Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-61-2020.pdf
PDF · 102.28 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu JANÍČEK-STAV s.r.o. so sídlom Tehelná 97, 958 52 Žabokreky nad Nitrou, IČO 45 550 646, zast. JUDr. Matej Valjent, advokát, Jesenského 232, 958 01 Partizánske proti žalovanému CRYSTAL REAL, s.r.o. so sídlom Štúrova 1474, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 50 419 731, zast. MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO 52 418 219, o zaplatenie 3 947,50 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 897,50 € s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 300,- € od 17.05.2019 do zaplatenia a zo sumy 2 597,50 € od 31.07.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V časti o zaplatenie sumy 1 050,- € s 9% ročným úrokom z omeškania od 31.07.2019 do zaplatenia sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva náhrada 46% trov konania.
odôvodnenie:
1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému v upomínacom konaní domáhal zaplatenia sumy 3 947,50 € s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 300,- € od 17.05.2019 do zaplatenia a zo sumy 3 647,50 € od 31.07.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že pre žalovaného vykonal stavebné práce, a to zhotovenie vnútorných vápenno-cementových strojových omietok na stavbe Rekonštrukcia budovy na bytový dom na ul. Štúrova 1474 v Dubnici nad Váhom, pričom za vykonané práce vystavil žalovanému dve faktúry, a to faktúru č. 2019004 na celkovú sumu k úhrade 6 300,- €, s dátumom splatnosti dňa 16. mája 2019, z ktorej žalovaný uhradil žalobcovi sumu 6 ,- €, neuhradený zostatok predstavuje sumu 300,- € a faktúru č. 2019009 na celkovú sumu k úhrade 7 965,- €, s dátumom splatnosti dňa 30. júla 2019, z ktorej žalovaný uhradil žalobcovi sumu 3 500,- €, neuhradený zostatok predstavuje sumu 4 465,- €. Okrem toho vystavil žalobca žalovanému dobropis na sumu 817,50 €, a teda celkovo neuhradil žalovaný žalobcovi sumu 3 947,50 €. Pri uplatnenom úroku z omeškania z faktúry č. 2019009 je z neuhradeného zostatku 4 465,- € odpočítaná suma z dobropisu, t.j. suma 817,50 €, a teda žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania zo sumy 3 647,50 €.
1.2. K žalobe žalobca pripojil listiny: faktúry č. 2019004 zo dňa 02.05.2019, č. 2019009 zo dňa 30.06.2019, Odsúhlasenie pohľadávok k 31.12.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v spore platobný rozkaz sp. zn. 19Up/642/2020 zo dňa 21.04.2020, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.
3.1. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu k faktúre č. 2019004 uviedol, že žalobca v postavení zhotoviteľa a žalovaný v postavení objednávateľa medzi sebou uzatvorili zmluvu o dielo formou ústnej dohody, ktorej obsahom bolo zhotovenie vnútorných vápenno-cementových strojových omietok na stavbe v súvislosti s rekonštrukciou budovy na bytový dom na ul. Štúrova 1474 v Dubnici nad Váhom žalobcom a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu za vykonanie diela. Ako základ pre určenie ceny diela bol dohodnutý spôsob výpočtu pomocou výmery, a to 7,50 € bez DPH za 1 m2. Žalobca vystavil žalovanému dňa 02.05.2019 pôvodnú faktúru č. 2019004 vo výške 9 579,50 € bez DPH (suma na faktúre s DPH uvedená vo výške 11 495,40 €. Celková suma, vyúčtovaná f2019004, pozostávala z čiastkovej sumy 8 625,- € bez DPH (suma na faktúre s DPH uvedená vo výške 10 350,- €) ako súčin dohodnutej ceny (t. j. 7,50 € bez DPH za 1 m2) a výmery diela (podľa faktúry č. 2019004 bola výmera diela 1 150 m2). Druhou čiastkovou sumou na pôvodnej faktúre č. 2019004 bola suma vo výške 954,50 € bez DPH (suma na faktúre s DPH uvedená vo výške 1 145,40 €), ktorou bola žalobcom vyúčtovaná „nadspotreba materiálu Baumit MPI25“ určená opätovne ako súčin výmery diela (podľa faktúry č. 2019004 bola výmera diela 1.150 m2) a jednotkovej ceny „nadspotreby“ vo výške 0,83 € bez DPH. Pôvodná faktúra č. 2019004 obsahovala nesprávnu výmeru diela, ktorá namiesto výmery na pôvodnej faktúre č. 2019004 (t. j. 1 150 m2) bola v skutočnosti iba 700 m2. Rovnako tak nebola medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvnými stranami zmluvy o dielo dohodnutá žiadna náhrada alebo odplata za akúkoľvek „nadspotrebu materiálu“ alebo iné platby ako dohodnutá cena. S ohľadom na uvedené skutočnosti, žalovaný pôvodnú faktúru č. 2019004 žalobcovi vrátil spolu s podaním nazvaným „Vrátenie faktúry 2019004“ zo dňa 21.05.2019, pričom žiadal o doručenie správnej faktúry podľa zmluvy o dielo. V nadväznosti na vrátenie pôvodnej faktúry č. 2019004 žalovaným, žalobca vystavil žalovanému opravenú faktúru s totožným číslom 2019004 a totožným dátumom vyhotovenia ako v pôvodnej faktúre č. 2019004. Žalobca tentokrát v opravenej faktúre č. 2019004 správne nevyúčtoval nárok na „nadspotrebu“ a správne uviedol výmeru diela (v množstve 700 m2), avšak nesprávne uviedol dohodnutú cenu diela. Žalobca v opravenej faktúre č. 2019004 vyúčtoval jednotkovú cenu vo výške 9,- € bez DPH (namiesto správnej 7,50 € bez DPH). Žalobca v opravenej faktúre č. 2019004 využil (na rozdiel od pôvodnej faktúry č. 201004) režim tzv. prenesenia daňovej povinnosti podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, t. j. celková jednotková suma s DPH bola 9,- € (rovnaká ako v pôvodnej faktúre č. 2019004). Takéto pochybné počínanie žalobcu sa môže javiť aj ako jeho účelová snaha uviesť žalovaného do omylu, nakoľko pri totožnej jednotkovej cene s DPH pri oboch verziách faktúry č. 201004, predstavuje odlišné použitie režimu dane z pridanej hodnoty v opravenej faktúre č. 2019004 (ktoré je ľahko prehliadnuteľné) prospech žalobcu 1,50 € na každý 1 m2 výmery diela vyúčtovanej danou faktúrou v pomere k dohodnutej cene (t. j. 7,50 € bez DPH). Ak chcel žalobca postupovať v súlade s právnymi predpismi a v súlade so zmluvou o dielo, mal pri využití režimu prenesenia daňovej povinnosti uviesť ako jednotkovú cenu bez DPH dohodnutú cenu (t. j. 7,50 € bez DPH) a ako jednotkovú cenu s DPH rovnako sumu 7,50 €. Žalovaný bol z týchto dôvodov (t. j. nesprávne uvedená jednotková cena bez DPH) nútený žalobcovi vrátiť aj opravenú faktúru č. 2019004 spolu s podaním nazvaným „Vrátenie faktúry 2019004“ zo dňa 23.05.2019, v ktorom žalobcu žiadal o doručenie správneho znenia faktúry s uvedenými správnych dohodnutých náležitostí. Uvedenú výzvu si žalobca vôbec neprevzal v odbernej lehote, doposiaľ nijakým spôsobom nereagoval a doteraz nevystavil a nedoručil žalovanému správnu faktúru č. 2019004. K faktúre č. 2019009 žalovaný uviedol, že žalobca pokračoval vo vykonávaní diela aj následne, pričom na tieto práce sa v plnom rozsahu aplikovali dojednania zmluvy o dielo (vrátane dohodnutej ceny). Žalobca vystavil žalovanému za ďalšie práce dňa 30.06.2019 faktúru č. 2019009 vo výške 7 965,- € s DPH. Cena podľa faktúry č. 2019009 bola vyúčtovaná v režime prenesenia daňovej povinnosti, t. j. aj cena bez DPH bola vo výške 7 965,- €, pričom jednotková cena s a aj bez DPH bola v totožnej a správnej výške 7,50 €. Žalobca tak tentokrát správne použil režim prenesenia daňovej povinnosti a jednotková cena bola v súlade so zmluvou o dielo. Žalobca však vo faktúre č. 2019009 nesprávne uviedol výmeru diela v množstve 1 062 m2, namiesto správnej výmery 953 m2, čo pochopiteľne viedlo aj k nesprávnemu určeniu celkovej ceny vyúčtovanej faktúrou č. 2019009. Žalovaný z tohto dôvodu faktúru č. 2019009 žalobcovi vrátil a požiadal o nápravu. Žalobca dňa 19.08.2019 vystavil faktúru č. 20194001 vo výške -817,50 € s DPH ako dobropis k faktúre č. 2019009, ktorou upravil výšku uplatnenej ceny podľa faktúry č. 2019009 podľa správnej výmery diela. Celková cena vyúčtovaná žalobcom faktúrou č. 2019009 po odpočítaní ceny podľa dobropisu tak je vo výške 7 147,50 € (rovnako s DPH, ako aj bez DPH, nakoľko bol použitý režim prenesenia daňovej povinnosti), pričom žalovaný túto sumu nerozporoval a považoval za správnu. Žalovaný dňa 30.05.2019 uhradil priamym vkladom na bankový účet žalobcu sumu 6 000,- € ako zálohu na cenu za dielo a dňa 07.10.2019 sumu 3 500,- € bezhotovostným prevodom na bankový účet žalobcu ako úhradu za cenu diela podľa faktúry č. 2019009. Žalovaný nepovažoval faktúru č. 2019009 v spojení s dobropisom za spornú, a preto započítal časť zálohy vo výške 3 647,50 € so
zostatkom ceny podľa faktúry č. 2019009 vo výške 3 647,50 € (suma po odpočítaní úhrady vo výške 3 500,- €), čím došlo k úplnej úhrade faktúry č. 2019009 v spojení s dobropisom vo výške 7 147,50 € a zániku nároku žalovaného na vrátenie zálohy v časti 3 647,50 €. Vzhľadom k uvedenému považoval žalovaný za nesporné, že faktúra č. 2019009 v spojení s dobropisom bola riadne a včas uhradená. Žalovaný však neuznal nárok žalobcu na zaplatenie ceny podľa opravenej faktúry č. 2019004, ktorú žalobcovi vrátil ako nesprávnu. Žalobca doteraz nedoručil žalovanému faktúru, ktorá by obsahovala všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi, a ktorá by zároveň reflektovala dohodu žalobcu a žalovaného podľa zmluvy o dielo. Žalovaný z tohto dôvodu rozporoval taktiež použitie zálohy alebo jej časti na akúkoľvek úhradu ceny podľa pôvodnej faktúry č. 2019004 alebo opravenej faktúry č. 2019004 a akékoľvek započítanie zálohy na úhradu ceny podľa opravenej faktúry č. 2019004 považoval za absolútne neplatné. Žalovaný, z dôvodu právnej istoty, uviedol, že naďalej eviduje nárok na vrátenie zálohy vo výške 2 352,50 €, ktorý doposiaľ nebol žalobcom vrátený, a ani použitý (započítaný) na akúkoľvek pohľadávku žalobcu.
3.2. K odporu žalovaný pripojil listiny: faktúry č. 2019004 zo dňa 02.05.2019 na sumu 11 495,40 €, č. 2019004 zo dňa 02.05.2019 na sumu 6 300,- €, č. 2019009 zo dňa 30.06.2019 na sumu 7 965,- €, faktúru (dobropis) č. 20194001 zo dňa 19.08.2019 na sumu -817,50 €, Vrátenie faktúry 2019004 zo dňa 21.05.2019, 23.05.2019, potvrdenie o vklade zo dňa 30.05.2019.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Odsúhlasenie pohľadávok k 31.12.2019, odpor proti platobnému rozkazu, faktúry č. 2019004 zo dňa 02.05.2019 na sumu 11 495,40 €, č. 2019004 zo dňa 02.05.2019 na sumu 6 300,- €, č. 2019009 zo dňa 30.06.2019 na sumu 7 965,- €, faktúru (dobropis) č. 20194001 zo dňa 19.08.2019 na sumu -817,50 €, Vrátenie faktúry 2019004 zo dňa 21.05.2019, 23.05.2019, potvrdenie o vklade zo dňa 30.05.2019, písomné vyjadrenie žalobcu k odporu, doplnenia odporu.
5. Pôvodnou faktúrou č. 2019004 zo dňa 02.05.2019, splatnou 16.05.2019, vyfakturoval žalobca žalovanému na základe ústnej dohody zhotovenie vnútorných vápenno-cementových strojových omietok na stavbe Rekonštrukcia budovy na bytový dom na ul. Štúrova 1474 v Dubnici nad Váhom, a to za 1 150 m2 po 7,50 €/m2 bez DPH (9,- €/m2 s DPH) a nadspotrebu materiálu Baumit MPI25 na 1 150 m2 v sume 0,83 €/m2 bez DPH (1,- €/m2 s DPH), teda spolu v sume 11 495,40 € s DPH.
6. Listom zo dňa 21.05.2019 žalovaný vrátil žalobcovi pôvodnú faktúru č. 2019004, vystavenú na sumu 11 495,40 €, nakoľko nebola vystavená podľa dohody, nesedelo množstvo 1 150 m2, a taktiež nebola dohodnutá žiadna sadzba za nadspotrebu, iba cena za m2 v sadzbe 7,50 € za 1 m2. Žalovaný zároveň žiadal o opravu faktúry po odovzdaní diela a podpise preberacieho protokolu a po obojstrannom odsúhlasení zhotovenej výmery omietok.
7. Opravenou faktúrou č. 2019004 zo dňa 02.05.2019, splatnou 16.05.2019, vyfakturoval žalobca žalovanému na základe ústnej dohody zhotovenie vnútorných vápenno-cementových strojových omietok na stavbe Rekonštrukcia budovy na bytový dom na ul. Štúrova 1474 v Dubnici nad Váhom, a to za 700 m2 po 9,- €/m2 bez DPH, cena s DPH rovnako 9,- €/m2 v sume 6 300,- €, v režime tzv. prenesenia daňovej povinnosti.
8. Listom zo dňa 23.05.2019 žalovaný vrátil žalobcovi opravenú faktúru č. 2019004, vystavenú na sumu 6 300,- €, nakoľko vyfakturovaná sadzba mala byť podľa dohody 7,50 €/m2, čo predstavovalo rozdiel vo fakturovanej sume 1,50 €/m2 (spolu sumu 1 050,- €). Zároveň žalovaný žiadal o opravu faktúry alebo vystavenie dobropisu.
9. Faktúrou č. 2019009 zo dňa 30.06.2019, splatnou 30.07.2019 vyfakturoval žalobca žalovanému na základe ústnej dohody zhotovenie vnútorných vápenno-cementových strojových omietok na stavbe Rekonštrukcia budovy na bytový dom na ul. Štúrova 1474 v Dubnici nad Váhom, a to za 1 062 m2 po 7,50 € bez DPH (7,50 €/m2 bez DPH) v sume 7 965,- €, v režime tzv. prenesenia daňovej povinnosti.
10. Faktúrou č. 20194001 zo dňa 19.08.2019, splatnou 02.09.2019 žalobca žalovanému dobropisoval sumu -817,50 € za 109 m2 po 7,50 €/m2, v režime tzv. prenesenia daňovej povinnosti.
11. Podľa potvrdenia o vklade na účet, žalovaný uhradil žalobcovi zálohu v sume 6 000,- €.
12.1. Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
12.2. Podľa § 546 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
12.3. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
12.4. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
12.5. Podľa § 369c ods. 1 Obch. zák., omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
12.6. Podľa § 330 ods. 1 Obch. zák., ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.
12.7. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
13. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že ústne uzatvorili zmluvu o dielo v zmysle § 536 ods. 1 Obch. zák., ktorou sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného vápenno-cementové strojové omietky na stavbe Rekonštrukcia budovy na bytový dom na ul. Štúrova 1474 v Dubnici nad Váhom, a to za zmluvne dohodnutú cenu, ktorej spôsob určenia závisel od zhotovenej výmery omietok. Opravenou faktúrou č. 2019004 vyfakturoval žalobca žalovanému výmeru zrealizovaných omietok v množstve 700 m2, faktúrou č. 2019009 v množstve 1 062 m2, ktoré však v dobropise č. 20194001 bolo znížené o 109 m2 ( rozdiel 953 m2). Podľa žalovaného bola dohodnutá ceny omietok 7,50 €/m2 bez DPH. Žalobca takúto dohodu o cene potvrdil pri diele fakturovanom faktúrou č. 2019009, v ktorej je aj cena 7,50 €/m2 bez DPH fakturovaná, nie však pri faktúre č. 2019004. Faktúru č. 2019009 (v spojení s dobropisom č. 20194001) žalovaný nerozporoval, namietal však, že túto faktúru uhradil dňa 07.10.2019 v sume 3 500,- € a dňa 30.05.2019 formou preddavku v sume 3 647,50 €.
14. Žalovanou (opravenou) faktúrou č. 2019004 vyfakturoval žalobca žalovanému (v režime tzv. prenesenia daňovej povinnosti) cenu predmetného diela (omietok) v sume 9,- €/m2 bez DPH. Podľa žalobcu sa strany sporu pri tejto časti diela, vyfakturovanej žalovanou faktúrou 2019004, dohodli na cene diela 9,- €/m2 bez DPH. Takéto skutkové tvrdenie žalobcu o cene časti diela 9,- €/m2 bez DPH však v spore preukázané nebolo. Žalobcom predloženú sms, s ohľadom na námietky žalovaného na pojednávaní dňa 23.02.2022, ani v spojitosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, súd neposúdil ako dôkaz, ktorý by postačoval na riadne preukázanie ceny diela fakturovaného opravenou faktúrou č. 2019004, nakoľko z sms nie je zrejmý dátum jej odoslania; dielo, ktorého sa mala týkať, a ani to, či sa malo jednať o cenu diela bez DPH, alebo vrátane DPH. Z listu žalovaného zo dňa 23.05.2019 (Vrátenie faktúry č. 2019004) je zrejmé, že žalovaný aj opravenú (žalovanú) faktúru žalobcovi vrátil, a to práve z dôvodu nesprávnej výšky fakturovanej ceny diela, ktorá mala byť, podľa žalovaného, 7,50 €/m2 bez DPH, a nie v sume 9,- €/m2 bez DPH tak, ako ju fakturoval žalobca v opravenej faktúre. Takže aj uvedený list zo dňa 23.05.2019 popiera tvrdenie žalobcu o cene časti diela v sume 9,- €/m2 bez DPH. Vzhľadom k tomu v spore nebola preukázaná dohoda strán sporu o cene časti diela v sume 9,- €/m2 bez DPH. Naopak, v pôvodnej faktúre č. 2019004 žalobca fakturoval žalovanému tiež cenu tejto časti diela v sume 7,50 €/m2 bez DPH, čo potvrdzuje dohodu o cene celého diela v sume 7,50 €/m2 bez DPH, i keď žalobca v pôvodnej
faktúre č. 2019004 vyfakturoval zároveň aj nadspotrebu. V spore však nebola preukázaná dohoda strán o tom, že by nadspotreba materiálu mala byť zvlášť pripočítaná do ceny predmetného diela.
15. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 546 ods. 1 Obch. zák. mal súd preukázanú cenu celého diela (fakturovaného faktúrami č. 2019004 a č. 2019009) v sume 7,50 €/m2 bez DPH. Výmera celého diela predstavovala 1 653 m2 (700 m2 + 953 m2), na základe čoho potom celková cena celého diela bola 12 397,50 € (1 653 m2 x 7,50 €/m2) bez DPH. Z tejto ceny celého diela žalovaný uhradil dňa 30.05.2019 zálohu v sume 6 000,- € a dňa 07.10.2019 platbu v sume 3 500,- €, teda spolu sumu 9 500,- €. Zostatok ceny diela v sume 2 987,50 € (bez DPH) žalovaný žalobcovi doteraz neuhradil. Vzhľadom k tomu, v zmysle § 546 ods. 1 Obch. zák. zaviazal súd žalovaného na zaplatenie ceny diela v sume 2 987,50 € (bez DPH). Súd podotýka, že žalobca si v žalobe uplatnil cenu diela bez DPH tak, ako bola v režime tzv. prenesenia daňovej povinnosti vyfakturovaná aj žalovanými faktúrami č. 2019004 (opravená) a č. 2019009. V časti o zaplatenie ceny diela v sume 1 050,- € s 9% ročným úrokom z omeškania súd žalobu zamietol, nakoľko v spore nebola preukázaná opodstatnenosť takto vyfakturovanej a uplatnenej časti ceny diela v sume 1 050,- € bez DPH.
16. Pôvodná i opravená faktúra č. 2019004 bola splatná 16.05.2019. Žalovaný obe tieto faktúry vrátil späť žalobcovi ako nesprávne. Napriek tomu, v spore bolo preukázané, že žalobca vykonal dielo (omietky) fakturované touto faktúrou v rozsahu 700 m2, a tiež dohoda o cene diela 7,50 €/m2 bez DPH, čo predstavovalo celkovú cenu diela, fakturovaného touto faktúrou, v sume 5 250,- €. Žalovaný takýto rozsah diela, ako aj cenu nerozporoval, napriek tomu ju v lehote splatnosti faktúr č. 2019004 neuhradil. I keď žalovaný obe faktúry č. 2019004 vrátil žalobcovi ako nesprávne, súd mal zato, že žalobca nimi vyzval žalovaného na zaplatenie ceny fakturovanej časti diela, pričom určil splatnosť tejto časti ceny diela dňa 16.05.2019. V spore neboli preukázané žiadne objektívne okolnosti, ktoré by žalovanému bránili v úhrade ceny diela v sume 5 250,- € bez DPH (ktorú považoval za opodstatnenú) v žalobcom stanovenej lehote do 16.08.2019. Samotné vrátenie predmetnej faktúry č. 2019004 za týchto skutkových okolností nie je možné posúdiť ako právny dôvod zániku záväzku žalovaného zaplatiť zmluvne dohodnutú cenu diela v zmysle § 536 ods. 1 a § 546 ods. 1 Obch. zák.. Vzhľadom k tomu mal súd za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením ceny diela 5 250,- € bez DPH dňa 17.05.2019.
17. Žalovaný ako dlžník uhradil žalobcovi dňa 30.05.2019 zálohovú platbu v sume 6 000,- € a dňa 07.10.2019 na faktúru č. 2019009 platbu v sume 3 500,- €. Keďže faktúry č. 2019004 nepovažoval za správne, v súlade s § 330 ods. 1 Obch. zák., započítal časť zálohovej platby zo dňa 30.05.2019 v sume 3 647,50 € na faktúru č. 2019009. Faktúrou č. 2019009, splatnou 30.07.2019, bola teda fakturovaná cena diela 7 965,- €, z ktorej bola dobropisom č. 20194001 dobropisovaná suma 817,50 €, dňa 07.10.2019 uhradená suma 3 500,- € a dňa 30.05.2019 formou zálohovej platby uhradená suma 3 647,50 €, v dôsledku čoho bola táto faktúra uhradená celkom.
18. Žalovaný neuhradil žalobcovi cenu diela v sume 2 987,50 € (fakturovanú faktúrami č. 2019004), od 17.05.2019 je s jej zaplatením v omeškaní, a preto súd zaviazal žalovaného, v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obch. zák., keďže strany sporu nemali pre prípad omeškania dohodnutú sadzbu úrokov z omeškania, i na zaplatenie 9% (v zákonnej výške) ročných úrokov z omeškania zo sumy 300,- € od 17.05.2019 do zaplatenia a zo sumy 2 597,50 € od 31.07.2019 do zaplatenia. Súd podotýka, že, napriek tomu, že žalovaný je od 17.05.2019 v omeškaní so zaplatením ceny diela v sume 2 987,50 €, žalobca si za obdobie od 17.05.2019 do 30.07.2019 uplatnil úroky z omeškania iba zo sumy 300,- €.
19. Žalovaný ako dlžník uhradil časť ceny diela formou preddavku v sume 6 000,- € a dňa 07.10.2019 uhradil časť faktúry č. 2019009 v sume 3 500,- €. Z tohto čiastočného plnenia však súd, v zmysle § 407 ods. 3 Obch. zák,. nevyvodil záver o uznaní žalovaného dlhu, nakoľko žalovaný listami zo dňa 21.05.2019 a 23.05.2019 vrátil faktúru č. 2019004 žalobcovi na opravu, na základe čoho potom nemožno usudzovať, že by uznal aj záväzok zaplatiť žalobcovi cenu diela v sume 1 050,- €, ktorý v uvedených listoch výslovne popieral s poukazom na nesprávnu, fakturovanú výmeru a cenu diela.
20.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20.2. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Obe strany sporu mali vo veci čiastočný úspech, preto súd, v zmysle § 255 ods. 2 CSP, náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca mal úspech v spore približne 73%, žalovaný približne 27%. Vzhľadom k tomu súd priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu 46% (73-27) trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.