Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26P-59-2018.pdf
PDF · 98.59 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/59/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
I. P., nar. XX.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa rodičov : matka P. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, okres W., zast. JUDr. Lenkou Balážiovou, advokátkou, AK so sídlom Bystrická 101, Žarnovica, otec nebohý H. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, o návrhu starej matky O. P. rod. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. C. XXX/XX, W. nad U., o úpravu styku s mal. vnučkou, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky O. P., nar. XX.X.XXXX na úpravu styku s maloletou vnučkou I. P., nar. XX.X.XXXX, zamieta.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.
Stará matka maloletej I. P., nar. XX.X.XXXX sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.3.2018 domáhala, aby súd rozhodol o úprave jej styku s vnučkou, nakoľko matka maloletej - dcéra P. P., nar. XX.X.XXXX s nimi pred štyrmi rokmi prerušila akýkoľvek kontakt a odvtedy im v styku s vnučkou bráni. Vo svojom návrhu uviedla, že vnučka I. P. je narodená mimo manželstva a je zverená do osobnej starostlivosti matky, nakoľko jej otec je už osem rokov nebohý. Dcéra P. P. aj s maloletou vnučkou žili v spoločnej domácnosti s ňou a manželom tri roky a oni jej s výchovou a starostlivosťou pomáhali, nakoľko má matka zdravotný hendikep a starostlivosť o dcéru bola pre ňu náročná. Problémy nastali, keď sa dcéra zoznámila s p. P. E., ktorá začala dcéru využívať nielen finančne, ale aj na opatrovanie jej dcéry. Táto pani robila všetko preto, aby dcéru a vnučku od nich oddelila. Pomohla jej vybaviť podnájom v meste Žiar nad Hronom. Odvtedy sa viac krát sťahovali a tohto času majú trvalý pobyt v obci W., kde žijú v prenajatom byte. Má za to, že je pod vplyvom svojej kamarátky P. E., ktorá jej riadi život a dostala ju do dlhov. Ako starí rodičia majú vážne obavy a ďalší zdravý rast a vývoj mal. vnučky, nakoľko matka nemá dostatok finančných prostriedkov na jej výchovu. Chcú sa podieľať na výchove vnučky a byť taktiež súčasťou jej života, v čom im matka bezdôvodne bráni.
2.
Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.
3.
Uznesením č.k. 26P/59/2018-8 zo dňa 20.4.2018 súd maloletému dieťaťu pre konanie ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica.
4.
Navrhovateľka sa na pojednávaní pridržiavala písomne podaného návrhu. Ďalej vypovedala, že od jeho podania sa nič nezmenilo, nedošlo k dohode, keďže matka dieťaťa s ňou nekomunikuje. V podstate u nich bývali v spoločnej domácnosti 3,5 roka od narodenia dieťaťa. Potom sa odsťahovali s tým, že bývali po rôznych podnájmoch, ani poriadne nevedeli kde. Oznámila len, že býva niekde vo W. s nejakým R., že sa majú dobre. Následne sa ozvala v priebehu minulého roka, že potrebuje nejaké peniaze, že jej chýbajú peniaze, že vraj sú jej niečo dlžný. Peniaze jej dávala na Vianoce minulého roka, kedy sa normálne stretli, porozprávali sa. Na druhý deň potom prišiel mail, že chce ďalšie peniaze, že je to málo, že chce dedičstvo. Chcela 5.000,-Eur z toho, čo predali chatu. Bola to však ich chata. Potom sa dozvedeli, že peniaze potrebuje na zaplatenie dlžoby na byte 2.000,-Eur a hrozilo jej, že môže o bývanie prísť. Čo sa týka otázky stretávania s maloletou, predstavovala by si to tak, že by sa dohodli, prišli by si pre maloletú na aute, zobrali by ju napr. niekde na výlet, k rodine, aby bola v kontakte. Mohlo by to byť v sobotu, nedeľu. Čo sa týka stretávania s maloletou pred tým obdobím, ako sa stretli v nemocnici, videla sa s ňou dávno, nakoľko matka pokiaľ aj prišla, tak prišla sama, bez dieťaťa. V podstate by mala záujem stretnúť sa s maloletou s tým, že môže tam byť prítomná aj matka. Nechce, aby maloletá bola k niečomu nútená. Na ďalšom pojednávaní sa vyjadrila, že sa nič nezmenilo, nakoľko nebola medzi nimi vôbec žiadna komunikácia. Keď oslovila matku maloletej, tak táto nechcela prísť, nechcela s ňou komunikovať, takisto neumožnila stretnutie s maloletou, hovorila, že im ju nedá. Jedenkrát išli okolo, tak sa zastavili, avšak v podstate pozerali iba z diaľky, nakoľko nechceli vyvolávať nejaké konflikty. Ohľadne maloletej sa chcela informovať aj v škole, aké mala výsledky, vysvedčenie, ale v škole s ňou komunikovať odmietli. Čo sa týka správy psychologičky, tak si myslí, že táto je voči nim zaujatá. Súhlasila by, aby bol pribratý nejaký iný psychológ, ktorý by sa mal vo veci vyjadriť objektívne. Myslí si, že predtým maloletá nemala žiadny problém, bývala u nich 3,5 roka.
5.
Matka sa na pojednávaniach pridržiavala vyjadrení právnej zástupkyne. S návrhom na úpravu styku nesúhlasila Poukázali, že v zmysle Zákona o rodine majú zodpovednosť za výchovu mal. dieťaťa v prvom rade rodičia, ktorí sú zodpovední za výchovu a starostlivosť o dieťa, čo navrhovateľka nie vždy akceptovala. Táto počas spolužitia sa snažila matke dieťaťa riadiť život, zasahovať do jej života s tým, že aj na strane matky dieťaťa došlo k tomu, že prišla o partnera, otca maloletej a na výchovu dieťaťa zostala sama. Sama maloletá bola často svedkom nie dobrého správania zo strany navrhovateľky s tým, že voči matke dieťaťa tam boli rôzne nadávky, urážky, psychický nátlak až fyzické útoky. Aj z tohto dôvodu matka dieťaťa je sledovaná v psychiatrickej ambulancii, nie je zatiaľ liečená, ale sledovaná je. Rovnako samotná navrhovateľka je liečená v psychiatrickej ambulancii a určitú úlohu v jej správaní zohrával aj alkohol. Maloletá má množstvo negatívnych skúseností s navrhovateľkou, starými rodičmi. Starých rodičov sa bojí, má pred nimi strach, rešpekt. Bojí sa, že si ju zoberú do W., z tohto dôvodu sa napr. tiež bojí chodiť aj na školské výlety, pocikávala sa. Matka má za to, že takýto stav zapríčinila svojim správaním samotná navrhovateľka. Matka nechce maloletú nútiť proti jej vôli k tomu, aby sa stretávala so starými rodičmi, keďže by to nemalo na ňu dobrý vplyv. Pokiaľ by sa vzájomné vzťahy upravili, zlepšili, pokiaľ by maloletá mala záujem, tak by navrhovateľke v stretávaní nebránila. Je pravdou, že jej vznikol nedoplatok na byte 1.000,-Eur. Ide o obecný byt v obci W., kde platí nájomné 194,-Eur mesačne. Má však splátkový kalendár a nedoplatok spláca po 100,-Eur. Nesúhlasí ani s prípadnou úpravou styku za svojej prítomnosti, nakoľko sama má nie dobré vzťahy jednak s navrhovateľkou, resp. aj so starým otcom maloletej. Matka v danom prípade má za súčasného stavu problém, aby sa stretávala s navrhovateľkou a nie, aby k tomu ešte mala nútiť maloletú. Je pravda, že v mieste bydliska rodičov, ako uvádzala navrhovateľka bývali s maloletou do veku jej 3,5 roka. Následne odišli, pretože tam došlo aj k fyzickému konfliktu. Od tej doby sa maloletá so starými rodičmi nestretáva, bojí sa, stretávania s navrhovateľkou odmieta. Dobrovoľne sa stretnúť s ňou nechce. Vyhýba sa stretnutiu, aj vôbec komunikácii o starých rodičoch. Je zrejmé, že vzťahy medzi matkou a starou matkou dieťaťa boli už v minulom období zlé, narušené. Maloletá bola svedkom tohto spolužitia a má zlé skúsenosti čo zažila. Momentálne aj ošetrujúca lekárka E.. T. nútenie k styku maloletej neodporúča. Návrh na úpravu styku preto považujú za nedôvodný.
6.
Kolízna opatrovníčka sa na pojednávaní pridržiavala písomne podanej správy o prešetrení pomerov. Poukázala, že čo sa týka otázky podmienok bývania na strane matky, ako aj starých rodičov, tieto pomery sú v poriadku. Neboli v tomto smere zistené žiadne nedostatky. Pokiaľ ide o otázku rozhovoru s maloletou, tento bol vykonaný na žiadosť súdu s tým, že vyjadrenia maloletej a priebeh tohto pohovoru je zaznamenaný v písomnej správe zo dňa 16.5.2018, ktorá bola súdu zaslaná. Na základe vykonaného rozhovoru s maloletou ako i vzhľadom na podanú správu psychologičky referátu poradensko-psychologických služieb, navrhla návrh navrhovateľky zamietnuť, nakoľko nie je v záujme maloletej, aby bola vystavená psychickému tlaku a stresu.
7.
Podľa správy kolíznej opatrovníčky zo dňa 16.5.2018 súd zistil, že matka spolu s mal. dcérou I. bývajú v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve obce W.. Domácnosť je zariadená, udržiavaná v poriadku a čistote. Mal. má k dispozícii samostatnú posteľ, vytvorený priestor pre učenie i hru. Výdavky na bývanie uhrádza matka vo výške cca. 194,-Eur mesačne. Matka má príjem z invalidného a sirotského dôchodku + prídavku na dieťa spolu okolo 400,-Eur mesačne. Mal. I. v minulosti trpela ekzémom, t.č. má len bežné detské choroby. Matka mal. I. sa vyjadrila, že stará matka má zdravotné problémy, stredne ťažkú depresiu, navštevuje psychiatrickú ambulanciu. Dňa 11.5.2018 sa stretla matka a mal. I. v čakárni u MUDr. T. so starou matkou. Matka sa vyjadrila, že mal. I. sa jej veľmi zľakla a schovala sa pod prebaľovací pult. Matka sa taktiež vyjadrila, že starí rodičia používajú pred mal. I. hrubé nadávky, sú agresívni. Mal. I. sa bojí akéhokoľvek buchnutia. Starí rodičia sú agresívni aj na matku, dokážu sa rozčúliť za drobnosti - stará matka dokopala na zemi matku za to, že nezabalila krabicu do papiera podľa predstáv starej matky. Mal. I. počas rozhovoru uviedla, že bude mať osem rokov a navštevuje Základnú školu v W.. V škole ju najviac baví náboženstvo. Chodí aj na školské krúžky - tvorivé ručičky. Stravuje sa v školskej jedálni a po škole navštevuje družinu. Maloletá sa vyjadrila, že stretla starú matku, ale že je zlá, pretože chcela dať mamine facku a nechce sa s ňou vôbec stretnúť. Starého otca tiež nechce vidieť, lebo hodil do nej keksíky. Mal. I. počas rozhovoru pôsobila milo a spokojne, avšak keď prišla reč na starú matku, ako aj na starého otca, ostala veľmi nespokojná a ustráchaná. Na otázky ohľadom starých rodičov odpovedala veľmi rýchlo a rázne, miestami sa ani vyjadrovať nechcela.
8.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a matky dieťaťa, šetrením pomerov na strane navrhovateľky, matky a mal. dieťaťa prostredníctvom kolíznej opatrovníčky, prečítaním správy z konzultácie na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Banská Štiavnica, ako aj prečítaním ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise.
9. Podľa § 25 ods. 1 - 3 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Podľa § 25 ods. 5 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
10.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Po posúdení návrhu starej matky súd jej návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Ustanovenie § 25 ods. 5 Zákona o rodine síce umožňuje súdu v prípade potreby upraviť aj styk mal. dieťaťa s blízkymi osobami, za ktoré sa považujú aj starí rodičia, jedná sa však skôr o výnimočné riešenie, nakoľko obvykle sa tento styk uskutočňuje prirodzene prostredníctvom pobytu dieťaťa v domácnosti niektorého z rodičov. Predpokladom pre takúto osobitnú úpravu styku je na prvom mieste záujem samotného dieťaťa. Úprava styku prichádza do úvahy najmä v prípadoch, pokiaľ si mal. dieťa vytvorí k takýmto blízkym osobám pozitívnu citovú väzbu a prípadné prerušenie stretávania by malo negatívny vplyv na ďalší psychický vývin či výchovu dieťaťa. V zmysle článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Vychádzajúc zo základných zásad rodinného práva musí rozhodnutie súdu vždy zohľadňovať najlepší záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní najlepšieho záujmu mal. dieťaťa hodnotil jednotlivé kritériá, ktoré sú definované v článku
5 Zákona o rodine, a to najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, či ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou. Podľa presvedčenia súdu po zohľadnení uvedených kritérií, názoru mal. dieťaťa ako i pomerov na strane matky a starej matky nie je úprava styku za súčasného stavu v jeho najlepšom záujme. 11. Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti ( § 43 ods. 1 ZR ). Názor mal. dieťaťa súd zisťoval prostredníctvom kolíznej opatrovníčky. Ako uviedol v ods. 7/ odôvodnenia, maloletá pri rozhovore potvrdila, že sa so starou matkou, ale ani so starým otcom stretávať nechce, pričom pri otázkach na starých rodičov pôsobila nepokojným a ustráchaným dojmom. Súd ďalej doplnil dokazovanie vykonaním pohovoru s maloletou prostredníctvom psychologičky Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Banská Štiavnica. Z písomne podanej správy zo dňa 26.7.2018 mal preukázané, že dňa 17.7.2018 bol vykonaný pohovor s mal. I. P., ktorý bol zameraný na zistenie názoru dieťaťa ku vzťahu so starými rodičmi, príp. k úprave styku so starými rodičmi. Po úvodnom oboznámení sa bol pohovor s mal. dieťaťom realizovaný bez prítomnosti matky, primerane veku dieťaťa a jeho rozumovým schopnostiam. Mal. I. je komunikatívne dieťa, spontánne, zvedavé, hravé. Počas rozhovoru bola usadená na stoličke, kreslila, udržiavala očný kontakt. Nemala problém rozprávať sama od seba o škole, kamarátkach, záľubách, čo rada robí a pod.. Pri téme o starých rodičoch bola strohejšia, odvádzala pozornosť, často akoby prepočula otázku, neodpovedala a hovorila čo chcela a čo ju napadlo ( napr. I., kedy si sa naposledy stretla so starkými ? .... „Mám doma mačku, bude plakať za mnou že tam nie som.“ ). Popisovala niektoré minulé situácie v rodine, pri ktorých bola prítomná, opisovala správanie starých rodičov k nim ( k matke a k nej ), „na maminu kričali, nadávali jej, starý hodil do maminy keksíky, mamina sa uhla a trafil mňa, bolela ma nôžka a ja som plakala a mamina ma odniesla na rukách“. Neskôr počas rozhovoru o starých rodičoch vstala zo stoličky, postavila sa za ňu, prestupovala z nohy na nohu, zostala napätá, nervózna. Opakovala, že ich nechce vidieť, že ju unesú a nevrátia späť mame. Vyjadrenia typu „starí sú zlí, bijú nás .... teda maminu bijú, otravujú nás, sledujú“, opakovala častejšie. Následne si dieťa samo vyžiadalo ukončiť rozhovor „už dosť, chcem maminu“.
12.
V danom prípade je zrejmé, že medzi mal. dieťaťom a starou matkou nie je vytvorená hlbšia citová väzba. Z výpovedí účastníkov vyplýva, že matka s maloletou žili v domácnosti matkiných rodičov približne do veku dieťaťa 3,5 roka. Od tejto doby sa nestretávajú, komunikujú len minimálne a styk dieťaťa so starou matkou neprebiehal vôbec. Ku kontaktu medzi nimi došlo iba náhodne, napr. uvádzali stretnutie v čakárni nemocnice v máji tohto roku, kedy sa dieťa zľaklo a pred starou matkou skrývalo. Podľa matky u dieťaťa pretrváva negatívny vzťah ku starým rodičom z minulosti, keďže maloletá bola svedkom ich konfliktov, kedy ju ako matku i fyzicky napadli, správali sa voči nej vulgárne, agresívne a to bol aj dôvod odsťahovania z domácnosti. Odvtedy sa maloletá starých rodičov bojí. Z vykonaných rozhovorov s mal. I. bolo preukázané, že dieťa tieto skutočnosti v podstate potvrdilo. Z obsahu rozhovoru, reakcií a správania dieťaťa na otázky ohľadne starých rodičov dospela i psychologička RPPS k zisteniu, že dieťa je výrazne ovplyvnené narušenými a konfliktnými vzťahmi medzi matkou a starými rodičmi. V súčasnej dobe reaguje na aktuálnu situáciu úzkostne, situačne preťažene, aj preto, že bola prítomná konfliktom. Podstatnou príčinou prečo sa maloletá nechce stretnúť so starými rodičmi sú podľa všetkého negatívne skúsenosti dieťaťa z obdobia, pokým bývali s matkou v spoločnej domácnosti u starých rodičov. Navrhovateľka síce spochybňovala uvedený záver, nakoľko považuje psychologičku RPPS za zaujatú, avšak žiaden konkrétny vzťah či iný relevantný dôvod, ktorý by mal svedčiť o údajnej zaujatosti, súdu nedoložila. Súd sa nestotožnil s návrhom na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, nakoľko mal za to, že vykonané dôkazy poskytujú dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu. Doplnenie dokazovania znaleckým vyšetrením by podľa súdu viedlo len k ďalšiemu prehlbovaniu napätia medzi účastníkmi a k predlžovaniu obdobia neistoty, čo by tiež nepriaznivo vplývalo na emocionálne prežívanie dieťaťa a neprimerane zasahovalo do jeho bežného života. Súd záverom dodáva, že právo na styk s dieťaťom je primárne právom rodiča ( § 28 a nasl. Zákona o rodine ) a právo blízkych osôb stýkať sa s dieťaťom možno považovať len za právo odvodené, vyplývajúce z rodinného vzťahu. V predmetnom konaní nebola preukázaná nevyhnutná potreba úpravy styku dieťaťa so starou matkou, keďže takáto úprava by nezodpovedala najlepšiemu záujmu dieťaťa. Na druhej strane súd nerozhodol ani o zákaze styku, takže
v prípade nápravy vzťahu medzi matkou a starou matkou maloletej je stretávanie samozrejme možné po vzájomnej dohode.
13.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).