Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Cb-1-2018.pdf
PDF · 77.9 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/1/2018
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu CBRE s.r.o., so sídlom N. 3, G. - mestská časť N. S. XXX XX, F. XXXXXXXX, zastúpeného S. & K. s.r.o., so sídlom M. X/XXXX, G. - K. XXX XX, F. XXXXXXXX, proti žalovanému AU Q. (N.) s. r. o., so sídlom G. XXX, Y. XXX XX, F. XXXXXXXX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
J. na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Q. súdu Y. bol XX.XX.XXXX doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zriadil k stavbe súpisné číslo XXX, druh X M. výrobná hala, postavenej na parcele č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, zapísanej na X. vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie L., obec Y., ktorá je vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX vo výške XX.XXX eur s príslušenstvom.
2. J. na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že XX.XX.XXXX ako sprostredkovateľ uzatvoril so žalovaným ako záujemcom zmluvu o sprostredkovaní vrátane príslušných dodatkov. Na základe predmetnej zmluvy žalobca opakovane poskytoval žalovanému služby v oblasti sprostredkovania prenájmu nehnuteľnosti a žalovaný mu uhrádzal dohodnutú zmluvnú odmenu. V súlade s ustanoveniami zmluvy o sprostredkovaní žalobca sprostredkoval žalovanému prenájom jeho priestorov spoločnosti M. N. s.r.o.. Za túto činnosť vznikol žalobcovi nárok na dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške XX.XXX eur, a preto vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX. Z dôvodu neuhradenia faktúry č. XXXXXXXXX zo strany žalovaného, podal žalobca na príslušnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní.
3. L. v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ďalej dôvodil, že získal informácie o predaji nehnuteľnosti žalovaného, ktorá predstavuje jeho najvýznamnejší majetok. S ohľadom na skutočnosti, že - žalovaný bez riadneho odôvodnenia odmieta uhradiť pohľadávku žalobcu z titulu zmluvnej odmeny, pričom v minulosti v obdobných prípadoch odmeny opakovane hradil, - žalovaný je síce slovenskou spoločnosťou, ale jeho jediný spoločník je z S. a jeho jediný konateľ je z P., - jediným najvýznamnejším majetkom vo vlastníctve žalovaného je práve nehnuteľnosť, ktorú predáva a nemá iný majetok podobnej hodnoty, - existuje podľa žalobcu obava, že žalovaný, resp. jeho materská spoločnosť chce ukončiť svoje aktivity v N. republike čo by znamenalo, že nemusí mať v budúcnosti v SR žiadne väzby, majetok a pod., žalobca nadobudol dôvodnú obavu, že budúca exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, najmä možnými snahami žalovaného previesť nehnuteľnosť a zbaviť sa tak majetku, z ktorého by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka. K. žalobca zastával názor, že zabezpečenie jeho pohľadávky je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením.
4. N. sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o sprostredkovaní z XX.XX.XXXX, faktúrou č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, obec Y., katastrálne územie L. z XX.XX.XXXX, potvrdením Q. súdu G. Bystrica z XX.XX.XXXX o prijatí návrhu na začatie konania proti žalovanému o zaplatenie XX.XXX eur (sp. zn. XXUp/XXX/XXXX), mailovou komunikáciou z XX.XX.XXXX a informačným memorandom.
5. K. § X43 ods. 1, 2, 3 zákona č. XXX/XXXX Z. z. U. sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „U.“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. L. právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. L. právo vzniká zápisom do príslušného registra. I. záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
6. K. § 344 U., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. K. § 324 ods. X U., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. K. § 325 ods. X U., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. K. § 326 ods. X U., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
XX. K. § 328 ods. X U., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
XX. L. opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. U. sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.
XX. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. L. navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Q. existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. O. pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. M. existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. S. skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. X Q. XXX/XX; zverejnené v L. súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R XX/XXXX).
XX. L. vidí ohrozenie exekúcie v tom, že žalovaný odmieta uhradiť pohľadávku žalobcu z titulu zmluvnej odmeny, pričom v minulosti v obdobných prípadoch odmeny opakovane hradil, jediný spoločník žalovaného je z S. a jeho jediný konateľ je z P., jediným najvýznamnejším majetkom vo vlastníctve
žalovaného je práve nehnuteľnosť, ktorú predáva a nemá iný majetok podobnej hodnoty a existuje obava, že žalovaný, resp. jeho materská spoločnosť chce ukončiť svoje aktivity v N. republike.
XX. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. J. žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo konanie žalovaného smerujúce k predaju nehnuteľnosti na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. I. na daný druh nehnuteľnosti súd považuje žalobcom priložené informačné memorandum za informačný leták vypracovaný a určený potencionálnym investorom. F. do nehnuteľnosti žalovaného však automaticky nemusí smerovať k predaju nehnuteľnosti, ktorý by mohol viesť k zmenšeniu majetku žalovaného. Za relevantné nepovažoval súd ani úvahy žalobcu o možných zámeroch žalovaného, medzi ktorými by malo byť ukončenie podnikateľskej činnosti na území N. republiky. M. z mailovej komunikácie z XX.XX.XXXX predloženej žalobcom priamo nevyplýva zámer žalovaného predať predmetnú nehnuteľnosť tak, ako to tvrdí žalobca v podanom návrhu. L., pokiaľ ide o odosielateľa tohto mailu p. U., súdu zo žiadneho priloženého dokladu nie je zrejmé, či ide o osobu oprávnenú konať v mene žalovaného.
XX. K. nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). K. ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. N. by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. V danom prípade však zásada primeranosti splnená nie je, nakoľko cena nehnuteľnosti žalovaného, na ktorú žalobca navrhol zriadiť záložné právo, je vo výraznom nepomere k výške uplatnenej pohľadávky. XX. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia je súd toho názoru, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1, 2, 3 CSP).