Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/142/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: BARDEJOVSKÉ KÚPELE a. s., Bardejovské Kúpele 086 31, IČO: 36 168 301, proti žalovaným v 1. rade: H.. Q. G., K.. XX. X. XXXX, O. Q. XX, XXX XX O., v 2. rade: H. G., K.. X. X. XXXX, O. Q. XX, XXX XX O., v 3. rade: Š. V., K.. XX. X. XXXX, O. O. S. XX, v 4. rade Martin Poljak, nar. 7. 8. 1975, bytom Bardejovské S. XX, v 5. rade Š.I. V., K.. XX. X. XXXX, O. O. S. XX, žalovaní v 3. až 5. rade právne zastúpení JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach, Štúrova 20, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

rozhodol:

Zastavuje konanie v časti požadovaného nároku žalobcu voči žalovaným v 1. a v 2. rade v sume 354,- EUR s 8,5% ročným úrokom z omeškania odo dňa 29.10.2014 do zaplatenia, ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 12.3.2013 do 12.3.2015.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovaným v 1. až v 5. rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 354 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 29.10.2014 do zaplatenia ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 12.3.2013 do 12.3.2015, žalovaného v 3. rade zaplatiť sumu 288 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 3.11.2014 do zaplatenia ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 12.3.2013 do 12.3.2015, žalovaného v 5. rade zaplatiť mu sumu 12 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 3.11.2014 do zaplatenia ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 12.3.2013 do 12.3.2015, žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 5.542 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 3.11.2014 do zaplatenia ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 12.3.2013 do 12.3.2015 a zároveň nahradiť mu spoločne a nerozdielne trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parciel CKN XXXX/X o výmere 177 m2, zastavaná plocha a nádvorie, CKN 4004/2 o výmere 144 m2, zastavaná plocha a nádvorie, CKN XXXX/ X o výmere 831 m2, zastavaná plocha a nádvorie, CKN XXXX/X o výmere 685 m2 zastavaná plocha a nádvorie, CKN XXXX/X o výmere 321 m2, zastavaná plocha a nádvorie, CKN XXXX/X o výmere 940 m2 zastavaná plocha a nádvorie zapísané na liste vlastníctva č. 9 v katastrálnom území Bardejov, okres Bardejov. Ďalej uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súpisné číslo XXXX postaveného na parcele CKN XXXX/X zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. O.. Žalovaný

v 3. rade je výlučným vlastníkom rodinného domu postaveného na parcele CKN XXXX/X zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. O.. Žalovaný v 4. rade je výlučným vlastníkom nedokončeného rodinného domu postaveného na parcele CKN XXXX/X, CKN XXXX/X a parciel CKN XXXX/X o výmere 45 m2, zastavaná plocha a nádvorie, CKN XXXX/X o výmere 46 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXXXX k.ú. O.. Žalovaný v 5. rade je výlučným vlastníkom dreveného stánku nachádzajúceho sa na parcele CKN XXXX/X o výmere 831 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. X v k.ú. O.. Žalobca podaním zo dňa X.XX.XXXX vyzval žalovaných v 1. až 5. rade na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 1 Eur/m2 ročne za 2777 m2, spolu 2.777 Eur, za dva roky spätne. Na výzvu žalobcu zareagoval žalovaný v 5. rade v mene rodiny V. tak, že boli nútení vykonať terénne úpravy na parcelách CKN XXXX/X a CKN XXXX/X z dôvodu zvýšenia spodnej vody a stekania povrchovej vody z lesa do záhrady a do dvora, ktorá im podteká pod základy domu. Žalovaní bez právneho dôvodu užívajú nehnuteľné veci. Pokiaľ ide o stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia, podľa žalobcu ide o obvyklú cenu za nájom za 1 m 2 nachádzajúcu sa v k. ú. O..

3. Žalovaní v l. a 2. rade v podaní zo dňa XX.XX.XXXX na svoju obranu okrem iného uviedli, že od 1 1.5.2015 je na LV XXXX stavba rodinný dom s.č. XXXX postavený na pozemku CKN XXXX/X v podiele 1/1 zapísaná na ich syna H.. J. G.. V roku 2001 bola medzi žalobcom a žalovaným v l. rade podpísaná zmluva o prenájme pozemkov z 26.10.2001, ktorá riešila prenájom parcely CKN XXXX/X bezplatne. Mali preto za to, že požadovaný nárok žalobcu je nedôvodný.

4. Žalovaní v 3. až 5. rade v podaní zo dňa 20.10.2015 uviedli, že majú záujem riešiť spor mediáciou a následne v podaní zo dňa 21.2.2017 namietali, že by užívali v celosti parcely CKN č. XXXX/X o výmere 831 m2, č. XXXX/X o výmere 321 m2, ako aj č. XXXX/X o výmere 940 m2. Žalovaní majú za to, že žalobca nepreukázal, že by boli uvedené parcely užívané, pričom by mal predložiť geometrický plán s projektom vytýčenia v teréne a podľa toho ustáliť výšku náhrady za užívanie predmetných pozemkov.

5. Podaním zo dňa 27.11.2016 vzal žalobca žalobu o zaplatenie sumy 354 Eur s príslušenstvom za obdobie od 12.3.2013 do 12.3.2015 späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

6. Súd reflektujúc na podanie žalobcu zo dňa 27.11.2016 zastavil konanie postupujúc podľa § 145 ods. 2 v požadovanej časti týkajúcej sa požadoavaného nároku žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade v sume 354 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 29.10.2014 do zaplatenia, ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 12.3.2013 do 12.3.2015.

7. Žalovaní v podaní zo dňa 18.12.2017 namietali, že by užívali nehnuteľnosti v rozsahu uvedenom žalobcom, čo vyplýva aj z konania vo veci sp. zn. XC/XXX/XXXX a tam realizovanej obhliadky.

8. Podaním zo dňa 21.6.2018 žalobca žiadal pripustiť zmenu žaloby tak, že „žalovaný v 3. rade je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 506,88 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 3.11.2014 do zaplatenia, ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 12.3.2013 do 12.3.2015 do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný v 5. rade je povinný žalobkyni zaplatiť sumu 42,24 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 3.11.2014 do zaplatenie, ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 12.3.2013 do 12.3.2015 do troch dni odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaní v 1. až 5. rade sú povinní spoločne a nerozdielne žalobkyni zaplatiť sumu 9.732,80 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 3.11.2014 do zaplatenie, ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 12.3.2013 do 12.3.2015 do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaní v 1. až 5. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu všetkých trov konania na účet JUDr. Jána Jurča do troch dni odo dňa právoplatnosti rozsudku, ktoré budú vyčíslené v jeho písomnom vyhotovení.“ Na nariadenom pojednávaní dňa 7.9.2018 súd pripustil uvedenú zmenu žaloby.

9. Právny zástupca žalobcu po výzve súdu na pojednávaní konanom dňa 7.9.2018, aby došlo k ozrejmeniu, keďže je namietaný rozsah užívania, ktoré parcely majú užívať žalovaní vo vlastníctve žalobcu, právny zástupca žalobcu uviedol, že parcely XXXX/X, XXXX/X U. XXXX/X.

10. Právny zástupkyňa žalovaných v 3. až 5. rade na pojednávaní konanom dňa 7.9.2018 uviedla, že na parcele č. XXXX/X stojí rodinný dom V., na parcele XXXX/X stojí dom H.. G. s tým, že za rozhodné obdobie predložili dohodu, že mal dohodnutý nájom so žalobcom. Žalobca v podaní zo dňa 21.5.2018 uviedol, že v tejto časti berie žalobu späť potvrdzujúc, že takáto dohoda existovala. Na parcelách 4004/3

a 4009/4 je postavený rodinný dom Q. V., pričom tieto parcely sú v jeho výlučnom vlastníctve. Pokiaľ sa jedná o parcelu XXXX/X túto parcelu žalovaní neužívali, ani ju neužívajú. Parcelu XXXX/X neužívajú, keďže tam je kostol a iné stavby a parcela, cez ktorú chodia a na ktorej boli povinní vypratať stavebný materiál a maringotku je parcela č. XXXX/X. Keďže ju boli povinní vypratať, tak ju neužívali. Predmetom by mohla byť akurát parcela č. XXXX/X. Pokiaľ sa jedná o znalecký posudok na hodnotu náhrady za užívanie tak uviedla, že znalec stanovil hodnotu ku dňu vypracovania posudku, čo neodráža adekvátne žalované obdobie, objektívnemu stavu by zodpovedala suma 1-eur za m2.

11. Žalovaný v 1. rade uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby v časti týkajúcej sa parcely CKN XXXX/ X. K znaleckému posudku uviedol, že bol porovnávaný neporovnateľný dom, keďže svoj dom vôbec neužíva. Nepodniká, nemá živnosť, stavbu udržiava len tým spôsobom, aby bola užívania schopná, nezarastala burinou. Kosí pozemok len kvôli tomu, aby to nezarastalo, nemá z toho žiaden úžitok.

12. Na nariadenom pojednávaní súd oboznámil strany sporu postupom podľa § 204 so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to: žaloba, výpis z LV na č.l. 4-13, výkaz výmer na č.l. 15, výzva na č.l. 16, doručenky na č.l. 17, odpoveď na výzvu č.l. 18, podanie žalobcu na č.l. 25-26, výpis z LV na č.l. 27-30, geometrický plán na č.l. 31, výpis z LV na č.l. 32, výzva na č.l. 33, doručenky na č.l. 34, vyjadrenie žalovaného na č.l. 42, Zmluva o prenájme na č.l. 43-44, kópia pozemkovej mapy na č.l. 45, vysvetlenie na č.l. 46-47, podanie žalobcu na č.l. 59, grafický návrh sprístupnenia parcely na č.l. 60, podanie PZ žalovaných na č.l. 64-65, kópia z katastrálnej mapy na č.l. 68, podanie PZ žalovaných na č.l. 79, podanie PZ žalovaných na č.l. 98, objednávka znaleckého posudku na č.l. 105, podanie žalobcu na č.l. 113-114, výpoveď na č.l. 115, doručenka na č.l. 118, oznámenie č.l. 119, Znalecký posudok na č.l. 120-173 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká tým, že žalovaní neoprávnene užívajú jeho nehnuteľnosti, a to parciel XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, s tým, že podaním zo dňa 19.6.2018 zobral žalobu v časti týkajúcej sa parcely XXXX/X späť (o zaplatenie 354 eur za obdobie od 12.3.2013 do 12.3.2015 späť - viď zastavenie konania odôvodnené v odseku 5 a 6 tohto rozsudku).

14. Z výpisu z listu vlastníctva č. X, okres O., obec O., kat. územie O., vyplýva, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností pozemkov parcelné č. XXXX/X o výmere 177 m2, zastavené plochy a nádvoria, parcelné č. XXXX/X o výmere 144, zastavené plochy a nádvoria, parcelné č. XXXX/X o výmere 831 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné č. XXXX/X o výmere 685 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné č. XXXX/X o výmere 321 m2, ostatné plochy, parcelné č. XXXX/X o výmere 940 m2, ostatné plochy. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX okres O., obec O., kat. územie O. bolo zistené, že vlastníkom rodinného domu súpisné č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX/X J. G.. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX okres O., obec O., kat. územie O. bolo zistené, že vlastníkom rodinného domu súpisné č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX/X žalovaný v 3. rade. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX okres O., obec O., kat. územie O. bolo zistené, že vlastníkom parciel č. XXXX/X U. XXXX/X, zastavené plochy a nádvoria je žalovaný v 4. rade.

15. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

16. Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

18. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

19. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

20. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

21. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 26. Podľa § 458 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Zmyslom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úrok iného. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným (zodpovednostným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

29. Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenie znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy, ktorou je ustanovenie § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

30. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie na úkor iného bezdôvodne obohatiť, pokiaľ k tomu dôjde, je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru, predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že bezdôvodné obohatenie vzniklo.

31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca je vlastníkom pozemkov, a to XXXX/X, na ktorom je postavený rodinný dom J. G., bytom Q. XXXX/XX, O., P. J. (syna žalovaných v 1. a 2. rade, XXXX/ X, na ktorom je postavený rodinný dom žalovaného v 3. rade. Vlastníkom ďalšieho pozemku, ktorého užívania sa má bezdôvodné obohatenie týkať a to pozemkov XXXX/X je žalovaný v 4. rade.

32. Čo sa týka vydržania práva zodpovedajúcom vecnému bremenu vo vzťahu k ostatným parcelám (č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X; aj keď uvedené dôvody sa vzťahujú k celému uplatnenému nároku) súd dospel k záveru, že právni predchodcovia žalovaných kúpili nehnuteľnosť - dom (nadstavba) v roku 1940 na základe kúpnopredajnej zmluvy. Právni predchodcovia žalobcov boli užívateľmi pôdy,

pričom za účinnosti uhorského práva aj účinnosti z roku 1950 ( § 178 ) platilo, že toto právo je zriadené v prospech určitej osoby a je to právo osobné, pričom sa nepripúšťal jeho prevod. Uvedené právo užívania podľa uhorského práva zaniklo najneskôr smrťou oprávnených osôb - a to právnych predchodcov žalovaných.

33. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX, ktorého stranami sporu boli žalobcovia a žalovaní plynie, že spornou skutočnosťou bola otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a užívacieho práva žalovaných k predmetným nehnuteľnostiam. Uvedená otázka bola riešená v konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX a skončená rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX (z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že rodičia pôvodne žalovaného v 1. a 2. rade X. G. a manž. O.A. odkúpili nehnuteľnosti zapísané v poz. vložky, k.ú. O. číslo XXX, m.č. XXXX-XXXX/a dom, XXXX - XXXX záhrada pod r. čís. O.. XX O. za kúpnu cenu 9.000,- Ks. Z bodu 9 zmluvy ďalej vyplýva, že predmetom kúpy je len nadstavba, pretože pozemok patrí mestu), pričom v tomto konaní (XC/XXX/XXXX) bola žaloba žalobcov (v konaniach sp. zn. XC/XXX/ XXXX a tomto konaní sp. zn. XC/XXX/XXXX sú (H.. Q. G., H. G., V. Š., V. Q., V. Š.I., Q..) v opačnom procesnom postavení - žalovaní) o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zamietnutá, pričom súd druhého stupňa konštatoval, že bez predloženia listiny preukazujúcej, na akú dlhú dobu bol superedifikát zriadený, nemožno mať zistený rozsah a dobu, na akú bol obmedzený. V zmluve z roku 1940 sa superedifikát, či užívacie právo nespomínalo. Právni predchodcovia X. G. U. O. G. užívali nehnuteľnosti na základe práva užívania podľa uhorského práva (viď dôvody rozsudku sp. zn. XC/XXX/ XXXX). Pokiaľ sa jedná o užívanie nehnuteľnosti a konštatáciu súdu v rozsudku sp. zn. XC/XXX/XXXX týkajúceho sa užívania, resp. vypratania nehnuteľnosti, toto tvrdenie sa týkalo umiestnenia predmetov (hnuteľných vecí na pozemku žalobcu, nie užívania v zmysle realizácie jedného z oprávnení týkajúcich sa vlastníckeho práva (ius utendi et fruendi)).

34. Pokiaľ sa jedná o požadovaný nárok žalobcu uvádzaný v žalobe (aj keď právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 7.9.2018 rozporne uvádzal skutočnosti ohľadom rozsahu užívania, keď uviedol, že žaluje len parcely č. XXXX/X, XXXX/X U. XXXX/X a pokiaľ sa jedná o parcelu XXXX/X vzal žalobu späť s tým, aby súd žalobu zamietol a následne trval na žalobe) súd vychádzal zo skutočnosti, že časť pozemkov (parcela č. XXXX/X je vo vlastníctve žalovaného v 4. rade), časť pozemkov (parcela č. XXXX/X je parcelou pod domom žalovaného v 3. rade) a ostatné parcely (parcela č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X) sú ostatnými pozemkami, nie zastavanými plochami a nádvoriami ako to uvádza žalobca.

35. Pokiaľ ide o parcelu č. XXXX/X tá je parcelou pod domom žalovaného v 3. rade, u ktorého by prichádzali do úvahy obmedzovania vlastníka v jeho vlastníckych oprávneniach, avšak v tejto súvislosti je potrebné uviesť zásadné skutočnosti. Právni predchodcovia žalovaných užívali žalované nehnuteľnosti na základe superedifikátu. Právni predchodcovia teda kupovali nehnuteľnosť v dobrej viere v užívanie nehnuteľnosti pod ňou. Podstatnou vlastnosťou tohto práva bolo, že stavba postavená na jeho základe sa nestala súčasťou pozemku, teda neuplatnila sa zásada supercies solo cedit, ale bola samostatnou vecou, pričom jej právna povaha závisela od toho, či bola alebo nebola zapísaná do pozemkovej knihy. Podstatnou vlastnosťou tohto práva bolo po roku 1861, že sa dalo platne zriadiť len na určitý kalendárne vymedzený čas. Právo stavby bolo zavedené na Slovensku zákonom č. 88/1947 Zb. Tento zákon v § 32 ustanovoval, že ním nie sú dotknuté doterajšie ustanovenia o užívaní priestorov nad pozemkom a pod pozemkom. Inak povedané týmto zákonom sa dovtedy zriadené superedifikáty nenahradili, ale zriadil sa nový právny inštitút. Superedifikáty zrušil až Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. v § 568, ktorý ich nahradil novými právnymi inštitútmi. Konkrétne právo k stavbe postavenej na cudzom pozemku sa spravovalo ustanoveniami § 155 až § 165, ktoré nič nehovorili o dobe jeho trvania. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval aj okolnosť, či možno vo vzťahu k žalovaným požadovať splnenie povinnosti k pozemku (XXXX/X), na ktorom je postavený dom na základe vtedajšieho inštitútu, ktorým bol superedifikát. V tejto súvislosti bral súd do úvahy aj ochranu dobrej viery (dobromyseľnosti), považujúc ju za súčasť ochrany legitímnych očakávaní vychádzajúc z ustanovenia článku 1 Ústavy SR. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia si kúpili za súhlasu žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu na pozemkoch dom (obydlie), preto boli dobromyseľnými v čase kúpy, aj v čase života právnych predchodcov žalovaných.

36. Nakoľko došlo k zániku uvedeného inštitútu (superedifikátu) je potrebné vziať do úvahy špecifickosť vzťahu medzi žalobcom a žalovanými a zaoberať sa ochranou vlastníckeho práva k pozemku a vlastníckeho práva žalovaných k stavbe s tým, že nejde o prípad stavby, na ktorú dopadajú ustanovenia

§ 135c Občianskeho zákonníka, keďže nejde o neoprávnenú stavbu, nakoľko stavba bola zriadená oprávnene.

37. V prípade žalobcu a žalovaného v 3. rade ide o vzťah vlastníka pozemku a vlastníka oprávnenej stavby, pričom nároky z tohto vzťahu neriešia ustanovenia § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia predstavuje uplatňovanie len zodpovednostných nárokov voči žalovaným, ktorí žalobcovi bránia v užívaní veci, pričom ňou však nedôjde k odstráneniu súčasného stavu. Už v priebehu konania došlo k pripusteniu zmeny návrhu z dôvodu uplatnenia si bezdôvodného obohatenia za ďalšie obdobie, pričom je zrejmé, že v prípade vyhovenia žalobe by takéto rozhodnutie súdu nebolo konečné, ale plynutím času by vyvolalo potrebu nových a nových žalôb. Žalobca podal na žalovaných ďalšiu žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia (konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XC/X/XXXX) Takýto výkon práva žalobcu považuje súd za rozporný s dobrými mravmi a nemôže mu poskytnúť právnu ochranu. Úlohou súdov je rozhodnutím odstrániť protiprávny stav a nastoliť stav právnej istoty, pričom nie je vylúčené priznanie aj zodpovednostných nárokov, avšak nemôže ísť o priznanie zodpovednostných nárokov za súčasného udržiavania protiprávneho stavu (por. obdobný rozsudok OS Žilina č.k. 2C/53/2006-357 zo dňa 30.07.2009 potvrdený rozsudkom KS v Žiline sp.zn. 5Co/45/2010 zo dňa 23.03.2010; uznesenie ÚS SR č.k. III. ÚS 99/2012-14 zo dňa 06.03.2012, ktoré sa týkajú neoprávnenej stavby). V tomto prípade uplatňovanie práva z bezdôvodného obohatenia, ktoré nerieši podstatu - kolíziu medzi vlastníctvom stavby a vlastníctvom pozemku, a teda nerieši stav právnej neistoty, považuje súd za udržiavanie protiprávneho stavu, a tým za rozporné s dobrými mravmi.

38. Uvedené platí tým viac, že žalobca so žalovanými za účasti súdu realizoval pokus o mimosúdne jednanie za účelom vysporiadania vzťahov s riešením nájmu na 100 rokov za 1 euro, kde sporným ostala časť niekoľkých m2 týkajúcich sa prístupu k studni na vedľajšom pozemku XXXX/X. Postup žalobcu, ktorý vedel, že žalovaní užívali pozemky pod domom (vedel o tom, že na pozemku stojí ich dom) a priľahlý pozemok XXXX/X (pozn. nie je predmetom žaloby) na základe práva superedifikátu, inštitútu, ktorý v časoch nepomerne vyššej dôvery v právo, v inštitúcie, autority a dobrej viery, a tiež predpokladal rozumné usporiadanie veci, pričom tieto skutočnosti mu museli byť zrejmé z kúpnej zmluvy z roku 1940, kedy právni predchodcovia žalovaných kupovali nehnuteľnosť a ktorý pred trvalým usporiadaním pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby uprednostnil plnenie z bezdôvodného obohatenia, súd s prihliadnutím na osobitosti prípadu (žalobca vedel, že na pozemku stojí stavba už minimálne od roku 1940, kedy bola kúpená, pričom vedel už temer 80 rokov, že uvedeným spôsobom je zasiahnuté do jeho práva a takto „zasiahnuté“ právo nadobudol od právneho predchodcu) považuje za šikanózny výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastáva názor, že nie je v záujme rozumného usporiadania vzťahov umožniť, aby sa vytvárali vecnoprávne nevyriešené vzťahy medzi nehnuteľnosťami a podporoval sa tak stav právnej neistoty. Súdy by mali naopak narovnať vzťahy medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom aj pro futuro tak, aby nebolo už v čase vydania rozsudku zjavné, že tu bude potreba ďalších súdnych konaní. Vychádzajúc z uvedeného prvostupňový súd považuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňované žalobcom v rozpore s dobrými mravmi a keďže výkon práva v rozpore s dobrými mravmi nemôže požívať súdnu ochranu a zároveň je súd v tomto prípade viazaný žalobným petitom (t.j. nemôže usporiadať vzťahy inak), žalobu zamietol. O spôsobe výkonu vlastníckeho práva žalobcu s ohľadom na uvedené okolnosti svedčí aj postup, kedy síce po doručení vyjadrenia žalovaným v 1. rade zobral žalobu v časti týkajúcej sa domu pod jeho pozemkom (parcela č. XXXX/X) a ihneď mu vypovedal zmluvu o nájme pozemkov uzavretú dňa XX.XX.XXXX s výpovednou lehotou 12 mesiacov, keď výpovedná lehota skončila dňa XX.XX.XXXX a ďalšími podanými žalobami (vec vedená na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. XC/X/XXXX) sa dožaduje nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za ďalšie obdobia. Aj z úkonov žalobcu, ktorý mal uzavretú zmluvu o nájme pozemkov a túto následne vypovedal, svedčí úmysel žalobcu neriešiť vec usporiadaním pomerov, ale domáhaním sa opakovaného plnenia.

39. Vzhľadom na zistený skutkový stav a právne posúdenie súdu ohľadom nepreukázania užívania nehnuteľností, resp. nedôvodnosti žaloby vo vzťahu k pozemkom, na ktorých sú postavené stavby na základe práva nadstavby, považoval súd návrh na výsluch znalca za nadbytočný, preto tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol.

40. V danej veci treba prihliadnuť na skutočnosť, že z právneho poriadku bol stredným občianskym zákonníkom vypustený inštitút superedifikátu, preto aj s ohľadom na zmenu zriadenia po roku 1989 a prijatia Ústavy SR (viď č.l. 20 ods. 1 a 3 - ochrana vlastníckeho práva, čl. 21 ods. 1 - ochrana

obydlia), nemožno pre tento prípad použiť argumentačne rozhodnutia týkajúce sa prípadov, keď právo mať na cudzom pozemku stavbu bolo od začiatku časovo obmedzené. V tomto prípade sa dostávajú do kolízie dve práva a to právo vlastníka stavby a právo vlastníka pozemku, a teda dvoch nezávislých režimov vlastníctva, žalobcovho vlastníctva k pozemkom a vlastníctva žalovaných k stavbám na týchto pozemkoch stojacim. Tomu, aby bol tento stret vyriešený za použitia ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka bráni skutočnosť, že zásah do vlastníctva (právnych predchodcov žalobcu) žalobcu nebol neoprávneným zásahom. Žalovaným (právnym predchodcom žalovaných) k vybudovaniu stavieb svedčil spôsobilý právny dôvod. Diskutabilným je aj posúdenie veci podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka o neoprávnenej stavbe, keďže sa nejedná o neoprávnenú stavbu.

41. Doplniac argumentáciu pokiaľ platí, vychádzajúc z judikovaných právnych názorov týkajúcich sa neoprávnenej stavby, („V prípade žalobcu a žalovaných ide v časti stavby rodinného domu o vzťah vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby, pričom nároky z tohto vzťahu riešia ustanovenia § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. V časti záhrady a predzáhradky ide o neoprávnené užívanie cudzej veci, kde zákon primárne časti záhrady a predzáhradky ide o neoprávnené užívanie cudzej veci, kde zákon primárne predpokladá uplatnenie nároku všeobecnou vlastníckou žalobou podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia predstavuje uplatňovanie len zodpovednostných nárokov voči žalovaným, ktorí žalobcovi bránia v užívaní veci, pričom ňou však nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu. Už v priebehu konania došlo k pripusteniu zmeny návrhu z dôvodu uplatnenia si bezdôvodného obohatenia za ďalšie obdobie, pričom je zrejmé, že v prípade vyhovenia žalobe by takéto rozhodnutie súdu nebolo konečné, ale plynutím času by vyvolalo potrebu nových a nových žalôb. Takýto výkon práva žalobcu považuje súd za rozporný s dobrými mravmi a nemôže mu poskytnúť právnu ochranu. Úlohou súdov je rozhodnutím odstrániť protiprávny stav a nastoliť stav právnej istoty, pričom nie je vylúčené priznanie aj zodpovednostných nárokov, avšak nemôže ísť o priznanie zodpovednostných nárokov za súčasného udržiavania protiprávneho stavu“ (por. rozsudok OS Žilina č.k. 2C/53/2006-357 zo dňa 30.07.2009 potvrdený rozsudkom KS v Žiline sp.zn. 5Co/45/2010 zo dňa 23.03.2010; uznesenie ÚS SR č.k. III. ÚS 99/2012-14 zo dňa 06.03.2012), že pokiaľ ide o neoprávnenú stavbu na časti žalobcovho pozemku, žalobca ako vlastník pozemku si má primárne uplatniť svoje právo spôsobom, ktorý predpokladá ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka, t.j. osobitnou vlastníckou žalobou, a prípadne popri tom si uplatňovať sekundárne zodpovednostné nároky. Pokiaľ ide o neoprávnené užívanie časti žalobcovho pozemku ako predzáhradka a záhradka, žalobca sa má domáhať svojho práva všeobecnou vlastníckou žalobou v zmysle § 126, a to vindikačnou žalobou, konkrétne žalobou o vypratanie pozemku. Iný postup, t.j. v tomto prípade uplatňovanie práva z bezdôvodného obohatenia, ktoré nerieši podstatu - kolíziu medzi vlastníctvom stavby a vlastníctvom pozemku, a teda nerieši stav právnej neistoty, považuje súd za udržiavanie protiprávneho stavu, a tým za rozporné s dobrými mravmi), že úlohou súdov je rozhodnutím odstrániť protiprávny stav a nastoliť stav právnej istoty, pričom nie je vylúčené priznanie aj zodpovednostných nárokov, avšak nemôže ísť o priznanie zodpovednostných nárokov za súčasného udržiavania protiprávneho stavu, o to viac uvedené musí platiť pre stavbu oprávnenú. Rovná ochrana všetkých foriem vlastníctva zavedená do nášho právneho poriadku ústavným zákonom č. 100/1990 Zb. a znovu proklamovaná Listinou základných práv a slobôd neumožňuje na posudzovaný vec nahliadať tak, že by žalobca ako vlastník pozemku mal viac práv ako by sa žalovaní ako vlastníci stavieb na týchto pozemkoch stojacich museli podriadiť panujúcemu vlastníctvu k pôde.), že v prípade neoprávnenej stavby je primárne potrebné uplatniť svoje právo osobitnou žalobou a až prípadne popri tom si uplatňovať sekundárne zodpovednostné nároky, o to viac zohľadniac právnu úpravu a judikatúru týkajúcu sa neoprávnenej stavby sa žalobca nemôže domáhať reštitučnej náhrady vo veci, kde došlo k zriadeniu oprávnenej stavby (na parcele č. 4004/2) bez toho, aby mal záujem vysporiadať si vzájomné vzťahy so žalovanými iným zákonným, zmluvným spôsobom. Opakované požadovanie náhrady je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

42. Podľa názoru súdu, ak ten, čo zriadil stavbu na cudzom pozemku bol dobromyseľný, že ju zhotovuje oprávnene, primárne v rámci vyporiadania tohto vzťahu aj s odkazom na spomenuté legitímne očakávania ochrany jeho samotného vlastníckeho práva k stavbe, tiež princíp neminem laedere, nemôže byť sankcionovaný opakovane požadovaným majetkovým prospechom vlastníka pozemku, pokiaľ mu nie je umožnené riadne usporiadanie vzťahov s vlastníkom pozemku. Opačný výklad by bol v rozpore s právnymi princípmi, princípom spravodlivosti a rovnosti, princípom legitímnych očakávaní, tzn. pokiaľ by vlastníkovi stavby nebola zabezpečená ochrana jeho dobromyseľnosti a dostal sa do stavu, že vlastník pozemku šikanóznym spôsobom bude požadovať majetkový prospech opakovanými žalobami

na vydanie bezdôvodného obohatenia (ujmy), ktorá mu má byť nemožnosťou užívania pozemku spôsobené.

43. Podľa názoru súdu je neprípustným, aby vlastník pozemku svojou žalobou reflektoval len reparačný nárok bez ohľadu na reštitučný nárok spočívajúci v záujme odstránenia súčasného negatívneho stavu iným zákonným, zmluvným spôsobom. Nakoľko nároky vlastníka pozemku a tiež nároky vlastníkov stavby sú podľa názoru súdu vzájomne prepojené, podľa názoru súdu sa žalobca v tomto prípade nemôže domáhať len reparačnej povinnosti. Iný výklad by znamenal apriórne redukcionistický prístup, ktorý by bol zjednodušujúcim výkladom ustanovení o bezdôvodnom obohatení bez vnímania komplexu a obsahu nárokov a väzieb z nich plynúcich v tomto prípade nepatričným (viď v tejto súvislosti podnetné dielo Prof. JUDr. Pavla Holländera, DrSc. odmietajúce zjednodušujúci prístup založený na redukcionizme, Holländer P.: Filipika proti redukcionizmu, KALLIGRAM, Bratislava 2009). Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že právni predchodcovia žalovaných kúpili nehnuteľnosť na cudzom pozemku a tento riadne užívali, pričom právny predchodca žalovaných umožnil sám postavenie nehnuteľnosti a jej užívanie. Vzhľadom na uvedené je následne nutné konštatovať, že v prípade takéhoto stavu je žaloba týkajúca sa zaplatenia bezdôvodného obohatenia (ujmy) týkajúcej sa užívania pozemku prípustnou len spolu s reštitučnou žalobou.

44. Mimo uvedeného treba uviesť vo vzťahu k ďalším parcelám, a to XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, že zo žaloby a v konečnom dôsledku ani zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe nevyplýva ako je žalobcovi bránené vo výkone jeho vlastníckeho práva k pozemkom XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, akým spôsobom a na ktorých konkrétnych parcelách a v akom rozsahu dochádza k bráneniu vo výkone jeho vlastníckeho práva. Žalobca v tejto súvislosti na podporu svojich tvrdení neoznačil a nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by žalovanými rozporované skutkové tvrdenia negoval.

45. Zároveň žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom obmedzovania svojho vlastníckeho práva žalovanými vo vzťahu k týmto žalovaným parcelám. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že neuniesol dôkazné bremeno a ani bremeno tvrdenia. Žalovaní rozporovali skutočnosť, že by mali užívať nehnuteľnosti označené žalobcom, a to parcelu XXXX/X, XXXX/X U. XXXX/X. Žalovaný v 1. rade uviedol, že kosí parcelu XXXX/X, a to z dôvodu, že zarastá vysokou trávou (parcelu neužíva, nechodí tam, nepodniká). Uvedené podľa názoru súdu neznamená riadne užívanie vlastníckeho práva v zmysle oprávnenia (ius utendi) (pravdepodobne sa jedná o nenáležité riešenie susedských práv v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka). Vo vzťahu k uneseniu bremena dôkazu a dôkazného bremena nemožno opomenúť skutočnosť, že ani sám žalobca nevedel riadne označiť, o ktoré nehnuteľnosti, ktorých obmedzovania vlastníckeho práva sa má jednať, keď v žalobe označil parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, na pojednávaní konanom dňa 19.12.2017 zas právny zástupca žalobcu označil iné parcely a uviedol, že sa má jednať o parcely XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, pričom sám uviedol, že sa nedá presne špecifikovať ani pasívne legitimovaných, teda toho, ktorý zo žalovaných, ktorú časť presne obhospodaruje, preto žaluje všetkých, lebo sú podielovými spoluvlastníkmi zodpovedajúcimi spoločne a nerozdielne. Pokiaľ sa jedná o parcelu č. XXXX/X táto je vo vlastníctve žalovaného v 4. rade. Na pojednávaní konanom dňa 7.9.2018 z dôvodu konkretizovania skutkových tvrdení opätovne súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby presne špecifikoval, ktorých parciel sa má týkať zásah do vlastníckeho práva a nemožnosti realizácie vlastníckeho práva s tým, že tento uviedol, že sa má jednať o parcely XXXX/X, XXXX/X U. XXXX/X s tým, že pokiaľ sa jedná o parcelu XXXX/X v tejto časti vzal žalobu späť. Následne uviedol, že nevie, ktorých konkrétne sa užívanie má týkať a záverom prednesu uviedol, že nakoniec trvá na podanej žalobe. Z uvedeného je zrejmé, že sám žalobca nevedel skutkovo presne špecifikovať, ktorých parciel sa má jednať obmedzenie vlastníckeho práva a ktorými zo žalovaných má k tomu dochádzať.

46. Na základe uvedeného zisteného skutkové stavu a realizácii dôkazov navrhovaných stranami sporu, okrem zamietnutého návrhu na výsluch znalca vzhľadom na vyššie uvedené zistenia (nemožno opomenúť, že znalecký posudok sa mal týkať aj parciel XXXX/X, v časti ktorej vzal žalobca žalobu späť, XXXX/X, ktorá nebola predmetom konania), súd žalobu žalobcu zamietol.

47. Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaní boli v konaní plne úspešnými, súd im v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalobcovi.

49. V súlade s § 262 ods. 1 súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa §262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.