Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

55Ek/266/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému: B. Q., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Q. XX, XXX XX Q., o vymoženie 1.274,41 EUR s prísl. a trov exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15.03.2018 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Eleonórou Noskovou, so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 255EX 66/18 z a m i e t a.

II. Povinný je povinný nahradiť oprávnenému trovy exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 95,80 EUR.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.02.2018, vedeného pod sp. zn. 55Ek/266/2018, domáhal od povinného vymoženia 1.274,41 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. pod sp. zn. 326/11/15 zo dňa 08.11.2016.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eleonóru Noskovú vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/266/2018 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2018:6118225494.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 255EX 66/18.

3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 27.02.2018, ktoré bolo dňa 01.03.2018 doručené povinnému.

4. Povinný podaním zo dňa 15.03.2018 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 19.03.2018 podal návrh na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 01.05.2018 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nebolo doložené. Dňa 26.06.2018 súdny exekútor doplnil svoje podanie o vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného.

6. Súd sa po predložení návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaoberal skutočnosťou dodržania zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie. Z dokumentov predložených súdu a po odkontrolovaní dátumu vykazujúceho doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a dátumu podania návrhu na zastavenie exekúcie súd konštatuje, že zo strany povinného došlo k dodržaniu

zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 01.03.2018, a teda lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom vzhľadom na deň doručenia upovedomenia povinnému by uplynula 16.03.2018. Predmetný návrh povinného bol dňa 19.03.2018 prostredníctvom poštového úradu doručený súdnemu exekútorovi.

7. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 15.03.2018 povinný uviedol, že súd nemal vôbec poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pretože exekučný titul je v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom. Žiadal súd, aby exekúciu zastavil z dôvodu, že právomoc rozhodcovského rozsudku (pozn. súdu - správne by malo byť súdu) bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle § 53 odsek 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka) a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Uvádza, že súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svojej oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Podľa tvrdenia povinného rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu ma za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s exekúciou ( pozn. súdu - existenciou) rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní (napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písmeno c). Dodáva, že tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom v nich sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp) - vigilantibus iura scripta sunt - práva patria bdelým. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu, v spotrebiteľských veciach tak nie je. Spomenutý princíp podľa povinného ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. A teda povinný zdôrazňuje oprávnenosť, a zároveň aj povinnosť exekučného súdu skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy v prípade nevyužitia spotrebiteľa možnosti spochybniť existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18.09.2012, sp. zn. 5Cdo 230/2011. Ďalej povinný žiada, aby súd konal a prihliadol na skutočnosti, že exekučný titul, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia je nespôsobilý a to vzhľadom k tomu, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces. Povinný zároveň namieta aj skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Na záver uvádza, že podáva návrh na zastavenie exekúcie, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku, sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti a taktiež sú tu skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Žiada zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. a), b), l) Exekučného poriadku.

8. Z vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako prvé podotýka, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce, napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (žalobná odpoveď, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku).Povinný však túto možnosť nevyužil. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko,

čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v základnom konaní).V exekučnom konaní je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Na zdôraznenie svojich tvrdení poukázal právny zástupca oprávneného na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015 a tiež aj na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er/5381/2014 zo dňa 01.12.2015. K tvrdeniam povinného, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne, právny zástupca oprávneného uvádza, že sú v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Poukazuje na to, že ani v súčasne platnom zákone 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý je právnou normou na ochranu spotrebiteľa sa podmienky prijateľnosti, resp. neprijateľnosti vyžadované povinným neuvádzajú. Naopak podľa tvrdení právneho zástupcu oprávneného neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. V prípade rozhodcovskej zmluvy je, vzhľadom na ustanovenie bodu 3 a 5, vylúčené splnenie podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) platného a účinného v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a teda rozhodcovská zmluva ani žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takouto podmienkou nie je. Z formulácie v rozhodcovskej zmluve vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov atď. Konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. K formulárovému zneniu rozhodcovskej zmluvy právny zástupca oprávneného tvrdí, že postup uzatvárania akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z právnej úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy. Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho buď akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva - a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. To neznamená, že sa tým vzdáva nejakých práv, zhoršuje si svoje postavenie a podobne. Rozhodcovská zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, resp. následným úkonom ju jednostranne zrušiť. Z obsahu rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že predmetný zmluvný vzťah bol v rozhodcovskom konaní posudzovaný aj z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľa a teda, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, čo vydaním poverenia potvrdil aj exekučný súd. Tvrdenia povinného právny zástupca oprávneného pokladá za všeobecne a šablónovite pripravené tzv. oddlžovacími spoločnosťami, pričom ich obsah nemožno použiť na tento konkrétny zmluvný vzťah. K tvrdeniam povinného týkajúcich sa kumulácie viacerých zmluvných pokút právny zástupca oprávneného uvádza, že zákonodarca pre spotrebiteľské zmluvy, ktorých predmetom je požičanie peňažných prostriedkov, zaviedol osobitný režim maximálnej výšky sankcií. Túto výšku stanovilo ustanovenie § 53b ods. 1 odkazom na vykonávací predpis (nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.). Na záver právny zástupca oprávneného konštatuje, že exekúcia je v celom rozsahu vymáhanej pohľadávky oprávnená, povinný neuvádza žiadne relevantné dôvody, v zmysle ktorých by mal byť exekúcia neprípustná čo i len v časti. Tvrdenia povinného o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere sú nesprávne. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdil, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhol, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Zároveň navrhol, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, a to vo výške 95,80 EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie - vypočítané zo sumy 1.274,41 EUR, t.j. 2 x 30,71 EUR + 2 x režijný paušál za rok 2018 vo výške 9,21 EUR + 20% DPH).

9. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní dodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom na doloženie doručeniek k upovedomeniu o začatí exekúcie. Súdny exekútor tiež uviedol, že oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie v lehote 10 dní nevyjadril. Svoje vyjadrenie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdnemu exekútorovi dňa 25.06.2018.

10. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľného rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

11. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.

12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

18. Súd preskúmaním exekučného titulu, návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenie oprávneného, zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 11.10.2013. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. 8500033139, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere a nebola ani podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere, o čom ho oprávnený tiež informoval (bod 2 zmluvy) je zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Z uvedených dôvodov súd považuje

rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za platný právny úkon. Povinný mal aj po podpise rozhodcovskej zmluvy možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu (bod 7 zmluvy), čo nevyužil, a teda svojím podpisom súhlasil, že prípadné vzniknuté spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 1.274,41 EUR s prísl., ktorá nebola dobrovoľne zo strany povinného splnená.

19. Exekučnému súdu bolo z priloženého rozhodcovského rozsudku, predmetného exekučného titulu, zrejmé, že povinný bol vyzvaný na podanie žalobnej odpovede k žalobe a jej prílohám, danú výzvu si prezval, avšak vyjadrenie v stanovenej lehote nepodal. Súd konštatuje, že povinný na základe uvedeného vedel o tom, že oprávnený podal žalobu na zaplatenie istiny s prísl. na rozhodcovský súd. Povinný sa v stanovenej lehote 30 dní od doručenia výzvy na podanie žalobnej odpovede nevyjadril. Zo strany povinného nebol exekučnému súdu predložený žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil to, že nemohol o začatom rozhodcovskom konaní vedieť a teda sa nemohol brániť.

20. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

21. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

22. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

24. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

25. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov vo výške 95,80 EUR vrátane DPH, ktoré pozostávajú z dvoch polovičných právnych úkonov právnej služby vo výške 30,71 EUR, dvoch režijných paušálov vo výške 9,21 Eur vrátane 20 % DPH (t.j. 2 x 30,71 EUR + 2 x 9,21 EUR + 20 % DPH). Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol oprávnenému priznal náhradu trov v plnej výške.

26. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1 Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.