Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-187-2021.pdf
PDF · 122.43 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/187/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: C. Č., L.. XX.X.XXXX, J. Y. XX, zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát, s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 1.965,34 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica postúpenou tunajšiemu súdu dňa 4.11.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.858,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.051,11 Eur od 8.4.2021 do 22.4.2021 a zo sumy 1.953,19 od 23.4.2021 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155 (ďalej len „postupca") a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 7.4.2021 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 7.2.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca k 12.6.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2.956,82 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.051,11 Eur, z riadneho úroku vo výške 703,07 Eur, z úroku z omeškania vo výške 190,49 Eur a z poplatkov vo výške 12,15 Eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: 97,92 Eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 2.858,90 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.953,19 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 703,07 Eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 190,49 Eur, z neuhradených poplatkov vo výške 12,15 Eur. Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 8.4.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp.zn. XUp/XXXX/ XXXX zo dňa 10.9.2021, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobca v podanom návrhu neuviedol akým spôsobom bola overená bonita klienta. Zároveň keďže právny predchodca žalobcu nepostupoval pri skúmaní bonity s odbornou starostlivosťou, nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a preto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže došlo k postúpeniu tzv. živého úveru. Žalovaný uviedol, že poslednú výzvu pred zosplatnením úveru ako aj vyhlásenie úveru za predčasne splatný treba považovať pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Žalobca nepreukázal doručenie tretej upomienky. Žalovaný takisto uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu výzvy podľa § 92 ods.8 zákona o bankách, nepreukázal platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, a teda žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 8.1.2019 sp.zn. 3Co/151/2018. Ďalej žalovaný uviedol, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods.2 písm. i) a j) zák.č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 26.8.2019 sp.zn. 8Co/49/2019, podľa ktorého ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN.
4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. Pri posúdení bonity žalovaného boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. Žiadateľ v žiadosti o úver deklaroval stredoškolské vzdelanie, rodinný stav slobodný, počet členov domácnosti 1, počet vyživovaných detí 0. Príjmy žiadateľa boli vo výške 812,26 Eur, uvedené deklaroval priloženým čestným vyhlásením. V prípade ak žalobca predložil potvrdenie, že mal informácie o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žiadateľa, nedošlo k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Zákonodarca ukladá poskytovateľovi úveru brať do úvahy jeho príjmy a výdavky alebo nahliadnuť do príslušnej databázy a nestanovuje naplnenie týchto predpokladov kumulatívne. Žalobca ďalej poukázal na to, že ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úvere vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Je to číslo, ktoré má umožniť spotrebiteľovi lepšie vyhodnotiť výhodnosť alebo nevýhodnosť poskytovaného úveru. Pôvodný veriteľ v článku I Zmluvy uvádza všetky potrebné informácie, ktoré vstupujú do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, na základe ktorého žalovaný mohol posúdiť výhodnosť/nevýhodnosť úveru. Do výpočtu RPMN vstupovali položky uvedené v článku I Zmluvy v súlade so ZoSÚ. Pre výpočet RPMN sú tak rozhodujúce údaje posledného čerpania, číslo čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky, číslo splátky, výška splátky. RPMN obsiahnutá v článku I Zmluvy je uvedená dostatočne a v správnej výške. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to: výzvou zo dňa 29.4.2019, ako aj výzvou označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 12.6.2019. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Ďalej žalobca uviedol, že mimoriadna splatnosť úveru bola postupcom vyhlásená podaním zo dňa 12.6.2019, pričom postup, ktorý postupca pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru zvolil, je plne v súlade s odbornou literatúrou.
5. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 9.12.2021 žalovaný nad rámec tvrdení uvedených v odpore uviedol, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka za predpokladu, že postúpenie pohľadávky prebehlo v súlade so zákonom. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne. Žalobca preukazuje splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách odkazom na tretiu upomienku, táto upomienka neobsahuje žiadny text, ktorý by dlžníka upozorňoval na možnosť postúpenia pohľadávky, táto upomienka predstavuje výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a nie výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Rovnako tiež ani výzva na predčasné splatenie úveru nie je výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a tiež neobsahuje žiadny text, ktorý by dlžníka upozorňoval na možnosť postúpenia pohľadávky, ide teda o oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a nie o výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 1.2.2022 uviedol, že podmienkami pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods.8 zákona o bankách je, že banka musí preukázateľne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky a dlžník musí byť nepretržite viac než 90 dní v omeškaní s plnením svojho záväzku po odoslaní tejto výzvy na úhradu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to 3. upomienkou zo dňa 29.4.2019 spolu s podacím hárkom a dokladom o prevzatí zásielky a výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom s dokladom o doručení. Žalobca uviedol, že nie je správny názor žalovaného, kedy považuje za potrebné vo výzve podľa § 92 ods.8 zákona o bankách uvádzať upozornenie pre dlžníka o možnom postúpení pohľadávky. Uvedené zákon ani judikáty Najvyššieho súdu nikde neukladajú a takýto výklad je v rozpore so zákonom. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho dlhu voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že nedošlo k porušeniu § 92 ods.8 zákona o bankách.
7. V podaním doručenom súdu dňa 17.2.2022 žalobca uviedol, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 3.000 Eur dňa 9.2.2015 a na poskytnutý úver uhradil sumu v celkovej výške 2.714,12 Eur. Z úhrady žalovaného bola suma 948,89 Eur započítaná na istinu, suma 1.535,19 Eur bola započítaná na zmluvný úrok, suma 0,62 Eur bola započítaná na úrok z omeškania, suma 93 Eur na poplatky a suma 136,42 Eur na poistné.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, žalovaný ani jeho právny zástupca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalovaného a žiadal, aby súd rozhodol bez ich účasti tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania. Súd v súlade s § 180 CSP vec prejednal na pojednávaní bez ich prítomnosti.
9. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržiaval podanej žaloby a písomných podaní.
10. Súd sa oboznámil so žalobou, listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, žiadosťou o flexipôžičku zo dňa 7.2.2015, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru - flexipôžička zo dňa 7.2.2015, spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou zo dňa 7.2.2015, oznámením o splnení obchodných podmienok pre čerpanie Flexipôžičky zo dňa 7.2.2015, európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 12.6.2019, doručenkou, treťou upomienkou zo dňa 29.4.2019, podacím hárkom, potvrdením o doručení zásielky, výzvou zo dňa 15.4.2021, pokusom o zmier zo dňa 15.4.2021 a zo dňa 16.7.2021, podacím hárkom zo dňa 16.4.2021 a zo dňa 19.7.2021, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.4.2021, všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., všeobecnými poistnými podmienkami, cenníkom VÚB, a.s., a zistil nasledovný skutkový a právny stav :
11. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 7.2.2015 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru - flexipôžička č.XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 3.000 Eur, ktorý bol žalovaný ako dlžník povinný vrátiť a zaplatiť úroky, poplatky a splniť ďalšie záväzky podľa zmluvy. Úver bol žalovaný povinný splácať v 119 mesačných splátkach vo výške 47,65 Eur s poistením vo výške 50,08 Eur. Splatnosť prvej splátky bola určená dňom 18.3.2015, periodicita splátok mesačne k 18. dňu v mesiaci, termín konečnej splatnosti bol 18.1.2025. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 14,40% ročne, RPMN 16,10 %, priemerná RPMN na trhu bola uvedená vo výške 17,33% ročne, celková čiastka spojená s úverom bola v zmluve
uvedená vo výške 5.731,41 Eur, pričom do tejto sumy bol započítaný aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 60 Eur.
12. Listom zo dňa 29.4.2019 označeným ako tretia upomienka-pokus o zmier, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy v celkovej výške 160,80 Eur vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX s tým, že v prípade ak nedôjde k okamžitému zaplateniu dlžnej sumy, bude právny predchodca žalobcu požadovať vrátiť celú poskytnutú sumu úveru spolu s príslušenstvom a to pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Z poštového podacieho hárku vyplýva, že predmetná upomienka bola dňa 29.4.2019 podaná na prepravu prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. pod O., pričom príjemcom bol žalovaný a zásielka bola odoslaná na adresu Y. XX a dodacou poštou bol S.. Z potvrdenia Slovenskej pošty o sledovaní zásielok vyplýva, že predmetná zásielka pod podacím číslom O. bola vydaná na pošte v S. dňa 7.5.2019.
13. Listom zo dňa 12.6.2019 označeným ako výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, právny predchodca žalobcu úver zosplatnil, a to ku dňu 12.6.2019, keďže žalovaný napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradil dlžnú sumu z titulu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX XXXX. Z priloženej doručenky vyplýva, že výzva bola žalovanému doručená dňa 19.6.2019.
14. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 uzatvorenej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (právnym predchodcom žalobcu) a žalobcom a na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 7.4.2021, došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXXXXXXX. Listom zo dňa 15.4.2021 označeným ako oznámenie o postúpení pohľadávky, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že postúpil pohľadávku zo zmluvy č.XXXXXXXXXXXXXXX v celosti, spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom na žalobcu.
15. Zo žiadosti o flexipôžičku zo dňa 7.2.2015, podpísanú žalovaným vyplývajú informácie o žalovanom, a to, že je slobodný, nemá vyživovaciu povinnosť k deťom, počet členov rodiny je 1, má stredné vzdelanie bez maturity. Z predmetnej žiadosti ďalej vyplývajú informácie o bývaní, a to, že býva v Y. XX od 1/1961 u rodičov. Zo žiadosti vyplývajú údaje o zamestnávateľovi žalovaného, ktorým je G.-M. K. S., v ktorom je zamestnaný od 7/1980 na trvalý pracovný pomer, a jeho finančná situácia, jeho príjem za posledné tri mesiace, že nemá vedľajší príjem a má iný záväzok v podobe spotrebného úveru vo výške mesačnej splátky 352,89 Eur a nie sú mu vykonávané zrážky zo mzdy.
16. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
17. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Podľa § 52 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
20. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 7 ods. 1 a ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
22. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
23. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 92 ods.8 zák.č.483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (ďalej len zákon o bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
26. V konaní nebolo sporné a súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd má za to, že uvedená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru - flexipôžička č.XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 7.2.2015 má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného v čase uzatvorenia zmluvy.
27. V predmetnom konaní súd najskôr skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, VÚB, a.s. na žalobcu a či teda žalobca je nositeľom práv pôvodného veriteľa a či si na základe toho môže vo vzťahu k žalovanému tieto práva uplatňovať v súdnom konaní. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. V danom prípade žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu.
28. Žalovaný mal za to, že právny predchodca žalobcu nepostupoval pri skúmaní bonity s odbornou starostlivosťou, a preto nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie úveru, a teda nebol oprávnený ani postúpiť pohľadávku na žalobcu. Z uvedeného dôvodu sa súd v súvislosti so skúmaním aktívnej legitimácie žalobcu zaoberal tým, či právny predchodca žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľského úveru žalovanému posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. S porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, zákon o spotrebiteľských úveroch v citovanom ustanovení § 11 ods. 2 spája významné právne dôsledky. V prípade, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 ods. 1 tohto zákona, nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Pri hrubom porušení tejto povinnosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
29. Zákon o spotrebiteľských úveroch je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 (ďalej aj „smernica“), ktorou sa v Článku 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy.
30. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus, Charline Bonato, rod. Savary, Florian Bonato z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc Článok 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 okrem iného to, že poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa, ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej situácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.
31. V danom prípade žalobca ako to vyplýva z jeho vyjadrenia k odporu vychádzal iba z údajov, ktoré mal od žalovaného a ktoré žalovaný uviedol v žiadosti o flexipôžičku zo dňa 7.2.2015 špecifikovanej v bode 15. tohto odôvodnenia a jediným dôkazom, ktorý žalobca v konaní predložil v súvislosti s tým, či jeho právny predchodca posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, bola iba predmetná žiadosť žalovaného o flexipôžičku. Žalobca nepreukázal, že by si jeho právny predchodca tieto informácie získané od spotrebiteľa akýmkoľvek spôsobom overil, uviedol iba, že zákon ukladá poskytovateľovi úveru brať do úvahy žiadateľove príjmy a výdavky alebo nahliadnuť do príslušnej databázy a nestanovuje naplnenie týchto predpokladov kumulatívne. Súd má za to, že v danom prípade, keďže právny predchodca žalobcu vychádzal iba z údajov, ktoré mu boli poskytnuté zo strany žalovaného, nemožno hovoriť o odbornej starostlivosti právneho predchodcu žalobcu pri posudzovaní spôsobilosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Súd má za to, že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nejde o odbornú starostlivosť, ak je táto iba formálna a povrchná, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú takisto neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené. Aj keď zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti
údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam, nemôže sa opierať iba o ničím nepodložené tvrdenia spotrebiteľa.
32. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa, keďže žalovanému poskytol úver bez overenia údajov o jeho ekonomickej situácii, uspokojil sa s len s tvrdením žalovaného o jeho príjme za posledné tri mesiace, o jeho záväzkoch, počte vyživovacích povinností, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho zisťovania jeho bonity so skúmaním jeho ďalších výdavkoch (na bývanie, stravu, atď.). To, že žalovaný žije u rodičov neznamená, že nemá výdavky spojené s bývaním a stravou. Dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. K posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil právny predchodca žalobcu len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre posúdenie splnenia povinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (právny predchodca žalobcu) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.
33. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti splácať spotrebiteľský úver a zároveň hrubo porušil túto povinnosť, čo má podľa citovaného ust. § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch, prvá a druhá veta nasledovné dôsledky, a to jednak zánik oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a jednak bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Dôsledkom toho je potom aj absolútna neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pretože tento odporuje zákonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Keďže veriteľ využil svoje právo na zosplatnenie pohľadávky v rozpore so zákonom, na takéto zosplatnenie nebolo možné prihliadať.
34. Podľa citovaného ustanovenia § 17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch je možné postúpiť iba takú pohľadávku z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na tretiu osobou, ktorá je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru (teda nastala splatnosť už aj poslednej splátky) alebo sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (teda došlo k jej predčasnému zosplatneniu). V danom prípade ako súd uviedol v bode 33. tohto odôvodnenia, predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru (ku dňu 12.6.2019) bolo neplatné a zároveň k postúpeniu pohľadávky (dňa 7.4.2021) malo dôjsť skôr, ako nastala konečná splatnosť úveru (dňa 18.1.2025). Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť, keďže jej postúpenie je objektívne neprípustné, t. j. zakázané, potom jej následné postúpenie inému subjektu je v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj navonok voči dlžníkovi. Neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu zakladá v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky, a teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prebiehajúcom spore. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu zamietol.
35. Pre úplnosť, keďže žalovaný uvádzal, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu aj z ďalších dôvodov, sa súd vyjadril aj k týmto námietkam žalovaného. Žalovaný uvádzal, aj to, že k zosplatneniu úveru nedošlo aj z toho dôvodu, že výzva pred zosplatnením úveru, ako aj vyhlásenie úveru za predčasne splatný sú neplatnými právnymi úkonmi, pre ich neurčitosť, keďže v nich nie je uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. S predmetnou námietkou žalovaného súd nemôže súhlasiť, keďže zákon v žiadnom ustanovení a ani v ust § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka (ktoré sa zaoberajú podmienkami, za kých môže dôjsť k zosplatneniu úveru) neuvádza, že by mala výzva alebo oznámenie o zosplatnení úveru obsahovať označenie mesačnej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru.
36. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods.8 zákona o bankách, a to doručenie výzvy podľa § 92 ods.8 zákona o bankách, keď ani tretiu upomienku ani výzvu na predčasné splatenie úveru nemožno považovať za takúto výzvu, keďže neobsahujú text,
ktorý by dlžníka upozorňoval na možnosť postúpenia pohľadávky. V danom prípade súd takisto nesúhlasí s uvedenou argumentáciou žalovaného, keďže zo žiadneho ustanovenia zákona a ani z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že by výzva mala obsahovať upozornenie na možnosť postúpenia pohľadávky. Zo zákona vyplýva, že sa musí jednať o výzvu na zaplatenie omeškaného dlhu, čo v danom prípade spĺňa aj výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 12.6.2019.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.