Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18Pc-8-2018.pdf
PDF · 68.28 KB
Case nature
Area
Subarea
18Pc/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľa ako osoby povinnej na výživné: C.. R. S., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, D., občan SR, proti osobe oprávnenej na výživné: X. S., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. K. O. XXX/X, P., občan SR o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa C.. R. S., nar. X.XX.XXXX voči X. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 16P/149/2012-73 zo dňa 06.05.2013 a to s účinnosťou od 01.09.2018. II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Návrhom na začatie konania, podaným na tunajšom súde dňa 7.6.2018 sa navrhovateľ domáhal voči plnoletej dcére ( ako osobe oprávnenej na výživné) zrušenia vyživovacej povinnosti. Návrh odôvodnil tým, že plnoletá dcéra ukončila dňa 21.5.2018 úspešne vysokoškolské štúdium štátnou skúškou na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
(2) Plnoletá dcéra sa k návrhu písomne vyjadrila podaním z 30.7.2018, doručeným súdu 2.8.2018, v ktorom uviedla, žes podaným návrhom súhlasí. Potvrdila ukončenie vysokoškolského štúdia a žiadala, aby súd vyživovaciu povinnosť zrušil od septembra 2018. Zároveň sa ospravedlnila z neúčasti na súdnom pojednávaní a súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti.
(3) Súd vo veci nariadil pojednávanie a pojednával v neprítomnosti osoby oprávnenej na výživné, ktorá sa z neúčasti ospravedlnila, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi najmä návrhom, potvrdením Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre z 4.7.2018, písomným vyjadrením osoby oprávnenej na výživné, súdnym spisom sp. zn. 16P/149/2012 a ostatným obsahom súdneho spisu.
(4) Z vykonaného dokazovanie mal súd za preukázaný skutkový stav, ktorý tvrdil navrhovateľ.
(5)Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(6)Schopnosť sám sa živiť je potrebné posudzovať objektívne, t.j. ide o schopnosť vzhľadom na dosiahnutú kvalifikáciu umožňujúcu každej osobe vlastnou prácou dosahovať príjem na zabezpečovanie svojich potrieb. Pod pojmom „schopnosť sám sa živiť“ je potrebné rozumieť schopnosť dieťaťa (alebo inej osoby) zamestnať sa a živiť sa vlastnou prácou, ktorá sa dosahuje spravidla ukončením prípravy na budúce povolanie, t.j. ukončením štúdia na strednej alebo vysokej škole.
(7)Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dieťa ukončilo vysokoškolské štúdium a získalo kvalifikáciu, ktorá mu umožňuje zamestnať sa a vlastnou prácou tak dosahovať príjem na zabezpečenie svojich potrieb. Dieťa je teda objektívne schopné samo sa živiť v zmysle vyššie cit. ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, preto vyživovacia povinnosť navrhovateľa k dieťaťu zanikla. Podmienky vzniku, trvania a zániku vyživovacej povinnosti rodičov upravuje Zákon o rodine, ktorý v § 62 ods. 1 trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom viaže práve na dosiahnutie uvedenej schopnosti sám sa živiť.
(8)Z dôvodov zhora uvedených preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči plnoletému dieťaťu, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 16P/149/2012-73 zo dňa 06.05.2013, zrušuje. Navrhovateľ sa upresnením svojho návrhu na pojednávaní dňa 7.9.2018 domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťu s účinnosťou od 1.9.2018, preto súd viazaný návrhom navrhovateľa podľa § 40 a § 155 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej ,,CMP“ ), vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k dieťaťu zrušil s účinnosťou od 1.9.2018.
(9)O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, súd nezistil žiadny dôvod pre priznanie práva na náhradu trov konania, vzhľadom na okolnosti prípadu (§ 55 CMP) a naviac navrhovateľ si žiadne trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.