Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-198-2015.pdf
PDF · 139.8 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/198/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: PARE s.r.o., IČO: 47 139 021, Hlavná 199/73, Raslavice, právne zast.: JUDr. Michal Vlkolinský, Námestie SNP 17/29, Zvolen, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, o náhradu škody,
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 24.8.2015 doručil súdu žalobu o náhradu škody vo výške 234 170,- eur s príslušenstvom titulom nesprávneho úradného postupu Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
2. Žaloba bola odôvodnená na tom skutkovom základe, že Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor dňa 13.11.2014 prijal podanie - exekučný príkaz č. EX 17/14 zo dňa 10.11.2014 na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na C. Č.. XXXX pod A "majetková podstata" KN-C parcely Č.. XXX/X G. F. XXXX L. zastavané plochy a nádvoria, Č.. XXX/X o výmere 1975 m2 zastavané plochy a nádvoria, č. 144 o výmere XXX L. S. U. J. M., Č.. XXX G. F. XXX L. S. U. J. M., Č.. XXX/X G. F. XXX L. S. U. J. M., Č.. XXX/XX G. F. XXXX L. A. A. U. J. Č.. XXX/XX G. F. XXXX L. trvalé trávnaté porasty. Uvedený okresný úrad dňa 13.11.2014 zapísal exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva EX 17/14 do KN pod číslom Z 3074/2014. Vlastníkom nehnuteľností zapísaných na C. Č.. XXXX pre katastrálne územie M. D. v čase vydania exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva bol žalobca, ktorý nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy pod V 2363/13, ku ktorej bol vklad povolený dňa 7.11.2013. Žalobca uviedol, že zápis exekučného príkazu do KN nemal byť prevedený, pretože sa exekučný príkaz nevzťahoval na vlastníka - žalobcu, ktorému v tom čase vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prináležalo. Okrem toho namietal, že o zriadení exekučného záložného práva nebol upovedomený. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 5.1.2015 uzatvoril ako budúci predávajúci so spoločnosťou Holding partners s.r.o. ako s budúcim kupujúcim Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na C. Č.. XXXX pre k. ú. M. D. za dohodnutú kúpnu cenu 7,- eur/m2, pričom k uzatvoreniu kúpnej zmluvy malo dôjsť najneskôr do 30 dní od uzatvorenia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. V článku VI. bod 6 uvedenej zmluvy si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 50 000,- eur v prípade, že by zo strany budúceho predávajúceho alebo kupujúceho nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Po uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve žalobca zistil, že na C. Č.. XXXX pre B.. Ú.. M. D. je zapísaná ťarcha - exekučné záložné právo. Následne listom zo dňa 31.3.2015 požiadal Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor o opravu chyby v katastrálnom operáte. Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor
rozhodnutím sp. zn. X 32/2015/Ti-2 zo dňa 30.4.2015 návrh žalobcu zamietol s odôvodnením, že v čase zriadenia exekučného záložného práva vlastníkom nehnuteľností nebol povinný z exekučného príkazu, ale žalobca, preto príkaz do KN nemal byť vykonaný, pretože nevychádzal v tom čase z platných údajov katastra. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že príslušný správny orgán nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení katastrálneho zákona a nesprávnym posúdením predloženej listiny - exekučného príkazu č. EX 17/14 zo dňa 10.11.2014 na zriadenie exekučného záložného práva vykonal zápis do katastra nehnuteľností. Podľa žalobcu nesprávnym úradným postupom Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor mu vznikla škoda najmenej vo výške nezrealizovanej kúpnej ceny v sume 184 170,- eur a povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 50 000,- eur.
3. Žalovaný dňa 7.10.2015 doručil súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne a mal za to, že nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti štátu za škodu len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve iba týmto rozhodnutím alebo postupom. Uviedol, že zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/32/2007, ďalej sp. zn. 3Cdo 130/2010 z 28.10.2010 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/08. Žalovaný mal za to, že si žalobca uplatňuje skutočnú škodu vo výške 50 000,- eur a ušlý zisk vo výške 184 170,- eur. Podľa žalovaného bol uvedený ušlý zisk len hypotetický, nebolo riadne preukázané, že by ku dňu podania žaloby bola hodnota za 1 m2 predmetných pozemkov nižšia, ako je tomu v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpne zmluvy. Z výpisu z C. Č.. XXXX pre B.. Ú.. M. D. žalovaný zistil, že žalobca bol k 1.10.2015 stále vlastníkom pozemkov, ktoré mali byť predmetom prevodu podľa zmluvy, t.j. žalobca mohol s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať. Žalovaný skutočnú škodu vo výške 50 000,- eur nemal za preukázanú. Uviedol, že samotnú povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nemožno považovať za skutočnú škodu, keďže táto povinnosť ešte neznamená zmenšenie majetku žalobcu. Tiež zastával názor, že uplatňovanie zmluvnej pokuty zo strany spoločnosti Holding partners s.r.o. by predstavovalo výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s dojednaním o zmluvnej pokute žalovaný poukázal na ustanovenie § 575 a nasl. Občianskeho zákonníka a aj s prihliadnutím na uvedené žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 5.1.2015 mal žalobca doručiť oprávnenej osobe výzvu na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy spolu s listom vlastníctva najneskôr do 30.4.2015. Túto povinnosť však žalobca objektívne nemohol splniť, preto povinnosť žalobcu plniť zanikla. Keďže hlavný záväzok žalobcu zanikol, zanikol aj akcesorický záväzok, čiže záväzok z dojednania o zmluvnej pokute. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca porušenie príslušnej povinnosti zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy nezavinil, preto ani nie je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu.
4. Dňa 4.11.2016 žalobca doručil súdu vyjadrenie, podľa ktorého považoval za splnené všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Ohľadom nesprávneho úradného postupu mal za to, že medzi stranami nie je sporná skutočnosť, že Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor dňa 13.11.2014 prijal exekučný príkaz č. EX 17/14 zo dňa 10.11.2014 na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré boli v tom čase vo vlastníctve žalobcu. Považoval za zrejmé, že zápis exekučného záložného práva nemal byť prevedený, keďže sa nevzťahoval na osobu povinnú v zmysle exekučného príkazu. Za nesprávny úradný postup teda považoval porušenie povinností žalovaného vyplývajúcich z ustanovení katastrálneho zákona. Ohľadom existencie škody žalobca uviedol, že nesprávnym úradným postupom uvedeného úradu mu vznikla škoda vo výške nezrealizovanej kúpnej ceny v sume 184 170,- eur a povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 50 000,- eur. Úvahy žalovaného, či ušlý zisk žalobcu by bol nižší ako dohodnutá kúpna cena a či by plnenie zmluvnej pokuty predstavovalo výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, považoval za irelevantné. Uviedol, že nesprávnym úradným postupom žalovaného žalobca nemohol predať pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve a v dôsledku protiprávneho konania žalovaného žalobca doposiaľ vlastní tieto pozemky, no už nemá záujemcov, teda bol názoru, že na jeho strane nedošlo k rozmnoženiu alebo zväčšeniu majetku. Vzhľadom na uvedené žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/126/2009 z 30.6.2010 (pojem škoda), na ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/23/2008 z 21.12.2009 (ušlý zisk) a sp. zn. 4Cdo/319/2008 z 28.4.2010 (ušlý zisk). Nakoniec žalobca považoval za splnenú aj podmienku príčinnej súvislosti, keďže zápisom exekučného záložného
práva na liste vlastníctva žalobcu došlo k zmareniu uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a treťou osobou.
5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 12.12.2016 sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho vyjadrenia k žalobe. Mal za to, že ešte stále nie je preukázaná existencia škody v podobe zmluvnej pokuty vo výške 50 000,- eur. Pokiaľ ide o ušlý zisk, žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/210/2008 z 25.2.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/2010-60 z 29.9.2011, podľa ktorého výška odplaty pri predaji nehnuteľnosti, ktorá navrhovateľovi nebola zaplatená následkom neuzavretia kúpnej zmluvy, nie je zisk, ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt. Poukázal ďalej na rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5C/109/2006 z 19.2.2007, podľa ktorého ak nehnuteľnosť, ktorá mala byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy a ktorá zostala vo vlastníctve žalobcu, tak sa jej všeobecná hodnota len zvyšovala, pričom žalobca nepreukázal, že do budúcna je vylúčená možnosť odpredať tieto nehnuteľnosti. Keďže žalovaný nepovažoval za preukázanú existenciu vzniku škody, žiadal žalobu zamietnuť.
6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 13.2.2017 reagoval na vyjadrenie žalovaného s uvedením, že sa len nesprávnym úradným postupom žalovaného stalo, že žalobca nemohol predať pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve a v dôsledku protiprávneho konania žalovaného má žalobca doposiaľ pozemky, nemá však záujemcov. Na strane žalobcu tak nedošlo k rozmnoženiu majetku, ale naopak, nehnuteľnosti vyžadujú ďalšie výdavky ako napr. daň z nehnuteľnosti a pod. Považoval za nepochybné, že na jeho strane vznikla škoda - ušlý zisk, ktorý predstavuje cenu, za ktorú by sa prevod zrealizoval, nebyť nemožnosti prevodu vlastníckeho práva k pozemkom v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, keď žalobca nemohol disponovať predmetnými nehnuteľnosťami za účelom ich prevodu budúcemu kupujúcemu v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Žalobca mal za to, že mu Zmluvou o budúcej zmluve vznikla voči žalovanému pohľadávka, ktorú v zmysle definície Európskeho súdu pre ľudské práva možno charakterizovať ako majetok. Keďže v príčinnej súvislosti so zásahom štátu nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy, žalobca považoval úvahy žalovaného o možnom predaji pozemkov v budúcnosti za neopodstatnené.
7. Dňa 8.3.2017 žalovaný opäť reagoval na vyjadrenie žalobcu. Zastával názor, že žalobca nepreukázal vznik škody, teda nie je preukázaná jedna z podmienok vzniku práva na náhradu škody, preto považoval za nadbytočné zaoberať sa ostatnými podmienkami vzniku práva na náhradu škody. Pokiaľ by však žalobca bol zaplatil sumu zmluvnej pokuty spoločnosti Holding partners s.r.o., podľa žalovaného by nebolo možné túto sumu považovať za škodu, pretože podľa názoru žalovaného uvedenej spoločnosti nevzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalobcu.
8. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 7.9.2018, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a poverený zástupca žalovaného.
8.1 Právny zástupca žalobcu sa v plnom rozsahu pridržiaval žaloby a ostatných vyjadrení. Za nesprávny úradný postup považoval postup Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor, ktorý zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti žalobcu, ktorý však nebol povinným z exekúcie. Až podaním žalobcu došlo k výmazu záložného práva, avšak k podpisu kúpnej zmluvy so spoločnosťou Holding partners s.r.o. nedošlo, pretože žalobca nevedel predložiť list vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam bez ťarchy. Škodu, ktorú si žalobca uplatnil, rozčlenil na skutočnú škodu - zmluvnú pokutu zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a na ušlý zisk - kúpnu cenu za nehnuteľnosť. Ušlý zisk definoval ako stratu očakávaných príležitostí, keďže žalobca očakával kúpne ceny za nehnuteľnosti. Uviedol, že predmetom kúpy mali byť rozsiahle pozemky nachádzajúce sa na mieste, kde sa nehnuteľnosti ťažšie predávajú. Toho času sú pozemky ešte vo vlastníctve žalobcu, uviedol však, že je málo pravdepodobné, že sa žalobcovi podarí ich predať za podmienok obdobných tým, ktoré boli dojednané v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1415/2006, podľa ktorého charakter ušlého zisku môže mať aj majetková ujma, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe budúcej kúpnej zmluvy. Tento právny názor pripúšťa aj ušlý zisk z dôvodu, že nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/195/2015 z 29.3.2017, podľa ktorého ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť
dosiahnutia zisku u poškodeného je vzhľadom na existujúce okolnosti tohto ktorého prípadu vysoko pravdepodobná, až blížiaca sa k istote.
8.2 Poverený zástupca žalovaného nemal za preukázanú existenciu skutočnej škody - zaplatenie zmluvnej pokuty, ani existenciu ušlého zisku. Ohľadom ušlého zisku uviedol, že namietaný postup nespôsobil, že by žalobca prišiel o nehnuteľnosť, pretože žalobca mohol nehnuteľnosť ďalej previesť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/517/2015 z 29.6.2016, podľa ktorého peňažné plnenie, ktorého sa žalobca domáha titulom náhrady škody a ktorého výška zodpovedala žalobcom zaplatenej zmluvnej pokute a ušlému zisku, nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú priamo nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu. Majetok žalobcu sa zmenšil až zaplatením zmluvnej pokuty a nezväčšil sa v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim (hoci mohla byť uzavretá popri dojednaných zmluvných podmienkach). Ďalej uviedol, že za ušlý zisk nie je možné považovať výšku odplaty za prevod nehnuteľnosti, ktorá bola dojednaná v Zmluve o budúcej zmluve. Nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalobcu. Ušlým ziskom by mohol byť len rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľností určenou znaleckým posudkom a dojednanou odplatou. To znamená, že ušlý zisk nemôže predstavovať celú cenu za nehnuteľnosť. Napriek uvedenému poverený zástupca žalovaného mal za tu, že v predmetnej veci nie je daná príčinná súvislosť. Žiadal žalobu zamietnuť a náhradu trov konania si neuplatnil.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - výpisu z LV č. XXXX pre okres Bardejov, obec D., B.. Ú.. M. D. (zo dňa 14.5.2015), rozhodnutia Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor zo dňa 30.4.2015, Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 5.1.2015, podania žalobcu
- predbežné prerokovanie nároku zo dňa 25.5.2015, vyjadrenia k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 9.7.2015, výpisu z LV Č.. XXXX pre okres Bardejov, obec D., B.. Ú.. M. D. (zo dňa 1.10.2015) a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.
10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bardejov, obec D., B.. Ú.. M. D., vyhotoveného dňa 14.5.2015 mal súd za preukázané, že žalobca bol výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na parcele registra "C" - U.. Č.. XXX/X G. F. XXXX L. - R. U. - S. U. J. M., U.. Č.. XXX/X G. F.L. XXXX L. - R. U. - S. U. J. M., U.. Č.. XXX G. F. XXX L. - R. U. - S. U. J. M., U.. Č.. XXX G. F. XXX L. - R. U. - S. U. J. M., U.. Č.. XXX/X G. F. XXX L. - R. U. - S. U. J. M., U.. Č.. XXX/XX G. F. XXXX L. - R. U. - A. A. U., U.. Č.. XXX/XX G. F. XXXX m2 - druh pozemku - trvalé trávne porasty. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na základe vkladu kúpnej zmluvy pod č. V 2363/2013. Na uvedenom liste vlastníctva v časti C: Ťarchy bolo zapísané exekučné záložné právo na základe exekučného príkazu č. EX 17/14 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kovácsom, so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote.
11. Rozhodnutím Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor, sp. zn. X 32/2015/Ti-2 zo dňa 30.4.2015 bol zamietnutý návrh žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX na základe kúpnej zmluvy, ku ktorej bol vklad povolený dňa 7.11.2013. Dňa 13.11.2014 bol správnym orgánom prijatý exekučný príkaz č. EX 17/14 na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, pričom správny orgán zápis exekučného záložného práva aj vykonal. Správny orgán uviedol, že z exekučného príkazu síce vyplýval LV č. XXXX, avšak vlastníkom týchto nehnuteľností mal byť podľa exekučného príkazu R. - U. D., I.. Správny orgán skonštatoval, že z dôvodu, že v čase zriadenia exekučného záložného práva vlastníkom tam uvedených nehnuteľností nebol R. - U. D. I.., ale spoločnosť PARE s.r.o., ktorá nadobudla vlastnícke právom k nehnuteľnostiam vkladom zo dňa 7.11.2013, potom exekučný príkaz do KN nemal byť vykonaný, pretože nevychádzal z v tom čase platných údajov katastra. Hoci správny orgán napriek uvedenej skutočnosti vykonal zápis exekučného záložného práva na LV č. XXXX, uviedol, že nápravu nie je možné vykonať opravou chyby podľa katastrálneho zákona.
12. Zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 5.1.2015 vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalobcom ako budúcim predávajúcim a spoločnosťou Holding partners s.r.o. ako budúcim kupujúcim. Predmetom uvedenej zmluvy (čl. III zmluvy) bola dohoda zmluvných strán o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o kúpe nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor, k. ú. M. D., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako budúceho predávajúceho. Zmluvné strany sa v čl. I zmluvy zaviazali najneskôr do 30.4.2015 uzavrieť kúpnu zmluvu, pričom kúpnu cenu dohodli
v čl. IV vo výške 184 170,- eur s DPH. Podľa čl. V bod 2 zmluvy mala byť výzva na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy doručená budúcemu kupujúcemu spolu s listom vlastníctva bez záznamu v časti ťarchy najneskôr do 30.4.2015. V čl. VI bod 6 si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 50 000,- eur so splatnosťou do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na uhradenie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti budúceho predávajúceho uvedenej v čl. V zmluvy a ak budúci predávajúci nepredloží oprávnenému návrh kúpnej zmluvy spolu s listom vlastníctva bez tiarch. V čl. VII bod 1 budúci predávajúci vyhlásil, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, najmä nie dlhy, vecné bremená, iné práva tretích osôb, vrátane nájomných a predkupných práv.
13. Z podania žalobcu označeného ako Predbežné prerokovanie nároku zo dňa 25.5.2015 vyplýva, že žalobca podal Úradu geodézie, kartografie a katastra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodu, v ktorej žiadal zaplatiť sumu vo výške 234 170,- eur titulom nesprávneho úradného postupu Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor.
14. Podľa vyjadrenia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 9.7.2015 úrad dospel k záveru, že žiadosti žalobcu nie je možné vyhovieť. Poukázal pritom na potrebu kumulatívneho splnenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu.
15. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bardejov, obec D., B.. Ú.. M. D., vyhotoveného dňa 1.10.2015 mal súd za preukázané, že žalobca bol ešte stále výlučným vlastníkom nehnuteľností v ňom uvedených. Časť C: Ťarchy uvedeného listu vlastníctva však už bol bez zápisu.
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z.") štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
17. V prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu, ale len za súčasného splnenia troch podmienok - nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom. Všetky atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu musia byť jednoznačne preukázané.
18. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. V zmysle konštantnej judikatúry sa za nesprávny úradný postup považuje konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúviseli, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania, ako i zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa za nesprávny úradný postup považujú aj zbytočné prieťahy v konaní. Podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.
19. Ohľadom prvej podmienky, ktorá musí byť splnená v prípade vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie nesprávneho úradného postupu, súd uvádza nasledovné. V prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca bol vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Bardejov, obec D., B.. Ú.. M. D., pričom vklad jeho vlastníckeho práva bol na základe kúpnej zmluvy povolený dňa 7.11.2013. Súdny exekútor JUDr. Juraj Kovács so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote dňa 13.11.2014 doručil Okresnému úradu Bardejov, katastrálny odbor, exekučný príkaz č. EX 17/14 na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX pre B.. Ú.. M. D., avšak povinným z exekučného príkazu nebol žalobca, ale osoba označená ako R. - U. D., I.. Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor napriek uvedenému dňa 13.11.2014 vykonal zápis exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, t.j. na nehnuteľnostiach, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu, hoci žalobca nebol povinným z exekúcie. Skutočnosť, že na nehnuteľnostiach žalobcu viazlo exekučné záložné právo, vyplývalo aj z listu vlastníctva č. XXXX pre B.. Ú.. M. D., ktorý predložil žalobca ako prílohu k žalobe. Žalobca po zistení uvedenej skutočnosti dňa 30.3.2015 podal na Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte, jeho návrh však bol rozhodnutím sp. zn. X 32/2015/Ti-2 zo dňa 30.4.2015 zamietnutý. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalobca bol vlastníkom nehnuteľností označených v exekučnom príkaze č. EX 17/14, na základe ktorého súdny exekútor žiadal zriadiť exekučné záložné právo. Hoci v exekučnom príkaze boli označené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ako povinný z exekúcie nebol žalobca, ale iná osoba. Správny orgán napriek uvedenému zápis exekučného záložného práva vykonal. Správny orgán vo svojom rozhodnutí priamo skonštatoval, že v čase zriadenia exekučného záložného práva nebola vlastníkom tam uvedených nehnuteľností osoba označená ako R. - U. D. I.., ale spoločnosť PARE s.r.o. (žalobca, ktorý nadobudol vlastnícke právom k nehnuteľnostiam vkladom zo dňa 7.11.2013), preto nemal byť vykonaný exekučný príkaz do katastra nehnuteľností, keďže nevychádzal z v tom čase platných údajov katastra. Na základe uvedeného mal súd za to, že správny orgán nesprávne postupoval, keď bez kontroly, t.j. v rozpore so zákonom vykonal zápis exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach žalobcu, hoci žalobca nebol povinným z exekúcie. Podľa názoru súdu bolo v predmetnom konaní preukázané, že sa Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor dopustil postupu, ktorý je možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup.
20. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková či nemajetková ujma už vznikla. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV Č.. XXXX uzatvoril dňa 5.1.2015 (t.j. už v čase, keď na jeho nehnuteľnostiach viazlo exekučné záložné právo) Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve so spoločnosťou Holding partners s.r.o. Predmetom tejto zmluvy bola dohoda žalobcu ako budúceho predávajúceho a spoločnosti Holding partners s.r.o. ako budúceho kupujúceho o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o kúpe nehnuteľností zapísaných na LV Č.. XXXX pre k. ú. M. D.. Žalobca mal v zmysle zmluvy doručiť budúcemu kupujúcemu výzvu na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy a list vlastníctva bez záznamu v časti ťarchy najneskôr do 30.4.2015. Zmluvné strany dohodli kúpnu cenu za uvedené nehnuteľnosti vo výške 184 170,- eur s DPH. Zmluvné strany si však dohodli aj zmluvnú pokutu vo výške 50 000,- eur so splatnosťou do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na uhradenie zmluvnej pokuty, a to pre prípad porušenia povinnosti žalobcu doručiť budúcemu predávajúcemu výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy do 30.4.2015 a predložiť list vlastníctva bez tiarch. Žalobca v predmetnej zmluve vyhlásil, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, hoci to v tom čase už nebola pravda. Následne žalobca zistil, že na jeho nehnuteľnostiach viazne ťarcha, uvedené sa snažil odstrániť podaním návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte, jeho návrhu však nebolo vyhovené. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že nehnuteľnosť z uvedeného dôvodu nepredal, keďže ku dňu 30.4.2015 nevedel predložiť list vlastníctva č. XXXX bez tiarch. Žalobca uviedol, že nehnuteľnosti síce zostali v jeho vlastníctve, avšak už nemá prípadných kupujúcich, teda u neho nedošlo k rozmnoženiu alebo zväčšeniu majetku, a to aj s poukazom na to, že sa tieto rozsiahle pozemky nachádzajú na mieste, kde sa nehnuteľnosti ťažšie predávajú. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, a to skutočnej škody predstavujúcej zmluvnú pokutu vo výške 50 000,- eur a ušlého zisku v podobe kúpnej ceny za nehnuteľnosť vo výške 184 170,- eur s DPH. Za ušlý zisk považoval kúpnu cenu za nehnuteľnosti, za ktorú by sa bol zrealizoval prevod vlastníckeho práva, nebyť nesprávneho úradného postupu okresného úradu. Ušlý zisk žalobca definoval ako stratu očakávaných príležitostí, keďže očakával kúpne ceny za nehnuteľnosti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1415/2006, podľa ktorého charakter ušlého zisku môže mať aj majetková ujma, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe budúcej kúpnej zmluvy. Mal za to, že tento právny názor pripúšťa aj ušlý zisk z dôvodu, že nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/195/2015 z 29.3.2017, podľa ktorého ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je vzhľadom na existujúce okolnosti tohto ktorého prípadu vysoko pravdepodobná, až blížiaca sa k istote.
20.1 Pojem škody zákon č. 514/2003 Z. z. bližšie nedefinuje, preto sa aplikujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 442 a nasl.). Škodu je možné vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie, či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech, ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení podnikateľského zámeru bez ďalšieho nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani v prípade, ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Je tomu tak preto, že zákon č. 514/2003 Z. z. nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade porušenia povinnosti zo strany orgánov štátu, ale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného naplnenia aj ďalších predpokladov vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu. Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia týchto podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu pritom zaťažuje poškodeného. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t. j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná, až blížiaca sa k istote. Pokiaľ poškodený nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/5/2015 z 31.7.2017).
20.2 Súd vychádzal z toho, že nesprávny zápis príslušného okresného úradu, katastrálny odbor je bezpochyby nesprávnym úradným postupom, ktorý však bez ďalšieho nemá za následok vznik škody. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú skutočnú škodu vo výške 50 000,- eur titulom zmluvnej pokuty v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, súd v predmetnom konaní mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal vznik tejto škody, teda išlo len o ničím nepodložené tvrdenia žalobcu. Súd tak nemal za preukázané, že by žalobca utrpel ujmu v podobe zmenšenia sa jeho majetku oproti stavu pred škodnou udalosťou, keď súdu nepreukázal, že zmluvnú pokutu spoločnosti Holding partners s.r.o. uhradil. Súd však ohľadom uplatnenej skutočnej škody poznamenáva, že v danom prípade táto škoda predstavovala zmluvnú pokutu, ktorú si zmluvné strany medzi sebou dojednali pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu. Podľa názoru súdu štát nemôže niesť zodpovednosť za porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom, ktorá bola medzi zmluvnými stranami zabezpečená zmluvnou pokutou. Preto pokiaľ dôsledkom vzniku škody (zmluvnej pokuty) bolo porušenie zmluvnej povinnosti samotným žalobcom, potom je vylúčená ako priama príčina vzniku žalobcom označenej ujmy iná skutočnosť. Okrem toho súd poukazuje aj na to, že v čl. VII Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy žalobca ako budúci predávajúci vyhlásil, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy. Hoci žalobca tvrdí, že sa o zriadenom exekučnom záložnom práve dozvedel až po uzatvorení uvedenej zmluvy, súd uvádza, že kataster nehnuteľností je verejný register a zároveň informačný systém obsahujúci geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností a údaje o právach k nim (vlastnícke práva, záložné práva, predkupné práva, vecné bremená, nájomné práva, práva vyplývajúce zo správy majetku štátu, obcí a vyšších územných celkov). To znamená, že sa tak žalobca ako i spoločnosť Holding partners s.r.o. mohli ubezpečiť pred podpísaním Zmluvy o budúcej zmluve o právach viaznucich na dotknutých nehnuteľnostiach.
20.3 Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený ušlý zisk vo výške 184 170,- eur titulom kúpnej ceny za žalobcove nehnuteľnosti, súd ani v tejto časti nepovažoval žalobu za dôvodnú. Súd síce mal za preukázaný nesprávny úradný postup okresného úradu, avšak mal za preukázanú aj skutočnosť, že žalobca ešte aj dňa 1.10.2015 bol vlastníkom uvedených nehnuteľností, na ktorých už v tom čase neviazla ťarcha. V dôsledku nesprávneho úradného postupu síce došlo k tomu, že žalobca neuskutočnil predaj svojich nehnuteľností, na druhej strane však tieto nehnuteľnosti zostali v dispozícii žalobcu. Vzhľadom na uvedené bol súd toho názoru, že v prípade, ak by žalobcovi bol priznaný uplatnený nárok v podobe ušlého zisku titulom kúpnej ceny za nehnuteľnosti, potom by došlo k situácii, že by v majetku žalobcu ostal nielen predmet kúpy, ale duplicitne aj jeho hodnota v podobe kúpnej ceny vyjadrenej vo forme ušlého zisku. V konečnom dôsledku by potom žalobca mohol predmet kúpy predať akoby dvakrát. Súd sa v danom prípade stotožnil s námietkou žalovaného, že v tomto prípade bolo možné skôr požadovať škodu - ušlý zisk ako rozdiel medzi hodnotou predmetu kúpy určenou znalcom a kúpnou cenou, za ktorú tento predmet kúpy žalobca plánoval predať. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že ani v prípade požadovaného ušlého zisku žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd požadovanú škodu nepovažoval za ušlý zisk, za ktorý by štát mal niesť zodpovednosť.
21. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien - po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, strana musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 CSP v spojení s § 185 CSP (§ 120 ods. 1 veta prvá OSP), podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
22. Žalobca v priebehu konania navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním si originálu listu vlastníctva č. XXXX pre B.. Ú.. M. D. a podkladov pre zápis záznamu Z 3074/2014. Následne navrhol vyžiadať si od spoločnosti Holding partners s.r.o. vyjadrenie ku skutočnosti, či by uvedená spoločnosť bola schopná zaplatiť dojednanú kúpnu cenu, resp. navrhol výsluch štatutárneho zástupcu uvedenej spoločnosti, ako aj štatutárneho zástupcu žalobcu. Z dôvodu, že na pojednávaní dňa 7.9.2018 právny zástupca žalobcu netrval na doplnení dokazovania vyžiadaním si dokumentov od príslušného okresného úradu z dôvodu, že uvedené listiny vyplývajú zo súdneho spisu a netrval ani na výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu, súd o týchto návrhoch nerozhodoval. Pokiaľ ide o návrh na doplnenie dokazovania výsluchom štatutárneho zástupcu spoločnosti Holding partners s.r.o., súd dokazovanie výsluchom uvedenej osoby nevykonal, keďže dokazovanie v tomto smere považoval za nehospodárne, najmä keď mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o skutočnú škodu, ani ohľadom ušlého zisku. Zistenie, či by uvedená spoločnosť v pozícii budúceho kupujúceho bola schopná uhradiť kúpnu cenu dohodnutú v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, by nič nemenilo na tom, že predmet budúcej kúpy - nehnuteľnosti zostali vo vlastníctve žalobcu, ktorý s nimi mohol naďalej voľne nakladať.
23. Pokiaľ ide o tretiu podmienku pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, a to existenciu príčinnej súvislosti medzi škodnou udalosťou (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou ujmou, súd sa ňou už bližšie nezaoberal, keďže k zamietnutiu žaloby postačuje, ak absentuje jedna z požadovaných podmienok.
24. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol. Strany sporu nesú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v priebehu konania zotrval na svojich tvrdeniach, výšku skutočnej škody nepreukázal, vo vzťahu k nej nenavrhol žiadne dokazovanie a taktiež ušlý zisk súd považoval za nepreukázaný najmä
z dôvodu, že žalobca naďalej disponoval nehnuteľnosťami, ktoré mali byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný bol v predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby. Keďže si však žalovaný neuplatnil nárok na náhradu trov konania a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.