Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/167/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného advokátom JUDr. Alanom Strelákom, so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovanému: S. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v P., A. F. X, zastúpenému advokátom JUDr. Vladimírom Filičkom, PhD., so sídlom v Košiciach, Palárikova 1, o zaplatenie 764 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 7.12.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 764 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 21.10.2015 do zaplatenia, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru č. K520150758 zo dňa 30.3.2015. Nárok v žalobe odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola dňa 30.3.2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K520150758, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezhotovostný úver v sume 600 eur pri úroku vo výške 20 % z poskytnutej úverovej sumy, t.j. 120 eur. Za poskytnutie úveru účtoval žalovanému servisný poplatok vo výške 9 % z úverovej sumy, t.j. 54 eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku vo výške 774 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach. Úver žalobca poskytol žalovanému bezhotovostne, a to prevodom na číslo účtu uvedené žalovaným v žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá tvorí súčasť zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v Predžalobnej upomienke zo 16.10.2015 upozornil žalovaného na možnosť žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 20.11.2015 písomne oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 20.10.2015. Žalovaný ku dňu vypracovania predmetného návrhu uhradil žalobcovi celkovo 10 eur a tak dlžná čiastka k dnešnému dňu činí 764 eur, ktorú požaduje predmetným návrhom.

2. K žalobe pripojil ako listinné doklady: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K520150758 zo dňa 30.3.2015, Predžalobná upomienka zo 16.10.2015, podací hárok Slovenskej pošty, a.s. č. EPH005513104, Oznámenie o zosplatnení záväzku z 20.11.2015, podací hárok Slovenskej pošty, a.s. č. EPH005746851.

3. Žalovaný v podanom odpore voči vydanému platobnému rozkazu uviedol, že dňa 30.3.2015 uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou TELERVIS PLUS, a.s., ktorá mu schválila pôžičku vo výške 600 eur. Finančné prostriedky mu boli vyplatené v jeho byte obchodnou zástupkyňou, a to na ruku v hotovosti a nie bezhotovostným prevodom na účet, ako je uvedené v žalobe. Schválená suma bola 600 eur a pretože bolo potrebné ihneď uhradiť prvú splátku, tak sa suma ponížila o čiastku

120 eur a na ruku mu bola vyplatená čiastka 480 eur. Spoločnosť TELERVIS PLUS, a.s. porušila zákon, nakoľko mu vyplatila finančné prostriedky na ruku. V zmluve o úvere v časti „Žiadosť o prevod finančných prostriedkov“ je fiktívne číslo účtu, nakoľko tento účet nie je jeho a nie je evidovaný na jeho meno, pričom súčasne nevie, komu toto číslo účtu patrí. Na základe toho žiadal o preverenie čísla účtu evidovaného v zmluve. Nevyhnutnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj Zmluva o poskytovaní finančných služieb spoločnosťou FINWAY SK s.r.o., bez ktorej zmluvy nebolo možné poskytnúť pôžičku. Predmetná zmluva je zmluvou formulárovou, ktorú mal žalobca vopred pripravenú, a ktorú uzatváral vo viacerých prípadoch, ktorej obsah súčasne nemohol nijako ovplyvniť. Bez nároku na rozhodnutie a výber ako spotrebiteľ bol nútený podpísať aj zmluvu o poskytovaní finančných služieb, kde bol zaviazaný vyplácať mesačné splátky obchodnej zástupkyni spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s., ktorá si mala chodiť domov na jeho adresu vyzdvihovať mesačné splátky. Dňa 22.2.2016 žiadal spoločnosť TELERVIS PLUS, a.s., že chce doplatiť istinu v sume 410 eur v splátkovom kalendári a žiadal ich o zaslanie čísla účtu. Na jeho návrh však spoločnosť nereagovala. Mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k), preto ju považuje za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Súčasne žiadal, aby súd podrobil predmetnú zmluvu sudcovskej kontrole.

4. Súčasťou odporu sú listinné doklady: Kniha splátok FINWAY SK, s.r.o., Zmluva o poskytovaní finančných služieb č. 1550758 z 30.3.2015, príkaz na úhradu z 30.3.2015, list vo veci „Návrh na riešenie splatenia poskytnutého úveru č. K520150758“ z 22.2.2016, podací lístok, potvrdenie o prevzatí hotovosti z 15.6.2015, potvrdenie Poštovej banky o vklade v hotovosti z 5.8.2015.

5. Žalobca k podanému odporu, pokiaľ ide o tvrdenie o úhradách uviedol, že pri párovaní platby vo výške 50 eur z 15.6.2015 nastalo zlyhanie ľudského faktora, nakoľko platba nebola zaevidovaná v elektronickom systéme, čo však neplatí v súvislosti s druhou deklarovanou úhradou vo výške 20 eur zo dňa 5.8.2015, keďže bankový účet uvedený na predmetnej potvrdenke nie je jeho bankovým účtom, a preto žalobca takúto úhradu neeviduje. Mal teda za to, že žalovaný celkovo uhradil sumu vo výške 60 eur, a to úhradou prvých troch splátok v celom rozsahu a čiastočnou úhradou štvrtej splátky. V ďalšom uviedol, že nie je možné vyjadriť súhlasné stanovisko s tvrdením žalovaného, že by bola poskytnutá výška úveru len 480 eur, nakoľko žalobca postupoval v medziach platnej legislatívy v čase rozhodného okamžiku, a teda poskytol úver bezhotovostne na bankový účet, ktorý uviedol žalovaný v žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorý tvorí prílohu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K tvrdeniu žalovaného ohľadom nátlaku zo strany žalobcu, aby žalovaný vstúpil do záväzkového vzťahu s treťou stranou, žalobca vyjadril nesúhlasné stanovisko s odôvodnením, že žalobca nemá žiaden majetkový prospech zo zmluvy o poskytovaní finančných služieb, ktorú mal žalovaný uzavrieť so spoločnosťou FINWAY SK s.r.o. a k predloženej knihe splátok poukázal na to, že aj z jej samotného označenia vyplýva, že táto bola vystavená spoločnosťou FINWAY.

6. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 30.5.2017 reagoval na vyjadrenie žalobcu nesúhlasným spôsobom, pričom opätovne zopakoval tie údaje, ktoré uviedol v podanom odpore. Navyše poukázal na to, že obe uzatvorené zmluvy boli vyplnené a podpísané v jeden deň súčasne ich obchodnou zástupkyňou a obidve boli súčasťou zmluvy o úvere a na oboch zmluvách je uvedené aj rovnaké číslo účtu, na ktoré mali byť prevedené finančné prostriedky, s opätovným poukazom na to, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol nijako ovplyvniť. Bez nároku na rozhodnutie a výber spotrebiteľa bol nútený podpísať aj Zmluvu o poskytovaní finančných prostriedkov, kde bol zaviazaný vyplácať mesačne splátky obchodnej zástupkyni spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s., ktorá si mala chodiť domov na jeho adresu vyzdvihovať mesačné splátky. V ďalšom poukázal na to, že žalobca klame tiež v tom, pokiaľ tvrdí, že knihu splátok nevystavil. Uviedol, že knihu splátok mu vystavila obchodná zástupkyňa spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s., kde sa mali evidovať prijaté a zaplatené splátky pôžičky, na ktorej je tiež uvedené meno veriteľa, a to TELERVIS PLUS a.s. Mal za to, že kniha splátok tvorí súčasť ako spol. FINWAY SK s.r.o. ako aj veriteľa spoločnosti TELERVIS PLUS a.s. a je vypísaná a podpísaná ich obchodnou spoločnosťou. Naďalej žiadal overiť číslo účtu na zmluve o pôžičke, na ktorý mali byť prevedené finančné prostriedky.

7. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21.11.2017 uviedol, že 30.3.2015 uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou TELERVIS PLUS a.s., ktorá mu schválila pôžičku vo výške 600 eur, pričom finančné prostriedky mu boli vyplatené v jeho vlastnom byte obchodnou zástupkyňou tejto spoločnosti. Finančné prostriedky mu boli vyplatené na ruku v hotovosti a nie bezhotovostným prevodom na účet ako je uvedené v podanej žalobe. Schválená suma bola 600 eur,

avšak pretože bolo potrebné ihneď uhradiť splátku, táto suma sa ponížila o prvú splátku v sume 120 eur. Na základe toho na ruku mu bola vyplatená čiastka 480 eur. Mal teda za to, že TELERVIS PLUS a.s. porušila zákon, nakoľko mu finančné prostriedky vyplatila na ruku v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere. Zopakoval, že v zmluve o úvere v časti, kde žiada o prevod finančných prostriedkov, je fiktívne číslo účtu, keďže tento účet nie je jeho a nie je vedený ani na jeho meno, súčasne nevie, komu toto číslo účtu patrí. Uviedol, že nevyhnutnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj zmluva o poskytovaní finančných prostriedkov spoločnosťou FINWAY SK s.r.o., bez uzatvorenia ktorej zmluvy mu nebolo možné poskytnúť pôžičku. Predmetná zmluva je formulovanou zmluvou, teda žalobca takto vopred pripravenú zmluvu uzatváral vo viacerých prípadoch a obsah zmluvy nemohol nijako ovplyvniť. Bez nároku a rozhodnutia výberu ako spotrebiteľ bol nútený podpísať aj zmluvu o poskytovaní finančných prostriedkov, kde bol zaviazaný vyplácať mesačné splátky obchodnej zástupkyni spoločnosti TELERVIS PLUS a.s., ktorá si mala chodiť domov na jeho adresu vyzdvihovať mesačné splátky. Dňa 22.2.2016 žiadal spoločnosť TELERVIS PLUS a.s., že chce doplatiť istinu v sume 410 eur v splátkovom kalendári a tiež žiadal o zaslanie čísla účtu, kde má poukazovať finančné prostriedky, na ktorý návrh spoločnosť nereagovala. Na základe dôsledného prečítania zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k), a preto ju považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Doplnil tiež, že obe zmluvy podpisoval s pani J. ako obchodnou zástupkyňou spoločnosti, ktorá mu podrobne vysvetlila, aké sú možnosti ohľadne úveru, a ktorá mu tiež povedala, aké budú úroky. Síce mal možnosť prečítať si zmluvu, avšak si ju neprečítal, pretože všetko prebehlo veľmi rýchlo a ona mu v podstate dala iba túto zmluvu na podpis, hoci k podpisu zmlúv ho nenútila. Vo vzťahu k zmluve o poskytovaní finančných prostriedkov uviedol, že pani J. mu bolo povedané, že k zmluve o spotrebiteľskom úvere nadväzuje táto ďalšia zmluva. Žalovaný potvrdil, že pokiaľ podpísal 2 zmluvy, mal vedomosť o tom, že sa zaväzuje k rôznym záväzkom vo vzťahu k 2 rôznym spoločnostiam. Súčasne navrhol vypočuť vo veci ako svedkyňu pani J., ktorá mala potvrdiť jeho tvrdenie o tom, že peniaze mu neboli poukázané na účet. Ku knihe splátok uviedol, že nevie sa vyjadriť k tomu, či pokiaľ realizoval určité úhrady, či tak splácal záväzok zo zmluvy, ktorú uzatvoril so spoločnosťou FINWAY, alebo či takýmto spôsobom splácal úver od spoločnosti TELERVIS PLUS a.s.

8. Z listinného dokladu Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K520150758 (č. l. 4) vyplýva, že predmetnú zmluvu v písomnej podobe uzatvorili strany sporu dňa 30.3.2015, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu ako veriteľa poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi bezúčelový, bezhotovostný spotrebiteľský úver vo výške 600 eur, a to za podmienok vyplývajúcich zo zmluvy. Súčasťou zmluvy je tiež Žiadosť o prevod finančných prostriedkov podpísaná žalovaným, podľa ktorej žalovaný žiadal o bezhotovostný prevod finančných prostriedkov vo výške 600 eur na účet č. (IBAN): J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

9. Z listinného dokladu Poštovej banky, a.s. z 26.9.2017 (č. l. 53) vyplýva, že podnikateľský účet č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol v Poštovej banke, a.s. vedený na spoločnosť: FINWAY SK, s.r.o., so sídlom Zámocká 30 v Bratislave, ktorý bol súčasne dňa 9.6.2017 zrušený.

10. Z listinného dokladu Zmluva o poskytnutí finančných služieb č. 1550758 (č. l. 46) vyplýva, že predmetnú zmluvu v písomnej podobe dňa 30.3.2015 uzatvorili FINWAY SK, s.r.o. ako poskytovateľ a žalovaný ako prijímateľ, ktorej predmetom bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri poskytovaní finančných služieb prijímateľovi, pričom pod pojmom finančné služby sa rozumie: a) výber a doručenie finančných prostriedkov prijímateľovi pri poskytnutí úveru veriteľom, a to na základe Príkazu na úhradu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, b) osobné inkaso platieb splátok úveru od prijímateľa a následné doručenie príslušnému veriteľovi na základe Príkazu na úhradu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, vedenie a evidencia splátok podľa splátkového kalendára. Z textu zmluvy ďalej vyplýva, že žalovaný žiadal o poskytnutie finančných služieb v súvislosti so Zmluvou o (spotrebiteľskom) úvere č. K520150758 uzatvorenou s veriteľom TELERVIS PLUS a.s. dňa 30.3.2015, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 600 eur.

11. Z výpovede svedkyne E. J. realizovanej na pojednávaní konanom dňa 16.3.2018 (manželka žalovaného) vyplýva, že svedkyňa uviedla, že v novinách našli inzerát ohľadom poskytovania pôžičiek, pričom išlo o Kešovku, resp. spoločnosť TELERVIS PLUS, na základe čoho tam zavolali, dohodli si stretnutie, na ich byt prišla pani, ktorá im poskytla pôžičku schválenú vo výške 600 eur, o ktorú žiadali a súčasne ktorá im peňažné prostriedky vyplatila na byte, pričom im povedala, že je nutné uhradiť hneď prvú splátku v sume 120 eur, takže pôžička poskytnutá vo výške 600 eur sa ponížila o túto prvú splátku, na základe čoho im vyplatila na ruku sumu 480 eur. Súčasne im pani predložila zmluvy, ktoré manžel

podpísal. Neskôr si zmluvy prezreli a išlo o zmluvy so spoločnosťou TELERVIS PLUS a FINWAY s tým, že bez týchto zmlúv pôžičku nebolo možné získať, preto manžel musel podpísať obidve zmluvy. Pani im povedala, že každý mesiac si bude chodiť vyzdvihovať mesačné splátky, súčasne pani vypísala na zmluve všetko, aj číslo účtu a manželovi iba povedala, kde sa má podpísať. Následne si pozreli číslo účtu, že nie je ich. Po tom, čo pani raz prišla, zaplatili jej 50 eur, o čom je k dispozícii bloček, a keďže jej osobne sa to nepáčilo, pretože ich to obmedzovalo a nebola ochotná každý mesiac sa s pani dohadovať, kde sa stretnú, žiadala o uvedenie čísla účtu, kam majú peňažné prostriedky zasielať. Pani na to reagovala tak, že takýto postup nie je možný, pretože ona musí každý mesiac chodiť peňažné prostriedky vyzdvihovať, a preto prestali platiť a zrejme ich dali na súd. K jednotlivým úhradám uviedla, že okrem spomínanej čiastky 120 eur zaplatili spomínanej pani 50 eur a neskôr 20 eur, avšak bez vedomosti o tom, či to bolo na účet TELERVIS PLUS, a.s. alebo na účet spoločnosti FINWAY. Ku knihe splátok potvrdila, že táto knižočka sa vypisovala hneď pri prvej návšteve v súvislosti s uzatvorenými zmluvami, čiže konkrétne dňa 30.3. s tým, že nasledujúcu platbu vo výške 50 eur, keďže pri úhrade tejto platby manžel nemal knihu splátok pri sebe, táto platba sa nevyplnila do knihy splátok, ale pani im vydala potvrdenie o úhrade tejto sumy.

12. Svedkyňa C. J. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 11.5.2018 uviedla, že pozná prítomného žalovaného, ktorého si pamätá ako svojho klienta, s ktorým robila zmluvu o pôžičke. Ku svojej pozícii a úlohe v rámci činnosti obchodného zástupcu sa všeobecne vyjadrila tak, že túto prácu u žalobcu vykonáva niekoľko rokov, pričom štandardne sa urobí zmluva, všetko sa klientovi vysvetlí a pokiaľ by klient nesúhlasil, tak sa zmluva nepodpíše a peniaze sa klientovi neodovzdávajú. V opačnom prípade sa zmluva podpisuje a tiež sa klientovi vyplácajú peniaze. Klienti sa buď priamo kontaktujú telefonicky a žiadajú spoločnosť, že chcú pôžičku, alebo klientov vyhľadávajú. Ak spoločnosť o vyplatenie pôžičky požiadal priamo klient telefonicky, na základe toho manažér priradil túto požiadavku konkrétnemu obchodnému zástupcovi, ktorý následne klienta kontaktuje a dohodol si s ním tiež stretnutie. Na základe toho obchodný zástupca navštívi potencionálneho klienta na byte, kde prebieha samotný proces uzatvárania zmluvy. Ako to bolo presne v konkrétnom prejednávanom prípade, na to si nepamätala. Po tom, čo svedkyňa bola oboznámená s konkrétnymi zmluvami, ktoré mala v mene žalobcu, prípadne v mene inej spoločnosti v súvislosti s predmetným úverovým prípadom uzatvoriť so žalovaným, svedkyňa uviedla, že v rámci tej zmluvy, ktorá sa uzatvárala so spoločnosťou TELERVIS PLUS, na záver bolo dojednanie žiadosti, alebo podpísanie sa klienta pod žiadosť o prevod finančných prostriedkov na účet, ktorý patril tej spoločnosti, s ktorou bola uzatvorená v ten istý deň ďalšia zmluva o poskytovaní finančných služieb, pričom tvrdila, že klient sám súhlasil s takýmto spôsobom poukázania peňažných prostriedkov a v súvislosti s tým, že peňažné prostriedky, ktoré si požičal, boli poskytnuté na účet spoločnosti FINWAY, tak v súvislosti s tým bola uzatvorená zmluva práve so spoločnosťou FINWAY, v rámci ktorého zmluvného vzťahu bolo dohodnuté, že tieto peňažné prostriedky mu budú vyplatené v hotovosti. Uviedla, že zrejme klient chcel, aby sa to realizovalo takýmto spôsobom, pričom celá podstata bola v tom, že klient si želal, aby mu peňažné prostriedky boli vyplatené priamo do ruky, ale keďže v zmysle zákona vtedy plateného spotrebiteľské úvery sa nemohli vyplácať priamou platbou do rúk, tak aby sa táto požiadavka naplnila, realizovalo sa to cez tieto dve zmluvy. To znamená, že v rámci prvej zmluvy sa uviedlo číslo účtu spoločnosti FINWAY a následne táto spoločnosť sa zaviazala, že tieto peniaze vyplatí klientovi na ruku. Na základe toho, že takýmto spôsobom boli uzatvorené oba zmluvné vzťahy, vznikla klientovi určitá povinnosť jednak vo vzťahu k FINWAY SK s.r.o. a jednak vo vzťahu k TELERVIS PLUS a.s., pričom existovala karta splátok, ktorú mal každý klient a jej úlohou bolo zabezpečiť to, že mala chodiť po jednotlivé splátky. K listinnému dokladu založenému na č. l. 18 uviedla, že ide presne o kartu splátok, pričom z jednej strany tejto karty vyplýva, že ide o splácanie splátok pre spoločnosť FINWAY SK s.r.o., kde sa konkrétne mali splatiť 3 krát splátky po 98 eur s tým, že 30.3.2015 klient splatil 110 eur tejto spoločnosti, čo potvrdila svojim podpisom a ďalej z tohto listinného dokladu vyplýva, že bola založená tiež karta splátok vo vzťahu k TELERVIS PLUS a.s., v ktorom prípade z karty vyplýva, že žalovaný ako klient mal prvé 3 splátky splatiť po 3 eurá a nasledujúcu 4. až 13. splácať po 76,50 eur, pričom k 30.3.2015 zaplatil 10 eur, čo opäť potvrdila svojim podpisom na karte.

13. Z písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 27.8.2018 vyplýva, že žalovaný považuje zmluvu o úvere za spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej absentujú obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne písm. c), f), j), k) a y), na základe čoho je zmluvu o úvere bezúročná a bez poplatkov a žalobca má preto nárok iba na vrátenie istiny úveru. Tiež poukázal na to, že finančné prostriedky boli žalovanému vyplatené v hotovosti a nie bankovým prevodom, tak ako to tvrdí žalobca a ako požaduje Zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom tak ako už žalovaný poukázal

vo svojich predchádzajúcich podaniach, účet č. J. nie je účtom žalovaného a patrí spoločnosti FINWAY SK s.r.o., ktorý záver vyplýva tiež zo samotného článku I. zmluvy o poskytnutí finančných služieb. Mal za to, že celá konštrukcia vymyslená žalobcom spočívajúca v tom, že žalobca vyplatí finančné prostriedky spoločnosti FINWAY SK s.r.o., ktorá následne na základe zmluvy o poskytovaní finančných služieb tieto v hotovosti vyplatí spotrebiteľovi (žalovanému), bola vymyslená len a jedine za účelom obídenia zákazu hotovostného poskytnutia finančných prostriedkov spotrebiteľom. Poukázal na to, že obe zmluvy boli uzatvorené tak, že zástupkyňa žalobcu prišla do bytu žalovaného, predložila mu na podpis obe zmluvy a odovzdala mu finančné prostriedky vo výške 480 eur v hotovosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/28/2017 zo 14.12.2017 a tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.1.2018 vo veci sp. zn. 17Co/163/2017. Mal za to, že zo strany žalobcu sa jedná o úmyselné obchádzanie zákona, a preto zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Mal za to, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere porušil povinnosť uviesť zákonom stanovené náležitosti v zmluve o úvere, najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN, ustanovenia týkajúce sa poplatkov, tak ako to vyžadoval § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, zákaz využívania nekalých obchodných praktík normovaný v § 7 a nasl. Zákona o ochrane spotrebiteľa a zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi normovaný v § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa a § 30 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného si žalovaný v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa uplatnil voči žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur, ktorý si v prípade úspechu žalovaný započítava na nárok žalobcu na vrátenie istiny úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere.

14. Zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.9.2018 protiargumentoval k obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení o absencii náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ďalej vyjadril nesúhlas s tým, že by žalovanému mal vzniknúť nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

15. Na pojednávaní konanom dňa 7.9.2018 zástupca žalovaného korigoval svoju právnu argumentáciu o tvrdenie, že tak zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov sú zmluvami absolútne neplatnými a to z dôvodu, že ide zo strany žalobcu o obchádzanie zákona, na základe čoho v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka tieto právne úkony trpia absolútnou neplatnosťou. Obchádzanie zákona, teda absolútna neplatnosť je daná tým, že žalobca svojim postupom, konštrukciou, ktorú využíval vo viacerých opakovaných prípadoch, sa snažil obísť prísne ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch platné a účinné v čase uzavretia zmluvy a to za tým účelom, aby mohol poskytnúť úver hotovostným spôsobom. Navyše takýto postup žalobcu považoval za nekalú obchodnú praktiku, ktorá v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa spôsobuje absolútnu neplatnosť daného právneho úkonu. Mal teda za to, že nárok žalobcu na vrátenie, či už istiny, úrokov alebo akýchkoľvek poplatkov nie je daný, pretože žalobca žiaden úver žalovanému neposkytol s poukazom na to, že finančné prostriedky, ktoré mali byť poskytnuté na základe predmetnej zmluvnej dokumentácie, boli žalovanému poskytnuté spoločnosťou FINWAY SK s.r.o., ktorá nie je stranou sporu v predmetnom konaní. Na základe toho žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V prípade, že by súd nevzhliadol absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov, zotrvával na svojej doterajšej argumentácii o tom, že zmluva trpí vadami spôsobujúcimi jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

16. Na pojednávaní konanom dňa 7.9.2018 súd konštatoval sporné a nesporné skutkové okolnosti a tiež vyjadril predbežné právne posúdenie nároku.

17. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.3.2015 (ďalej len cit. zákona), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

18. Podľa ust. § 1 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

19. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

22. Predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému titulom nesplateného úveru, ktorý podľa žalobcu mal byť žalovanému poskytnutý na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K520150758 zo dňa 30.3.2015 vo výške 600 eur za podmienok zo zmluvy vyplývajúcich.

23. Medzi stranami sporu nebola sporná skutková okolnosť, podľa ktorej žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 30.3.2015 v písomnej podobe Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K520150758, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver v dojednanej výške 600 eur a to bezhotovostne na číslo účtu, ktoré je uvedené v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá je súčasťou predmetnej zmluvy a pod ktorú sa žalovaný podpísal. Sporným tiež neboli podmienky, za ktorých sa žalovaný zaviazal úver vo výške 600 eur splácať žalobcovi, pričom tieto vyplývajú z obsahu predmetnej zmluvy. Medzi stranami sporu tak bol založený spotrebiteľský záväzkový vzťah, ktorý sa riadi predovšetkým osobitným zákonom o spotrebiteľskom úvere, ďalej Občianskym zákonníkom a prípadne Obchodným zákonníkom.

24. Medzi stranami sporu bolo sporným skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že poskytol žalovanému dojednaný úver na účet patriaci žalovanému, pretože zatiaľ čo žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol dojednanú sumu 600 eur bezhotovostne na bankový účet, ktorý uviedol žalovaný v žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá tvorí prílohu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K520150758, žalovaný tvrdil, že v predmetnej žiadosti uvedený bankový účet nie je jeho účtom a reálne patrí spoločnosti FINWAY SK, s.r.o., s ktorou v ten istý deň (30.3.2015) musel uzatvoriť Zmluvu o poskytnutí finančných služieb.

25. Súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom z výpovede tak žalovaného, ako aj svedkyne Denisy Skybovej, zistil nasledovné. Žalovaný mal záujem o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, na základe čoho telefonicky oslovil žalobcu, s ktorým dohodol stretnutie v byte žalovaného dňa 30.3.2015, kedy žalovaného navštívila p. Denisa Skybová ako obchodná zástupkyňa žalobcu a tiež ako obchodná zástupkyňa spoločnosti FINWAY SK, s.r.o, ktorá žalovanému vysvetlila podmienky poskytnutia úveru zo strany žalobcu. Pretože zrejme žalovaný mal záujem o vyplatenie úveru v dojednanej výške 600 eur na ruku, teda v hotovosti, pričom súčasne vtedy platná právna úprava takýto spôsob poskytnutia spotrebiteľských úverov nedovoľovala, žalovaný súhlasil s tým, že finančné prostriedky mu budú vyplatené v hotovosti (po zrážke splátky) na ruku spoločnosťou FINWAY SK, s.r.o, s ktorou z tohto dôvodu súčasne uzatvoril zmluvu o poskytovaní finančných služieb a ktorej z tohto dôvodu mal byť dojednaný úver vo výške 600 eur poukázaný na bankový účet. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť najmä na výpoveď svedkyne Denisy Skybovej, ktorá ako obchodná zástupkyňa tak žalobcu, ako aj spoločnosti FINWAY SK, s.r.o., uzatvorila dňa 30.3.2015 so žalovaným jednak Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a jednak Zmluvu o poskytnutí finančných služieb, uskutočnenej na pojednávaní konanom dňa 11.5.2018, z ktorej súd vyberá: „...klient sám súhlasil s takýmto spôsobom poukázania peňažných prostriedkov a v súvislosti s tým, že peňažné prostriedky, ktoré si požičal, boli poskytnuté na účet spoločnosti FINWAY, tak v súvislosti s tým bola uzatvorená zmluva práve so spoločnosťou FINWAY, v rámci ktorého zmluvného vzťahu bolo dohodnuté, že tieto peňažné prostriedky mu budú vyplatené v hotovosti. ...celá podstata bola v tom, že klient si želal, aby mu peňažné prostriedky boli vyplatené priamo do ruky, ale keďže v zmysle zákona vtedy plateného spotrebiteľské úvery sa nemohli vyplácať priamou platbou do rúk, tak aby sa táto požiadavka naplnila, realizovalo sa to cez tieto dve zmluvy. To znamená, že v rámci prvej zmluvy sa uviedlo číslo účtu spoločnosti FINWAY a následne táto spoločnosť sa zaviazala, že tieto peniaze vyplatí klientovi na ruku.“ Uvedené pritom plne korešponduje s obsahom oboch zmlúv a tiež s oznámením Poštovej banky a.s. zo dňa 26.9.2017 a teda, že číslo účtu uvedené

v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá tvorila súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K520150758, nepatrilo žalovanému, súčasne nejde o bankový účet, ohľadne ktorého by žalovanému patrilo právo disponovania, ale reálne patrilo obchodnej spoločnosti FINWAY SK, s.r.o., s ktorou žalovaný v ten istý deň uzatvoril tiež Zmluvu o poskytnutí finančných služieb. Z obsahu Zmluvy o poskytnutí finančných služieb pritom vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je poskytovanie finančných služieb zo strany obchodnej spoločnosti FINWAY SK, s.r.o., a to práve v súvislosti so Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K520150758, pričom poskytovaním finančných služieb sa rozumie výber a doručenie finančných prostriedkov prijímateľovi pri poskytnutí úveru veriteľom, a osobné inkaso platieb splátok úveru od prijímateľa a následné doručenie príslušnému veriteľovi.

26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca reálne neposkytol žalovanému žiadne finančné prostriedky, a to ani bezhotovostne a ani v hotovosti, pretože dojednaný úver žalobca mal poukázať na bankový účet patriaci obchodnej spoločnosti FINWAY SK, s.r.o, ktorá spoločnosť v deň podpisu oboch zmlúv reálne vyplatila peňažné prostriedky žalovanému v hotovosti - na ruku v poníženej výške (po zrážke splátky), pričom žalobca dodržanie dikcie zákona platnej ku dňu uzatvorenia zmluvy so žalovaným (t.j. bezhotovostné poskytnutie finančných prostriedkov) „splnil naoko“ tým, že dal žalovanému podpísať Žiadosť o prevod finančných prostriedkov, teda odvolávajúc sa na to, že predsa žalovanému boli finančné prostriedky poukázané na ním uvedený bankový účet, hoci v skutočnosti jemu nepatriaci.

27. Zhodnotením vykonaného dokazovania jednotlivo, ale tiež vo vzájomných súvislostiach možno jednoznačne konštatovať, že žalobca dojednal so žalovaným právny úkon, ktorý svojim jednak obsahom, ale tiež samotným účelom odporuje zákonu. Medzi stranami sporu bola dňa 30.3.2015 uzatvorená v písomne podobe zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa vtedy platného ust. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľský úver nebolo možné poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, čo žalobca v danom prípade nielenže vedome porušil, ale v skutočnosti nevyplatil žalovanému dojednaný úver ani bezhotovostne a na tejto skutočnosti nemení nič ani nesporná skutková okolnosť, že žalovaný sa podpísal pod Žiadosť o prevod finančných prostriedkov, obsahom ktorej je uvedenie konkrétneho bankového účtu, pretože relevantným je to, že do Žiadosti uvedený bankový účet patril obchodnej spoločnosti FINWAY SK, s.r.o, ktorá reálne peňažné prostriedky žalovanému poskytla, a to hotovostne, a s ktorou spoločnosťou žalovaný z tohto dôvodu uzatvoril nadväzujúcu Zmluvu o poskytnutí finančných služieb. Ide teda o právny úkon, ktorý je od začiatku neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. Pretože súčasne, tak ako už bolo uvedené, v konaní bolo preukázané, že žalobca z tohto neplatného právneho úkonu neposkytol žalovanému žiadne finančné prostriedky (tieto boli poskytnuté žalovanému výlučne obchodnou spoločnosťou FINWAY SK, s.r.o, ako spoločnosťou odlišnou od žalobcu), na strane žalovaného nevzniklo ani bezdôvodné obohatenie, ktoré by pre takýto prípad mal žalobcovi vydať. Na základe uvedeného je žaloba nedôvodná v celom rozsahu a súd ju musel v celom rozsahu zamietnuť.

28. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 s tým, že nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.