Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoKR-14-2024.pdf
PDF · 107.03 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/14/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava IČO:30 807 484; adresa pre doručovanie písomností : Sociálna poisťovňa pobočka Banská Bystrica Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica proti žalovanému JUDr. František Vavráč so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica správca konkurznej podstaty úpadcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX bytom B. XXXX/XX XXX XX D. D. o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 28 Cbi/20/2016-69 zo dňa 04. marca 2019 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 28 Cbi/20/2016-69 zo dňa 04. marca 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 28Cbi/20/2016-185 zo dňa 04. mája 2022 v napadnutej prvej výrokovej vete mení tak, že určuje, že pohľadávky žalobcu - poistné za mesiace 5/2015 - 08.10.2015 v sume 718,07 Eur sú pohľadávkami proti podstate a budú uspokojené z výťažku zo speňaženia majetku konkurznej podstaty úpadcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX D. D., v konkurze vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod č. k. XX/XX/XXXX.
II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 28 Cbi/20/2016-69 zo dňa 04. marca 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 28Cbi/20/2016-185 zo dňa 04. mája 2022 v napadnutej druhej výrokovej vete mení tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom žalobu o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate zamietol a súčasne žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 22.6.2016 sa žalobca domáhal určenia pohľadávky vo výške 718,07 eur ako pohľadávky proti podstate. Uviedol, že dňa 4.6.2015 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 105/2015 uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XX/XX/XXXX o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX D. D. (úpadca). Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. František Vavráč so sídlom kancelárie Horná 51, 974 01 Banská Bystrica. Prihláškou zo dňa 4.6.2016 si žalobca uplatnil u správcu konkurznej podstaty úpadcu pohľadávky proti podstate vo výške 718,07 eur titulom nezaplateného splatného poistného na sociálne poistenie za mesiac máj 2015 až október 2015 podľa saldokonta odvádzateľa. Žalovaný dňa 13.6.2016 poprel prihlásené pohľadávky z dôvodu, že neuznáva právny dôvod pohľadávky proti podstate s poukazom na ust. § 157 ods. 2 ZKR.
2. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR a nemožno ju subsumovať ani pod inú triedu pohľadávok špecifikovaných v ostatných písmenách druhého odseku § 87 ZKR, ani iných ustanoveniach ZKR v spojení s ust. § 87 ods. 2 písm. m/ ZKR. Nesúhlasil s extenzívnym výkladom žalobcu, v zmysle ktorého pohľadávka sa viaže na prevádzkovanie podniku pred vyhlásením konkurzu, považoval to za neprípustné, pretože takýto výklad by odporoval podstate pohľadávok proti podstate. Zákonnú podmienku „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ zakotvenú v ust. § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR je podľa názoru okresného súdu nevyhnutné interpretovať systematicky vo vzťahu k ust. § 88 ZKR. V zmysle ust. § 88 ZKR prevádzkovaním podniku sa rozumie výkon podnikateľskej činnosti úpadcu súvisiaci s jeho predmetom podnikania po vyhlásení konkurzu v záujme zabezpečenia vyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Pokiaľ by súd pripustil takýto výklad prezentovaný žalobcom, priečil by sa nielen logickému výkladu s ohľadom na zámer zákonodarcu, ale aj gramatickému výkladu ust. § 87 ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého pohľadávkami proti podstate sú iba také pohľadávky, ktoré zákon v citovanom ustanovení určuje. Jedná sa pritom o taxatívny výpočet pohľadávok uvedením zákonných podmienok, ktorých splnenie je nevyhnutné, aby bolo možné konkrétnu pohľadávku považovať za pohľadávku proti podstate. Z hľadiska zákonnej definície pohľadávok proti podstate účinnej od 1.1.2012 už nie je relevantný iba čas vzniku pohľadávky (ako tomu bolo v prípade verejnoprávnych nárokov v predchádzajúcej právnej úprave účinnej do 31.12.2011), ale rozhodujúca je povaha nároku a splnenie všetky zákonom požadovaných podmienok. Pohľadávkami proti podstate sú iba tie pohľadávky, ktoré sú ako pohľadávky proti podstate taxatívne vymedzené v ust. § 87 ods. 2 ZKR. Pohľadávky žalobcu je možné v konkurze uplatniť iba prihláškou v súlade s § 28 ZKR. Ďalej okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o pohľadávky na poistnom pre sociálne poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ZKR v ustanovení § 87 ods. 2 výslovne zakotvil, že tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate iba v prípade, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR alebo súvisia so správou a speňažovaním majetku ( § 87 ods. 2 písm. k/ ZKR). Pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie sú teda pohľadávkami proti podstate iba v prípade zákonných predpokladov ustanovených v § 87 ods. 2 písm. i/ alebo k/ ZKR, t. j. musí ísť o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a súčasne musí súvisieť s prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo musí súvisieť so správou a speňažovaním majetku úpadcu v konkurze. Okresný súd zdôraznil, že pohľadávky z titulu poistného na sociálne poistenie vzniknuté po vyhlásení konkurzu, ktoré nesúvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu ani so správou a s prevádzkovaním podniku, ale pred vyhlásením konkurzu nie sú ako pohľadávky proti podstate taxatívne zakotvené ustanovením § 87 ods. 2 ZKR, nejde v tom prípade o pohľadávku proti podstate.
3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní sa bránil tým, že sa jedná o pohľadávky proti podstate, pretože ide o neuhradené sociálne poistenie za obdobie 05/2015 – 08.10.2015 v úhrnnej sume 718,07 eur. Žalobca bol do 8.10.2015 vedený v Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica ako aktívny odvádzateľ poistného, ako samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej vznikla odvodová povinnosť na základe predloženého daňového priznania za rok 2014 a zanikla pozastavením podnikateľskej činnosti ku dňu 8.10.2015. Odvolateľ uviedol, že pohľadávky uplatnené žalobcom sú pohľadávkami proti podstate v súlade s § 87 ZKR, ktorý v odseku 2 len príkladmo uvádza pohľadávky proti podstate, pričom môžu byť aj pohľadávky takého charakteru, z ktorých vyplýva, že nemusia nutne súvisieť s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, ani so správou a speňažovaním majetku. Pre určenie ako prihlásiť pohľadávky do konkurzu je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu, keď nastávajú tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne účinky spojené s vyhlásením konkurzu. Predmetný konkurz bol vyhlásený dňa 5.6.2015. Po uvedenom dni bol žalovaný (úpadca) v Sociálnej poisťovni evidovaný ako aktívny odvádzateľ, ktorý bol z tohto dôvodu a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení povinný v zákonnej lehote splatnosti zaplatiť pohľadávky proti podstate, poistné na sociálne poistenie 05/2015 - 8.10.2015 v uplatnenej sume 718,07 eur. Pri posudzovaní, či ide o pohľadávku proti podstate, alebo pohľadávku, ktorú je potrebné prihlasovať do konkurzu prihláškou, nie je rozhodný moment splatnosti, ale moment jej vzniku. Za pohľadávky proti podstate sa v zásade považujú len tie pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Zákonná úprava ďalej definuje pohľadávky proti podstate na pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti jednotlivým oddeleným podstatám, pričom v ustanovení § 87 ods. 2 ZKR presne vymedzuje, v akom poradí sa majú pohľadávky uspokojovať. Odvolateľ zdôraznil, že povinnosť platiť poistné a pohľadávka žalobcu na zaplatenie poistného tak súvisela s prevádzkovaním podniku úpadcu pred vyhlásením konkurzu, čím bola splnená podmienka vecnej súvislosti pohľadávky veriteľa s prevádzkovaním podniku úpadcu. Z
podkladov predložených žalobcovi vyplýva, že úpadca pozastavil činnosť od 09.10.2015, čo preukazuje Registračným listom FO, ktorý bol predložený Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica dňom 9.10.2015, takže tvrdenie, že činnosť úpadca ukončil dňom vyhlásenia konkurzu z podkladov nevyplýva. Na základe tejto skutočnosti a s poukázaním na ustanovenie § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva povinnosť úpadcu platiť poistné. Z uvedených dôvodov odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
4. Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že prejednávaná vec spadá do rozsahu ust. § 87 ods. 2 ZKR nepovažuje za správnu, lebo toto ustanovenie je kogentné a predpokladá len také skutkové situácie, ktoré možno zahrnúť len pod prípady, ak ide o faktické prevádzkovanie podniku. V tejto súvislosti poukázal na znenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii k danej problematike v ustanovení § 87 ods. 2 písm. j/. Zdôraznil, že pohľadávky musia súvisieť s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Ak podnik úpadcu, ktorý jediný pred vyhlásením konkurzu podnik prevádzkoval, nevykonával žiadnu činnosť je nečinný, tak nemôže ísť o prevádzkovanie podniku, preto tieto druhy poistného nemôžu súvisieť s prevádzkovaním podniku, ak sa podnik neprevádzkuje. Z toho dôvodu pohľadávky tak nemôžu spadať do rozsahu tohto ustanovenia, lebo toto sa týka len takých pohľadávok, ktorých vznik je naviazaný na prevádzku podniku počas konkurzu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č. k. XXXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 29. októbra 2019 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 28 Cbi/20/2016-69 zo dňa 04. marca 2019 potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatoval, že uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR a nie možné ju podradiť ani pod inú triedu pohľadávok podľa § 87 ods. 2 ZKR, ani iných ustanovení ZKR v spojení s ustanovením § 87 ods. 2 písm. m/ ZKR. Poukázal na to, že ustanovenie § 87 ods. 2 ZKR zakotvuje, že pohľadávky proti podstate sú iba v prípade, ak súvisia s prevádzkovaním podniku (§ 87 ods. 2 písm. i ZKR) alebo súvisiace so správou a speňažovaním majetku podľa § 87 ods. 2 písm. k/ ZKR. V danom prípade uplatnená pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu a je ju možné uplatniť iba prihláškou podľa § 28 ZKR.
7. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
8. Proti rozsudku Krajského súd v Banskej Bystrici podal dovolanie žalobca a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. X E.-XXX zo dňa 19. decembra 2023 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. októbra 2019 č. k. XXXXXX/XX/XXXX-XXX v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 08. júna 2022 č. k. XXXXXX/XX/XXXX-XXX zrušil a vec vrátil Krajskému súd v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 21. mája 2020 č. k. 28 Cbi/20/2016-152.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v odôvodnení zrušujúceho uznesenia okrem iného uviedol, že „podľa najvyššieho súdu je pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok tejto osoby potrebné pre účely § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR považovať za súvisiacu s osobnou zložkou podniku úpadcu, a to bez ohľadu na to, či skutočne správca po vyhlásení konkurzu pokračoval v prevádzkovaní podniku úpadcu. Povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie je verejnoprávnou povinnosťou, ktorá trvá a bez ohľadu na to, či správca skutočne prevádzkuje podnik úpadcu počas konkurzu. Je zodpovednosťou správcu, pokiaľ už nebude pokračovať v prevádzkovaní podniku úpadcu, aby uskutočnil úkony v zmysle § 29 dňa ods. 4 ZSP smerujúce k zániku povinnosti platiť poistné. Pohľadávka žalobcu, ktorej určenia sa žalobca domáha v tomto konaní, tak podľa najvyššieho súdu predstavuje pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, teda pohľadávku súvisiacu s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“.
10. Na základe uvedeného prijatého právneho názoru najvyšší súd konštatoval, že dovolanie žalobcu je nielen prípustné, ale aj dôvodné, preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že odvolací súd je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným dovolacím súdom (§ 455 CSP).
11. Najvyšší súd zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým okresný súd rozhodol, že žalobca nie je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.
12. Po rozhodnutí najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, ktorý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. októbra 2019 č. k. XXXXXX/XX/XXXX-XXX v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 08. júna 2022 č. k. XXXXXX/XX/XXXX-XXX zrušil a vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie, bol odvolací súd povinný opätovne prejednať odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 28Cbi/20/2016-69 zo dňa 04. marca 2019, ktorým okresný súd žalobu o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate zamietol.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
14. Predmetom odvolacieho konania po rozhodnutí najvyššieho súdu zostalo preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorý žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, pretože nesúvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.
15. Podľa § 87 ods. 1 ZKR pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.
16. Podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.
17. Podľa § 87 ods. 7 ZKR Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.
18. Podľa § 87 ods. 8 ZKR Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
19. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je jeho tvrdenie, že pre určenie ako prihlásiť pohľadávku do konkurzu je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu, kedy nastávajú tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne účinky spojené s vyhlásením konkurzu. V danej veci bol predmetný konkurz vyhlásený dňa 5.6.2015, po uvedenom dni bol žalovaný (úpadca) v sociálnej poisťovni evidovaný ako aktívny odvádzateľ, ktorý bol z tohto dôvodu a v zmysle citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení povinný v zákonnej lehote splatnosti zaplatiť pohľadávky proti podstate poistné na sociálne poistenie za obdobie 05/2015- 8.10.2015 v sume 718,07 eur.
20. Žalobca ako odvolateľ v odvolaní zdôraznil, že povinnosť platiť poistné a pohľadávka žalobcu na zaplatenie poistného súvisela s prevádzkovaním podniku úpadcu pred vyhlásením konkurzu, čím bola splnená podmienka vecnej súvislosti pohľadávky veriteľa s prevádzkovaním podniku úpadcu. Z podkladov predložených žalobcovi vyplýva, že úpadca pozastavil činnosť od 09.10.2015 čo preukázal Registračným listom FO, ktorý bol predložený žalobcovi, takže tvrdenie, že činnosť úpadca ukončil dňom vyhlásenia konkurzu podľa žalobcu z podkladov nevyplýva. Na základe tejto skutočnosti a s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení vyplýva povinnosť úpadcu platiť poistné.
21. Najvyšší súd ako súd dovolací, ktorého právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení je odvolací súd viazaný, okrem iného poukázal na uznesenie najvyššieho súdu z 27. septembra 2017 sp. zn. XXXXX/X/XXXX publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 9/2018 pod č. 94, v ktorom dospel najvyšší súd k záveru, že „pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu v zmysle zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a preto predstavujú pohľadávky proti všeobecnej podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i/ zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov. Platí to aj v prípade, ak zamestnancom úpadcu správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu neprideľoval žiadnu prácu a tiež, ak správca ukončil so zamestnancami úpadcu pracovný pomer a plynie im výpovedná doba“. Ďalej dovolací súd v predmetnom rozhodnutí, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici poukázal aj na závery rozsudku najvyššieho súdu z 27. októbra 2015 sp. zn. XXXXX/XX/XXXX, podľa ktorého pojem „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je potrebné vykladať v zmysle definície podniku uvedenej v ustanovení § 5 Obchodného zákonníka s tým, že ak správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu.
22. Podľa názoru dovolacieho súdu v konaní nebolo sporné časti časové hľadisko vzniku pohľadávok žalobcu. Pri riešení právnej otázky, či pohľadávku žalobcu na poistnom na sociálnom poistení vzniknutú po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu je možné považovať za pohľadávku súvisiacu s prevádzkovaním podniku počas konkurzu najvyšší súd zohľadnil, že uvedená pohľadávka vznikla na základe toho, že úpadca mal za rok 2014 príjem, ktorý mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení založil účasť na sociálnom poistení a spôsobil vznik jeho povinnosť platiť odvod na sociálne poistenie. Uvedený príjem bol dosahovaný na základe podnikateľskej činnosti úpadcu a súvisel s prevádzkovaním podniku úpadcu. Úpadca bol až do 08. októbra 2015 evidovaný v živnostenskom registri ako prevádzkovateľ živnosti a správca v tomto čase rovnako neuskutočnil ani úkon v zmysle § 21 ods. 4 veta druhá zákona o sociálnom poistení, ktorým by žalobcovi oznámil, že úpadca už nevykonáva podnikateľskú činnosť. Z pohľadu žalobcu tak úpadca naďalej vykonával samostatne zárobkovú činnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ ZSP.
23. Na základe uvedeného pohľadávka, ktorej určenia sa žalobca domáha v tomto konaní, tak podľa najvyššieho súdu predstavuje pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, teda pohľadávku súvisiacu s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.
24. S poukazom na právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v spojení s opravným uznesením v zmysle § 388 CSP zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
25. Odvolací súd na prejednanie odvolania nepovažoval za potrebné nariadiť pojednávanie podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie všetkými dôkazmi predloženými sporovými stranami, čo vyplýva z odseku 5 napadnutého rozhodnutia. Neboli sporné skutkové zistenia súdu prvej inštancie ohľadne včasnosti doručenia žaloby, nebola sporná ani otázka vzniku platiť poistné vo výške v akej bolo prihlásené, popretý bol právny dôvod a výška prihlásenej pohľadávky, keď podľa názoru súdu prvej inštancie dôvody popretia správcom konkurznej podstaty nasvedčujú popretie poradia pohľadávky, teda sporná bola otázka, či pohľadávka vzniknutá po vyhlásení konkurzu z titulu nezaplateného poistného je pohľadávkou proti podstate. Z uvedeného dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie, pretože nesprávna bola iba interpretácia správne zistených skutkových skutočností. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie neaplikoval také ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom posúdení nebolo použité a bolo by pre rozhodnutie veci rozhodujúce, preto nebolo vo veci potrebné ani vyzvať žalovaného podľa ustanovenia § 382 CSP, aby sa vyjadril k použitiu iného právneho predpisu.
26. Ohľadne potreby nariadiť pojednávanie v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP v prípade, ak dochádza odvolacím súdom k zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vychádzal odvolací súd napríklad aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X E. XX/XXXX zo dňa 28. novembra 2019, podľa ktorého ustanovenie § 385 ods. 1 CSP nepovažuje za nutné, aby sa spravidla
vždy nariaďovalo pojednávanie, ktoré by zbytočne časovo predlžovalo konanie. Zakotvila preto pravidlo, podľa ktorého je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie iba v tomto ustanovení vymenovaných prípadoch t.j., ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
27. Aj keď odvolací súd pôvodne rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým žalobu zamietol, potvrdil a zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatoval, že uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate, po vyslovení právneho názoru dovolacím súdom a po preskúmaní veci prišiel k záveru, že keďže podnik úpadcu bol prevádzkovaný až do 08.10.2015 a od 09.10.2015 došlo k pozastaveniu činnosti úpadcu, čo vyplýva z vykonaného dokazovania, je nesporné, že uplatnená pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate.
28. Odvolací súd konštatuje, že aj právny názor najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, ktorý zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým je odvolací súd viazaný, je ten, že pohľadávka žalobcu, ktorej určenia sa žalobca domáha v tomto konaní predstavuje pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, teda pohľadávku súvisiacu s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.
29. Z dôvodu, že súd prvej inštancie vykonal vyčerpávajúce dokazovanie, dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade má možnosť o odvolaní žalobcu rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, keďže nedoplňoval ani neopakoval dokazovanie k veci samej, preto rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutej prvej výrokovej vete v zmysle § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
30. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo veci samej, v zmysle § 396 ods. 2 CSP zmenil rozsudok okresného súdu aj v napadnutej druhej výrokovej vete o nároku na náhradu trov konania a rozhodol, že žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).
31. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, a § 453 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom aj dovolacom konaní úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
32. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).