Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/114/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Alfasol, s.r.o., Pod vinicami 4413/19, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 48 020 095, práv. zast.: JUDr. Ing. Miroslav Čipák, advokát, so sídlom: Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, IČO: 34 856 820 proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, práv. zast.: Hillbridges, s.r.o., Gorkého 4, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 799 327, o náhradu škody o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -259 zo dňa 11.2.2020 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. - 259 zo dňa 11.2.2020 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobou zo dňa 8.8.2018 sa žalobca domáhal, aby súd vydal voči žalovanému medzitýmny rozsudok v spore o náhradu škody spôsobenej porušením povinností žalovaného vyplývajúcich z rámcovej dohody číslo predávajúceho: 001/2014, číslo kupujúceho: ZM/2014/0234: chemický posypový materiál pre potreby zabezpečenia zimnej údržby diaľnic a rýchlostných ciest pre región I. na zimné obdobie rokov 2014/2015, 2015/2016, 2016/2017, že nárok žalobcu na náhradu škody od žalovaného je daný.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.7.2014 žalovaný ako kupujúci uzatvoril so spoločnosťou N-POWER, s.r.o., rámcovú dohodu číslo predávajúceho: 001/2014, číslo kupujúceho: ZM/2014/0234 chemický posypový materiál pre potreby zabezpečenia zimnej údržby diaľnic a rýchlostných ciest pre región I. na zimné obdobie rokov 2014/2015, 2015/2016, 2016/2017, v znení ich dodatkov ktorého predmetom bola dodávka chemického posypového materiálu /ďalej len CHPM/ s rozmrazovacou účinnosťou do -6 stupňa v celkovom objeme 74.850 ton, CHPM s rozmrazovacou účinnosťou do -15 stupňov C v celkovom objeme 848 ton, CHPM s rozmrazovacou účinnosťou do -34 stupeň C v celkovom objeme 626 ton, a CHPM na báze chloridu vápenatého tekutého v celkovom objeme 1.340 ton za kúpnu cenu 11.403.904 EUR (vrátane DPH 13.684.684,80 EUR), ktorá bola výsledkom verejnej súťaže úspešného uchádzača spoločnosti N-POWER, s.r.o.. Právnym nástupcom, ktorý vysúťažil predmet rámcovej dohody sa stala v roku 2015 spoločnosť Alfasol, s.r.o., na ktorú prešli

v zmysle zmluvy o predaji časti podniku práva a záväzky spoločnosti N-POWER, s.r.o. Žalovaný v rozpore s rámcovou dohodou nedodržiaval svoje záväzky z nej vyplývajúce a odobral ako kupujúci len nepatrné množstvo CHPM z objemu, na ktorého odber sa zaviazal u žalobcu. Žalovaný si objednal CHPM prostredníctvom Komoditnej burzy Bratislavy a.s. napriek platnej rámcovej dohode so žalobcom, ktorý v snahe dosiahnuť realizáciu dohody podal podnet na výkon kontroly spôsobu zaobstarávania prostredníctvom Komoditnej burzy Bratislava a.s. na Úrad pre verejné obstarávanie. Výsledkom kontroly bol Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.: 1104-7000/2015-OK/3 zo dňa 15.10.2015 /ďalej len Protokol/. Príslušný úrad v danom Protokole konštatoval, že žalovaný postupoval v rozpore s § 58 písm. f) Zákona o verejnom obstarávaní, keď použil priame rokovacie konanie /ďalej len PRK/ bez splnenia podmienky na jeho použitie t.j., že v rozpore so zákonom nakupoval CHPM prostredníctvom Komoditnej burzy Bratislava a.s. čím konal v rozpore s § 9 ods. 3 Zákona o verejnom obstarávaní s princípmi nediskriminácie rovnakého zaobchádzania so záujemcami alebo uchádzačmi čo malo vplyv na výsledok verejného obstarávania nakoľko nezákonným postupom boli z procesu verejného obstarávania vylúčení uchádzači, ktorí mohli byť schopní dodať predmet zákazky v požadovanom množstve a kvalite. Žalovaný tým, že si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z rámcovej dohody až do konca roka 2016 spôsobil žalobcovi rozsiahle škody vo forme ušlého zisku. Rámcová dohoda ako výsledok verejného obstarávania neoprávňovala verejného obstarávateľa aby počas jej platnosti a účinnosti vyberal, ktorú zákazku pridelí resp. nepridelí na dodanie predávajúcemu a ktoré zákazky zadá niekomu inému a to bez ohľadu na spôsob zadania inému predávajúcemu. Čo sa týka tvrdení žalovaného, že rámcová dohoda bola uzatvorená pri cene 140,- EUR za tonu CHPM, pretože vtedajšia trhová cena sa pohybovala od 65,- až 75,- EUR za tonu je zavádzajúce z dôvodu, že cena tovaru úspešného uchádzača bola v rámci riadne uskutočnenej verejnej súťaže vyhodnotená ako najnižšia a žalovaný aj žalobca v zmysle článku III. ods. 14 rámcovej dohody sa zaviazali určovať ceny tovaru s ohľadom na vývoj cien porovnateľných tovarov na relevantnom trhu.

4. Dňa 19.10.2018 sa žalovaný vyjadril tak, že rámcová dohoda obsahuje len záväzok predávajúceho za podmienok dohodnutých v nej a v súťažných podkladov počas trvania dodávať kupujúcemu CHPM. Záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za riadne dodaný tovar neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zakladalo povinnosť žalovaného obstarávať CHPM výlučne od žalobcu vo forme exkluzivity. Preto žalobca nie je schopný označiť konkrétne ustanovenie rámcovej dohody preukazujúcej pravdivosť tvrdenia o porušení povinností žalovaného, keďže touto dohodou je založené len právo domáhať sa dodávok CHPM od žalobcu na základe samostatných objednávok, ktoré by žalovaný predložil žalobcovi spôsobom dohodnutým v rámcovej dohode. Pretože rámcová dohoda obsahuje výlučne len celkové predpokladané maximálne množstvá CHPM pre zimné obdobia, pričom rozsah predmetu kúpy bude špecifikovaný samostatnými objednávkami kupujúceho. Predávajúci tak bude tovar dodávať, do miest dodania CHPM s tým, že kupujúci je povinný zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu zodpovedajúcu skutočne dodanému CHPM. Tvrdenie žalobcu, že konaním žalovaného t.j. neodoberaním CHPM od žalobcu bola porušená rámcová dohoda nie je žalobcom odôvodnené s poukazom aj na neexistenciu právne relevantného základu. Preto žalovaný odmieta porušenie právnej povinnosti z titulu údajného porušenia rámcovej dohody za nepreukázané a nedôvodné. Čo sa týka existencie zákonnej povinnosti žalovaného obstarávať CHPM výlučne od žalobcu toto nemá zákonnú oporu. Rámcová dohoda vyvoláva účinky len pre právny vzťah medzi zmluvnými stranami a to len v miere, v ktorej dôjde k čiastkovým zákazkám podľa nej, preto rámcové dohody nemôžu brániť hospodárskej súťaži a charakter rámcovej dohody ako zmluvného vzťahu medzi verejným obstarávateľom a uchádzačom vo všeobecnosti je nevýlučný. Nezakladá tak prekážku ani povinnosť na strane verejného obstarávateľa, zdržať sa obstarania predmetného tovaru v rámci iného odberateľského vzťahu, pričom absencia výlučnosti t.j. exkluzivity je dôležitá aj z pohľadu ochrany hospodárskej súťaže v zmysle legislatívy európskej únie. Preto žalovaný tým, že neodoberal CHPM od žalobcu nespôsobil ani porušenie akýchkoľvek zákonných ustanovení. V prípade argumentácie žalobcu ohľadom Protokolu, v ktorom príslušný Úrad pre verejné obstarávanie /ďalej len ÚVO/ konštatoval nedodržanie podmienok a o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu 15.10.2015 avšak tento rozpor sa netýkal právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeným rámcovou dohodou. Naopak riešil len určité sporné pravidlá pri zadávaní konkrétnej zákazky žalovaným voči tretej osobe bez odkazu na rámcovú dohodu. Účelom rámcovej dohody je zadávanie jednotlivých čiastkových zákaziek kupujúcim od predávajúceho počas platnosti takejto dohody bez určenia pevne stanoveného množstva budúcnosti odobraného tovaru. Naopak je upravené len maximálne predpokladané množstvo odobraného tovaru. Množstvá tovaru CHPM uvedené v rámcovej dohode boli stanovené ako maximálne množstvá pričom žalobca nepreukázal, že by sa

žalovaný zaviazal odobrať určité množstvo CHPM, podľa rámcovej dohody. Naopak na základe rámcovej dohody vznikla povinnosť žalobcovi dodať také množstvo CHPM, ktoré žalovaný požiadal vo forme objednávky. Preto na nedosiahnutie maximálnej predpokladanej hodnoty stanovenej v rámcovej dohode jednotlivými samostatnými objednávkami počas platnosti rámcovej dohody nespôsobuje vznik nároku na náhradu škody z dôvodu, že neexistuje zákonný ani zmluvný dôvod. Žalovaný tak neporušil rámcovú dohodu z dôvodu odobratia len nepatrného množstva CHPM. Žalobca tak nepreukázal inými skutkovými tvrdeniami ako mu vznikla škoda, pričom cena CHPM v zmysle rámcovej dohody mohla byť upravená len nadol, preto nárok žalobcu na náhradu škody je nepreukázaný, nedôvodný a žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcov právny predchodca uzavrel ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim rámcovú dohodu číslo predávajúceho: 001/2014 číslo kupujúceho: ZM/2014/0234 zo dňa 15.7.2014, v znení jej neskorších Príloh a dodatkov na CHPM pre potreby zabezpečenia zimnej údržby diaľnic a rýchlostných ciest pre Región I. na zimné obdobie rokov 2014/2015,2015/2016,2016/2017. Predmetom tejto dohody bol záväzok predávajúceho za podmienok dohodnutých v tejto rámcovej dohode a v súťažných podkladoch počas trvania zmluvy na dobu určitú do 30.4.2017. Zmluvné strany si dohodli osobitný režim riadnych a mimoriadnych dodávok CHPM podkladom, ktorých mali byť samostatné objednávky žalovaného ako kupujúceho realizované predávajúcemu za účelom špecifikácie rozsahu predmetu kúpy tovaru CHPM. V súdnom konaní nebolo sporné, že počas trvania rámcovej dohody žalovaný realizoval samostatné objednávky v prospechu žalobcu. Okrem iného však realizoval aj objednávky na kúpu CHPM aj prostredníctvom spoločnosti Komoditná burza v Bratislave a.s. Avšak protiprávneho konania plynúceho z jednotlivých ustanovení rámcovej dohody sa nedopustil. Ani svojím konaním, neporušil ust. § 9 ods. 3 zákona princípu nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania so záujemcami a uchádzačmi, čo by malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Zvoleným postupom neboli tak z procesu verejného obstarávania vylúčení uchádzači, ktorí mohli byť schopní dodať predmet zákazky v požadovanom množstve a kvalite. Najmä z dôvodu, že uvedený Protokol neriešil konkrétny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, pretože akékoľvek dojednanie, uzavierané spôsobom, ktorý ohrozuje podnikanie v zmysle zákona o hospodárskej súťaži je neprípustné. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal základne náležitosti na náhradu škody, v čom konkrétne žalovaný porušil jednak zmluvnú povinnosť, z rámcovej dohody, v ktorej sa zaviazal len na záväzok plniť si počas doby trvania zmluvy od 15.7.2014 do 30.4.2017, len celkové maximálne predpokladané množstvo za určité obdobie, ktoré bolo však záväzné až na základe konkrétnych samostatných objednávok. A nebolo preukázané, že by z obchodov, na ktoré sa zaviazal samostatnými objednávkami aj niektoré porušil. V danom prípade tak súd dospel k záveru, že žalobca popri skutkových tvrdeniach na preukázanie svojho nároku v súdnom konaní označil dôkazy, ktoré nepreukázali splnenie si povinnosti uniesť jednak dôkazné bremeno tvrdenia v súdnom konaní ako i dôkaznú povinnosť. Teda skutočnosti rozhodné pre naplnenie hypotézy právnej normy a to vznik práva na náhradu škody voči žalovanému za splnenia troch základných predpokladov, protiprávneho konania žalovaného zo zmluvnej povinnosti porušením rámcovej dohody, v príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ako i vznik škody vo forme ušlého zisku. Preto súd prvej inštancie pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu, dospel k záveru, že základ nároku nie je opodstatnený a preto nerozhodoval medzitýmnym rozsudkom a žalobu ako nedôvodnú v celosti zamietol.

6. Súd prvej inštancie skúmal žalovaným vznesenú námietku premlčania voči prípadnému nároku na náhradu škody uplatňovanú žalobcom zo škodovej udalosti, ktorou mali byť jednotlivé burzové obchody, ktoré boli realizované dňa 23.12.2014, ako to vyplývalo zo žalobného návrhu zo dňa 8.8.2018 s odkazom na Protokol. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade malo dôjsť k porušeniu mimozmluvnej povinnosti, ktorou mal byť porušený zákon o verejnom obstarávaní žalovaným, avšak v dôsledku vznesenej námietky premlčania žalovaným posudzoval uplatňovaný žalobný nárok žalobcu ako právo na náhradu škodu podľa . Subjektívna dvojročná premlčacia lehota tak začala plynúť vtedy, kedy sa žalobca dozvedel o porušení mimozmluvnej povinnosti, a to najskôr z Protokolu zo dňa 15.10.2015, teda dňom 16.10.2015, kedy začala plynúť a uplynula dňa 16.10.2017. Objektívna trojročná premlčacia lehota tak začala plynúť dňa 24.12.2014, a uplynula dňa 24.12.2017. Žalobcove právo na náhradu škody z mimozmluvnej povinnosti uplatňovaného žalobným návrhom zo dňa 8.8.2018, v prípade vznesenej námietky premlčania žalovaným sa tak premlčalo uplynutím všeobecnej objektívnej trojročnej premlčacej doby dňa 24.12.2017. A v dôsledku, že neboli splnené

zákonné podmienky pre dôvodnosť nároku žalobcu, pre vydanie medzitýmneho rozsudku súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle , (ďalej aj „“). Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nebral do úvahy porušenie o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorého sa dopustil žalovaný a ktoré bolo uvedené v Protokole Úradu pre verejného obstarávanie. Súd však uvedené porušenie zo strany žalovaného, ktoré bolo podstatou celého sporu neposudzoval za tak závažné, že by malo vplyv na plnenie z Rámcovej zmluvy a na opodstatnené očakávania na jej plnenie zo strany žalobcu, ktorý musel byť vždy pripravený plniť v zmluvne dohodnutých termínoch. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil námietku premlčania vznesenú zo strany žalobcu a okamih vzniku škody, ktorá vyplývala jednak z porušenia zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalovaného a neplnenia Rámcovej dohody, ktorú mal žalobca uzatvorenú so žalovaným. Vznik škody bol podmienený dvoma skutočnosťami, ktoré museli nastať. Prvou skutočnosťou bolo porušenie zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalovaného. Druhou skutočnosťou, ktorá podmieňuje vznik škody a teda aj vedomosť žalobcu o tom, že škoda vznikla bolo skočenie Rámcovej dohody bez jej vyčerpanie, t.j. jej ukončenie uplynutím času platnosti k 30.4.2017. Až po ukončení zmluvy k 30.4.2017 došlo k vzniku škody, nakoľko až po tomto termíne sa žalobca dozvedel o tom, že finančný limit nebude naplnený a to najmä z dôvodu viacerých porušení zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalovaného. Až do ukončenia platnosti zmluvy mohol žalobca stále rozumne očakávať, že žalovaný bude čerpať zo zmluvy a tým nedôjde k vzniku škody. Z uvedeného preto vyplýva, že žalobca sa až po uplynutí 30.4.2017 dozvedel, že mu vznikla škoda, pričom škoda reálne vznikla až po ukončení Rámcovej dohody bez jej plnenia. Objektívna a subjektívna premlčacia doba začali plynúť až po 30.4.2017. Aby sa mohol žalobca vôbec zúčastniť predmetného verejného obstarávania, musel spĺňať všetky podmienky účasti, ktoré stanovil žalovaný v Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania č. 3445-MST uverejnené vo Vestníku VO č. 52/2014 dňa 14.3.2014. K porušeniu zákona o verejnom obstarávaní žalovaným sa vyjadril Úrad pre verejné obstarávanie v Protokole č. 1104-7000/2015-OK/3 zo dňa 15.10.2015, v ktorom je jednoznačne uvedené, že žalovaný nakupoval chemický posypový materiál na Komoditnej burze Bratislave v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Akékoľvek argumenty zo strany žalovaného preto v danej súvislosti nemajú žiadne opodstatnenie a jeho tvrdenia, že striktne dodržiaval zákon o verejnom obstarávaní sú len účelovými nepravdami, ktoré nemá žalovaný o čo právne oprieť. Úrad pre verejného obstarávanie v citovanom Protokole č. 1104-7000/2015-OK/3 konštatuje, že: „Nakoľko v danom prípade išlo o nákup posypovej soli na komoditnej burze, pričom osobou oprávnenou na uskutočňovanie komoditných obchodov je osoba podľa zákona o komoditnej burze, kontrolná skupina skúmala, či boli splnené dielčie podmienky na použitie PRK podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sú: 1. verejný obstarávateľ Je súčasne osobou oprávnenom ma komoditné obchody v zmysle zákona o komoditnej burze a zároveň, 2. obstarávaný tovar je na komoditnej burze nakupovaný a zároveň, 3. cena obstarávaného tovaru je v čase jeho nákupu na komoditnej burze kótovaná. Použitie priameho rokovacieho konania podľa zákona o verejnom obstarávaní bude opodstatnené a oprávnené, ak všetky vyššie uvedené podmienky budú úplne, v plnom rozsahu a kumulatívne naplnené. “V zmysle o komoditnej burze a o doplnení o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov platí, že„ 7) Osoby oprávnené na komoditné obchody sú a) akcionári komoditnej burzy, b) obchodník s komoditami, c) obchodník s cennými papiermi, d) právnické osoby zriadené zákonom na účel regulácie trhu komodít alebo vytvárania a ochraňovania štátnych hmotných rezerv. “V zmysle vyjadrenia žalovaného (vyjadrenie zo dňa 19.10.2018 - príloha Vyjadrenie Úradu pre verejného obstarávanie zo dňa 30.1.2018) sa žalovaný identifikoval v zmysle citovaného zákona ako „obchodník s komoditami“. Vzhľadom na uvedené považuje rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave, zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. -259 zo dňa 11.2.2020 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že spor je založený na vykonštruovanom nároku žalobcu na náhradu škody, ktorá údajne mala žalobcovi vzniknúť neodohraním chemickej posypovej soli (CHPM) žalovaným v dostatočnom rozsahu. Žalobca sa snaží preukázať, že tým, že žalovaný obstaral CHPM iným spôsobom ako na základe Rámcovej dohody, spôsobil žalobcovi škodu. Žalobca v doterajšom

konaní nepreukázal žiadny z predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za takúto škodu, t.j. nepreukázal žiadny protiprávny úkon žalovaného, vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi takýmto protiprávnym úkonom a vznikom škody. Žalobca sa v doterajšom konaní snažil preukázať porušenie zmluvnej (t.j. založenej na porušení Rámcovej dohody) aj mimozmluvnej (t.j. založenej na porušení Zákona o verejnom obstarávaní) povinnosti žalovaného, ktorých dôsledkom mal byť vznik škody vo forme ušlého zisku na strane žalobcu. Žalovaný sa v Rámcovej dohode nezaviazal odoberať od Žalobcu akékoľvek povinné minimálne množstvo CHPM. Rámcová dohoda slúžila výlučne ako zmluvný rámec, na základe ktorého si mohol Žalovaný v prípade potreby obstarávať CHPM od žalobcu. Žiadne porušenie Rámcovej dohody preto po celý čas jej platnosti Žalovaný nespôsobil. Rovnako v kontexte tu prejednávaného sporu žalovaný nespôsobil ani porušenie Zákona o verejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní neukladá žalovanému povinnosť obstarávať CHPM výlučne na základe Rámcovej dohody. Protokol nemá so Žalobcom ani Rámcovou dohodou žiaden súvis. Žalobca sa tým snaží kamuflovať absenciu akýchkoľvek relevantných argumentov preukazujúcich protiprávny úkon na strane Žalovaného. Navyše, žalobca rozsah údajnej škody ani nevyčíslil a nepredložil (a ani neoznačil) akékoľvek dôkazy pre jeho preukázanie. Žalovaný má za to, že si žalobca v tomto konaní jeho údajný nárok na náhradu škody riadne neuplatnil a relevantným spôsobom ho nepreukázal. Na základe vyššie uvedeného má preto žalovaný za to, že nie sú naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za akúkoľvek škodu spôsobenú žalobcovi a Rozsudok je správny. Rámcová dohoda ani Zákon o verejnom obstarávaní nezakladá exkluzivitu resp. výlučnosť vzťahu žalobcu a žalovaného pri obstarávaní CHPM. Inými slovami, Rámcová dohoda ani Zákon o verejnom obstarávaní nezakazuje žalovanému obstarávať CHPM aj iným spôsobom než na základe Rámcovej dohody. Žalovaný sa nedopustil takého konania, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na náhradu škody. Žalobca vo svojich podaniach nepoukázal na žiadne ustanovenie Zákona o verejnom obstarávaní a ani na žiadne ustanovenie Rámcovej dohody, ktoré by žalovaný porušil tým, že na nákup CHPM nevyužil (výlučne) Rámcovú dohodu. Prvostupňový súd posúdil námietku premlčania ako náležitú a akýkoľvek domnelý nárok žalobcu na náhradu škody vyplývajúci z Protokolu označil za premlčaný. Žalobca sa v odvolaní nesprávne domnieva, že premlčacia doba (subjektívna alebo objektívna) mala začať plynúť až po ukončení Rámcovej dohody, t.j. dňa 30.4.2017. Rámcová dohoda nestanovuje žiadne minimálne množstvo, ktoré bol žalovaný povinný od žalobcu nakúpiť. Obstarávanie CHPM iným, napr. cenovo výhodnejším spôsobom, nie je v žiadnom prípade možné považovať za obchádzanie výsledkov verejného obstarávania alebo porušenie samotnej Rámcovej dohody. Zistenia ÚVO dokumentované v Protokole so Žalobcom ani s Rámcovou dohodou žiadnym spôsobom nesúvisia. Na základe vyššie uvedeného považuje Rozsudok v celom rozsahu za vecne a právne správny.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej aj „CSP“.) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 16.3.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.3.2022 o 10.10. hod.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel pokiaľ ide o existenciu nároku na náhradu škody k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 13. Podľa : Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

14. Podľa : Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

15. Podľa : (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

16. Podľa : Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje za potrebné na doplnenie uviesť, že je potrebné rozlišovať medzi zodpovednosťou za škodu zo záväzkového vzťahu v zmysle a z porušenia právnej povinnosti v zmysle .

18. Podľa článku II. ods. 1 Rámcovej dohody: predmetom rámcovej dohody je záväzok predávajúceho za podmienok dohodnutých v tejto rámcovej dohode a súťažných podkladoch počas trvania tejto rámcovej dohody dodávať kupujúcemu chemický posypový materiál/ ďalej len CHPM alebo tovar/ pre potreby zabezpečenia zimnej údržby diaľnic, rýchlostných ciest v Regióne I. na zimné obdobia 2014/2015, 2015/2016, 2016/2017, t.j. v rozsahu, vyhotovení v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v Prílohe č. 4 tejto rámcovej dohode a v súlade so súťažnými podkladmi a ponukou predávajúceho do verejnej súťaže a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za riadne dodaný tovar. Rámcová dohoda sa uzatvára na dobu určitú do 30.4.2017.

19. Podľa článku II. ods. 2. Rámcovej dohody: Celkové predpokladané množstvá CHPM pre zimné obdobia 2014/2015,2015/2016,/2016/2017 sú nasledovné: CHPM s rozmrazovacou účinnosťou do - 6°C 74.850 ton, - 15°C 848 ton, - 34°C 626 ton a na báze chloridu vápenatého - tekutý 1.340 ton. Množstvá CHPM uvedené pod písm., a, -d, sú predpokladané a stanovené ako maximálne a nie sú záväzné pre plnenie rámcovej dohody, pričom rozsah predmetu kúpy bude špecifikovaný samostatnými objednávkami kupujúceho. Predávajúci sa zaväzuje dodať kupujúcemu CHPM v súlade s objednávkami kupujúceho.

20. Podľa článku II. bod 4. Rámcovej dohody: predávajúci sa zaväzuje počas doby trvania tejto rámcovej dohody dodávať CHPM na základe objednávok kupujúceho do miest dodania CHPM uvedených v Prílohe č. 2 tejto rámcovej dohody.

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný sa zaviazal odoberať CHPM v predpokladanom množstve s určenou maximálnou hranicou odberu a na základe jednotlivých objednávok, t.j. žalovaný sa nezaviazal odobrať počas platnosti Rámcovej dohody CHPM v konkrétnom množstve. Predmetom Rámcovej dohody je záväzok predávajúceho počas trvania platnosti Rámcovej dohody dodávať kupujúcemu CHPM v rozsahu podľa objednávok s určením predpokladaného a maximálneho množstva. Vyššie uvedené ustanovenia Rámcovej dohody nemožno považovať za záväzok žalovaného objednať predpokladané maximálne množstvá CHPM. Keďže žalovaný sa nezaviazal odobrať konkrétne množstvo CHPM počas platnosti Rámcovej dohody, nemohol objednávkami v menšom ako maximálnom možnom množstve spôsobiť žalovanému škodu, resp. ušlý zisk, ktorý dokonca žalobca ani riadne nevyčíslil. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný neporušil povinnosť zo záväzkového vzťahu, ktorá by mohla zakladať nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému.

22. Skutočnosť, že žalovaný nadobudol CHPM od iného dodávateľa nemá vplyv na zmluvný vzťah so žalobcom, t.j. nezakladá porušenie právnej povinnosti, ktoré by malo byť jedným z predpokladov vzniku nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému, keďže neboli dohodnutí na exkluzivite, pričom táto výhradnosť odoberania CHPM výlučne od žalobcu žalovanému nevyplýva ani z právnych predpisov. Vzhľadom na uvedené je v tomto spore bezpredmetné posudzovanie iných obstarávaní žalovaným.

Odvolací súd preto totožne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá by mohla zakladať nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto spore nie sú splnené zákonné predpoklady na vznik nároku na náhradu škody podľa ani a teda nie je preukázané porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu žalovaným vo vzťahu k žalobcovi, ani právnej povinnosti žalovaným, v príčinnej súvislosti so vznikom škody na strane žalobcu, nie je preukázaná škoda, jej výška ani zavinenie žalovaného podľa .

24. Pokiaľ ide o posudzovanie premlčania nároku na náhradu škody, keďže predmetom konania nebolo dokazovanie o konkrétnej výške nároku na náhradu škody, posudzovanie premlčania je nadbytočné, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že nárok na náhradu škody nie je daný.

25. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením súdom prvej inštancie, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody, preto súd prvej inštancie dôvodne žalobu zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené teda neboli splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom.

26. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu, preto súd rozsudok potvrdil ako správny.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).