žijú spolu, spoločne sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny, prípadne sa spolu starajú o deti, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. V ustanovení § 18 a 19 Zákona o rodine sú zakotvené základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím manželstva. Ide o mravné a etické postuláty, ktoré charakterizujú vzťah manželov a ich spolužitie, zakotvené zákonodarcom ako povinnosti. Ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri

posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi podľa § 23 odseku 3 Zákona o rodine. Povinnosť žiť spolu vyplýva z účelu manželstva z ustanovenia § 1 odseku 2 Zákona o rodine, vytvorenie spoločnej domácnosti a spoločné bývanie manželov sa berie v našej spoločnosti ako pravidlo. Porušovanie osobnej povinnosti pri uspokojovaním potrieb rodiny sa chápe ako nezáujem o rodinu a manželstvo a uprednostňovanie vlastných záujmov pred záujmami rodiny. Manželia majú povinnosť vzájomne rešpektovať vzájomne svoje osobnosti, schopnosti, možnosti v záujme vyrovnaného spolužitia, k tomu majú prispievať v rámci vzájomného správania, komunikácie medzi manželmi. Vzájomná pomoc môže mať nielen materiálny charakter, ale aj charakter psychickej pomoci, vzájomnej podpory a solidárnosti. Jej porušenie môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi. 13. V zmysle ustanovenia § 22 Zákona o rodine v spojitosti s ustanovením § 23 odseku 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo rozviesť a k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v takom odôvodnenom prípade, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súdu vyplýva z dikcie uvedených ustanovení zákona povinnosť v každom prípade skúmať objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi za účelom zistenia, či manželstvo plní alebo neplní svoj účel určený Zákonom o rodine a či je alebo nie je perspektíva obnovenia riadneho manželského spolužitia. K zisteniu súd vykonal dôkaz výsluchom navrhovateľky a vyjadrením druhého manžela. Na základe výsluchu navrhovateľky, vyjadrenia jej manžela, ktorý sa stotožnil s dôvodmi pre rozvod manželstva, uvedenými navrhovateľkou v jej návrhu, súd dospel k záveru, že medzi manželmi sú vzťahy vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že manželstvo neplní ten účel, pre ktorý bolo založené. Za trvalý rozvrat v manželských vzťahov nemožno považovať rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Z výsluchu navrhovateľky, vyjadrenia jej manžela súdu vyplynulo, že od uzavretia manželstva si každý z manželov zabezpečuje svoje potreby sám, manželia neplnia vzájomnú povinnosť zabezpečovania a uspokojovania potrieb rodiny spoločne, každý podľa svojich možností, schopností, manželia dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť, nebývajú spolu, neplnia voči sebe vzájomnú vyživovaciu povinnosť, dlhodobo spolu nekomunikujú. Manželstvo podľa manželov neplní ani biologickú funkciu tak, ako to predpokladá Zákon o rodine Z pohľadu účelu, ktorý je manželstvu určovaný v ustanoveniach Zákona o rodine treba týmto zisteným skutočnostiam pripísať význam neodstrániteľnosti a kvalifikovanosti rozvratu vzťahov, vážnosti narušenia manželských vzťahov účastníkov a tak ako súd zistil z výsluchu navrhovateľky a z vyjadrenia jej manžela, nie je ani na jednej strane účastníka záujem na obnovení ich manželského spolužitia. Spoločnosť za zisteného vážneho a trvalého stavu v manželských vzťahoch, keď ide u navrhovateľky a manžela iba o faktický zväzok muža a ženy, nemôže mať záujem na udržaní takéhoto zväzku. Medzi manželmi nejde o rozpory prechodného charakteru s perspektívou obnovenia manželských vzťahov a manželského spolunažívania, preto súd návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo rozviedol, pričom súd prihliadol na skutočnosť, že z manželstva maloleté deti nepochádzajú, rozvod manželstva účastníkov preto nemôže byť na ich ujmu. 14. O nároku na trovy konania účastníkov súd rozhodol výrokom uvedeným v rozsudku pod II. v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku z dôvodu, že navrhovateľka navrhla vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a druhý manžel návrh na rozhodnutie o trovách nepodal.

15. Podľa § 2 odsek 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Výrok pod III. súd zdôvodňuje jednak ustanovením § 2 odseku 1 Civilného mimosporového poriadku, ustanovením § 155 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého prvej vety každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. V konaní vystupoval cudzí štátny príslušník, ktorého materinským jazykom je jazyk taliansky. Z dôvodu, že bolo právom druhého manžela konať v jazyku, ktorému rozumie a bolo jeho právom aj dostaviť sa na pojednávanie, právom druhého manžela je na preklad rozsudku z jazyka slovenského do jazyka talianskeho, súd ustanovil v konaní na preklad a tlmočenie z jazyka slovenského do jazyka talianskeho a naopak prekladateľa a tlmočníka T.. S. Q., ktorý bude zabezpečovať preklad rozsudku. Súd má povinnosť rozhodnúť v rozsudku aj o nároku tlmočníka a prekladateľa súdnych písomností, preto súd rozhodol, že prekladateľ a tlmočník má oproti štátu, keďže trovy prekladu znáša štát, nárok oproti štátu za prekladateľskú a tlmočnícku činnosť.

17. O výške náhrady trov konania prekladateľa a tlmočníka súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku môžu podať manželia odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo, prekladateľ iba proti výroku pod III. rozsudku. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa paragrafu 27 odsek 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.