Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/21/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: 1/ K.. H. R., nar. 2X.XX.XXXX, F. XXX XX W. F. XXX, 2/ Y.. X. R., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX W. F. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom 850, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 36 416 525, proti žalovanému: K. &. C. V. E. C.M., V..L.., so sídlom kancelárie C. XX, XXX XX Ž., K.: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu: ELTOS, s.r.o., so sídlom ul. P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808, právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu, takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcom n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 05.10.2015 domáhajú voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu ELTOS, s.r.o., so sídlom Žilina, P. Mudroňa 5, IČO: 36 385 808 vylúčenia majetku zapísaného v súpise oddelenej podstaty úpadcu, a to: bytu č. XX, nachádzajúceho sa na M. poschodí bytového domu so súp. č. XX, vchod č. X, postavenom na pozemku parc. č. V.-Z. XXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom V. W. Y., pre k. ú. V. N., obec V. N., vo vlastníctve žalobcov - H. R., nar. XX.XX.XXXX a X. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX W. F. XXX, v podiele X/X a spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, na spoločných zariadeniach, na príslušenstve, na pozemku parc. č. V.-Z. Č.. XXX/XX a na priľahlom pozemku parc. č. V.-Z. XXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom V. W. Y., pre k. ú. V. N., obec V. N., a ktorého zápis žalovaný zverejnil v Obchodnom vestníku č. 205/2014 zo dňa 27.10.2014 pod položkou majetku por. č. X. Súčasne žiadali zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobcovia odôvodnili tým, že sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, v súvislosti s ktorými bolo dňa 24.08.2015 v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 17.08.2015 vo veci vedeného konkurzu č. k. 2R/1/2012 na spoločnosť dlžníka úpadcu ELTOS, s.r.o., ktorým súd vyzval žalobcov ako vlastníkov predmetných nehnuteľností, v lehote 40 dní od zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku podať žalobu voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu, t. j. žalovanému na vylúčenie súpisovej zložky majetku zo súpisu oddelenej podstaty a súčasne poučil žalobcov, že pokiaľ žaloba nebude podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. Uvedenej výzve súdu predchádzala výzva správcu - žalovaného zo dňa 22.08.2014, v rámci ktorej správca žalobcov vyzval na úhradu sumy rovnajúcej sa kúpnej cene uvedenej v kúpnej zmluve podľa § 79 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) z dôvodu, že predmetný byt bol podľa tvrdenia správcu zaťažený záložným právom v prospech úverujúcej banky - Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.

(zabezpečený veriteľ) a pre prípad, že by k zaplateniu požadovanej sumy nedošlo, resp. k dohode medzi ďalšími osobami, ktoré nadobudli tak ako žalobcovia kúpnymi zmluvami ďalšie byty od úpadcu a nedošlo by k vyrovnaniu zostatku pohľadávky zabezpečeného veriteľa, správca uviedol, že zapíše sporný byt ako majetok do oddelenej podstaty úpadcu. Žalobcovia na výzvu správcu reagovali podaním prostredníctvom právneho zástupcu dňa 23.09.2014, v ktorom poukázali na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy a obsah zákonných ustanovení § 118 ods. 1, 2, § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ustanovenie § 42, §70 ods. 1, § 7 zákona č. 162/1995 Z. z., katastrálneho zákona, vo vzťahu ku ktorým ďalej uviedol, že záložná zmluva, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností už v roku 2008 pod U. XXX/ XXXX, nezaložila záložné právo veriteľa zo zabezpečenej pohľadávky vo vzťahu k bytu vo vlastníctve žalobcov, pretože sa tohto netýkala. V čase konania a povolenia vkladu vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy katastrálny úrad musel z úradnej povinnosti skúmať existenciu záložného práva, pričom podľa tvrdenia žalobcu, k prerušeniu konania a výzve na podanie vysvetlenia vo vzťahu k tejto skutočnosti, a to rozporu zápisu ťarchy na liste vlastníctva s ustanovením čl. X Kúpnej zmluvy, nedošlo. Zápis záložného práva na liste vlastníctva v časti „C“ - LV, z ktorého správca odvodzuje práva uvedené vo výzve, záložnému právu na byt vo vlastníctve žalobcov, nezodpovedá a podľa tvrdenia žalobcov sa sporného bytu netýka. Žalobcovia majú za to, že zabezpečovací záväzok - záložné právo veriteľa na zabezpečenie jeho tvrdenej pohľadávky nevzniklo ku konkrétnemu bytu (§ 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a preto žalovaným výzvou uplatnené právo voči žalobcom žalobcovia považujú za nedôvodné. Žalobcovia ďalej poukázali na obsah zmluvného ustanovenia čl. X Kúpnej zmluvy, v rámci ktorého ustanovenia boli žalobcovia ako kupujúci ubezpečení, že vlastnícke právo k predmetu prevodu nie je obmedzené žiadnym zmluvným vzťahom, dohodou alebo právami tretích osôb, vrátane nájomných alebo užívacích práv, či už písomnými alebo ústnymi, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť vlastnícke právo kupujúceho k predmetu prevodu, držbu a užívanie predmetu prevodu kupujúcim, či prevod vlastníckeho práva k nemu, neexistujú žiadne ďalšie záväzky voči tretím osobám, ktoré by vznikli kupujúcemu v súvislosti s vlastníctvom predmetu prevodu, a na ktorých splnenie by bol v súvislosti s nadobudnutím predmetu prevodu do svojho vlastníctva povinný kupujúci. Napriek stanovisku žalobcov k výzve správcu žalovaný následne uplatnil postup v súlade so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii a v súvislosti so zápisom spornej poznámky požiadal súd o súčinnosť, v rámci ktorej bola zverejnená výzva na podanie žaloby. Žalobcovia naďalej zotrvávajú na svojich skutkových a právnych argumentoch prezentovaných v komunikácii so žalovaným v danej veci a tvrdia, že úpadca spolu s úverujúcou bankou neuzavreli záložnú zmluvu na reálny predmet vlastníckych vzťahov, a to byt žalobcov, čo aj rozostavaný, preto nemohlo vzniknúť zabezpečenie záväzkových vzťahov a z nich vyplývajúcich pohľadávok úverujúcej banky zriadením záložného práva k predmetnému spornému bytu, ktorý sa stal spôsobilým predmetom vlastníckych vzťahov v právnom slova zmysle vtedy, keď boli vo vzťahu k celému obytnému domu jeho podlaha a obvodové múry. V tomto čase sa stal spôsobilou nehnuteľnou vecou i pre zápis do katastra nehnuteľností. Vlastnícke vzťahy k bytom rieši samostatná právna úprava Občianskeho zákonníka a následne v nadväznosti na túto právnu úpravu potom reaguje aj aj jeho vykonávacie predpisy, ktoré samostatne upravujú právne vzťahy k stavbám ako takým a vlastníctvo bytov a nebytových priestorov. Žalobcovia tvrdia, že pohľadávka, ktorá sa viaže k predmetu sporu, nie je zabezpečená záložným právom, teda neexistuje právo uplatňovať takéto nároky voči žalobcom v konkurze. Zápis sporného bytu s príslušenstvom v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov do oddelenej podstaty úpadcu žalovaným žalobcovia označili za nesprávny a nezákonný, a preto navrhli vylúčiť tento majetok z oddelenej podstaty úpadcu v znení žalobného návrhu a priznať žalobcom náhradu trov konania.

2. Na preukázanie skutkových tvrdení žalobcovia ako dôkazné prostriedky v žalobe označili výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. V. N., uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 2R/1/2012 zo dňa 17.08.2015, uverejnené v Obchodnom vestníku č. 162/2015 zo dňa 24.08.2015, výzvu správcu zo dňa 22.08.2014, podanie právneho zástupcu žalobcov zo dňa 23.09.2014, oznámenie správcu zo dňa 07.11.2014, stanovisko právneho zástupcu zo dňa 11.12.2014, výzvu na predloženie dokladov žalovaným, výzvu na predloženie dokladov prostredníctvom Okresného úradu v V. W. Y., odbor katastrálny a výsluchy svedkov - konateľov úpadcu T. H. a T. I., Y. V..

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.09.2017 namietol dôvodnosť žaloby a navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že ustanovenie čl. X Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami a úpadcom dňa 28.12.2009, v rámci ktorej úpadca vyhlásil, že na prevádzanom majetku neviaznu žiadne dlhy, ťarchy a vecné bremená ani

iné obmedzenia, nespochybňuje existenciu záložného práva v prospech zabezpečeného veriteľa, ktoré je titulom pre zápis sporného majetku do konkurznej podstaty úpadcu. Uviedol, že z čl. X bod 3 Kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2009 (č.l. 51) je zrejmá existencia záložného práva a to bez ohľadu na skutočnosť, že jeho špecifikácia v kúpnej zmluve absentuje, keďže jeho existencia je overiteľná zo zápisu v katastri nehnuteľností. Žalovaný zdôraznil, že kúpna zmluva napriek nespochybniteľnej deklarácii existencie záložného práva ani neobsahuje žiaden záväzok úpadcu vykonať úkony nevyhnutné k zabezpečeniu výmazu tohto záložného práva z katastra nehnuteľností. Uviedol, že titulom na zápis sporného majetku žalovaným do konkurznej podstaty úpadcu je výlučne existencia záložného práva zabezpečeného veriteľa k majetku, ktoré zabezpečuje uspokojenie záväzku úpadcu voči zabezpečenému veriteľovi. Keďže si úpadca svoj záväzok voči zabezpečenému veriteľovi do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nesplnil, zabezpečený veriteľ si riadne do konkurzného konania prihlásil svoju pohľadávku ako zabezpečenú, okrem iného aj záložným právom k majetku žalobcov zabezpečujúceho záväzok úpadcu voči zabezpečenému veriteľovi. Žalovaný voči žalobcom potom postupoval v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 a vyzval žalobcov na úhradu hodnoty majetku a po márnom uplynutí lehoty určenej žalovaným na plnenie, žalovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zapísal majetok žalobcov do oddelenej podstaty úpadcu. K spochybňovanej existencii záložného práva na reálny premet, t. j. byt vo vlastníctve žalobcov, žalovaný uviedol, že úpadcovi bol poskytnutý úver na základe Úverovej zmluvy zo dňa 06.05.2008 Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s., ktorá si ako zabezpečený veriteľ prihlásila dňa 26.07.2012 u žalovaného ako správcu úpadcu zabezpečenú pohľadávku v celkovej sume 274.291,02 eur. Dôvodom pre zápis majetku do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa bola existencia záložného práva viaznuca sa na sporný majetok, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva v znení dodatku č. 1 k Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.06.2008. Záložné právo k rozostavanej stavbe vzniklo vkladom povoleným Správou katastra V. W. Y. dňa 27.06.2008 pod U. XXX/XXXX. Vo väzbe na citované zákonné ustanovenie § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka a vykonaný vklad záložného práva k predmetnému majetku žalobcov má žalovaný za to, že zriadením záložného práva k rozostavanej stavbe vzniklo záložné právo k celej stavbe, t. j. bytovému domu. Žalovaný uviedol, že pri zriadení záložného práva k rozostavanému bytovému domu nie je potrebné zriaďovať samostatné záložné práva k jednotlivým bytom, čo v danom prípade nebolo ani technicky možné, keďže v čase zriaďovania záložného práva tieto ako samostatný predmet právnych vzťahov ešte neexistovali. Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 25C/216/2011-198 zo dňa 06.02.2013 a rozsudok Krajského súdu Bratislava č. k. 8Co/368/2013-253 zo dňa 27.05.2014 na podporu uvedenej právnej argumentácie, ktorých fotokópiu žalovaný pripojil k písomnému vyjadreniu k žalobe. Za nepochybné označil, že úpadca ako stavebník bol zapísaný ako vlastník rozostavanej stavby v procese realizácie stavby a jej vykonaním sa stal aj vlastníkom bytov, ktoré sú súčasťou stavby. Záložné právo k rozostavanej stavbe ako celku preto príslušná Správa katastra nehnuteľností vznikom jednotlivých bytov v zmysle ustanovenia § 3 ods. 16 Zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“) zapísala k jednotlivým bytom bytového domu, ktorých vlastníkom bol úpadca a tieto následne prevádzal ďalej zo svojho výlučného vlastníctva do vlastníctva tretích osôb. Žalovaný ďalej podporne poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov, ktorých predmetom boli vylučovacie konania, a to rozhodnutia Okresného súdu Žilina, sp. zn. 26Cbi/18/2015 a 18Cbi/2/2015 a súčasne rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14CoKR/5/2016 zo dňa 27.04.2017, ktorý ako vecne správny potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina, č. k. 18Cbi/2/2015-72.

4. Okrem fotokópií vo vyjadrení uvedených rozhodnutí súdov Slovenskej republiky žalovaný ako dôkazné prostriedky označil a k vyjadreniu pripojil Kúpnu zmluvu zo dňa 28.12.2009, Úverovú zmluvu zo dňa 06.05.2008 v znení jej dodatkov č. 1, 2 a 3, prihlášku zabezpečenej pohľadávky veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 06.05.2008, ďalej zverejnenie uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, uznesenia o ustanovení žalovaného do funkcie správcu, zverejnenie súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa a výzvu správcu podľa § 79 ods. 1 a 78 ods. 2 predložených žalobcom.

5. V replike na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe zo dňa 01.12.2017 sa žalobcovia vyjadrili k viazanosti súdov rozhodnutiami súdov v iných veciach a na podporu svojej argumentácie označil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Co/155/2014 a ďalej na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. III ÚS 382/2015, kde vo väzbe na tieto rozhodnutia a citované ustanovenie zákona č. 173/2004 Z. z., § 3 ods. 5 a 16 uviedli, že pokiaľ ide o výstavbu bytov v bytovom dome, zmluvná voľnosť umožňuje účastníkom zmluvy o výstavbe domu upraviť si vzájomné práva a povinnosti tak, že

buď je od začiatku výstavby vlastníkom stavby obstarávateľ, ktorý až po kolaudácii prevedie vlastníctvo k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom na objednávateľa, alebo sa títo dohodnú, že vlastníctvo postupne nadobudne klient/objednávateľ a v tomto prípade dá obstarávateľ zapísať rozostavanú stavbu do katastra nehnuteľností s tým, že na list vlastníctva sa zapíše objednávateľ ako vlastník. V prvom prípade je záložným veriteľom obstarávateľ a v druhom objednávateľ. Ručiť rozostavaným bytom alebo rozostavaným nebytovým priestorom je však možné až v momente, kedy ich za takéto stavby možno v právom slova zmysle považovať. Vo väzbe na citované časti odôvodnenia označených rozhodnutí súdov žalobcovia uviedli, že okresný súd by mal skúmať, či v čase vkladu spornej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností reálne existoval spôsobilý predmet zálohu, nakoľko v tom čase účinná zákonná úprava umožňovala príslušnej správe katastra po podaní návrhu vlastníkom rozostavanej stavby ako vlastníkom minimálne jedného bytu alebo nebytového priestoru povoliť vklad vlastníckeho práva k bytom na základe Zmluvy o výstavbe domu s tým, že sa zruší zápis rozostavanej stavby na liste vlastníctva a v katastri nehnuteľností sa zaeviduje vlastnícke právo k jednotlivým bytom, pričom okrem iných musela byť splnená najmä podmienka, že takéto byty reálne existujú aspoň v takom stupni rozostavanosti, ako to neskôr precizovala novela katastrálneho zákona. Uviedol, že na tento účel si spravidla peňažný ústav ešte predtým, ako uvoľnil peňažné prostriedky z poskytnutého úveru, nechal vypracovať znalecký posudok, resp. iným právne relevantným spôsobom overil jeho krytie. Žalobcovia majú za to, že rozhodnutia, na ktoré žalovaný v rámci procesnej obrany poukazuje, sa viedli pri zásadne rozdielnych skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii žalobcov ako je prezentovaná žalobcami podanou žalobou v tomto konaní. Žalobcovia majú za to, že ani Krajský súd v Žiline ako odvolací súd vo veci č. k. 14CoKR/5/2016 nevenoval náležitú pozornosť otázke možnosti zriadenia záložného práva k budúcim bytom, pretože táto otázka nebola obsahom podaného odvolania žalobcov a bola doplnená v rámci dôvodov podaného odvolania až po uplynutí zákonom stanovenej odvolacej lehoty, pričom výklad uskutočnený odvolacím súdom k ustanoveniu § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka žalobcovia označili za nesprávny. Žalobcovia majú za to, že pre vznik záložného práva k rozostavaným bytom, ktoré majú vzniknúť v budúcnosti, je potrebné, aby takýto záväzok bol zmluvou explicitne dohodnutý, avšak takáto dohoda z obsahu spornej záložnej zmluvy nevyplýva, nakoľko zmluvné strany uzavreli záložnú zmluvu len vo vzťahu k rozostavanému bytovému domu a teda nezaoberali sa v záložnej zmluve vôbec otázkou možného následného vzniku záväzku vo vzťahu k výstavbe bytov v nej. Vo väzbe na viaceré označené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky žalobcovia zdôraznili, že súd v rámci výkladu zmluvy nemôže nahrádzať chýbajúci obsah zmluvy, ktorý je pre jej strany záväzný, nakoľko extenzívny výklad záväzkového vzťahu súdom, ktorému dohodnutý obsah zmluvy nezodpovedá, je neprípustný. Nedostatok obsahu záväzkových vzťahov medzi pôvodným stavebníkom, t. j. úpadcom a úverujúcou bankou nemôže byť na ťarchu následných vznikajúcich vlastníckych práv vlastníkov bytov a to práve vo vzťahu k či už k rozostavaným bytom v tomto obytnom dome a následne po ich dostavbe a kolaudácii ako bytom tvoriacim predmet vlastníckych vzťahov, nakoľko vlastníctvo bytov je právom definované ako osobitný druh vlastníctva nehnuteľností. Právnu argumentáciu žalovaného o tom, že záložné právo sa týka aj bytu vo vlastníctve žalobcov, žalobcovia označili za nedôvodnú. Ako dôkaz žalobcovia predložili súdu kópiu spisu Okresného úradu V. W. Y., katastrálny odbor, o zápise rozostavaného bytového domu na LV do katastra nehnuteľností, z obsahu ktorého je zrejmé, čo bolo predmetom zápisu k danému času. Za prekvapivú žalobcovia označili skutočnosť, že aj keď návrh na zápis rozostavanej stavby sa odvoláva na pripojený znalecký posudok o stupni rozostavanosti bytového domu, tento v spise absentuje. Z uvedeného spisu je zrejmé, že existuje len stavebné povolenie a geometrický plán, ktorý zachytil v teréne už existujúce základy stavby a iba tie boli použité na zápis rozostavanej stavby. Podľa tvrdení žalobcov tento dôkaz preukazuje, že k času zápisu spornej rozostavanej stavby na list vlastníctva a k okamihu vkladu záložného práva podľa spornej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností neexistoval reálny stav stavby taký, že by bolo možné vo vzťahu k nemu konštatovať akýkoľvek stupeň rozostavanosti bytov v nej.

6. V duplike zo dňa 18.01.2018 sa žalovaný vyjadril k jednotlivým rozhodnutiam, ktoré na podporu vlastnej argumentácie žalobcovia v písomných podaniach uvádzajú. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.04.2008, sp. zn. 29Odo/661/2006, v ktorého právnej vete je uvedené, že „Záložné právo viaznuce na veci nezaniká reálnym rozdelením veci na viac samostatných vecí v právnom zmysle. Pri reálnom rozdelení veci zaťaženej záložným právom na viac samostatných vecí v právnom zmysle vzniká záložnému veriteľovi k novým veciam v právnom zmysle simultánne záložné právo. To platí aj pri reálnom rozdelení zálohu, ktorým je bytový dom alebo budova (nehnuteľnosť), na jednotky podľa zákona č. 72/1994 Zb. v znení neskorších predpisov.“ Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na právnou praxou akceptovanú transformáciu záložného práva, ktoré vo

vzťahu k stavbe okamihom jej dokončenia a následnej kolaudácie prechádza na jednotlivé byty a nebytové priestory tejto stavby. Obdobné stanovisko zaujal Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 2S/34/2013, z ktorého žalovaný citoval právnu vetu: „Záložné právo veriteľa OTP Banka Slovensko, a.s. aj k rozostavanej stavbe bytového domu na označených pozemkoch bolo riadne vložené do katastra nehnuteľností a vyznačené na LV, pričom po rozdelení rozostavanej stavby na jednotlivé byty a nebytové priestory sa týmto spôsobom transformovalo i záložné právo“, pričom súčasne žalovaný poukázal aj na rozhodovaciu činnosť súdov, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25C/216/2011-198 zo dňa 06.02.2013 a rozsudok Krajského súdu Bratislava č. k. 8Co/368/2013-253 zo dňa 27.05.2014. Uvedenú bežnú a správnu prax katastrov nehnuteľností žalovaný doložil jednotlivými rozhodnutiami súdov na podporu svojej právnej argumentácie. Túto doplnil aj o stanovisko odbornej obce k tejto otázke, podľa ktorého „Ak dôjde k rozdeleniu budovy na byty a nebytové priestory ako samostatné jednotky podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov, viazne naďalej záložné právo na všetkých bytoch i spoločných častiach domu“ (pod čiarou odkaz na publikáciu Fekete, I.: Občiansky zákonník, 2. Zväzok, vecná práva, zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie, Komentár, druhé aktualizované a rozšírené vydanie, Bratislava: Eurokódex 2015, strana 462). K ďalšej argumentácii žalobcov žalovaný uviedol, že v danom prípade bol developerom a obstarávateľom a následne taktiež prvonadobúdateľom vlastníckeho práva k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom práve úpadca, ktorý ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností bol zapísaný. Úpadca až následne zo svojho vlastníctva prevádzal jednotlivé byty a nebytové priestory do vlastníctva tretích osôb, t. j. aj do vlastníctva žalobcov. Nemožno tvrdiť, že žalobcovia boli účastníkmi zmluvy o výstavbe polyfunkčného bytového domu, v ktorom sa predmetná nehnuteľnosť nachádza. Podľa rozhodnutia Okresného súdu Žilina, ktorý rozhodol v skutkovo, právne a argumentačne totožnej veci rozsudkom zo dňa 10.01.2018, sp. zn. 38Cbi/9/2015, ktorým bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu a v odôvodnení ktorého sa súd vysporiadal s argumentáciou žalobcov, ktorá je totožná s argumentáciou žalobcov v predmetnom súdnom konaní, žalovaný má za to, že zo strany žalobcov dochádza k účelovému spochybňovaniu existencie rozostavanej stavby a vkladu záložného práva k rozostavanej stavbe. Zápis rozostavanej stavby a následne aj zápis záložného práva k rozostavanej stavbe príslušná správa katastra vykonala, čo preukazuje, že stav rozostavanosti polyfunkčného bytového domu bol v čase zápisu stavby ako aj zápisu záložného práva k tejto stavbe, katastru známy a riadne preukázaný. Existencia rozostavanej stavby rovnako vyplýva zo žalobcami predloženého geometrického plánu č. XXX/XX z časti Výkaz výmer, kde je táto rozostavaná stavba vyznačená. Stav rozostavanosti stavby vyplýva aj z obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva (bod 1.2 Zmluvy) a z výňatku z listu vlastníctva č. XXXX vedeného príslušnou správou katastra pre k. ú. V. N., na ktorom rozostavaná stavba bola nezameniteľne identifikovaná. Podľa aktuálneho výpisu z LV, na ktorom je evidovaná predmetná nehnuteľnosť, je zrejmé, že na tejto nehnuteľnosti je zapísané záložné právo v prospech zabezpečeného veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.. Nie je dôvodné zo strany žalobcov spochybňovať existenciu rozostavanej stavby ako ani zápis záložného práva k rozostavanej stavbe, nakoľko žalobcovia nepredložili žiadne relevantné dôkazy, ktoré by spochybňovali existenciu týchto skutočností. Okolnosť, že v pripojenom katastrálnom spise v súčasnosti absentuje znalecký posudok o stave rozostavanosti polyfunkčného bytového domu, nemôže byť relevantná, nakoľko táto okolnosť žiadnym spôsobom nepreukazuje, že v čase zápisu nehnuteľnosti ako rozostavanej stavby príslušnou správou katastra v roku 2008 tento znalecký posudok absentoval. Na preukázanie reálnosti stavby k okamihu jej zápisu do katastra nehnuteľností žalovaný predložil ako dôkaz fotodokumentáciu znalca zabezpečeného veriteľa zo dňa 13.06.2008 a zápis zo stavebného denníka stavby Polyfunkčné bytové domy V. N. za obdobie od 18.06.2008 do 30.06.2008 a záznam o vykonaní a výsledku kontroly zo dňa 26.08.2008, z ktorých vyplýva, že v čase na konci mesiaca august 2008 len začínali práce na strešnej konštrukcii polyfunkčného bytového domu a ďalej fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že ani po mesiaci október 2008 strecha bytového domu nebola dokončená, teda ani po tom, čo došlo k zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností nebolo možné hovoriť o rozostavaných bytoch a nebytových priestoroch podľa zákonnej definície § 3 ods. 16 katastrálneho zákona. Žalovaný má za to, že rozhodnutie o zápise rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností je rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré môže podliehať súdnemu prieskumu výlučne v rámci správneho súdnictva. Záloh vždy zodpovedá určitému majetkovému substrátu bez ohľadu na jeho právnu kvalifikáciu a jeho prípadné rozdelenie, keď existencia záložného práva je neoddeliteľne spätá s právnym osudom zálohu, v danom prípade predmet zálohu nikdy nezanikol. V súvislosti s dokončením stavby a jej kolaudáciou nenastala žiadna právna skutočnosť predpokladaná ustanovením § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, s ktorou právna norma spája zánik záložného práva. V posudzovanej veci teda nedošlo k zániku predmetu zálohu a teda ani k zániku záložného práva zabezpečeného veriteľa. V čase zápisu záložného práva toto mohlo byť zriadené výlučne ako

záložné právo k rozostavanej stavbe, nakoľko v čase zápisu záložného práva sa stavba nenachádzala v takom stave rozostavanosti, ktorý by umožňoval iný zápis predmetu záložného práva v zmysle legálnej definície rozostavaných bytov a nebytových priestorov podľa § 3 ods. 16 katastrálneho zákona. Žalovaný poukázal na znenie Zmluvy o zriadení záložného práva, z obsahu ktorej nepochybne vyplýva vôľa strán zmluvy, ktorá je premietnutá v textácii a dostatočne zrejmého označenia predmetu zálohu, ktorým bola rozostavaná stavba špecifikovaná výňatkom výpisu z LV. Záložné právo bolo správou katastra zapísané, z čoho je podľa tvrdení žalovaného zrejmé, že slobodná vôľa strán bola v Zmluve o zriadení záložného práva premietnutá dostatočne a určito. S poukazom na funkciu záložného práva žalovaný označil za absurdný výklad, podľa ktorého by v čase dokončenia stavby, kedy by mohlo dôjsť k zápisu rozostavaných bytov a nebytových priestorov do katastra nehnuteľností, malo záložné právo zaniknúť, keď záloh by síce ako majetkový substrát existoval, avšak by mal inú právnu klasifikáciu a samotný poskytnutý úver by tak ostal nezabezpečený. Takéto úvahy žalovaný označuje za rozporné so základnými atribútmi záložného práva a princípmi logiky. S poukazom na uvedenú právnu argumentáciu a rozhodovaciu činnosť jednotlivých súdov ako aj zápis záložného práva na predmetné nehnuteľnosti v prospech zabezpečeného veriteľa žalovaný označil postup príslušnej správy katastra, keď záložné právo k rozostavanej stavbe transformovala a zapísala aj na jednotlivé byty a nebytové priestory, ktoré jej dokončením vznikli, za správny a v súlade s bežnou praxou. Uviedol, že žalobcovia sa ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti nedomáhali určenia neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti. Za neprípustné žalovaný označil spochybňovanie obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorej žalobcovia neboli účastníkmi. Žalovaný zdôraznil zásadu materiálnej publicity katastra nehnuteľností a uviedol, že žalobcovia doteraz nepreukázali opak vyplývajúci z katastra nehnuteľností a teda skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť nepatrí do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Uviedol, že vtedajší vlastník rozostavanej stavby, ktorým bol úpadca, sa žiadnym spôsobom nedomáhal nesprávnosti rozhodnutia príslušného katastra o vykonanom zápise.

7. V písomnom stanovisku ako reakcii na vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.06.2018 žalobcovia okrem stanoviska k rozhodnutiam súdov, o ktoré žalovaný opiera dôvodnosť procesnej obrany, uviedli, že v danej veci nie je spor o možnosť zriadenia záložného práva k bytom, ktoré vzniknú v budúcnosti, ale existencia dohody, ktorou bolo zriadené záložné právo k majetku, ktorého vylúčenia sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú. Žalobcovia zdôraznili, že absentuje písomný prejav vôle zmluvných strán zriadiť záložné právo k jednotlivým bytom, ktoré vzniknú v budúcnosti ich výstavbou v rozostavanom dome, pričom tvrdená transformácia záložného práva pri transformácii bytového domu na jednotlivé byty nemá oporu v platnom práve. Žalobcovia majú za to, že žalovaný zákonný spôsob vzniku záložného práva k spôsobilému predmetu záložného práva v prejednávanej veci nepreukázal, a preto záložné právo k bytu vo vlastníctve žalobcov neexistuje. Žalobcovia ďalej uviedli, že vo vzťahu k nim ako osobám, ktoré nie sú znalé práva a v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva sa spoliehali na vyjadrené ubezpečenie predávajúceho o pomeroch vlastníckych vzťahov a tiarch k prevádzanému bytu, nemôžu byť nimi použité prostriedky v rámci procesného útoku v súvislosti so zlyhaním na strane úverujúcej banky spájané s tvrdením o účelovom konaní žalobcov. Profesné zlyhanie úverujúcej banky pri výkone svojej podnikateľskej činnosti je podľa názoru žalobcov potrebné prioritne vykladať na ťarchu banky a nie na ťarchu žalujúcej strany. Žalobcovia súčasne označili uzatvorenú Záložnú zmluvu za neplatnú s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1, § 37, 43 a 151b Občianskeho zákonníka. K tomu žalobcovia uviedli, že účastníci Záložnej zmluvy sa nesprávali v súlade s prevenčnou zásadou vyjadrenou v ustanovení § 43 Občianskeho zákonníka, právny úkon neučinili určito a zrozumiteľne v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 a § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto je potrebné, aby úkon Záložnej zmluvy súd posúdil z hľadiska jeho platnosti, teda cez prizmu požiadaviek zákonom kladených na platnosť právnych úkonov. Pre prípad, že by súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu Záložnej zmluvy, žalobcovia majú za to, že by bola daná aj dôvodnosť žalobcami uplatneného nároku, a preto je na mieste žalobe vyhovieť.

8. V písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2018 žalovaný v nadväznosti na stanoviská k jednotlivým rozhodnutiam súdov, o ktoré procesné strany opierajú svoju právnu argumentáciu na podporu vlastných tvrdení, uviedol, že Úverová zmluva, ktorá bola zo strany žalovaného predložená ako dôkaz, obsahuje jednoznačné a určité vymedzenie predmetu zálohu, ktorým bola rozostavaná stavba „Polyfunkčné domy V. N. - 32 bytových jednotiek“. Zmluvnými stranami bola na strane záložného veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. a na strane záložcu úpadca, ako výlučný vlastník pozemkov a následne aj stavby na nich stojacej. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva účel poskytnutia úveru a to financovanie výstavby „Polyfunkčných domov V. N. - 32 bytových jednotiek“. Na Úverovú zmluvu nadväzuje Zmluva

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej zmluvné strany sú totožné s Úverovou zmluvou. Záloh bol v čase uzavretia Zmluvy o zriadení záložnej zmluvy definovaný v stave, v akom sa v čase jej podpisu nachádzal (rozostavaná stavba). Medzi stranami zmluvy nikdy nevznikla pochybnosť o správnosti zápisu záložného práva k rozostavanej stavbe ani o prechode záložného práva k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom, ktoré vznikli jej dostavbou. Záložné právo bolo zriadené ako záložné právo in rem, ktoré zdieľa osud predmetu zálohu, t. j. dokončením rozostavanej stavby vznikli jednotlivé byty a nebytové priestory a prešlo aj záložné právo viaznuce na rozostavanej stavbe. Absurdnosť výkladu žalobcov žalovaný opiera o ustanovenie Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti bod 3.4, v rámci ktorého sa záložca zaviazal zdržať sa všetkého, čím by sa stav nehnuteľnosti danej do zálohu mohol zhoršiť na ujmu záložného veriteľa. Podľa argumentácie žalobcov úpadca by s ohľadom na dané ustanovenie nemohol pokračovať v stavebnej činnosti, na ktorú mu bol zo strany zabezpečeného veriteľa poskytnutý úver, nakoľko by sa stav nehnuteľnosti danej do zálohu „rozostavanej stavby“ voči záložnému veriteľovi zhoršil a to z dôvodu, že by došlo k pokračovaniu stavebných prác, na základe ktorých by došlo k dokončeniu stavby, a teda rozostavaná stavba by zanikla a vznikli rozostavané byty a nebytové priestory a ďalšou stavebnou činnosťou by vznikol bytový dom, teda by zaniklo záložné právo na predmete zálohu „rozostavanej stavbe“. K namietanému vzniku záložného práva žalovaný uviedol, že záložné právo k bytu vzniklo zápisom príslušnej správy katastra nehnuteľností, pričom tento zápis nerozporoval záložca ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, ani záložný veriteľ, čo potvrdzuje vôľu strán zriadiť záložné právo aj k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom, pričom ide o štandardný postup pri prechode záložného práva z rozostavanej stavby na jednotlivé dokončené byty a nebytové priestory. Podľa Úverovej zmluvy ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti predmetom zálohu boli „Polyfunkčné domy V. N. - 32 bytových jednotiek“, pričom v rozhodnom čase bol záloh označený stavom, v akom sa reálne nachádzal (rozostavaná stavba). Ubezpečenie žalobcov zo strany úpadcu o viaznucich ťarchách na predmetnej nehnuteľnosti žalovaný označil za nedôvodné a to s poukazom na obsah Zmluvy o prevode vlastníckeho práva a zmienku o záložnom práve v nej. Uviedol, že záložné právo bolo zapísané príslušnou správou katastra k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom, keď vznikli ako spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov a boli vo výlučnom vlastníctve úpadcu. Od tohto času bolo záložné právo k bytu preukázateľne zapísané na LV, pričom sa s týmto zápisom mohol ktokoľvek oboznámiť. Žalovaný má za to, že žalobcovia nemôžu legitímne namietať záväzkový vzťah medzi záložným veriteľom a úpadcom, nakoľko stranou tohto vzťahu neboli, pričom tento vzťah a následný zápis záložného práva k bytu odzrkadľuje vôľu strán tohto vzťahu. K namietanej neplatnosti právneho úkonu žalovaný uviedol, že Zmluva o z riadení záložného práva ako právny úkon spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Záloh bol v každom čase identifikovateľný, nakoľko príslušná správa katastra nehnuteľností v čase dostavania rozostavanej stavby pristúpila k zápisu záložného práva k jednotlivým bytom a nebytovým priestorov. Žalovaný tak má za to, že zmluvný vzťah je určitý a zrozumiteľný, pričom záloh počas trvania záložného práva je možné špecifikovať a jasne určiť.

9. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán, oboznámením listinných dôkazných prostriedkov predložených procesnými stranami označených v ich písomných podaniach adresovaných súdu a pripojených k podaniam strán. Z navrhnutých dôkazov súd nevykonal výsluch konateľov úpadcu, nakoľko ich výsluch sa netýka skutočností relevantných pre rozhodnutie danej veci. K skutočnostiam medzi stranami nesporným patrí uzavretie Kúpnej zmluvy medzi úpadcom ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi zo dňa 28.12.2009, ktorej vklad bol povolený správou katastra pod č. U. XX/XXXX zo dňa 12.02.2010, na základe ktorej žalobcovia nadobudli bezpodielové spoluvlastníctvo k predmetu kúpy - sporného majetku, ktorého vylúčenia z oddelenej podstaty úpadcu sa predmetnou žalobou domáhajú. Nespornou skutočnosťou je zapísanie majetku žalobcov žalovaným do oddelenej podstaty úpadcu ELTOS, s.r.o. v súvislosti s vedeným konkurzným konaním po tom, ako po uplynutí stanovenej lehoty od doručenia výzvy žalobcovia nesplnili za úpadcu pohľadávku zabezpečenú svojim majetkom. Základnou medzi účastníkmi spornou skutočnosťou je existencia záložného práva zabezpečeného veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. a to v súvislosti s prihlásením zabezpečenej pohľadávky veriteľa, ktoré sa viaže k majetku žalobcov, ktorého vylúčenia z oddelenej podstaty úpadcu sa žalobcovia v konaní domáhajú.

10. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 správca zapisuje do oddelenej podstaty úpadcu aj majetok, ktorého zahrnutie je sporné z dôvodu, že sa nachádza u tretej osoby, alebo že tretia osoba k nemu uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Pri spornom zápise sa zapisuje tento sporný majetok s poznámkou spornosti. Do tohto súpisu sa teda zapisuje aj majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu a je potom na zvážení tretej osoby, či sa rozhodne pohľadávku úpadcu

splniť alebo uplatní vylučovacie právo ako právny prostriedok ochrany proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty tzv. excindačnou žalobou. V predmetnej právnej veci teda súd ako nosnú právnu otázku posudzoval existenciu platne zriadeného záložného práva k veci, ktorej vlastníkom sú žalobcovia, a ktorú žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu zahrnul do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.

11. Primárne súd skúmal včasnosť podanej žaloby, pričom z predložených listinných dôkazov nesporne vyplýva, že na podanie vylučovacej žaloby boli žalobcovia vyzvaní uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 2R/1/2012 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 24.08.2015 a to v lehote 40 dní od zverejnenia tohto uznesenia. Žalobcovia podali žalobu na Okresnom súde Žilina dňa 05.10.2015, a teda s prihliadnutím na účinky zverejnenia uznesenia, ktoré nastali dňa 25.08.2015 podľa ustanovenia § 199 ods. 9 faxovým podaním žaloby dňa 05.10.2015 a jej následným doplnením originálom podania z toho istého dňa, súd konštatuje zachovanie zákonom stanovenej lehoty včasnosti vylučovacej žaloby, keď žalobcovia uplatnili právo na vylúčenie majetku z oddelenej podstaty v posledný deň plynutia zákonnej lehoty.

12. Zo súpisu majetku oddelenej podstaty veriteľa SZRB, a.s. zverejneného v Obchodnom vestníku č. 205/2014 dňa 27.10.2014 (č. l. 63) nesporne vyplýva, že majetok, ktorého vylúčenia zo súpisu sa žalobcovia domáhajú, bol do súpisu majetku v konkurze vedenom voči úpadcovi ELTOS, s.r.o. zapísaný s poznámkou o spornom zápise, ktorej obsahom je konštatovanie „vlastník bytu v zmysle jeho písomného vyjadrenia k výzve správcu neuznáva vznik alebo existenciu zabezpečovacieho práva, ktoré je titulom pre zápis majetku do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa podľa ustanovenia § 79 ZKR“. Súd rovnako konštatuje, že žalobcovia uplatnili svoj nárok ako aktívne vecne legitimovaní v zmysle ustanovenia § 78 ods. 4 a to voči žalovanému ako pasívne vecne legitimovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu ELTOS, s.r.o. v súlade s ustanovením § 78 ods. 4 ZKR. Na daný skutkový stav súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

13. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 01.01.2012 (ďalej len „ZKR“), pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu.

14. Podľa § 78 ods. 1 prvej a druhej vety ZKR, do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu.

15. Podľa § 78 ods. 2 ZKR, správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi.

16. Podľa § 78 ods. 4 prvej a druhej vety ZKR, súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné.

17. Podľa § 118 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.

18. Podľa § 151b ods. 1, 2, 3, 4 Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. 19. Podľa § 151d ods. 1, 2, 3, 4 , 5, 6 Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. 3a) Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky. Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov. Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám.

20. Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. § 151md [Komentár Iura]

21. Podľa § 151md ods. 1 Záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

22. Podľa § 151h ods. 1, 2, 3 Pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani

vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.

23. Podľa § 151f ods. 3 OZ, záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona jeho registrácia v osobitnom registri, zapíše sa vznik záložného práva do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.

24. Podľa § 3 ods. 15 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“ v znení platnom a účinnom do 30.09.2018), rozostavaná stavba na evidovanie v katastri je stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.

25. Podľa § 6 ods. 1 katastrálneho zákona V katastri sa evidujú a) katastrálne územia; b) pozemky, ktoré sú vymedzené 1. vlastníckou hranicou, 2. vlastníckou hranicou a sú zlúčené do väčších celkov, 3. hranicou držby, 4. hranicou druhu pozemku, 5. rozhraním spôsobu využívania, 6. hranicou katastrálneho územia, 7. hranicou zastavaného územia obce; c) stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré 1. sú označené súpisným číslom, 2. nie sú označené súpisným číslom, 3. sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim, 4. sú podzemnými stavbami, a to v miestach ich prienikov so zemským povrchom, 5. sú nadzemnými stavbami, a to prienikom ich vonkajšieho obvodu so zemským povrchom alebo priemetom ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch; d) byty, rozostavané byty, nebytové priestory a rozostavané nebytové priestory v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim; tieto sa evidujú len v súbore popisných informácií katastra, a to údajmi o číslovaní, vlastníkoch a vlastníckych vzťahoch; e) chránené časti prírody a krajiny a kultúrne pamiatky; 1) f) práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri, práva k stavbám, bytom a nebytovým priestorom na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe a nadstavbe domu, 1a) ako aj iné skutočnosti súvisiace s právami k nehnuteľnostiam, a to najmä vyhlásenie konkurzu voči vlastníkovi nehnuteľnosti, začatie konania o výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, začatie vyvlastňovacieho konania a začatie exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len "skutočnosť súvisiaca s právom k nehnuteľnosti").

26. Podľa § 3 ods. 16 katastrálneho zákona, rozostavaný byt alebo rozostavaný nebytový priestor je miestnosť alebo súbor miestností určených v súlade so stavebným povolením na bývanie alebo na iný účel ako bývanie, ak sa nachádza v dome, ktorý je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že navonok je uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou.

27. Podľa § 46 ods. 4, 5 katastrálneho zákona, pri zápise bytu alebo nebytového priestoru do katastra, ktorý vznikol na základe zmluvy o výstavbe, sa predkladá zmluva o výstavbe domu a listina podľa osobitného predpisu; ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v zmluve, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom je iná osoba. Pri zápise bytu alebo nebytového priestoru do katastra, ktorý vznikol na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, sa predkladá zmluva o vstavbe alebo nadstavbe domu a kolaudačné rozhodnutie;16) ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v zmluve, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom je iná osoba. Pri zápise údajov o práve k rozostavanému bytu alebo rozostavanému nebytovému priestoru sa predkladá zmluva o výstavbe domu spolu s geometrickým plánom, zmluva o vstavbe alebo nadstavbe domu a znalecký posudok o stupni ich rozostavanosti; ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v zmluve.

28. Podľa § 5 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak nedôjde k prevodu vlastníctva všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, je pôvodný vlastník domu vlastníkom ostatných bytov a nebytových priestorov v dome, spoluvlastníkom spoločných častí

domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku a má práva a povinnosti vlastníka bytov a nebytových priestorov v dome.

29. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

30. Po kladnom vyhodnotení včasnosti podanej žaloby a otázky aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie súd posudzoval základnú spornú skutočnosť, od ktorej žalobcovia odvíjajú dôvodnosť uplatneného nároku, a to existenciu zabezpečovacieho práva Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s., ktoré malo byť titulom zápisu sporného majetku do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa.

31. K povahe záložného práva súd vo všeobecnosti konštatuje, záložné právo patrí do skupiny tzv. absolútnych práv, ako právo k cudzej veci, ktoré pôsobí proti každému, t. j. umožňuje oprávnenej osobe vylúčiť z výkonu tohto práva každého, kto do neho neoprávnene zasahuje. Vecnoprávna povaha záložného práva sa prejavuje v tom, že zaťažuje záloh v prospech záložného veriteľa bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom, majiteľom, veriteľom alebo oprávneným. Záložné právo pôsobí voči každému nadobúdateľovi zálohu. Teda ten, kto nadobudne vlastnícke právo k zálohu, prevezme i záložné právo s ostatnými ťarchami, ktoré zaťažujú záloh. Teda záložné právo nepôsobí len vo vzťahu medzi záložcom (záložným dlžníkom) a záložným veriteľom, ale aj voči nadobúdateľovi zálohu. Záložné právo tak umožňuje, aby záložný veriteľ uspokojil svoju pohľadávku zo založenej veci aj voči každej tretej osobe, t. j. voči nadobúdateľovi založenej veci. Vecnoprávny charakter záložného práva je tak vylúčený len na základe dohody subjektov záložnej zmluvy a ďalej z dôvodov vymedzených zákonom (§ 151h ods. 3 vety prvej Občianskeho zákonníka, § 151h ods. 3 druhej vety Občianskeho zákonníka). Záložné právo pristupuje k pohľadávke , ktorú zabezpečuje ako prostriedok na jej posilnenie. Z uvedeného vyplýva jej akcesorický charakter. Záložné právo teda slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa a jej príslušenstva a umožňuje uspokojenie pohľadávky z predmetu zálohu, teda plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Vo vzťahu k predmetu záložného práva platí zásada individualizácie zálohu, t. j. záložné právo môže vzniknúť len k individuálne určeným veciam, právam a iným majetkovým hodnotám. Záložné právo sa vzťahuje na záloh ako celok a to aj v prípade nepomeru medzi hodnotou zálohu a výškou pohľadávky, ktorú zabezpečuje, keďže záložné právo sa nemôže týkať iba reálnej časti predmetu záložného práva. Záložné právo teda sleduje osud predmetu záložného práva a týka sa nielen prevodu a prechodu zálohu na inú osobu, ale i samotného zálohu.

32. Pokiaľ ide o predmet záložného práva, platí, že predmetom záložného práva môže byť všetko, čo môže byť predmetom scudzenia, t. j. predmety občianskoprávnych vzťahov podľa § 118 Občianskeho zákonníka, t. j. veci a pokiaľ to ich povaha pripúšťa práva alebo iné majetkové hodnoty, ale tiež byty alebo nebytové priestory. Z kategórie veci zákonná úprava osobitne vyčleňuje byty a nebytové priestory, ktoré vecami zásadne nie sú. Nakoľko byt ani nebytový priestor nie je vecou, nie je možno ich považovať ani za nehnuteľnú vec, hoci tieto podriaďuje pod rovnaký režim ako nehnuteľnosti. Spravidla sa byty a nebytové priestory považujú za nehnuteľnosti sui generis, pričom ich režim upravuje Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z. z.. Tieto sú spravidla len časťou obytného domu, v ktorom sa nachádzajú, a preto nie sú samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, ako má na mysli ustanovenie § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V katastri nehnuteľností sa evidujú byty, rozostavané byty, nebytové priestory a rozostavané nebytové priestory v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim v súbore popisných informácií katastra. Zákon č. 182/1993 Z. z. vymedzuje aj ďalšie pojmy, ktoré súvisia s vlastníctvom bytov ako je bytový dom, ktorým sa na účely citovaného zákona rozumie dom určený na bývanie, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok stanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu, ktoré sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zákonom č. 173/2004 Z. z., ktorým bol doplnený a zmenený zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () bol do právneho poriadku zavedený pojem „rozostavaný byt“ a „rozostavaný nebytový priestor“. Rovnako rozostavaný byt a rozostavaný nebytový priestor sa evidujú v katastri nehnuteľností, a preto môžu byť zaťažené aj záložným právom.

33. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a všeobecné východiská, z ktorých súd pri svojom právnom posúdení veci vychádzal, bolo zásadné vyhodnotenie obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenej medzi úverujúcou bankou Slovenská záručná a rozvojová banka,

a.s. ako záložným veriteľom a dlžníkom ELTOS, s.r.o. ako záložcom dňa 06.05.2008 (ďalej len „Záložná zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare) pre posúdenie nie len otázky jej platnosti , ale tiež skutočnosti, či zmluvné strany uzatvorenou Záložnou zmluvou prejavili vôľu zriadiť záložné právo v prípade rozostavanej stavby aj na byty a nebytové priestory, ktoré vzniknú dokončením stavby ako „prírastok založenej veci“.

34. Zásadne platí, že záložné právo sa vzťahuje aj na prírastok založenej veci, to znamená na to, čo k veci pribudne či už prirodzenou cestou alebo činnosťou záložcu (napr. prístavba alebo nadstavba). Vzhľadom na vecnoprávnu povahu záložného práva, právo založiť vec má vlastník alebo osoba, ktorá oprávnene disponuje s právom alebo inou majetkovou hodnotou. Zákonná úprava pripúšťa možnosť zriadenia záložného práva i k veci, právu alebo majetkovej hodnote, bytu alebo nebytovému priestoru, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, ktorý prípadne vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo k takýmto veciam, ktoré sa registruje v osobitnom registri alebo katastri nehnuteľností sa zapisuje do registra alebo katastra nehnuteľností až ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva alebo iného práva k uvedeným predmetom záložného práva.

35. Z vykonaných listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že Úverovou zmluvou č. XXXXX-XXXX zo dňa 06.05.2008 uzatvorenou medzi Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s. a úpadcom sa banka zaviazala klientovi, t. j. úpadcovi poskytnúť na základe Úverovej zmluvy úver na dohodnutý účel, a to financovanie výstavby: „Polyfunkčné domy V. N. - 32 bytových jednotiek“ v peňažnej sume 37.000.000,- Sk pri dohodnutej úrokovej sadzbe a za dohodnutých podmienok čerpania úveru, pričom jednou z podmienok čerpania úveru je, aby klient najneskôr do 31.12.2008 splnil povinnosť uzatvoriť so záručnou bankou zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a zmluvu o pristúpení k záväzku a súčasne predložiť bankou požadované listiny, medzi inými právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva na nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č. XXXX na pozemky na parcelách č XXX/XX a XXX/XX a rozostavané stavby na parcelách č. XXX/XX a XXX/XX v k. ú. V. N., okres V. W. Y. a ďalej LV č. XXXX so zriadeným záložným právom v prospech záručnej banky na prvom mieste na pozemky na parcelách č. XXX/XX a XXX/XX a rozostavané stavby na týchto pozemkoch v k. ú. V. N., okres V. W. Y.. Zmluva rovnako v rámci povinných dokladov k čerpaniu úveru predpokladala predloženie dokladu o zhotovení zemných prác, základov a zhotovení zvislých a vodorovných nosných konštrukcií prvého nadzemného podlažia a zvislých konštrukcií druhého nadzemného podlažia (nosné murivo, stropné konštrukcie, železobetónové schodiskové konštrukcie) a rovnako 18 zmlúv s budúcimi vlastníkmi bytov s 15%-nou akontáciou kúpnej ceny. Dňa 06.05.2008 bola medzi bankou a úpadcom uzatvorená Záložná zmluva, ktorou zmluvné strany zriadili záložné právo na záloh uvedený v bode 1.2 tejto zmluvy na zabezpečenie pohľadávky veriteľa špecifikovanej v bode 2.1 tejto zmluvy, t. j. pohľadávky z Úverovej zmluvy, ktorou záložný veriteľ poskytol záložcovi úver v sume 37.000.000,- Sk na financovanie výstavby „Polyfunkčné domy V. N. - 32 bytových jednotiek“ a záložca sa zaviazal záložnému veriteľovi vrátiť úver, zaplatiť úroky a iné príslušenstvo a splniť ďalšie záväzky podľa podmienok uvedených v predmetnej Úverovej zmluve.

36. Predmet zálohu zmluva špecifikuje v čl. I bod 1.2 ako nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nachádzajúce sa v okrese V. W. Y., obec V. N., k. ú. V. N., parcely reg. „Z.“ evidované na katastrálnej mape ako pozemky parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere X XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a stavby s odkazom na stavebné povolenie č. XXX/ XXXX zo dňa 25.07.2006 bez súpisného čísla, špecifikované ako rozostavaná stavba na parcele č. XXX/ XX a rozostavaná stavba na parcele č. XXX/XX, ktorých výlučným vlastníkom je úpadca v podiele 1/1. Vklad Záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol podľa potvrdenia Správy katastra V. W. Y. povolený dňa 27.06.2008 pod č. U. XXX/XX (č. l. 88 súdneho spisu).

37. Podľa pripojeného výpisu z katastra nehnuteľností Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. XXXX, k. ú. V. N. je na byt a nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov evidované v časti „C

- ťarchy“ záložné právo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s., na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. U. XXX/XXXX z 27.06.2008 a záložné právo zo zákona podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. na byt č. XX v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov - XXX/XX (č. l. 17).

38. Žalobcovia v rámci prostriedkov procesného útoku uviedli tvrdenie, že záložné právo zapísané na ich byte a nehnuteľnostiach, ktoré kúpnou zmluvou od úpadcu nadobudli, nebolo platne zriadené a na

nehnuteľnostiach, ktorých vylúčenia z oddelenej podstaty sa excindačnou žalobou domáhajú, na týchto neviazne. Žalobcovia namietli, že k okamihu vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností správa katastra nemala preukázaný stav rozostavanosti stavby a napriek tomu, že znalecký posudok mal tvoriť prílohu návrhu na vklad záložného práva, tento sa v spise katastrálneho úradu nenachádza a teda v čase vzniku záložného práva nebolo zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie, ktoré by umožňovalo rozostavanú stavbu zapísať do katastra nehnuteľností ako spôsobilý predmet právnych vzťahov. Namietli neurčitosť v zmluve vymedzeného predmetu zálohu a z toho vyplývajúcu neplatnosť Záložnej zmluvy.

39. K namietanému nedostatku zisťovania stavu rozostavanosti stavby k okamihu rozhodovania katastrálneho úradu o zápise záložného práva súd poukazuje na obsah zákonného ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) bod 2 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 31.08.2018, podľa ktorého sa v katastri evidujú stavby spojené so zemou pevným základom, pričom za rozostavanú stavbu na evidovanie v katastri je stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. V konaní mal súd nesporne preukázané, že záložné právo k rozostavanej stavbe bolo príslušnou správou katastra zapísané, pričom právna úprava v ustanovení § 46 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv pri zápise údajov o práve k rozostavanej stavbe predpokladá právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký posudok o stupni rozostavanosti, z čoho možno dovodzovať , že tieto podklady boli zo strany osoby označenej v právoplatnom stavebnom povolení, príp. inej povinnej osoby predložené. V tejto súvislosti súd poukazuje na princíp materiálnej publicity údajov zapísaných v katastri nehnuteľností vyjadrený v ustanovení § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany predložil súdu spolu s vyjadrením k veci zo dňa 18.01.2018 geometrický plán č. XXX/XX vypracovaný K.. Z. zo dňa 16.06.2008, ktorý v časti „výkaz výmer“ uvádza, že na pozemkoch parc. „C“, parc. č. XXX/XX a XXX/XX sa nachádza rozostavaná stavba. Skutočnosť, že v čase zápisu záložného práva k rozostavanej stavbe bola stavba v stave rozostavanosti v súlade s ustanovením § 3 ods. 15 katastrálneho zákona vyplýva súčasne z obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva bod 1.2, v ktorom je zaznamenaný údaj z listu vlastníctva č. XXXX vedeného príslušnou správou katastra pre k. ú. V. N. a stav rozostavanosti k okamihu vkladu záložného práva žalovaný zdokumentoval listinnými dôkazmi, a to fotodokumentáciou znalca banky zo dňa 13.06.2008 a údajmi zo stavebného denníka stavby: Polyfunkčné bytové domy V. N. za obdobie od 18.06.2008 do 30.06.2008 spolu so záznamom o vykonaní a výsledku kontroly zo dňa 26.08.2008, z ktorých vyplýva, že k mesiacu august 2008 začínali práce na strešnej konštrukcii, čo potvrdzuje aj záznam zo dňa 21.10.2008, ktorého súčasťou je fotodokumentácia rozostavanej stavby. Z predloženej fotodokumentácie stavby vyplýva, že strecha bytového domu ešte nebola v mesiaci október 2008, teda po vklade záložného práva dokončená, a teda v čase vzniku sporného záložného práva neexistovali rozostavané byty alebo rozostavané nebytové priestory v podobe zákonnej definície vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 16 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v znení platnom a účinnom do 31.08.2018. Z obsahu vyššie citovaného ustanovenia § 3 ods. 16 katastrálneho zákona je zrejmé, že rozostavaný byt alebo rozostavaný nebytový priestor je miestnosť alebo súbor miestností určených v súlade so stavebným povolením na bývanie alebo na iný účel ako bývanie, ak sa nachádza v dome, ktorý je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že navonok je uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou. Napriek skutočnosti, že aktuálne sa v spise katastrálneho úradu nenachádza znalecký posudok ako jeden z podkladov pre zápis záložného práva k rozostavanej stavbe do katastra nehnuteľností, a z ktorého by vyplýval stupeň rozostavanosti stavby k momentu vzniku záložného práva, listinné dôkazy predložené žalovaným v rámci prostriedkov procesnej obrany potvrdzujú stupeň rozostavanosti, a preto je súdom konštatované, že v konaní nebol preukázaný opak skutočností zapísaných do katastra nehnuteľností.

40. S námietkou nedostatočného preukázania stupňa rozostavanosti stavby súvisí aj námietka žalobcov k neurčitému vymedzeniu predmetu zálohu z hľadiska prechodu záložného práva na byty a nebytové priestory, ktoré vzniknú v budúcnosti, keďže žalobcovia nespochybňujú možnosť zriadiť záložné právo aj k veciam, ktoré vzniknú v budúcnosti, príp. ktorých vznik je viazaný na podmienku. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na viaceré rozhodnutia ústavných súdov týkajúce sa prístupu všeobecných súdov k posudzovaniu súkromnoprávnych úkonov a princípu nezasahovania súdov do vôle zmluvných strán, z ktorých zdôraznili najmä požiadavku na to, aby všeobecné súdy v súdnom konaní neposudzovali veci spôsobom, ktorý nerešpektuje vôľu strán a zmluvnú slobodu ako základný pilier súkromného práva. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že podľa viacerých rozhodnutí Ústavného súdu SR sú za ústavne

neakceptovateľné označované prehnané formalistické požiadavky všeobecných súdov na formuláciu predmetu zmluvy, kde v zmysle nálezu Ústavného súdu SR z 01.04.2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014 úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdnej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov nespočíva „vo vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (príp. iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania, pričom táto má byť založené o. i. aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. Ústavný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia skonštatoval, že ako ústavne nesúladné porušujúce základné práva sú rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli zákony a podzákonné úpravy vrátane noriem týkajúcich sa výkladu alebo platnosti právneho úkonu interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napríklad v dôsledku prílišného formalizmu (odkaz na rozhodnutie Ústavného súdu, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 1735/07, I. ÚS 26/2010). Ústavný súd konštatuje, že spravodlivosť je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie súdnej právnej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako nesúladne s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení. Ústavný súd ďalej konštatuje, že považuje za samozrejmé a určujúce, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych zisteniach založených rozmerom každej súdom prejednávanej veci.

41. Vo vzťahu ku všetkým rozhodnutiam, na ktoré poukazovali procesné strany v rámci uplatňovaných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany súd konštatuje, že súd sa oboznámil s obsahom týchto rozhodnutí a ďalšími rozhodnutiami v skutkovo a právne obdobných veciach s prihliadnutím na všetky v konaní vykonané dôkazy, ako aj skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo vrátane toho, čo uviedli procesné strany, aké prostriedky procesnej obrany a procesného útoku použili, aby tak boli zohľadnené všetky špecifiká danej sporovej veci.

42. V konaní je medzi stranami nesporné, že úpadca prevádzal vlastnícke právo k jednotlivým bytom a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a pozemkových nehnuteľnostiach ako ich vlastník do vlastníctva tretích osôb, pričom v čase prevodu vlastníckeho práva na tieto osoby bolo záložné právo zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností. V čase vzniku záložného práva bol predmet Záložnej zmluvy a predmet zálohu špecifikovaný údajmi podľa zápisov v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre k. ú. V. W. Y. a teda v súlade so zásadou individualizácie zálohu. Podľa právnej teórie záložné právo sleduje osud predmetu záložného práva, čo sa týka nielen prevodu a prechodu zálohu na inú osobu, ako vyplýva z ustanovenia § 151h Občianskeho zákonníka, ale i zálohu samotného. Teda ak dôjde k reálnemu rozdeleniu zálohu, prechádza záložné právo aj na novovzniknuté veci a záložnému veriteľovi vzniká simultánne záložné právo. To sa týka aj prípadného spojenia predmetu záložného práva s inou vecou. V prípade záložného práva zriadeného k rozostavanej stavbe súd konštatuje, že stavebné dokončenie ani kolaudácia stavby nespôsobuje zánik záložného práva, nakoľko nenastáva žiadna z taxatívne vymedzených skutočností predpokladaných pre zánik záložného práva v ustanovení § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka. Stavebným dokončením nedochádza k zániku pôvodnej veci a ani k vzniku novej veci. Stavebné dokončenie predstavuje finalizáciu stavby, ktorá ostáva totožným predmetom práv. Teda kolaudácia predstavuje proces povolenia užívania stavby na zamýšľaný účel, s čím zákonná úprava nespája zánik stavby podľa ustanovenia § 151md ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Dokončením stavby teda dochádza k jej transformácii, t. j. k rozdeleniu na byty, nebytové priestory, príp. spoločné časti a zariadenia, pričom vlastnícke právo ani záložné právo k týmto veciam nezaniká. Princíp zachovania vecných práv pri rozdelení veci vyplýva z ustanovenia § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka a explicitne tiež z ustanovenia § 5 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. pri prevode bytu alebo nebytového priestoru v dome, kedy vlastník domu zostáva vlastníkom aj ostatných bytov a nebytových priestorov v dome. Takémuto ponímaniu prechodu vecných práv zodpovedá rozhodovacia prax súdov ako aj postup katastrálnych orgánov, ktoré v prípade rozdelenia veci, či už pozemkov alebo stavieb zapisujú ťarchy pôvodne viaznuce na rozdelenej veci na jej oddelené časti. Rovnako súd zdôrazňuje, že ani v prípade pozemkov, ktorých spoluvlastnícky podiel žalobcovia v súvislosti s uzavretou kúpnou zmluvou nadobudli, k zániku záložného práva nedošlo, keďže nenastala žiadna skutočnosť predpokladaná zákonom v ustanovení § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka pre zánik záložného práva. Tvrdenia k dôvodnosti tejto časti žalobného nároku žalobca vôbec nešpecifikoval, keď prostriedky procesného útoku spájal len s otázkou (ne)existencie záložného práva k prevádzanému bytu. K zániku rozostavanej stavby ako veci v právnom zmysle dochádza v prípade takej deštrukcie, že z hľadiska posúdenia tejto veci nie je zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného

podlažia. Pokiaľ k zániku rozostavanej stavby nedošlo, nezanikla ani vec v zmysle ustanovenia § 151md ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka a teda nemohlo ani dôjsť k zániku záložného práva.

43. Pokiaľ žalobcovia v rámci prostriedkov procesného útoku uviedli, že zmluvné strany v Záložnej zmluve nedostatočne prejavili vôľu zriadiť záloh na budúce byty a nebytové priestory a to napriek obsahu zákonného ustanovenia § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd otázku transformácie záložného práva v posudzovanej právnej veci hodnotil v kontexte zákonnej úpravy podstaty a účelu záložného práva a jeho zániku a v rovnakom rozsahu aj vo väzbe na obsah a okolnosti uzatvorenia predmetnej Záložnej zmluvy a následne kúpnej zmluvy žalobcov, ktorou nadobudli majetok zaťažený záložným právom.

44. Záložné právo tiež patrí do skupiny hodnotových práv, ktorých úlohou je zabezpečiť oprávnenému subjektu určité uspokojenie z hodnoty veci. Vzhľadom na to, že typickou funkciou hodnotového práva je práve zabezpečenie pohľadávky oprávneného subjektu, označujú sa záložné práva ako zabezpečovacie práva. Záložné právo potom predstavuje vecné právo, ktoré slúži na zabezpečenie a uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa prostredníctvom výkonu záložného práva. Pre záložné právo ďalej platí aj zásada nedeliteľnosti, čo znamená, že záložné právo sa týka celého zálohu ako takého a nemôže sa týkať len jeho časti. Základnou právnou skutočnosťou, na základe ktorej dochádza k zriadeniu záložného práva je záložná zmluva ako dvojstranný právny úkon, na základe ktorého súhlasí záložca s tým, že ak neuspokojí splatnú pohľadávku záložného veriteľa, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu záložného práva. Na vznik záložného práva vyžaduje zákon ešte ďalšiu právnu skutočnosť, a to registráciu záložného práva v príslušnom registri záložných práv.

45. Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXX-XXXX zo dňa 06.05.2008 uzatvorenú medzi bankou a úpadcom súd posúdil z hľadiska jej obsahových náležitostí stanovených zákonom, v zmysle ktorých táto musí obsahovať označenie zmluvných strán, predmetu zálohu a pohľadávky, ktorej splnenie záloh sleduje, musí byť vyhotovená v písomnej forme a musí obsahovať vôľu zmluvných strán zriadiť záložné právo k predmetu záložného práva a popis právnych skutočností, s ktorými zmluvné strany vznik záložného práva spájajú, ako platnú záložnú zmluvu. Záložné právo k nehnuteľným veciam vzniká vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitného zákona, t. j. zákona č. 162/1995 Z. z.. Vklad Záložnej zmluvy zo dňa 06.05.2008 bol povolený Správou katastra nehnuteľností dňa 27.06.2008 pod č. U. XXX/XXXX.

46. S otázkou existencie záložného práva úzko súvisí existencia zálohu, keď k absolútnemu zániku záložného práva dochádza zánikom všetkých vecí, na ktoré sa záložné právo vzťahuje. K tomu spravidla dochádza stratou predmetu zálohu alebo jeho zničením, t. j. zánikom veci v právnom zmysle a to v celom jej rozsahu. Z dikcie ustanovenia § 151md ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka je zrejmé, že predmetné zákonné ustanovenie má na mysli faktický zánik veci ako hmotného substrátu, nie však zmenu v právnom vymedzení veci. Opačný prístup by popieral vyššie uvedené základné funkcie záložného práva ako hodnotového práva, t.j. uhradzovaciu a zabezpečovaciu funkciu. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že v prípade spornej Záložnej zmluvy nenastala žiadna právna skutočnosť, s ktorou by zákon (Občiansky zákonník) spájal zánik záložného práva.

47. Pre vyhodnotenie medzi stranami spornej skutočnosti existencie záložného práva k bytu, ktorý vznikol dokončením rozostavanej stavby jej kolaudáciou, sa konajúci súd prikláňa k právnej argumentácii žalovaného, podľa ktorej záložné právo viaznuce na rozostavanej stavbe jej dokončením a kolaudáciou prechádza na veci novovzniknuté v právnom zmysle ako simultánne záložné právo pokiaľ, z obsahu Záložnej zmluvy explicitne nevyplýva niečo iné. Opačný výklad súd hodnotí ako rozporný so základnými princípmi a funkciami záložného práva, rozporný so zákonnou úpravou vzťahujúcou sa k zániku záložného práva a v neposlednom rade s vôľou zmluvných strán prejavenou v uzavretej Úverovej a napokon Záložnej zmluve, ktorou zmluvné strany zabezpečovali pohľadávku veriteľa z Úverovej zmluvy. Účastníci Úverovej zmluvy jednoznačne špecifikovali účel poskytnutého úveru a pohľadávku veriteľa spolu s predmetom zálohu, ktorý predstavuje rozostavaná stavba „Polyfunkčné domy V. N. - 32 bytových jednotiek“ pričom z Úverovej zmluvy nepochybne vyplýva, že účelom poskytnutého úveru bolo financovanie predmetnej výstavby bytových domov. Na Úverovú zmluvu nadviazala Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej zmluvné strany sú totožné ako v prípade Úverovej zmluvy, pričom záloh zmluvné strany definovali v stave, v akom sa v čase podpisu Záložnej zmluvy (rozostavaná stavba) nachádzal, pričom správnosť zápisu záložného práva žiadna zo zmluvných strán

nenamietala ani v neskoršom období v súvislosti s prechodom záložného práva na byty a nebytové priestory, ktoré vznikli dokončením stavby. Rovnako aj z úpravy práv a povinností záložcu v čl. III Záložnej zmluvy je zrejmé, že záložca bol povinný zdržať sa všetkého, čím by sa stav nehnuteľnosti danej do zálohu mohol zhoršiť na ujmu záložného veriteľa, a teda s prihliadnutím na účel poskytnutého úveru a výšku úverovej pohľadávky, v tom čase 37.000.000,- Sk je zrejmé, že záujem záložného veriteľa bol zabezpečiť maximálnu návratnosť poskytnutého úveru a zo strany záložcu garantovať takéto zabezpečenie pohľadávky veriteľa. Výklad prezentovaný žalobcami by znamenal, že dokončením stavby jej kolaudáciou by fakticky došlo k zániku záložného práva resp. k zmareniu výkonu záložného práva na predmete zálohu vymedzeného Záložnou zmluvou ako rozostavaná stavba, ktorý výklad je popretím podstaty a účelu záložného práva, popretím hospodárskej funkcie Záložnej zmluvy a negovaním v zmluve prejavenej vôle zmluvných strán.

48. V neposlednom rade súd prihliadal na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy, ktorou žalobcovia nadobudli majetok zaťažený právami tretej osoby. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že od momentu zápisu záložného práva k bytom a nebytovým priestorom, ktoré výstavbou vznikli, nebolo záložné právo žiadnou zo zmluvných strán (Záložnej zmluvy) v doterajšom konaní spochybnené. Uvedenú skutočnosť nespochybnil záložný veriteľ ani záložca ako vlastník nehnuteľností a napriek ubezpečeniu, ktoré úpadca ako záložca a predávajúci v kúpnej zmluve žalobcom ako kupujúcim poskytol, takéto zmluvné ubezpečenie nemôže viesť k záveru o dobromyseľnosti žalobcov, keďže záložné právo bolo zapísané príslušnou správou katastra na liste vlastníctva, pričom s jeho obsahom sa mohli žalobcovia a ktokoľvek iný oboznámiť. Pokiaľ žalobcovia boli konaním úpadcu alebo inej osoby uvedení do omylu, vzniká zodpovednostný vzťah medzi žalobcami a touto treťou osobou, avšak dôsledky svojho konania v omyle nemôžu prenášať na iné subjekty, ktoré neboli účastníkmi ich zmluvného vzťahu.

49. Záverom k rozhodnutiam, ktoré procesné strany v rámci procesnej argumentácie súdu predkladali, súd poznamenáva, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Teda aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutia predložené procesnými stranami súd hodnotil z hľadiska ich možnej aplikovateľnosti na daný skutkový stav, vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, ako aj uplatnených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany stranami sporu. Vo väčšine prípadov stranami označené konania boli založené na odlišných skutkových a právnych východiskách, pričom v rozhodnutiach nadriadených súdov nebolo zodpovedané na všetky zásadné otázky nastolené stranami v rámci procesnej argumentácie v predmetnom konaní, tzn. že v porovnávaných prípadoch bola v rozdielnej miere a kvalite uplatňovaná právna argumentácia procesných strán. K rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/155/2014 zo dňa 25.03.2015, na ktoré poukázal žalobca v tomto konaní, z odôvodnenia ktorého vyplýva konštatovanie, že ak bolo možné zriadiť záložné právo k rozostavanej stavbe, ako aj k bytom a nebytovým priestorom, ktoré vzniknú v budúcnosti, pokiaľ účastníci záložnej zmluvy ako predmet záložného práva vymedzili pozemok a rozostavanú stavbu bez súpisného čísla, je nepochybné, že záložné právo sa vzťahovalo iba na nehnuteľnosti, ktoré boli v záložnej zmluve špecifikované, súd poznamenáva, že porovnávané rozhodnutie súdu sa týkalo sporu o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu s následným dopadom na vznik záložného práva na tomto spoluvlastníkom podiele a teda jedná sa o skutkovo odlišnú vec, ktorú nie je možné bez ďalšieho aplikovať na posudzovanú právnu vec. Vzhľadom na odlišné skutkové východiská a rozdielnu právnu argumentáciu strán v týchto sporoch , na ktoré procesné strany poukazovali, súd k vysloveným právnym záverom týchto súdov sa bližšie v dôvodoch svojho rozhodnutia nevyjadruje a zameral sa na špecifiká prejednávanej veci a stranami použité prostriedky procesného útoku a procesnej obrany.

50. Vychádzajúc z platnosti uzatvorenej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, z okolností vzniku tohto záložného práva s prihliadnutím na zmluvným stranami prejavenú vôľu účastníkov Úverovej a Záložnej zmluvy, pri rešpektovaní zásady istoty právnych vzťahov a ochrany nadobudnutých práv, súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného ako dôvodnú a žalobu v celom rozsahu zamietol. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že správnosť zápisu záložného práva k predmetu zálohu podľa Záložnej zmluvy katastrálnym úradom žiadna zo strán Záložnej zmluvy nespochybnila. K spochybneniu evidencie záložného práva nedošlo ani po dokončení stavby a jej kolaudácii v súvislosti

so vznikom bytov a nebytových priestorov. Súd je toho názoru, že výkon vlastných subjektívnych práv nemôže viesť k poškodeniu práv iného účastníka občianskoprávneho vzťahu. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty a z neho vyplývajúca ochrana nadobudnutých práv. Pokiaľ žalobcovia sa v konaní odvolávali na dobromyseľnosť pri nadobúdaní vlastníckeho práva k bytu nezaťaženého záložným právom, súd poznamenáva, že dobrá viera ako psychická kategória predpokladá, že dotknutý subjekt práva vychádza z objektívne zdôvodniteľného presvedčenia, že koná podľa práva, resp. že právo mu patrí. Právnou teóriou a praxou je kladený dôraz na to, aby právny úkon alebo zákon bol vykladaný takým spôsobom, aby nebol poškodený ten, kto sám konal v oprávnenej dobrej viere, že koná podľa práva, resp. ten, kto oprávnene dôveruje v to, že podľa práva konal niekto iný. Právnu ochranu však nemôže požívať ten, kto nekonal v dobrej viere, resp. vedel alebo so zreteľom na okolnosti prípadu mal vedieť, aký je právny stav.

51. V konaní vyšlo najavo, že žalobcovia pri posudzovaní (ne)existencie záložného práva k bytu vychádzali z obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom a z ubezpečenia predávajúceho (úpadcu) k otázke existencie práv tretích osôb bez toho, že by stav tiarch viaznucich na predmete kúpy preverili v katastri nehnuteľností. Zo zistených okolností nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami rovnako vyplynulo, že obsah Záložnej zmluvy žalobcom k okamihu uzavretia kúpnej zmluvy, ktorou nadobudli vlastnícke právo k bytu, nebol známy. Neskorším spochybňovaním platnosti Záložnej zmluvy, ktorej žalobcovia neboli účastníkmi, dochádza k zásahu do stability právnych vzťahov a predstavuje narušenie právnej istoty na strane účastníkov Záložnej zmluvy. Podľa zásady neminem leadere nesmie bez zákonného dôvodu nikto zasahovať do subjektívnych práv iného účastníka občianskoprávneho vzťahu, brániť mu pri výkone týchto práv a spôsobiť inému majetkovú škodu, resp. nemajetkovú ujmu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobcovia sa v čase uzavretia kúpnej zmluvy dostatočne nepresvedčili o stave predmetu kúpy, a to v rozpore s princípom materiálnej publicity katastra nehnuteľností, nie je možné z takéhoto ich postupu a prípadnej nevedomosti založiť pre seba výhodu na úkor iného účastníka občianskoprávneho vzťahu, v danom prípade záložného veriteľa. Pri posudzovaní obsahu Záložnej zmluvy s dôrazom na vymedzený predmet zálohu súd vychádza z materiálneho chápania práva, ktoré uprednostnil pred jeho formálnym posúdením, ktoré by viedlo k absurdnému záveru popierajúcemu význam a účel záložného práva. Zo skutočnosti, že zmluvné strany v Záložnej zmluve explicitne nevyjadrili vôľu zriadiť záložné právo aj na byty a nebytové priestory, ktoré vzniknú v budúcnosti, dovodzovať neexistenciu záložného práva k veci, ktorá vznikla dokončením stavby v súlade s jej stavebným určením (stavebným povolením), súd vníma ako rozporné s vôľou zmluvných strán, prejavenou v Záložnej a Úverovej zmluve, ku ktorej sa záložné právo záložného veriteľa viaže a napriek spôsobilému predmetu zálohu by dokončením stavby jej kolaudáciou nastal (pri rešpektovaní argumentácie a prostriedkov procesného útoku žalobcov) stav zániku záložného práva, resp. jeho nevykonateľnosť.

52. Teda ak predmet zálohu bol zapísaný v Záložnej zmluve spôsobom, ktorý spĺňa požiadavku jeho dostatočnej individualizácie a zodpovedá právnemu vymedzeniu pojmu „rozostavaná stavba“, aj bez explicitne vymedzeného predpokladu zriadenia záložného práva k budúcim bytom a nebytovým priestorom, ktoré vzniknú prebiehajúcou stavebnou činnosťou, pokiaľ z obsahu Záložnej zmluvy a okolností jej uzavretia je zrejmá vôľa zmluvných strán neobmedzovať rozsah zabezpečenia stavom rozostavanosti k okamihu vzniku záložného práva, zmenou veci - predmetu zálohu v právnom zmysle, nedochádza k zániku predmetu zálohu a záložného práva. Záložné právo v takom prípade v celom rozsahu prechádza na novovzniknutú vec, pokiaľ zmluvné strany výslovnou dohodou tento účinok v zmluve nevylúčili. Záložné právo evidované na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov, ktoré žalobcovia navrhujú vylúčiť zo súpisu podstaty, po naplnení prepísaného zákonného postupu, je zákonným podkladom na zápis sporných vecí do konkurznej podstaty v zmysle ust. § 79 ods. 1 ako majetok tretej osoby zabezpečujúcej záväzky úpadcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, keď postup správcu, ktorý zapísal majetok žalobcov do oddelenej podstaty úpadcu, vyhodnotil za zákonný, súladný s právom, a preto žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže úspešnou v konaní bol žalovaný, súd mu priznal voči žalobcom v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

54. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).