Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/277/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1. H. E., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX R. Š. XXX, 2. E. E., F.. XX.X.XXXX, T. XXX XX R. Š. XXX, o zaplatenie 12 152,90 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 21,78 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 20.01.2015 až do zaplatenia.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 12152,90 €. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) vychádzal z toho skutkového základu, že dňa 05.02.2014 bola uzatvorená zmluva o pôžičke, evidenčné č. 8012742, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma pôžičky 12000 €. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný túto pôžičku splácať v pravidelných 72 mesačných splátkach v sume 254,37 €. Do dňa podania žaloby však žalovaný zaplatil iba 1436,85 €. Vzhľadom na neplnenie platobných povinností zo strany žalovaného, žalobca listom zo dňa 25.01.2015 predčasne zosplatnil predmetný spotrebiteľský úver, na základe čoho požaduje od žalovaného zaplatenie sumy 12152,90 € (z toho 21,78 € ako náklady vymáhania) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20.01.2015 až do zaplatenia.

2. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili a pojednávania sa nezúčastnili.

3. Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy nákladov na vymáhanie 21,78 € spolu s príslušenstvom, preto súd postupom podľa § 145 ods.2 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

4. Súd rozhodol na základe spisu a zistil nasledujúce: Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 05.02.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere s názvom „Zmluva o poskytnutí pôžičky na bývanie“. 4.1. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 12000 €, ktorú mal splatiť v 72 mesačných splátkach vo výške 244,82 €, resp. 254,37 € s poistením. Termín konečnej splatnosti

- 02/2020, celkové náklady spotrebiteľa mali predstavovať sumu 5627,04 €, ročná úroková sadzba - 14,50%, RPMN - 14,50% a priemerná hodnota RPMN - 13,88%. Splátky boli podľa bodu 6.2 VOP splatné do 20. dňa v kalendárnom mesiaci.

4.2. Žalobca ďalej súdu predložil „Predžalobnú upomienku“ zo dňa 27.11.2014 adresovanú žalovanému 1. (+ doručenku), ktorou je tento vyzývaný k okamžitej úhrade omeškanej sumy 1093,80 € ako aj „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 25.01.2015, adresované žalovanému 1. 4.3. Žalobca tiež súdu predložil prehľad splátok a úhrad, z ktorého vyplýva, že zo strany žalovaného bola uhradená suma 1436,85 €.

5. Výzvou zo dňa 04.12.2017 požiadal súd žalobcu, aby v lehote 10 dní O zaslal súdu všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaných, O preukázal doručenie upozorňujúcej výzvy a listiny o vyhlásení mimoriadnej splatnosti obom žalovaným, O zaslal súdu rozpis všetkých splátok na istinu, úroky a poplatky. 5.1. Na výzvu žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa 14.12.2017, ktorým výzve súdu žiadnym spôsobom nevyhovel. Súdu žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného nepredložil. Doručenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti obom žalovaným nepreukázal a amortizačná tabuľka sa netýka všetkých splátok úveru a preto je pre súd bezcenná.

6. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 malo dôjsť k postúpeniu uplatňovanej pohľadávky na Intrum Slovakia, s.r.o.

7. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco: Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20111201.html>. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

8. (Ne)platnosť predčasného zosplatnenia úveru - Predovšetkým má súd za to, že k predčasnému zosplatneniu úveru a teda k strate výhody splátok u dlžníkov - žalovaných nedošlo, z dôvodu nedodržania postupu podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka voči žalovanému 2. (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.). Doručenie oznámenia o predčasnom zosplatnení úveru žalovaným 1. a 2. žalobca súdu nepreukázal.

9. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver

bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr, neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a mohla mít pochybnosti o pravdivosti tvrzených skutečností. Smyslem zakotvení povinnosti poskytovatelů spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99). Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa

§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. V prejednávanej veci žalobca súdu žiadne doklady, ktorými by overoval bonitu žalovaného, nepredložil. V Zmluve o poskytnutí úveru sú uvedené nasledujúce údaje o žalovaných: Žalovaný 1. - podnikateľ; príjem z podnikania 55873 €, základ dane 742 €; výška mesačných splátok úverov 1800 €. Uvedené údaje nie sú ničím preukázané a z výšky základu dane vyplýva, že príjem z podnikania síce mohol byť 55873 € ale vysoké museli byť aj výdavky vzhľadom na uvedený základ dane. Uvedené údaje teda žiadnym spôsobom nedávajú odpoveď na to, akú disponibilnú sumu, z ktorej by mohol byť hradený úver, mal tento žalovaný skutočne k dispozícii. Žalovaný 2. - príjem 199 €. Znova bez preukázania. Žalobca nevykonal ani lustráciu žalovaných v prístupných registroch. 9.1. Súd je teda presvedčený, že v prípade, ktorý nastal a v ktorom žalobca poskytol úver bez akéhokoľvek relevantného skúmania (a už vôbec nie s odbornou starostlivosťou) finančnej a sociálnej situácie, je nutné urobiť záver, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov a bez možnosti jeho platného predčasného zosplatnenia.

10. Zo záverov súdu o tom, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a žalovaný nie je povinný platiť úroky a poplatky vyplýva, že súd mohol žalobcovi priznať iba splátky istiny splatné ku dňu jeho rozhodovania. Ku dňu rozhodovania súdu ešte neboli splatné všetky splátky. 10.1. Zo Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Podľa www.wikipedia.sk <http:// www.wikipedia.sk> anuita (z lat. annuus - ročný) je pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka <https://sk.wikipedia.org/w/index.php? title=Spl%C3%A1tka&action=edit&redlink=1> zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa z istiny <https://sk.wikipedia.org/wiki/Istina> a splátky <https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Spl %C3%A1tky&action=edit&redlink=1> úroku <https://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%9Arok>. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku <https://sk.wikipedia.org/wiki/ %C3%9Arok>. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa úrok znižuje a istina sa zvyšuje. Úrok a istina sa platia v pravidelných časových intervaloch <https:// sk.wikipedia.org/wiki/Interval>, najčastejšie mesačne počas celej platnosti úveru. 10.2. Keďže nenastala splatnosť ešte všetkých splátok, pre priznanie istiny dlžnej ku dňu rozhodovania súdu bolo potrebné, aby žalobca vyhovel výzve súdu a zaslal mu rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, čo neurobil, preto súd z tohto dôvodu jeho žalobe vyhovieť nemôže. Súdu totiž nie je známe, aká suma istiny je zahrnutá v anuitných splátkach splatných ku dňu jeho rozhodovania. Napriek výzve súdu na zaslanie uvedeného pri vedomí, že obdobné žaloby sú senátom 9Csp. z tohto dôvodu zamietané (a zamietajúce rozsudky potvrdzované KS v PO) žalobca rozpis splátok nezaslal, čím spôsobil, že jeho žalobe nemohlo byť ani čiastočne vyhovené.

11. Vyššie uvedené „postúpenie pohľadávky“ však spôsobilo, že žalobe nemôže byť vyhovené aj z ďalšieho samostatného dôvodu. Podstatnou otázkou pri každej žalobe je to, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, určujúci či strany sporu boli zároveň účastní aj hmotnoprávneho vzťahu, nárokov z ktorého sa žalobca domáha. V prejednávanej veci malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky pôvodného žalobcu CFH a.s. na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.. Postup a teda aj podmienky platnosti postúpenia takejto pohľadávky sú uvedené v § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa ods. 1, ktorého práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a: a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 11.1. Ak v prejednávanej veci dospel súd k záveru, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo, nemohla byť predmetom postúpenia a tak aktívna vecná legitimácia žalobcovi nesvedčí. Na uvedenom nič nemení, že došlo k pripusteniu zmeny žalobcu, nakoľko v rámci rozhodovania o pripustení

sa skúma iba, či uvádzaná skutočnosť môže znamenať prevod práv a povinností a nie aj to, či k postúpeniu pohľadávky skutočne aj platne došlo. Uvedená skutočnosť sa skúma až v rámci konania o veci samej.

12. Vyššie uvedené závery urobil súd napriek tomu, že v zmluve je deklarované, že pôžička sa poskytuje na prístavbu garáže, pričom podľa § 1 ods.3 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Tieto závery robí súd preto, že žalovaní boli ohľadom právneho režimu zmluvy uvedení do omylu výlučne žalobcom, ktorý v zmluve opakovane uvádza, že táto je podrobená režimu zákona č. 129/2010 Z.z. (napr. čl. XIII. ods.3, čl. XIV. ods.1, čl. XIV. ods.2) a preto je v súlade so spravodlivosťou, žalovaným ochranu podľa uvedeného zákona poskytnúť. 12.1. Už len na záver súd uvádza, že aj v prípade neposudzovania právneho vzťahu podľa zákona č. 129/2010 Z.z., by nebola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu z dôvodu neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru (nedodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 + § 565 a tým spojeného nesplnenia podmienok § 92 ods.8 zákona o bankách (Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.), ktorý na postúpenie pohľadávky rovnako vyžaduje uplynutie konečnej splatnosti alebo platné predčasné zosplatnenie.

13. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13.1. Žalobca v konaní neúspešný, nárok na náhradu trov konania nemá a úspešnému žalovanému súd tento nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.