Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Cpr-11-2016.pdf
PDF · 125.72 KB
Case nature
Area
Subarea
44Cpr/11/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobcu: CAMAIEU SLOVAKIA s. r. o., so sídlom v Bratislave, Obchodná 43 - 49, IČO: 44 146 647, v zastúpení: LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Lužná 1, IČO: 35 967 081, proti žalovanej: H. D., nar. 14.05.1983, bytom Senec, Nám. 1. mája 32, štátny občan SR, o zaplatenie 12.113,79 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 12.113,79 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12.113,79 Eur od 26.07.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania, na účet žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 13.09.2016, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 12.113,79 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 12.113,79 Eur od 26.07.2016 do zaplatenia titulom náhrady škody na základe zodpovednosti za schodok na podklade dohody o hmotnej zodpovednosti žalovanej ako vedúcej predajne z titulu neodvedenia tržby za predaj tovaru. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná pracovala u žalobcu počnúc dňom 08.12. 2015 na pozícii vedúca predajne v prevádzke žalobcu v Trnave - City Arena. V rámci kompetencií jej bola zverená pokladňa, pričom bola oprávnená prijímať peniaze v hotovosti, platobnými kartami, či iné platobné prostriedky. Ako vedúca predajne bola okrem uvedeného zodpovedná za inkasovanie peňazí v hotovosti a ich vklad na bankový účet zamestnávateľa, mesačnou kontrolu trezoru a zasielanie kontrolného výpisu účtovnému oddeleniu. V súlade s popisom práce uzavrela žalovaná so žalobcom dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorej súčasťou bolo aj zverenie pokladne a manipulácia s peňažnými prostriedkami a inými hodnotami. Žalovaná tak zodpovedá za schodok na zverených hodnotách, ktorými sú aj peňažné a iné platobné prostriedky. Dňa 18.05.2016 sa žalobca dozvedel od svojej účtovnej spoločnosti o skutočnosti, že prevádzka v Trnave - City Arena neodvádza tržby za predaj tovaru. Účtovné oddelenie už predtým komunikovalo otázku odvádzania tržieb so žalovanou, keďže však nedošlo k náprave, informovali o tom vedenie žalobcu. Žalobca sa tak opakovane v rovnaký deň obrátil na žalovanú s výzvou na vklad tržieb na účet žalobcu. Dňa 30.05.2016 došlo opakovane k upozorneniu vedenia žalobcu zo strany účtovnej spoločnosti o skutočnosti, že z predmetnej prevádzky neboli a nie sú naďalej odvádzané tržby na účet žalobcu. Žalovaná opätovne bola vyzvaná na vklad tržieb na bankový
účet. Žalovaná sa vyjadrila, že platby boli riadne odvedené a že zašle potvrdenia o vklade na účet. Nakoľko ani po opakovaných upozorneniach nedošlo k realizácii vkladu tržieb na účet žalobcu zo strany žalovanej, prostredníctvom regionálnej riaditeľky bola žalovaná vyzvaná na okamžitú úhradu dlžnej tržby na účet žalobcu s poukazom na neplnenie si pracovných povinností. Na výzvu reagovala žalovaná dňa 07.06.2016 prostredníctvom elektronickej pošty, v ktorej uviedla, že si je vedomá pochybenia, že posledné vklady boli vykonané v daný deň vo výške asi 4.000, - Eur. Uviedla, že v trezore sa už nenachádzajú žiadne platby, že všetky v sume cca 10.000,-Eur boli vložené za posledné 2 - 3 týždne. Uviedla, že týmto dňom končí svoj pracovný pomer u žalobcu. Po opakovanej kontrole účtovníctva bolo žalobcom zistené, že za obdobie od apríla 2016 do 07.06.2016 neboli odvedené tržby v celkovej výške 12.113,79 Eur, a to - 29.04.2016 - 287,24 Eur, 04.05.2016 - 211,94 Eur, 05.05.2016 - 74,43 Eur, 06.05.2016 - 150,92 Eur, 07.05.2016 - 398,79 Eur, 08.05.2016 - 228,87 Eur, 09.05.2016 - 253,89 Eur, 10.05.2016 - 224,88 Eur, 11.05.2016 - 253,41 Eur, 12.05.2016 - 358,20 Eur, 13.05.2016 - 366,79 Eur, 14.05.2016 - 335,80 Eur, 15.05.2016 - 450,74 Eur, 16.05.2016
- 230,68 Eur, 17.05.2016 - 119,89 Eur, 18.05.2016 - 214,84 Eur, 19.05.2016 - 247,85 Eur, 20.05.2016
- 299,63 Eur, 21.05.2016 - 458,70 Eur, 22.05.2016 - 355,51 Eur, 23.05.2016 - 414,56 Eur, 24.05.2016
- 414,48 Eur, 25.05.2016 - 448,40 Eur, 26.05.2016 - 204,14 Eur, 27.05.2016 - 617,85 Eur, 28.05.2016
- 505,50 Eur, 29.05.2016 - 548,55 Eur, 30.05.2016 - 516,15 Eur, 31.05.2016 - 666,95 Eur, 01.06.2016
- 461,16 Eur, 02.06.2016 - 347,5 Eur, 03.06.2016 - 549,51 Eur, 05.06.2016 - 505,71 Eur, 06.06.2016
- 390,33 Eur.
Žalovaná bola vyzvaná na prerokovanie škody ako aj na úhradu škody, tieto písomnosti zostali neprevzaté a vrátili sa v odbernej lehote. Napokon sa podarilo dohodnúť so žalovanou na stretnutí dňa 20.07.2016, ktoré žalovaná odvolala. Dňa 25.07.2016 sa uskutočnilo stretnutie v priestoroch právneho zástupcu žalobcu, na ktorom došlo k prerokovaniu škody, k odovzdaniu správy o výške schodku s výzvou na úhradu spôsobenej škody a od tohto termínu preto žiada žalobca aj úroky z omeškania. Žalovaná mala ako jediná z predajne prístupový kód do trezoru v prevádzke, kam sa odkladali hotovostné tržby. V deň ukončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej dňa 07.06.2016 sa v trezore nenachádzala žiadna hotovosť. Na základe účtovných výkazov je preukázané, že na účet žalobcu neboli žalovanou odvedené tržby v žalovanej výške. Žalovaná podpísala so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorá spoločne s obsahom pracovnej zmluvy a popisom pracovnej pozície určovala výlučnú zodpovednosť žalovanej za tržby a ich odvod na účet žalobcu. Ako vedúca predajne bola jedinou osobou, ktorá zodpovedala za odvod tržieb do banky a kontrolu trezoru v predmetnej prevádzke. Žalovaná nikdy neupozorňovala žalobcu na prípadné nedostatky v podmienkach výkonu svojej kompetencie. Žalobca si uplatňuje skutočnú škodu, teda vyúčtovaný schodok v hotovosti - hotovostné tržby za uvedené obdobie. Žalovaná konala v rozpore s účelom a dohodnutými podmienkami zverenia finančných prostriedkov určených na vklad na účet žalobcu, veci si prisvojila, resp. nevrátila ich žalobcovi.
3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: pracovnú zmluvu žalovanej z 07.12.2015, dohodu o hmotnej zodpovednosti z 07.12.2015, popis pozície - náplň práce, e-mailovú komunikáciu, vyčíslené dni s neodvedenými tržbami, sms komunikáciu, protokol o prerokovaní škody so zamestnancom z 25.07.2016, výzvu na úhradu spôsobenej škody z 14.07.2016 adresovanú žalovanej s dokladom o doručovaní.
4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v tom smere, že cíti sa zodpovedná, keďže si to neustriehla, ale nebola jediná, ktorá mala uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti a preto si myslí, že by nemala byť zaviazaná na zaplatenie takej závratnej sumy iba ona. Nechcela žalobcovi spôsobiť škodu.
5. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaná nepredložila súdu dôkazy.
6. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bode 3. a predloženými stranami sporu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Medzi stranami sporu neboli sporné skutočnosti o existencii pracovného pomeru žalovanej u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07.12.2015, s nástupom do práce dňa 08.12.2015, pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou 3 mesiace. Žalovaná vykonávala prácu vo funkcii vedúca predajne s miestom výkonu práce - prevádzka Camaieu City Arena Trnava. Ďalej medzi stranami sporu nebola sporná existencia dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú strany uzavreli dňa 07.10.2015.
8. Žalobca mal za to, že je nesporné, že žalovaná pracovala ako vedúca predajne, pričom boli jasne stanovené kompetencie kto je za čo, zodpovedný. Ako vedúca predajne jedine žalovaná zodpovedala za vkladanie tržby na účet firmy, o čom založil dôkaz - internú smernicu žalobcu, popis pozície vedúcej predajní s náplňou práce, kde v časti III. - oblasť riadenia je uvedené „ je zodpovedná za pokladničné operácie - obeh peňazí - okrem iného hotovosť včas vkladá na účet.“. Smernica uvádza, že vedúci predajne hotovosť včas vkladá na účet a tiež, že jeden krát mesačne robí kontrolu trezoru, takže má za to, že mala vkladať tržbu najneskôr na mesačnej báze. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že jedine žalovaná mala na starosti vkladanie tržieb na účet a iba ona mala prístup k trezoru. Ostatné zamestnankyne len spočítali tržbu, dali ju do obálky, uviedli v akých je bankovkách, podpísali sa a túto obálku vložili do trezoru cez prepadné okienko, avšak jediná žalovaná mala prístup do trezoru a povinnosť tržby odviesť do banky na účet žalobcu. Pokiaľ tým poverila niekoho iného, je to už na jej zodpovednosť. Pokiaľ žalovaná namieta, že keď skončila pracovný pomer sa dostavila do predajne a čakala, kto ju od nej prevezme, tak toto nie je pravdivé tvrdenie, nakoľko v rámci dôkazov žalobca predložil doklad - e- mail od žalovanej, v ktorom oznámila žalobcovi, že končí a viac sa neukázala a preto nemohlo prísť k prevzatiu predajne. Posledný kontakt so žalovanou bol 25.07.2016 pri prerokovaní škody so zástupcom žalobcu, na ktorom žalovaná tvrdila, že peniaze vkladala a že má o tom dôkazy - vkladové lístky, ktoré mala doručiť do 4 dní , avšak nič sa neudialo. Doteraz mala dosť času preukázať svoje tvrdenia. Žaloba je dôvodná a žalobca žiada, aby jej súd vyhovel. Ďalej založil ako dôkaz zápisnicu o výsluchu svedka Adriany Kipikašovej, ktorá pracovala na predajni so žalovanou a ktorá vypovedala v rámci trestného konania vedeného na ORPZ v Trnave pod č. ČVS: ORP-1580/2-VYS-TT-2016 dňa 27.04.2017 a ktorá potvrdila ako to prebiehalo na predajni čo sa týka trezoru.
9. Povinnosti vedúcej predajne obsahuje náplň práce vedúcej predajne a to v časti III- oblasť riadenia/ organizácia bod 1. - je zodpovedná za pokladničné operácie - obeh peňazí - otvára a zatvára pokladňu, je zodpovedná za inkasovanie peňazí, vedie pokladničné záznamy, rieši chyby v pokladni, zaisťuje predávanie pokladne, dbá na zabezpečenie pokladne, robí v dvojčlennej skupine mesačné kontroly trezoru a zasiela kontrolný výpis " protokol o inventarizácii " účtovnému oddeleniu, hotovosť včas vkladá na účet, každý mesiac pripravuje súpis drobných výdajov.
10. Z písomnosti - dohoda o hmotnej zodpovednosti (§ 182 a nasl. Zákonníka práce ) zo dňa 07.12.2015 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom. Na základe pracovnej zmluvy s dátumom nástupu dňa 08.12.2015 bola žalovanej ako zamestnankyni vo funkcii vedúca predajne zverená hotovostná pokladňa žalobcu ako zamestnávateľa s tým, že žalovaná hospodári s tovarom na sklade a to iba v prevádzke, v ktorej aktuálne vykonáva činnosť. Povinnosťou žalovanej pri výkone tejto práce je prijímať peniaze v hotovosti, platby platobnými kartami a ďalšie platobné prostriedky a vydávať peňažné prostriedky z pokladne, prijímať tovar na sklad a vydávať zo skladu zásoby materiálu a tovaru, prijímať hmotný majetok zamestnávateľa na sklad. Zamestnanec je povinný zverené peňažné prostriedky riadne vyúčtovať podľa platných postupov zamestnávateľa a predložiť a odovzdať zamestnávateľovi príslušné doklady súvisiace s príjmom a s výdajom peňažných prostriedkov a ďalších hodnôt (tovaru ) za účelom preukázania celkovej vykazovanej hodnoty týchto prostriedkov a to vždy na konci dňa a kalendárneho štvrťroka. Čo sa týka pokladne - spôsob a postup pri manipulácii s peňažnými prostriedkami a inými hodnotami uchovávanými v pokladni, zamestnávateľ môže upraviť interným predpisom, pričom zamestnanec je povinný oboznámiť sa s jeho obsahom a postupovať v súlade s jeho ustanoveniami. Predmetná dohoda o hmotnej zodpovednosti je podpísaná žalovanou a za žalobcu E. Kantorovou.
11. Z písomnosti - protokol o prerokovaní škody so zamestnancom, správa o výške schodku na zverených hodnotách, ktoré bol zamestnanec povinný vyúčtovať podľa § 182 Zákonníka práce zo dňa 25.07.2016 súd zistil, že žalobca so žalovanou prerokoval uplatnenú škodu v žalovanej výške, pričom žalovaná uviedla, že súhlasí s prerokovaním škody pokiaľ ide o výšku škody uviedla - " neviem ".
12. Z výzvy na úhradu spôsobenej škody zo dňa 14.07.2016 (prevzatá žalovanou dňa 25.07.2016) súd zistil, že bola vyzvaná na úhradu škody v žalovanej výške v lehote do 20.07.2016.
13. Žalovaná vo výpovedi žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že pracovala u žalobcu v predajni v Trnave. Podpísala pracovnú zmluvu aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, ale nepamätá si na pracovnú náplň, či
bola s ňou oboznámená. Je pravdou, že si mala všimnúť ten schodok, bola to jej zodpovednosť. Bola zodpovedná za celý chod predajne. Čo sa týka tržby, po skončení zmeny vždy dve osoby spočítali tržbu v pokladni a v termináli, napísalo sa aká je hotovosť, vložilo sa to do papierovej obálky kde sa uviedli tieto dve osoby, dátum, výška hotovosti a toto vložili do malého trezoru v sklade s okienkom. Bol tam potom ešte veľký trezor, od ktorého dostala heslo po podpise pracovnej zmluvy, takže dávala do toho trezoru obálky z malého trezoru a keďže to bolo v sklade, tak často bol pri tom aj niekto iný, keď to tam dávala. Zo začiatku odnášala tržby iba ona do banky. Keď tam už robila dlhšie a nemohla ona, tak poverila niekoho iného, ktorý jej potom odovzdal vkladový lístok o tom, že to vložil do banky. Žalovaná mala vždy vedomosť o tom, kto išiel do banky. Chýbajúce tržby žalovaná nikdy nehlásila. Do veľkého trezoru sa tržba dostala tak, že bolo treba otvoriť malý a vložiť tržby do veľkého. Prvé 3-4 mesiace to robila iba žalovaná. Keď už mali dôveru medzi kolegyňami tak sa stalo, že aj kolegyne v Trnave to robili. Nevie, či vedeli heslo, mohli ho vidieť keď to robila žalovaná. Žalovaná má osobné dlhy. žalovaná uviedla, že súdu predloží z Tatrabanky výpis vkladov tržieb, ktoré urobila ona sama.
14. Žalobca predložil súdu ako dôkaz - prehľad neodvedených tržieb ( nespárované s odvodmi ) za obdobie od 29.04.2016 do 06.06.2016 potvrdené účtovníckou firmou, ktorá žalobcovi tieto tržby spracovávala, prehľadovú tabuľku od 01.04.2016 do 21.06.2016 kde vyznačil dni a všetky tržby, ktoré boli alebo neboli odvedené a z ktorých vyplýva výška žalovaného schodku s tým, že vyznačil tie, ktoré odovzdala žalovaná spolu s výpisom z účtu žalobcu č. ú. 2620224602 v tom období, ktoré robila buď žalovaná alebo na základe jej poverenia aj niekto iný a ktoré spadajú do žalovaného obdobia, v ktorom žalovaná neodviedla chýbajúce tržby. Predmetom tohto konania sú neodvedené tržby za 29.04.2016, od 04.05.2016 do 03.06.2016 a 05.06.2016, 06.06.2016. Tržby za tieto dni neboli odvedené. Ide o: 05.04.2016 - 360,22 Eur, 06.04.2016 - 301,48 Eur, 07.04.2016 - 150,93 Eur , 08.04.2016 - 463,19 Eur, 09.04.2016 - 601,19 Eur , 10.04.2016 - 228,90 Eur , 11.04.2016 - 292,11 Eur , 26.04.2016 - 360,56 Eur , 27.04.2016 - 371,67 Eur , 30.04.2016 - 264,35 Eur 01.05.2016 - 331,58 Eur , 02.05.2016 - 114,94 Eur , 03.05.2016 - 123,91 Eur .
15. Zo zápisnice o výsluchu svedka - žalovanej v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave pod ČVS: ORP- 1580/2 - VYS- TT- 2016 zo dňa 10.01.2017 súd zistil, že žalovaná v rámci výsluchu uviedla, že v predajni CAMAIEU v CITY Arene v Trnave pracovala od 08.12.2015 do júna 2016. Jej pracovnou náplňou bolo starať sa o chod predajne - predaj tovaru, starostlivosť o zákazníka, nábor zamestnancov a ich zaškolenie, zodpovednosť za výsledky predajne. Mala podpísanú aj hmotnú zodpovednosť. Jej zástupkyňou bola O. J.. Pokiaľ ide o uzávierky pokladne, predajni sa nachádzali dve pokladne, na predaj sa využívala len jedna pokladňa. Každý zamestnanec mal svoje prihlasovacie heslo, pod ktorým blokoval. Finančné uzávierky na konci dňa robil každý zo zamestnancov, podľa toho, kto bol na predajni. Pri uzávierke sa mala zrátať hotovosť a či sedí podľa stavu predaného tovaru. Z celkovej tržby sa odpočítali platby realizované kartou taktiež povinný vklad na nasledujúci deň, kedy v pokladni muselo ostať 200 Eur. Tieto peniaze tvorili tržbu v hotovosti, ktorá ostávala v predajni v trezore. Na predajni boli dva trezory umiestnené v zázemí predajne - miestnosť za predajňou a šatňami. Priestor, kde sa nachádzali trezory nebol monitorovaný kamerami. Zrátaná tržba sa dala do obálky, na ktorej sa vyznačilo meno zamestnanca, ktorý ju realizoval. Peniaze vhadzovali do malého trezora preto, lebo nikto nemal mať prístup do veľkého trezora. Ten mal slúžiť len vedúcej. Išlo o trezor s kódovacím zariadením. Keď nastúpila na predajňu, tak kód do veľkého trezoru nezmenila. Boli tam aj zamestnanci, ktorí mohli tento kód vedieť od predchádzajúcej vedúcej. Tržby sa cez Tatrabanku posielali na ďalší deň na účet spoločnosti. Toto sa však v nerobilo. Tržbu na účet spoločnosti mohla vkladať vedúca, ale bežne posielala aj zamestnancov z predajne a bolo to bez problémov. Keď prišla ráno na predajňu, tak vždy vybrala tržbu z malého trezora a dala ju do veľkého. Tam sa tržba niekedy zhromažďovala aj celý týždeň a potom ju ona alebo iný zamestnanec išli odniesť na pobočku banky. Každú dennú tržbu si skontrolovala v tom zmysle, že za každý deň v trezore našla jednu obálku. Aj keď sa tržba hromadila viac dní v predajni, tak ju ona alebo niektorý zamestnanec odniesol do banky a peniaze boli vložené na účet. O každom jednom vklade existuje doklad, ten bol vždy donesený na predajňu z pobočky banky ňou alebo zamestnancom, ktorý bol v banke. Doklad bol vždy dvojmo. Ona každý jeden vkladový list na účet kontrolovala. Vkladový list bol vždy za každú obálku zvlášť, 2- 3 krát sa stalo, že na liste boli spísané obálky za viacero dní. Vkladové listy ostali na predajni. Ona ich zakladala do papierovej krabice. Originál sa posielal účtovníkom poštou. Poštové zásielky boli posielané kuriérom z DPD. Svedkyňa nikdy nehlásila chýbajúce tržby vedeniu firmy alebo polícii. Nevie vysvetliť, prečo neboli odvedené tržby v období od 04.05.2016 do 06.06.2016. V období apríl 2016 až jún 2016 mala
svedkyňa finančné problémy, jej príjmy nepokrývali výdavky. Má dlh z predchádzajúceho podnikania a úverov vo výške 100.000 Eur. Peniaze z denných tržieb nevzala.
16. Zo zápisnice o výsluchu svedka - Adriány Kipikašovej v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave pod ČVS: ORP- 1580/2 - VYS- TT- 2016 zo dňa 27.04.2017 súd zistil, že v predajni CAMAIEU v CITY Arene v Trnave pracovala od decembra 2015 do decembra 2016. Od júna 2016 pracovala na pozícii zástupkyne vedúcej tejto predajne. Striedala žalovanú v práci. V čase, keď nastúpila na predajňu v decembri 2015, vedúcou bola žalovaná. Jej pracovnou náplňou ako aj ostatných kolegýň bolo zrátanie hotovosti po tom, ako sa zatvorila predajňa. Zatvorili predajňu, následne zrátali hotovosť z pokladne. V predajni boli dve pokladne, na jednej sa dalo platiť v hotovosti a na druhej iba kartou. Pri uzávierke bývali minimálne dve zamestnankyne. Žalovaná ako vedúca robievala uzávierky len zo začiatku a to v decembri 2015 a maximálne v januári 2016. Potom už uzávierky nerobila. Ak s kolegyňou svedkyňa robila uzávierku, tak prerátala hotovosť a v pokladni nechali na ďalší deň cca 200 Eur. Ostatnú hotovosť zabalili do bezpečnostného sáčka spolu so súpisom bankoviek a mincí v hotovosti. Túto zabalenú hotovosť na sáčok podpísali obe kolegyne. Bol tam uvedený dátum, výška hotovosti a ich podpis. Denne bývalo v tržbe cca 300 Eur, ku koncu týždňa sa to zvyšovalo. Hotovosť bola následne odnesená do miestnosti za predajňou, ktorá slúžila ako sklad, office aj ako jedáleň. Peniaze vždy vhadzovali do pokladne o veľkosti cca 20x 30x30 cm. Vnútri v pokladni bol ešte jeden sáčok, kde vhodená hotovosť prepadla po tom, čo ju vhodili cez otvor. Kľúče od trezoru neboli. Trezor bolo len na kód, ktorý nevedeli zamestnanci. Kód sa svedkyňa dozvedela až v júni 2016, keď sa stala zástupkyňou vedúcej. Trezor bol umiestnený v zadnej miestnosti predajne pod stolom. Vedľa bol umiestnený ešte jeden väčší trezor. Ten slúžil v predajni na odkladanie hotovosti, keď bol menší trezor plný. Tento trezor bol tiež na kód. Kódy k obom trezorom vedela len vedúca predajne. Ako a kedy odnášala vedúca predajne hotovosť do banky sa svedkyňa nevie vyjadriť. Odvádzanie hotovostí z predajne na účet zamestnávateľa mala na starosti vedúca predajne - žalovaná. O tom, že chýba hotovosť odvedená z predajne sa svedkyňa dozvedela až v júni 2016. Volali z firemnej kontroly na predajňu s tým, že sa neodvádza hotovosť na účet. V deň tohto telefonátu mala svedkyňa ešte so žalovanou poslednú spoločnú službu. Hneď ju upovedomila, že má zavolať regionálnej riaditeľke. Žalovaná tak aj spravila. Svedkyni telefonovala regionálna riaditeľka ešte raz a chcela, aby dozrela na odvod finančnej hotovosti z predajne. Hneď vtedy išla žalovaná do trezoru zobrať obálky a spolu so svedkyňou išli do banky. Trezor ostal prázdny. Svedkyňa nevie uviesť, aká hotovosť bola v predajni v obálkach. Nikto z predajne si nevie vysvetliť kto a prečo to robil. Oni museli po každej uzávierke nahodiť výšku tržby do počítača a tým bola zaevidovaná. Bez toho ich pokladničný systém nepustil ďalej. Keď bol rozdiel v tržbe a hotovosti, museli uzávierku opakovať. Taktiež museli dva krát mesačne posielať do Prahy na centrálu bankou vystavené doklady o zrealizovanom vklade. Do začiatku júna 2016 to bola agenda vedúcej.
17. Zo zápisnice o výsluchu svedka - S. W. v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave pod ČVS: ORP- 1580/2 - VYS- TT- 2016 zo dňa 27.04.2017 súd zistil, že u žalobcu pôsobí ako regionálna riaditeľka pre Slovenskú republiku od 11.04.2016 zastupuje spoločnosť na základe plnomocenstva. V mesiaci máj 2016 bola kontaktovaná spoločnosťou MAZARS s.r.o., ktorá im spracovávala účtovníctvo a bolo jej oznámené, že na firemnom účte v Tatrabanke chýbajú odvedené tržby z predajne. Vedúcou predajne bola žalovaná. Pracovala na pozícii vedúcej od 08.12.2015. S hotovosťou v predajni mohli na pokladni narábať všetci zamestnanci, z trezoru ju mohla vyberať len žalovaná. Tržbu mohli zrátavať resp. robiť dennú uzávierku zamestnanci podľa toho, kto mal v ten deň službu na pokladni. Po zrátaní tržby a jej zabalení do plastového vrecúška tržbu hodili zamestnanci do trezoru v predajni. Do trezoru vkladali tržbu cez vrchný úzky otvor, ktorý bol na to určený. Trezor nie je iným spôsobom monitorovaný. Žalovaná ako vedúca predajne zodpovedá za inkasovanie peňazí a ich vklad na účet spoločnosti, mesačnú kontrolu trezoru a zasielanie kontrolného výpisu účtovnému oddeleniu. Ako jediná mala prístupový kód do trezoru na prevádzke. Žalovaná mala uzavretú aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorej súčasťou bolo aj zverenie pokladne a manipulácia s peňažnými prostriedkami a inými hodnotami. Keď sa svedkyňa dňa 18.05.2006 na dozvedela o neodvádzaní tržieb, obrátila sa na žalovanú s požiadavkou na vyriešenie situácie. Z výpisu z bankového účtu firmy bolo zrejmé, že ani po opakovaných upozorneniach nedošlo k vkladom tržby na účet. Žalovaná v emaily zo dňa 07.06.2016 uviedla, že si je vedomá pochybenia a že je jedinou osobou, ktorá poznala kód od trezoru a k omeškaniu s platbami došlo, nakoľko nebola posledné dni v práci. Svedkyňa to preverovala a zistila, že žalovaná v práci bola. Žalovaná z práce odišla a nedošlo ani k riadnemu odovzdaniu predajne.
Za obdobie od apríla 2016 do 07.06.2016 neboli odvedené tržby v celkovej výške 12.113,63 Eur. Jediná, kto mohol vstupovať s kódom do trezoru bola žalovaná, ktorá to ani nepopiera.
18. Podľa § 81 písm. e) zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení, v platnom znení ku dňu vzniku škody (ďalej len ZP), zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
19. Podľa § 178 ods. 1 ZP zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
20. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo, ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.
21. Podľa § 179 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v paragrafe 182 a 185.
22. Podľa § 182 ods. 1 ZP ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
23. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
24. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo v časti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
25. Podľa § 186 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
26. Podľa § 187 ods. 1 ZP ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
27. Podľa § 191 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
28. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a, že za ňu zamestnanec zodpovedá.
29. Zákonník práce rozlišuje dva druhy zodpovednosti zamestnancov za škodu a to všeobecnú zodpovednosť (§ 179 zákonníka práce), ktorá vychádza zo zavinenia a osobitný druh zodpovednosti (§ 182 a nasledujúce ), pri ktorej sa zavinenie pracovníka predpokladá. Pri tejto zodpovednosti súd skúma iba to, či sú splnené predpoklady stanovené zákonom a to - platne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti ( existencia pracovnoprávneho vzťahu, písomná forma, vlastnoručný podpis účastníkov pracovnoprávneho vzťahu ) a existencia škody - vznik schodku na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať t. j. či uplatnený schodok sa vyvodzuje z úbytku na hodnotách zverených na vyúčtovanie. Po vzniku hmotnej zodpovednosti (zodpovednosti
zvýšenej tzv. kvalifikovanej) sa prezumuje, že vzniknuté manko spôsobil zamestnanec. Ak sa má tejto zodpovednosti celkom alebo sčasti zbaviť, musí preukázať, že schodok nezavinil, prípadne že vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
30. Pre platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby medzi účastníkmi bol pracovnoprávny vzťah. Pri uzavieraní dohody o hmotnej zodpovednosti má byť účastníkovi dohody jasné, aký druh práce (prípadne funkciu) bude zamestnanec vykonávať, na ktorom pracovisku a za ktoré hodnoty bude zodpovedať, aby nevznikli pochybnosti, kedy ide u zamestnanca po prevedení na inú prácu alebo o preloženie a v ktorých prípadoch má právo od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť. Zamestnávateľ pri tomto druhu zodpovednosti preukazuje, že má so zamestnancom uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti a že mu vznikla škoda v podobe schodku. Zavinenie zamestnávateľ nepreukazuje. Zamestnanec preukazuje vlastnú nevinu. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že schodok vznikol sčasti alebo celkom bez jeho zavinenia.
31. Schodok (Manko) vyjadruje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, ktoré je hmotne zodpovedný zamestnanec povinný vyúčtovať. Za základ zistenia vyčísleného schodku slúžia spravidla výsledky vyplývajúce zo zúčtovania fyzickej inventúry. Inventarizácia však nie je jediným spôsobom zistenia schodku. Základnou charakteristikou schodku jej, že chýba hodnota, ktorú je zamestnanec povinný vyúčtovať. Konštrukcia zodpovednosti za schodok je založená na tom, že zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené mu na základe tejto dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, takže vznikol schodok. Schodok je rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší ako účtovný stav.
32. V konaní žalobca preukázal existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu založeným pracovnou zmluvou zo dňa 07.12.2015, keď žalovaná pracovala v predajni žalobcu - prevádzka Camaieu City Arena Trnava vo funkcii vedúcej predajne. Žalobca preukázal, že žalovaná mala uzatvorenú písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 07.12.2015, ktorou bola žalovanej ako zamestnankyni vo funkcii vedúca predajne zverená hotovostná pokladňa žalobcu ako zamestnávateľa s tým, že žalovaná hospodári s tovarom na sklade a to iba v prevádzke, v ktorej aktuálne vykonáva činnosť. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla spôsob, akým nakladala s tržbou pokiaľ ide o peňažnú hotovosť (tento postup bol zhodný s výpoveďou svedkyne Kipikášovej v trestnom konaní ), čím mal súd preukázané, že žalovaná mala vedomosť za aké hodnoty má hmotnú zodpovednosť a bola si vedomá svojej povinnosti odvádzať hotovostné tržby vkladom na účet žalobcu v banke. Žalovaná tiež uznala, že nesplnenie tejto povinnosti bolo jej pochybením ako vedúcej predajne. Žalovaná netvrdila, že by žalobcu niekedy upozorňovala na to, že nemá vytvorené pracovné podmienky na riadne hospodárenie so zverenými hodnotami. Odvádzanie hotovosti z predajne na účet zamestnávateľa mala v náplni práce len vedúca predajne - žalovaná.
33. V konaní bola preukázaná taktiež existencia schodku - rozdielu medzi účtovne evidovanými tržbami v jednotlivých dňoch a vkladom týchto tržieb na účet žalobcu. Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti žalovanej boli teda hodnoty ( peňažné prostriedky vo forme hotovosti z pokladne - denné tržby z predajne), ktoré bola žalovaná povinná vyúčtovať a bol zistený rozdiel medzi údajmi účtovnej evidencie o vkladoch a údajmi podľa pokladne v žalovanej výške. Celková výška schodku činí 12.113,79 Eur. Žalobca škodu - okolnosti jej spôsobenia ako aj výšku škody so žalovanou prerokoval na stretnutí dňa 25.07.2016, na ktorom žalovaná prevzala aj výzvu na úhradu spôsobenej škody zo dňa 14.07.2016, ktorá jej bola predtým doručovaná poštou a ktorá sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá.
34. Súd má za to, že žalobca svoj nárok v konaní preukázal, žalovaná nepreukázala skutočnosti, na základe ktorých by sa zodpovednosti zbavila ( v konaní neprodukovala žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach ), zo strany žalobcu mala vytvorené pracovné podmienky, aby sa o zverené hodnoty mohla starať a chrániť ich.
35. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, ktorá bola v danom období, podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.
38. Súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie 12.113,79 Eur istiny. Keďže žalobca žalovanú vyzval na úhradu schodku a táto istinu neuhradila, vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania a to vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12.113,79 Eur od 26.07.2016 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy na úhradu spôsobenej škody. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 %, nakoľko úroková sadzba ECB v období vzniku omeškania bola 0,00%. Keďže žalobca sa domáhal úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej istiny, súd žalobu v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 5 % ročne zamietol.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej, keďže mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.