Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Ek-233-2017.pdf
PDF · 91.56 KB
Case nature
Subarea
15Ek/233/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej 1/ J. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/ X, XXX XX U. a oprávnenej 2/ D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX U., proti povinnému I. D., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, vedenej pred súdnou exekútorkou N.. Y. K., so sídlom exekútorského úradu T.. G. 7, XXX XX I., pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/233/2017 zo dňa 31. mája 2018, takto
rozhodol:
Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/233/2017 zo dňa 31. mája 2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
X. Na základe návrhu oprávnených 1/, 2/, doručeného súdu dňa 24.11.2017 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XXX, zo dňa 9.4.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2015 a vykonateľnosť dňa 16.5.2015 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučným titulom bol povinný zaviazaný plniť vyživovaciu povinnosť na dcéru J., nar. XX.X.XXXX zvýšenú zo sumy XX,XX,-EUR na sumu vo výške XX,-EUR a na dcéru D., nar. XX.X.XXXX zvýšenú zo sumy 33,19,-EUR na sumu vo výške 60,-EUR. Súčasne bol povinný zaviazaný uhradiť zameškané výživné za obdobie od 1.8.2012 do 9.4.2015 vo výške 2.035,84,-EUR, ktoré mu súd povolil splácať v splátkach po 20,-EUR mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnené 1/, 2/ domáhali vymoženia výživného na oprávnenú 1/ Eriku G., nar. XX.X.XXXX, a to bežného výživného vo výške 70,-EUR mesačne vždy k 15 dňu v mesiaci na mesiac vopred a zameškaného výživného vo výške 1.997,92,-EUR, z toho suma 1.177,92,-EUR za obdobie od 1.8.2012 do 9.4.2015 a suma 820,-EUR za obdobie od 10.4.2015 do 24.11.2017 (ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie). Vo vzťahu k oprávnenej 2/ D. G., nar. XX.X.XXXX, sa domáhali vymoženia bežného výživného vo výške XX,-EUR mesačne vždy k 15 dňu v mesiaci na mesiac vopred a zameškaného výživného vo výške X.XXX,XX,-EUR, z toho suma XXX,XX,-EUR za obdobie od 1.8.2012 do 9.4.2015 a suma 705,-EUR za obdobie od 10.4.2015 do 24.11.2017 (ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 15Ek/233/2017 dňa 22.12.2017 súdnu exekútorku JUDr. Klaudiu Gilániovú, so sídlom exekútorského úradu Nám. Slobody 7, 071 01 Michalovce. Doručením poverenia súdnej exekútorke dňa 22.12.2017 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. V priebehu konania a to dňa 9.3.2018 predložila súdna exekútorka súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 1.2.2018, ktorý jej bol doručený dňa 5.2.2018, spolu s vyjadrením oprávnenej 2/ zo dňa 26.2.2018, doručený súdnej exekútorke dňa 6.3.2018.
4. Povinný svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že si je vedomý toho, že bol zaviazaný na platenie výživného pre jeho dcéry spolu 130,-EUR mesačne, avšak jeho možnosti a možnosti jeho matky mu nedovoľujú hradiť výživné tak, ako bol súdom zaviazaný. V dôsledku úrazu dolnej končatiny je práceneschopný pričom počas práceneschopnosti sa mu mal skončiť aj pracovný pomer, ktorý mal dohodnutý na dobu určitú. Zanikol mu aj nárok na nemocenské. Nedisponuje žiadnym hnuteľným ani nehnuteľným majetkom a sám je odkázaný na pomoc jeho matky, u ktorej býva a ktorá mu poskytuje základné materiálne zabezpečenie. Vzhľadom na uvedené, v súlade s ustanovením § 61k odsek 1 písmena d) navrhuje, aby súd exekúciu zastavil z dôvodu dlhodobej nemajetnosti a z dôvodu zlého zdravotného stavu.
5. Oprávnená 2/ k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedla, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Nejde o dlh za obdobie jedného roka, kedy bol povinný práceneschopný, ale povinný výživné neplatí dlhodobo. Pýta sa, kde bol povinný dvanásť rokov s tým, že keby chcel práce je dosť a aj oni so sestrou keď niečo chceli, museli si nájsť popri škole brigádu a zarobiť si. Ich otec je dospelý a považuje za smutné, že mu finančne pomáhajú babka s dedkom. Ona nemala ani peniaze na stužkovú, ktoré jej sľúbila babka pred dvoma rokmi a keď nastal čas stužkovej, babka povedala, že peniaze nemá, lebo robili nové okná. Aby teda ona mohla mať nejakú stužkovú, musí jej mama robiť nadčasy. Ak by aj jej mama mala taký postoj ako jej otec, už by skončili dávno na ulici. Preto výhovorky otca považuje za účelové a smutné a so zastavením exekúcie nesúhlasí.
6. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 15Ek/233/2017 zo dňa 31.5.2018, po preskúmaní veci, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník zistil, že návrh povinného bol podaný po uplynutí lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorá uplynula dňa 29.1.2018, pričom návrh bol na poštovú prepravu podaný dňa 1.2.2018. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie posudzoval v zmysle § 61 ods. 3 Exekučného poriadku, teda taký, ktorý nemá odkladný účinok a v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15- dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňoval dlhodobou práceneschopnosťou (od 15.02.2017) a nemajetnosťou. K uvedenému vyšší súdny úradník uviedol, že povinný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty (t.j. po 15. dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie), preto považoval dôvody, pre ktoré povinný podal návrh na zastavenie exekúcie ako neopodstatnené. Rovnako v prípade nemajetnosti vyšší súdny úradník konštatoval, že preskúmavanie nemajetnosti povinného a prípadné zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu nemajetnosti je vecou výkonu exekúcie súdneho exekútora, ktorý zisťuje majetok povinného za účelom jeho následného zexekvovania. V prípade, ak je exekúcia vedená na majetok fyzickej osoby a do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úradu trov exekútora, iba v takomto prípade exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Preto, vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník návrh na zastavenie exekúcie v súlade s § 611 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
7. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 4.6.2018, podal povinný dňa 13.6.2018 (podaním na poštovú prepravu) sťažnosť. Sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote. Oprávnená 1/ si uznesenie vyššieho súdneho úradníka prevzala dňa 12.6.2018 a povinná 2/ ho prevzala dňa 27.6.2018.
8. Povinný podanú sťažnosť odôvodnil tým, že s rozhodnutím, ktorým došlo k zamietnutiu jeho návrhu nesúhlasí. Opakovane poukázal na jeho nepriaznivé majetkové pomery, v dôsledku ktorých nemohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť. Z týchto dôvodu aj podal dňa 4.4.2018 na Okresnom súde Spišská Nová Ves návrh na zníženie výživného na dcéru D. (konanie je vedené pod sp. zn. XPc/X/XXlX) a na dcéru J. (spisovú značku konania uviesť nevedel), kde sa domáha zníženia výživného od podania návrhu, t. j. odo dňa 4.4.2018. V tejto súvislosti navrhol, aby si exekučný súd vyžiadal od Okresného súdu Spišská Nová Ves spisy v predmetných právnych veciach a s týmito sa riadne oboznámil, nakoľko je exekúcia vedená aj k pohľadávkam zročným po 4.4.2018, tj. po dni od ktorého sa domáha zníženia
výživného. Ak by mu Okresný súd Spišská Nová Ves vyhovel, v prípade vymoženia výživného nad tento rámec by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane oprávnených 1/, 2/ na jeho úkor. Zároveň poukazuje na to, že plnil čiastočne vyživovaciu povinnosť tak, ako mu to jeho majetkové pomery umožňovali a ako mu s plnením výživného pomáhala jeho mama. V prílohe priložil doklady o vykonaných platbách výživného s tým, že dlžná suma je nižšia ako ju uviedli oprávnené 1/, 2/. Poukázal aj na to, že trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa 22.5.2018, ktorým som bol uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého som sa mal dopustiť v mesiacoch apríl 2016 až máj 2018, bolo ustálené zameškané výživné pre dcéru J. vo výške XXX,XX,-EUR a pre dcéru Veroniku vo výške XXX,XX,-EUR. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je toho názoru, že exekúcia nebola voči nemu začatá dôvodne a navrhuje ju zastaviť.
9. K sťažnosti povinného sa na výzvu súdu, vyjadrila písomným podaním, doručeným súdu dňa 6.7.2018 oprávnená 2/, ktorá vo svojom vyjadrení opakovane uviedla, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko dlh na výživnom nevznikol povinnému za posledný rok, kedy bol povinný chorý. Návrh na zníženie výživného podal tiež iba vo vzťahu k nej, nie na obidve dcéry. K bezdôvodnému obohateniu na ich strane podľa nej taktiež nedôjde, pretože dlh vo výške 2.035,84,-EUR je za obdobie od 1.8.2012 do 9.4.2015 (poukázala na rozsudok súdu vo veci zvýšenia výživného) a dlh vo výške 1.369,-EUR je za obdobie od apríla 2015 do mája 2018 (poukázala na trestný rozkaz). Ona chce iba to, čo jej patrí, určite sa nechce obohacovať na jeho úkor. Povinný sa 12 rokov iba vyhovára a plače, že nemá a že nemôže.
10. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
13. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
15. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a konštatuje, že podaná sťažnosť povinného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
16. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 14. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného, k argumentom povinného v ním podanej sťažnosti povinného konštatuje, že povinný ani v rámci podanej sťažnosti nepreukázal žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k Exekučného poriadku. Nepriaznivé majetkové pomery nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku tak, ako to tvrdí povinný. K uvedenému vyšší súdny úradník správne uviedol a poukázal na ustanovenie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku s tým, že preskúmavanie majetkových pomerov povinného a prípadné konštatovanie jeho nemajetnosti, ako jedného z dôvodov na zastavenie exekúcie, je vecou samotného výkonu exekúcie súdneho exekútora, ktorý počas exekúcie najskôr zisťuje a skúma, či existuje majetok povinného podliehajúci exekúcii alebo nie, aby mohol dospieť k záveru či je povinný nemajetný. Následne, až po takomto preskúmaní zo strany súdneho exekútora, môže, za súčasného splnenia zákonných podmienok, súdny exekútor exekúciu zastaviť z dôvodu nedostatku majetku povinného.
17. K ďalšiemu tvrdeniu povinného týkajúceho sa podania návrhov na zníženie vyživovacej povinnosti, sudca uvádza, že aj v prípade ak podal povinný návrhy na zníženie výživného (čo však súdu nijako
nepreukázal), t.j. ak podal návrh na zmenu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, samotné podanie takéhoto návrhu nemá žiadny vplyv na exekučný titul, ktorý bol súdu predložený v tomto exekučnom konaní a na jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Až prípadné rozhodnutie súdu o zmene exekučného titulu, ktoré by bolo vydané na podklade takéhoto návrhu (nie samotný návrh), ktoré nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, je pre exekučný súd právne relevantné a má vplyv na predložený exekučný titul. Okrem uvedeného, povinný tým, že súdu nepreukázal že by také návrhy podal, neuniesol ani dôkazné bremeno k tomuto svojmu tvrdeniu a v tomto smere zostal pasívny. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia, ale zistiť a posúdiť skutkový stav veci v miere primeranej aktivite sporových strán. Preto k návrhu povinného na vykonanie dôkazu tak, aby si súd sám uvedené návrhy na zníženie výživného zabezpečil, súd uvádza, že súd nezabezpečuje dôkazy v prospech ani v neprospech žiadneho účastníka exekučného konania. Je povinnosťou účastníkov, v tomto prípade povinného, uniesť dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam. Súd jemu predložené dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy v súlade s princípmi Civilného sporového poriadku. Pre úplnosť sudca uvádza, že ani prípadné vykonanie navrhovaného dôkazu by pre rozhodnutie súdu nebolo rozhodujúce, nakoľko zistenia súdu v tomto smere (pozitívne alebo negatívne), by nemali žiadny vplyv na rozhodnutie súdu, nakoľko ako už súd uviedol, samotné podanie návrhov na zníženie vyživovacej povinnosti, by totiž nebolo zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
18. Ďalším dôvodom uvádzaným povinným ako dôvod na zastavenie exekúcie, bolo bezdôvodné obohatenie, ku ktorému by mohlo dôjsť na strane oprávnených 1/, 2/ v prípade, ak by súd vyhovel návrhom povinného na zníženie vyživovacej povinnosti. K uvedenému sudca konštatuje, že súd rozhoduje na základe takého skutkového stavu, aký je súdu dôkazmi preukázaný a súdom z predložených dôkazov zistený a to v čase jeho rozhodovania. Hypotézy o tom, aké dôkazy môžu v budúcnosti vzniknúť alebo ako sa môže v budúcnosti zmeniť skutková situácia, s tým, že je možné predpokladať aj vznik bezdôvodného obohatenia na strane oprávnených 1/, 2/, ktoré sú iba v rovine hypotéz a domnienok, nie sú preto pre rozhodnutie súdu nijako relevantné. Okrem uvedeného sudca zdôrazňuje a dáva povinnému do pozornosti, že v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, t.j. aj rodič, ktorý je nezamestnaný alebo sociálne odkázaný, musí platiť výživné aspoň v zákonom stanovenej minimálnej výške výživného, ktorá je v rozsahu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Výška relevantného životného minima bola v období od 1.7.2017 do 30.6.2018 vo výške 27,32,-EUR na jedno vyživované dieťa a v období od 1.7.2018 do súčasnosti je vo výške 28,08,-EUR na jedno vyživované dieťa. Preto, ak povinný tvrdí, že 4.4.2018 podal návrh na zníženie výživného a po podaní návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávnených 1/, 2/ uhrádza spolu na dve deti iba sumu vo výške 50,-EUR, resp. 55,-EUR mesačne, nemôžu sa oprávnené 1/, 2/ ani v prípade zníženia výživného na samú spodnú hranicu minimálneho výživného, voči nemu nijako bezdôvodne obohatiť. V apríli 2018, kedy tvrdí, že podal návrh na zníženie výživného, bola minimálna výška výživného 27,32,-EUR na jedno vyživované dieťa a od júla 2018 je 28,08,-EUR na jedno vyživované dieťa, pričom povinný predložil súdu doklady o úhrade výživného od mesiaca apríl do mesiaca jún 2018 (do podania sťažnosti) vo výške 55,-EUR na dve deti.
19. Napokon súd preskúmal aj výšku vyživovacej povinnosti, ktorú spochybňoval povinný a konštatuje, že v zmysle predloženého exekučného titulu bol povinný zaviazaný plniť si vyživovaciu povinnosť voči dvom mal. deťom spolu vo výške 130,-EUR mesačne s účinnosťou od 1.8.2012 ako bežné výživné a sumu 2.035,84,-EUR do 1.8.2018 ako zameškané výživné. Do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie (24.11.2017) predstavuje výška takto uloženej povinnosti sumu 8.320,-EUR (64 mesiacov x 130,-EUR) ako bežné výživné a sumu 2.035,84,-EUR ako zameškané výživné, teda spolu 10.355,84,- EUR. Oprávnené 1/, 2/ v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnili na vymoženie neuhradený nárok na bežné výživné od 1.12.2017 spolu vo výške 130,-EUR (z toho Erika vo výške XX,-EUR a D. vo výške XX,-EUR) mesačne a zameškané výživné vo výške 3.560,84,-EUR (z toho J. vo výške X.XXX.XX,-EUR a D. vo výške X.XXX,XX,-EUR). Súd vychádzajúc z tvrdení oprávnených 1/, 2/, ktoré disponujú návrhom, považoval za uhradenú výšku bežného výživného od 1.8.2012 do 24.11.2017, ktorú si samy oprávnené 1/, 2/ neuplatnili. Povinný súdu predložil spolu iba 26 ks poštových poukazov preukazujúcich úhrady výživného v celkovej výške 2.076,-EUR a to v roku 2016 vo výške 767,-EUR (8 poštových poukazov - 04/16-67,-EUR, 05/16-100,-EUR, 06/16-100,-EUR, 08/16-100,-EUR, 09/16-100,- EUR, 10/16-100,-EUR, 11/16-100,-EUR, 12/16-100,-EUR ), v roku 2017 - do novembra 2017 (podanie návrhu na exekúcie) vo výške 934,-EUR (11 poštových poukazov- 01/17-67,-EUR, 02/17-100,-EUR, 03/17-100,-EUR, 04/17-100,-EUR, 05/17-100,-EUR, 06/17-100,-EUR, 07/17-100,-EUR, 08/17-100,-
EUR, 09/17-67,-ERU, 10/17-50,-EUR, 11/17-50,-EUR) a po podaní návrhu na exekúciu za mesiac december 2017 - vo výške 50,-EUR (1 poštový poukaz) a od januára 2018 do júna 2018 (podanie sťažnosti) vo výške 325,-EUR (6 poštových poukazov - 01/18-50,-EUR, 02/18-55,-EUR, 03/18-55,-EUR, 04/18-55,-EUR, 05/18-55,-EUR, 06/18-55,-EUR). Povinný v podanej sťažnosti tvrdil, že na základe takto predložených dokladov je suma dlžného výživného nižšia ako uviedli oprávnené 1/, 2/. Povinný súdu neuviedol aká je podľa jeho evidencie správna suma dlžného výživného, avšak z dokladov, ktoré súdu predložil je zrejmé, že ním realizované platby na výživné nedosahovali ani výšku bežného výživného a teda, že povinný nimi nepreukázal súdu ani tú sumu, ktorú si oprávnené 1/, 2/ voči nemu neuplatnili (t.j. považovali ju za uhradenú). Súd preto vychádzajúc z tvrdení oprávnených 1/, 2/, ktoré návrhom disponujú a za skutkového stavu, že povinný opak ich tvrdení nepreukázal, považoval súd uplatnenú výšku dlžného výživného za správnu. Pokiaľ ide o bežné výživné, ako už súd uviedol, platby na výživné realizované povinným pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, nedosahovali ani výšku bežného výživného. K platbám realizovaným po začatí exekučného konania, resp. po začatí exekúcie súd uvádza, že tieto nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie a exekučné konanie bolo voči povinnému začaté dôvodne. Platby na výživné, poukázané oprávneným 1/, 2/ po začatí exekučného konania a po začatí exekúcie, zohľadní súdna exekútorka pri výkone exekúcie.
20. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
21. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.