Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cbi-2-2016.pdf
PDF · 129.59 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cbi/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: R.. Y. V., so sídlom kancelárie RE. XXXX, XXX XX H. V., správca konkurznej podstaty úpadcu: AFC
- ZTS, a.s., so sídlom 1287, 023 55 Vysoká nad Kysucou, IČO: 36 371 106, proti žalovanému: AA+ + s.r.o., so sídlom Školská 40, 022 01 Čadca, IČO: 31 620 302, právne zastúpený: JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom 850, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 36 416 525, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 16.03.2016 domáha voči žalovanému určenia neúčinnosti právnych úkonov - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 14.01.2013, na základe ktorej úpadca previedol na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnosti - stavbe súp. č. XXXX, na parc. registra „Z.“ č. XXXX/XX nachádzajúcej sa v k. ú. U. W. V., obec Vysoká nad Kysucou, okres Č., zapísaná na LV č. XXXXX za kúpnu cenu vo výške XXX.XXX,- eur bez DPH, ktorej vklad bol povolený pod č. U. XXXX/XXXX, Dohody o započítaní zo dňa 31.12.2012 uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej si zmluvné strany započítali vzájomné pohľadávky vo výške XXX.XXX,XX eur a Dohody o započítaní uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej si zmluvné strany započítali vzájomné pohľadávky vo výške XX.XXX,XX eur, voči veriteľom úpadcu v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1K/37/2014 a súčasne sa domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu ako plnenie pohľadávku vo výške XXX.XXX,- eur a nahradiť žalobcovi trovy konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 1K/34/2014 zo dňa 25.02.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 43/2015 zo dňa 04.03.2015 bol v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 v spojení s ustanovením § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005, Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) dňa 05.03.2015 začaté konkurzné konanie na majetok úpadcu AFC
- ZTS, a.s., so sídlom Vysoká nad Kysucou 023 55, IČO: 36 371 106. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 1K 34/2014 zo dňa 10.03.2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 51/2015 zo dňa 16.03.2015 bol dňa 17.03. 2015 vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a v zmysle ustanovenia § 36 ods. 3 ZKR do funkcie správcu majetku úpadcu bol ustanovený žalobca. Na základe vykonaných šetrení žalobca zistil, že úpadca uzatvoril dňa 07.12.2012 kúpnu zmluvu so žalovaným, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k stavbe: výrobno-montážna hala Q., súp. č. XXXX, za kúpnu cenu vo výške XXX.XXX,- eur bez DPH, ktorej splatnosť bola dohodnutá na dátum 31.12.2012. Kúpna zmluva je na LV č. XXXXX vedená ako kúpna zmluva č. U. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX-XX/
XXXX. Vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti je aktuálne žalovaný v podiele 1/1. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy vystavil úpadca žalovanému dňa 07.12.2012 faktúru č. 10120097, splatnú dňa 31.12.2012 na celkovú sumu 200.000,- eur bez DPH. Úpadca si dal dňa 14.06.2012 vyhotoviť znalecký posudok č. XX/XXXX K.. U. F., zo dňa 20.06.2012, za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty stavby. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu stavby v sume 196.999,97 eur. Následne Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 31.12.2012 uzavretou medzi žalovaným a úpadcom došlo k Dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok, ktoré sú bližšie špecifikované v žalobe, a to v celkovej výške XXX.XXX,XX eur. Predmetnou dohodou boli tieto započítané v celom rozsahu na pohľadávku úpadcu z titulu kúpnej kúpny cena vyúčtovanej faktúrou úpadcu č. 10120097 zo dňa 07.12.2012. Rozdiel ceny medzi započítanou sumou a neuhradeným zvyškom pohľadávky úpadcu voči žalovanému z titulu kúpnej ceny podľa úpadcu a žalovaného vypočítaný vo výške XX.XXX,XX eur mal zaniknúť započítaním pohľadávky žalovaného nadobudnutej postúpením pohľadávky od spoločnosti WILL, spol. s r.o., so sídlom Školská 40, Čadca, IČO: 36 370 029 (spriaznená osoba úpadcu a žalovaného) voči úpadcovi z titulu poskytnutej pôžičky, ktorú spol. WILL, spol. s r. o. ako postupca postúpila na žalovaného ako postupníka, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2012. Následne podľa vyjadrení úpadcu malo dôjsť k uzavretiu Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok, na základe ktorej došlo k započítaniu postúpenej pohľadávky žalovaného voči pohľadávke úpadcu z titulu neuhradeného zostatku kúpnej ceny vo výške XX.XXX,XX eur. Spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu bol zo strany úpadcu predložený aj zoznam záväzkov, v zmysle ktorého samotný úpadca deklaroval, že vo svojom účtovníctve eviduje okrem iných aj záväzky so splatnosťou do konca roka 2012, ktoré v žalobe bližšie špecifikoval obchodným menom, výškou dlžnej sumy a jej splatnosťou. Vo väzbe na citované zákonné ustanovenia § 59 ods. 1, 2, 3, 4 a § 60 ods. 1, 2, 3 žalobca označil napadnuté právne úkony ako zvýhodňujúce právne úkony a súčasne ukracujúce právne úkony. Uviedol, že vyhlásením konkurzu dochádza k usporiadaniu majetkových pomerov úpadcu a k uspokojovaniu konkurzných veriteľov. Správca pritom postupuje tak, aby dosiahol pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok v súlade s ustanovením § 5 ZKR. Uzatvorením žalobou napadnutých zmlúv došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov. Ukrátenie veriteľov uzavretými zmluvami žalobca dovodzuje z toho, že k Dohodám o započítaní vzájomných pohľadávok došlo nielen medzi spriaznenými osobami, kedy sa pohľadávky žalovaného uhradili skôr než dávno splatné pohľadávky iných veriteľov, ale Dohodou o započítaní pohľadávok zo dňa 31.12.2012 došlo k započítaniu premlčaných pohľadávok žalovaného a napriek tomu, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške XXX.XXX,- eur bez DPH, žalobou napadnuté dohody rátajú len so sumou XXX.XXX,- eur a nie so sumou XXX.XXX,- eur. Realizáciou vyššie označených právnych úkonov úpadca zmaril možnosť pomerného uspokojenia svojich veriteľov z majetku, čím ich ukrátil v zmysle ustanovenia § 60 ZKR a Dohodou o započítaní uspokojil pohľadávky žalovaného ako svojho veriteľa v celom rozsahu, čím ho zvýhodnil na úkor ostatných veriteľov a jedná sa teda o zvýhodňujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 59 ZKR. Vo väzbe na citované zákonné ustanovenia § 86 ods. 2, § 62 ods. 1, 5, § 57 ods. 2, 4 ZKR žalobca navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a určiť neúčinnosť napadnutých právnych úkonov a zaviazať žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia vo výške 200.000,- eur do konkurznej podstaty úpadcu.
2. Žalobca ako dôkazné prostriedky v žalobe označil výňatok Obchodného vestníka č. 51/2015 zo dňa 16.03.2015, výpis z Obchodného registra žalovaného, listy vlastníctva pre k. ú. U. W. V. č. XXXXX, č. 11956, Kúpnu zmluvu zo dňa 07.12.2012, faktúru č. 10120097, znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 14.06.2012 vypracovaný K.. U. F., v žalobe označenú Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 31.12.2012 a Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2012, konkurzný spis 1K/34/2014 v časti zoznamu záväzkov zo dňa 23.01.2015 a v časti prihlášok veriteľov úpadcu podaných konajúcemu súdu, výsluch žalovaného a úpadcov, resp. ich zástupcov.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.01.2018 navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu a uviedol, že v žalobe nie sú uvádzané relevantné skutočnosti o tom, že by napadnutými právnymi úkonmi mali byť ukrátení pri uspokojení konkrétni veritelia prihlásených pohľadávok a ďalej uviedol tvrdenie, že v čase uzatvárania správcom odporovanej Kúpnej zmluvy a Dohôd o započítaní úpadca disponoval dostatočným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť v tom čase existujúce záväzky, t. j. pohľadávky ostatných vtedajších veriteľov. K uvedenému tvrdeniu žalovaný pripojil tabuľku ohľadom majetku a záväzkov úpadcu na overenie a porovnanie stavu majetku úpadcu, keď v roku 2012 predstavovali záväzky úpadcu celkom sumu 466.242,- eur, pričom z tejto sumy tvorili záväzky voči spriazneným osobám vrátane žalovaného sumu vo výške 339.298,75 eur a záväzky voči iným ako
spriazneným osobám, t. j. voči tretím osobám sumu vo výške 126.943,25 eur. Účtovný majetok úpadcu v roku 2012 predstavoval sumu 490.522,- eur. Žalovaný zdôraznil, že úpadca mal k času vykonania prvého zápočtu dňa 31.12.2012 dostatočné množstvo majetku na úhradu všetkých dlhov voči tretím osobám, a teda nemohlo ísť o úpadok dlžníka, čím má zákonnú domnienku o úpadku úpadcu za vyvrátenú. Žalovaný vytýka žalobe nedostatok skutkových tvrdení, ktoré žalobca obmedzuje len na existenciu aj iných veriteľov úpadcu a nie zo stavu veriteľov prihlásených do konkurzu. Uviedol, že v rokoch 2010 - 2014 tvorili každý jeden rok záväzky voči spriazneným osobám z celkových záväzkov podstatnú väčšinu, napríklad v roku 2012 to bolo 339.298,75 eur z celkových 466.242,- eur, v roku 2013 418.371,19 eur z celkových 533.779,- a pod. Teda v roku 2012 a 2013 ostalo úpadcovi dostatočne veľké majetkové krytie umožňujúce v plnom rozsahu uspokojiť i záväzky všetkých tretích osôb. Žalovaný má za to, že správca úpadcu disponuje rozsiahlou a podrobnou dokumentáciou, a preto z hľadiska označenia a predloženia dôkazov na podporu svojich tvrdení považuje žalobu za formalistickú a povrchnú. Vo väzbe na ustanovenie § 59 ods. 1 ZKR žalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom malo dôjsť k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného úpadcom oproti iným jeho veriteľom. Žalovaný popiera, že by napadnutými právnymi úkonmi malo dôjsť k zvýhodneniu žalovaného, príp. k ukráteniu iných veriteľov úpadcu a na podporu svojej právnej argumentácie poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo/2791/99 a vo vzťahu k bremenu tvrdenia a dôkaznému bremeno na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo 549/2001, sp. zn. 30Cdo 2435/2006. Uviedol, že aj keď žalobca v žalobe poukazuje na spriaznenosť úpadcu a žalovaného, právne úkony uskutočnené v čase pred vyhlásením konkurzu, ktoré žalobca namieta, nesmerovali k poškodeniu práv veriteľov úpadcu, ale išlo o obvyklý spôsob hospodárenia v rámci obchodnej spoločnosti a podnikania úpadcu. Žalovaný má za to, že úpadca v čase uzavretia odporovaných právnych úkonov a v čase pred vyhlásením konkurzu preukázateľne nebol a nemohol byť v úpadku, nakoľko bol solventný a schopný splniť si všetky svoje dlhy a potom ani jeho úkony nemohli mať za úmysel ukracovanie pohľadávok iných veriteľov či zvýhodnenie čo i len jedného z nich. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na iné konania Okresného súdu Žilina, v rámci ktorých sa žalobca domáhal určenia právnej neúčinnosti právnych úkonov v súdnom konaní sp. zn. 19Cbi/3/2016 a 5Cbi/4/2016, z ktorých druhé konanie je aktuálne v štádiu nariaďovania znaleckého dokazovania. Žalovaný ako dôkazné prostriedky označil tabuľku úpadcu AFC - ZTS, a.s., spis správcu úpadcu, výsluch strán sporu, znalecký posudok.
4. K vyjadreniu žalovaného žalobca v písomnom podaní zo dňa 26.02.2018 na preukázanie podmienky ukracujúceho právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR predložil súdu zoznam veriteľov spolu s pohľadávkami voči úpadcovi ku dňu 07.12.2012, kedy došlo k uzavretiu napadnutej kúpnej zmluvy ako aj ku dňu 31.12.2012, kedy bolo vykonané započítanie pohľadávok, ktorého súčasťou sú aj prihlášky do konkurzného konania spolu s prílohami. Žalobca vyslovil súhlas s navrhovaným znaleckým dokazovaním k určeniu účtovného stavu záväzkov a pohľadávok a stavu majetku úpadcu pred a po vykonaní napadnutých právnych úkonov a súčasne uviedol, že v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 5Cbi/4/2016 je vedený obdobný spor proti žalovanému spoločnosti WILL, spol.. s r.o. o určenie neúčinnosti právnych úkonov, v ktorom je nariadené znalecké dokazovanie, a preto s ohľadom na princíp právnej istoty navrhol súdu, aby uvedenú skutočnosť súd zobral pri rozhodovaní na vedomie. Ako prílohu podania pripojil zoznam veriteľov spolu s pohľadávkami do 07.12.2012 a do 31.12.2012.
5. V duplike na vyjadrenie žalobcu žalovaný dňa 11.04.2018 s poukazom na obsah zákonného ustanovenia § 312 CSP uviedol, že keďže podanie žalobcu obsahuje len odkaz na žalobou a vyjadrením tvrdené rozhodujúce skutočnosti, nemá predpokladanú a požadovanú relevanciu pre daný procesný úkon a teda nie je dôvod sa takémuto podaniu venovať, resp. vyjadrovať. Žalobca súhlasil s vykonaním navrhovaného znaleckého dokazovania s výnimkou právnej situácie konania, kedy v súvislosti s tvrdeniami žalovaného je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, svoje tvrdenia majúce opodstatniť dôvodnosť jeho žaloby a preto nechal na zvážení súdu, či s prihliadnutím na procesnú zásadu sudcovskej koncentrácie a uplynutie určenej lehoty vo vzťahu k nej, je dôvod vykonať znalecké dokazovanie a to s ohľadom na princíp formálnej pravdy , ktorý žalovaný vníma ako nosný a určujúci znak sporových konaní, a ktorý má okrem iných konsekvencií v procesných situáciách znamenať, že súd nemá a ani nemá nahrádzať činnosť žiadnej zo sporových strán. V prípade, ak strana, ktorá spor iniciovala, o to viac ak ide o osobu s odbornými znalosťami, a ktorú primárne zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazu, podrobne a precízne neopíše rozhodujúce skutočnosti a k nim dôkazy preukazujúce jeho nárok, teda splnenie hmotnoprávnych podmienok priamo v žalobe, ale iba odkazuje v podaní na obsah listiny, potom žalobca vyvoláva neprípustnú procesnú situáciu, za stavu kedy svoje povinnosti a aktivitu má snahu preniesť na súd, aby tento zrejme hľadal a skúmal dôvody, pre ktoré podala strana žalobu a
k nim nad rámec vykonával i dôkazy. Z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia a i bremena tieto tvrdenia preukázať, žalovaný má za to, že žaloba je pre nedostatok odôvodnenia nedôvodná, pričom túto vadu nemožno zhojiť, a to vzhľadom na zásadu sudcovskej koncentrácie.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazných prostriedkov - Kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2012 a Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 31.12.2012, vrátane Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2012, faktúrou č. 10120097, listami vlastníctva č. XXXXX, XXXXX, k. ú. U. W. V., listinou s označením „záväzky AFC - ZTS - spriazneným osobám“, Príloha č. 1, a ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré procesné strany pripojili k obsahu spisového materiálu označené v ich písomných podaniach, prednesmi právnych zástupcov procesných strán. Medzi stranami je nesporné uzatvorenie zmlúv, ktorých právnej neúčinnosti sa žalobca v konaní domáha, postavenie žalovaného ako spriaznenej osoby úpadcu a účinky vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu. Konkurzné konanie na majetok úpadcu bolo začaté zverejnením uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 1K/34/2014 zo dňa 25.02.2015 v Obchodnom vestníku dňa 04.03.2015 s účinkami začatia konkurzného konania dňa 05.03.2015. K vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 1K/34/2014 zo dňa 16.03.2015 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 51/2015 zo dňa 16.03.2015 s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 17.03.2015. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval predmetnú právnu vec podľa príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012. Základnou spornou skutočnosťou medzi stranami je naplnenie podmienok odporovateľnosti žalobou napadnutých právnych úkonov, najmä existencia ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR.
7. Podľa § 57 ods. 1, 2, 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 01.01.2012 /ďalej už len ZKR/: Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
8. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR: Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
9. Podľa § 60 ods. 1, 2, 3 ZKR: Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
10. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR Proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. Proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku. Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.
11. Podľa § 63 ods. 1 ZKR: Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
12. Primárne súd posudzoval včasnosť podanej žaloby a to vo väzbe na ustanovenie § 57 ods. 2 ZKR, a teda či došlo k podaniu predmetnej žaloby v lehote do 1 roka od vyhlásenia konkurzu. Vychádzajúc z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku č. OV 51/2015 o uverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu dňa 16.03.2015 začala lehota pre včasné podanie žaloby v tejto veci plynúť dňa 17.03.2015 a posledným dňom pre včasné podanie žaloby bol deň 17.03.2016. Predmetná žaloba bola podaná na Okresnom súde Žilina dňa 16.03.2016 a preto súd konštatuje, že žaloba v tejto veci bola podaná včas.
13. Súd ďalej konštatuje splnenie aktívnej a pasívnej legitimácie žalobcu a žalovaného a to vo väzbe na ustanovenie § 62 ods. 1 ZKR a 62 ods. 5 ZKR.
14. V ďalšej časti súd posudzoval splnenie všeobecných podmienok odporovateľnosti právnych úkonov a následne osobitných podmienok podľa jednotlivých skutkových podstát, ktoré žalobca vymedzil podanou žalobou.
15. Vo všeobecnosti základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu podľa ZKR je podmienka zakotvená v ustanovení § 57 ods. 4 ZKR, v zmysle ktorého je možné odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 17.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012).
16. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha právnej neúčinnosti viacerých zmlúv, a to kúpnej zmluvy a dvoch dohôd o započítaní vzájomných pohľadávok. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného a obsah citovaných zákonných ustanovení, najmä ustanovenie § 57 ods. 4 ZKR súd posudzoval, či žalobca označenými a súdom vykonanými dôkazmi preukázal splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, ktorá ako podmienka odporovateľnosti musí byť preukázaná vždy, teda pri odporovaní z akéhokoľvek špecifikovaného dôvodu podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti tak, ako sú tieto vymedzené Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Z toho vyplýva, že podmienky odporovateľnosti podľa ustanovenia § 59 nasl. ZKR je možné posudzovať a hodnotiť za predpokladu preukázania splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky podľa § 57 ods. 4 ZKR.
17. Z tvrdení žalobcu, ktoré sú obsahom žaloby a z dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, preukázanie existencie ukracujúceho právneho úkonu dlžníka nevyplýva. Úspešnosť akejkoľvek odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka napadnutými právnymi úkonmi zmenšil a
aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho ostatných pohľadávok veriteľmi prihlásených v konkurznom konaní. V prípade odplatných právnych úkonov dochádza k ukráteniu len vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, a teda ukrátenie vzniká len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda až v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Pokiaľ žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby na podmienke ukracujúceho a zvýhodňujúceho právneho úkonu, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu.
18. Obsahom dôkazného bremena na strane žalobcu bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že uzavretím napadnutej Kúpnej zmluvy a Dohodami o vzájomnom započítaní pohľadávok pri súčasnom preukázaní stavu aktív a pasív dlžníka k momentu uskutočnenia napadnutých právnych úkonov, došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Konkrétne ukrátenie vo vzťahu k uzavretým zmluvám žalobca nešpecifikoval. Toto dovodzoval len zo skutočnosti, že predmetné právne úkony boli uskutočnené medzi spriaznenými osobami, stavom záväzkov k momentu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a zmarením možnosti pomerného uspokojenia veriteľov v konkurznom konaní dlžníka.
19. Vo väzbe na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že k odporovateľnosti dochádza najčastejšie v prípade bezodplatných právnych úkonov dlžníka, prípadne právnych úkonov bez primeraného protiplnenia. V posudzovanej právnej veci však išlo o odplatný právny úkon kúpnej zmluvy a dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zmluvných strán, ktorými sa menila štruktúra majetkových práv dlžníka, pri ktorých zásadne (za predpokladu, že ide o ekvivalentné právne úkony) nedochádza k zmenšeniu majetku. Spôsob, akým žalovaný splnil svoj záväzok zaplatiť úpadcovi dohodnutú kúpnu cenu za prevádzaný predmet kúpy , bol v plnej dispozícii žalovaného resp. zmluvných strán. Pre zvolený spôsob uspokojenia nemožno postihnúť právne účinky úkonov dlžníka. Započítanie vzájomných pohľadávok ako spôsob zániku záväzkov inak ako plnením, je daný každej zmluvnej strane, s ktorou úpadca vstúpil do záväzkovo-právneho vzťahu, bez ohľadu na to, či ide o spriaznenú osobu. Žalovaný zaplatil dohodnutú cenu formou zmluvného započítania vzájomných pohľadávok voči pohľadávke úpadcu , čím svoj záväzok z kúpnej zmluvy v rozsahu vykonaného zápočtu splnil. Rovnako súd posúdil tvrdenia a návrhy na doplnenie dokazovania k otázke majetkových pomerov a existencii pohľadávok veriteľov úpadcu k okamihu uzavretia sporných zmlúv, keďže ekvivalentný právny úkon nemohol žiadny spôsobom negatívne ovplyvniť stav majetku úpadcu. V čase, kedy k uzavretiu odporovaných právnych úkonov došlo, dispozičné oprávnenie úpadcu nakladať so svojim majetkom nebolo žiadnym spôsobom obmedzené. Ako zásadnú skutočnosť súd zdôrazňuje, že podmienky odporovateľnosti právneho úkonu je potrebné skúmať k okamihu účinnosti právneho úkonu, tzn. že okolnosti, ktoré nastali neskôr, nemajú z hľadiska právneho posúdenia veci žiadnu relevanciu.
20. Primeranosť kúpnej ceny dohodnutej zmluvnými stranami v Kúpnej zmluve zo dňa 07.12.2012 nebola žalobcom rozporovaná. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že dohodnutá kúpna cena zodpovedala všeobecnej hodnote stavby (predmetu kúpy) určenej znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným K.. U. F. zo dňa 20.06.2012. Pokiaľ kúpna cena dohodnutá v zmluve nebola žalovaným v celom rozsahu uhradená, nesplnenie tohto záväzku kupujúceho zakladá nárok predávajúceho (správcu úpadcu) na zaplatenie nedoplatku kúpnej ceny. Existencia tejto pohľadávky nezakladá právo odporovať právnemu úkonu, na základe ktorého pohľadávka predávajúcemu vznikla. Teda ak došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ako ekvivalentného právneho úkonu, zmenila sa štruktúra majetku dlžníka, avšak nemohlo dôjsť ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku, ako jedného z predpokladov ukracujúceho právneho úkonu.
21. K Dohodám o započítaní vzájomných pohľadávok súd vo všeobecnosti konštatuje, že v rámci započítania pohľadávok sa jedná o formu nahradzujúcu splnenie záväzku, teda v danom prípade splnenie záväzku žalovaného voči úpadcovi ako aj splnenie záväzku úpadcu voči žalovanému. Žalobou napadnutými dohodami úpadca spĺňa svoje splatné záväzky a to v rozsahu, ktorým disponuje žalovaný svojou pohľadávkou voči úpadcovi a to bez toho, aby sa zmenšil majetok úpadcu. Predmetom Dohôd o vzájomnom započítaní pohľadávok sú splatné pohľadávky účastníkov zmluvy, ktoré sa vzájomne kryjú.
Skutočnosť, že právny úkon započítania vzájomných splatných pohľadávok nie je možné považovať za ukracujúci úkon teda úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka alebo zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktorým je zvýhodnený žalovaný oproti iným svojim veriteľom, potvrdzuje vzájomná existencia splatných pohľadávok žalovaného a úpadcu, pričom ich stretom dochádza k zániku týchto pohľadávok, či už pred alebo po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, keďže osobitná úprava inštitútu započítania v rámci konkurzného konania priamo vyplýva z ustanovenia § 54 ZKR, kedy započítanie iných pohľadávok zásadne okrem prípadov uvedených v zákone nie je vylúčené. V situácii, že by medzi úpadcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, svoje pohľadávky voči úpadcovi by si žalovaný mohol prihlásiť do vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu s dôsledkom zániku vzájomných pohľadávok medzi žalovaným a úpadcom podľa § 54 ZKR. Na základe uvedenej skutočnosti možno konštatovať, že úkony uskutočnené v rámci inštitútu započítania spôsobilých pohľadávok nemožno považovať za úkony, ktoré možno odporovať, resp. ktoré by boli spôsobilé ukrátiť alebo zvýhodniť jedného alebo viac veriteľov úpadcu. Inštitút započítania je jednou z foriem plnenia záväzku, nakoľko dlžníkove záväzky započítaním zanikajú. Pokiaľ ide o zvýhodňujúci právny úkon, je zrejmé, že vzhľadom na právny úkon započítania bilancia aktív a pasív sa v dôsledku započítania nezmení, a preto predmetnými právnymi úkonmi nemôže nastať úpadok dlžníka - úpadcu. Aj v prípade zvýhodňujúceho právneho úkonu musí byť naplnená základná hmotnoprávna podmienka odporovateľného právneho úkonu, a to je existencia ukracujúceho právneho úkonu. Je nesporné, že účelom konkurzného konania je kolektívne uspokojenie veriteľov založené na princípe pomerného uspokojenia, pričom o odporovateľný právny úkon by mohlo ísť v situácii, ak by žalovaný bol individuálne uspokojený na základe uskutočneného právneho úkonu dlžníka
- úpadcu, teda v stave, že by medzi žalovaným a úpadcom neexistovali vzájomné splatné pohľadávky. Pokiaľ podľa ustanovenia § 54 ZKR možno v konkurznom konaní proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi pred vyhlásením konkurzu započítať pohľadávku veriteľa prihlásenú spôsobom ustanoveným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, bol by žalovaný znevýhodnený oproti ostatným veriteľom dlžníka úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky v konkurznom konaní prihlásili, a títo si ich mohli v konkurznom konaní eventuálne započítať proti pohľadávkam úpadcu. Nakoľko je inštitút započítania aplikovateľný a predpokladaný v konkurznom konaní, je vylúčené, aby započítaním vzájomných splatných pohľadávok žalovaného a úpadcu nastalo individuálne uspokojenie žalovaného na úkor kolektívneho uspokojenia iných veriteľov úpadcu.
22. Pokiaľ žalobca za ukracujúce právne úkony bez ďalšieho považoval uzavretie zmlúv so spriaznenou osobou, ktorými bolo znemožnené pomerné uspokojenie ostatných veriteľov, bez zohľadnenia dohodnutej kúpnej ceny a spôsobu jej zaplatenia, nie je možné takejto žalobe vyhovieť a prijať záver o ukracujúcom právnom úkone. Záver o ukrátení v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky napadnutých právnych úkonov a bezprostredne po ich uskutočnení. Teda aj v prípade jednotlivých skutkových podstát tieto úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Keďže uzavretím kúpnej zmluvy za cenu, ktorej obvyklosť nebola žiadnou z procesných strán namietaná, a dohôd o vzájomnom započítaní pohľadávok, ktorými sa zmenila len štruktúra majetkovej podstaty dlžníka, nebolo možné žalobe vyhovieť.
23. K dôkaznému návrhu žalobcu na znalecké dokazovanie skutočnosti, či žalobca v čase uskutočnenia napadnutých právnych úkonov bol v úpadku, či bol platobne neschopný príp. predĺžený, na zistenie účtovného stavu záväzkov, súd konštatuje, že navrhovaný dôkaz nesmeruje k objasneniu otázky zmenšenia majetku dlžníka v dôsledku uzavretých zmlúv, a preto návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania nebolo možné vyhovieť. Teda aj v prípade, ak by existovali pohľadávky veriteľov úpadcu k okamihu uzavretia predmetných zmlúv a dlžník by bol v úpadku, nemožno úspešne napadnúť odporovateľnosť právneho úkonu, ak v jeho dôsledku k zmenšeniu majetku úpadcu nedošlo. Skutočnosť preukázania úpadku neznamená automaticky ukrátenie podľa § 57 ods. 4 ZKR v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. Rovnako ukrátenie nemožno konštatovať ani z vymedzenia masy prihlásených pohľadávok, príp. zistených pohľadávok. Existenciu ukracujúceho právneho úkonu nemožno dovodzovať automaticky z uzavretia napadnutých právnych úkonov medzi spriaznenými osobami, nakoľko takáto domnienka zo zákonnej úpravy explicitne nevyplýva.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu. Vzhľadom na to, že ani ostatné žalobcom označené a k žalobe pripojené dôkazy nesmerovali k preukázaniu zmenšenia majetku dlžníka v dôsledku uzatvorenej odplatnej zmluvy - kúpnej zmluvy a dohôd o vzájomnom započítaní pohľadávok úpadcu a žalovaného, nebolo možné žalobe vyhovieť. Predaj veci žalovanému za ekvivalentnú cenu, nie je zmenšením majetku, podobne aj uzavretím platných dohôd o vzájomnom započítaní pohľadávok sa mení sa len štruktúra majetku. Ďalšie skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa § 59 a 60 ZKR a argumentácie žalobcu, ktorá sa viaže k špecifickým podmienkam odporovateľnosti právneho úkonu ako zvýhodňujúceho resp. ukracujúceho právneho úkonu, má svoju relevanciu len v podmienkach tvrdenej a preukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorá žalobcom v konaní preukázaná nebola.
25. Nakoľko súd zmietol žalobu v časti určenia právnej neúčinnosti napadnutých právnych úkonov, nebolo možné vyhovieť ani súvisiacemu návrhu na uloženie povinnosti na plnenie.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže úspešnou v konaní bol žalovaný, súd mu priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže úspešnou v konaní bol žalovaný, súd mu priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
28. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).