Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-63-2016.pdf
PDF · 98.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Csp/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí s. r. o., Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného Advokátkou kanceláriou Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanému E. E., nar. X.X.XXXX, Č. XXX, XXX XX Č. o zaplatenie 187,78 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 138,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,72 € od 19. 9. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 19,72 € od 21. 10. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,72 € od 19. 11. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,72 € od 19. 12. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,72 € od 19. 1. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,72 € od 19. 2. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne 19,72 € od 19. 3. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v rozsahu 47,02 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.9.2016, doručenou súdu dňa 16.9.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 187,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24,71 € od 19.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24,71 € od 19.2.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 44,51 € od 19.1.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,72 € od 21.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24,71 € od 19.3.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24,71 € od 19.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24,71 € od 19.9.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov tohto konania z titulu neuhradených služieb poskytnutých jeho predchodcom žalovanému.
2. Žalovaný, ktorému bola žaloba s listinnými dôkazmi doručená do vlastných rúk dňa 1.6.2018, sa k žalobe nevyjadril, v spore zostal nečinný.
3. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
4. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a s poukazom na hodnotu predmetu sporu súd vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. Upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke, dňa 1.8.2018 a zvesené dňa 16.8.2018. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, najmä; zmluvou o pripojení čl. 20, vrátane zmluvy o pridelení a používaní zákazníckeho identifikátora čl. 18, dodatku k zmluve o pripojení čl. 18 - rub a čl. 14, odstúpením od zmluvy čl. 19, oznámením o postúpení pohľadávky čl. 10, faktúrami čl. 15 a 16 spisu. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci. 6. Zo zmluvy o pripojení čl. 20 zo dňa 9.10.2010 (čo je dátum „prevzatia“ zmluvy predchodcom žalobcu, súd poukazuje na to, že v kolónke „dátum akceptácie návrhu“ nie je dátum vyznačený, žalovaný však zmluvu podpísal), v znení dodatkov k nej uzatvorených (zo dňa 9.10.2010 a 22.5.2016) vyplýva, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako podnik sa zaviazala zriadiť žalovanému ako účastníkovi pripojenie k sieti podniku, poskytovať mu služby formou vysokorýchlostného internetu Solo a žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a platiť riadne a včas poplatky v zmysle aktuálneho cenníka. Za poskytnuté služby vystavil predchodca žalobcu žalovanému tieto faktúry: č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 18.9.2013, znejúcu na sumu 24,71 €, č. XXXXXXXXX, splatnú dňa 20.10.2013, znejúcu na 19,72 €, č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 18.11.2013, znejúcu na sumu 24,71 €, č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 18.12.2013, znejúcu na sumu 24,71 €, č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 18.1.2014, znejúcu na sumu 44,51, č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 18.2.2014, znejúcu na sumu 24,71 € a č. XXXXXXXXX, splatnú dňa 18.3.2014, znejúcu na sumu 24,71 €. V dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil a následne pohľadávku z nej postúpil na žalobcu.
7. Žalobca v žalobe uviedol, že pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní nadobudol od pôvodného veriteľa, obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bratislava, na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015. Predchodca žalobcu dňa 4.9.2015 vyhotovil oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému.
8. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 195/2000 Z. z. o komunikáciách zmluvou o pripojení sa telekomunikačný podnik zaväzuje užívateľovi pripojiť jeho koncové telekomunikačné zariadenie na verejnú telekomunikačnú sieť a poskytovať alebo sprístupniť s tým súvisiacu verejnú telekomunikačnú službu, prípadne aj zriadiť potrebné pripojenie na verejnú telekomunikačnú sieť a užívateľ sa zaväzuje platiť cenu za zriadenie a používanie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť a za poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Predmetom sporu bolo zaplatenie faktúr znejúcich spolu na sumu 187,78 €, vystavených predchodcom žalobcu za elektronické služby poskytnuté v zmysle zmluvy uzavretej dňa 9.10.2010 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Súd poznamenáva, že nemohol vyhodnotiť za deň uzavretia zmluvy a vzniku zmluvného vzťahu iný dátum, pretože len tento (hoci v kolónke pod názvom „dátum prevzatia“ predchodcom žalobcu) dátum sa na zmluve uvádza. Súd považoval vznik zmluvného vzťahu zároveň za nesporný. Pohľadávka z uvedených faktúr bola zmluvne postúpená na žalobcu, čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Prevzatie oznámenia o postúpení žalovaný nesporoval. Spor medzi stranami sporu súd vyhodnotil ako spotrebiteľský. Uplatnený nárok ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, s poukazom na predmet podnikania a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú len vo vzťahu k sume 138,04 € ako sume vyúčtovanej za skutočne poskytnuté služby v zmysle zmluvy, pretože sporným nebolo ani to, že predchodca žalobcu tieto služby poskytoval a že žalovaný ich využíval, avšak za ne nezaplatil. Z dôvodu neplatenia ceny za poskytnuté služby predchodca žalobcu listom zo dňa 12.3.2015 od zmluvy odstúpil. Hoci žalobca nedoručil dôkaz o doručení odstúpenia žalovanému, súd sa jeho platnosťou bližšie nezaoberal, vychádzajúc z toho, že žalovaný túto skutočnosť nenamietal. Súd mal teda za to, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila od počiatku, v dôsledku čoho stranám zanikli vzájomné zmluvné povinnosti, avšak vznikla im povinnosť vrátiť si poskytnuté plnenia. Bolo nesporné, že predchodca žalobcu pred odstúpením od zmluvy zmluvne plnil, zatiaľ čo žalovaný protiplnenie v zmysle zmluvy neposkytoval. Súd ho preto zaviazal k zaplateniu ceny skutočne poskytnutých, avšak nesporne nezaplatených služieb.
10. Žalobu súd však považoval za nedôvodnú v časti o zaplatenie sumy titulom poplatku za „obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie“ vo výške 16,50 € + 20% DPH (spolu 19,80 €), ktorý predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému vo faktúre č. XXXXXXXXXX, pretože je toho názoru, že žalobcovi prináleží nárok vyúčtovať žalovanému úhrady iba na tie poplatky, za ktoré žalovanému poskytol primerané protiplnenie. Ak primerané protiplnenie neposkytol, nárok na poplatky mu neprináleží. V danom prípade žalobca nepreukázal, aké plnenie spolu v hodnote 16,50 € (+ 20 % DPH) žalovanému poskytol. Cenník poplatkov netvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nemôže preto žalovaného ako spotrebiteľa zaväzovať, napokon, žalobca žiadny cenník ani nedoručil. Súd na okraj poukazuje, že vychádzajúc i zo samotného označenia (názvu) poplatku, možno sa domnievať, že obmedzením nastáva stav, keď nie sú služby na danom účastníckom prístupe dostupné v plnom zmluvne dojednanom rozsahu, a to spravidla až do doby uhradenia dlžných faktúr. Je teda zrejmé, že nejde o poplatok za službu žalovanému. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, kde súd konštatoval, že „za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa“. V tejto časti žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazu, pretože nepredložil v spore jediný dôkaz o tom, že by takýto poplatok medzi stranami sporu v zmluve o pripojení bol výslovne dohodnutý. Možno hovoriť aj o určitom druhu sankcie voči žalovanému, ktorý však musí byť v zmluve riadne dohodnutý. Nemôže byť iba jednostranne stanovený veriteľom s tým, že bude upravený v sadzobníku, s ktorým oboznámi klienta (žalovaného).
11. Žalobca si vo faktúrach vyúčtoval a žalobou uplatnil aj nárok na „zmluvnú pokutu za nedodržanie lehoty splatnosti“ vo výške 4,99 € (bez DPH), ktorý žalovanému vyúčtoval vo všetkých sporných faktúrach okrem faktúry č. XXXXXXXXX. Podľa bodu 2. na strane 3 zmluvy o pripojení je uvedené, že „zmluvná pokuta za nedodržanie zmluvného záväzku“ doby viazanosti 24 mesiacov podľa tabuľky č. 2CV 30513/2010 pre programy Magio Internet Mini, Turbo 1, Turbo 2, turbo 3, Turbo 4 a Magio Internet Turbo Mini Solo, Turbo 1 Solo, Turbo 2 Solo, Turbo 3 Solo, Turbo 4 Solo je 220 €, DPH sa neuplatňuje. Iná úprava zmluvnej pokuty z pripojených listín nevyplýva. Žalobca neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia a dôkazy k tejto časti (nie je povinnosťou súdu zostavovať ich namiesto žalobcu). Pri porovnaní označenia oboch zmluvných pokút („zmluvnú pokutu za nedodržanie lehoty splatnosti“ a „zmluvná pokuta za nedodržanie zmluvného záväzku“) možno pochybovať tiež o ich totožnosti. Podstatným však je, že pokiaľ ide o totožnú pokutu, údaj o zmluvnej pokute, hoci je súčasťou zmluvy, nemožno považovať za dojednanie zmluvnej pokuty ako výsledku konsenzu strán, pretože žalovaný nemal možnosť toto ustanovenie ovplyvniť, nakoľko bolo už súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy. Súd je toho názoru, že medzi stranami k dojednaniu zmluvnej pokuty nedošlo, túto nemožno považovať za dojednanú individuálne len preto, že je súčasťou zmluvy. Napokon, dojednanie nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a v rámci iných ustanovení zaniká. Text o zmluvnej pokute uvedený v rámci zmluvy medzi nie je možné podľa názoru súdu považovať za dojednanie zmluvnej pokuty aj z toho dôvodu, že z neho nie je zrejmé ani to, kto a komu sa zaväzuje zmluvnú pokutu zaplatiť. Súd preto nemohol považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 OZ. Pokiaľ zmluvná pokuta vyúčtovaná vo faktúrach bola upravená vo všeobecných podmienkach, či cenníku, tu súd poukazuje na to, že funkcia zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme, skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú jeho pozornosti (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute) tak, ako tomu bolo podľa názoru súdu aj v tomto prípade i v samotnej zmluve, ktorú súd považuje samotnú za neprehľadnú. Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ Zároveň súd poukazuje aj na to, že na listine pod bodom upravujúcim zmluvnú pokutu, sa podpis žalovaného nenachádza. Podľa názoru súdu teda v komplexe nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 40 ods. 1 OZ. Zo všetkých uvedených dôvodov potom súd žalobu v časti zmluvných pokút spolu vo výške 29,94 € (4,99, x 6) zamietol. Zároveň záverom konštatuje aj nesúlad vyplývajúci z porovnania súm pokuty v bode 2. zmluvy (220 €) a vo faktúrach (4,99 €), z ktorého tiež možno nadobudnúť presvedčenie, že môže ísť aj o iný druh sankcie žalovaného. Súd poukazuje na to, že z jeho činnosti i z rozhodovacej praxe iných súdov mu je známe, že v obdobných sporoch si predchodca žalobcu túto sumu účtuje titulom upomienok, ktoré mu však súdy nepriznávajú. Žalobca so žalobou napokon nedoručil ani všeobecné podmienky ani cenník, na ktorý zmluva v mnohých častiach odkazuje, ktoré by takýto poplatok upravovali. Na okraj súd poukazuje aj na to, že aj pokiaľ by tento poplatok bol upravený vo všeobecných podmienkach, či v cenníku, žalovaného by rovnako nezaväzoval, nakoľko by nebol považovaný za dojednaný individuálne. 12. Vo vzťahu k dôvodnej časti nároku, keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu, žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr z jednotlivých dlžných súm, a to v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. K vzniku právneho vzťahu medzi stranami došlo dňa 9.10.2010, žalovaný sa do omeškania dostal prvýkrát dňa 19.9.2013, následne dňa 21.10.2013, 19.11.2013, 19.12.2013, 19.1.2014, 119.2.2014, 19.3.2014. Pri právnom vzťahu vzniknutom do 31.1.2013 predstavovala sadzba úroku z omeškania v prvých dvoch prípadoch k prvému dňu omeškania 8,5 % a vo všetkých ďalších prípadoch 8,25 %. Žalobca v žalobe však uplatnil úrok vo výške 5 %. Keďže súd je žalobou (predmetom, ktorý žalobca žalobou učinil) viazaný, nemohol mu priznať viac, nad rámec uplatneného nároku.
13. O trovách tohto sporového konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď najskôr rozhodoval o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 187,78 € (100 %), súd mu priznal 138,04 € (73,51 %). Úspech žalobcu predstavoval 73,51 % a úspech žalovaného 26,49 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 47,02 %. V tomto rozsahu má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto sporu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.