Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-1T/102/2018

Uznesenie

Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom, dňa 10.09.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por., z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. trestné stíhanie proti obv. F. M., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom Č., okr. Č., adresa na doručovanie S., F. XXX, okr. Č., pre skutok:

v presne nezistenom čase, v dňoch 27.08.2017, 05.09.2017, 12.09.2017 a 28.09.2017 v kancelárii Pozemkového spoločenstva X., so sídlom S. - X. Č.. XX, okres Č. od Ing. U. M. prevzal finančné prostriedky za U. K. dňa 27.08.2017 v sume 101,19 €, za Y. M. dňa 05.09.2017 v sume 101,19 €, za U. M. dňa 12.09.2017 v sume 101,19 €, za H.. Š. M. dňa 12.09.2017 v sume 101,19 € a za Y. M. dňa 28.09.2017 v sume 101,19 € z vykonanej ťažby drevnej hmoty na parcelách č. EKN č. XXXX, EKN č. XXXX, EKN č. XXXX v meste S., v katastrálnom území S. s tým, že sa zaviazal tieto finančné prostriedky vyplatiť svojím súrodencom, avšak obvinený F. M. im tieto finančné prostriedky nevyplatil, finančné prostriedky si ponechal a použil ich pre vlastnú potrebu, čím poškodeným Y. M., T. M., Q. M., U. M. a U. K. spôsobil svojím konaním škodu v sume 505, 95 €,

právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák.

z a s t a v u j e ,

pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

odôvodnenie:

Prokurátorka okresnej prokuratúry podala dňa 02.08.2018, pod Pv 142/18/5502 na Okresný súd Čadca obžalobu na obv. F. M., pre vyššie uvedený skutok, právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Súd postupom podľa ust. § 241 ods. 1 Tr. por. podanú obžalobu preskúmal a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:

Uznesením zo dňa 22.02.2018 pod ČVS: ORP-80/TU-CA-2018 poverený príslušník PZ podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začal trestné stíhanie pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. a súčasne podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesol obvinenie voči F. M. pre skutok uvedený vo výroku uznesenia.

Po vznesení obvinenia boli v predmetnej veci vypočutý obvinený, poškodení a svedok G.. U. M.. Ďalej boli v rámci vyšetrovania zadovážené listinné dôkazy a výpisy z listu vlastníctva, výdavkové doklady, správy o povesti a odpis z registra trestov. Okrem vyššie uvedených dôkazov neboli žiadne iné dôkazy po vznesení obvinenia vykonávané.

Zo spisového materiálu je ďalej zrejmé, že obvinený nepodal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť.

Prokurátorka v obžalobe podanej súdu navrhla na hlavnom pojednávaní vypočuť obvineného, svedka G.. U. M., prečítať svedecké výpovede poškodených a ostatné listinné dôkazy.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Tr. por. .

Podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Okresný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že podanie obžaloby prokurátorom nebolo dôvodné, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že skutok, kladený obvinenému za vinu nie je trestný čin.

Z výpovedí obvineného a svedkov vyplýva nasledovný skutkový stav:

Obvinený F. M. uviedol, že je spoluvlastníkom parciel EKN č. XXXX, EKN č. XXXX, EKN č. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Turzovka. Ďalšími spoluvlastníkmi sú jeho súrodenci U. M., zomr. Y. Š. M., M., U. U. a zomr. Y. M.. Po zosnulých Š. Y. Y. M. neprebehlo dedičské konanie, pričom Y. M. nemal deti. Keďže vedel, že na uvedených parcelách sa vykonávala ťažba , bol niekedy v auguste roku 2017 za lesným hospodárom G.. U. M. a žiadal ho o výplatu podielu za ťažbu drevnej hmoty, na čo mu bolo vyplatených 101,19 €, pričom mu G.. M. povedal, že podiely tam majú aj jeho súrodenci, nemá na nich kontakt a nevie kam im má peniaze poslať. Potom prevzal v mesiaci august a september 5 x sumu 101,19 € ako podiely za súrodencov, celkovo vo výške 505,95 €. Po prevzatí hotovosti podpísal výdavkový doklad a G.. M. povedal, že sa so súrodencami skontaktoval a má od nich povolenie na prevzatie platieb. Žiadnemu zo súrodencov podiel nevyplatil, pričom pri osobnom kontakte im podiely vyplatí.

Svedok - poškodený U. M. uviedol, že obvinený F. M. mu nevyplatil jeho podiel za ťažbu drevnej hmoty v sume 101,19€, ani ho nijakým spôsobom nekontaktoval, pričom nemal súhlas na prevzatie jeho podielu od Ing. U. M.. S obvineným sa nestretáva, ani neboli v žiadnom kontakte, preto mu nemohol dať súhlas, aby od G.. M. prevzal jeho podiel. Konaním obvineného mu vznikla škoda 121,43€ vrátane podielu za zomr. brata Y. M..

Svedkyňa - poškodená Y. M. odmietla vypovedať a podľa § 211 Tr. por. nedala súhlas s trestným stíhaním obvineného F. M., ktorý jej brat, k náhrade škody sa nepripája.

Svedok - poškodený T. M. - synovec obvineného vypovedal, že s obvineným sa nestýka, k trestnému stíhaniu sa nepripája, nedáva súhlas k trestnému stíhaniu obvineného.

Svedok - poškodený Q. M. - synovec obvineného odmietol vypovedať, nedal súhlas na trestné stíhanie obvineného, náhradu škody nežiada.

Svedkyňa U. K. - sestra obvineného vypovedala, že je spoluvlastníkom parciel č. EKN XXXX, EKN XXXX a EKN XXXX v katastrálnom území S.. Obvinený ju nekontaktoval, nevyplatil jej žiadne peniaze, súhlas k prevzatiu peňazí mu nedala. Pripája sa k k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody, dáva súhlas na trestné stíhanie obvineného.

Svedok G.. U. M. uviedol, že vykonáva funkciu odborného lesného hospodára pre pozemkové spoločenstvo X. so sídlom S. X. Č.. XX. Na parcelách č. EKN XXXX, EKN XXXX a EKN XXXX sa vykonala ťažba v roku 2015 a následne aj v roku 2016. Nemal na všetkých spoluvlastníkov kontakty a preto finančné prostriedky získané z predaja drevnej hmoty boli u neho uložené dovtedy, kým za ním neprišiel obvinený F. M., ktorému vyplatil najskôr jeho podiel vo výške 101,19€, opätovne za ním prišiel 27.8.2017, kedy mu uviedol, že sa skontaktoval so sestrou pani U. a má mu finančné prostriedky za jej podiel vyplatiť a on jej ich odovzdá. Na základe uvedeného mu peňažné prostriedky pre pani U. vyplatil a

povedal mu, že peniaze za podiely tam majú aj ostatný súrodenci. 5.9.2017 prišiel obvinený opäť žiadal vyplatenie podielu za Y. M., rovnako prišiel 12.09.2017, kde prevzal podiel za U. M. a za Š. M., naposledy prevzal peniaze za podiel Y. M.. Spolu prevzal obvinený 507,14 €.

Z listinných dôkazov mal súd preukázané nasledovné:

- Z výdavkových pokladničných dokladov (č.l. 7-11) vyplýva, že obvinený prevzal od U. M. spolu sumu 607,14 €,

- Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX Č.. XXXX, spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. EKN XXXX, XXXX, XXXX sú okrem iných obvinený a poškodení,

- Zo správy o povesti vyplýva obvinený nebol v meste S. trestaný pre priestupok,

- Podľa výpisu z evidencie priestupkov obvinený bol opakované postihnutý pre spáchanie priestupku proti plynulosti cestnej premávky o proti občianskemu spolunažívaniu,

- Obvinený má 9 záznamov v registri trestov, naposledy bol právoplatnej uznaný vinným pre prečin podľa § 352 ods. 1 Tr, zák., hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený.

Základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci vykonať súdne pojednávanie je podanie obžaloby prokurátorom. V zmysle § 234 ods. 1 Tr. por. prokurátor podá obžalobu vtedy, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.

Posúdenie tejto otázky závisí od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom a úzko súvisí s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia sú orgány činné v trestnom konaní pred podaním obžaloby povinné postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Náležité zistenie skutkového stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru dokazovania, ktorú musí v konaní vykonať aby bola táto požiadavka splnená. Orgán činný v trestnom konaní musí vykonať také dôkazy, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.

Prokurátor je v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. povinný zákonom upraveným postupom vždy náležite zistiť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie a z neho vychádzať pri každom procesnom i hmotnoprávnom rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o podaní obžaloby v zmysle § 234 ods. 1 Tr. por.

Preto aj postup prokurátora podľa § 234 ods. 1 Tr. por. (podanie obžaloby) predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby z neho bolo zrejmé, že:

- skutok sa stal,

- skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,

- existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený,

- nie sú dané okolnosti, vylučujúce trestnú zodpovednosť (§ 22, § 23 Tr. zák.) a

- nie sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu (§ 24, § 25, § 26, § 27, § 28, § 29, § 30 Tr. zák.).

Vyššie uvedené podmienky tvoria nevyhnutný základ na posúdenie, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú podstavenie obvineného pred súd. Ak nebude splnená čo i len jedna z nich, oprávnene a opodstatnene prichádza do úvahy postup súdu podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por.

V prípravnom konaní je nevyhnutnou povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou pristupovať k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti obvinenému a okolností svedčiacich v prospech obvineného. Ak v prípravnom konaní nie sú náležite zistené a dôkazne podložené aj tieto skutočnosti, nemôže prokurátor udržateľne argumentovať, že výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.

Pri preskúmaní obžaloby v intenciách § 241 Tr. por. treba hodnotiť výsledky prípravného konania aj z toho hľadiska, či odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Jeho účelom nie je riešenie otázky viny na podklade podrobného rozboru a vyhodnotenia dôkazov tak ako na hlavnom pojednávaní pri rešpektovaní zásady rovnosti strán v konaní pred súdom (§2 ods. 14 Tr. por.); v každom prípade však treba hodnotiť výsledky prípravného konania z hľadiska, či odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. V trestnej veci obvineného F. M. na otázku, či výsledky prípravného konania odôvodňujú jej postavenie pred súd treba odpovedať záporne.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.

Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Trestné stíhanie po preskúmaní obžaloby sa nemôže zastaviť, ak vec nie je náležite objasnená a dajú sa zistiť ešte ďalšie okolnosti, ktoré môžu podozrenie proti obvinenému buď ďalej zosilniť alebo naopak zoslabiť, v danom prípade má samosudca za to, že vec bola v prípravnom konaní náležite objasnená a do úvahy neprichádza vykonanie iných dôkazov ako tých, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní (tak prokurátor, ako aj obvinený nenavrhujú vykonanie ďalších dôkazov).

Možno pripustiť, že súd v zmysle § 2 ods. 11 Tr. por. môže vykonať na hlavnom pojednávaní aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Iniciatíva súdu pri vykonávaní dôkazov má však svoje hranice a tie končia tam, kde začínajú hranice spravodlivého procesu (§ 2 ods. 7) a hranice rovnosti strán v konaní pred súdom a kontradiktórneho procesu (§ 2 ods. 14).

V zmysle § 1 Tr. por. je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu na strane druhej, ktoré budú pred súdom predkladať a vykonávať dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú, pričom ich posúdenie bude úlohou súdu ako nestranného rozhodovacieho orgánu. Platí teda, že súd má rozhodnúť spor medzi prokurátorom (štátom) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom, ale aj zásady spravodlivého procesu.

Podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. to si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Prečin sprenevery je úmyselným trestným činom. Objektívna stránka spočíva v prisvojení si cudzej veci, ktorá bola páchateľovi zverená a spôsobením malej škody.

Za daného skutkového stavu mal samosudca preukázané, že obvinený prevzal od G.. U. M. v kancelárii Pozemkového spoločenstva X. so sídlom v S., X. Č.. XX finančné prostriedky za U. K. v sume 101,19 €, za Y. M. v sume 101,19 €, za U. M. v sume 101,19 € za H.. Š.S. M. v sume 101,19 € a za Y. M. v sume 101,19 €. Poškodení U. K. a U. M. súhlasili s trestným stíhaním obvineného, nevyužijúc ustanovenie § 211 Tr. por. Poškodení Y. M., T. M. Y. Q. M. (za zomr. H.. Š. M.) s trestným stíhaním obvineného nesúhlasili. Poškodený zomr. Y. M. nemá právnych nástupcov, budú po ňom dediť obvinený a poškodení.

Je teda zrejmé, že škoda, ktorá vznikla konaním obvineného je vo výške 202,38 €, a v prípade, že by sa pripočítal dedičský podiel po zomr. Y. M., išlo by o škodu vo výške 242,86 €. Nakoľko poškodení Y. M., T. M. a Q. M. nedali súhlas na trestné stíhanie obvineného, k trestnému stíhaniu sa nepripojili, náhradu škody nežiadali, je zrejmé, že zákonom požadovaná malá škoda nevznikla a teda nemôže ísť ani o trestný čin. Naviac trestné právo má byť uplatňované ako najkrajnejší prostriedok k postihu typovo najzávažnejších prípadov porušenia práva a tam, kde prostriedky iných právnych odvetví už nie sú možné alebo účinné (subsidiarita trestnej represie, tzv. ultima ratio). Orgány činné v trestnom konaní sú okrem iného povin- né zaobstarať dôkazy potrebné k tomu, aby bolo možné odlíšiť občianskoprávny alebo obchodný vzťah od trestnej činnosti.

Trestné právo a trestnoprávna kvalifikácia určitého konania ako trestného činu, ktoré má súkromnop- rávny základ, nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych, resp. civilných alebo obchodných vzťahov, ktoré sú závislé predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby sa náležite staral o svoje práva, ktorým má súdna moc posky- tovať ochranu. Je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný prostriedok, ktorý má význam pre- dovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súk- romnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby si strážil svo- je práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne pre- berali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana prevažne celospoločenských hodnôt a nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnop- rávnej sfére. Ústavný súd k tomu dodáva, že je v právnom štáte neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, t. j. ak nie sú tu predpoklady celkom nespochybniteľ- ne zistiteľné. Princíp subsidiarity trestnej represie totiž vyžaduje, aby štát uplatňoval prostriedky trestné- ho práva zdržanlivo, t. j. predovšetkým tam, kde iné právne prostriedky zlyhávajú alebo nie sú efektívne.

Súd má za to, že v danom prípade sa jedná o občiansko - právny spor, ktorý mohli a mali poškodení uplatniť v civilnom procese v zmysle ustanovenia § 20 zákona. Č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Trestné súdnictvo nemôže vykonávať funkciu exekútora, kde sa to poškodeným hodí, aby sa vyhli poplatkom za civilný spor. Je zrejmé, že poškodených je jednoduchšie podať trestné oznámenie a preukázanie svojich tvrdení preniesť na orgány činné v trestnom konaní. Poškodení majú možnosť svoje záujmy hájiť pred civilným súdom a nie je na mieste zneužívanie orgánov činných v trestnom konaní a trestné súdy na vymáhanie svojich pohľadávok.

Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko súd má jednoznačne preukázané, že skutok, popísaný v obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry v Čadci nie je trestným činom rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia a postupom podľa cit. ust. § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por., z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. trestné stíhanie obvineného F. M. zastavil, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Týmto rozhodnutím nie sú ukrátené práva poškodených na podanie občiansko - právnej žaloby a vymáhanie svojho nároku v civilnom procese.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu môžu prokurátor aj obvinený podať sťažnosť do 3 dní od oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Čadca na Krajský súd v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok.