Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-72-2014.pdf
PDF · 126.24 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/72/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: I. T., nar. X.X.XXXX, bytom P., Ul. P. P. XXXX/XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Natália Borsosová, s.r.o., Ul. Bisk. Királya 6, Komárno, IČO:47 251 395 proti žalovanému: Q. G., bytom F. Z. XXXX, P., právne zastúpený: JUDr. Lívia Kňažíková, advokát, AK Komárno, Nám. M.R. Štefánika 6 o vrátenie sumy 1500 € oproti vráteniu diela a náhrada škody vo výške 160 €, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov štátu v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vrátenie sumy 1500 € oproti povinnosti žalobcu vrátenia diela a žalovanému taktiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhrada škody vo výške 160 €. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaného požiadal o vyhotovenie diela- vchodové dvere, garážové dvere a altánok, ktoré mali byť vyhotovené z červeného smreku. Mali sa dohodnúť, že dielo žalovaný zhotoví za 2 týždne a za sumu 1 720 €, teda do konca septembra 2013. Žalovaný mal prijať zálohu vo výške 1000 €. Následne mal žalovaný dielo dodať, a žalobca mal zaplatiť za dodané dielo ešte 500 €, a to i napriek tomu, že dodané dielo nemalo byť bezchybné, pričom žalobca mal dať opraviť záhradný altánok na vlastné náklady vo výške 160 €. Žalobca mal bezodkladne volať žalovaného, aby sa prišiel pozrieť na medzery na garážových dverách, na praskliny na altánku a oznámil mu, že ani vymenené vchodové dvere nepriliehajú. Vtedy sa mal žalobca a žalovaný dohodnúť, že mu žalobca vráti dielo a žalovaný mu vráti 1500 €, pričom však žalovaný toto odmietol. Žalobca mal následne odstúpiť od zmluvy, s čím mal žalovaný súhlasiť a mali sa spoločne dohodnúť na vzájomnom vrátení toho, čo sa podľa zmluvy plnilo.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žalobca ho dva alebo trikrát telefonicky kontaktoval za účelom výroby vchodových dverí, garážových dverí a altánku, kedy na základe telefonického rozhovoru ho navštívil dňa 9.9.2013. Uzatvorili spolu ústnu dohodu o tom, že žalovaný má zhotoviť jedny vchodové dvere, garážové dvere, ktoré mali byť vyhotovené z červeného smreku. Uviedol, že dohodli tvar dverí, ich povrchové úpravy, kovania, kľučky, pánty, sklá, ktoré dal vyrobiť vo firme TOMGLASS, s.r.o. Ďalej uviedol, že za výrobu dverí prevzal zálohu 1000 €. Žalovaný a žalobca sa dohodli i na výrobe altánku, pričom tento bol dohodnutý, že mal byť vyrobený zo smreku, pretože červený smrek bol drahší. Celé dielo spolu malo stáť 1 720 €. Žalovaný uviedol, že dodanie dverí bolo dohodnuté tak, že keď budú vyrobené, teda nebol presný termín, ale vyrobil ich asi za dva týždne a išiel ich namontovať s pánom Beke Júliusom. Garážové dvere boli namontované bez problému, ale vchodové dvere sa namontovať nepodarilo z dôvodu ich atypickosti, preto mu vyrobil nové dvere, ktoré mu dodal zasa asi o 2 týždne. Po ich namontovaní žalobca zaplatil žalovanému 500 €. Altánok žalovaný namontoval na ďalší deň po dodaní vchodových dverí. Následne mal žalobca navštíviť žalovaného a požadovať vrátenie sumy 500 € za protihodnotu vrátenia vchodových dverí. Záverom uviedol, že žalobca u žalovaného nikdy nereklamoval vchodové dvere, a uviedol, že žalobca nepredložil dôkaz o nedodržaní toho, čo bolo ústne dohodnuté.
3. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním a výsluchom znalca a oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.
4. Žalobca uviedol, že v júli 2013 navštívil žalovaného a objednal u neho dodanie diela. Následne v septembri 2013 sa stretli v rodinnom dome žalobcu, kde si žalovaný pomeral priestory, bolo mu ukázané, čo má vyrábať. Dohodli sa, že vchodové dvere ako i garážové dvere budú vyhotovené z materiálu- červený smrek. Prístrešok- altánok mal byť vyhotovený z materiálu obyčajný smrek. Za dielo dohodli odmenu 1 720 €. Dohodnuté dielo malo byť dodané do konca septembra 2013. Žalovaný prevzal zálohu 1 000 €. Ďalej uviedol, že žalovaným dodané dielo nebolo v poriadku, žalovaný mal vyhotoviť vchodové dvere, ktoré nepasovali, a následne ich mal zobrať prerobiť a doniesť, pričom žalobca uviedol, že bol u žalovaného žiadať, aby mu dvere vymenil a dodal nové. Nové vchodové dvere taktiež nepasovali a neboli podľa požiadaviek žalobcu. V novembri 2013 žalobca navrhol žalovanému, aby si zobral vchodové dvere a vrátil mu 500 €, za ktoré si on zakúpi plastové dvere. Koncom novembra 2013 žalobca odstúpil od zmluvy o dielo pre neodstrániteľné vady. Náhradu škody vo výške 160 € si uplatňuje z dôvodu, že na altánku musel vykonať opravu a to orezanie škridiel a zaplatiť klampiara.
Žalovaný uviedol, že je pravdou, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o dielo, na základe ktorej mal vyhotoviť vchodové dvere, garážovú bránu a altánok v cene 1720 €. Uvedená zmluva o dielo bola ústna. Dielo bolo zhotovené v súlade s objednávkou. Vchodové dvere žalovaný osádzal na pôvodnú dokrivenú zárubňu, čo však nebolo možné, a preto ich vyhotovil ešte raz. Druhé vchodové dvere už pasovali na zárubňu. Po montáži garážovej brány a vchodových dverí zaplatil žalobca žalovanému sumu 500 €. Následne žalobca prišiel za žalovaným a požadoval vrátenie 500 €, pretože nebol spokojný s prácou, pretože dvere nevyhotovil z červeného smreku, čo zároveň mala byť reklamácia.
5. Svedok D. uviedol, že zvykne pomáhať žalovanému. Uviedol, že raz bol v dielni, keď žalobca požadoval od žalovaného vrátenie 500 €, pretože nebol spokojný s dielom, ktoré vyhotovil, pretože dvere neboli vyhotovené z dreva červený smrek, na ktorom sa mali dohodnúť. Svedok uviedol, že žalovanému pomáhal vyhotovovať garážovú bránu i vchodové dvere, pričom obe robili z dreva červený smrek. Altánok urobili menší ako bola dohoda, z dôvodu, aby spodná časť strechy neprečnievala susedovi, pričom uvedenú zmenu odsúhlasil žalobca, po montáži nič nereklamoval.
IF. vypracoval znalecký posudok 4/2016 kde uviedol, že výrobca (žalovaný) a ani odberateľ (žalobca) mu nepredložili žiadnu objednávku, zmluvu o dielo, v ktorej by boli uvedené požiadavky na kvalitu použitého materiálu, povolený rozsah a typ vád dreva. Uviedol, že na základe porovnávania textúry dreva dospel k záveru, že na výrobu krídel dverí bol použitý červený smrek. Konštatoval, že altánok je vyrobený z materiálu smrek, jedla II. trieda. Popraskané hranoly nemajú znížené mechanické vlastnosti - nosnosť a pevnosť, ktoré ovplyvňujú využitie diela. Medzery, ktoré sú medzi jednotlivými prvkami konštrukcie neovplyvňujú využitie diela. Vchodové dvere jednokrídlové, rámové s kazetovými výplňami v spodnej a strednej časti a dvojsklom v hornej časti. V čase obhliadky demontované, na ich mieste plastové dvere s plastovou zárubňou. Vyrobené sú z dreva červený smrek. Drevené krídlo nemalo v čase obhliadky žiadne viditeľné poškodenia, ktoré by znemožnili ich využitie. Estetický vzhľad narúša zle vybraná textúra napojenia prírezov na spodnej priečke a odlišná farba okapovej lišty a viditeľných, zle pretmelených krutkových spojov. Garážové dvere vyrobené z dreva červený smrek. Krídla sú osadené do pôvodnej oceľovej zárubne z L profilu, pričom pôvodná zamurovaná zárubňa je krivá, v strede prehnutá až o 15 mm, čo spôsobuje netesnosť dverí napriek tomu, že po obvode sú opatrené gumovým tesnením. Konštrukčnými vadami podľa znalca sú zle skrátené a nalepené vonkajšie okapové lišty, nevyspravené medzery medzi rámom a kazetami, nevyspravené čierne hrče vo vlysoch rámu, pričom však tieto vady nespôsobujú nefunkčnosť dverí, ktoré plnia funkciu už skoro 3 roky. Znalec ďalej uviedol, že znížená funkčnosť garážových dverí je spôsobená najmä osadením do pôvodného krivého otvoru s rámom z oceľového profilu v tvare L, pretože tento profil nespĺňa ani základné požiadavky oceľovej dverovej zárubne. Žalovaný musel navariť na zárubňu 4 pánty v rôznej vzdialenosti, čím vznikla netesnosť, ktorou prúdi vzduch. Pri nasadení dverí do klasickej drevenej zárubne, bol by nedostatok odstránený. Podľa znalca vyrobené dverové krídla tak, ako boli objednané, nespĺňajú dnešné normy z hľadiska tepeľnotechnických, akustických a tiež bezpečnostných parametrov voči vlámaniu.
Pri rezive na altánku taktiež platí, že kvalita mala byť dojednaná v objednávke, pričom mechanické vady, ktoré by znižovali pevnostné vlastnosti dreva (napr. hniloba), na altánku nájdené neboli. Iba takéto vady sú neprípustné.
Na pojednávaní znalec uviedol, že použitý materiál je jednoznačne červený smrek, a to červený smrek I.trieda, pretože má malé množstvo uzlov, teda je to kvalitný a výberový materiál. O to o aký druh dreva sa jedná je možné určiť na základe uzlovitosti, keď červený smrek má uzle kruhové a borovica podlhovasté, krídlové uzly, pričom na zhotovených dverách sa nachádzajú iba uzle kruhovité, preto sa jedná o červený smrek. Uviedol, že montáž garážových dverí bola dojednaná stranami sporu na pôvodnú zárubňu, ktoré tvrdenie potvrdili obe strany.
6. Podľa § 631 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 644 občianskeho zákonníka ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.
Podľa § 646 ods. 1 občianskeho zákonníka záručná doba je 24 mesiacov.
Podľa § 648 ods. 1 občianskeho zákonníka ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.
Podľa § 648 ods. 2 občianskeho zákonníka ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.
Podľa § 649 občianskeho zákonníka práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.
7. Obsah práv zo zodpovednosti za vady je pre zhotovenie veci na zákazku upravený v ustanovení § 648 OZ. Rovnako ako v prípade predaja vecí v obchode (§ 622 a § 623 OZ) zákon v tomto ustanovení rozlišuje medzi vadami odstrániteľnými (§ 648 ods. 1 OZ) a vadami neodstrániteľnými (§ 648 ods. 2 OZ). Nároky zo zodpovednosti vyplývajúce z uvedených vád sú upravené odchylne od všeobecných ustanovení o zodpovednosti za vady. Odstrániteľná vada je taká vada, ktorú možno opravou odstrániť a plnenie sa tak stáva bezvadným. Neodstrániteľnou vadou je taká vada, pre ktorú nemôže byť vec užívaná ako vec bez vady, najmä vec nemožno opraviť (vadu odstrániť). To, či v konkrétnom prípade ide o vadu odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú, nemožno posúdiť len z technického hľadiska, ale z hľadiska ekonomického a právnej funkcie poskytnutého plnenia. Preto za neodstrániteľné vady je treba okrem vád, ktoré technicky nemožno vôbec odstrániť, považovať i vady, u ktorých by ich odstránenie bolo ekonomicky neúčelné buď preto, že náklad na opravu by bol neúmerne vysoký (z hľadiska hodnoty veci), alebo preto, že oprava by si vyžiadala neprimerane dlhý čas (z hľadiska záujmu a potreby objednávateľa na využití a užívaní zhotovenej veci). Za neodstrániteľné vady sa ďalej považujú aj také vady, ktoré sú síce technicky odstrániteľné, ale charakter takých vád odôvodňuje ich postavenie na roveň vadám neodstrániteľným. Do tejto skupiny patria dve situácie:
a) vec má vady, ktoré sa po oprave vyskytli opätovne (podľa súdnej praxe ide o opätovné vyskytnutie vady vtedy, ak sa vada po oprave vyskytla ešte 2-krát),
b) na veci sa vyskytuje väčší počet odstrániteľných vád (podľa súdnej praxe najmenej tri vady) alebo sa tá istá odstrániteľná vada vyskytla opätovne.
Pre obe vyššie uvedené prípady je však ako ďalšia podmienka stanovená, že musí ísť o vady, ktoré bránia riadnemu užívaniu veci. Táto podmienka bude splnená napr. vtedy, ak dĺžka doby, po ktorú je vec postupne v oprave, je neúmerne dlhá, ak zhotovenú vec pre jej sústavnú poruchovosť (hoci jednotlivé poruchy boli ľahko odstrániteľné) nemožno použiť obvyklým spôsobom, ale len s vynaložením určitého úsilia, pozornosti a pod. alebo ak nemožno vylúčiť stále opakovanie sa jednej a tej istej vady i po uplynutí záručnej doby. Pokiaľ ide o prípad „väčšieho počtu vád“, súdna prax zastáva názor, že riadnemu užívaniu veci musí brániť každá z týchto vád (R 22/1983). To znamená, že každá z uvedených troch vád musí brániť riadnemu užívaniu veci (nie teda i prípadné vady ďalšie, pokiaľ by vec vykazovala viac vád ako tri). Podmienka, že väčší počet vád musí byť prekážkou riadnemu užívaniu veci, môže byť splnená i vtedy, ak žiadna z vád posudzovaná izolovane túto podmienku nespĺňa, prekážku riadneho užívania veci však spôsobí práve ich spojenie do celku väčšieho počtu vád.
V prípade odstrániteľnej vady má objednávateľ právo na:
a) bezplatné odstránenie vady (§ 648 ods. 1 OZ),
b) zrušenie zmluvy (§ 648 ods. 2 druhá veta OZ).
Ad a) Pri odstrániteľných vadách právne následky z nesplnenia povinnosti zhotoviteľa zhotoviť vec riadne spočívajú v jeho povinnosti vadu odstrániť:
- riadne tak, aby sa vytýkaná vada už viac nevyskytovala,
- bezplatne na svoje náklady,
- bez zbytočného odkladu (včas) po tom, čo bola vada reklamovaná objednávateľom. Vada na zhotovenej veci sa musí odstrániť riadne. Odstránenie vady spočíva vo vykonaní opravy alebo dokončení práce, ak ide o nedorobok. Na rozdiel od predaja v obchode (§ 622 OZ) objednávateľ nemá v tomto prípade právo požadovať výmenu veci za vec bez vád. Tento rozdiel vyplýva z povahy zmluvy o zhotovení veci na zákazku, ktorej predmetom je zhotovenie individuálne určenej veci podľa objednávky.
Odstránenie vady musí zhotoviteľ vykonať bezplatne. To znamená, že zhotoviteľ nemá nárok na zaplatenie ani ceny, ani prípadných osobitných nákladov, ktoré musel vynaložiť na odstránenie vady. Právo na ich náhradu nemá ani vtedy, ak v súvislosti s odstránením vady došlo k zhodnoteniu veci (napr. ak opotrebovaná súčiastka bola nahradená novou súčiastkou). Naopak, objednávateľ má nárok na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Vada sa musí odstrániť bez zbytočného odkladu. Lehoty na vykonanie záručných opráv môžu byť stanovené samostatne. Pokiaľ na vykonanie záručných oprav nie sú stanovené osobitné lehoty, musia sa opravy vykonať najdlhšie v lehotách stanovených pre opravy tohto druhu (§ 655 ods. 1 OZ). Spôsob odstránenia vady závisí od rozhodnutia zhotoviteľa. Ak však zamýšľaný spôsob odstránenia vady nie je spôsobilý výskytu vady zamedziť, nie je vylúčené, aby sa objednávateľ domáhal na súde uloženia povinnosti zhotoviteľovi vykonať odstránenie vady určitým spôsobom.
Ad b) Právo na zrušenie zmluvy môže objednávateľ uplatniť v prípade odstrániteľnej vady len vtedy, ak nemôže vec riadne užívať pre:
- opätovný výskyt vady po oprave alebo
- pre väčší počet vád.
O „opätovné vyskytnutie vady po oprave“ ide vtedy, ak sa rovnaká vada, ktorá už bola najmenej 2- krát odstraňovaná, vyskytuje opätovne. O rovnakú vadu ide vtedy, ak vada má rovnaké prejavy vo vlastnostiach veci, nie je však podstatné, akým spôsobom bola vada odstraňovaná. O takýto prípad nejde, ak sa na veci prejaví po predchádzajúcej oprave iná než dosiaľ reklamovaná vada.
Väčším počtom vád trpí vec vtedy, ak má v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady súčasne najmenej tri odstrániteľné vady. Obe vyššie uvedené skutočnosti možno uplatniť len vtedy, ak súčasne bránia riadnemu užívaniu veci ako veci bez vady. Zákon za neodstrániteľnú vadu považuje nielen takú vadu, pre ktorú vec nemožno opraviť, ale aj opraviteľnú vadu vtedy, keď nebola odstránená „bez zbytočného odkladu“ (§ 648 ods. 1 OZ). Za neodstrániteľnú vadu sa považuje aj vada, ktorá sa vyskytla opakovane alebo ak ide o väčší počet vád. Za väčší počet vád sa podľa súdnej praxe považuje, ak má vec v dobe uplatnenia nároku súčasne najmenej tri vady. O opätovný výskyt vady po oprave ide vtedy, keď sa po oprave prejavuje vada vo vlastnostiach veci rovnakým spôsobom, ako tomu bolo pred opravou. A naopak, o prípad opätovného výskytu vady nejde vtedy, ak sa na opravenej veci objaví iná vada, ktorá je odlišná od tej, ktorá už bola reklamovaná.
V prípade neodstrániteľnej vady je potrebné z hľadiska obsahu záruky rozlišovať, či ide o vadu, ktorá bráni riadnemu užívaniu veci, alebo o vadu, ktorá takému užívaniu nebráni. V takých prípadoch má objednávateľ tieto práva:
a) právo na zrušenie zmluvy (§ 648 ods. 2 prvá veta OZ),
b) právo na primeranú zľavu z ceny (§ 648 ods. 2 tretia veta OZ). Ad a) Objednávateľ môže žiadať zrušenie zmluvy, ak ide o vadu, ktorá bráni riadnemu užívaniu veci. Za takú vadu sa predovšetkým považuje funkčná vada. Okrem toho môže ísť o vady, ktoré sa týkajú objednávateľom vymienených vlastností. V tomto smere bude úvaha o tom, či o takú vadu ide, prísnejšia ako pri predaji v obchode (pozri § 623 ods. 1 OZ <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=31&p=1353582-1353582&f=2>). To je odôvodnené individuálnou povahou veci, ktorá je predmetom zmluvy o zhotovení veci na zákazku. Okrem uvedených prípadov môže byť vadou, ktorá bráni riadnemu užívaniu veci, i vada, ktorá užívanie veci podstatne znehodnocuje (napr. vonkajšia vada v prípade dekoratívnych predmetov). Vadami, ktoré bránia riadnemu užívaniu veci, sú ďalej všetky odstrániteľné vady, ktoré sú postavené na roveň vadám neodstrániteľným, pretože ich povaha patrí k ich pojmovým znakom. V prípade vady, ktorá bráni riadnemu užívaniu veci, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. Zmluva sa zrušuje odstúpením od zmluvy. Zmluva sa v takom prípade zrušuje od začiatku (§ 48 ods. 2 OZ). Súhlas zhotoviteľa ani jeho súčinnosť sa tu nevyžaduje. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom objednávateľa a uplatňuje sa mimosúdnou cestou. Právne účinky ako hmotnoprávny úkon nadobúda doručením oznámenia o odstúpení zhotoviteľovi. Ad b) V prípade, že vada je síce neodstrániteľná, ale ide o vadu, ktorá nebráni riadnemu užívaniu veci, má objednávateľ právo (obdobne ako pri predaji v obchode podľa § 623 ods. 2 OZ) na primeranú zľavu z ceny vykonanej zákazky. Objednávateľovi môže byť priznaná zľava, ktorá je primeraná obvyklému zníženiu ceny u podobnej veci. Primeranosť zľavy sa posudzuje predovšetkým s ohľadom na rozsah vady a rozsah možností, za ktorých možno vec aj s takouto vadou používať ako vec bez vád. Právo na zrušenie zmluvy a právo na poskytnutie zľavy sa navzájom vylučujú. Úspešným uplatnením jedného z nich stráca objednávateľ možnosť uplatniť druhé. Pre rozhodnutie, ktoré z týchto práv objednávateľ uplatní, je určujúca povaha vady, o ktorú ide. Ak objednávateľ úspešne uplatní právo na zľavu, i keď vzhľadom na okolnosti prípadu mohol žiadať zrušenie zmluvy, je treba mať za to, že jeho práva zo záruky sú tým z hľadiska vady uspokojené.
Zrušením zmluvy vznikne medzi objednávateľom a zhotoviteľom právny vzťah bezdôvodného obohatenia; každý z účastníkov zmluvy je povinný vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo mu bolo podľa nej plnené (§ 457 OZ).
8. V ustanovení § 649 OZ sú ustanovené pravidlá pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady veci zhotovenej na zákazku. Uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady (reklamácia) má povahu jednostranného právneho úkonu. Osobitnú formu reklamácie zákon <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1009669&f=2> neustanovuje. Reklamácia sa uplatňuje u podnikateľa, ktorý vec zhotovil. Objednávateľ uplatňuje toto právo v mieste pobytu alebo sídla zhotoviteľa. Toto právo možno uplatniť v ktorejkoľvek prevádzkarni podnikateľa. Objednávateľ uplatní konkrétnu vadu u zhotoviteľa tým, že označí vadné vlastnosti veci alebo popíše, ako sa vada prejavuje. Zároveň mu oznámi, aký druh nároku zo zodpovednosti za vady si uplatňuje. Nároky zo zodpovednosti za vady možno uplatniť samostatne alebo viac naraz (napr. ak je pochybné, či ide o odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú vadu). Viac nárokov možno uplatniť vedľa seba alternatívne alebo ďalší nárok možno uplatniť pre prípad, že primárne požadovaný nárok nebude uznaný za dôvodný (eventuálne). Objednávateľ má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, t. j. ako nákladov vlastnej reklamácie, tak i nákladov, ktoré súvisia so samotnou opravou (napr. náklady dopravy veci do opravovne). Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe (§ 645 a § 646 OZ). Na zachovanie práva zo zodpovednosti za vady teda nestačí, aby sa v záručnej dobe vada vyskytla, ale je potrebné, aby v tejto lehote bolo právo tiež reklamáciou uplatnené. Ak sa právo zo zodpovednosti za vady neuplatní v záručnej dobe u zhotoviteľa, zanikne (§ 583 OZ). Ide o preklúziu práva s tým, že do záručnej doby sa nezapočítava doba, počas ktorej bola vec v záručnej oprave. Ak nebolo uplatnené právo na vykonanie opravy, ale zrušenie zmluvy alebo poskytnutie zľavy, nedochádza k spočívaniu plynutia záručnej doby. K tomu, aby nedošlo k zániku (preklúzii) práva zo zodpovednosti za vady, je potrebné, aby toto právo bolo uplatnené:
a) včas,
b) riadne (určito),
c) dôvodne a
d) na správnom mieste. Ad a) Otázka včasnosti uplatneného práva zo zodpovednosti za vadné zhotovenie veci sa posudzuje z toho hľadiska, či objednávateľ uplatnil posudzované právo pri prevzatí diela alebo v záručnej dobe (jej priebehu). Uplynutím záručnej doby dochádza k preklúzii dovtedy neuplatnených práv zo zodpovednosti za vady (R 12/1989, s. 60 ods. 3). Ad b) Na to, aby uplynutím záručnej doby nedošlo k zániku práv zo zodpovednosti za vady, nestačí, ak objednávateľ v záručnej dobe iba vady vytkne (reklamuje), ale je nevyhnutné, aby v záručnej dobe súčasne uviedol, aké právo z dôvodu reklamovaných vád uplatňuje. Právo zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť včas, na správnom mieste a dôvodne. Za neurčité, a teda aj neplatné, treba považovať také uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady, ktoré sa neopiera o konkrétnu vadu (vady). Dôvodom neplatnosti uplatnenia práva by v tomto prípade mohla byť aj neurčitosť právneho úkonu (R 12/1989, s. 59 ods. 7 a 8 a s. 60 ods. 1 a 2). Aj pri posudzovaní platnosti uplatenia práva zo zodpovednosti za vady je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi absolútnej a relatívnej neplatnosti. Dôvodom absolútnej neplatnosti uplatnenia uvedeného práva by mohla byť napr. neurčitosť tohto právneho úkonu (§ 37 OZ). Za neurčité, a teda neplatné, je potrebné považovať aj také uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady, ktoré sa neopiera o konkrétnu vadu (vady) poskytnutého plnenia (R 12/1989, s. 60 ods. 2). Ad c) Na to, aby sa mohol urobiť záver, že konkrétne právo zo zodpovednosti za vady bolo uplatnené dôvodne, musí sa jeho uplatnenie opierať o nedostatok takej vlastnosti alebo prejavu plnenia, ktorý má charakter vady, pričom sa táto vada na plnení poskytnutom zhotoviteľom musí vyskytovať pri jeho prevzatí objednávateľom alebo v priebehu záručnej doby, nesmie byť zhojená iným spôsobom (napr. dohodou účastníkov o zľave z ceny namiesto požadovaného odstránenia vady) a musí mať povahu, ktorá sa vyžaduje na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady zvoleného objednávateľom (R 12/1989, s. 60 ods. 5 a s. 61 ods. 1). Ad d) Právo zo zodpovednosti za vady veci zhotovenej na zákazku je potrebné uplatniť v mieste sídla (bydliska) zhotoviteľa. Miestom uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady môže byť aj prevádzkareň podnikateľa, prostredníctvom ktorej bolo poskytnuté plnenie (R 12/1989, s. 60 ods. 4). V prípade účinného uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady u zhotoviteľa zostávajú uplatnené práva zo zodpovednosti za vady zachované a objednávateľ sa môže domáhať ich splnenia, vrátane prípadnej žaloby na súde i po uplynutí záručnej doby. Realizácia takto uplatnených práv podlieha iba premlčaniu (pozri § 101 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1351244-1351245&f=2> a § 102 OZ, <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1351246-1351247&f=2> prípadne § 107 OZ <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=1351265-1351271&f=2> v prípade práva na vrátenie plnení pri zrušení zmluvy pre vady) (R 12/1989, s. 60 ods. 3). Ak objednávateľovi vzniknú v súvislosti s účinným uplatnením alebo realizáciou práva zo zodpovednosti za vadné zhotovenie veci na zákazku potrebné náklady, má objednávateľ právo na ich náhradu. Také právo na náhradu potrebných nákladov musí byť včas uplatnené u zhotoviteľa. Tieto náklady musia mať povahu potrebných nákladov a ich výška musí byť doložená (R 12/1989, s. 66 ods. 4 a 5).
9. V danom prípade sa súd v prvom rade zaoberal otázkou použitia správneho právneho predpisu, pretože zmluva o dielo je upravená tak v obchodnom zákonníku ako i v občianskom zákonníku. Žalobca v žalobe uviedol príslušné ustanovenia obchodného zákonníka, pričom však súd je názoru, že je nutné postupovať podľa ustanovení občianskeho zákonníka, pretože sa jedná o vzťah fyzickej osoby nepodnikateľa s podnikateľom. Obchodný zákonník v § 261 presne definuje, kedy sa záväzkové vzťahy spravujú ustanoveniami obchodného zákonníka, pričom sa jedná o vzťahy medzi dvoma podnikateľmi, resp. o vzťahy presne vymenované v tomto ustanovení (§ 261 ods. 6) pričom ani do jednej skupiny nie je možné zahrnúť záväzkový vzťah vzniknutý medzi žalobcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom a žalovaným ako podnikateľom, preto je nutné na daný vzťah aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka.
10. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca spolu so žalovaným uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, konkrétne zmluvu o zhotovení veci na zákazku, na základe ktorej mal žalovaný urobiť pre žalovaného vchodové dvere z dreva červený smrek, garážové dvere (bránu) z dreva červený smrek a altánok z dreva smrek, pričom bola dojednaná cena za dielo vo výške 1720 €. Na základe zmluvy vznikol medzi žalobcom a žalovaným občianskoprávny záväzkový vzťah. Súd hodnotí zmluvu ako platnú, pretože má všetky náležitosti vyžadované občianskym zákonníkom, je v nej uvedený predmet diela ako i cena za dielo. Súd poznamenáva, že žalovaný mal vydať žalobcovi potvrdenie o prijatí objednávky, avšak nevydanie takéhoto dokumentu nespôsobuje neplatnosť zmluvy.
Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca poskytol žalovanému finančnú hotovosť 1500 € v 2 splátkach, postupne mal zaplatiť sumu 1000 € a sumu 500 €. Uvedené skutočnosti nie sú medzi stranami sporné, pretože obe strany jednak v písomnom podaní, ale i na pojednávaní zhodne vyhlásili, že žalovaný prijal od žalobcu sumu 1000 € a následne ešte sumu 500 €.
11. Žalobca sa žalobou domáhal vrátenie 1500 € oproti povinnosti vrátenia diela, keď poukázal na skutočnosť, že odstúpil od zmluvy. Tu súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku uvedené vyššie, kde je presne napísané, za akých okolností môže objednávateľ (žalobca) odstúpiť od zmluvy o zhotovení veci na zákazku. Aplikujúc uvedené na spor potom platí, že žalobca mal uplatniť u žalovaného nároky z vád diela. V konaní bolo preukázané iba to, že žalobca u žalovaného vytkol vady, ktoré sa týkali materiálu, z ktorého malo byť dielo- garážové dvere a vchodové dvere- zhotovené, pričom však v konaní bolo preukázané, že dielo t.j. garážové dvere a vchodové dvere boli zhotovené z materiálu červený smrek, teda z materiálu podľa objednávky. Uvedené zistenia vyplývajú zo znaleckého posudku a skutočnosť, že žalobca vytkol iba vadu materiálu bola dokázaná a vyplýva z výpovede strán sporu a svedka Júliusa Bekeho. Okrem toho prípadné vady na vchodových dverách, ktoré boli zistené priamo pri montáži žalovaný vyriešil výmenou nových dverí, čo potvrdil svedok Beke i sám žalobca, avšak tu súd poukazuje i na skutočnosť, že vady diela treba reklamovať v sídle žalovaného, teda v sídle, mieste bydliska zhotoviteľa, pričom však vady na vchodových dverách takto reklamované neboli, teda je tu nedostatok a chyba v mieste reklamácie, teda táto reklamácia správne urobená nebola, a žalovaný nad rozsah povinností dvere vymenil. Súd celkovo konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca uplatnil nejaké vady diela a nebolo preukázané ani to, že ich uplatnil u žalovaného, teda v mieste bydliska, sídla žalovaného, pričom takýto nedostatok uplatnenia vád je dostatkom, ktorý spôsobuje nesprávne uplatnenie vád a takéto vytknutie, uplatnenie je v rozpore so zákonom. Ďalej súd konštatuje, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalobca vytkol konkrétne nejaké vady diela (okrem vád materiálu), teda i z tohto hľadiska nie je možné priznať plnenie, keď nebola vytknutá konkrétna vada a pre chybu určitosti prejavu vôle sa úkon považuje za neplatný právny úkon.
Vzhľadom k vyššie uvedenému, najmä pre nevytknutie vád žalobcom súd žalobu zamietol.
12. Súd ďalej poukazuje i na tú skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že žalobca mal od žalovaného požadovať vrátenie sumy 500 € (výpoveď strán sporu, svedka T.). Súd uvedenú žiadosť hodnotil ako žiadosť na zľavu z ceny diela, na ktorú mal žalobca nárok, pretože sa jedná o vady diela neodstrániteľné (pre ich stálu trvácnosť). Uplatnením tejto zľavy z ceny diela žalobca stratil nárok na odstúpenie od zmluvy, keďže právo na zrušenie zmluvy a právo na poskytnutie zľavy sa navzájom vylučujú. Ak objednávateľ uplatní právo na zľavu, hoci by mohol žiadať odstúpenie od zmluvy, je potrebné mať zato, že jeho práva zo záruky sú tým z hľadiska vady uspokojené. Súd ďalej poukazuje však i na skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy v konaní nebolo vôbec preukázané, keď sa jedná o jednostranný právny úkon, ktorý je účinný voči druhej strane (žalovanému) od okamihu, kedy sa tento o ňom dozvie, pričom takéto skutočnosti v konaní preukázané neboli, a preto je súd názoru, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, a to jednak preto, že nebolo doručené žalovanému, ale jednak i vyššie uvedenú skutočnosť, že nie je možné žiadať nárok na zľavu a zároveň zrušiť zmluvu. Uvedené však súd dodáva iba k doplneniu, pritom však súd zostáva názoru, že keďže žalobca nevytkol vady u žalovaného riadne, určito, včas a na správnom mieste, nemá nárok vyplývajúci z vád diela podľa § 648 OZ.
13. K nároku na náhradu škody vo výške 160 €, ktorú žalobca v konaní taktiež uplatnil súd konštatuje, že náhrada škody možná nie je, keď žalobca nedodržal postup a nevytkol vadu diela, a sám na vlastné náklady bez oslovenia zhotoviteľa, aby opravil altánok, opravil altánok, keď tento sa mu nepozdával, pričom však správne mal vytknúť vady a žiadať žalovaného o opravu altánku, čo však neurobil, keď z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že altánok opravil na vlastné náklady, vynechajúc z toho žalovaného.
14. K prípadnému vytknutiu vád, ku ktorému prišlo v rámci pojednávaní vedených na OS Komárno, súd konštatuje, že tieto boli vytknuté po uplynutí záručnej doby (október 2013 prevzatie diela, prvé pojednávanie február 2016, teda viac ako 2 roky), a neboli vytknuté v sídle žalovaného, teda takéto vytknutie je neplatné
15. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka Tibora Molnára, ktorého výsluch navrhol žalobca, keďže tento jeho prítomnosť na pojednávaní nezabezpečil a sám na výsluchu následne netrval.
16. K návrhu na vykonanie dokazovania prostredníctvom znaleckého ústavu, ktoré navrhol žalobca na poslednom pojednávaní súd konštatuje, že takéto znalecké dokazovanie by bolo nehospodárne a trvajúc na tom, že pre uplatnenie nárokov z vád diela je potrebné vytknúť vady u zhotoviteľa, čo žalobca nevykonal, súd takéto dokazovanie považuje za nepotrebné a nepodstatné, keďže vady v záručnej dobe vytknuté neboli a je teda jedno či dielo nejaké vady má alebo nie.
17. K vytknutiu nedostatku znaleckého posudku, že tento postráda náležitosti uvedené v § 17 ods. 6 zákona o znalcoch (náležitosti doložky) súd konštatuje, že znalecký posudok má všetky náležitosti, ktoré má mať, a znalecká doložka zodpovedá všetkým náležitostiam, ktoré vyžadoval zákon v znení účinnom k času vypracovania znaleckého posudku.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalovanému úspešnému v konaní súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalovaného spočíval v tom, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
19. O povinnosti zaplatiť trovy štátu rozhodol súd podľa § 262 k § 253, § 255, § 259 CSP. Jedná sa o trovy konania, ktoré vznikli štátu v súvislosti s konaním strán sporu. Súd musel rozhodnúť o nároku na náhradu trov štátu, keďže suma 143,04 € bola v zmysle uznesenia 15C/72/2014-109 zo dňa 24.1.2018 uhradená z prostriedkov štátu, pretože zložený preddavok na náhradu trov znaleckého dokazovania nepostačoval. Súd poukazuje na zásadu uvedenú v CSP ,podľa ktorej neúspešná strana hradí trovy konania, ako i trovy dôkazu, resp. iné trovy, v danom prípade trovy štátu, ktoré nemôže v sporových konaniach uhrádzať štát, ale vždy ich hradia strany sporu, alebo strana sporu, ktorá je neúspešná. V danom prípade bol žalobca v konaní neúspešný, preto ho súd podľa zásad úspechu na konaní zaviazal k náhrade trov štátu, pretože úspešný žalovaný k náhrade byť zaviazaný nemohol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.