Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-2C/380/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci žalobcov: 1/ W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 2, 2/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. X. L. XXX, F., 3a/ L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. B. XXXX/X, Q., 3b/ L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. P. XX/X/XXX, F., D., 3c/ mal. L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., 4/ T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, M., 5/ L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 2, D., N. republika, 6/ V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 7/ mal. B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. X. L. XXX, F., žalobcovia 1/, 2/, 4/ až 6/ zast. splnomocnenou advokátkou JUDr. Vierou Žembovou, so sídlom Advokátskej kancelárie ČSA 5, Brezno, žalobkyňa 3c/ zast. zákonnou zástupkyňou S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., žalobkyňa 7/ zast. kolíznou opatrovníčkou S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. L. XXX/X, F., proti žalovaným: 1/ L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, 2/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. cesta XXX/XX, F., 3/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. B. 4, Q., všetci zast. splnomocnenou advokátkou JUDr. Máriou Stahovcovou, so sídlom Advokátskej kancelárie ČSA 18, Brezno, v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní m a j ú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Dňa 12.10.2015 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali vydania rozsudku, ktorým súd určí, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. F., parcely registra „C“ parciel C-KN XXXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela C-KN XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, obe zapísané na žalovaných na LV č. XXXX a ďalej parcela registra „C“ parciel, C- KN XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, ktorá vznikla ako časť pôvodnej C-KN parcely XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX na žalovaných, podľa geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XXX vyhotoveného zememeračskou kanceláriou SAJ, Židlovo 3, Brezno, overeného Okresným úradom Brezno, odbor katastrálny dňa 03.12.2013, patria ku dňu smrti poručiteľa C. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. X, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to žalobkyne 1/ a neb. manžela C. R.. Pôvodne žalobu podal aj L. R., nar. XX.XX.XXXX, označený ako žalobca 3/. Tento však v priebehu konania zomrel. Súd tak po prerušení konania, v ďalšom pokračoval v konaní s jeho dedičmi, ktorí sú označení ako žalobcovia 3a/, 3b/a 3c/.

2. Podaná žaloba bola odôvodnená tým, že žalobkyňa 1/ spoločne s neb. manželom C. R. odkúpila v roku 1962 na základe neperfektnej kúpnej zmluvy pozemok pod výstavbu rodinného domu vo výmere X.XXX m2 od U. Q. rod. B.. O tejto skutočnosti im U. Q. vydala potvrdenie zo dňa 18.09.1962. Následne neb. manžel začal vybavovať doklady k stavbe domu, obstaral geometrické plány a požiadal o vydanie stavebného povolenia, ktoré bolo vydané dňa 30.12.1965. Po ukončení výstavby bolo v roku 1967 vydané kolaudačné rozhodnutia. V tom čase bola parcela očíslovaná ako parc. XXXX/X. Po prečíslovaní

sa jedná o parcely C-KN XXXX/X, C-KN XXXX, C-KN XXXX/X, ktoré sú začlenené v k.ú. F., ale správne patria k obci Q.. Žalobkyňa 1/ teba s neb. manželom v roku 1962 vstúpila do dobromyseľnej držby a takto pozemok nerušene spoločne užívali až do smrti manžela (XX.XX.XXXX). U. Q. počas svojho života nikdy nespochybnila, že pozemky odpredala. V presvedčení, že sú vlastníkmi pozemkov, za tieto tiež odvádzali daň z nehnuteľností. V obci Bystrá žil aj právny nástupca U. Q., jej syn L. Q.. Ani tento si až do jeho smrti v roku 2003 nerobil žiadne právne nároky na nehnuteľnosti. Až po jeho smrti žalobcovia zistili, že parcely, ktoré dlhodobo užívali, si formou osvedčenia o vydržaní vo svoj prospech vysporiadali deti L. Q. resp. vnuci U. Q. - žalovaní, notárskou zápisnicou N 537/2004 a N 144/2008. Títo pritom nesplnili jednu zo základných predpokladov na nadobudnutie vlastníctva, pretože pozemky najmenej od roku 1962 neužívali ani ich právni predchodcovia, ani samotní žalovaní. Na základe uvedených skutočností sa tak žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva vydržaním.

3. K podanej žalobe pripojili geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX, poistenku zo dňa 18.09.1962, výkaz plôch ku geometrickému plánu č. XXX/XX-XXX-XXX, rozhodnutie o povolení stavby zo dňa 30.12.1965, rozhodnutie ONV č. Výst. - 136/1967/Sa zo dňa 27.01.1967, identifikáciu parciel, výpis z LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, Osvedčenie o dedičstve 4D/539/2009, Dnot 156/2009, uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 3D/165/2011-10 zo dňa 08.12.2011, doklady o platení daní.

4. Žalovaní žiadali podanú žalobu zamietnuť. Žalobcovia nepredložili jediný objektívny dôkaz, na základe ktorého by sa mohlo prisvedčiť vzniku vlastníckeho práva vydržaním. Už z textu poistenky zo dňa 18.09.1962 vyplýva, že táto je platná len do vybavenia kúpnej zmluvy. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy však nikdy nedošlo. Právna predchodkyňa žalovaných, U. Q. nebola výlučnou vlastníčkou pozemkov, o čom mala žalobkyňa 1/ vedomosť. Preto ani z týchto dôvodov nemohla byť presvedčená, že na základe poistenky sa stala vlastníčkou. Ani vyplatenie 1.600 Kčs za pozemok nie je taký objektívny dôkaz, na základe ktorého by sa žalobkyňa 1/ mala cítiť ako vlastníčka pozemku. Na prevod by nedal súhlas ďalší spoluvlastník nehnuteľnosti, J. B.. Dobromyseľnej držbe pozemkov nesvedčí ani stavebné povolenie a ani rozhodnutie o povolení užívať stavbu. Žalované pozemky neboli pridelené ani do OSU na výstavbu domu. Žalobkyňa 1/ a jej manžel teda nemali žiaden titul pre dobromyseľnú držbu. V našom právnom poriadku v tom čase platilo a platí rozdielne vlastníctvo k pozemku a stavbe, teda neplatí zásada superficies solo cedit. Ani platby daní nie sú titulom pre vstup do dobromyseľnej držby. Pre vznik vlastníctva vydržaním nestačí ani samotné užívanie.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, vyjadrením k žalobe, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, písomnou výpoveďou žalobkyne 1/, výsluchom žalobcov, prednesmi právnych zástupcov, pričom zistil tento skutkový stav veci:

6. Dňa 18.09.1962 U. Q. (označená ako majiteľ pôdy) vystavila poistenku, v ktorej potvrdila, že prijala od kupujúceho R. sumu 1.600 Kčs za pozemok pod stavbu rodinného domu vo výmere 1.600 m2. V poistenke je ďalej uvedené, že táto je platná do vybavenia kúpnopredajnej zmluvy. Prepisom pozemku vzniklé trovy znáša kupujúci.

7. Z výkazu plôch ku geometrickému plánu č. XXX/XX-XXX-XXX zo dňa 25.07.1963, pre k.ú. F., obec L. pod L., osada Q., súd zistil, že z nehnuteľností zapísaných v pozkn. vložke č. XXXX, evidovaných ako parcela č. XXX/X a XXXX/X vo vlastníctve J. B. v 1 a U. Q. v 1 v celkovej výmere XX.XXX m2, bola k parc. č. XXX/X odčlenená časť výmery o veľkosti 1.600 m2, pričom podľa nového stavu je ako vlastník uvedený C. R., Q. čd. X.

8. V liste zo dňa 03.08.1965 ONV - odbor výstavby v Banskej Bystrici č. Výst.-1965 potvrdil, že C. R. má podanú žiadosť o stavebné povolenie, ktoré bude vydané po doložení dokladu o pridelení pozemku do osobného užívania.

9. Rozhodnutím odboru pre výstavbu rady ONV v Banskej Bystrici zo dňa 30.12.1965, č. Výst. 1035/65 bolo stavebníkovi C. R. vydané stavebné povolenie, pre miesto stavby v L. pod L. - osada Q..

10. Rozhodnutím ONV, odbor výstavby v Banskej Bystrici č. Výst. 136/1967/Sa zo dňa 27.01.1967 bolo udelené C. R. povolenie užívať rodinný dom v obci L. pod L. - Q., na parcele č. XXX/X.

11. Z identifikácie parciel zo dňa 03.11.1999 vyplýva, že parc. č. XXXX/X, lúka o výmere XX.XXX m2, zapísaná v pozkn. vložke č. XXXX, podľa stavu v katastri nehnuteľností zodpovedá parcele C-KN č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere X.XXX m2, C-KN č. XXXX, zast. plochy o výmere XXX m2 a C- KN č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2.

12. Podľa LV č. XXXX, pre okres Q., obec F., k.ú. F., je žalobkyňa 1/ výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. 2, postaveného na parcele C-KN č. XXXX/X.

13. Podľa LV č. XXXX, pre okres Q., obec F., k.ú. F., sú žalovaní 1/ až 3/ podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý o veľkosti podielu X/X k celku, a to: pozemku parc. C-KN č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemku parc. C-KN č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 a pozemku parc. C-KN č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2.

14. Podľa LV č. XXXX, pre okres Q., obec F., k.ú. F., sú žalovaní 1/ až 3/ podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý o veľkosti podielu X/X k celku, a to: pozemku parc. C-KN č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere X.XXX m2, pozemku parc. C-KN č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, pozemku parc. C-KN č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 a pozemku parc. C-KN č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2.

15. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 27.11.2013, úradne overeným dňa 03.12.2013, boli z parcely C-KN č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere X.XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, vytvorené nové parcely, a to: parcela C-KN č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere X.XXX m2 a parcela C-KN č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2.

16. Žalobkyňa 1/ v písomnom vyjadrení, predloženom jej právnou zástupkyňou na pojednávaní konanom dňa 07.09.2018 uviedla, že s manželom kúpili pozemok pod dom v Bystrej od U. Q.. O tom im táto vystavila poistenku. Všetko okolo papierov vybavoval manžel. Dostali stavebné povolenie, pozemok oplotili. Všetko bolo dobre, nik za nimi neprišiel, že pozemky nie sú ich. U. Q., ktorá im predali pozemky, bola jej kamarátka, často k nim chodila. Ani jej syn L. Q. im nikdy neprišiel povedať, že užívajú cudzie. Ak teda pozemky kúpili, mali by im aj patriť.

17. Právna zástupkyňa žalobcov pred súdom poukázala na vydané stavebné povolenie z roku 1965 a na povolenie užívať rodinný dom z roku 1967. Z toho vyvodila, že manželia R. museli Okresnému národnému výboru predložiť nejaké doklady o nadobudnutí pozemku. V záverečnej reči uviedla, že manželia R. kúpili pozemok na základe neperfektnej kúpnej zmluvy. Od roku 1962 ho nerušene a dobromyseľne užívali, a to až do doby, kým v roku 2004 nedošlo k vydaniu osvedčenia v prospech žalovaných. Pozemok bol od roku 1962 oplotený. Manželom R. vzniklo vlastnícke právo vydržaním. Žiadala žalobe vyhovieť.

18. Právna zástupkyňa žalovaných pred súdom uviedla, že v konaní nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by svedčal o tom, že žalobkyňa 1/ oprávnene vstúpila do držby. Poukázala pritom aj na jej vyjadrenie v konaní 3C/20/2013, ktoré bolo z dôvodu späťvzatia žaloby zastavené, kde sama žalobkyňa 1/ uviedla, že má len poistenku, pričom následne na geodézii zistila, že niečo nie je v poriadku. Ďalej poukázala na geometrický plán, z ktorého vyplýva, že vlastníkom pozemku bola pani U. Q. a J. B.. V záverečnej reči žiadala žalobu zamietnuť. Jediným dôkazom o dobromyseľnej držbe má byť poistenka, ktorú žalobcovia nazývajú neperfektná kúpna zmluva. V tejto je ale jasne napísané, že je platná do vybavenia kúpnej zmluvy. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz na vstup do dobromyseľnej držby. Medzi základné okolnosti, ktoré svedčia o oprávnenej držbe patrí aj nadobúdací titul.

19. Žalobcovia podali určovaciu žalobu za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa jeho § 80 písm. c/, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený

procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) konanie. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Nakoľko v danom prípade sú žalovaní v katastri nehnuteľnosti zapísaní ako vlastníci sporných nehnuteľností a žalobcovia popierajú ich vlastnícke právo s poukazom na to, že nehnuteľnosti nadobudli žalobkyňa 1/ a jej nebohý manžel vydržaním, súd konštatuje, že majú naliehavý právny záujem na podanie určovacej žaloby.

20. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k sporným pozemkom titulom vydržania. Tvrdili, že žalobkyňa 1/ a jej manžel C. R. v roku 1962 kúpili od U. Q. pozemok (v súčasnosti sa jedná o sporné parcely), zaplatili zaň kúpnu cenu, o čom im U. Q. vystavila poistenku zo dňa 18.09.1962. Tým mali vstúpiť do dobromyseľnej držby, v ktorej neboli rušení.

21. Súd v konaní považoval za nesporné, že sporné nehnuteľnosti (pozemky), v súčasnosti patriace do podielového spoluvlastníctva žalovaných, boli pôvodne súčasťou pozkn. parcely č. XXXX/X, zapísanej ako lúka v pozkn. zápisnici č. XXXX, pre k.ú. F.. Za nespornú považoval súd aj skutočnosť, že pozemky od roku 1962 užívali žalobkyňa 1/ s manželom C.. Sporným zostalo, či žalobkyňa 1/ a manžel mohli alebo nemohli nadobudnúť k sporným pozemkom vlastníctvo titulom vydržania.

22. Zákon č. 141/1950 Zb. (ďalej len „Stredný občiansky zákonník“) platný na území Slovenska od 01.01.1951 umožňoval nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe zmluvy (§ 111). Od jeho účinnosti už podmienkou prevodu nebolo odovzdanie nehnuteľnej veci cestou intabulácie do pozemkovej knihy tak, ako to bolo podmienkou za obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.01.1950. Právne vzťahy k nehnuteľnostiam sa aj za účinnosti tohto Stredného občianskeho zákonníka naďalej zapisovali do pozemkovej knihy (zápisy boli úplne zastavené až zák. č. 22/1964 Zb. od 01.04.1964), ale tieto zápisy nemali už konštitutívny charakter. K prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam však podľa § 40 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka bola potrebná písomná forma a podľa § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy aj privolenie okresného národného výboru.

23. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. (ďalej len „Stredný občiansky zákonník“), vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

24. Podľa § 116 Stredného občianskeho zákonníka, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

25. Podľa § 145 Stredného občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným (ods. 1). V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (ods. 2).

26. Pre splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa Stredného občianskeho zákonníka bolo teda potrebné, aby oprávnená držba nehnuteľných vecí trvala minimálne 10 rokov. Pokiaľ teda žalobcovia mali vstúpiť do držby v roku 1962 tak ako tvrdili, oprávnená držba mala trvať do roku 1972. V tom roku však už s účinnosťou od 01.04.1964 platil Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení, ktorý držbu a vydržanie až do účinnosti novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb., t.j. do 01.04.1983 neupravoval. Zákon č. 131/1982 Zb. v ustanoveniach § 132a a §135a novo upravil ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej držby pred 01.04.1983 tak, že tento čas sa nemohol skončiť skôr než 01.04.1984 (§ 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.). Podľa tejto úpravy účinnej od 01.04.1983 vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve nadobudol občan, ktorý mal hnuteľnú vec nepretržite v držbe 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Nebolo možné však nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve. V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne tak, že vydržať bolo možné iba pozemok, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takému pozemku však nadobudol štát a občan nadobudol zo zákona iba právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku.

27. Vychádzajúc z citovaného právneho stavu k vydržaniu vlastníckeho práva na základe oprávnenej držby žalobkyňou 1/ a jej manželom trvajúcou od roku 1962 mohlo dôjsť najskôr 01.04.1983, avšak vzhľadom na obmedzenia právnej úpravy týkajúce sa vydržania pozemku účinnej od 01.04.1983 u pozemkov iba v prospech štátu. Dňom 01.01.1992 nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb., ktorá odstránila väčšinu pôvodných obmedzení. Podľa tejto novely od 01.01.1992 z vydržania nie je vylúčený žiadny subjekt a predmet vydržania je obmedzený len celkom okrajovo (§134 ods. 2). Podľa judikatúry všeobecných súdov ako aj Ústavného súdu SR, pokiaľ v dobe nadobudnutia účinnosti tejto novely č. 509/1992 Zb., t.j. ku dňu 01.01.1992 boli splnené podmienky vydržania stanovené touto novelou, došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva aj v prípadoch, kedy podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním boli naplňované pred účinnosťou tejto novely, kedy vydržanie bolo obmedzené. Oprávnený držiteľ sa tak stáva vlastníkom veci na základe vydržania nadobudnutím účinnosti zákona, t.j. dňom 01.01.1992, pokiaľ oprávnená držba pokračovala do tohto dňa. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobkyňa 1/ a jej manžel by sa mohli na základe držby začatej v roku 1962 stať vlastníkmi sporných pozemkov najskôr k 01.01.1992 (nie k 01.04.1984, keďže sa jednalo o pozemok), ovšem za predpokladu, že boli splnené zákonné predpoklady pre vydržanie.

28. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady : a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod. Stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

29. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

30. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje.

31. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobkyňa 1/ a jej manžel sa vo vzťahu k pozemku, za ktorý zaplatili v roku 1962 U. Q. 1.600 Kčs, nemohli cítiť ako dobromyseľní držitelia. Súd predovšetkým poukazuje na žalobcami predloženú poistenku, ktorá osvedčuje len tú skutočnosť, že U. Q. prevzala za pozemok vo výmere 1.600 m2 sumu 1.600 Kč. Z poistenky však vyplýva, že táto je platná do vybavenia kúpnej zmluvy. Žalobcovia však súdu žiadnu kúpnu zmluvu, ktorá vychádzajúc zo znenia poistenky mala byť vyhotovená, nepredložili. Tvrdili len, že pozemok bol kúpený na základe neperfektnej kúpnej zmluvy, čo zrejme sa malo jednať o kúpnu zmluvu uzavretú ústne. Súd však zdôrazňuje, že podľa Stredného občianskeho zákonníka sa k prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam vyžadovala písomná forma zmluvy a naviac k prevodu bol potrebný i súhlas bývalého okresného národného výboru. Žalobkyňa 1/ a jej manžel nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi, keďže museli (mali) vedieť o spôsobe nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnostiam (písomná forma zmluvy, súhlas ONV, vklad do pozemkovej knihy), pričom spôsob nadobúdania nehnuteľností bol upravený v Občianskom zákonníku jasne a zreteľne. Súd zdôrazňuje, že dobrá viera spočívajúca v presvedčení

držiteľa o tom, že je vlastníkom veci, ktorú drží sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Súd je toho názoru, že len na základe „poistenky“ žalobkyňa 1/ a jej manžel nemohli nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie o tom, že im pozemok patrí, pretože vzhľadom ku všetkým okolnostiam bolo vylúčené ich akékoľvek dobromyseľné presvedčenie. Pri normálnej obvyklej opatrnosti, ktorú bolo možné v danom čase očakávať od každého, si títo museli byť vedomí, že táto listina nie je kúpnou zmluvou, na základe ktorej by mohlo prísť k prevodu vlastníctva nehnuteľnosti a na jej základe nedošlo nikdy ani k uzavretiu kúpnej zmluvy tak ako sa to v texte poistenky uvádza. V konkrétnej veci tak mohli mať pochybnosti, že užívajú nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudli. Na základe uvedeného sa tak nemohli v roku 1962 chopiť oprávnenej držby. Naviac súd poukazuje na tú skutočnosť, že pozemok mali „kúpiť“ len od U. Q., pričom táto bola vlastníčkou len v podiele 1. Ďalším spoluvlastníkom bol J. B., rovnako v 1. O tomto mali žalobkyňa 1/ a jej manžel rovnako vedomosť, keďže to vyplýva z výkazu plôch ku geometrickému plánu č. XXX/XX-XXX-XXX zo dňa 25.07.1963, ktorí dali vyhotoviť žalobkyňa 1/ a jej manžel v spojitosti s plánovanou výstavbou rodinného domu. Aj uvedená skutočnosť tak spochybňuje ich vnútorné psychické presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva, keď tvrdenú neperfektnú kúpnu zmluva neuzavreli s oboma spoluvlastníkmi. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že čo aj len k domnelému prevodu vlastníctva nemohlo dôjsť.

32. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol. Samotné faktické nerušené užívanie sporných nehnuteľností bez splnenia aj kumulatívnej podmienky dobromyseľnosti držby ani zaplatenie dohodnutej sumy za pozemky či odvádzanie dane za nehnuteľnosti, zákon nespája s právnym následkom nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaním.

33. Súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním notárskych zápisníc, na základe ktorých bolo zapísané vlastnícke právo v prospech žalovaných, ani výsluchom žalovaných či žalobcami navrhnutých svedkov, ktorí sa mali vyjadriť k dobe trvania držby a jej nerušenosti. Vykonať dokazovanie týmto spôsobom súd nepovažoval za potrebné, nakoľko v konaní nepovažoval za sporné, že pozemky, ktoré boli predmetom daného sporu užívali od roku 1962 žalobkyňa 1/ a jej manžel a teda nie žalovaní resp. ich právni predchodcovia a s ohľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci by ani navrhnuté dôkazné prostriedky nemohlo priniesť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len tak, že žalovaní, ktorí mali vo veci plný úspech, majú voči žalobcom nárok náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 v nadväznosti na ich vyčíslenie žalovanými.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v šiestich vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.