Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/37/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Banskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.09.2018 pred samosudcom JUDr. Romanom Reištetterom a v trestnej veci obžalovaného U.. X. B., E.. XX. XX. XXXX pre trestný čin podľa § 360a ods. 1 písm. a), b), c), e) Tr. zák.

rozhodol:

Obžalovaný: U.. X. B., nar.XX. XX. XXXX K. I. I., trvale bytom Q. T. XX, I. I. - Q.,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

v období od septembra 2015 do júla 2016 dlhodobo a opakovane prenasledoval A.. U. K., E.. XX.XX.XXXX, J. I. T. XX, obťažoval ju nadmerným množstvom telefonických hovorov, SMS správ a elektronickej pošty, zvonením na zvonček bytu, vykrikovaním pod oknom v mieste jej prechodného bydliska na ulici K. XX K. I. I., taktiež ju obťažoval viacerými odkazmi za stieračom osobného motorového vozidla zn. K. S., C.: K., čím týmto svojím konaním u A.. U. K., E. XX.XX.XXXX J. I. T. XX vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie a obmedzil ju v obvyklom spôsobe života,

t e d a

iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že sa vyhrážal ublížením na zdraví, sledoval ho, kontaktoval ho prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby a inak ho obmedzil v jeho obvyklom spôsobe života;

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/ Trestného zákona.

za to sa o d s u d z u j e

Podľa § 360a ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), 38 odsek 2, 3, § 46 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. sa ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej A.. U. K., E. XX.XX.XXXX, J. I. T. XX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici dňa 07.06.2018 podal na tunajší súd obžalobu XPv XXX/XX/XXXX E. F.. U.. X. B., E.. XX. XX. XXXX pre trestný čin podľa § 360a ods. 1 písm. a), b), c), e) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že v období od septembra 2015 do júla 2016 dlhodobo a opakovane prenasledoval A.. U. K., E.. XX.XX.XXXX, J. I. T. XX, obťažoval ju nadmerným množstvom telefonických hovorov, SMS správ a elektronickej pošty, zvonením na zvonček bytu, vykrikovaním pod oknom v mieste jej prechodného bydliska na ulici K. XX K. I. I., taktiež ju obťažoval viacerými odkazmi za stieračom osobného motorového vozidla zn. K. S., C.: K., čím týmto svojím konaním u A.. U. K., E. XX.XX.XXXX J. I. T. XX vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie a obmedzil ju v obvyklom spôsobe života,

Na základe podanej obžaloby súd vydal trestný rozkaz, voči ktorému si podal obžalovaný odpor, preto súd vytýčil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal nasledovné dokazovanie.

Obžalovaný U.. X. B., vyhlásil, že je nevinný a vypovedal, že s pani K. nemal podpísanú žiadnu zmluvu ani dohodu o vykonaní práce, aj keď ju viackrát žiadal. Ich pracovná spolupráca trvala od začiatku júla 2014 do konca júla 2015. Intímny pomer trval od apríla 2014 do konca roka 2014. Viem, že poškodená popierala ich intímny pomer, nevie, či to vedel pán K.. On by v podstate tie jeho zarobené peniaze ani nežiadal, ale bývalá manželka na neho podala trestné oznámenie, lebo jej neuhrádzal výživné, bola na neho podaná aj obžaloba, preto urgentne potreboval peniaze z ich vzájomných obchodov a preto niekedy na jar 2016 jej začal písať sms, alebo jej volal, pričom za 10 mesiacov jej volal asi 10x a poslal jej asi 10 sms a asi 10 emailov. Toto však nezabralo, tak sa rozhodol, že jej nechá lístočky za stieračom jej vozidla čierne K. asi 4x -5x a raz jej to nalepil na schránku s obsahom „vráť peniaze“ a raz „neokrádaj ľudí“. Tieto odkazy už mali ten účinok, že na neho pani K. podala trestné oznámenie. Je pravdou, že raz alebo dvakrát v emailoch použil expresívnejšie výrazy, pričom tých emailov mohlo byť zo desať. Hovorov alebo smsiek bolo za deň maximálne dve, s tým, že to nebolo denne, mohlo to byť raz za týždeň alebo dva. V prvom rade sa chcel s ňou stretnúť osobne, tak išiel za ňou, kde býva v bytovke, išiel na bicykli, pričom najprv zvonil asi dvakrát, načo nebola reakcia, tak išiel dozadu k jej oknu a zavolal na ňu pani K.. Mimo bydliska ju nevyhľadával ani sa náhodne nikdy nestretli. Písal 2x aj pánovi K. emaily, s tým, že ak mi tie peniaze neuhradia, tak to bude medializovať, čo chcel urobiť v rámci dediny v T., chcel kontaktovať aj miestnych poslancov, ale z obce mu nedali na nich kontakty. 5-6 krát u nich zvonil, bolo to vtedy, keď nechával lístočky za stieračom vozidla. Pani K. reagovala emailom alebo sms, aby ju neobťažoval. Zákaz priblíženia sa k pani K. uložený civilným súdom stále trvá a rešpektuje ho. Intímne sa stýkali s pani K. buď u neho doma alebo u nej, väčšinou, keď cez deň chodili po klientoch tak ona prespala u neho alebo on u nej. Taktiež ju navštevoval v nemocnici v I. na neurologickom oddelení, kde jej nosil čo potrebovala, napr. prezúvky a podobne.

Svedkyňa - poškodená A.. U. K., vypovedala, že sa bojí obžalovaného, tento ju prenasleduje, vie kde býva, vie, kde má auto, v meste na ňu pokrikuje, viackrát búchal na dvere. Nevie, prečo odo nej žiada peniaze. Je pravda, že jej požičal peniaze na úver, kde za ňu zaplatil nejaké splátky, ale to mu manžel uhradil. Vie si vysvetliť jeho napádanie tým, že ho odmietla pracovne, pretože na túto prácu nebol vhodný. Intímne spolu nikdy nič nemali. Stretávali sa občas, bolo to v prípade 3-4 klientov, chodil ku nim na byt do našej kancelárie, kde bola stále prítomná A. P., ktorá tu študovala medzinárodné vzťahy, tak bývala u nás, pochádza z D.. Je pravdou, že na ďalšiu prácu ho neodporučila, lebo nemal povahové ani vzdelanostné vlohy na túto prácu, často býval nepríjemný a agresívny, najmä ku koncu, na čo sa ho aj s A. báli. Je pravda, že bola hospitalizovaná v nemocnici v I. a je pravda, že ju bol dvakrát otravovať, pričom navštevovať ju chodili aj iní ľudia, pani M. po mene nepoznám, ani tie ostatné ženy, ktoré boli s ňou na izbe. Nie je pravda, že by vystupovala v danom období a to ako U. B., toto o nej šíri obžalovaný, nemá prečo sa hanbiť za svoje meno. Mala informácie od klientov, že správanie sa obžalovaného pri uzatváraní poistiek voči nim bolo nátlakové. A. Z. pozná, vravela jej, že jej obžalovaný robil návrhy, a keď nesúhlasila, tak jej vynadal do kuriev. Vypisoval jej aj 15-20 emailov za deň, zahlcovalo jej to schránku, tak ho blokovala následne. Bolo to také nárazové, potom bol pokoj, podobné to bolo aj sms-kami, pričom keď reagovala, tak napísal ďalších 5 smsiek. Sledoval ju, keď išla do obchodu alebo na stanicu, chodil za ňou ako tieň, potom pred ním utekala sa skryť do obchodu alebo na stanicu a on potom ešte posmešne písal manželovi, že sa pred ním skrýva, že mu je to smiešne. Takto ju prenasledoval až dokiaľ nevydal

súd zákaz priblíženia sa na 15 metrov k jej osobe, pričom aj potom to dodržiaval tak, že chodil za ňou zhruba v tej vzdialenosti, ale túto niekedy ani nedodržal, ešte aj v odpore písal, že riešil tento prípad cez sociálne siete. Lístočkov za stieračom nášho vozidla nechal asi zo 20, tie prvé ešte vyhadzovali, nechával tam aj vizitku, na ktorú dopísal nejaký text, pričom písal „neokrádajte ľudí, vráťte peniaze“. Keď to už dal aj na schránku, tak zavolala na políciu a dala návrh na predbežné opatrenie na zákaz priblíženia sa. Lístočky doložila polícii len niektoré, keďže policajti jej povedali, že je na nich to isté. Po podaní trestného oznámenia už neboli lístočky, ale ju ďalej sledoval. Ja som si to dopodrobna nepísala ako a kde aký lístoček nechal. V práci ho len zaúčala, nemyslí, že on by mal mať nejaký nárok na úhradu nejakých peňazí z ich spolupráce, keďže žiadne poistné zmluvy neuzatvárali.

Svedok O. K., vypovedal, že obžalovaný mu poslal asi 8-10 sms, a možno 2-3 emaily, tiež spolu asi 2-3 krát telefonovali. Videl ho, ako sa pohyboval v blízkosti ich K. a bol na bicykli, boli spolu s manželkou aj pani K. v aute, pričom ho upozornili, že je to pán, ktorého viezli do Ž., a ktorý sa jej vyhráža. Medzi rečou niečo manželka spomenula, že má nejaký problém, ešte predtým než ho kontaktoval obžalovaný. Vážnejšie to začal brať, až keď ho počul, ako sa rozpráva s mojou manželkou. Povedal, že jej doláme kosti, zabijem ťa ty kurva, vytlčiem z teba tie peniaze, aj tak si ťa nájdem a podobne. Keď spolu telefonovali, tak mu vravel, ako si toto môže dovoľovať a ešte ho zarazilo, že mu povedal, že mu je smiešne, ako sa pred ním jeho manželka skrývala na stanici a utiekla pred ním, čo on nepovažoval za smiešne. Manželka si z toho srandu nerobila, bojí sa ho stále. Po tomto konaní obžalovaného mala hlboké depresie, plakala, bojí sa, aby sa nestalo niečo vážnejšie. Počul zreteľne ako búcha a kope do dverí, tak nahlas kričal, že myslel, že je vnútri, ale nebol. Počul to cez telefón, keď mu manželka volala, on bol doma v T.. On sa ho pýtal, že ako si to môže dovoliť a on v podstate potvrdil, že to urobil ešte vravel, že to dotiahne a porieši to po svojom. Tie sms-ky od obžalovaného boli nepravidelné, niekedy prišli aj 3 za deň, potom ďalšie o týždeň dva, keď zareagoval na sms-ky tak potom prišli aj 5 za sebou a výhražné. Písal aj emaily, niektoré odovzdal na polícii. Považoval jeho správanie za také, že obžalovaný trpí nejakou chorobou s tým, že keď mu toto uviedol, tak mu poslal viacero nadávok. Niečo za manželku uhradil obžalovanému, čo on predtým uhradil za ňu. O žiadnych iných pohľadávkach nevie. Viem, že na K. odpadlo koleso, boli tam uvoľnené šróby, čo bolo vtedy, keď nechával obžalovaný odkazy za stieračom. Videl ho sa pohybovať okolo auta, v blízkosti auta na bicykli a potom si tam našli lístok, nevidel ako ho tam dával. Na miesto incidentu, keď mal obžalovaný búchať na dvere neprišiel preto, lebo bol jednak 100 km od I. I. a jednak obžalovaný potom odišiel. Povedal manželke, nech volá políciu. Nepodal trestné oznámenie na obžalovaného doposiaľ lebo je veľmi zaneprázdnený, ale ho chce podať, lebo obžalovaný rozširuje na sociálnych sieťach, že je vrah a hacker.

Svedkyňa U.. B. B. uviedla, že spoznala poškodenú v roku 2014, kedy začala spolupracovať s jej synom v oblasti finančného odškodnenia, vtedy sa zastavili u nich v dome v Q.. Neskôr pani K. u nich prespávala, pričom ju videla vychádzať zo synovej izby len v košeli išla do kúpeľne, potom jej syn prezradil, že majú spolu intímny vzťah, čo mu vyčítali, lebo vedeli, že je vydatá, ale syn im povedal, že spolu nežijú. Taktiež ju videla sedieť synovi na kolenách, prejavovala mu nežnosti, boli spolu aj na výlete, vravela, že syn je šikovný, že budú spolupracovať aj ďalej. Raz jej doniesla chladeného lososa, takže si myslela, že sa u nich dobre cítila. Potom jej syn niekedy v marci 2015 oznámil, že majú problémy s pani K. ohľadne vzájomného finančného vyporiadania, ona im ešte doma vravela, že by mal mať syn nárok na 50 % odmenu z uzavretých obchodov, ale fakt bol ten, že ani za rok spolupráce ho nevyplatila. Potom zrejme syn ukončil vzájomnú spoluprácu, na čo jej pani K. začala telefonovať a smskovať, asi 4 sms a 5 telefonátov, kde ju žiadala, aby presvedčila syna na pokračovanie spolupráce. Tiež začala jej syna obviňovať, že je syn chorý, alebo niečo podobné. Tiež vie, že pani K. bola dlžná jej synovi peniaze, o čom s ňou ale nechcela komunikovať, tak ja svedkyňa kontaktovala priamo pána K., od ktorého žiadala priamo tieto peniaze, ktorý ich aj uhradil. Myslí si, že poškodená zneužila jej syna cez intímny vzťah k tomu, aby znížila jeho odmenu na spoločných obchodoch. Vie, že to potom syn mal vložiť do schránky nejaký lístok ohľadne vyplatenia peňazí, ale čo presne na tom lístku bolo, to nevie. Tiež nevie o tom, že by nejakým iným spôsobom nechával nejaké lístky. Nevie o tom, že by jej syn prenasledoval pani K., k tomu by sa neznížil. Tiež sa jej pani K. nesťažovala v tomto smere. Tiež považuje za nepochopiteľné, že ju pani K. nepozná, vzhľadom na to, čo teraz vypovedala.

Svedkyňa K. K. uviedla, že nemá k tomu viac čo dodať, je to pravda, čo vypovedala na polícii. Je to tak, ako uviedla, pán B. ju kontaktoval omylom, potom jej bolo zvláštne, že jej prišla od neho sms-ka.

Toto hovorila švagrinej, ktorá jej povedala, že je to číslo pána B.. Vie, že tu prítomný pán stál pred ich vchodom, pamätala si ho, ale či sa spolu rozprávali, to si nepamätá.

Svedkyňa W. M. uviedla, že ja pozná tu prítomného pána B. aj pani K. z nemocnice z I., keďže spolu s pani K. ležali spolu na jednej izbe, boli tam tri. Svedkyňa tam bola týždeň, z toho celý čas s pani K.. Pán B. ju chodil navštevovať, nosil jej vodu, ovocie a papuče a podobne. Bol ju navštíviť asi 3-4 krát v trvaní cca 10-15 minút, išlo o normálne návštevy v nemocnici. Nebadala na pani K., že by jej návšteva pána B. bola nepríjemná. Išlo o normálnu nemocničnú návštevu, pri ktorej sa normálne zhovárali, nejaké objatie alebo podobné si nevšimla. Nevie sa bližšie vyjadriť k ich vzťahu, svedkyňa tam bola ako pacient, mala svoje problémy, všímala si to len okrajovo. Po odchode z nemocnice ju pani K. nekontaktovala. Opravuje, je pravdou, že jej volala pani K. ohľadom medu, pretože svedkyňa včelári a bavili sa o tom spoločne aj s pánom B. pri jeho návšteve v nemocnici, ale vtedy med nemala a pánovi B. pri inej príležitosti med predala na I.Á., kde bolo niečo ako taký jarmok. Svedkyňa pani K. pozná, divné je, že ona nepozná svedkyňu, keďže si aj vymenili telefonické kontakty v nemocnici, tú pani tretiu v nemocnici nepozná. Je divné, že si ju nepamätá, keď si ju svedkyňa pamätá, jej nepripadali návštevy pána B. obťažujúce voči poškodenej, keď s ňou bola na izbe, tak iné návštevy nemala, potom už nevie, potom už bola preložená.

Svedkyňa A. P., (Z. K.) uviedla, že tlmočníka nepotrebuje, býva 8 rokov na Slovensku. Je bývalá priateľka syna pani K., preto asi od roku 2013 býva spolu s nimi v T. a aj v Bystrici. V roku 2014 spoznala pána B., ktorý nakontaktoval pani K., s tým, že s ňou chce pracovať, vtedy robila pre K., tak ho začala zaúčať, on za ňou chodil, boli riešiť nejaké prípady, chodil ku nim na byt, skenoval rôzne veci, potom to skončilo, pričom pán B. začal následne posielať rôzne sms, vyvolával, chcel peniaze za nejaké prípady, ona nevedela o čo ide, ako boli dohodnutí, bolo to už také násilné. Viackrát vyzváňal na zvonček, prípadne kričal z druhej strany domu do ich okna, že od nej vytlčie peniaze, potom si našli papieriky pod stieračom auta pani K., čierne K., bolo ich asi 10 čo svedkyňa videla, niektoré boli mokré, tie vyhadzovali, tie ostatné pani K. odkladala. Čo sa týka vyzváňania, tak malo to byť 2x do týždňa, spolu čo ona o tom vie, tak to mohlo byť 10x. Tiež sa raz stalo, že sa dostal do vnútra bytovky, vtedy im začal búchať na dvere a kričal, ony ho videli cez kukátko, pani K. volala manželovi, že čo má robiť, on povedal, nech sú ticho a nech neotvára, potom volali políciu, ale potom odišiel. Nadával pani K., že je špinavá kurva a podobne a potom odišiel. Viackrát jej pani K. hovorila, že sa ho bojí, plakala jej aj do telefónu, že nevie, čo má od neho očakávať, bála sa ho. Pán B. navštevoval pani K. do týždňa 3-4 krát pracovne, svedkyňa s ním nemala žiadny vzťah, ani nekomunikovali, len sa pozdravili. Nevie o tom, že niekedy fyzicky napadol pani K., ju tiež nie. Svedkyňa sa ho nebála, ale bála sa, či neublíži pani K.. Je pravdou, že sa stretli v kaviarni A. niekedy v decembri 2015 spolu oni traja a ešte pán P., pričom predmetom stretnutia bolo vyriešenie finančných nárokov pána B., tento si tam doniesol nejaký zoznam klientov, aj keď si svedkyňa myslí, že toľkých nemal, keďže sa len zaúčal, ale nevie ako sa nakoniec dohodli. Potom, keď už začal obťažovať pani K., tak telefonoval denne aj 5x, vie, že pani K. si dala blokovať jeho číslo, písal jej sms, v ktorej jej vynadal, potom sa ospravedlnil, potom jej zase vynadala a podobne, svedkyňa bola pri tom, telefonáty počula a sms-ky jej ukázala. Tiež jej ukázala nejaké emaily, boli možno tri. Čo sa týka susedských dverí, tieto sú oproti dverám pani K., možno 3 metre. Pokiaľ svedkyňa obšírnejšie vypovedala ohľadne stretnutia v kaviarni a teda, že sa obžalovaný mal vulgárne správať voči pani K. aj voči nej, tak je to pravda. Svedkyňa reagovala na otázku, či sa stretli, k čomu sa vyjadrila, nechcela opakovať nadávky, ktoré uvádzala pred políciou. Čas ani dátum, kedy mal obžalovaný búchať na dvere si nepamätá, ona bola toho svedkom raz, vie, že ony ešte aj dvere museli umývať, lebo boli špinavé od topánok, lebo kopal do dverí, pani K. vtedy volala políciu po tom ,ako dovolala s manželom, ale kedy presne to nebolo, to si nepamätá, myslí, že keď volala políciu, tak ten buchot tam už nebol, ale nevedeli, či sa tam obžalovaný nachádza alebo už odišiel. Vie, že sa toto malo opakovať ešte 3-4 krát, ale ona tam už nebola vtedy. Svedkyňa potom odišla z bytu, predtým než prišla polícia, nevie už či tam niečo zabezpečovali. Viackrát sa jej vyhrážal, že jej kosti doláme, že ju raz dostane, toto bolo aj v emailoch. Viem, že v emailoch bolo uvedené, že ju raz dostane, a že jej doláme kosti vykrikoval viackrát aj keď búchal, aj keď bol pod oknom. V škole mala svedkyňa individuálny plán, s tým, že chodila do školy od pondelka do stredy, ale keď bol párny týždeň, tak aj vo štvrtok, tak na hodinu alebo hodinu a pol, ináč bola doma. Chodila priateľa navštevovať do I. a to buď cez víkend, a to išli s K., alebo išla autobusom, keď sa naučila ten systém dopravy. Počas pracovných dní za ním nechodila, keďže on pracoval, ak bol sviatok, tak išla aj cez týždeň za ním. Veľmi vonku nechodila, keďže tu veľa ľudí nepoznala, kamarátka jej bola fakticky pani K., ktorej pomáhala s prácou, skenovala jej, a so spolužiačkou bola niekedy na kávu a to hneď po škole.

Svedkyňa O. A. uviedla, že spoznala pána B. tak, že vedela, že pracuje spolu s pani K., svedkyňa je jej suseda, býva o poschodie nižšie, ona má okná na obidve strany bytovky, videla, ako pán B. chodí za pani K. s papiermi a podobne. Potom sa rozhnevali a potom už videla ako chodí okolo bytovky aj na bicykli a kričí vonku, že pani K., čo keď počula, tak sa išla pozrieť cez okno a videla pána B., čo mohlo byť tak 3-4 krát. Spočiatku sa nezaujímala aký majú vzťah, bola to nová suseda. Potom keď už začal na ňu vykrikovať, tak jej vravela pani K., že ju pán B. prenasleduje, chce aby mu vrátila nejaké peniaze, vypisuje nejaké lístočky a podobne. Svedkyňa ho videla na bicykli viackrát, možno 10x ako bicykluje okolo domu, nie vždy ale niečo vykrikoval. Svedkyňa buď bola v záhradke za bytovkou alebo bola von pred bytovkou, alebo aj z okna ho videla ako v podstate bicykluje cez ulicu, alebo poza bytovku a podobne. Potom jej vravela, že sa ho bojí, že volala aj policajtov, vie, že neskôr sa už bála ísť von aj vysypať smeti, tak prišla za ňou, aby išla s ňou, bola s ňou viackrát možno 4x. Keď vykrikoval obžalovaný, tak vulgarizmy nepoužíval. Pán B. pracovne chodil ešte predtým možno 2-3x do týždňa za pani K.. Raz sa stalo, že videla lístoček na schránke na poštovej vo vchode s obsahom vráťte mi peniaze. Videla zvoniť pána B. viackrát, bolo to vtedy, keď chodil na bicykli, nie pracovne, ak niekto zvoní pani K., tak to počuje aj svedkyňa, k nejakému búchaniu na dvere sa nevie vyjadriť. Nepamätá sa, či vtedy niekto u niekoho búchal na dvere, v bytovke hocikto búcha, nemôže povedať, že by pán B.Ú. búchal na dvere pani K.. Ak by niekto hlasno búchal, alebo vykrikoval pred dverami pani K., tak by to určite počula, ak by bola doma. Väčšinou bola doma v tom období, ale chodila aj za vnúčencami, alebo na tú záhradku. Videla na aute asi dva lístočky a na tej schránky jeden. Nevidela, že by ich tam dal pán B.. Verbálneho alebo fyzického napadnutia pani K. nebola svedkom. Nikto jej nehovoril z ostatných bývajúcich v bytovke, že by tam mal niekto búchať alebo kopať niekomu do dverí. Väčšinu času bola doma, takisto večer bola väčšinou doma, ale stalo sa, že keď bola za vnúčencami v Z., tak prišla aj okolo 23.00 hod. domov. Je možné, že pokiaľ na polícii vypovedala, že pomáhala pani K. v tom, že s ňou išla von, že to trvalo mesiac, tak to tak asi mohlo byť.

Svedkyňa A. Z. uviedla, že pozná pána B. aj pani K., boli u nich asi 4-5 krát, robili vtedy finančné odškodnenia, jej otec mal úraz, chodili ku nim do bytu, okrem toho bola asi 2x na káve s pánom B.. Potom neskôr jej pani K. hovorila, že spolu už nepracujú, že sa nezhodli, ale viac už nevie. Jej pani K. neskôr vravela, že jej nechával pán B. lístočky za stieračom na aute s nápisom vráť mi peniaze. Toto malo byť asi pred dvoma rokmi, kedy jej pani K. vybavovala liečenie pre otca do D.. Vzťah pani K. W. Z. B. považovala za priateľský a pracovný. Voči svedkyni pán B. nemal žiadne návrhy, ani sa nejako neprimerane nesprával. Má kamarátsky vzťah s obžalovaným, voči nej sa nikdy nechoval neslušne, nemravne, alebo nejako podobne, nemá z neho strach. Opravuje, je pravda, že jej dal návrh, aby sa sním vyspala, ale ona to odmietla, pričom jej následne vynadal, že je kurva, že každému druhému dám a jemu nie. Nechcela to rozoberať pred súdom, oni si to potom vysvetlili a on sa jej potom ospravedlnil. Udržiavajú kontakt telefonický, na kávu spolu nechodia. Pred ňou potom ešte pán B. spomínal, že pani K. klame, že zavádza ľudí. Ona potom túto správu poslala potom pani K. na Facebooku.

Svedkyňa B. I. uviedla, že sa poznajú asi 5-6 rokov, spoznali sa v autobuse, keďže chodia tým istým smerom. Pamätá si, keď zháňala auto, že som sa s ním rozprávala, on jej vravel, že má Z. a ona sa ho spýtala, že kde má to K., pričom vysvitlo, že on K. nemal. Ona bola v tom, že ho má, pretože videla čierne K. ako parkuje pri ich väčšej záhrade v Q., ktorú majú na druhej strane cesty ako je dom. Ona ho tam videla viackrát aj ráno aj večer, cez deň veľmi nechodila von, chodila do nočných. To auto tam mohlo stáť tak, ako uvádzala na polícii tak 5-8 krát, presne si už nepamätá. Pán B. jej potom povedal, že to bolo vozidlo jeho kolegyne, s tým, že už prečo tam parkovala si už každý môže myslieť čo chce, ale ona si myslela, že spolu spávajú. Chce ešte uviesť, že poškodená na chodbe hovorila o zákaze priblíženia sa na 15 metrov, tak dúfa, že nebude musieť ísť zase svedčiť.

Svedok O. Ľ. A. uviedol, že môže vypovedať, ale len pokiaľ sa to nebude týkať jeho klientov, keďže nie je zbavený mlčanlivosti. Má zhruba predstavu o čo v tejto veci ide, na polícii k tejto veci vypočutý nebol. Pani K. pozná, nebola ich klientkou, vie, že robila pre ich klientov, zabezpečovala podpisovanie zmlúv. Je pravdou, že s ňou mal súdny spor, týkajúci sa súkromnej pôžičky. Tiež má vedomosť o tom, že pani K. vystupovala pri jednaní s klientmi ako pani B., krstné meno sa už nepamätá. Áno pozná obžalovaného v súvislosti so spoločnosťami, ktoré zastupovali, mal za to, že je jeden z ich obchodných zástupcov, ktorý bol delegovaný pani K.. Bolo to preto, lebo pani K. mala podpísanú konkurenčnú doložku vo firme K. a teda nemohla vystupovať navonok pod svojim menom, preto vystupovala ako B.I. a zmluvy boli podpisované na pána B., resp. mal podpísanú licenčnú zmluvu, teda predpokladá, že už mal pripravené

podpísané zmluvy, ale presne sa nevie vyjadriť. Nevie o tom, že by s pani K. preberali pána B.. Nemal vedomosť o nejakom prenasledovaní, alebo obťažovaní pani K. obžalovaným. Vie, že mali milenecký vzťah, resp. celá firma sa o tom domnievala, dôkazy na to ale nemá, ale vie, že si boli veľmi blízky. Ešte vie, že sa jej pán B. zastával v emailoch, že prečo sú všetci proti nej a podobne. Je pravdou, že na F. K. ohľadne súdneho sporu v tej jeho pôžičke išli v aute spolu s pánom B. a vie, že ho potom nepripustili vypovedať ako svedka, pretože mal zákaz priblíženia k pani K., resp. to bol jeden z dôvodov. Nevie o tom, že by v tom čase mal porušiť tento zákaz. Podpisovala sa zmluva s obchodným zástupcom a ešte nejaký certifikát na zastupovanie klientov.

Svedkyňa I. Ď. uviedla že, na výpovedi v prípravnom konaní trvá. Poškodenú pozná, ide o U. K., ale len z počutia, obžalovaného pozná osobne, keďže bola priateľka jeho brata. Nevie o nejakom obťažovaní pani K. pánom B.. Ona vie z rozprávania mamy obžalovaného, že niekedy v roku 2014 mali spolu podnikať, čo sa týka odškodňovania. Potom mala pani K. Q. Z. B. prespávať, potom aj on u nej. Potom bol nejaký problém, že ho nevyplatila, pričom on jej mal platiť telefón, benzín a nejaký úver asi dve splátky. Svedkyni mama obžalovaného začala hovoriť tieto udalosti, keď sedeli na káve, najprv hovorila, že začali podnikať a časom to, že nebol obžalovaný vyplatený. Iniciátorom týchto rozhovorov bola mama obžalovaného.

Svedok O.. Z. P. uviedol, že na začiatku výsluchu chce uviesť, že pani K. je jeho klientka. Čo sa týka trestnej veci, k tomu nevie uviesť nič, lebo pri tom nebol. Jemu bol pán X. B. predstavený pani K., pričom vie, že spolu pôsobili v oblasti odškodnenia obetí dopravných nehôd. On bol vtedy až do decembra 2014 členom predstavenstva K., pričom pani K. tam bola spolupracovníčka, potom regionálna riaditeľka, pána B. spoznal až potom v roku 2015 alebo 2016. Čo sa týka ich vzťahu, tak on vie len o kvázi pracovnom vzťahu, kvázi preto, lebo bližšie tento ich vzťah nepoznal a teda ako bol zazmluvnený a podobne. Vie, že mali medzi sebou spor, pretože pán B. si nárokoval pomernú časť zazmluvnených klientov. Ešte vie od pani K., že jej mal nechávať nejaké lístočky na aute. Malo byť na nich vráť peniaze, ale nie je si istý. Či mu vravela, že sa ho bojí si nespomína, ale nevylučuje to. Oni mali jedno stretnutie v kaviarni v I. niekedy pred rokom a viac, pretože obžalovaný požadoval finančné vyrovnanie od pani K., prítomná bola pani K. W. Z. K.. On tam bol ako nejaký garant dohody, aby sa nejako dohodli, nebolo to preto, že by obžalovaný žiadal peniaze od K., ako firmy. Možno pri tom jednaní bol zvýšený tón, ale krik to nebol, aj to len občas. Nevie, či sa pani K. obžalovaného bála alebo nie. Predmetom jednania bolo práve to, že koľko percent má mať nárok obžalovaný, pričom sa tam prejednávali klienti, ale k nejakej dohode nedošlo. To, čo vypovedal v prípravnom konaní je pravda, ak tam uviedol, že ho mala vyplatiť, tak to tak zrejme bolo, ale uvádzal, že ku konkrétnej dohode koľko čo nedošlo. Pani K. v súčasnosti pre svedka robí administratívne úkony pre klientov, ktorých má v I. regióne. Či uzatváral zmluvy s klientmi obžalovaný, k tomu sa nevie vyjadriť, teda to nepotvrdzuje, ale ani nevyvracia. Vie, ale potvrdiť, že mu obžalovaný zasielal dokumentáciu k jednotlivým zmluvám, aj mu oznamoval emailami jeho činnosť, ale či dal on naozaj podpísať už vopred nimi signovanú zmluvu klientovi na podpis, a teda či to chodil dať podpisovať klientom sám, alebo s pani K., to on nevie. Dá sa podľa písma určiť kto vyplňoval zmluvu, išlo fakticky o predtlač, kde sa doplňovali údaje. Stalo sa, že aj klient mohol vyplniť takúto zmluvu, ale na 90 percent to vyplňoval obchodník, klient to len podpísal. Nevie, či mali nejaký bližší vzťah, aj keď v komunikácii boli isté narážky. Čo sa týka zaúčania, tak ak takáto osoba mala záujem, tak najprv absolvovala takáto osoba školenie za prítomnosti právnika aj regionálneho riaditeľa, kde sa mu vysvetlili náležitosti, potom podpísal dohodu o spolupráci. Bolo bežným postupom, že si mohol zamestnanec našich firiem, alebo obchodný zástupca nájsť nejakého spolupracovníka, s ktorým mal uzavrieť dohodu o spolupráci, alebo sa mohli aj ústne dohodnúť, s tým, že tento spolupracovník mohol neskôr postúpiť a mohla s ním byť uzavretá riadna zmluva, bližšie sa k tomu vyjadriť nevie, lebo on mal na starosti právnu agendu. Na záver chce uviesť, že je mu ľúto, že to takto dopadlo, on sa snažil, aby sa dohodli.

Svedok A. D. uviedol, že v čase, keď viedol S. odškodňovaciu spoločnosť, tak mu bola doporučená jeho dobrým priateľom pani K. na prácu v tejto oblasti, tak boli v kontakte a začali spolupracovať, pričom pani K. mala svoj tým, kde mala informátorov, znalcov a podobne, s tým, že im predstavila aj pána B. ako osobu, ktorá s ňou spolupracuje a vykonáva asistenčné služby, pretože ona asi rok alebo dva v tomto segmente nemohla pracovať, kvôli konkurenčnej doložke, pričom vystupovala pod menom U. B.. Pani K. W. Z. B. boli spolupracovníci aj známi. Koho to bol nápad vystupovať pod pseudonymom nevie, ale asi pani K.. Oni s ňou chceli spolupracovať, pretože mala dobré referencie. Oni to nejako neriešili pod akým menom vystupuje, pretože zmluvný vzťah bol medzi nimi ako firmou a klientom ako poškodeným. Vie, že pani K. vystupovala aj pod inými značkami, vystupovala aj ako pani z ministerstva, potom sa im

ozval klient, aj viacerí potom, že ten servis nie je plnohodnotný. Stalo sa, že im aj prezmluvnila klienta do inej firmy, čo už potom riešili právnici O.. A.. Mohlo byť 5-10 alebo viac tých klientov, ktorých zazmluvnila U. B.. Chce ešte uviesť, že pani K. vystupovala veľmi dôveryhodne, aj klienti v nej mali dôveru, ale postupne časom tá dôveryhodnosť zmizla, snažil sa jej svedok dohovoriť, ale nebolo to úspešné. Je pravdou, že podpísali s pánom B. zmluvu o spolupráci, keďže pracovať chcel a bol doporučený pani K.. Z. K. prezentovala pozitívne obžalovaného. Oni s pani K. spolupracovali na základe tichej spolupráce.

Podľa § 268, 269 Trestného poriadku boli prečítané svedecké výpovede a listinné dôkazy:

- výpovede svedkyne W. K. č. l. 232-235,

- elektronická komunikácia č. l. 73-106,

- zápisnica z výsluchu svedka A. D. Y. F. K.

- emailová komunikácia č. l. 152

- zmluva o spolupráci č. l. 155

- Výpis z účtu č. l. 156

- Emailová komunikácia č. l. 158

- listinné dôkazy predložené obžalovaným č. l. 148-172,

- uznesenie F. I. S.. Y.. XXC/XXX/XXXX vrátane podkladov a vyjadrení č. l. 278-321,

- listiny doložené poškodenou a obžalovaným č. l. 503-593

- správy a posudky na obžalovaného č. l. 406-418,

- odpis z RT č. l. 419.

Súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obhajoby odmietol, keďže tieto nepovažoval za potrebné vykonať a zároveň niektoré z nich ako výpisy hovorov nemohli byť vykonané vzhľadom na odstup času a možnosti archivácie mobilných operátorov. Vykonané dokazovanie považoval súd za plne dostačujúce na spravodlivé rozhodnutie vo veci.

Podľa § 360a Tr. zák. trestný čin nebezpečného prenasledovania spácha ten

(1) Kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že a) sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe, b) vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje, c) ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli, d) zneužije jeho osobné údaje na účel získania osobného alebo iného kontaktu, alebo e) ho inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) na chránenej osobe, b) závažnejším spôsobom konania, c) z osobitného motívu, alebo d) verejne.

Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že obžalovaný spáchal prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/ Trestného zákona, tým že iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že sa vyhrážal ublížením na zdraví, sledoval ho, kontaktoval ho prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby a inak ho obmedzil v jeho obvyklom spôsobe života.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok spáchal obžalovaný tak ako je uvedené v obžalobe, pričom jeho konanie kvalifikoval v zmysle obžaloby.

Súd mal za dostatočne preukázané, že obžalovaný spáchal uvedený trestný čin a to tým, že poškodenú obťažoval nadmerným množstvom telefonických hovorov, SMS správ a elektronickej pošty, zvonením na zvonček bytu, vykrikovaním pod oknom v mieste jej bydliska, viacerými odkazmi za stieračom ich rodinného motorového vozidla, alebo na poštovej schránke, čím u nej vzbudil obavu o život a zdravie a obmedzil ju v obvyklom spôsobe života. Možno bez obavy uviesť, že poškodenú až fanaticky prenasledoval, pretože nemožno inak vyhodnoť jeho správanie, kedy sa často pohyboval či už peši alebo na bicykli v blízkosti bydliska poškodenej, kedy mal na ňu zvonku vykrikovať a zvoniť na zvonček, v blízkosti bytu poškodenej, kedy jej mal búchať na dvere, v blízkosti auta poškodenej alebo aj v jej osobnej blízkosti, čo je zrejmé z viacerých výpovedí svedkov a poškodenej (K., K., P., A.Ť.) a čo fakticky nespochybnil ani sám obžalovaný, aj keď v menšej miere než bolo preukázané. Obžalovaný to však považoval za svoje legitímne konanie voči poškodenej, ktoré si sám vnútorne aj pred súdom zdôvodňoval tak, že pokiaľ mu poškodená nedá jeho zarobené peniaze, tak má právo sa ich takýmto spôsobom domáhať. Obžalovaný sa však mýli v tom, že ak niekomu bude nechávať viacero odkazov za stieračom auta alebo na schránke v bytovom dome alebo bude viackrát vykrikovať pod oknom bytového domu a zvoniť mu, alebo mu bude niekoľkokrát za deň posielať množstvo výhražných sms a emailov, že toto môže byť považované za „legálne vymáhanie“ jeho pohľadávky. Tu si treba tiež vyjasniť akú pohľadávku vlastne obžalovaný voči poškodenej mal. Súd konštatuje, že takmer žiadnu. Jediný legitímny nárok, ktorý si mohol obžalovaný nárokovať voči poškodenej boli možno povedať pôžičky, ktoré spočívali v úhrade nejakej splátky úveru, prípadne nejaké úhrady za telefón alebo palivo do vozidla poškodenej, tu je ale otázne či nešlo o dar, pričom tieto dlžoby alebo ich časť mal splatiť manžel poškodenej O. K.. Pokiaľ si obžalovaný voči poškodenej nárokoval aj nejakú odmenu z ich vzájomnej spolupráce, tak takýto nárok, čo do dôvodu a výšky, nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Obžalovaný výšku tohto nároku ani jeho špecifikáciu neuviedol ani poškodenej ani pred súdom. Tvrdenia obžalovaného o tom, že na niečo má nárok od poškodenej, lebo pomáhal uzatvárať poistné zmluvy neobstoja a nemajú žiadny právny podklad. Pokiaľ bol obžalovaný presvedčený o svojom nároku, tak mal poškodenú žalovať na súde v civilno - právnom konaní. Ak by ale aj hypoteticky bol jeho nárok na nejakú odmenu legitímny, čo podľa názoru súdu nie je, tak rozhodne nie je legitímny jeho spôsob vymáhania tohto „zdanlivého“ nároku. Súd mal za nepochybné, že obžalovaný svojim konaním prekročil hranicu medzi zákonným a nezákonným a prekročil tiež hranicu medzi priestupkom a trestným činom, pretože jeho konanie hrubým spôsobom zasiahlo do života nielen poškodenej, ale aj jej blízkych. Poškodená mu nezadala príčinu na takéto konanie a možno tiež kladne hodnotiť správanie sa manžela poškodenej, ktorý mohol aj iným spôsobom reagovať na vyhrážky adresované jeho manželke, ktorými si obžalovaný „ventiloval“ svoju frustráciu voči poškodenej.

Súd na tomto mieste konštatuje, že obžalovaný je osobou, ktorá je presvedčená o svojej pravde a ktorá má dojem, že na dosiahnutie svojej spravodlivej požiadavky môže použiť aj nepovolené prostriedky, pričom nebral ohľad na to, že už prekročil prípustnú hranicu. Samozrejme súd uznáva, že obžalovaný neskĺzol až do fyzického násilia, ktorým sa aj vyhrážal, to by ale už bol iný skutok.

Na druhej strane súd nemohol prehliadnuť motív a pozadie jeho konania. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že naozaj obžalovaný spolupracoval a to v nemalej miere s poškodenou na jej podnikaní, možno povedať, že určitú dobu bol jej blízky spolupracovník. Vzhľadom na niektoré výpovede svedkov a obžalovaného (B., B.Ú., I.) nemožno vylúčiť ani bližší súkromný vzťah medzi nimi dvoma a následne ukončenie tohto vzťahu, čo by mohlo u obžalovaného logicky vzbudiť určitý hnev súvisiaci tiež s nenaplnením jeho pracovných ambícii. Či ale existoval takýto súkromný vzťah alebo nie, si súd nedovolí tvrdiť, jednak vzhľadom na rozporné výpovede viacerých svedkov, obžalovaného a poškodenej a jednak preto, že túto otázku nepotrebuje mať súd zodpovedanú, keďže táto je irelevantná z pohľadu konania obžalovaného, ktoré je predmetom tejto trestnej veci. Nie je to totiž podstatné z pohľadu právnej kvalifikácie daného skutku ani prípadného trestu. Zo spôsobu prenasledovania poškodenej možno cítiť frustráciu obžalovaného z nenaplnenia či už jeho pracovného alebo osobného cieľa, čo však nemá vplyv na posúdenie jeho konania z hľadiska trestnej zodpovednosti.

Osobitnou kapitolu v tomto prípade je snaha obžalovaného zdiskreditovať osobu poškodenej s poukazom na jej konanie v rámci jej pracovného zaradenia a vydávania sa za inú osobu pod pseudonymom. K tomu súd konštatuje, že naozaj svedok A. D. potvrdil verziu obžalovaného, že poškodená vystupovala pod cudzím a vymysleným menom U. B., a to z dôvodu podpísanej konkurenčnej doložky. Uvedená skutočnosť však nemala vplyv ani priamy súvis s trestným konaním voči obžalovanému.

Čo sa týka samotných sms a emailov tak okrem tých, ktoré boli súčasťou spisu ku dňu podania obžaloby na súd a ktoré podporujú podanie obžaloby voči obžalovanému, tak poškodená predložila priamo súdu množstvo obdobného dôkazného materiálu o komunikácii obžalovaného s ňou a jej manželom, z ktorých sa niečo už v spise nachádzalo a niečo bolo pre súd nové, z ktorých vyplýva, že obžalovaný používal naozaj nevyberaný slovník v tejto komunikácii, kde poškodenej nadával, urážal ju a vyhrážal sa jej.

Súd tiež uvádza, že poškodená po podaní trestného oznámenia na polícii podala zároveň dňa 03.08.2016 na civilný súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanému (obžalovanému) uložená povinnosť nepriblížiť sa k bytu žalobkyne (poškodenej), k jej autu ako aj k jej osobe a povinnosť zdržať sa kontaktovania žalobkyne formou správ a emailov. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. XXC/XXX/XXXX Y. B. XX.XX.XXXX návrhu v plnom rozsahu vyhovel, čo tiež určitým spôsobom vypovedá o závažnosti konania obžalovaného.

Nemožno pochybovať o tom, že obžalovaný svojim konaním obmedzil poškodenú na jej obvyklom spôsobe života a podstatným spôsobom zhoršil kvalitu jej života. Je zrejmé, že zvýšená pozornosť, ktorú na seba strhával obžalovaný, ktorá bola mierená na poškodenú, nemohla ujsť susedom a blízkym osobám poškodenej. Vykrikovanie z vonku pod oknami bytu poškodenej, zvonenie na bytový zvonček zvonku, búchanie na dvere a kričanie, nechanie odkazu na poštovej schránke poškodenej v jej bytovom dome alebo nechávanie viacerých odkazov za stieračom vozidla v znení „neokrádajte ľudí“, „vráťte peniaze“ nemohlo nezanechať stopy na živote poškodenej, pretože takýmto vedomým a cieleným konaním sa obžalovaný snažil verejne zahanbiť a dehonestovať poškodenú pred očami ostatných spoluobčanov a jej blízkych, čo sa mu aj podarilo, či už v snahe dostať sa k nejakým peniazom, alebo práve v snahe poškodiť poškodenú. Nemožno inak ako prenasledovaním nazvať jeho viacnásobné bicyklovanie v okolí bydliska poškodenej (svedkyňa A.) alebo okolo auta poškodenej (svedkovia K., P.) alebo osobné sledovanie osoby poškodenej, na čom sa ešte obžalovaný zabával, keď o tom telefonicky informoval manžela poškodenej. Nemožno inak ako zhoršením kvality života poškodenej nazvať urážky, ohováranie a vyhrážky obžalovaného v emailoch a sms správach, typu “hnusná podvodníčka, ojebala si ma, raz Vás dostanem“ a podobne, alebo telefonické vyhrážky, „že jej doláme kosti, zabijem ťa ty kurva, vytlčiem z teba tie peniaze, aj tak si ťa nájdem“ a podobne, ale tiež množstvo správ s miernejším textom, ktoré tiež možno nazvať neprimeraným obťažovaním aj vzhľadom na ich množstvo a vynucovací spôsob komunikácie. Vzhľadom na uvedené konanie obžalovaného, ktoré aplikoval vo viacerých smeroch, možno veriť poškodenej v tom, že má s obžalovaného strach a obavu z toho čo urobí.

Záverom sa súd ešte vyjadrí k návrhom obhajoby na doplnenie dokazovania. Súd úplne nerozumie snahe obhajoby v tom, že potom, čo súd po vlastnej línii zistil, že výpisy hovorov, ktoré obhajoba navrhovala zabezpečiť, sa už vzhľadom na odstup času nearchivujú, tak obhajca predložil iné vyjadrenia mobilných operátorov o tom, že predsa aj napriek danému odstupu času, je možné získať tieto výpisy, ak o to požiada súd. Súd tiež nerozumie, čo by malo byť zistené týmito výpismi, keď z vykonaného dokazovania je dostatočne zistené kedy a ako kontaktoval obžalovaný poškodenú alebo jej manžela, iné hovory sú nepodstatné, pričom obžalovaný predloženú komunikáciu nenamietal. Sám sa tiež vyjadril v tom zmysle, že v niektorých vetách mu ušli nervy a vyjadril sa expresívnejšie. Súd sa tiež nestotožnil s návrhom obhajoby vykonať osobnú prehliadku poškodenej, s ktorou sama nesúhlasí za účelom zistenia jazvy na tele poškodenej. Súd má za to, že takéto prípadné konanie súdu by neprimerane zasiahlo do práv poškodenej a nebolo by tým preukázané nič podstatné vo vzťahu k veci. Vzhľadom na uvedené tieto návrhy obhajoby súd zamietol.

Vzhľadom na uvedené s poukazom na osobu páchateľa, prevažujúcej miere poľahčujúcich okolností, súd uznal jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života, keďže doposiaľ nebol súdne trestaný, v evidencii priestupkov mal dva priestupky nenásilnej povahy, bez priťažujúcej okolnosti, povahu skutku, uložil súd primeraný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s primeranou skúšobnou dobou a tiež zákazom priblíženia sa k osobe a obydliu poškodenej, ktoré by mali viesť k náprave páchateľa a tiež k ochrane poškodenej. Súd prípadné uloženie peňažného trestu považoval na nedostačujúce.

Náhrada škody uplatnená nebola.

Na základe uvedených skutočností samosudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

V Banskej Bystrici, dňa 07.09.2018