Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8Csp/103/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, právne zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava proti žalovanému U. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX, XXX XX U. o zaplatenie 4 698,49 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.526,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.526,65 € od 26. 3. 2016 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v rozsahu 7,56 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2016 sa žalobca domáhal voči označenému žalovanému zaplatenia sumy 4 698,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 698,49 € od 26.3.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov tohto konania. V žalobe uviedol, že dňa 26.11.2012 jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa a. s. uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 4 200 €, ktorý sa zaviazal uhradiť formou mesačných splátok v počte 36, pri výške splátky 167,30 €. Úrok bol dohodnutý vo výške 17,90 % ročne, celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 1 620,51 €, celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť tak činila 5 820,51 €. Keďže žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas, predchodca žalobcu výzvou zo dňa 14.5.2015 žalovaného vyzval k úhrade a upozornil ho na možnosť mimoriadneho zosplatnenia. Keďže žalovaný výzve nevyhovel, predchodca žalobcu úver dňa 3.6.2015 zosplatnil. Následne pohľadávku z uvedenej zmluvy o úvere postúpil na žalobcu, a to zmluvou o postúpení zo dňa 29.9.2015. Ku dňu postúpenia predstavoval dlh na istine 3 479,40 € a príslušenstvo 1 351,80 € (zmluvný úrok 1 098,87 €, zmluvný úrok z omeškania 121,63 €, zákonný úrok z omeškania od zosplatnenia do postúpenia 56,30 € a pôvodné poplatky 75 €). Predchodca žalobcu oznámil žalovanému zmenu veriteľa listom zo dňa 8.10.2015. Žalovaný do postúpenia pohľadávky zaplatil predchodcovi žalobcu sumu 1 673,35 €. Následne dňa 8.2.2016 uzavrel žalobca so žalovaným „Splátkovú dohodu“. Predmetom urovnania bolo odstránenie sporností a pochybností ohľadom dlhu žalovaného, ktorý mu vznikol z uvedenej zmluvy. Pôvodný záväzok vo výške 4 894,26 € bol nahradený novým vo výške 4 698,49 €. Na základe tejto dohody došlo k zníženiu dlhu žalovaného v jeho prospech. Žalovaný sa tak zaviazal uhradiť sumu 4 698,49 € spolu so zmluvným

úrokom vo výške 5 % ročne. Celkovo sa zaviazal uhradiť sumu 5 941,14 €, a to formou 119 mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nehradil dlh tak, ako sa zaviazal v dohodnutých termínoch a výške splátok, v dôsledku omeškania žalovaného so splátkou splatnou dňa 25.3.2016, sa stal v uvedený deň dlh splatný celý. Po dátume splatnosti žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu sumu. Ku dňu ukončenia dohody predstavovala celková dlžná suma 4 698,49 €. Na pojednávaní žalobca predložil opäť prehľad úveru žalovaného. Po predbežnom právnom posúdení uviedol, že žalovaný neuzavrel splátkovú dohodu korektným spôsobom, keďže vôbec neplnil a zrejme nemal záujem plniť.

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba do vlastných rúk doručená dňa 16.4.2018, sa k žalobe písomne nevyjadril, nedostavil sa ani na pojednávanie, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

3. Súd na pojednávaní , ktoré vykonal v neprítomnosti žalovaného v súlade s § 178 ods. 2 CSP, v rámci predbežného právneho posúdenia v súlade s § 181 ods. 2 oboznámil prítomnú stranu žalobcu o tom, že splátkovú dohodu považuje za neplatnú, a to z viacerých dôvodov, najmä pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, pre jej rozpor so zákonom, ako aj s dobrými mravmi a konanie žalovaného, ktoré viedlo k jej uzavretiu, hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá bola už súdmi Slovenskej republiky v mnohých konaniach konštatovaná.

4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, v danom prípade všetkými produkovanými stranou žalobcu, ktoré žalobca predložil spolu so žalobou: zmluvou o splátkovom úvere čl. 4, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere čl. 7, obchodnými podmienkami predchodcu žalobcu čl. 9, zostavou prehľadu splátok úveru žalovaného čl. 14, vrátane predloženého na pojednávaní, výzvou čl. 15, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti čl. 16, zmluvou o postúpení pohľadávok čl. 17, oznámením o postúpení pohľadávky čl. 20, splátkovou dohodou čl. 21, upozornením na možnosť zosplatnenia čl. 25, podacím hárkom čl. 26, zosplatnením čl. 27, podacím hárkom čl. 28. Svoju právnu subjektivitu žalobca preukazoval predložením fotokópie výpisu z Obchodného registra vedeného Krajským súdom v B. M., Č. E. č. l. 29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Žalovaný uzavrel dňa 26.11.2012 s predchodcom žalobcu - bankou Slovenská sporiteľňa a. s. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru vo výške 4.200 € s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 17,90 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy o úvere. Úver bol čerpaný jednorazovo, bezhotovostne. Žalovaný sa ako spoludlžník zaviazal uvedený úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 36, pri dohodnutej výške splátky 167,30 €. Prvá splátka sa mala stať splatnou 25.1.2013 a ku konečnej splatnosti úveru malo dôjsť dňa 25.12.2015. RPMN bola vyčíslená vo výške 23,52 %. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť zo zmluvy platiť svoj dlh riadne a včas, predchodca žalobcu ho výzvou zo dňa 14.5.2015 vyzval k úhrade dlhu, ktorý predstavoval ku dňu 12.5.2015 sumu 2 965,77 € s tým, aby túto sumu uhradil najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Následne zaslal žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 4.6.2015, v ktorom mu oznámil, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1. písm. a/ obchodných podmienok. V súlade s uvedeným ustanovením ku dňu 3.6.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala pohľadávka 4 774,90 €. Doručenie tejto listiny preukazoval žalobca kópiou doručenky č. l. 16 rub spisu, z ktorej vyplýva, že oznámenie prevzal žalovaný dňa 8.6.2015. Následne dňa 29.9.2015 uzavrel predchodca žalobcu so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1128/2015/ CE. Postúpenie pohľadávky predchodca žalobcu oznámil žalovanému listom zo dňa 8.10.2015 č. l. 20. Z tohto oznámenia výška postúpenej pohľadávky nevyplýva. Podľa prehľadu úveru pripojeného k žalobe úhrady žalovaného (realizované všetky do postúpenia pohľadávky) spolu vo výške 1 673,35 € boli započítané nasledovne: na istinu 720,60 €, na poplatok 240,24 €, na riadny úrok 703,41 € a na úrok z omeškania 9,30 €. Následne dňa 8.2.2016 uzavrel žalobca so žalovaným Splátkovú dohodu, z ktorej vyplýva, že doterajší záväzok žalovaného voči predchodcovi žalobcu v celkovej výške 4 894,26 € zanikol a nahradil sa novým záväzkom vo výške 4 698,49 €. Celková čiastka dlhu predstavuje 5 941,14 €, táto suma je tvorená súčtom postúpenej pohľadávky z pôvodného úveru 4 894,26 € a zmluvných úrokov 1 242,65 €. Zmluvný úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 5 % z dlžnej sumy úveru, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 5,12 %. Táto suma mala byť dlžníkom - žalovaným uhradená prostredníctvom pravidelných mesačných splátok, ktorých rozpis, resp. predpis tvorí bod. 6 dohody. Žalobca následne doručil žalovanému list označený ako upozornenie na možnosť zosplatnenia zo dňa

21.9.2016 a následne samotné zosplatnenie dlhu zo dňa 10.11.2016, ich odoslanie preukazoval žalobca podacími hárkami čl. 26 a 28. V zosplatnení žalovaného požiadal o úhradu celého dlhu vo výške 4 698,49 € spolu so zákonným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 26.3.2016 do zaplatenia. Podľa prehľadu úveru predloženého žalobcom na pojednávaní úhrady žalovaného spolu vo výške 16 73,55 € boli započítané nasledovne: na istinu 720,60 €, na poplatok 240,24 €, na riadny úrok 703,41 € a na úrok z omeškania 9,30 €.

6. Uvedené sporové konanie je konaním s tzv. cudzím prvkom. Žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike a žalovaný fyzickou osobou, štátnym občanom Slovenskej republiky, žijúcou na jej území. Žalobca sa ako právny nástupca pôvodného veriteľa domáha plnenia zo záväzkového vzťahu vzniknutého pôvodne zo zmluvy o úvere zo dňa 26.11.2012 na území Slovenskej republiky. Ide zároveň o vec občianskoprávnu. Konanie bolo začaté doručením žaloby dňa 21.12.2016, preto sa právomoc súdu spravuje Nariadením rady ES č. 1215/2012 (konanie začaté po 10. 1. 2015). V prípade spotrebiteľských zmlúv, akou je v zmysle článku 17 ods. 1, písm. b/ Nariadenia Brusel I. aj medzi predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva o splátkovom úvere, sa právomoc súdu upravuje podľa všeobecného kritéria vymedzeného v článku 18 ods. 2 Nariadenia, bez ohľadu na štátne občianstvo tak, že spotrebiteľa môže druhý účastník zmluvy žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Na určenie, či má spotrebiteľ bydlisko v členskom štáte, na ktorého súde bola podaná žaloba, sa použije právny poriadok konajúceho súdu, v zmysle článku 62 tejto právnej úpravy. Je preto daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Vec sa spravuje Slovenským právnym poriadkom, s poukazom na článok 5 ods. 3 Nariadenia I. Predmetom tohto sporového konania je spotrebiteľský zmluvný záväzok. K dohode o voľbe práva medzi účastníkmi zmluvy nedošlo. Žalobca nepredniesol žiadne tvrdenia týkajúce sa rozhodného práva, použitie Slovenského právneho poriadku nenamietal.

7. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia dohody o urovnaní (ďalej len veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 585 ods. 1 až 3 dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. (2) Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. (3) Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretia dohody o urovnaní predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. (2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. (4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

8. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, vzhľadom na charakter pôvodnej zmluvy o úvere, posúdil ako vzťah spotrebiteľský, podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu mal v čase uzavretia zmluvy o úvere postavenie dodávateľa, keď poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania (mal postavenie banky), zatiaľ čo žalovaný vystupoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ, teda mal postavenie spotrebiteľa. Uvedená úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa, bankového subjektu, Slovenskej sporiteľne a. s., na základe zmluvy o postúpení pohľadávky svoj nárok uplatnený touto žalobou odvodil od dohody o splátkach, ktorú strany sporu uzavreli dňa 8.2.2016. V uvedenej

dohode sa okrem špecifikácie výšky záväzku žalovaného voči žalobcovi a jej splatenia v splátkach, ktorých predpis tvoril súčasť dohody, konštatuje spornosť výšky záväzku, ktorá mala byť aj dôvodom uzavretia dohody. To znamená, že nielen zmluva o úvere, ale aj dohoda o urovnaní má charakter zmluvy spotrebiteľskej, pretože aj táto dohoda bola uzavretá medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovaným). Právnym základom jej uzavretia bola samotná zmluva o úvere. Napokon táto skutočnosť medzi stranami spornou nebola.

9. Pri posudzovaní dohody o splátkach, z ktorej žalobca svoj nárok odvodzuje, súd dospel k záveru, že táto je neplatnou, s poukazom na ustanovenie § 37 a aj § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa zároveň prieči ustanoveniu § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10. Je nepochybné, že dohoda o urovnaní bola vopred pripravená a naformulovaná žalobcom. Z jej obsahu jednoznačne nevyplýva spornosť výšky záväzku žalovaného. Len samotné konštatovanie spornosti, ktoré bolo v texte predtlačené, podľa názoru súdu nesvedčí o tom, že medzi účastníkmi sa dohodou o urovnaní skutočne urovnávali sporné skutočnosti. Nevyplýva z nej ani to, ktoré skutočnosti mali byť sporné. Naopak, súd nadobudol presvedčenie o tom, že žalobca si touto dohodou chcel zabezpečiť svoju pozíciu vo vzťahu k žalovanému, keď mu navonok poskytol výhodu v znížení dlžnej sumy a nových splátkach. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že ani z dohody ani zo žaloby nevyplýva dôvod poníženia pôvodnej dlžnej sumy, ktorú žalobca podľa jeho pôvodných tvrdení mal ponížiť v prospech žalovaného. Podľa názoru súdu žalobca konal v zjavnom nekalom úmysle, o čom svedčí aj to, že predchádzajúci záväzok žalovaného vo výške 4 894,26 € „urovnal“ na sumu 4 698,49 €, avšak k tejto sume si ešte pripočítal úrok vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy a celkovú dlžnú sumu tak vyčíslil na sumu 5 941,14 €. Pôvodný záväzok teda nahradil novým záväzkom, avšak vyšším o 1 046,88 €, hoci navonok deklaroval, že pôvodný záväzok voči pôvodnému veriteľovi ponížil (4 894,26 - 4 698,49). Vzhľadom k uvedenému sa súdu javí dôvod uzavretia dohody ako pochybný. Popritom súd považuje určenie nového záväzku zároveň za neurčité a nezrozumiteľné a tým aj za neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z textu dohody nevyplýva ani to, ako žalobca dospel k výške pôvodného záväzku v sume 4 894,26 €, pretože nie je zrejmé, ako boli sumy istiny, úroku z úveru, úroku z omeškania, či iných prípadných nákladov, resp. poplatkov, z ktorých sa má táto suma skladať, vypočítané a vyčíslené (teda z akej sumy, odkedy, pri akej úrokovej sadzbe a na základe akých ustanovení zmluvy o úvere). Zo samotnej koncepcie dohody vyplýva, že bola vytvorená žalobcom. Žalovanému tak bola predložená dohoda formulárového charakteru, ktorej obsah nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Absencia individuálneho dojednania vo svojej podstate predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože formulárovosť dohody spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu a formulácie textu dohody teda vyplýva, že bola jednostranne vytvorená žalobcom a žalovaný ju mohol iba ako celok prijať alebo odmietnuť. Táto neprijateľná podmienka vzťahujúca sa na dohodu ako celok spôsobuje jej neplatnosť aj v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. O zhoršení postavenia žalovaného svedčí aj fakt, že touto dohodou sa zaviazal k úhrade súm, ktoré nie je možné jednoznačne identifikovať s nárokmi z pôvodného zmluvného vzťahu. Tieto okolnosti pôsobili klamlivým spôsobom na vôľu spotrebiteľa a prinútili ho dohodu uzavrieť. Žalobca nepreukázal, že žalovaného upovedomil o následkoch podpisu dohody o splátkach. Žalobca podľa názoru súdu preto zároveň konal v rozpore s dobrými mravmi, keď podsunutím dohody o splátkach žalovanému privodil ako spotrebiteľovi ujmu, pretože dohoda ho zaväzovala na plnenie oproti pôvodnému záväzku zjavne navýšenému novým zmluvným záväzkom z predchádzajúceho obdobia. Prihliadnuc zároveň na mnohé už právoplatne skončené spory, v ktorých sa žalobca domáhal totožného nároku z totožných dôvodov a totožného titulu, súd dospel k záveru, že skutočným a jediným dôvodom na uzavretie tejto dohody bolo uznanie dlhu zo strany žalovaného a tým aj predĺženie premlčacej doby, preto takýto postup žalobcu súd hodnotí zároveň ako nekalú a klamlivú obchodnú praktiku, v zmysle ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorú je možné vidieť aj v skrytom úmysle žalobcu vyhnúť sa posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej zmluvy o úvere, vo vzťahu k výške pôvodného záväzku.

11. Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil dohodu o urovnaní, na základe ktorej si žalobca nárok v tomto spore uplatnil, za neplatný právny úkon, zaoberal sa ďalej tým, či žalovanú sumu alebo jej časť možno žalobcovi priznať zo zmluvy o úvere, nakoľko sa stal nositeľom práv a povinností z uvedenej zmluvy, v dôsledku postúpenia, ktoré oznámil žalovanému už samotný právny predchodca - pôvodný veriteľ. Aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku z uvedenej zmluvy o úvere súd považoval za danú.

12. Súd preskúmal úverovú zmluvu z pohľadu náležitostí, ktoré má podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať. Zmluva bola uzavretá písomne, bola uzavretá platne, avšak nespĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predchodca žalobcu ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou 167,30 € bez jasnej a určitej, bližšej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, aká na úroky a aká na iné prípadné poplatky (pretože zrejmé bolo, že súčasťou splátky mal byť i poplatok za poistenie, či poplatok za správu úveru a pod.). Žalobca takýmto postupom obchádzal jednotlivé ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Účelu zákonnej úpravy, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana slabšieho účastníka právneho vzťahu, zodpovedá len taký výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, ktorý viaže každý z údajov tam uvedených jednak k istine, ako i k úrokom, resp. k poplatkom. To, že zmluva obsahuje údaj o počte, termíne a výške splátok, avšak bez uvedenia rozčlenenia splátky na istinu, úroky a poplatky, súd nepovažuje za splnenie zákonnej povinnosti žalobcom. V tejto súvislosti považoval súd za podstatné poukázať na tú skutočnosť, že zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru prehľadne vymedzuje povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

13. K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. V zmysle zmlúv, ktoré nečlenia splátky na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, má spotrebiteľ plniť úver v jednotlivých splátkach, ale od samotného počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu úveru a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky úveru a poplatky úveru. Veriteľ to od samého začiatku veľmi dobre vie a má o tom vedomosť, ale takúto informáciu spotrebiteľovi neposkytuje. Je to teda veriteľ, kto svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov), pričom spotrebiteľ nemá žiadnu moc skontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Nakoľko veriteľ má vedomosť o tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom a ako k istine od počiatku a vo svojich zmluvách túto skutočnosť spotrebiteľom neoznamuje, možno hovoriť aj o nekalej obchodnej praktike v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého "obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná", v spojení s § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a ust. § 8 ods. 3 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorých za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé opomenutie konania, za ktoré sa tiež považuje "ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal". Takáto nekalá obchodná praktika veriteľov a neprijateľná obchodná podmienka spočíva v tom, že spotrebiteľovi sú predložené na podpis zmluvy, v ktorých absolútne nie je uvedené, v akej výške bude mesačne spotrebiteľ hradiť úroky úverov ako odmenu veriteľa a v akom pomere bude splácať istinu úveru, pričom informácia o splácaní odmeny je jedna z najpodstatnejších informácií v zmluve vôbec. Veriteľom nerobí problém túto informáciu do zmlúv včleniť, avšak veritelia túto informáciu do zmlúv zámerne nevkladajú a skrývajú ju. Keďže toto rozdelenie neurčuje spotrebiteľ a ani nie je o spôsobe tohto pomeru informovaný pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej, takouto obchodnou praktikou veriteľov je spôsobovaná značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše, v prípadoch, kedy v zmluvách o spotrebiteľských úveroch nie sú uvedené informácie o splátkach v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov, je namieste aplikovať ustanovenie § 566 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého podľa odseku 2 "pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa

plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak", kedy súd zostatky, na ktoré si veritelia nárokujú, musí posúdiť z hľadiska toho, či sú v súlade s touto zákonnou normou.

14. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne. Nebolo sporné, že žalovaný z poskytnutého úveru 4 200 € uhradil jednotlivými splátkami sumu 1 673,35 €, preto súd žalobe v časti predstavujúcej sumu, ktorú žalovaný skutočne vyčerpal a nevrátil (4 200 € - 1 673,35 € = 2 526,65 €). Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. V tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že v danom prípade ide o sporové konanie, ktoré je konaním návrhovým. Súd je v zmysle § 216 ods. 1 viazaný žalobným návrhom. V zmysle čl. 8 - základných princípov je žalobca povinný v žalobe označiť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu a výšky a označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobcu teda zaťažuje bremeno tvrdenia a zároveň bremeno dôkazu, ktorého neunesenie je spojené s jeho procesnou zodpovednosťou. Na unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena nepostačuje iba všeobecné uvedenie, že žalobca požaduje zaplatenie určitej sumy a pripojenie listín, z ktorých by teoreticky takýto nárok mohol aspoň čiastočne vyplývať. Postup súdu, kedy by sám vlastnou činnosťou iniciatívne z označených, resp. predložených listín žalobcu zisťoval rozsah dôvodnosti jeho nároku, by bol v priamom rozpore so základným princípom rovnosti účastníkov v spore a úplne by deformoval pozíciu súdu ako subjektu, ktorý rozhoduje na základe aktivity strán sporu v štandardnom sporovom, t. j. kontradiktórnom procese. V danom prípade strana žalobcu podľa názoru súdu vo vzťahu k zamietnutej časti ani neuniesla bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Pokiaľ súd už v predbežnom právnom posúdení stranu žalobcu oboznámil, že dohodu o splátkach, z ktorej svoj nárok uplatňuje, považuje za neplatnú, bolo povinnosťou žalobcu produkovať rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy k preukázaniu dôvodnosti jeho nároku zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel žalovaný s jeho právnym predchodcom. V danom prípade takéto rozhodujúce skutkové tvrdenia ani dôkazy produkované neboli. Súd nemal pochybnosti o nástupe účinkov zosplatnenia úveru právnym predchodcom žalobcu, ku ktorému došlo ku dňu 3.6.2015, avšak nebolo dostatočným spôsobom konkretizované a špecifikované, z čoho pohľadávka ku dňu zosplatnenia, vyčíslená vo výške 4 774,90 €, pozostávala. Rovnako ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu. Podľa názoru súdu nepostačuje len jej strohé vyčíslenie, ale je potrebné konkretizovať, koľko splátok žalovaný zaplatil, s ktorou splátkou sa dostal do omeškania, koľko splátok tvorí zvyšok neuhradenej istiny, z akej sumy, za aké obdobie a v akej výške bol počítaný úrok, poplatky a podobne. Vo vzťahu k rozsahu záväzku žalovaného žalobca predložil len prehľad úveru žalovaného, z ktorého vyplýva, že žalovaný na uvedený dlh uhradil celkom 1 673,35 €.

15. Keďže ide o peňažné plnenie, s ktorým je žalovaný preukázateľne a nesporne v omeškaní, podľa názoru súdu žalobcovi patrí aj úrok z omeškania, ktorý uplatnil v zákonnej výške 5,05 % od 26.3.2016 do zaplatenia. K zosplatneniu pôvodného úveru síce došlo k 3.6.2015, avšak súd je viazaný žalobou a predmetom v nej vymedzeným, nemôže ísť nad rámec uplatneného nároku. Žalobca po predbežnom právnom posúdení žalobu nemenil, napokon, v spotrebiteľskom spore nie je ani prípustná. Zároveň súd poukazuje aj v tejto časti na to, že vo vzťahu k dátumu 26.3.2016 rovnako absentovali akékoľvek skutkové tvrdenia. Súd teda úrok z omeškania žalobcovi priznal v súlade s jeho žalobou.

16. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V danom prípade sa žalobca domáhal žalobou zaplatenia sumy vo výške 4 698,49 € (100%). Súd vyhodnotil za dôvodný jeho nárok v rozsahu zodpovedajúcemu sume 2.526,65 € (53,78%). V tejto časti mal úspech žalobca. Vo zvyšnej časti predstavujúcej 46,22 % mal úspech žalovaný. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 7,56 %. V tomto rozsahu má voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto skonania. O výške tejto náhrady súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.