Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-72-2018.pdf
PDF · 76.78 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/72/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému K. K. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, e/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 10. 5. 2018 sp. zn. 3T/147/2017 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 10. septembra 2018 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.
odôvodnenie:
Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 3T/147/2017 zo dňa 10. 5. 2018 podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obžalovaného spod skutku obžaloby pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, e/ ods. 3 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
od presne nezisteného času, od roku 1998 v Michalovciach, v byte na ulici Okružnej č. 1306/989 a následne v bytoch v meste Michalovce, kde spoločne býval s manželkou C. K., rod. I., jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tým spôsobom, že ju opakovane fyzicky napádal tak, že do nej sácal takou intenzitou, že spadla na zem, potom do nej kopal, fackoval ju, vulgárne jej nadával, ponižoval ju, že je tlstá, vyhadzoval ju z bytu, čo vyvrcholilo v roku 2012 tak, že po fyzickom ataku stratila vedomie a vtedy ju už fyzicky nenapadal, avšak od tejto doby jej spôsoboval psychické utrpenie tým, že sa správal agresívne, často jej vulgárne nadával, čo sa vystupňovalo koncom roku 2014 a začiatkom roku 2015, kedy ju začal podozrievať z nevery, rozbíjal veci v domácnosti, posielal jej rôzne SMS správy, denne jej aj 20-krát telefonoval, čo vyvrcholilo dňa 16.3.2017, kedy mu oznámila, že podala žiadosť o rozvod, čo jeho agresivity vystupňovalo, začal na ňu kričať, vyhrážal sa jej, vyhadzoval ju z bytu a keď mu povedala, že zavolá políciu, jej povedal, že každý policajt pochopí, že takú osobu mať doma nemôže, načo odišiel domov, kde začal brúsiť kuchynské nože a celý čas jej vulgárne nadával, v dôsledku čoho také dlhotrvajúce a postupne sa stupňujúce fyzické a psychické útoky zanechali na fyzickom a psychickom zdraví poškodenej C. K. trvalé stopy, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 10. 5. 2018. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že so záverom okresného súdu sa nestotožňuje. Je toho názoru, že pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby vo väčšine prípadov je jediným svedkom sám poškodený, nakoľko ide o trestný čin, ktorého sa dopúšťa páchateľ v rodinnom prostredí, nikdy nie na verejnosti, čo potvrdila aj samotná svedkyňa - poškodená, keď uviedla, že obžalovaný sa nikdy voči nej nesprával hrubo v prítomnosti iných osôb. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých PhDr. Ľudovít Beleš u poškodenej nezistil symptómy tzv. posttraumatickej stresovej poruchy, naopak, znalec u obžalovaného konštatoval zistenú melancholickú temperamentovú bázu so sklonom k neurotickým reakciám, sociálnu úzkosť, introvertnú až schizoidnú orientáciu, čo klinicky spadá do tzv. posttraumatickej stresovej poruchy (tzv. syndrómu týranej osoby), ktorý je však v štádiu remisie - vyhasínania. Poukázal na znalecký posudok PhDr. Litvákovej z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, z ktorého vyplýva, že dlhotrvajúce a postupne sa stupňujúce fyzické útoky voči C. K. zanechali na nej trvalé stopy, teda došlo k narušeniu jej sebahodnotenia, sebavnímania a strachu z možného ublíženia už aj v denných neohrozujúcich situáciach. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená dokáže odčleniť realitu od fantazijných a nereálnych vnemov a jej osobnostné a mentálne predpoklady sú dostatočné, aby dokázala objektívne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Má zato, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky žalovaného zločinu a jeho právnu kvalifikáciu.
Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a tomuto uložil, aby znovu konal a rozhodol.
Obhajca obžalovaného sa k odvolaniu prokurátora vyjadril v tom zmysle, že odôvodnenie odvolania je absolútne tendenčné, nezohľadňujúce relevantné vykonané dôkazy a to ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom. Poukázal na to, že syn poškodenej a obžalovaného potvrdil, že to, čo uvádza poškodená je klamstvom a že jeho otec sa nikdy nedopúšťal žiadneho fyzického, ani psychického násilia na poškodenej - svojej bývalej manželke. Uvedený svedok dokonca potvrdil, že práve poškodená bola tou osobou, ktorá mala fyzicky napadnúť obžalovaného, ktorú skutočnosť potvrdili aj ďalší svedkovia. Má zato, že neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval vinu obžalovaného a poškodená sa chcela zbaviť svojho manžela kvôli novej známosti tým spôsobom, že na neho lživo podala trestné oznámenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby krajský súd v zmysle § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol, nakoľko súd prvého stupňa správne postupoval, ak oslobodil obžalovaného spod obžaloby.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na zaužívanú a konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej rozsudok okresného súdu a uznesenie krajského súdu tvoria jeden celok (napr. I. ÚS 141/04), preto krajský súd v stručnosti poukazuje na zákonne vykonané dôkazy okresným súdom, ktoré si v celom rozsahu osvojuje.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci a vykonané dôkazy veľmi podrobne a zákonným spôsobom v napadnutom rozsudku podrobne popísal a následne jednotlivo, a v ich vzájomnej súvislosti aj zákonným spôsobom vyhodnotil.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného K. K., ktorý veľmi podrobne vo svojej výpovedi vypovedal k vzájomnému spolužitiu s poškodenou a v podstate sa obhajoval tým spôsobom, že on poškodenej nikdy fyzicky neublížil a manželstvo s poškodenou považoval za úplne normálne, v ktorom sa bežne vyskytovali aj hádky. Obžalovaný pripustil, že počas doby manželstva poškodenú iba jedenkrát udrel a dal jej facku, keďže táto ho opľula, ťahala ho za vlasy, kričala na neho a taktiež ho fackovala. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na podrobné zdôvodnenie výpovedí obžalovaného v napadnutom rozsudku a v súvislosti s tým aj na ďalšie podrobné výpovede svedkov v napadnutom rozsudku, ktoré pre ich obšírnosť krajský súd, keďže si osvojil tieto výpovede, podrobne nerozvádza.
Vypočutá poškodená C. I. na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi obžalovaného veľmi podrobne popisovala vzájomný vzťah s obžalovaným s tým, že počas celého obdobia dochádzalo k hádkam s obžalovaným, ktoré v podstate vyvrcholili tým, že obžalovaný ju fyzicky napádal a zasielal jej aj SMS správy a podľa jej názoru a jej výpovedi ju počas celej žalovanej doby týral, preto sa rozhodla, že na obžalovaného až v roku 2017 podala trestné oznámenie. V podrobnostiach krajský súd taktiež poukazuje na podrobne rozvedenú výpoveď poškodenej v napadnutom rozsudku.
Okresný súd v rámci zisťovaného skutkového stavu, podľa názoru krajského súdu, na základe tvrdení obžalovaného, ako aj tvrdení poškodenej v neprospech obžalovaného vypočul v podstate svedkov, ktorí by mohli, či už priamo alebo nepriamo sa vyjadriť k výpovediam ako obžalovaného, tak aj poškodenej a ich výpovede taktiež veľmi podrobne rozviedol v napadnutom rozsudku na č.l. 4 až 8 a následne aj na č.l. 9 až 10.
Záver okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov v tom smere, keď okresný súd poukázal na výpoveď obžalovaného a v jeho prospech svedčiace dôkazy, ako je výpoveď svedka K. K. - syna obžalovaného a poškodenej, ako aj na ďalšie vykonané dôkazy a to na objektívne nezaujatých svedkov
- bývalých susedov obžalovaného a poškodenej a to K. C., S. K., K. F., K. C. a U. J., ktorí v podstate vypovedali, že oni nevnímali skutočnosti, ktoré by nasvedčovali k fyzickému násiliu medzi obžalovaným a poškodenou, pretože ani poškodená sa im nikdy nesťažovala, má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Krajský súd zistil, že okresný súd po vykonaní dôkazov svedčiacich v prospech, aj v neprospech obžalovaného pribral do konania znalca z odboru psychológie PhDr. Ľudovíta Beleša, ktorý vypracoval znalecký posudok so záverom, že u poškodenej v zistenom emočnom profile dominuje celková labilita disthýmne rozlady, konverzné črty a zvýšená intrapsychická tenzia, ktoré pri určitej bohatšej verzii môže predstavovať posttraumatické ťažkosti, ale nepokrývajú tzv. syndróm týranej ženy. Zároveň znalec konštatoval, že známky psychického utrpenia u poškodenej, vzhľadom na spolužitie s obžalovaným sú obsiahnuté iba v jej negatívnom hodnotení obžalovaného. Znalec zároveň konštatoval a zistil, že obžalovaný nemá sklony k úmyselne podávaným skresľujúcim výpovediam o svojej osobe alebo tendencie javiť sa v lepšom svetle. Okresný súd aj podľa názoru krajského súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov v prospech, aj v neprospech obžalovaného zákonným spôsobom vyhodnotil znalecké dokazovanie PhDr. Ľudovíta Beleša a tieto v kontexte s inými vykonanými dôkazmi vyhodnotil aj podľa názoru krajského súdu v prospech obžalovaného.
Záver okresného súdu, že okrem výpovede samotnej poškodenej I. neexistuje žiaden iný právne relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bolo predmetom skutku, je aj podľa názoru krajského súdu zákonný a správny.
Okresný súd veľmi podrobne aj vyhodnotil výpoveď samotnej poškodenej, pretože aj podľa názoru krajského súdu na základe výpovedi poškodenej nemožno dospieť k záveru, že sa skutok stal tak, ako bol predmetom obžaloby. V tejto súvislosti krajský súd si osvojil záver okresného súdu, že samotná poškodená potvrdila fyzické násilie zo strany obžalovaného iba v dvoch prípadoch a to v žalovanom období od roku 1998 do roku 2017 a aj zistené hádky medzi obžalovaným a poškodenou aj podľa názoru krajského súdu možno hodnotiť za konanie medzi manželmi v rámci ich manželského spolužitia, ktoré však nedosahovalo intenzitu predpokladanú ustanovením § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák.
Tomuto záveru zodpovedá tak, ako na to poukázal aj okresný súd, výpoveď syna obžalovaného a poškodenej K. K., ktorý ako svedok priamo vnímal manželské spolužitie obžalovaného a poškodenej. Svedok nepotvrdil, že by zo strany obžalovaného došlo ku konaniu, ktoré bolo predmetom žalovaného skutku, ale naopak potvrdil, že manželstvo svojich rodičov považoval ako normálne s bežnými hádkami.
Krajský súd na podklade podaného odvolania zo strany prokurátora v neprospech obžalovaného, dôsledne zaoberajúc sa námietkami prokurátora v podanom odvolaní, ktoré podrobne rozviedol v svojom rozhodnutí odvolací súd zistil, že sú neopodstatnené a sú nedôvodné, pretože nemajú oporu vo vyhodnotenom dokazovaní všetkých vykonaných dôkazov, na ktoré zákonným spôsobom a veľmi podrobne poukázal okresný súd v napadnutom rozsudku.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.