Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/1565/2000

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcov: X. K. V., Y.. XX.XX.XXXX, E. Ť. X, R. 2. N. V., Y.. XX.X.XXXX, E. Ť. X, R., X. R. V., Y.. XX.X.XXXX, E. G. XX, R., X. V. V., Y.. XX.XX.XXXX, E. XXX XX E., Y. K. X, C., všetci zastúpení JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie, Bajzova 2, 040 01 Košice proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o plnenie z poistnej zmluvy

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1. sumu 99,58 Eur s 17 % ročným úrokom z omeškania od 15.7.1998 do zaplatenia, žalobcovi 2. sumu 99,58 Eur s 17 % ročným úrokom z omeškania od 15.7.1998 do zaplatenia, žalobkyni 3. sumu 99,58 Eur s 17 % ročným úrokom z omeškania od 15.7.1998 do zaplatenia, žalobkyni 4. sumu 99,58 Eur s 17 % ročným úrokom z omeškania od 15.7.1998 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. V časti o zaplatenia príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 17 % ročne od 16.4.1998 do 14.7.1998 konanie zastavuje.

IV. Priznáva žalobcom 1. až 4. náhradu trov konania v rozsahu 95,20 %.

odôvodnenie:

1. Právna predchodkyňa žalobcov 1. - 4. podanou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť jej sumu 12.000,- Sk, t. j. 398,33 Eur s 17 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 16.4.1998 do zaplatenia a k náhrade trov konania z titulu plnenia z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Žalobu právna predchodkyňa žalobcov odôvodnila tým, že dňa 18.3.1985 uzavrela poistnú zmluvu pre úrazové poistenie č. XX XXX XXX/XX-XXXX, v zmysle ktorej si riadne plní svoju povinnosť a to platí mesačnú dohodnutú výšku poistného. Dodala, že uvedená zmluva je v súčasnosti evidovaná pod č. XX-XXXXX-XX. Uviedla, že podľa dohodnutých poistných podmienok je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu za trvalé následky úrazu podľa rozsahu následkov - príslušné percento zo sumy 40.000,- Sk a za čas nevyhnutého liečenia telesného poškodenia úrazom podľa rozsahu - príslušné percento zo sumy 5.000,- Sk. Uviedla, že dňa 5.12.1997 utrpela úraz (pracovný úraz), keď pri výkone povolania vlakvedúcej za chodu vlaku spadla zo stoličky, ktorá sa pod ňou zlomila a pri páde na stôl si udrela hlavu, krk a poškodila si krčnú chrbticu. Dodala, že od uvedeného dňa cíti bolesti hlavy, šije a hrudnej chrbtice, ktorá sa šíri až do končatín na pravej strane, máva často závraty, najmä pri zmene polohy hlavy alebo pri dlhšej chôdzi, často pocit oslabnutia a tmy pred očami. Na uvedené zranenia sa liečila od 5.12.1997 do 11.3.1998, následne bola jej práceneschopnosť ukončená, avšak vzhľadom k jej zdravotnému stavu, keďže pociťovala bolesti, čerpala asi 1 týždeň dovolenku. Uviedla, že striedavo pracovala a striedavo čerpala dovolenku ako aj práceneschopnosť.

Žalovanému predložila zdravotné záznamy k uvedenému úrazu, pričom žalovaný jej preplatil určitú sumu za časť nevyhnutného liečenia a to 300,- Sk. Uviedla, že dňa 29.6.1998 v pobočke žalovaného v Košiciach nahlásila v zmysle poistných podmienok poistnú udalosť a požiadala o poskytnutie plnenia za trvalé následky úrazu a plnenie za čas nevyhnutného liečenia. Uviedla, že písomným oznámením zo dňa 29.6.1998 jej žalovaný oznámil, že z jeho strany bol prejednaný jej úraz posudkovým lekárom, ktorý doporučil základnú diagnózu - pohmoždenie kru a hlavy, za čo jej bola poukázaná suma 300,- Sk a zároveň týmto listom jej žalovaná oznámila, že úraz nezanechal trvalé následky. Ďalej právna predchodkyňa žalobcov v žalobe poukázala nato, že dôvody udávané žalovaným, pre ktoré jej odmietol plnenie z poistnej zmluvy, neobstoja a dodala, že nikdy pred úrazom, ktorý utrpela dňa 5.12.1997, nemala tak silné príznaky bolesti krčnej chrbtice, závrate, bolesti hlavy, nepociťovala žiadne ťažkosti. Tieto príznaky sa začali silne prejavovať až po uvedenom úraze a stále pretrvávajú a má zato, že úraz, ktorý sa stal dňa 5.12.1997 bol výlučnou príčinou jej trvalých následkov vzniknutých z tohto úrazu, resp. zrejme prevažujúcou príčinou. Uviedla, že na základe uvedeného žiada, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť jej v zmysle poistnej zmluvy sumu 12.000,- Sk.

2. V priebehu konania došlo k úmrtiu pôvodnej žalobkyne - právnej predchodkyne žalobcov 1. - 4. N. V., ktorá zomrela dňa X.XX.XXXX a jej právnymi nástupcami sú žalobcovia 1. - 4., čo vyplýva z osvedčenia o dedičstve 25D/526/2012, Dnot 168/2012 zo dňa 3.4.2013.

3. Právna predchodkyňa žalobcov spolu so žalobou doručila na preukázanie svojho nároku: poistnú zmluvu, záznamy ošetrujúcich lekárov, posudok súdneho znalca z odboru ortopédia a neurológia, oznámenie žalovaného zo dňa 29.6.1998 a navrhla svoj výsluch. V priebehu konania poukázala na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/1566/2000 a na výsledok dokazovania v uvedenom konaní ohľadom trvalých následkov úrazu žalobkyne.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný najprv písomným podaním zo dňa 22.1.2001, v ktorom uviedol, že je pravdou, že medzi právnou predchodkyňou žalobcov a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky poisťovateľa a z ktorých vyplýva, že poisťovňa je oprávnená preskúmať zdravotný stav občana - poisteného a to na základe správ vyžiadaných s jeho súhlasmi od zdravotníckych zariadení, v ktorých sa liečil, ako aj prehliadkou lekára, ktorého mu sama určí. Uviedol, že výška plnenia za čas nevyhnutného liečenia telesného poškodenia spôsobeného úrazom a za trvalé následky úrazu sa určuje podľa osobitných zásad a tabuliek prehodnotenie telesných poškodení v úrazovom poistení platných v čase vzniku poistnej udalosti. Ďalej uviedol, že z všeobecných poistných podmienok je zrejmé, že žalovaný vychádzal z údajov zverených príslušným lekárom a v žiadnom prípade úrazom spôsobené poškodenie zdravotného stavu žalovaný neposudzuje sama. Dodal, že inak to nebolo ani v danom prípade, pričom žalovaný vychádzal zo správy ošetrujúceho lekára pôvodnej žalobkyni - N.. Q.. S., v ktorej správe lekárka konštatovala, že úraz nezanechá trvalé následky a z uvedeného dôvodu zo strany žalovaného nebolo žalobkyni vyplatené plnenie za trvalé následky. Zo strany žalovaného boli plnené náklady za čas nevyhnutného liečenia telesného poškodenia spôsobeného úrazom.

5. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia prezentované vo vyjadrení sa k žalobe, skutkové tvrdenia v jednotlivých písomných a ústnych prednesoch, návrh na oboznámenie sa so stanoviskom zmluvného lekára žalovaného.

6. V danom spore bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I dňa 10.3.2011 sp. zn. 16C/1565/2000 tak, že súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť právnej predchodkyni žalobcov sumu 398,33 Eur s 17 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 15.7.1998, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zároveň žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 157,61 Eur. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, čo do 1. a 3. výroku a o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 16.5.2012 sp. zn. 1Co/238/2011-91 tak, že zrušil rozsudok v jeho napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplynulo, že medzi stranami sporu bola sporná skutočnosť, či v dôsledku úrazu nastali u právnej predchodkyni žalobcov aj trvalé následky odškodniteľné podľa poistnej zmluvy. Povinnosťou súdu bolo potrebné zamerať dokazovanie na zistenie, či právna predchodkyňa žalobcov v dôsledku utrpeného úrazu má trvalé následky a na základe vykonaného dokazovania, ktoré je potrebné vykonať za týmto účelom, vysporiadať sa so žalobou. Krajský súd v Košiciach v zrušujúcom uznesení poukázal na ustanovenie § 28 vyhlášky 49/1964 Zb. a na prílohu vyhlášky č. 56/1979 Zb., ktorá upravuje zásady a tabuľky pre hodnotenie telesných poškodení v úrazovom poistení dojednávanou so Slovenskou štátnou poisťovňou (tabuľka b ako plnenie za trvalé následky úrazu), pričom poukázal na to, že právnej predchodkyni žalobcov by patrilo poistné podľa vyhlášky 49/1964 Zb. v znení jej prílohy vyhlášky č. 56/1979 Zb.

7. V spore bolo opätovne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 8.12.2016 sp. zn. 16C/1565/2000-158 tak, že súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Voči uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobcovia - právni nástupcovia žalobkyne, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 14.2.2018 sp. zn. 1Co/138/2017-186 tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplynulo, že v konaní nasledujúcom po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu nemá súd prvej inštancie žiadny priestor pre úvahy, či bude alebo nebude rešpektovať právny názor odvolacieho súdu (v danej veci sa nejedná o zmenu v skutkových zisteniach, ktoré tvorili základ zrušujúceho aj zrušovaného rozhodnutia). V bode 14 citovaného uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nerešpektoval jeho záväzne právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení zo dňa 16.5.2012 č. k. 1Co/238/2011-99, v ktorom mu vytkol nesprávny procesný postup pri zisťovaní skutkového stavu ohľadom otázky, či u právnej predchodkyne žalobcov nastali v dôsledku utrpeného úrazu trvalé následky odškodniteľné podľa poistnej zmluvy. S riešením tejto otázky vyslovil odvolací súd názor, podľa ktorého v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/1566/2000 nebola ako predbežná otázka pre toto konania vyriešená právna skutočnosť, či v dôsledku utrpeného úrazu u právnej predchodkyne žalobcov nastali trvalé následky, lebo rozhodnutie v uvedenej veci žalovanú nezaväzuje. Nemohol preto súd prvej inštancie vychádzať pri rozhodovaní v danej veci zo záverov rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 16C/1566/2000 bez toho, aby tam vykonané listinné dôkazy nevyhodnotil postupom podľa § 132 OSP v tomto konaní. Bolo preto vyčítané súdu prvej inštancie, že bolo jeho povinnosťou vykonať dokazovanie listinami - znaleckými posudkami podanými v konaní 16C/1566/2000 postupom podľa § 129 OSP. Ďalej bolo konštatované ( v zrušujúcom uznesení ), že pokiaľ súd prvej inštancie sám v konaní nenariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či u žalobkyne nastali následkom úrazu trvalé následky, mohol využiť znalecké dokazovanie vykonané v konaní 16C/1566/2000 postupom podľa § 129 OSP a bola uložená súdu prvej inštancie povinnosť v ďalšom konaní pri zisťovaní skutkového stavu vykonať dokazovanie spôsobom uvedeným v ustanovení § 120, § 122, § 125 a nasledujúcich OSP. V bode 15 citovaného uznesenia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie napriek výslovnému záväznému názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesením takto nepostupoval a v rozpore s ním uvedené dokazovanie naznačeným smerom a spôsobom nevykonal, čo odôvodnil tým, že z dôvodu viazanosti vysloveným právnym názorom Krajského súdu nemohol a nevzal do úvahy výsledky dokazovania v konaní 16C/1566/2000 ohľadom zistenia či úraz, ktorý utrpela právna predchodkyňa žalobcov u nej zanechal resp. nezanechal trvalé následky. Vyslovil, že uvedený záver súdu prvej inštancie treba považovať za mylný, pretože nebolo jeho úlohou vziať do úvahy výsledky dokazovania v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/1566/2000, ale s listinnými dôkazmi (najmä znaleckým posudkom) predloženým v konaní 16C/1566/2000 vykonať dokazovanie postupom podľa § 120, § 122 a § 125 OSP, § 132 OSP za účelom zistenia skutkového stavu, t. j. či úraz utrpený právnou predchodkyňou žalobcov zanechal resp. nezanechal trvalé následky. V bode 17 citovaného uznesenia Krajský súd v Košiciach uviedol, že po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prvej inštancie vychádzať z názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení zo dňa 16.5.2012, č. k. 1Co/238/2011-91 v spojení s týmto zrušujúcim uznesením a za tým účelom vykonať dokazovanie na zistenie, či u žalobkyne nastali trvalé následky v dôsledku úrazu postupom uvedeným v ustanovení § 185, § 188, § 187 a § 204 a nasledujúcich CSP, vyporiadať sa s návrhom žalobkyne na náhradu za čas nevyhnutného liečenia, vykonané dôkazy vyhodnotiť so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedenou § 191 a následne vo veci rozhodnúť.

8. Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd 1. stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Podľa § 391 ods. 2 CS, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. Súd po zrušení rozsudku (v poradí druhom) opätovne v spore vykonal dokazovanie a z podania žalobcov - právnych nástupcov žalobkyne - odvolania zo dňa 20.1.2017 (č.l. 162 - č.l. 165) zistil, že týmto podaním žalobcovia podali návrh na pripustenie zmeny žaloby oproti žalobe zo dňa 4.12.2000 a ktorým sa domáhali zaviať žalovaného k povinnosti zaplatiť každému žalobcovi sumu 102,02 EUR s 17 % úrokom z omeškania ročne od 15.7.1998 do zaplatenia. Zároveň týmto návrhom na zmenu žaloby žalobcovia sa domáhali zaplatiť celkovú sumu 408,09 EUR oproti žalobe, kde sa právna predchodkyňa žalobcov domáhala zaplatenia sumy 398,33 EUR a do ktorej sumy žalobcovia zahrnuli aj zaplatenie náhrady za čas nevyhnutného liečenia vo výške 700,- Sk, t. j. 23,24 EUR. Týmto podaním zároveň žalobcovia učinili dispozičný úkon - späťvzatie žaloby v časti príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 17 % ročne od 16.4.1998 do 14.7.1998.

11. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

12. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorý rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

13. Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

14. Zmena žaloby je podaním vo veci samej. Zmena žaloby je dispozitívnym úkonom žalobcu a jej prejavom jeho slobody k dispozícii s konaním a predmetom konania. Žalobca, tak to môže meniť žalobu, ale len so súhlasom súdu. Ak je žalobcov viac a ide o tzv. nerozlučné spoločenstvo (§ 77 , t.j. ide o také spoločné práva, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých žalobcov, na zmenu žaloby je potrebný súhlas všetkých žalobcov. Takto mu bolo aj v prejednávanom prípade. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

15. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami na pojednávaní konanom dňa 10.9.2018 pripustil zmenu žaloby, tak ako to žiadali právni nástupcovia žalobkyne, majúc zato, že výsledky doterajšieho konania mohli byť a boli podkladom na konanie o zmenenej žalobe a na konanie o zmenenej žalobe nie je vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.

16. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

17. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

18. Vzhľadom na nepochybný dispozičný procesný úkon žalobcov, ktorí vzali žalobu v časti o zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 17 % ročne od 16.4.1998 do 14.7.1998 späť a po predchádzajúcom súhlase žalovaného s čiastočným späťvzatím, súd v tejto časti konanie zastavil.

19. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

20. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom dôkazných prostriedkov.

21. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. A nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

22. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

23. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

24. Súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci. Dokazovanie je potrebné vykonať len pri sporných tvrdeniach strán. Listina je najfrekventovanejším dôkazným prostriedkom. Vykonáva sa prečítaním alebo oznámením jej obsahu. V rámci dôkaznej situácie uľahčuje tej strane, ktorá sa jej dovoláva, dôkaznú povinnosť v tom zmysle, že táto strana nemusí preukazovať pravdivosť v nej uvedených skutočnosti. Naopak, strana, ktorá pravdivosť obsahu takejto listiny popiera, musí dokázať opak. Nestačí však iba jednoduché popierania pravdivosti obsahu listiny, prípadne spochybňovanie jej obsahu, ale strana musí tvrdiť skutočnosti a navrhnúť dôkazy o tom, že údaje, pravdivosť, ktorý verejná listina osvedčuje alebo potvrdzuje sú nepravdivé.

25. Podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

26. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovanými otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.

27. Je nesporné, že právna predchodkyňa žalobcov a žalovaný uzatvorili dňa 18.3.1989 poistnú zmluvu č. XXXXXXXX/XX, v súčasnosti číslo poistnej zmluvy XX-XXXXX-XX, v zmysle ktorej bolo dohodnuté, že v prípade, ak poistený, v danom prípade právna predchodkyňa žalobcov, utrpí úraz prvýkrát po 10 rokoch od počiatku poistenia, zvýši poisťovňa plnenie za trvalé následky úrazu o 30 % a boli dohodnuté základné poistné sumy pre trvalé následky úrazu podľa rozsahu následkov príslušné percento zo sumy 40.000,- Sk. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, že dňa 5.12.1997 právna predchodkyňa žalobcov utrpela pracovný úraz, t. j. 12 rokov po uzatvorení zmluvy, uvedenú poistnú udalosť v pobočke žalovaného nahlásila dňa 26.3.1998. Žalovaný vykonal vlastné šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť a uvedené šetrenie bolo skončené dňa 29.6.1998, kedy žalovaný listom oznámil právnej predchodkyni žalobcov, že jej poistná udalosť bola prejednaná s posudkovým lekárom žalovaného - oblastného závodu z odboru neurológie, ktorý nedoporučil plniť celú dobu liečenia a ktorý stanovil základnú diagnózu za čas nevyhnutného liečenia, t. j. pohmoždenie krku a hlavy, pričom ošetrujúcim lekárom bolo skonštatované, že nepredpokladá, že by úraz zanechal trvalé následky a zároveň týmto listom žalovaný právnej predchodkyni žalobcov oznámil, že poistnú udalosť považuje za definitívne vybavenú.

28. Naďalej spornou otázkou v spore bolo, či v dôsledku úrazu, ktorý utrpela právna predchodkyňa žalobcov, nastali u nej aj trvalé následky odškodniteľné podľa poistnej zmluvy.

29. Advokátka žalobcov poukazovala na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/1566/2000, v ktorom sa predbežne riešila otázka trvalých následkov úrazu u právnej predchodkyne žalobcov, v ktorom konaní bol vypracovaný znalecký posudok N.. N. a ktorý uzavrel, že pracovný úraz, ktorý utrpela právna predchodkyňa žalobcov, zanechal trvalé následky. Žalobcovia aj naďalej trvali na tom, že u ich právnej predchodkyne v dôsledku úrazu, ktorý utrpela, nastali trvalé následky odškodniteľné podľa poistnej zmluvy, poukazujúc na znalecký posudok vypracovaný v konaní sp. zn. 16C/1566/2000.

30. Žalovaná potom, čo, právna predchodkyňa žalobcov nahlásila poistnú udalosť žalovanej dňa 26.3.1998, si vykonala vlastné šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť a šetrenie bolo ukončené dňa 29.6.1998, kedy žalovaná listom oznámila žalobkyni, že jej poistná udalosť bola prejednaná s posudkovým lekárom žalovaného - oblastného závodu z odboru neurológie, ktorý nedoporučil plniť celú dobu liečenia a ktorý stanovil základnú diagnózu za čas nevyhnutného liečenia, t. j. pohmoždenie krku a hlavy, pričom ošetrujúcim lekárom - N.. Q. S.R. bolo skonštatované, že nepredpokladá, že by úraz zanechal trvalé následky. Žalovaný na svoju obranu súdu predložil dôkaz

- odborné stanovisko zmluvného lekára žalovaného, lekára z odboru neurológie, z ktorého vyplynul záver, že dôvodom neodškodnenia právnej predchodkyne žalobcov boli diagnózy vlastného zranenia: pomliaždenie hlavy a krku s priemernou dobou liečenia v trvaní 4 týždňov bez faktorov predĺžujúcich liečebný proces pre úraz a jeho liečbu. Zároveň posudkový lekár skonštatoval, že úraz nezanechal trvalé následky s obmedzením pohyblivosti krčnej chrbtice ľahkého stupňa, poškodenie je pred úrazom, ide o zhoršenie zdravotného stavu (degeneratívne poškodenie krčných stavcov diskov na úrovni C5-7, s naznačenými osteoproduktívnymi zmenami priľahlých stavcov - osteochondrózu) po úraze - § 23 a vyhodnotil, že žalovaný nie je povinný plniť za zhoršenie choroby v dôsledku úrazu podľa vyhlášky 49/1964 Zb. v znení prílohy vyhlášky č. 56/1979 o výške poistného plnenia. Posudkový lekár žalovaného potvrdil, že zaevidované poškodenie krčnej chrbtice pred úrazom od roku 1993 a následne vyšetrenia a liečebný proces sú zamerané na ochorenie krčnej chrbtice, ktoré sú obsiahnuté aj v súdnoznaleckom posudku, ktoré sú vypracované súdnym znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie N.. N. zo dňa 10.8.2007.

31. Na pojednávaní dňa 10.9.2018 súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami oboznámil strany sporu s vypracovaným znaleckým posudkom v konaní 16C/1566/2000, a to jeho prečítaním v súlade s § 204 s poukazom na § 207 ods. 1 CSP, majúc zato, že ide o dôkaz znaleckým posudkom ako listinou, teda dôkaz podľa § 204 CSP.

32. Žalovaný vzniesol námietku premlčania do zaplatenia sumy 700,- Sk, t.j. 23,24 EUR poukazujúc na to, že k rozšíreniu žaloby došlo až písomným podaním zo dňa 20.1.2017 a v tejto časti je nárok žalobcov premlčaný. Zároveň po vykonaní dôkazu oboznámením - prečítaním znaleckého posudku zo spisu 16C/1566/2000 žalovaný zaujal stanovisko, že je rozdiel medzi trvalými následkami úrazu a sťažením spoločenského uplatnenia, aj keď sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré je širšie, môže v sebe subsumovať aj trvalé následky úrazu. Žalovaný zotrval na svojich doterajších ústnych, písomných prednesov tvrdiac, že má zato, že zo strany žalobcov neboli preukázané trvalé následky úrazu ich právnej predchodkyne.

33. Advokátka žalobcov tiež zotrvala na doterajším písomných, ústnych prednesoch, naďalej poukazovala na znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v konaní 16C/1566/2000 dôvodiac, že sťaženie spoločenského uplatnenia v sebe subsumuje trvalé následky, ktoré nastali u právnej predchodkyne žalobcov po spôsobenom úraze. Uviedla, že znalec sa jednoznačne vyjadril, že právna predchodkyňa žalobcov v dôsledku pracovného úrazu mala preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na svojich životných úkonov. Uviedla, že po tomto úraze bola právna predchodkyňa žalobcov preradená na iný výkon pracovnej činnosti. Uviedla, že žalobcovia majú zato, že ich nárok na zaplatenie 700,- Sk, t.j. 23,24 EUR titulom náhrady za čas nevyhnutného liečenia premlčaný nie je, poukazujúc pritom na obsah žaloby, v ktorej je aj tento nárok zahrnutý, aj keď je pravdou, že petit žaloby túto sumu neobsahuje.

34. Z dôvodu hospodárnosti konania súd najprv skúmal, či sa premlčalo právo žalobcov na zaplatenie sumy 23,24 EUR,- Sk z titulu náhrady za čas nevyhnutného liečenia ich právnej predchodkyne.

35. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

36. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

37. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

38. Premlčanie je možné charakterizovať ako márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je, že právo, ktoré nebolo v určenom čase vykonané sa oslabuje (stáva sa z neho tzv. naturálne právo), a toto právo v spojení s ďalšou právnou skutočnosťou (dovolaním sa premlčania), nie je možné v zásade priznať. Premlčanie možno definovať ako následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva a vzniká tzv. naturálna obligácia. K premlčaniu práva stačí, ak nastala objektívna právna skutočnosť, ktorou je uplynutie času. Uplynutie času však samo osebe neznamená zánik práva. Toto právo trvá aj naďalej, avšak nachádza to odraz nielen v hmotno-právnej rovine (právo sa premieňa na tzv. naturálne právo), ale aj v procesnej rovine v dôsledku toho, že v prípade, ak ten, kto má povinnosť plniť, vznesie v príslušnom konaní námietku premlčania, takéto právo nie je možné priznať; teda právny poriadok mu nepriznáva súdnu ochranu. Nepriznanie premlčaného práva je viazané na ďalšiu právnu skutočnosť, ktorou je vznesenie kvalifikovanej námietky premlčania tým, kto má povinnosť niečo plniť. Pod kvalifikovaným spôsobom dovolania sa premlčania rozumieme len vznesenie námietky v konaní pred súdom alebo iným orgánom oprávneným rozhodnúť o práve. Vznesenie námietky premlčania je adresný právny úkon, ktorého obsahom musí byť vôľa konajúceho využiť právo vzniesť námietku premlčania s úmyslom z dôvodu uplynutia stanovenej doby, vyhnúť sa plneniu premlčaného práva. Možno teda zhrnúť, že v súdnom konaní nie je možné premlčané právo priznať, ak sú naplnené nasledovné predpoklady: a) uplynula zákonom určená premlčacia doba, b) ten, kto je povinný niečo plniť, sa dovolal premlčania, c) k dovolaniu premlčania došlo v konaní na súde alebo inom orgáne oprávnenom o práve rozhodnúť. Predpokladom úspešného dovolania sa premlčania je aj uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. Právna úprava pre určenie doby premlčania používať dva druhy lehôt, označované ako: 1. subjektívna premlčacia doba, 2. objektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba znamená určenie premlčacej doby, ktorej plynutie je nezávislé na správaní oprávneného subjektu a ktorej začiatok je spravidla vyrátaný na skutočnosť, ktorá má za následok vznik práva, ktoré podlieha premlčaniu. Subjektívna premlčacia doba znamená určenie premlčacej doby v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorej začiatok je spravidla viazaný na subjektívne poznatky (vedomosť) oprávnenej osoby o skutočnostiach podmieňujúcich vznik práva oprávnenej osoby a vznik povinnosti konkrétnej povinnej osoby. Pre subjektívnu premlčaciu dobu je charakteristické, že subjektívna premlčacia doba končí vždy najneskôr uplynutím objektívnej premlčacej doby. Občiansky zákonník pri stanovení dĺžky premlčacej doby vychádza zo zásad, že jej dĺžku stanovuje v závislosti na vzniku toho ktorého práva a pre prípad, že pre dané právo nie je v Občianskom zákonníku určená iná premlčacia doba, platí všeobecná premlčacia doba, ktorá je 3 roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 . Na rozdiel od všeobecnej premlčacej doby, podľa ktorej je začiatok jej plynutia daný tým, kedy bolo možné právo vykonať po prvý raz, ustanovenie § 104 určuje začiatok plynutia práv na plnenie z poistenia odlišne, a to za rok po poistnej udalosti. Uvedená osobitná právna úprava sa vzťahuje iba na plnenia z poistenia a nie na zaplatenie poistného. Začiatok plynutia premlčacej doby má ten dôsledok, že až po jej uplynutí začne plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 OZ. Pre účely § 104 treba pod plnením rozumieť plnenia zo všetkých druhov poistenia v zmysle § 788 až § 828a OZ, ale aj plnenia z iných poistení, napr. z povinného zmluvného poistenia, pričom osobou oprávnenou na poistné plnenie treba rozumieť každú osobu, ktorej patrí poistné plnenie. Pod poistnou udalosťou, na ktorú sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby, treba rozumieť právnu skutočnosť, ktorá nastala počas trvania poistného vzťahu a s ktorou zákon alebo zmluvné dojednanie viaže vznik povinnosti poistiteľa plniť. Pre účely ustanovenia § 104 však pod poistnou udalosťou nie je možné rozumieť iba samotnú udalosť, ktorá vo všeobecnosti môže zakladať právo na poistné plnenie, ale vyžaduje sa, aby v tejto udalosti vzniklo aj právo na plnenie. Samotná poistná udalosť preto nemusí vždy znamenať začatie plynutia premlčacej doby. Je tomu tak vtedy, ak síce nastala poistná udalosť, avšak nenastala tiež povinnosť poistiteľa plniť napr. z dôvodu, že poškodenie zdravia, ktoré je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou sa prejavilo až neskôr. V takom prípade treba za deň poistnej udalosti považovať až deň, v ktorom sa poškodenie zdravia prejavilo.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd sa stotožnil s obranou žalovaného týkajúcej sa premlčania práva na zaplatenie sumy 23,24 EUR, majúc zato, že toto právo sa premlčalo, poukazujúc na to, že žaloba právnej predchodkyne žalobcov bola podaná na súd dňa 4.12.2000, o čom svedčí odtlačok prezenčnej pečiatky Okresného súdu Košice I, k poistnej udalosti došlo dňa 5.12.1997 a k následkom úrazu u právnej predchodkyne žalobcov došlo bezprostredne po úraze, najneskôr ku dňu 3.7.2007, čo vyplýva zo znaleckého posudku vypracovaného N.. N.. Z uvedeného teda vyplýva, že došlo k uplynutiu premlčacej doby, žalovaný sa úspešne dovolal premlčania a preto súd premlčané právo právnym nástupcom žalobkyne nepriznal a v tej časti žalobu zamietol.

40. Trvalý následok je možné definovať ako taký následok, ktorý sa prejavuje i napriek adekvátnej liečbe úrazu či inej udalosti a ktorý nemá prechodný charakter. Postihnutý musí mať preukázateľné doživotné následky, aby stav bolo možné klasifikovať ako trvalý následok. Vzhľadom k podmienke trvalosti sa trvalé následky oznamujú až za 1 rok po skončení liečby. Trvalé následky je pojem, ktorý sa vzťahuje predovšetkým na úrazové poistenie. Rozumieme ním také následky úrazu či nehody, pri ktorých došlo k trvalému poškodeniu zdravia človeka.

41. Sťaženie spoločenského uplatnenia môžeme definovať ako stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Pod poškodením zdravia sa rozumie poškodenie zdravia úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví. Zmyslom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je poskytnutie jednorázovej peňažnej náhrady ako adekvátnej satisfakcie poškodenému za ním prekonané a nezavinené fyzické, psychické následky na jeho zdraví a zabezpečiť, aby čo v najväčšom rozsahu zodpovedajúcemu stavu poškodeného, bola zabezpečená možnosť vytvorenia optimálnych životných podmienok na jeho zdraví a zabezpečiť, aby čo v najväčšom rozsahu zodpovedajúcemu stavu poškodeného, bola zabezpečená možnosť vytvorenia optimálnych životných podmienok pre jeho ďalšiu existenciu zmenenej osobnej situácii. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhradou nemateriálnej ujmy a má slúžiť nato, aby si poškodený mohol zabezpečiť náhradné pôžitky na kompenzovanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v živote, keďže sa vychádza z toho, že človek ako spoločenský tvor sa uplatňuje v rodine, v práci, vo verejnom živote, v kultúre, v športe, atď. Ak následky poškodenia zdravia sa preto prejavujú práve v tom, že poškodenému sa takéto spoločenské uplatnenie výrazne sťaží, potiažne, že poškodený je z takéhoto spoločenského uplatnenia úplne vylúčený, pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenie treba brať do úvahy, že aké náhradné pôžitky za priznanú náhradu si poškodený môže reálne v konkrétnych životných a ekonomických podmienkach zabezpečiť a treba prihliadnuť tiež nato, že prakticky žiadna peňažná náhrada objektívne nie je spôsobilá nahradiť ujmu spočívajúcu v strate zdravia.

42. V konaní sp. zn. 16C/1566/2000, ktorého predmetom bola náhrada škody na zdraví z titulu pracovného úrazu ( žalobkyňou bola právna predchodkyňa žalobcov a žalovaným železničná spoločnosť, a.s. - zamestnávateľ žalobkyne ), znalec z odboru zdravotníctva hodnotil či ujma, ktorú žalobkyňa utrpela v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 5.12.1997 u nej zanechala trvalé nepriaznivé následky. Predmetom znaleckého posudku bolo posúdenie zdravotného stavu žalobkyne N. V. v súvislosti s úrazom zo dňa 5.12.1997. Z posudku vyplýva záver, že do úrazu 5.12.1997 N. V. prekonala 2x zápal pľúc v roku 1982 a 1984, v roku 1989 mala vykonanú gynekologickú operáciu cysty ľavého vaječníka, od tej doby ma amenoreu. V máji 1994 bola operovaná pre varixy predkolenia a v júni 1994 bola operovaná pre žlčníkový kameň. Bolesti v krčnej a hrudnej chrbtici, pre ktoré vyhľadala lekára, sa u nej objavili v marci 1993. Rtg vyšetrením krčnej chrbtice bola zistená synostóza - vrodená anomália kosteného zrastu C2-3, zmeny v oblasti medzistavcovej štrbiny C5-6, porucha zakrivenia chrbtice. Pre ťažkosti s krčnou chrbticou znova vyhľadala lekára v apríli 1997, pričom Rtg nález na krčnej chrbtici javí výraznú progresiu stavu. Znalec podotkol, že do tohto obdobia sa nesťažovala na bolesti hlavy, ani na pocity neistoty a závratov. Po úraze 5.12.1997, kedy došlo ku pomliaždeniu hlavy a krčnej chrbtice, sa u žalobkyne objavujú pretrvávajúce bolesti hlavy, pocity neistoty, závratov, únavy, pocity nevoľnosti a pocity na odpadnutie, anxiózne - depresívne stavy. Táto bola nespočetný krát vyšetrovaná odbornými lekármi - neurológmi, ortopédmi, ORL lekármi, rehabilitačnými lekármi, psychológmi, psychiatrami, reumatológmi. V odborných nálezoch neustále v popredí porucha dynamiky a statiky, hlavne hornej krčnej chrbtice a prechodu medzi krčnou chrbticou a lebkou na záhlavnej kosti. Mala vykonané zobrazovacie vyšetrenie mozgu - CT mozgu a MR mozgu, ktoré nevykazujú štrukturálne zmeny v mozgu, vyšetrenie krčnej chrbtice magnetickou rezonanciou, kde sú potvrdené Rtg nálezy, bez známok poškodenia krčnej miechy, EEG vyšetrenie nevykazuje chorobné zmeny elektrickej aktivity mozgu, rovnako nie sú prítomné ani zmeny pri ultrazvukovom vyšetrení mozgových tepien krčnej oblasti, kmeňové sluchové evokované potenciálny sú v norme. Úrazom došlo k zhoršeniu funkčných pomerov v hornej časti krčnej chrbtice a cervikokraniálneho prechodu na teréne vrodenej predispozície ku vertegrobénnym ochoreniam - synostóze C2 - 3 a na teréne ďalších zmien na krčnej chrbtici - esovitá skolióza krčnej a hrudnej chrbtice, degeneratívne zmeny platničky C5 - 6 a poruchy zakrivenia dolnej krčnej chrbtici, čo sa klinicky prejavuje recidivujúcimi bolesťami v krčnej chrbtici, bolesťami hlavy, pocitmi neistoty, závratov a pocitov na vracanie. Pre recidivujúce závratové stavy a pocity neistoty mala opakovane vykonané vestibulárne vyšetrenie, ktoré potvrdzuje centrálny vestibulárny syndróm s poruchou integrácie v mozgovom kmeni. Znalec konštatoval, že u právnej predchodkyne žalobcov došlo v dôsledku úrazu na predisponujúcom teréne k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Ťažkosti pretrvávajú počas takmer 10 rokov po úraze a neustále spôsobujú handicap pri zmene polohy hlavy, pri cestovaní dopravnými prostriedkami pri chôdzi a podobne. Pri pocitoch závratov a neistoty je nútená zmeniť polohu. Ďalej sa u nej objavili recidivujúce bolesti hlavy a bolesti krčnej chrbtice. Tieto ťažkosti obmedzujú v bežnom rodinnom, kultúrnom a spoločenskom živote a uviedol, že do spomínaného úrazu ťažkosti tohto charakteru nemala. Znalec preskúmal posudok o bolestnom a SSU zo dňa 17.3.1997 N.. Q. S.Š. a došiel k záveru, že uvedený posudok obsahuje správne položky hodnotenia úrazu a správne bodové ohodnotenie. Vyčíslil bolestné na 35,625 bodov a vyčíslil SSU a skonštatoval, že u právnej predchodkyne žalobcov došlo ku sťaženiu spoločenského uplatnenia uvedeným úrazom - pomliaždením krčnej chrbtice došlo ku zmene pomerov v hornej časti cervikálnej (krčnej) chrbtice a cerviko-kraniálneho (lebkového) prechodu, s obmedzením pohyblivosti chrbtice, čo sa klinicky prejavilo recidivujúcim blokádmi cervikálnej chrbtice a cervikokraniálneho prechodu s bolesťami chrbtice, bolesťami hlavy, pocitmi neistoty a závratov spojených s pocitom na vracanie. Do úrazu 5.12.1997 taký charakter ťažkosti nemala a ťažkosti pretrvávajú takmer 10 rokov po úraze. Skonštatoval, že ku poraneniu došlo na predisponujúcom verejne

- pri Rtg vyšetrení krčnej chrbtice bola zistená vývojová anomália - kostený blok (synostóza) C2-3 a okrem toho i skolióza krčnej chrbtice, degeneratívne zmeny platničky C5-6 a porucha fyziologického zakrivenia dolnej časti chrbtice. SSU vyhodnotil na 72 bodov a zároveň znalec skonštatoval, že zhodnotil iba následky vzniknuté v dôsledku posudzovaného poškodenia.

43. Súd vec právne posúdil nasledovne :

44. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

45. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

46. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

47. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

48. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

49. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

50. Súd poukazuje na záver, ktorý vyplynul zo znaleckého posudku, ktorým boli vyvrátené závery odborného vyjadrenia doručeného žalovaným - posudkového lekára, poukazujúc aj na to, že súd má za to, že ide o nestranný a objektívny odborný posudok, ktorého závery boli použité aj pre stanovenie výšky sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom znalec vykonal i odborné vyšetrenie právnej predchodkyne žalobcov a v ktorom bolo jednoznačne konštatované, že do úrazu t.j. do 5.12.1997 právna predchodkyňa žalobcov nemala taký charakter ťažkosti, ktoré nastali po úraze, kedy došlo k pomliaždeniu hlavy a krčnej chrbtice úrazom, došlo k zhoršeniu funkčných pomerov v hornej časti krčnej chrbtice, čo sa klinicky prejavovalo recidivujúcimi bolesťami krčnej chrbtici, bolesťami hlavy, pocitmi neistoty, závratmi a pocitov na vracanie a ktoré ťažkosti ju obmedzovali v bežnom, rodinnom, kultúrnom a spoločenskom živote, čím došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Znalec aj skonštatoval, že tieto ťažkosti pretrvávali aj 10 rokov po úraze (kedy bola právna predchodkyňa žalobcov vyšetrovaná). Znalcom bolo skonštatované, že zhodnotil iba následky vzniknuté v dôsledku posudzovaného poškodenia. Súd zastáva názor, že tieto následky spĺňajú charakter trvalých následkov a ku ktorým došlo v dôsledku úrazu. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené vychádzal aj zo záverov rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 16C/1566/2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.10.2009 sp. zn. 3Co/85/2009, v ktorých bolo zhodne skonštatované, že ujma, ktorú žalobkyňa utrpela v dôsledku pracovného úrazu dňa 5.12.1997 má preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na jej životné úkony, v dôsledku úrazu trpí na obmedzenú pohyblivosť chrbtice, ktorá sa prejavuje recidivujúcimi blokádami krčnej chrbtice a lebkového prechodu, s bolesťami chrbtice, bolesťami hlavy, pocity neistoty a závratov spojených na zvracanie, pričom do úrazu žalobkyňa takýto charakter ťažkostí nemala a v dôsledku uvedených zdravotných ťažkostí navrhovateľka má obmedzenú účasť na osobnom, rodinnom, kultúrnom živote ako aj sťažený výkon svojho povolania.

51. Súd vychádzajúc z tohto dôkazu, ktorý je možné použiť aj pre toto konanie, poukazujúc na uzatvorenú poistnú zmluvu, považoval žalobu žalobcov za dôvodnú v zaplatení sumy 398,33 EUR. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a z uzatvorenej poistnej zmluvy pre úrazové poistenie potom, čo došlo na strane právnej predchodkyne žalobcov k vzniku poistnej udalosti, ktorú právna predchodkyňa žalobcov žalovanému oznámila dňa 26.3.1998, súd právnym nástupcom žalobkyni priznal z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy sumu 398,33 EUR, a to každému po 99,58 EUR, nakoľko k úrazu došlo po prvýkrát u právnej predchodkyne žalobcov 12 rokov po uzatvorení poistnej zmluvy a v dôsledku zmluvných dojednaní má nárok na percentuálny podiel vo výške 30 % zo sumy 40.000,- Sk, t. j. 12.000,- Sk, čo činí 398,33 Eur.

52. Žalovaný pri posudzovaní trvalých následkov úrazu právnej predchodkyne žalobcov poukázal na to, že striktne postupoval v zmysle zásad pre hodnotenie telesných poškodení, postupoval v súlade s OZ, vyhláškou č. 49/1964 Zb. a prílohou k vyhláške č. 56/1979 Zb., ktorá upravuje zásady a tabuľky pre hodnotenie telesných poškodení v úrazovom poistení dojednávanou so Slovenskou štátnou poisťovňou (tabuľka b ako plnenie za trvalé následky úrazu), pričom poukázal na to, že právnej predchodkyni žalobcov by patrilo poistné podľa vyhlášky 49/1964 Zb. v znení jej prílohy vyhlášky č. 56/1979 Zb.

53. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie, z úrazového poistenia je poisťovňa povinná plniť, ak za trvania poistenia neočakávaným a náhlym pôsobením vonkajších síl alebo vlastnej telesnej sily alebo neočakávaným a neprerušeným pôsobením vysokých alebo nízkych vonkajších teplôt, plynov, pár, žiarenia a jedov bolo poistenému spôsobené telesné poškodenie, prípadne mu bola spôsobená smrť; ak sa telesné poškodenie prejavilo alebo smrť nastala po skončení poistenia, je poisťovňa povinná plniť vtedy, ak došlo k úrazu za trvania poistenia.

54. Podľa § 24 citovanej vyhlášky, ak nebolo dohodnuté v poistnej zmluve inak, vzťahuje sa poistenie na úrazy poisteného, ku ktorým dôjde pri akejkoľvek činnosti.

55. Podľa § 26 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky, poistnou udalosťou v úrazovom poistení je pôsobenie skutočností uvedených v § 22 (úraz), ktoré vyvolalo telesné poškodenie poisteného alebo jeho smrť. Z tej istej poistnej udalosti je poisťovňa povinná poskytnúť podľa podmienok uvedených v § 27 až 29 tejto vyhlášky plnenie za čas nevyhnutného liečenia telesného poškodenia spôsobeného úrazom, za trvalé následky úrazu a za smrť spôsobenú úrazom. Či sa poistenie vzťahuje na všetky druhy plnenia alebo len na niektoré z nich, je rozhodujúci obsah zmluvy. Výšku plnenia za čas nevyhnutného liečenia telesných poškodení spôsobených úrazom a za trvalé následky úrazu určuje poisťovňa podľa prílohy, ktorá obsahuje zásady a tabuľky pre hodnotenie telesných poškodení v úrazovom poistení (ďalej len "oceňovacie tabuľky").

56. Podľa § 28 ods. 1 citovanej vyhlášky, ak zanechá úraz poistenému trvalé následky, je poisťovňa povinná vyplatiť z poistnej sumy toľko percent, koľkým percentám zodpovedá podľa oceňovacích tabuliek rozsah trvalých následkov po ich ustálení, a v prípade, že sa neustálili do troch rokov odo dňa úrazu, koľkým percentám zodpovedá ich stav ku koncu tejto lehoty.

57. Podľa vyhlášky 56/1979 Zb. ktorou bola novelizovaná vyhláška č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb, bod 1 zásady pre hodnotenie - výšku plnenia určuje poisťovňa na základe správy lekára, ktorý poisteného ošetroval. Opiera sa pritom o stanovisko lekára, ktorý pre ňu vykonáva odbornú poradenskú činnosť. Správu ošetrujúceho lekára môže si poisťovňa doplňovať výpisom zo zdravotných záznamov o poistenom, ktorý si s jeho súhlasom vyžiada od zdravotníckeho zariadenia, alebo kontrolnou zdravotnou prehliadkou poisteného u posudkového lekára poisťovne.

58. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

59. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

60. Právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 , alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 . Podľa súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v presúva na procesné strany.

61. Súd obranu žalovanej v jej tvrdeniach, že právnej predchodkyni žalobcov by patrilo poistné podľa vyhlášky 49/1964 Zb. v znení jej prílohy vyhlášky č. 56/1979 Zb., vyhodnotil ako nepostačujúcu, ide o všeobecné vyhlásenie bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych skutkových tvrdení, resp. výpočtu výšky poistného plnenia. Iba poukaz na príslušné vyhlášky, podľa ktorých by sa mala ( podľa názoru žalovaného ) vypočítavať výška poistného plnenia, bez uvedenia bližších konkrétnych výpočtov a ich zdôvodnení tak, aby k tomu mohla zaujať postoj, stanovisko aj druhá sporná strana, nezakladá účinné popretie skutkových tvrdení, a to aj čo do výšky žiadanej sumy.

62. Súd vychádzajúc z ustanovenia § 151 žalobou požadovanú výšku poistného plnenia považoval za nespornú.

63. Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania ; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

64. Podľa § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

65. V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.12.2008, činí výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska platnej ku dňu, keď omeškanie s plnením peňažného dlhu vzniklo.

66. Žalobcovia sa okrem zaplatenia istiny domáhali aj zaplatenia úroku z omeškania od 15.7.1998 z dlžnej sumy vo výške 17 % ročne do zaplatenia. Súd priznal žalobcom aj úroky z omeškania a na tieto im vznikol nárok v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný, ktorý si nesplnil svoj dlh riadne a včas, sa dostal do omeškania. Omeškanie so splnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. V danom prípade je splatnosť poistného plnenia stanovená § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je poistné plnenie splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu svoje povinnosti plniť. V danom prípade z listu žalovaného zo dňa 29.6.1998, ktorým bolo právnej predchodkyni žalobcov oznámené, že poistnú udalosť považuje žalovaný za definitívne vybavenú, je zrejmé, že najneskôr uvedeného dňa došlo ku skončeniu šetrenia žalovaného ako poisťovne. 15 dňová lehota na splnenie teda skončila dňom 14.7.1998 a nasledujúceho dňa, t. j. od 15.7.1998 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením dlhu. Vzhľadom na tento záver, súd zaviazal žalovaného aj k povinnosti zaplatiť žalobcom, a to každému zvlášť úroky z omeškania od 15.7.1998 do zaplatenia zo sumy 99,58 EUR vo výške v akej žiadali žalobcovia, a to aj vzhľadom k tomu, že by im malo byť priznané 17,6 % ročne, poukazujúc na dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej NBS platnej k prvému dňu omeškania podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.12.2008.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. V spore mali úspech žalobcovia v 97,60 %, neúspech v 2,4 % a ich nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania predstavuje 95,20 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).