Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/548/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou v spore žalobkyne: PaedDr. Anikó Kulacsová, nar. 23.10.1974, bytom Tríbečská 13, 949 01 Nitra, zastúpená: HAVRILLA & Co. s.r.o., so sídlom Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 36 364 606, proti žalovanému: Veolia Energia Slovensko, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 702 257, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 227, o náhradu škody na zdraví, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom bolestného sumu 522,80 eur, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 647,28 eur a titulom náhrady nákladov spojených s liečením sumu 373,65 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

IV. Súd p r i z n á v a štátu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

V. Súd p r i z n á v a štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.07.2004 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal obchodnú spoločnosť DYNAMIC RELATIONS SLOVAKIA, spol. s r.o. na zaplatenie sumy 4.612.500,- Sk titulom odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, sumy 5.000,- Sk titulom náhrady vecnej škody, sumy 22.513,20 Sk titulom náhrady nákladov spojených s liečením, sumy 28.214,- Sk titulom náhrady za stratu zárobku a trov právneho zastúpenie.

2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 16.06.2003 utrpela na spoločenskom večeri organizovanom spoločnosťou Dalkia, a.s. spojenom s recepciou pri príležitosti 10. výročia existencie spoločnosti na Slovensku úraz spočívajúci v popáleninách tela. Spoločenský večer, na ktorom došlo k zraneniu žalobkyne sa konal následne po divadelnom predstavení v priestoroch nádvoria Starej radnice v Bratislave. Organizačne, technicky a personálne zabezpečovala slávnostnú recepciu pre spoločnosť Dalkia, a.s. spoločnosť DYNAMIC RELATIONS SLOVAKIA, spol. s r.o.

K úrazu došlo tým, že príchodová cesta do priestorov nádvoria radnice bola vyložená horiacimi kahancami uloženými voľne na zemi bez akejkoľvek ochrany, alebo krytu nad horiacimi plameňmi. Tieto kahance lemovali príchodovú cestu, ako aj samotnú vstupnú bránu do nádvoria. Vo vstupnej bráne do nádvoria stáli čašníci, ktorí ponúkali prichádzajúcich hostí pohárom sektu. Čašníci stáli veľmi blízko

horiacich kahancov a keď sa k nim žalobkyňa priblížila, aby si vzala ponúkaný pohár s nápojom, dlhé a široké spoločenské nohavice z umelého hodvábu jej vzbĺkli od kahanca horiaceho na zemi. Vzhľadom na to, že išlo o veľmi horľavý syntetický materiál, napriek tomu, že odev horel niekoľko sekúnd, horením sa spotreboval až do hornej polovice stehien u oboch nohavíc, čím spôsobil žalobkyni vážne a veľmi bolestivé popáleniny na oboch dolných končatinách. Oheň zahasil neznámy muž, ktorý žalobkyni na nohy hodil svoje sako. Následne po úraze bola k žalobkyni privolaná rýchla zdravotnícka pomoc a bola odvezená na Kliniku popálenín a rekonštrukčnej chirurgie FNsP Ružinov, Bratislava, kde sa podrobila dvom operáciám, mesačnému liečeniu a následne sa liečila viac ako mesiac v domácom ošetrení. Pracovná neschopnosť žalobkyne trvala od 16.06.2003 do 25.08.2003.

Žalobkyňa v dôsledku nekrotizovania popálených rán musela podstúpiť dve veľmi náročné a bolestivé operácie, ktoré boli sprevádzané tiež veľmi bolestivými dennými prevezmi a ošetrovaniami operovaných a zhorených miest. Uvedený zážitok a ukrutné bolesti, ktoré pritom musela zniesť ju veľmi fyzicky aj psychicky vyčerpali. Veľmi dlho nemohla spávať od únavy, bolesti, ako aj z opakovaného strachu pred preväzmi a ošetreniami, ktoré musela dennodenne podstupovať. Utrpela popáleniny II. a III. stupňa v oblasti členka a priehlavku pravej nohy, na zadnej strane lýtka ľavej nohy. Popáleniny mala aj na zadnej časti stehna ľavej nohy. Operácie si vyžiadala dolná časť pravej nohy na priehlavku a členku z oboch strán, kde popálená koža začala nekrotizovať, nehojila sa a bolo ju potrebné odstrániť. Na miesto odstránenej kože jej bola dvakrát operačne odobratá zdravá koža zo stehna pravej nohy, ktorá bol následne transplantovaná na najzávažnejšie popálené miesta. V dôsledku toho trpela bolesťami nielen na popálených miestach, ale z dôvodu odberu transplantátov na veľkej časti stehna aj na týchto miestach. Vzhľadom na veľmi zlé hojenie miesta, kde boli priložené transplantáty, museli lekári žalobkyni denne fyzicky tlakom na operované miesta odstraňovať krv nahromadenú pod ranami, čo bolo ešte oveľa bolestivejšie ako samotný stav po operáciách.

Po opustení nemocnice dňa 16.07.2003 do domáceho liečenia musela žalobkyňa takmer neustále ležať a bez pomoci najbližšej rodiny by nezvládla ani najzákladnejšie potreby a hygienické úkony. Niekoľko mesiacov sa pohybovala výlučne s barlami. Veľmi často musela chodiť ambulantne na preväzy a na lekárske kontroly v Nitre aj v Bratislave.

Operované miesta sa pomerne zle a dlho hojili, predovšetkým sa však aj podľa vyjadrenia ošetrujúcich lekárov mimoriadne zle a ťažko hojili odberné miesta na pravom stehne žalobkyne, kde jej vystúpili hrubé tmavofialové keloidné jazvy. Tieto jazvy sa doteraz nezahojili, sú veľmi citlivé a kvôli tomu, že výrazne vystupujú na normálnu úroveň pokožky, žalobkyňa musí neustále nosiť voľné, nepriliehavé oblečenie. Jednak z dôvodu, aby miesta jaziev neboli oblečením dráždené, ako aj preto, že pri len trocha priliehavejšom oblečení jazvy veľmi vidieť, čo pôsobí dosť neesteticky. Dennodenne si žalobkyňa musí ráno aj večer po pomerne dlhú dobu ošetrovať zranené a operované miesta špeciálnymi masťami a vykonávať masáž odberných miest na stehne, aby zabránila vystupovaniu a hrubnutiu veľkých zjazvených plôch. Žalobkyňa má bolesti na popálených a operovaných miestach, ako aj na mieste odberov kože. Tieto časti sú veľmi citlivé na dotyk, ako aj na trenie s odevom, prípadne pri spánku. Nemôže si z toho dôvodu dovoliť nosiť oblečenie a ani obuv, ktoré by za iných okolností mohla nosiť, nemôže dlho stáť pre bolestivosť poranených miest po ich prílišnom prekrvení, v dôsledku čoho nemôže absolvovať žiadnu činnosť vyžadujúcu si dlhodobejšie státie alebo chodenie.

Po úraze žalobkyni zostali viditeľné trvalé a neestetické jazvy na popálených miestach, ako aj na miestach odberov transplantátov, ktoré jej spôsobujú vážnu psychickú traumu a zároveň vyžadujú odev výlučne z bavlny a koženú, poddajnú obuv. Rany musia byť chránené pred slnkom, čo jej spôsobuje útrapy najmä v letných mesiacoch a navyše vyžadujú špeciálne pančuchy, ktoré majú zabrániť opuchu rán, ku ktorým sporadicky dochádza. Keloidné zhrubnuté jazvy na stehne si podľa vyjadrenia ošetrujúcich lekárov s najväčšou pravdepodobnosťou budú vyžadovať ďalšiu operáciu, tzv. zbrusovanie kože, čo je opäť výrazne bolestivý chirurgický zákrok, pričom nie je istý jeho konečný efekt. Citlivosť jaziev a rán si vyžaduje opatrnosť pri pohybe, navždy a definitívne úplne vylučuje akékoľvek opaľovanie, športovanie, ktorému sa žalobkyňa pred úrazom aktívne venovala (posilňovanie, aerobik, kick-box, jogging, bicyklovanie, tenis, plávanie), tanec a rekreačná turistika.

Následky našli svoj odraz aj vo vtedy aktuálnom partnerskom vzťahu žalobkyne, ktorý sa krátko po jej prepustení z nemocnice takmer po 10 rokoch rozpadol z dôvodu, že snúbenec žalobkyne sa nemohol zmieriť s jej deformovaným telom, dlho pretrvávajúcou nemožnosťou aktívneho sexuálneho života a

našiel si novú priateľku. Po rozchode s bývalým snúbencom pre rovnaké dôvody skončili neúspechom aj ďalšie dva pokusy žalobkyne o zblíženie sa s mužmi a o plnohodnotný partnerský život, ktorý tým pádom pre ňu pre hlboké sklamanie, psychickú nepohodu a pretrvávajúce komplexy prestal úplne existovať. Vo veku 30 rokov a pri svojom telesnom handicape si prestala dôverovať a reálne vzaté možno ani nemá veľké možnosti na zoznámenie sa a na úspešné založenie partnerského a rodinného života. Žalobkyňa svoj stav po úraze znáša dosť ťažko, obáva sa, že si nikdy nezaloží vlastnú rodinu, po ktorej tak veľmi túžila.

Zranenia žalobkyne boli ohodnotené dvoma Posudkami o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré vypracoval MUDr. Ján Koller, primár Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie FNsP Ružinov v Bratislave zo dňa 04.10.2004 a 28.06.2004, ktorými bola ohodnotená spôsobená bolesť na 525 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 500 bodov.

Vzhľadom na veľmi bolestivé zranenia, náročný dlhodobý a bolestivý spôsob liečby, dlhodobé uzdravovanie sa, ktoré nie je ešte zďaleka ukončené, ako aj s ohľadom na pomerne nízky vek žalobkyne v čase, kedy k zraneniu došlo, čo ju vo veľmi výraznej miere navždy a podstatným spôsobom vyradilo z normálneho spoločenského života a možnosti nadviazania normálneho partnerského vzťahu, čím sa vo výraznej miere zmenšila jej možnosť založenia si rodiny, ako aj s ohľadom na veľké duševné útrapy z tohto stavu plynúce, žalobkyňa žiadala, aby súd primerane zvýšil náhradu za bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia danú vyhláškou č. 32/1965 Zb.

Základná suma náhrady odškodnenia za bolesť predstavuje vychádzajúc z posudku MUDr. Kollera na sumu 31.500,- Sk a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 30.000,- Sk, spolu 61.500,- Sk. Uvedenú sumu považuje žalobkyňa za neprimerane nízku s ohľadom na charakter zranení, ktoré utrpela, na bolestivosť a dlhodobý proces liečby, ako aj na trvalé fyzické a psychické následky po prežitej traume. Žalobkyňa považuje preto za spravodlivé a primerané, ak by jej súd s poukazom na zákonodarcom danú možnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. priznal mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré by dosahovalo aspoň 75-násobok sumy vypočítanej pri hodnote 60,- Sk za jeden bod, čo predstavuje celkom sumu 4.612.500,- Sk.

S cestovaním na lekárske prehliadky do Bratislavy, ako aj na špeciálne liečivá a zdravotnícky materiál, kvalitnú obuv a vhodné oblečenie jej vznikli nemalé výdavky, ktoré by inak nikdy nemusela uhrádzať. V dôsledku horenia bolo žalobkyni celkom zničené aj spoločenské oblečenie, ktoré mala na sebe, ako aj topánky, čím jej vznikla vecná škoda približne vo výške 5.000,- Sk.

V súvislosti s ošetrovaním a starostlivosťou o poranené miesta, ako aj s nutnosťou zakúpenia si potrebnej obuvi a oblečenia žalobkyni vznikli minimálne výdavky vo výške 18.238,20 Sk. Za obdobie hospitalizácie, ako aj za povinné ambulantné vyšetrenia vznikli žalobkyni výdavky vo výške 1.110,- Sk. V súvislosti s pravidelnými dochádzkami na preväzy, ošetrenia a vyšetrenia jej vznikli náklady v celkovej výške 3.165,- Sk. Spolu tak tieto náklady spojené s liečením predstavujú 22.513,20 Sk.

V dôsledku hospitalizácie a následného dlhodobého liečenia, ktoré trvalo od 16.06.2003 do 25.08.2003 žalobkyňa tiež stratila časť svojho príjmu z dôvodu, že po uvedenú dobu jej boli vyplácané len nemocenské dávky. Za obdobie práceneschopnosti jej Sociálna poisťovňa vyplatila sumu 8.142,- Sk na nemocenskom. Žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba pracujúca na živnostenský list a poskytujúca predovšetkým administratívne práce svojim zmluvným partnerom mesačne dosahovala príjem vo výške 20.000,- Sk. Po odpočítaní povinných odvodov do príslušných poisťovní, ktoré jej mesačne činili 1.822,- Sk, tak za obdobie práceneschopnosti v trvaní viac ako 2 mesiacov prišla o príjem vo výške 28.214,- Sk.

Podľa žalobkyne spoločnosť DYNAMIC RELATIONS SLOVAKIA, spol. s r.o. svojou hrubou nedbanlivosťou a najmä skutočnosťou, že umožnila osobám fyzicky pripravujúcim a zabezpečujúcim recepciu na nádvorí starej radnice, aby na zem umiestnili nechránené horiace kahance, vystavila všetky prítomné osoby nebezpečenstvu požiaru. Vzhľadom na to, že najmä ženy boli v dlhých spoločenských šatách a voľných nohavicových kostýmoch, ako aj pri miernom vetre, ktorý v ten večer vial, si organizátori recepcie mali uvedomiť nebezpečenstvo horiacej dekorácie a túto vôbec na zem nedávať. Práve v dôsledku vetra došlo pravdepodobne k styku nohavíc žalobkyne s horiacim kahancom na zemi.

Zodpovednosť spoločnosti DYNAMIC RELATIONS SLOVAKIA, spol. s r.o. žalobkyňa vyvodzovala z porušenia prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 420 Občianskeho zákonníka.

3. Súd uznesením č.k. 8C/548/2004-74 zo dňa 28.06.2005 na návrh žalobkyne pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpili obchodné spoločnosti Dalkia a.s. (aktuálne po zmene obchodného mena v roku 2015 Veolia Energia Slovensko, a. s.) a Light Pyro Team s.r.o.

4. Uznesením č.k. 8C/548/2004-251 zo dňa 15.01.2008 súd konanie voči žalovanému - spoločnosti DYNAMIC RELATIONS SLOVAKIA, spol. s r.o. zastavil z dôvodu jej zániku bez právneho nástupcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2008.

5. Uznesením č.k. 8C/548/2004-487 zo dňa 27.05.2013 súd konanie voči žalovanému I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej ul. č. 23, Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu: INVESTCAPITAL, s.r.o., so sídlom Hviezdna ul. č. 38, Bratislava, IČO: 35 886 030 (pôvodne Light Pyro Team s.r.o.) z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2013.

6. Vzhľadom na uvedené žalovaným, tzn. subjektom vo vzťahu ku ktorému si žalobkyňa uplatňuje nároky je spoločnosť Veolia Energia Slovensko, a. s.

7. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26.07.2005 a doplnenom podaním doručeným súdu dňa 20.02.2006 namietal nedostatok pasívnej legitimácie v konaní, nakoľko v danom prípade sa nejedná o prípad všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ale ide o prípad osobitnej zodpovednosti podľa § 421a Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaný nie je právnickou osobou, ktorá použila prístroj alebo inú vec, ktoré spôsobili škodu, žalovaný nenesie zodpovednosť za škodu. Ust. § 5 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach stanovuje usporiadateľovi povinnosti, ktoré je povinný dodržiavať pri organizovaní kultúrneho podujatia. Porušením týchto povinností vzniká zodpovednosť za škodu, avšak zodpovednostný vzťah zakladá iba Občiansky zákonník v ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Rovnako žalovaný uviedol, že organizovanie večierka nespĺňa ani pojmové znaky prevádzkovej činnosti v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka.

8. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 17.03.2006 uviedla, že žalovanému porušením prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 5 zákona o verejných kultúrnych podujatiach v nadväznosti na ust. § 415 Občianskeho zákonníka vznikla všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka.

9. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 25.01.2011 a podaním doručeným súdu dňa 02.08.2012 uviedol, že v danom prípade bol v pozícii objednávateľa a nie usporiadateľa. Ako objednávateľ si objednal a zorganizovaním spoločenského podujatia poveril spol. DYNAMIC RELATIONS SLOVAKIA, spol. s r.o. Prevádzkovanie horiacich efektov, vrátane montáže, prípravy, realizácie a demontáže na základe ústnej dohody so spoločnosťou DYNAMIC RELATIONS SLOVAKIA, spol. s r.o. zabezpečovala výlučne spoločnosť Light Pyro Team s.r.o., ktorá tieto činnosti vykonávala v rámci predmetu podnikania. Preto spoločnosť Light Pyro Team s.r.o. ako prevádzkovateľ horiacich nádob a s tým súvisiacich činností nesie aj zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, čím je zodpovednosť žalovaného vylúčená. Rovnako je vylúčená zodpovednosť žalovaného aj v zmysle ust. § 420a Občianskeho zákonníka, lebo tá predpokladá, aby škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou. Žalovaný žiadnu prevádzkovú činnosť nevykonával, nakoľko objednanie si organizácie spoločenského večera nemožno považovať za prevádzkovú činnosť.

10. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 27.06.2014 uviedla, že nesporuje skutočnosť, že spoločenský večer organizačne zabezpečovala spol. DYNAMIC RELATIONS SLOVAKIA, spol. s r.o., na základe objednávky žalovaného. Tým sa však žalovaný nemôže zbaviť postavenia usporiadateľa spoločenského večera. Žalovaný mal vzhľadom na samotnú povahu dekorácie vziať na zreteľ potrebu zvýšenej ochrany a riziko vzniku požiaru a škody, tzn. mal možnosť predvídať škodu. Vzhľadom k uvedenému mal buď sám alebo poveriť spoločnosť, ktorá pre neho udalosť organizačne zabezpečovala, napr. aby pripravené občerstvenie pre hostí nebolo v blízkosti horiacich kahancov, zabezpečiť upozornenie pre hostí a pod. Žalovaný si nesplnil prevenčnú povinnosť a nezabezpečil bezpečnosť

podujatia. Opomenutím vykonať opatrenia na zamedzenie alebo zníženie rizika vzniku škody alebo opatrenia, ktoré aspoň na možnosť vzniku škody upozorňujú sa dopustil protiprávneho konania.

11. Na pojednávaní dňa 19.09.2014 vzala žalobkyňa svoju žalobu späť v časti o zaplatenie náhrady vecnej škody vo výške 165,97 eur (5.000,- Sk) a náhrady za stratu na zárobku vo výške 936,53 eur (28.214,- Sk) z dôvodu, že nedisponuje dokladmi preukazujúcimi uvedené nároky; žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

12. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 8 C 548/2004-569 zo dňa 19.09.2014 konanie v časti o zaplatenie náhrady vecnej škody vo výške 165,97 eur a náhrady za stratu na zárobku vo výške 936,53 eur zastavil; vo zvyšku žalobu zamietol; vymienil si, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Súd ustálil, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní, z dôvodu ktorého žalobu zamietol a ďalšími dôvodmi sa už nezaoberal.

13. Proti vyššie uvedenému rozsudku vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba, podala včas odvolanie žalobkyňa. Krajský súd v Bratislave na základe podaného odvolania uznesením č.k. 2Co 904/2014-628 zo dňa 16.08.2017 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 8 C 548/2004-569 zo dňa 19.09.2014 vo výroku, ktorým žalobu zamietol, zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobkyne v jej odvolaní (uvádzanú aj v celom konaní pred súdom prvej inštancie), že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, nakoľko za škodu v danej veci zodpovedá žalovaný podľa ustanovenia § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pre porušenie prevenčnej povinnosti podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka (ďalší skôr označení žalovaní podľa § 420a Občianskeho zákonníka). Tento záver nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie s odkazom na rozhodujúce právne skutočnosti uvedené aj v tomto rozsudku. Sumarizujúc žalovaný organizoval dňa 16.6.2003 spoločenský večer a pôvodne ďalších označených žalovaných na túto činnosť použil. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zároveň uviedol, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude konať o nárokoch žalobkyne na zaplatenie mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, o nároku na zaplatenie nákladov spojených s liečením so žalovaným, ktorému vo veci svedčí pasívna vecná legitimácia, za aktívnej účasti strán sporu. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne opätovne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov konania vzniknutých stranám sporu v konaní pred odvolacím súdom.

14. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 8 C 548/2004-569 zo dňa 19.09.2014 v časti výroku, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie náhrady vecnej škody vo výške 165,97 eur a náhrady za stratu na zárobku vo výške 936,53 eur zastavil, nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2014.

15. Predmetom konania tak naďalej zostal uplatnený nárok na zaplatenie sumy 153.106,95 eur (4.612.500,- Sk) titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a sumy 747,30 eur (22.513,20 Sk) titulom náhrady nákladov spojených s liečením. Súd vec v zmysle pokynu odvolacieho súdu opätovne prejednal.

16. Žalobkyňa sa v ďalšom konaní naďalej pridržiavala všetkých právnych aj skutkových argumentov, ktoré boli počas celého konania zo strany žalobkyne uvádzané. Poukázala na skutočnosť, že pasívna vecná legitimácia žalovaného je preukázaná zo strany žalobkyne, čo bolo potvrdené aj v uznesení Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 904/2014-628 zo dňa 16.08.2017. Žalovaný nevytvoril vhodné podmienky a nezabezpečil tak primeranú bezpečnosť návštevníkom ako usporiadateľ podujatia, čím nesie objektívnu zodpovednosť v zmysle vtedy platného § 5 zákona č. 96/1991 Zb. Podľa citovaného ustanovenia bola daná prevenčná povinnosť žalovaného, pričom je neprípustné, aby sa žalovaný zbavil svojej právnej zodpovednosti konať pri organizácii spoločenského podujatia tak, aby predchádzal vzniku škodám tým, že poverí generálnou organizáciou podujatia tretiu osobu. Pokiaľ dôjde ku konaniu, ktoré je v rozpore s prevenčnou povinnosťou, je nutné situáciu posudzovať ako porušenie právnej povinnosti v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. V dôsledku vzniknutej škody v príčinnej súvislosti s nedodržaním prevenčnej povinnosti žalovaného došlo k značnej ujme na strane žalobkyne. V súlade s v tom čase platnou vyhláškou č. 58/1969 Zb., v znení platnom v čase vzniku škody, je nutné tento prípad posudzovať na základe osobitného zreteľa, nakoľko osobný ako aj pracovný život žalobkyne bol natrvalo negatívne ovplyvnený. Žalobkyňa až do vzniku ujmy na svojom zdraví viedla riadny usporiadaný osobný ako aj úspešný pracovný život, aktívne sa venovala športu, v čase utrpenia ujmy na zdraví bola v mladom

veku 29 rokov. Popáleniny utrpela na tých častiach jej tela, ktoré jej objektívne v značnej miere zhoršili spoločenské postavenie v živote s prihliadnutím na všetky vzniknuté náklady, ktoré jej počas práve z dôvodu ujmy na jej zdraví skončil, čo malo nepriaznivé následky na jej psychický stav. Povaha práce, ktorú do času zdravotnej ujmy žalobkyňa vykonávala, mala povahu spoločenskú, denne bola v kontakte s inými ľuďmi a používala náležitý spoločensko-formálny druh odevu. Zranenia, ktoré utrpela boli tak závažnej povahy, ktorá ju limitovala v pohybe, najmä však vykazovala vonkajšie známky viditeľné voľným okom, čo pri prihliadnutí na jej vek bolo utrpením pre jej psychický stav. Z toho dôvodu ďalej nemohla vykonávať svoje povolanie, nakoľko okrem ujmy na vonkajšom vzhľade svojho tela, mala žalobkyňa bolesti spôsobené jej zranením. Žalobkyňa ďalej doplnila, že na posudzovanie výšky škody u žalobkyne nemôže mať vplyv odstup času cca 15 rokov od škodovej udalosti v roku 2003, pretože nie vinou žalobkyne predmetné súdne konanie trvá takmer 14 rokov. Prieťahy predmetného súdneho konania boli potvrdené aj nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 625/2013 z 10. októbra 2013. Nie je vinou žalobkyne, že súdne konanie malo prieťahy, ale napriek tomu a s prihliadnutím na neprimeranú dobu až do rozhodnutia vo veci samej je nutné konštatovať, že fyzicky viditeľné následky zranení sú prítomné aj po 14 rokoch liečenia a lekárskej starostlivosti, ktoré najmä v období niekoľko rokov o udalosti mali najvážnejšie následky na osobu žalobkyne. Na základe všetkých skutkových a právnych argumentov bola žalobkyňa názoru, že v predmetnom súdnom konaní bola oprávnenosť žalobného nároku následkom zanedbania prevenčnej povinnosti žalovaného, ktorému tým vznikla zodpovednosť voči žalobkyni. Bolo preukázané jasné zníženie zdravia žalobkyne, resp. zhoršenie jej majetkových pomerov, hrubým zanedbaním povinností žalovaného ako usporiadateľa verejného spoločenského podujatia. Predmetný spor je nutné posudzovať ako prípad osobitného zreteľa. Najmä z dôvodu prieťahov v konaní, kde sa žalobkyňa domáha svojich základných práv už 14 rokov, čím bolo porušené jej ústavné právo. Ďalej je nutné predmetný spor posudzovať ako prípad osobitného zreteľa z dôvodu v príčinách a následkoch, ktoré stranám vznikli, najmä hrubé zanedbanie povinností žalovaného, čo malo za následok imanentné zhoršenie kvality života žalobkyne.

17. Žalovaný v ďalšom konaní, v prípade, ak bude súd opätovne posudzovať otázku pasívnej legitimácie žalovaného, naďalej zotrvával na jeho argumentácii, v zmysle ktorej žalovaný nie je pasívne legitimovaným subjektom v konaní, a to ani v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaný si za účelom realizácie predmetného podujatia objednal služby profesionálnych subjektov, čím vyvinul maximálne možné úsilie aké bolo od neho možné očakávať s cieľom zabezpečiť bezpečnosť podujatia. Za predpokladu posúdenia otázky pasívnej legitimácie žalovaného za ustálenú, mal žalovaný za to, že z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že aj samotná žalobkyňa prispela svojím konaním k vzniku škody na jej zdraví, a preto by mala znášať aj následky s tým spojené. Napriek tomu, že žalobkyňa počas celého konania trvala na tom, že sa v žiadnej miere nepričinila k vzniku škody, v podanom odvolaní voči rozsudku pripustila možnosť, že prispela k zvýšeniu rozsahu škôd. Z uvedeného je teda podľa žalovaného nepochybné, že by mala znášať následky s tým spojené, predpokladané v ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v tomto kontexte uviedol, že všeobecná prevenčná povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na samotnú žalobkyňa, ktorá bola povinná konať ako priemerná rozumná osoba a mala rovnako predvídať možný vznik škody, a to vzhľadom na prítomnosť otvoreného ohňa, kapacitu priestoru, množstvo prítomných ľudí a v neposlednom rade aj charakter jej odevu. Vzhľadom na to, že tá takto nekonala, pričinila sa rovnakou mierou o vznik škody, ktorej náhrady sa domáha v konaní. Celkovú sumu, ktorej sa žalobkyňa domáha v konaní, považoval žalovaný za neprimerane vysokú, keď podľa jeho názoru pre žalobkyňou navrhovaný postup na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nie sú splnené predpoklady. Skutočnosti, ktorými žalobkyňa odôvodňuje tento svoj nárok, nie sú žiadnym spôsobom doložené a preukázané. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by osvedčil jej tvrdenia o zlom znášaní obdobia rekonvalescencie a obdobia, keď bol jej zdravotný stav stabilizovaný (rok 2004). Za celú túto dobu nevyhľadala odbornú pomoc, a teda akékoľvek tvrdenia o psychických či sociálnych dopadoch na žalobkyňu sú hypotetické a nepreukázané. Žalovaný mal ďalej za to, že neboli splnené podmienky ani pre zvýšenie bodového ohodnotenia znalcom. Náklady spojené s liečením, ktoré si žalobkyňa uplatnila, sú podľa žalovaného neprimerané, žalobkyňou zvolený spôsob prepravy nebol efektívny (taxi služby), čím došlo k navýšeniu týchto nákladov, nakoľko mohla využiť iný vhodnejší spôsob prepravy.

18. Súd sa oboznámil s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi sporových strán, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, vykonal tiež znalecké dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav.

19. Medzi stranami nebolo sporným, že žalobkyňa dňa 16.06.2003 utrpela na spoločenskom večeri organizovanom žalovaným spojenom s recepciou pri príležitosti 10. výročia existencie spoločnosti na Slovensku úraz spočívajúci v popáleninách tela. Žalobkyňa utrpela popáleniny II. a III. stupňa na oboch dolných končatinách, po priamom účinku ohňa z horiaceho oblečenia, ktoré začalo horieť od kahanca uloženého na zemi ako dekorácia, po tom ako sa žalobkyňa priblížila ku kahancu za účelom vziať si čašníkmi stojacimi v blízkosti kahancov ponúkaný pohár s nápojom. Následne po úraze bola žalobkyňa odvezená na Kliniku popálenín a rekonštrukčnej chirurgie FNsP Ružinov, Bratislava, kde sa podrobila dvom operáciám.

20. Konateľ spoločnosti Light Pyro Team s.r.o. Dušan Korček pri svojom výsluchu uviedol, že bol oslovený spoločnosťou DYNAMIC RELATIONS SLOVAKIA, spol. s r.o. na zabezpečenie horľavých efektov na slávnostnú recepciu dňa 16.06.2003. Túto úzku objednávku presunul na vybavenie zamestnancovi Gabrielovi Mancuškovi, ktorý mal túto akciu kompletne na starosti. Tento zamestnanec komunikoval s pani z uvedenej spoločnosti, na meno ktorej si nepamätá, zabezpečoval cenovú kalkuláciu, objednávku a bol i priamo prítomný na tejto slávnostnej recepcii. S menovanou spoločnosťou nemali uzatvorenú písomnú zmluvu, zmluva bola ústna, nakoľko sa jednalo o malú akciu. Osobne prítomný na slávnostnej recepcii, kde sa stala predmetná udalosť, nebol. O tejto udalosti vie od svojho zamestnanca Gabriela Mancušku, ktorý mu o nej poreferoval nasledujúci deň po slávnostnej recepcii. Po uskutočnení tejto slávnostnej recepcie nahlásil túto udalosť poisťovni Uniqua, avšak pre nespoluprácu spoločnosti DYNAMIC RELATIONS SLOVAKIA, spol. s r.o. táto škodovú udalosť uzatvorila bez poskytnutia poistného plnenia. Na recepcii boli na pódiu umiestnené dva veľké plynové horáky, za pódiom bol horiaci nápis číslovky 10, vytvorený z tzv. tortových sviečok. Po oboch stranách východov zo Starej radnice boli umiestnené kahance na lemovanie a osvietenie múrov, ide o horáky, ktoré sú do určitej miery naplnené lampovým olejom, váha jedného takéhoto prázdneho kahanca je asi cez 5 kg. Z cenovej kalkulácie neboli použité všetky typy zariadení, preto následne i faktúra za dodané služby bola oveľa nižšia. Podľa jeho informácie, keďže na recepcii nebol, kahance boli pri múre. Hostia sa mohli pohybovať od týchto kahancov asi vo vzdialenosti 1 metra, to je bezpečná vzdialenosť. To, aby sa ku kahancom do vzdialenosti 1 metra nedostali hostia zabezpečovala spoločnosť DYNAMIC RELATIONS SLOVAKIA, spol. s r.o. Taktiež nainštalovanie a zapálenie kahancov pri múroch mala na starosti spoločnosť DYNAMIC RELATIONS SLOVAKIA, spol. s r.o.

21. Výsluchom svedka Gabriela Mancušku, zamestnanca spoločnosti Light Pyro Team s.r.o., mal súd preukázané, že tento bol prítomný na predmetnej recepcii dňa 16.06.2003. Mal na starosti odpálenie horiaceho nápisu a zabezpečoval aj dozor, aj zapojenie dvoch rímskych ohňov, ktoré fungujú na báze propanbutanu. Inštaláciu a dozor nad kahancami, ktoré lemovali príjazdovú cestu, zabezpečoval objednávateľ, on kahance iba priniesol. Svedok zamestnancom objednávateľa nedal žiadne bezpečnostné pokyny k inštalácii alebo k rozmiestneniu kahancov, nebol za to zodpovedný, ukázal im len ako sa to tlmí. Na uvedenej akcii bolo dosť veľa ľudí, viac ako 50. Na vyšší počet ľudí nikoho neupozorňoval, všetci ľudia prišli naraz rýchlo, nebol na žiadne upozornenie ani čas, ani nevedel koľko tam má prísť ľudí. Svedok nevie, koľko bolo pôvodne kahancov zaplatených, ale myslí si, že niektoré kahance ani zapálené neboli, po tom ako sa stala tá vec, boli kahance uhasené všetky. Kahanec vyzerá asi tak, že je to nádoba s podstavcom, všetko je zo železa, kahanec stojí na zemi, nádoba je naplnená lankovým olejom, celý kahanec môže vážiť odhadom 6-7 kg. Do priestoru, kde sa kahance nachádzali hostia nemali chodiť, ale svedok nevie, či im to zakázali. Medzi kahance sa dalo fyzicky dostať, ale nebol dôvod tam chodiť. Nevie odpovedať, či je možné aby človek bežnou chôdzou prevrhol kahanec.

22. Výsluchom svedkyne JUDr. Alžbety Grácovej mal súd preukázané, že je sestrou žalobkyne, pričom v čase, keď sa stala predmetná udalosť boli spolu, konkrétne stála vedľa nej. Spolu so žalobkyňou vchádzali z Primaciálneho námestia na cestu, pozdĺž ktorej boli po oboch stranách umiestnené kahance. Za kahancami boli stoly, na ktorých bol alkohol. Hneď na začiatku tejto cesty stáli dvaja čašníci, muž a žena, ktorí ponúkali príchodiacim pohár sektu. Čašníci nestáli pred kahancami, ale tesne pri alebo za kahancom. Hneď na začiatku cesty si chceli spolu so žalobkyňou dať sekt, žalobkyňa pristúpila k čašníkovi spredu, zobrala si pohár a potom svedkyňa len počula hrozný krik, žalobkyňa kričala a skákala od bolesti. Vtedy ešte nevedela, čo sa stalo, lebo videla len chrbát žalobkyne, vzápätí na to zistila, že žalobkyni horia nohy. Chcela oheň zahasiť nejakou vodou, ale keďže žiadna nebola nablízku, chcela oheň zahasiť holými rukami. Vtedy niekto pristúpil zozadu k žalobkyni a hodil na ňu tmavé sako. Svedkyňa uviedla, že počula hrkotanie kahanca, takže pravdepodobne žalobkyňa o kahanec zakopla. Myslí si, že o kahanec zakopla vtedy, keď skákala, pretože horela. Keď vchádzali so žalobkyňou do

cestičky, bolo tam určite veľa ľudí, všetci ľudia húfne odchádzali z divadla P.O. Hviezdoslava, kde bolo divadelné predstavenie a hostezky týchto ľudí privádzali na tú cestu. Hostezky mali v rukách fakle, snažili sa zorganizovať dav ľudí a usmerniť ich smerom z divadla na námestie Starej radnice. Nohavice žalobkyni vzbĺkli tým spôsobom, že sa látka nohavíc dotkla plameňa, nohavice boli z umelého hodvábu. Všetci na akcii boli v spoločenskom oblečení, pretože boli na divadelnom predstavení a všetci boli spoločensky oblečení. Svedkyňa má vedomosť o tom, že sa lampový olej z kahanca vylial na nohu žalobkyne, keďže žalobkyňa mala nohu aj topánky mastné od oleja. Svedkyňa má vedomosť o tom, že vstup na divadelné predstavenie bol na pozvánky. Myslí si, že pozvaní na divadelné predstavenie boli automaticky pozvaní i na akciu na námestí. Svedkyňa k tomu, akým spôsobom predmetná udalosť a následky z nej ovplyvnili život žalobkyne, uviedla, že žalobkyňa sa chcela vrátiť k povolaniu učiteľky, čo však pre jej zranenia a následky z tejto udalosti nebolo možné. Jej úmyslom bolo, že bude niekoľko mesiacov pracovať v Bratislave v kancelárii a potom sa vráti k učiteľskému povolaniu. Predtým ako pracovala v kancelárii pôsobila ako učiteľka 6 rokov. Aktuálne je žalobkyňa dobrovoľne nezamestnaná. Žalobkyňa niekedy pravidelne športovala, chodila trikrát týždenne do posilňovne, chodila do plavárne, športovej činnosti sa venovala len rekreačne, nie profesionálne. V súčasnosti vôbec nešportuje. Nechodí na žiadne dovolenky, pretože kvôli jazvám sa nemôže vystavovať slnku a súčasne sa hanbí i za svoj estetický handicap. Celá udalosť sa odrazila i na súkromnom živote žalobkyne. Žalobkyňa do udalosti mala dlhoročný 9 alebo 10-ročný vzťah, ktorý však následkom všetkých udalostí, ktoré priniesli zranenia, liečenie, sa rozpadol. S bývalým partnerom boli zasnúbení, plánovali rodinu, po rozchode nevie o tom, že by mala žalobkyňa nejaký vzťah. Žalobkyňa asi mesiac po tejto udalosti ležala v nemocnici, bolo to pre ňu veľmi ťažké a bolestivé obdobie, svedkyňa jej pomáhala s akoukoľvek činnosťou, každý deň za ňou chodila, strávila tam niekedy i viac hodín. Žalobkyňa sa vtedy nemohla ani pohnúť, nemohla sa osprchovať, preväzy boli veľmi bolestivé, z nohy jej odstraňovali nekrózy. Po návrate z nemocnice sa o žalobkyňu starala v Nitre mama, vtedy sa jej zapálili rany, čo bolo pre ňu veľmi bolestivé. Toto obdobie trvalo niekoľko mesiacov. Aj po nástupe do práce si žalobkyňa musela dennodenne nohy ošetrovať. Žalobkyňa po udalosti nikde nechodí, je uzavretá, väčšinu svojho času trávi s rodinou, nechodí na žiadne dovolenky.

23. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že pozvánky na predmetnú recepciu mali spolu so sestrou od svojho zamestnávateľa, advokátskej kancelárie Keltoš - Lehoťan, ktorí na túto akciu boli pozvaní. Pokiaľ ide o výšku vymáhanej sumy, všetko čo uviedli v žalobe vychádza z jej subjektívneho pohľadu. Žalobkyňa ukončila vysokú školu v roku 1996. Po ukončení vysokej školy sa zamestnala v školstve, na základnej škole v okrese Nitra, učila na 1. stupni. Jej mesačný príjem v tom čase bol približne priemerne 10.000,- Sk. V školstve na tej istej škole pracovala necelých 6 rokov. Potom sa presťahovala do Bratislavy z osobných dôvodov. V máji 2003 sa zamestnala v Bratislave ako asistentka, recepčná v advokátskej kancelárii Keltoš - Lehoťan, jej hrubý príjem vtedy činil zhruba 25.000,- Sk. Po udalosti sa vrátila do práce v posledný augustový týždeň v roku 2003 a pracovala tam do apríla 2007. V poslednom roku v tejto advokátskej kancelárii jej hrubý príjem činil asi 31.000,- Sk. S advokátskou kanceláriou mala pracovný pomer na dobu určitú a v apríli 2007 sa jej pracovný pomer skončil. Aktuálne je dobrovoľne nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce, nepoberá podporu v nezamestnanosti ani žiadne sociálne dávky, žije zo svojich úspor a podporuje ju i rodina, býva v Nitre u matky. Hľadá si zamestnanie, ale zatiaľ bezúspešne. Asi týždeň bola v Írsku za účelom nájsť si prácu, ale prácu si nakoniec nenašla. Hľadala si nejakú administratívnu prácu, sedavé zamestnanie. Teraz sa cíti lepšie ako pred 4 rokmi. V období po udalosti nebolo možné vykonávať prácu v školstve, keďže práca s deťmi na prvom stupni nie je práca sedavá, učiteľ sa tam veľa pohybuje. Vtedy mala problémy celkovo s chodením, chodila o barlách. V súčasnej dobe už síce môže chodiť, ale nemôže vykonávať prácu, kde sa stojí, súvisle stojí, vtedy sa jej miesta zrastov nalievajú krvou a nohy jej tŕpnu, nejde presne o tŕpnutie, ale taký pocit. Nemôže preto dlho stáť a dlho súvisle chodiť. Po tom, ako sa jej stala táto vec a mala zdravotné problémy, si už nemohla nájsť a už ani nehľadala prácu v školstve, pretože ju už nemohla vykonávať. Tesne po udalosti, keď sa liečila u mamy v Nitre, riešila psychickú stránku zranenia so svojím kamarátom psychiatrom. V súčasnej dobe svoje traumy z tejto udalosti a z poškodenia okrem rodiny nerieši s nikým, uzatvorila sa do seba, nenavštevuje žiadneho psychológa ani psychiatra. V rodine nie je nikto psychológ ani psychiater. Žalobkyňa ďalej uviedla, že síce dovolenkuje, ale mimoriadne obmedzene, nechodí na pláže. Na zraneniach sa jej vytvorili i pigmentové škvrny, a preto v prípade vystavenia slnku musí používať vysoké ochranné faktory. Na dovolenke väčšinou vykonáva turistiku, neodhaľuje sa. Pred udalosťou trikrát týždenne chodila do posilňovne, pravidelne plávala, ostatné športové aktivity už neboli pravidelné, a to tenis, korčuľovanie, sezónne lyžovanie. Teraz nevykonáva žiadnu rekreačnú športovú činnosť. Čo

sa týka zranenia, na liečení nebola. Sama sa zaujímala aj o estetickú plastickú chirurgiu, avšak lekármi z plastickej chirurgie v Nitre jej tieto zákroky neboli odporučené z dôvodu zlého hojenia rán.

24. Podľa Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa 10.04.2004 MUDr. Jánom Kollerom, CSc., primárom Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie FNsP Ružinov, Bratislava, bolo stanovené bolestné vo výške 525 bodov (položka č. 243b - popáleniny II. st. na oboch DK 990 cm?, 1/1 vo výške 150 bodov, položka č. 243c - popáleniny III. st. pravej DK 270 cm?, 3/4 vo výške 82,5 bodov, položka č. 240 - voľný prenos kože DE 270 cm?, 3/4 vo výške 30 bodov + zvýšenie podľa ods. 6 za 2 operačné výkony v celkovej anestéze a bolestivý spôsob liečby spolu o 100 %, t.j. o 262,5 bodov).

25. Podľa Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa 28.06.2004 MUDr. Jánom Kollerom, CSc., primárom Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie FNsP Ružinov, Bratislava, bolo stanovené sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 500 bodov (položka č. 431d - jazvy keloidného charakteru po dvojnásobnom odbere kože na pravom stehne 450 cm?, 1/1 vo výške 350 bodov, položka č. 430b - plošné jazvy po popáleninách a prenosoch kože na pravom predkolení a dorze pravej nohy 270 cm?, 1/2 vo výške 150 bodov).

26. Zo znaleckého posudku MUDr. Jozefa Celušňáka, súdom ustanoveného znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia, Plastická chirurgia, č. 75/2010 zo dňa 15.12.2010 mal súd preukázané, že žalobkyňa dňa 16.06.2003 v Bratislave na nádvorí Starej radnice utrpela hlbokú popáleninu (III. st.) nohy, členkového zhybu a dolnej časti predkolenia pravej dolnej končatiny na ploche cca 270 cm? (cca 1,5 % povrchu tela) a povrchovú popáleniu (II. st.) na oboch dolných končatinách, celkovo na ploche cca 990 cm? (cca 5,5 % povrchu tela). 1 % povrchu tela zodpovedá približne dlaňovej ploche ruky. Popáleniny vznikli po priamom účinku ohňa z horiaceho oblečenia.

Znalec vykonal bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb., keďže žalobkyňa utrpela úraz dňa 16.06.2003, t.j. pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z.z.

Znalec určil bodové hodnotenie bolestného nasledovne:

- Položka č. 243b (Popáleniny II. st. ma oboch dolných končatinách v rozsahu 990 cm?, hod. 1/1) - 150 bodov,

- Položka č. 243c (Popáleniny III. st. na pravej dolnej končatine v rozsahu 270 cm?, hod. 3/4) - 82,5 bodov,

- Položka č. 240 (Voľný prenos kožného štepu 270 cm?, hod. 3/4) - 30 bodov, zvýšené za operačné zákroky a bolestivý spôsob liečby o 100 % - 262,5 bodov, t.j. spolu 525 bodov.

Znalec určil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nasledovne:

- Položka č. 431d (Keloidné jazvy po odbere kože na pravom stehne na ploche 450 cm?, hod. 1/1) - 350 bodov,

- Položka č. 430b (Plošné jazvy na pravom predkolení a chrbte pravej nohy na ploche 270 cm?, hod. 1/2) - 150 bodov.

Po komplexnom zhodnotení a v zmysle § 6 (pre lokalitu, ale najmä pre rozsah hypertrofických jaziev po popáleninách III. st. a na odberných miestach, ktoré predstavujú menej ako 4 % povrchu tela) s korekciou na § 10 (vzhľad jaziev je možné zlepšiť, či už chirurgicky, napr. brúsením, alebo medikamentózne lokálnou aplikáciou kortikoidov, Contratubexu, Dermatix Si Gélu, eventuálne kombináciou oboch) navrhol znalec zvýšiť maximálne o 30 % (akékoľvek iné zvýšenie ohodnotenie nie je medicínska záležitosť) - 150 bodov, t.j. celkovo 650 bodov.

Podľa znalca je nesporné, že úraz - popálenina môže spôsobiť aj istý psychický stres. U osôb psychicky labilnejších môžu vzniknúť aj psychické následky, či už krátkodobé alebo aj trvalejšieho rázu. V súdnom spise nie je žiadny doklad o vyšetrení a liečbe psychických ťažkostí žalobkyne u psychiatra, event. u psychológa. Jej subjektívne ťažkosti sú popísané iba v žalobe vo veci náhrady škody na zdraví a podľa telefonickej informácie od pracovníčky jej advokátskej kancelárie, je žalobkyňa vydatá a má dieťa. Lekárske nálezy o prípadných psychiatrických alebo psychologických vyšetreniach žalobkyňa

na dožiadanie znalca nezaslala. Z uvedených dôvodov znalec nevedel odpovedať na položené otázky týkajúce sa toho, aké duševné stavy, poruchy sa po zranení prejavili u žalobkyne, pretože bez vyššie uvedených odborných nálezov nevie, či sa vôbec liečila na psychické poruchy. Z uvedeného dôvodu sa odmietol podieľať na vypracovaní znaleckého posudku aj znalec z odboru psychiatrie.

Znalec v zdravotnej dokumentácii žalobkyne, nachádzajúcej sa v súdnom spise, nezistil okrem poškodenia kože žiadne iné priame alebo nepriame poškodenia iných telesných orgánov a ani ich liečbu. Popáleniny sa zhojili bez funkčných porúch dolných končatín, iba s kozmetickým defektom - vznikom tzv. keloidných, resp. hypertrofických jaziev. Za najčastejšiu príčinu ich vzniku sa pokladá infekcia, ale aj genetická predispozícia. Je viacero možností korekcie týchto jaziev, či už chirurgická (napr. brúsenie), alebo medikamentózna (napr. kortikoidy, Contratibex, Dermatix Si Géel a pod.), samozrejme s rôznym percentom úspešnosti.

27. Z Doplnku znaleckého posudku č. 75/2010 MUDr. Jozefa Celušňáka, súdom ustanoveného znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia, Plastická chirurgia, č. 26/2012 zo dňa 28.06.2012, vyplýva, že znalec žalobkyňu dňa 19.05.2012 vyšetril. Žalobkyňa subjektívne pociťuje miernu bolesť v oblasti chrbta pravej nohy pri dlhšej chôdzi v tesnejšej obuvi. V dolnej tretine pravého predkolenia a na chrbte pravej nohy, cca na ploche 15x12 cm je koža mierne atrofická. Asi v 50 % koža je nepravidelne depigmentovaná a väzivovo zmenená. Koža voči spodine je normálne pohyblivá a nespôsobuje obmedzenú pohyblivosť členkového zhybu. Na pravom stehne koža na ploche 18x14 cm je podobného vzhľadu. Na jej dolnej ľavej strane je prítomná depigmentovaná jazva obdĺžnikového tvaru, veľkosti 10x5 cm na pohmat tvrdšia s čiastočným vyvýšením. Jej pohyblivosť voči spodine je dobrá, nespôsobuje funkčnú poruchu. Podľa vyjadrenia žalobkyne jazvy pred tým boli oveľa horšieho vzhľadu, dlhodobo si ich premasťovala Dermatix Si Gélom, až nadobudli takýto vzhľad.

Znalec v plnom rozsahu zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 75/2010 zo dňa 15.12.2010.

K otázke, či bol priebeh liečby žalobkyne bolestivý uviedol, že pri niekoľko prvých preväzov u popálenín pacient pociťuje intenzívnu bolesť. Bolesť má spravidla pri každom nasledujúcom preväze klesajúcu intenzitu. Podľa zdravotnej dokumentácie žalobkyne tieto bolesti mohli trvať od vzniku popálenín do 16.06.2013 (pozn. súdu: znalec mal zrejme na mysli dátum 16.06.2003). Preväzy po tejto dobe podľa jej zdravotnej dokumentácie už neboli veľmi bolestivé. Znalec podotkol, že všetky nekrektómie (odstránenia odumretých častí kože, event. neprihojených transplantantov) boli u žalobkyne vykonané v narkóze. Žalobkyňa mohla pociťovať v mieste popálenín miernu bolesť aj neskôr, a to najmä pri chôdzi, maximálne do 22.08.2003. Po tejto dobe mohla pociťovať bolesť nižšej intenzity už iba pri neprimeranej záťaži a nosení nevhodnej obuvi.

Podľa zdravotnej dokumentácie žalobkyne za ustálenie jej zdravotného stavu možno pokladať deň 29.03.2004, kedy bolo vykonané jej posledné vyšetrenie v súvislosti s predmetnou popáleninou. Po tejto dobe žalobkyňa už nemá žiadny doklad o lekárskom vyšetrení, ktoré by malo priamu alebo nepriamu súvislosť s predmetným zranením.

Popáleniny sa u žalobkyne zhojili bez funkčných porúch dolných končatín, iba s ľahším kozmetickým defektom, ktorý ju zvlášť neobmedzuje v obvyklom spôsobe života. Znalec zároveň podotkol, že keby sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotil ku dňu vypracovania doplnku, bolo by bodovo o niečo nižšie. Keďže však hodnotenie bolo vykonané v dobe určenej vyhláškou č. 32/1965 Zb. a v zmysle jej zásad, odporučil ho akceptovať.

28. Podľa § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

29. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

30. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

31. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

32. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením.

33. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

34. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení účinnom v čase vzniku poškodenia zdravia žalobkyne (ďalej len "vyhláška č. 32/1965 Zb.), odškodnenie na bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

35. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

36. Podľa § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

37. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

38. Podľa § 10 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ak následky poškodenia na zdraví, ktoré sťažujú spoločenské uplatnenie poškodeného, možno napraviť alebo zmierniť jednoduchým a bežným lekárskym zákrokom, ktorý nie je nebezpečný ani príliš bolestivý, upozorní posudzujúci lekár poškodeného na vhodnosť takého zákroku. V posudku lekár uvedie, akému základnému počtu bodov by pravdepodobne zodpovedal stav poškodeného po vykonaní odporúčaného zákroku.

39. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe možno vyhovieť len čiastočne. S poukazom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 23CoP/53/2016-582 zo dňa 11.4.2017 súd v zmysle viazanosti súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu vychádzal pri svojom rozhodnutí v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného z toho, že v danom prípade

zodpovedá žalovaný za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pre porušenie prevenčnej povinnosti podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka.

40. Súd je povinný v súlade s ustanovením § 441 Občianskeho zákonníka v konaní o žalobách na náhradu škody aj bez návrhu skúmať, či sú dané dôvody pre obmedzenie zodpovednosti žalovaného v dôsledku spoluzavinenia poškodeného (porovnaj R 22/1979). S poukazom na uvedené i s ohľadom na námietky vznesené žalovaným sa súd preto v ďalšom konaní prioritne zaoberal otázkou spoluzavinenia žalobkyne na spôsobenej škode.

V ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka je vyjadrená povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je ustanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám. Uvedená prevenčná povinnosť znamená, že každý je povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd na živote, zdraví či majetku. Na základe uvedeného súd vzhľadom na výsledky dokazovania dospel k záveru, že rovnaká prevenčná povinnosť, porušením ktorej bola založená zodpovednosť žalovaného na spôsobenej škode, postihovala i samotnú žalobkyňu, ktorá mala povinnosť správať sa s dostatočnou obozretnosťou a opatrnosťou tak, aby predišla vzniknutej škode. Je odôvodneným predpokladom, že priemerná rozumná osoba si je, aj bez písomného upozornenia, vedomá rizika možnosti vzniku škody spojeného s prítomnosťou otvoreného ohňa. Žalobkyňa bola povinná konať ako priemerne starostlivá osoba a preto v prípade, ak chcela využiť možnosť vziať si ponúkaný pohár s nápojom, mala predvídať možný vznik škody, a to vzhľadom na prítomnosť otvoreného ohňa v jeho blízkosti, vetra, kapacitu priestoru, množstvo prítomných ľudí, charakter jej odevu a všetkým týmto okolnostiam mala prispôsobiť svoje konanie. Súd v neposlednom rade tiež zdôrazňuje, že je na poškodenom, aby v súdnom konaní, v ktorom sa domáha náhrady škody, preukázal skutkové okolnosti, v dôsledku ktorých mu vznikla škoda, ktorej náhradu požaduje. V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek vykonanému dokazovaniu sa nepodarilo v konkrétnostiach žalobkyni jednoznačne preukázať, akým spôsobom došlo k predmetnej škodovej udalosti, avšak nesporným bolo, že minimálne k zvýšeniu rozsahu škody došlo vyliatím lampového oleja z kahanca na nohu žalobkyne po tom, čo žalobkyňa zakopla o kahanec (bez ohľadu na to, či zakopnutie o kahanec bolo dôvodom vzniku požiaru alebo či k zakopnutiu došlo až keď žalobkyňa skákala, pretože horela). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti je i neobozretné konanie poškodeného, ktorým spôsobil zvýšenie rozsahu škody, ktorá vznikla porušením právnej povinnosti škodcu (por. rozhodnutie NS ČR z 11.10.2006, sp. zn. 25Cdo 1369/2006).

Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobkyňa rovnako ako žalovaný konala v rozpore s generálnou perevnčnou povinnosťou, toto jej konanie bolo jednou z príčin vzniku škody, a preto súd považuje za spravodlivé, aby znášala škodu spolu so žalovaným rovnakým dielom. Súd preto určil mieru spoluzavinenia žalobkyne ako poškodenej na spôsobenej škode podľa § 441 Občianskeho zákonníka na 50 %.

41. Vzhľadom na priebeh dokazovania pri bodovom ohodnotení bolestného súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku MUDr. Jozefa Celušňáka č. 75/2010 zo dňa 15.12.2010, vypracovaného v tomto konaní, ktorý stanovil celkové bodové hodnotenie bolestného vo výške 525 bodov, teda v podstate zhodne i s bodovým hodnotením stanoveným MUDr. Jánom Kollerom, CSc. v Lekárskom posudku o bolestnom zo dňa 10.04.2004. Znalec určil bodové ohodnotenie bolestného za jednotlivé položky spolu vo výške 262,5 bodov, pričom takto určené bodové ohodnotenie zvýšil o 100 %, t.j. spolu 525 bodov. Takýto postup znalca je plne v súlade s vyhláškou č. 32/1965 Zb., keď v zmysle zásad pre hodnotenie tvoriacich prílohu citovanej vyhláške, pri súbehu vymenovaných dôvodov možno odškodnenie za bolesť zvýšiť až na dvojnásobok základnej sadzby, pričom v danom prípade bolo vykonané zvýšenie odôvodnené jednak tým, že poškodenie zdravia žalobkyne vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby a jednak tým, že povaha zranenia si vyžiadala operačné zákroky. Na základe uvedeného súd pri uvedenom bodovom ohodnotení vo výške 525 bodov, hodnote 1 bodu v sume 60 Sk a pri zohľadnení spoluzavinenia žalobkyne zaviazal žalovaného na zaplatenie titulom odškodnenia za bolesť sumy 522,80 eur (525 bodov x 60 Sk - 50 % / 30,126).

42. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, súd v tejto časti rovnako vychádzal zo záverov znaleckého posudku MUDr. Jozefa Celušňáka č. 75/2010 zo dňa 15.12.2010, ktorý stanovil základné

bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 500 bodov, teda opätovne zhodne i s bodovým hodnotením stanoveným MUDr. Jánom Kollerom, CSc. v Lekárskom posudku o bolestnom zo dňa 28.06.2004. Znalec takto určené základné bodové ohodnotenie zvýšil podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. (pre lokalitu, ale najmä pre rozsah hypertrofických jaziev po popáleninách III. stupňa a na odberových miestach, ktoré predstavujú menej ako 4 % povrchu tela) a s korekciou na § 10 cit. vyhlášky (vzhľad jaziev je možné zlepšiť, či už chirurgicky, napr. brúsením, alebo medikamentózne, eventuálne kombináciou oboch) o 30 %, t.j. spolu stanovil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 650 bodov. Tu súd konštatuje, že takéto zvýšenie nie je v kompetencii znalca, čo priamo upravuje príloha k predmetnej vyhláške v písm. A., časť III., ods. 14. Preto takéto zvýšenie zo strany znalca je len odporúčanie pre súd. Súd však vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že navrhované zvýšenie je dôvodné, predovšetkým s prihliadnutím na vek žalobkyne v čase poškodenia jej zdravia (29 rokov), lokalitu jaziev (dolné končatiny), tiež s prihliadnutím na to, že žalobkyňa je ženou a jej obmedzenia v pracovnej oblasti. Súd sa preto stotožnil so znalcom navrhovaným zvýšením základného bodového ohodnotenia o 30 %, ktoré považoval za primerané. Na základe uvedeného súd pri uvedenom bodovom ohodnotení vo výške 650 bodov, hodnote 1 bodu v sume 60 Sk a pri zohľadnení spoluzavinenia žalobkyne zaviazal žalovaného na zaplatenie titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sumy 647,28 eur (650 bodov x 60 Sk - 50 % / 30,126).

43. Súd ďalej považoval nárok žalobkyne za dôvodný i v časti uplatnenej náhrady nákladov spojených s liečením, keď tieto náklady súd považoval jednak za účelne vynaložené a zároveň i preukázané. Žalobkyňou uplatnená suma v tejto časti predstavovala výdavky vynaložené v súvislosti s ošetrovaním a starostlivosťou o poranené miesta, ako aj s nutnosťou zakúpenia si potrebnej obuvi a oblečenia, výdavky za obdobie hospitalizácie, ako aj za povinné ambulantné vyšetrenia a tiež náklady v súvislosti s pravidelnými dochádzkami na preväzy, ošetrenia a vyšetrenia. Z takto uplatnenej sumy bola medzi stranami sporná v podstate len časť pripadajúca na cestovné náklady, ktoré žalovaný považoval za neprimerané s odôvodnením, že žalobkyňou zvolený spôsob prepravy nebol efektívny (taxi služby), čím došlo k navýšeniu týchto nákladov. Žalovaný ďalej len stručne dôvodil tým, že žalobkyňa mohla využiť iný vhodnejší spôsob prepravy, zároveň však nijako nešpecifikoval, aký. Žalovaný si teda v tejto súvislosti nesplnil riadne ani len povinnosť tvrdenia, následne potom ani nepreukázal, že žalobkyňa mala možnosť využiť iný konkrétny spôsob prepravy (ktorý by bol zároveň efektívnejší), s ohľadom na jej osobné možnosti a zároveň s prihliadnutím na jej aktuálny zdravotný stav. Súd naopak, predovšetkým s poukazom na tú skutočnosť, že podľa predložených dokladov žalobkyňa využívala taxi služby výlučne za účelom návštevy nemocnice a taktiež s poukazom na zranenia žalobkyne, považoval takto vynaložené náklady za účelné. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady nákladov spojených s liečením sumu 373,65 eur (747,30 eur - 50 %), opätovne berúc do úvahy spoluzavinenie žalobkyne, pretože ak súd dospeje k záveru o spoluzavinení poškodeného, náhradu škody pomerne zníži, a to vo všetkých jej zložkách (§ 444 až § 449 Občianskeho zákonníka).

44. Pokiaľ ide o uplatnené mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd v tejto časti nepovažoval žalobu za dôvodnú, keďže žalobkyňa v súdenom spore podľa názoru súdu nepreukázala žiaden dôvod, pre ktorý by u nej išlo o prípad hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci zvýšenie odškodnenia za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. môže súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky treba posudzovať jednotlivo, pri každom nároku zvlášť. Existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa uvedeného ustanovenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak. Napriek uvedeného si žalobkyňa uplatňovala paušálne 75-násobné zvýšenie bolestného aj sťaženia spoločenského uplatnenia.

45. Pri posúdení mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť sa má posudzovať obzvlášť vysoký stupeň utrpenej bolesti, ktorú poškodený prežil po úraze, či sa pravidelne zúčastňoval lekárskych prehliadok, akou formou sa bolesti odstraňovali, aké formy operácií prekonal, aké liečenie mu ďalej lekár navrhol, aké spôsoby utíšenia týchto bolestí v súvislosti s následkami úrazu mal, ako sa tieto bolesti prejavovali, či sa snažil bolesti obmedzovať alebo zmierňovať. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať najmä z okolností vymedzených v bode I ods. 6

zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu A vyhlášky, najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov. S poukazom na uvedené sa zaoberal otázkou primeranosti zvýšenia bolestného. Žalobkyňa uplatnený nárok (teda 75-násobné zvýšenie bolestného) v konkrétnostiach odôvodňovala veľkou bolestivosťou zranenia, náročným dlhodobým a bolestivým spôsobom liečby, dlhodobým uzdravovaním sa. Podľa záverov znaleckého dokazovania pri niekoľko prvých preväzov u popálenín pacient pociťuje intenzívnu bolesť, pričom bolesť má spravidla pri každom nasledujúcom preväze klesajúcu intenzitu. Všetky nekrektómie (odstránenia odumretých častí kože, event. neprihojených transplantantov) boli u žalobkyne vykonané v narkóze. Žalobkyňa mohla pociťovať v mieste popálenín miernu bolesť aj neskôr, a to najmä pri chôdzi, maximálne do 22.08.2003. Po tejto dobe mohla pociťovať bolesť nižšej intenzity už iba pri neprimeranej záťaži a nosení nevhodnej obuvi. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobkyňa v súdenom spore nepreukázala žiadne také dôvody, pre ktorý by bolo možné uvažovať o zvýšení bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., keď zvýšenie bodového ohodnotenia o 100 % z dôvodu bolestivejšieho spôsobu liečby a pre operačné zákroky považoval súd za dostatočné.

46. Žalobkyňa ako hlavné dôvody pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uvádzala, že do vzniku ujmy na svojom zdraví viedla riadny usporiadaný osobný ako aj úspešný pracovný život, aktívne sa venovala športu, v čase utrpenia ujmy na zdraví bola v mladom veku 29 rokov. Popáleniny utrpela na tých častiach jej tela, ktoré jej objektívne v značnej miere zhoršili spoločenské postavenie, čo malo nepriaznivé následky na jej psychický stav. Následkom úrazu sa jej tiež rozpadol partnerský vzťah. Podľa žalobkyne predmetný spor je nutné posudzovať ako prípad osobitného zreteľa, najmä z dôvodu prieťahov v konaní, a ďalej z dôvodu v príčinách a následkoch, ktoré stranám vznikli, najmä hrubé zanedbanie povinností žalovaného, čo malo za následok imanentné zhoršenie kvality života žalobkyne.

Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne úlohou súdu, pričom právna úprava nijakým, ani demonštratívnym spôsobom neuvádza, aké poškodenia zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd vychádza jednak z lekárskeho posudku, základného bodovania poškodení, ale tiež musí prihliadať na to, aké zmeny poškodenie zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením. Nemožno pritom prehliadnuť skutočnosť, že zákonné bodové ohodnotenie v zmysle citovanej vyhlášky, zohľadňuje okolnosť, že poškodený následkom tohto úrazu je obmedzený vo svojich možnostiach a napr. v možnostiach spoločenského, kultúrno-športového vyžitia, ako aj jeho pracovného uplatnenia. Primerané zvýšenie podľa § 6 ods. 2 vyhlášky, predpokladá existenciu ďalších skutočností, umožňujúcich prijať záver o tom, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením, toto zvýšenie prichádza do úvahy vtedy, keď konkrétny výsledok v porovnaní zdravotného stavu pred zranením a po ňom opodstatňuje záver, že základné odškodnenie nepostačuje ku kompenzácii v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu.

Pri miere navýšenia základného bodového hodnotenia poukazuje súd na ustálenú súdnu prax (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/29/2007), že navýšenie nad 20-násobok alebo viac základného bodového hodnotenia je možné len v celkom výnimočných prípadoch, keď pre následky úrazu je poškodený takmer vyradený zo života a jeho predpoklady na jeho uplatnenie v spoločností sú takmer stratené, nie je schopný sám sa vôbec obslúžiť a podobne, čo podľa názoru súdu nie je prípadom žalobkyne. Napriek uvedenému žalobkyňa požadovala zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až vo výške 75-násobku.

Súd zvážil všetky obmedzenia žalobkyne, ktoré vznikli dôsledkom úrazu, prihliadol k charakteru týchto následkov, k rozsahu v akom je obmedzená v možnosti uplatniť sa v živote, v spoločnosti v porovnaní s predchádzajúcim rozsahom a kvalitou jej profesionálneho, spoločenského a iného uplatnenia, pričom dospel k záveru, že mimoriadne zvýšenie spoločenského uplatnenia tak, ako sa ho domáha žalobkyňa, nie je vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodné, nakoľko poškodenie zdravia žalobkyne nepredstavuje tak zásadný zásah do životne dôležitých funkcií. Podľa záverov znaleckého dokazovania znalec nezistil okrem poškodenia kože žiadne iné priame alebo nepriame poškodenia iných telesných orgánov a ani ich liečbu. Popáleniny sa zhojili bez funkčných porúch dolných končatín, iba s kozmetickým defektom (vznikom tzv. keloidných, resp. hypertrofických jaziev), ktorý ju zvlášť neobmedzuje v obvyklom spôsobe života, pričom zároveň je viacero možností korekcie týchto jaziev. Pokiaľ ide o následky v psychickej oblasti, tieto neboli v konaní žiadnym relevantným spôsobom preukázané. K tvrdeniu žalobkyne o tom,

že predmetný spor je nutné posudzovať ako prípad osobitného zreteľa najmä z dôvodu prieťahov v konaní súd uvádza, že dôvody hodné osobitného zreteľa sa musia vzťahovať na následky konkrétneho poškodenia zdravia a samotného poškodeného, a nie na priebeh súdneho konania, predmetom ktorého je odškodnenie následkov tohto poškodenia. Prieťahy v súdnom konaní totiž nemôžu ísť v žiadnom prípade na ťarchu žalovaného v podobe uloženia povinnosti nahradiť poškodenému škodu vo väčšom rozsahu. Uvedená argumentácia žalobkyne vyznieva nelogicky i z toho pohľadu, že žalobkyňa zrejme už pri podaní žaloby nemohla predpokladať, že predmetné súdne konanie bude trvať takmer 14 rokov a z tohto dôvodu si uplatniť zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia až vo výške 75- násobku. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že domáhať sa ochrany pred prieťahmi v súdnom konaní je možné v konaní pred Ústavným súdom SR, čo v danom prípade žalobkyňa aj využila a na základe čoho Ústavný súd SR z dôvodu konštatovania prieťahov v konaní priznal žalobkyni aj finančné zadosťučinenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že žalobkyňa v súdenom spore nepreukázala žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné uvažovať o zvýšení spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Žalobkyňou uvádzané okolnosti (vek, pohlavie, lokalita jaziev, obmedzenia v pracovnom živote) boli zohľadnené už v samotnom odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia, kedy súd z týchto dôvodov akceptoval i zvýšenie základného bodového ohodnotenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky o 30 %, čo súd považuje, tak ako bolo uvedené vyššie, nielen za primerané, ale zároveň i za dostatočné. Hoci súd nespochybňuje, že zranenia, ktoré utrpela žalobkyňa pri predmetnej udalosti spôsobili žalobkyni sťaženie v jej uplatnení sa v živote a v spoločnosti, to však automaticky neznamená, že by súčasne šlo o prípad hodný osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie náhrady. Súd zdôrazňuje, že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vypočítané zo základnej bodovej výmery predstavuje už samo vo svojej podstate náhradu za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh, pričom mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len výnimočne, v prípadoch hodných osobitného zreteľa.

47. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

50. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 153.106,95 eur titulom odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, sumy 165,97 eur titulom náhrady vecnej škody, sumy 747,30 eur titulom náhrady nákladov spojených s liečením a sumy 936,53 eur titulom náhrady za stratu zárobku. Súd konanie v časti o zaplatenie náhrady vecnej škody vo výške 165,97 eur a náhrady za stratu na zárobku vo výške 936,53 eur zastavil na základe späťvzatia žaloby z dôvodu, že žalobkyňa nedisponovala dokladmi preukazujúcimi uvedené nároky - zastavenie konania teda procesne zavinila žalobkyňa, a preto v tejto časti (čo do sumy 1.102,50 eur) vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Vo zvyšnej časti

uplatneného nároku súd vychádzal z toho, že v konaniach podľa Civilného sporového poriadku sa už nerozlišuje tak, ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, keď o trovách konania bolo možné rozhodnúť tak, že žalobca má plný úspech v konaní, keď výška plnenia závisela od úvahy súdu, alebo od znaleckého dokazovania (išlo pôvodne o ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p.). V súčasnej dobe je potrebné zásadu úspechu v spore (§ 255 Civilného sporového poriadku) uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca (por. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13.12.2017, sp. zn. 10Co/191/2017). Ako vyplýva z odôvodnenia vyššie, do práva žalobkyne zasiahnuté bolo, nárok na bolestné, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia i náhradu liečených nákladov žalobkyni vznikol. Spornou bola iba výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá závisela jednak od znaleckého dokazovania a jednak od úvahy súdu, pokiaľ išlo o primerané zvýšenie tejto náhrady. Vzhľadom na uvedené by bolo neprimerane tvrdé voči žalobkyni, ak by mala znášať náhradu trov konania, pričom by jej priznanie procesne úspešnejšej strane sporu mohlo dokonca úplne zbagatelizovať priznanú náhradu. Na základe uvedeného súd ustálil, že v tejto časti by mala žalobkyňa nárok na plnú náhradu trov konania, avšak iba z prisúdenej sumy (t.j. sumy 1.543,73 eur). Keďže strany by mali voči sebe navzájom nárok na náhradu trov konania v pomerných častiach (žalovaný voči žalobkyni čo do sumy 1.102,50 eur a žalobkyňa voči žalovanému čo do sumy 1.543,73 eur), súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd v danom prípade nepovažoval za spravodlivé priznať žalobkyni ani čiastočnú náhradu trov konania s ohľadom na to, že pokiaľ ide o uplatnené mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobkyňa v tejto časti podľa názoru súdu svoj uplatnený nárok absolútne neprimerane nadhodnotila, keď si uplatňovala paušálne 75-násobné zvýšenie bolestného aj sťaženia spoločenského uplatnenia, napriek tomu, že jej i vzhľadom na právne zastúpenie musela byť známa ustálená súdna prax v danej oblasti, v zmysle ktorej navýšenie nad 20-násobok alebo viac základného bodového hodnotenia je možné len v celkom výnimočných prípadoch, keď pre následky úrazu je poškodený takmer vyradený zo života a jeho predpoklady na jeho uplatnenie v spoločností sú takmer stratené, keď nie je schopný sám sa vôbec obslúžiť a podobne, čo jednoznačne nebolo prípadom žalobkyne.

54. Z rovnakých dôvodov, tak ako bolo uvedené vyššie, súd považoval za spravodlivé, aby strany sporu znášali trovy spojené so znaleckým dokazovaním rovným dielom, a preto súd priznal nárok na náhradu trov konania štátu, ktorému vznikli v konaní výdavky v súvislosti so znaleckým dokazovaním vo výške zaplateného znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu, voči žalobkyni v rozsahu 50 % a voči žalovanému rovnako v rozsahu 50 %. O výške týchto trov bude v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).