Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-169-2020.pdf
PDF · 96.52 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/169/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Veolia Energia Žiar nad Hronom, s.r.o., A. Dubčeka 1513/55, Žiar nad Hronom, IČO: 36 042 544, práv. zast. Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava, IČO: 47 257 211, proti žalovanému SPP - distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, práv. zast. JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného W TOWER, s.r.o., Dr. Janského 477/4, Žiar nad Hronom, IČO: 44 803 753, o ochranu proti nekalej súťaži a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/64/2016-252 zo dňa 26.11.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/64/2016-252 zo dňa 26.11.2019 p o t v r d z u j e.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.4.2016 žiadal, aby súd určil žalovanému povinnosť zdržať sa distribúcie zemného plynu do odberného miesta POD:SKSPPDIS010730001102, v ktorom sú na základe Zmluvy o pripojení do distribučnej siete evidenčné číslo 8003070414 zo dňa 10.4.2014, do distribučnej siete žalovaného pripojené odberné plynové zariadenia na výrobu tepla, umiestnené v stavbe súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Ž. R. H. a je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom v Ž. R. H., katastrálnym odborom, a to až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia mesta Žiar nad Hronom, povoľujúceho užívanie týchto odberných plynových zariadení a žiadal priznať náhradu trov konania.
3. Žalovaný je prevádzkovateľom plynárenskej distribučnej siete a žalobca je dodávateľom tepla. Žalobca uviedol, že je dodávateľom tepla do objektu budovy vyššie špecifikovanej a intervenient ako stavebník realizoval v budove stavbu záložného zdroja tepla - plynovej kotolne. Podľa žalobcu intervenient realizoval stavbu bez stavebného povolenia a je užívaná bez kolaudačného rozhodnutia a na základe toho stavebný úrad nariadil odstránenie stavby. Napriek tejto skutočnosti žalovaný túto plynovú kotolňu pripojil do distribučnej siete a zabezpečuje pre ňu distribúciu plynu. Žalobca vyjadril
právny názor, že žalovaný sa svojim konaním - pripojením kotolne do siete - dopustil voči žalobcovi nekalosúťažného konania tým, že pripojením kotlov intervenienta do siete mu umožnil odpojenie od centrálneho zdroja tepla žalobcu, čím porušil ustanovenia generálnej klauzuly. Konanie v rozpore s dobrými mravmi videl žalobca v tom, že žalovaný umožnil intervenientovi dokončenie a faktické sprevádzkovanie čiernej stavby, čím získal zákazníka. Podľa žalovaného odberné zariadenie v budove pripojil po overení splnenia technických a obchodných podmienok a preukázaní ohlásenia drobnej stavby
- odberného zariadenia a uviedol tiež, že rozhodnutie o nariadení odstránenia čiernej stavby bolo úradom zrušené. Žalovaný súčasne namietol, že kotolňa, ktorú žiada žalobca odpojiť od siete nie je stavbou, ktorú žalovaný do siete pripojil, a teda žalobca nie je vecne legitimovaný na podanie žaloby v navrhnutom znení. Namietol tiež tvrdenie žalobcu o súťažnom postavení strán sporu.
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca a žalovaný nie sú súťažiteľmi v zmysle dikcie ustanovenia § 44 ObZ, nakoľko nedodávajú na trh zhodné, porovnateľné alebo svojou funkciou zameniteľné výrobky, s ktorými ostatní účastníci počítajú ako s alternatívou. Ak by súd akceptoval príliš extenzívny výklad žalobcu, tak by musel ako súťažiteľov označiť všetky subjekty realizujúce svoju podnikateľskú činnosť za účelom zisku, čo je neprijateľné. Bolo nesporné, že žalovaný dodáva plyn, zatiaľ čo žalobca je dodávateľom tepla. Výroba tepla je len jedným zo spôsobov využitia plynu a naviac plyn na výrobu tepla realizuje (alebo plánuje realizovať) intervenient a nie žalovaný. Žalovaný teda ako dodávateľ média, ktoré je len možné využiť na výrobu tepla, nie je v súťažnom postavení so žalobcom, preto nebol splnený prvý predpoklad konštatácie nekalosúťažného konania, a to konanie v nekalej súťaži. Druhým predpokladom je konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže, pričom súd prisvedčil argumentácii žalovaného a konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že stavbou, ktorú žalovaný pripojil do distribučnej siete a je odberným miestom podľa petitu je kotolňa. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalovaný na základe žiadosti intervenienta pripojil do svojej distribučnej siete prípojku na vonkajšej fasáde budovy, pričom preukázal, že súčasťou žiadosti o zriadenie prípojky bolo ohlásenie drobnej stavby, ktorou prípojka bez pochýb je. V konaní sa nepreukázalo, že žalovaný realizoval pripojenie vonkajšej prípojky na kotolňu domu. Aj v prípade preukázania tohto pripojenia súd konštatoval, že v zmysle interných pravidiel žalovaného je tento v prípade tohto druhu pripájania povinný skúmať len splnenie technických a obchodných podmienok pripojenia a nie rozpor stavby so zákonom. Naopak žalovaný je povinný v prípade konštatácie splnenia technických a obchodných podmienok realizovať pripojenie do siete. Žalovaný s intervenientom tiež preukázali, že 5 mesiacov pred podaním žaloby stavebný úrad zrušil rozhodnutie o odstránení stavby, takže nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Tretím predpokladom nekalosúťažného konania je skutočnosť, že konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom. Sám žalobca viackrát v písomných vyjadreniach konštatoval, že ujma tvrdeným zvýšením nákladov tepla nevznikne žalobcovi, ale jeho ďalším odberateľom. V tejto súvislosti tiež súd poukázal na skutočnosť, že ak by pristúpil na argumentáciu žalobcu v časti vzniku ujmy, tak by de facto zabránil všetkým odberateľom tepla od žalobcu rozhodnúť sa pre alternatívny (s dôvodným predpokladom úspory nákladov) spôsob výroby tepla alebo jeho dodávky s odôvodnením, že tak chráni zvyšných odberateľov žalobcu od zvýšenia nákladov dodávky tepla.
5. Súd ďalej poukázal na tvrdenie žalobcu, že žalovaný zriadil spoločné odberné plynové zariadenie, čím umožnil prevádzku kotolne v budove. Podľa definície predloženej žalobcom je týmto spoločným zariadením vedenie od hlavného uzáveru plynu (ktorým je podľa predpokladu súdu prípojka na fasáde budovy) po odberné zariadenie (ktorým je kotolňa). Zriadenie tohto pripojenia nie je v rozpore so žiadnou z tvrdených povinností žalovaného ani porušením práva z jeho strany. Ani tvrdeniu žalobcu o skoro totožných zákazníkoch nemohol súd poskytnúť právnu ochranu, nakoľko sa nepreukázalo, že odberateľmi žalovaného na základe zriadenia prípojky plynu sú odberatelia tepla od žalobcu. Naviac súd prisvedčil procesnej obrane žalovaného a konštatoval, že v prípade ak je v budove viac plynových kotlov (čo vyplývalo z dokazovania) ide o plynové spotrebiče a nie o odberné zariadenie, a teda ich pripojenie nemusí spĺňať požiadavky v zmysle príslušných všeobecne záväzných predpisov z dôvodu, že plynové spotrebiče nie sú súčasťou odberného plynového zariadenia. Konanie žalovaného nebolo teda nekalosúťažným konaním v zmysle ust. § 44 ObZ, nakoľko nie je konaním v hospodárskej súťaži, nie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a nie je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal hmotnoprávnu legitimáciu na podanie žaloby.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd nevyhodnotil správne naplnenie
podmienok generálnej klauzuly nekalosúťažného konania. Generálnu klauzulu vymedzujúcu nekalú súťaž je potrebné vnímať v širšom kontexte a nie je možné ju obmedziť na dodávanie rovnakých výrobkov na trh. Podľa žalobcu súd nesprávne vyhodnotil dodávanie plynu ako tovaru zo strany žalovaného a dodávanie tepla zo strany žalobcu ako službu, ktoré sa nestretávajú na relevantnom trhu. Je bezpredmetné, že žalovaný dodáva plyn iba ako médium, v konečnom dôsledku slúži spotrebiteľovi na rovnaký účel ako služba dodávaná žalobcom, na vykurovanie a ohrev vody u konečného spotrebiteľa. Tým pádom žalobca aj žalovaný zabezpečujú na trhu rovnakú službu, ktorá je pre spotrebiteľa substitútom. Napokon zameniteľnosť služieb žalobcu a žalovaného potvrdzuje aj správanie sa spotrebiteľov. Keby tomu tak nebolo, spotrebitelia by sa nemohli rozhodnúť pre službu ponúkanú žalovaným, ktorá prináša rovnaký úžitok (teplú vodu a kúrenie) ako služba ponúkaná žalobcom. K druhej podmienke uviedol, že nie je možné považovať za súladné s dobrými mravmi súťaže, keď žalovaný oberie žalobcu o skupinu zákazníkov (celý bytový dom), pričom jeho konanie je umožnené nezákonným postupom iných subjektov. Podľa názoru žalobcu tretia podmienka generálnej klauzuly nedefinuje, akej skupine spotrebiteľov môže vzniknúť ujma, to znamená, v konečnom dôsledku môže ísť o skupinu zákazníkov iba jednej spoločnosti. Žalobca považuje za preukázané a logické, keď jeden článok systému centrálneho zásobovania teplom vypadne, sa navyšujú fixné základy ostatným spotrebiteľom, ktorí v systéme ostávajú. Je nepopierateľným faktom, ktorý potvrdil aj žalovaný, že bytový dom pripojil do svojej distribučnej siete, čím umožnil prevádzku odberného plynového zariadenia v bytovom dome. Vo svetle prezentovaného právneho názoru žalobcu však pre skutkové posúdenie nekalosúťažného konania je rozhodujúcou okolnosťou samotná skutočnosť pripojenia. Totiž iba týmto technickým aktom (pripojením) je možné zabezpečiť prevádzkovanie zariadenia a jedine takýmto spôsobom vie žalovaný realizovať službu, ktorou konkuruje žalobcovi. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Uviedol, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalobcu v odvolaní a poukázal na to, že distribúcia plynu v prospech prípojky vybudovanej intervenientom totiž nie je službou dodávky tepla pre konečného odberateľa. Ide o dodávku produktu v prospech intervenienta, o využití ktorého rozhoduje sám intervenient. V prípade akceptácie takej argumentácie žalobcu, by v súťažnom vzťahu so žalobcom musel byť napríklad aj samotný dodávateľ plynových kotlov. Žalobca do konania nepredložil nijaký relevantný dôkaz skutočnosti, že by sám spotrebiteľ odoberajúci teplo od žalobcu mohol počítať s dodávkou plynu ako s alternatívou. Nepreukázal ani, že by obyvatelia bytového domu aj reálne plyn na vykurovanie svojich bytov využívali. Argumenty a dôkazy predložené žalobcom do konania nie sú dostačujúce na konštatáciu akéhokoľvek súťažného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie posúdil neexistenciu súťažného vzťahu medzi stranami správne, a to bez toho, aby konkretizoval, v ktorom prípade sa jedná o tovar a v ktorom o službu (ako sa snaží tvrdiť žalobca). Súd správne posúdil, že medzi stranami neexistuje súťažný vzťah. Súd správne konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný realizoval pripojenie vonkajšej prípojky na kotolňu domu. Aj v prípade preukázania takej skutočnosti, zariadenie tohto pripojenia nie je v rozpore so žiadnym tvrdeným porušením zákona zo strany žalovaného. Samotné pripojenie nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný po preukázaní splnenia obchodných a technických podmienok daného pripojenia je zo zákona povinný žiadateľa do distribučnej siete pripojiť.
8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný ako aj súd chápu súťažný vzťah podľa reštriktívnej definície, ktorá je v zmysle európskych trendov prekonaná. Žalobca v spore zdôrazňuje, že konaním žalovaného bolo uvedené do prevádzky zariadenie, ktoré umožňovalo vlastnú výrobu tepla v dôsledku čoho časť odberateľov žalobcu sa mohla odpojiť od systému CZT. Žalobca vo vyjadrení poukázal na rozsiahlu judikatúru a zdôraznil, že súťažný vzťah môže vzniknúť aj medzi subjektmi, ktorí produkujú odlišný tovar, ktorý však konečnému spotrebiteľovi slúži na rovnaký účel. Súd nebral do úvahy postavenie žalobcu ako prevádzkovateľa systému CZT, ktorému v dôsledku úzkeho vymedzenia súťažného konania zo strany súdu hrozí, že ďalší jeho zákazníci zvolia obdobný postup, aj keď nezákonným spôsobom.
9. K vyjadreniu žalobcu žalovaný poukázal na svoje predošlé písomné podania. Uviedol, že distribúcia plynu v prospech prípojky vybudovanej intervenientom na budove nie je službou dodávky tepla pre konečného odberateľa. Ide o dodávku produktu, o využití ktorého rozhoduje sám intervenient. Prostredníctvom webových stránok žalovaný ponúka distribúciu plynu, pričom žalobca vykurovanie a dodávku teplej úžitkovej vody. Žalovaný neponúka spotrebiteľom službu vykurovania, ani dodávku
teplej úžitkovej vody. Z toho dôvodu bez ďalšieho nemožno v žiadnom prípade konštatovať akúkoľvek konkurenciu medzi distribúciou plynu a dodávkou tepla odberateľom ani v rozsahu vzájomnej zameniteľnosti. Žalovaný v tej súvislosti zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 64 ods. 6, písm. e) zákona o energetike je povinný uzatvoriť zmluvu o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu s každým, kto o to požiada, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do distribučnej sieti a distribúcie plynu. Z toho dôvodu v žiadnom prípade nemôže ísť o sledovanie vlastných záujmov, či konkurenčných cieľov a už vôbec nie konkurenčných cieľov voči monopolu na dodávku tepla. Taktiež žalobca nepreukázal skutočnosť, či mu v dôsledku pripojenia budovy do distribučnej siete žalovaného môže hroziť nejaká ujma. Domnienky žalobcu o potenciálnom odpojení sa odberateľov od CZT, a s tým spojené pomyselné následky v žiadnom prípade nemožno považovať za preukázanie hroziacej ujmy žalobcu.
10. Intervenient na strane žalovaného sa k odvolaniu nevyjadril.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 16.3.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa § 44 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušovanie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
15. Ustanovenie §44 ods. 1, je tzv. generálnou klauzulou, vymedzením základných znakov konania, ktoré je považované za nekalosúťažné, a teda zakázané. Nekalou súťažou je konanie, ktoré kumulatívne napĺňa tieto znaky: a) ide o konanie v hospodárskej súťaži, b) konanie musí byť je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, c) konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľa alebo spotrebiteľom. Konanie napĺňajúce znaky generálnej klauzuly, ako aj jednotlivých jej podstát vymedzených druhým odsekom, má charakter civilného ohrozovacieho deliktu, pričom nie je potrebné, aby ujma vznikla, stačí objektívna hrozba vzniku ujmy, či už materiálnej alebo i nemateriálnej. Aby konaním súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu, treba aby sa pri splnení ostatných podmienok produkty súťažiacich stretli na trhu, a to v predmete, čase a priestore.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol, je jeho rozhodnutie vecne správne.
17. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie skúmal, či došlo tak k naplneniu generálnej klauzuly podľa ustanovenia § 44 Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa stotožnil s jeho záverom, že konanie žalovaného nevykazuje znaky skutkovej podstaty nekalosúťažného konania, keďže nie je konaním v hospodárskej súťaži, nie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a nie je spôsobilé
privodiť ujmu žalobcovi. Súd prvej inštancie v bodoch 16., 17. a 18. odôvodnenia rozsudku jednak výslovne rozvádza každý znak nekalosúťažného konania uvedený v ustanovení § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka a jednak tieto znaky (podmienky) uvádza s aplikáciou na danú vec. Odvolací súd konštatuje, že predmet podnikania a predmet činnosti strán sporu spočíva v rozdielnom zameraní. Kým žalobca dodáva odberateľom tepelnú energiu, žalovaný zabezpečuje distribúciu plynu, pričom svojim predmetom podnikania si nijakým spôsobom nekonkurujú. Ich produkt nie je zhodný, porovnateľný ani svojou funkciou vzájomne zastupiteľný. Dodávka plynu je totiž len jedna z množstva podmienok, aby konečný odberateľ mohol sám okrem iných produktov vyrobiť aj produkt (teplo), ktorý zabezpečuje žalobca priamo a nie ako jednu zo zložiek. Nemožno v tomto prípade hovoriť ani o alternatíve. Pripojenie predmetnej nehnuteľnosti na dodávku plynu nemôže byť na základe vyššie uvedeného posúdené ako nekalosúťažné konanie žalovaného vo vzťahu k predmetu podnikateľskej činnosti žalobcu a povinnosť navrhovaná v žalobe by neprimeraným spôsobom zasiahla do podnikania žalovaného a to bez právneho dôvodu. Odberatelia tepla a teplej vody si môžu sami zvoliť od koho a za akých podmienok budú tieto médiá odoberať alebo si zvolia možnosť zabezpečiť si ich vlastným spôsobom (samostatná kotolňa). Odvolací súd dospel k zhodnému názoru v tom, že konaním žalovaného nedošlo k porušeniu generálnej klauzuly a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p., potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).