Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/231/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Rišňovce, so sídlom Rišňovce 136, IČO: 34015302, zastúpená právnym zástupcom: MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36718432, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17335345, o vydanie a navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať a navrátiť žalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorým je pozemok vedený ako novovytvorená parcela registra „C“ s parc. č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 17.435 m2, v podiele 1/1, vytvorená ako parcela registra „C“ na základe geometrického plánu č. 16/2007, vyhotoveného dňa 3.9.2007 Ing. B. Velegom, autorizovaného Ing. Ladislavom Ivanom, autorizovaným geodetom a kartografom dňa 5.9.2007, úradne overeného Správou katastra Y. dňa 13.9.2007 pod č. XXX/XXXX pre katastrálne územie T., obec T., okres Y., ktorá parcela bola vytvorená z parcely registra ,,E“ s parcelným č. XXX/X, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 17.435 m2 v katastrálnom území T., zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. T., ktorá parcela je totožná s pôvodnou pozemkovoknižnou parcelou č. XXX/X, druh pozemku háj o výmere 17.435 m2, ktorý geometrický plán tvorí nedeliteľnú súčasť rozsudku, a to do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 23.4.2007, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 24.4.2007, sa žalobkyňa domáhala vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľným veciam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území T., a to k pozemkom s parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 17.435 m2, s parc. č. XXX - lúka o výmere 3.383 m2, s parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 1.732 m2, a s parc. č. XXX - orná pôda o výmere 13.282 m2, pôvodne zapísaným v PKV č. XXX pre kat. úz T., spolu s dokumentáciou, ktorá k ním prislúcha, a to podľa zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. Veci bola na Okresnom súde Trnava pridelená spisová značka 13C/23/2007.

2. Žalobný nárok odôvodnila tým, že dňa 12.4.2006 vyzvala žalovaného podľa zákona č. 161/2005 Z. z. na navrátenie vlastníctva k predmetným nehnuteľným veciam a na ich vydanie. Nakoľko žalovaný jej výzve nevyhovel, uplatnila si svoj nárok proti žalovanému žalobou podanou v zákonnej 12-mesačnej lehote podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona. Majetok Rímskokatolíckej cirkvi z čisto formálneho hľadiska je zapísaný do vlastníctva jednotlivých útvarov Rímskokatolíckej cirkvi, avšak vyznačuje sa určitým stupňom jednotnosti, nakoľko vždy ide o majetok univerzálnej a jednotnej Rímskokatolíckej cirkvi. Univerzálny a jednotný charakter Rímskokatolíckej cirkvi a jej majetku uznala Slovenská republika uzatvorením Základnej zmluvy so Svätou stolicou, uverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 326/2001

Z. z. V súvislosti s poľnohospodárskou pôdou odkázala na ust. § 2 písm. b) zákona 220/2004 Z. z., ktorý taxatívne vypočítava druhy pozemkov, ktoré sú poľnohospodárskou pôdou, ako aj na prílohu č. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z. z,, ktorou sa vykonáva . Predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z., pričom povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona je žalovaný, nakoľko je právnickou osobou, ktorá spravuje predmetné nehnuteľné veci vlastníctve Slovenskej republiky.

3. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na pozemky s parcelnými číslami XXX, XXX/X a XXX v kat. úz. T., na navrátenie vlastníctva ku ktorým žalobkyňa nemá nárok už len preto, že tieto pozemky neboli predmetom výzvy na navrátenie vlastníctva, a márnym uplynutím zákonnej lehoty do 30.4.2006 podľa § 5 zákona č. 161/2005 Z. z. právo žalobkyne vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam zaniklo. Tieto tri pozemky žalobkyňa uviedla až v žalobe doručenej súdu 24.4.2007, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty. Pokiaľ ide o pozemok s parc. č. XXX/X pre kat. úz. T., žalovaný už vo vyjadrení z 26.6.2006 vyzval žalobkyňu na predloženie dokladu preukazujúceho existenciu reštitučného titulu, pričom predložená PKV nepreukazuje prechod nehnuteľnosti do vlastníctva štátu odňatím bez náhrady postupom podľa zákona č. 46/1948 Zb., a zápis v časti B tejto PKV sa netýka pozemku s parc. č. XXX/ X, a preto žalobkyňa bola povinná preukázať reštitučný titul iným dokladom. Žalobkyňa vo vzťahu k pozemku s parc. č. XXX/X v kat. úz T. nepreukázala, akým spôsobom a či vôbec prešlo vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na štát v rozhodnom období, t. j. od 8.5.1945 do 1.1.1990 (§ 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z.), spôsobom podľa § 3 zákona č. 161/2005 Z. z. Keďže žalobkyňa v zákonnej prekluzívnej lehote do 30.4.2006 (§ 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z.) nepreukázala žalovanému skutočnosti podľa § 3 citovaného zákona, jej nárok na navrátenie vlastníctva, podľa názoru žalovaného, zanikol, a preto by súd mal žalobu ako nedôvodnú z dôvodu preklúzie uplatneného nároku zamietnuť.

4. Podaním zo dňa 17.7.2007, doručeným Okresnému súdu Trnava telefaxom dňa 18.7.2007, doplneným doručením originálu, žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti týkajúcej sa pozemkov s parc. č. XXX, XXX/X a XXX pre kat. úz. T. s odôvodnením, že pri spracovaní žaloby nemala k dispozícii úplnú identifikáciu parciel, pričom žalobu podávala pod hrozbou reálnej straty práva podľa § 5 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z. z. Po porovnaní s identifikáciou parciel žalobkyňa zotrvala na žalobe iba v časti týkajúcej sa pozemku s parc. č. XXX/X, druh pozemku háj (E.) o výmere 17.435 m2, pôvodne zapísanej v PKV č. XXX pre kat. úz. T.. Vo vzťahu k ostatným trom nehnuteľnostiam zobrala žalobu späť. Dodala, že podľa zápisu B3 v PKV č. XXX pre kat. úz. T. sa dňa 22.2.1960 na základe č. d. XX vkladá vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na PKV XXX titulom výkupu podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/48 Zb. pre Československý štát v celosti, pričom povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu spravuje právnická osoba zriadená zákonom, a touto právnickou osobou je žalovaný, s výnimkou pozemkov taxatívne vypočítaných v tomto ustanovení. Podľa identifikácie parciel č. 235/2006 zo dňa 13.4.2008, pozemok s parc. č. XXX/X zapísaný na PKV č. XXX vo vlastníctve štátu spravuje žalovaný. Žalobkyňa dodala, že pre riadne uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľností a na prinavrátenie vlastníctva zákon č. 161/2005 Z. z. ukladá len dve požiadavky, a to písomnú formu reštitučnej výzvy a dodržanie prekluzívnej lehoty. Zákonodarca vychádza z princípu neformálnosti reštitučnej výzvy a nekladie žiadne požiadavky na jej obsah a náležitosti. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti pôvodne vedenej na PKV č. XXX pre kaz. úz. T. písomnými výzvami z 25.4.2006 a 27.4.2006, pričom v oboch reštitučných výzvach žalobkyňa označila tieto skutočnosti: 1.) reštitučný zákon, na základe ktorého si žalobkyňa uplatňuje svoj reštitučný nárok; 2.) údaj, že žalobkyňa je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z. a zdôvodnenie právneho nástupníctva žalobkyne; 3.) identifikovala nehnuteľnosti; 4.) dôvod, na základe ktorého prešla predmetná nehnuteľnosť do vlastníctva štátu žalobkyňa určila odkazom na zápis v časti B PKV, pričom pri podávaní výzvy žalobkyňa vychádzala najmä zo zápisov v PKV, a v časti B príslušnej PKV je výslovne určený právny titul, na základe ktorého prešla predmetná nehnuteľnosť do vlastníctva štátu. Zápis obsahuje aj presné zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k odňatiu vlastníctva. Podľa zápisu B3 v PKV č. XXX pre kat. úz. T. parcela č. XXX/X spolu s parcelou č. XXX, XXX/X a XXX bola vykúpená štátom v zmysle ust. § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb., čím je jednoznačne preukázaný zákonný dôvod na navrátenie vlastníctva žalobkyni podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 161/2005 Z. z. Žalobkyňa si teda uplatnila svoj nárok podľa zákona č. 161/2005 Z. z. reštitučnými výzvami riadne, t. j. písomne, a včas, v zákonnej lehote do 30.4.2006, a zároveň označila dôkazy, ktorými preukázala skutočnosti podľa § 3 zákona č. 161/2005 Z. z. Slovenské a české súdy pre rozhodovaní

o reštitučných výzvach vychádzali z dvoch právnych predpokladov, a to z podmienky neformálnosti výzvy a z rozumného výkladu hmotného práva v spojitosti s účelom reštitučného zákona. Zákon č. 161/2005 Z. z. upravuje iba formálnu stránku reštitučnej výzvy, t. j. písomnú formu. Citovaný zákon v ust. § 5 ods. 1 považuje písomnú výzvu len za podmienku vzniku nároku na vydanie vecí podľa tohto zákona, no neurčuje obsah nároku na vydanie nehnuteľných vecí. Zákon neupravuje obsahové náležitosti reštitučnej výzvy. Táto výzva by mala mať teda všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa poukázala na rozsudok NS SR o dňa 29.1.1992, sp. zn. 3Cz 2/1992, podľa ktorého písomnú výzvu možno považovať za jednostranný písomný právny úkon, ktorý spĺňa náležitosti predpísané právnym poriadkom pre platný právny úkon, najmä podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorým oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej vydala veci, ktoré mala v držbe, ktoré boli odňaté. Ak oprávnená osoba síce včas, v predpísanej lehote, vyzve povinnú osobu na vydanie veci, a túto výzvu nedoloží požadovanými dokladmi, prípadne tieto doklady k výzve pripojí až po uplynutí prekluzívnej lehoty, takouto výzvou uplatnené právo na vydanie veci treba považovať za právo uplatnené včas. Žalobkyňa nebola z objektívnych dôvodov schopná predložiť súdu príslušné rozhodnutie štátneho orgánu č. d. 80/1960, pretože žalobkyňa dňa 20.3.2007 požiadala Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Bratislave o predloženie predmetného rozhodnutia, ktorý jej oznámením z 23.3.2007 oznámil, že predmetný dokument zo zbierky listín Okresného súdu v Hlohovci z roku 1960 ešte nebol odovzdaný na archívne uloženie do štátneho archívu, a že tento sa nachádza v registratúrnom stredisku Okresného súdu Trnava. Následne žalobkyňa dňa 29.3.2007 požiadala registratúrne stredisko Okresného súdu Trnava o predloženie rozhodnutia č. d. XX, ktoré žalobkyni oznámilo, že predmetné rozhodnutie sa v registratúrnom stredisku nenachádza. Nakoľko po 22.2.1960 nedošlo k žiadnej dispozícii s parcelou č. XXX/X, ale k uvedenej parcele, resp. k parcele č. 781/12 pre kat. úz T., súčasťou ktorej je aj parcela č. XXX/X, nie je zriadený list vlastníctva. Na PKV č. XXX je iba vyznačená zmena podľa spisu V 354/96, ktorá sa dotýka parcely č. XXX, XXX/X a XXX. Preto má žalobkyňa za preukázané, že parcela č. XXX/X, druh pozemku: háj, o výmere 17.435 m2, zapísané na PKV č. XXX pre kat. úz. T. prešla do vlastníctva Československého štátu v celosti na základe výkupu podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1984 Zb., čomu zodpovedá zápis v časti B3 na PKV č. XXX pre kat. úz. T.. Žalobkyňa si bola vedomá skutočnosti, že podľa katastrálneho zákona špecifikácia predmetných nehnuteľností je možná iba na podklade identifikácie a geometrického plánu, ktoré žalobkyňa nemohla stihnúť predložiť súdu spolu so žalobou v zákonnej prekluzívnej lehote, vzhľadom na komplikácie na príslušných katastrálnych úradoch, predovšetkým pre dlhodobú absenciu osoby overovateľa na príslušnom katastrálnom úrade, vedenie dvojitého vlastníctva na tú istú parcelu, nezrovnalostí vo výmere E-parcely s C-parcelou, nezrovnalosti medzi skutkovým a právnym stavom, nejednotný postup na jednotlivých katastrálnych úradoch, potreba zmeny pozemku, potreba obhliadky a nové určenie hraníc parciel podľa skutočného užívania, ako aj nedodržanie zákonných lehôt katastrálnym úradom. K podaniu žaloby bez geometrického plánu a bez identifikácie parciel bola žalobkyňa donútená pod hrozbou strany zákonného nároku podľa § 5 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z. z.

5. Žalobkyňa podaním zo dňa 18.10.2007, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 18.10.2007 zmenila žalobu v časti žalobného petitu, a žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať a navrátiť žalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorou je pozemok parcela číslo XXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 17.435 m2, parcela registra „C“ vytvorená na základe geometrického plánu č. 16/2007, vyhotoveného dňa 3.9.2007 Ing. B. Velegom, autorizovaného Ing. Ladislavom Ivanom, autorizovaným geodetom a kartografom dňa 5.9.2007, úradne overeného Správou katastra Hlohovec dňa 13.9.2007 pod č. 343/2007 pre katastrálne územie T., obec T., okres Y., ktorá je odčlenená z parcely číslo XXX/ XX, druh pozemku orná pôda o výmere 218.855 m2, vedená Správou katastra Hlohovec v obci T., v kat. ú. T., bez evidencie na liste vlastníctva, v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, spolu s dokumentáciou, ktorá k nej prislúcha, ako aj nahradiť trovy konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Z dôvodu zmeny sústavy súdov účinnej od 1.1.2008 Okresný súd Trnava ako odovzdávajúci súd postúpil vec znovuvytvorenému Okresnému súdu Piešťany ako nadobúdajúcemu súdu (§ 18 zákona č. 371/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), kde bola veci v podateľni súdu pridelená nová spisová značka: 5C/231/2008.

7. Uznesením č. k. 5C/231/2008-111 zo dňa 27.1.2014 Okresný súd Piešťany (ďalej len „súd“) zastavil konanie v časti o vydanie a navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorými súd pozemkov s parc. č. XXX, č. XXX/X, a č. XXX, pôvodne vedených v PKV č. XXX v kat. úz. T., spolu s dokumentáciou, ktorá k

ním prislúcha. Tým istým uznesením súd pripustil zmenu žaloby v znení, ktorou sa žalobkyňa domáha vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vydať a navrátiť žalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorou je pozemok parcela číslo XXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 17.435 m2, parcela registra „C“ vytvorená na základe geometrického plánu č. 16/2007, vyhotoveného dňa 3.9.2007 Ing. B. Velegom, autorizovaného Ing. Ladislavom Ivanom, autorizovaným geodetom a kartografom dňa 5.9.2007, úradne overeného Správou katastra Hlohovec dňa 13.9.2007 pod č. 343/2007 pre katastrálne územie T., obec T., okres Y., ktorá je odčlenená z parcely číslo XXX/XX,druh pozemku orná pôda o výmere 218.855 m2, vedená Správou katastra Hlohovec v obci T., v kat. ú. T., bez evidencie na liste vlastníctva, v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, spolu s dokumentáciou, ktorá k nej prislúcha, ako aj nahradiť trovy konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok o čiastočnom zastavení konania nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2014, výrok o pripustení zmeny žaloby dňa 20.3.2014.

8. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 11.3.2013, doručenom súdu 14.3.2018, poukázala na zrušujúce uznesenie NSSR sp. zn. 4Cdo/247/2009 zo dňa 28.9.2010, kde NSSR skonštatoval, že na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. bolo postačujúce, ak v písomnej výzve doručenej povinnej osobe do 30.4.2006 boli predmetné nehnuteľnosti označené hoci aj len odkazom na konkrétne pozemkovoknižné vložky v konkrétnom katastrálnom území. Rovnako bolo postačujúce, ak reštitučný dôvod podľa § 3 citovaného zákona bol preukázaný hoci aj odkazom na dokument zapísaný v pozemkovoknižných vložkách, z ktorého bol tento dôvod zistiteľný. Poukázala aj na nález ÚSSR č. k. I. ÚS 12/2010-47, podľa ktorého oprávnená osoba podľa cirkevného reštitučného zákona vo výzve doručenej povinnému subjektu podľa citovaného zákona nemala zákonnú povinnosť konkretizovať dôvod spomedzi dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 citovaného zákona, o ktorý opiera svoj nárok na navrátenie vlastníctva podľa citovaného zákona, pretože takýto výklad požiadavky určitosti výzvy je formalistický, neprípustný, opomínajúci naplnenie účelu reštitúcií cirkevného majetku. Žalobkyňa odkázala aj na nález ÚSSR č. k. I. ÚS 206/2010-42, ktorý v súvislosti s výzvou na navrátenie vlastníctva podľa citovaného zákona skonštatoval, že požiadavka minimálnej konkretizácie nehnuteľností v písomnej výzve podľa tohto zákona bola splnená označením príslušnej pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia. Nekonkretizovanie dôvodu nároku vo výzve spomedzi dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 citovaného zákona ako nesplnenie požiadavky určitosti výzvy je neprípustnou aplikáciou zákona, opomínajúcu jeho účel (podobne I. ÚS 12/2010, I. ÚS 250/2010). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu totiž predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite dostane bez toho, aby sa mu ukladali v spojitosti s jej uplatnením povinnosti, ktoré od účastníka nevyžaduje zákona. K právnej subjektivite Rímskokatolíckej cirkvi a jej útvarov žalobkyňa odkázala na rozhodnutie NSSR zo dňa 28.10.2010, sp. zn. 1Cdo 48/2016, a rozhodnutie ÚSSR o sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu NSSR č. k. IV. ÚS 27/2012-19, ktorým ÚSSR sťažnosť zamietol a potvrdil tak závery NSSR, podľa ktorých z ust. § 2 ods. 2 cirkevného reštitučného zákona vyplýva, že oprávnenou osobou je nielen cirkev ako celok, ale aj jej útvary, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu. 9. Žalobkyňa v písomných podaniach zo dňa 7.102015, 30.3.2015, 18.11.2016 a 22.2.2017 zmenila žalobu úpravou žalobného návrhu (petitu), a žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby, ktorou žalobkyňa žiada, aby súd vydal rozsudok v nasledovnom znení: „Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 je povinný vydať a navrátiť žalobkyni: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Rišňovce, so sídlom Rišňovce 136, IČO: 34 015 302, vlastníctvo k nehnuteľnosti: - parcela registra C s parcelným č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 17 435 m2, vytvorená na základe geometrického plánu č. 16/2007, vyhotoveného dňa 3.9.2007 Ing. B. Velegom, autorizovaného Ing. Ladislavom Ivanom, autorizovaným geodetom a kartografom dňa 5.9.2007, úradne overeného Správou katastra Hlohovec dňa 13.9.2007 pod č. 343/2007 pre katastrálne územie T., parcela vytvorená z parcely ,,E“ s parcelným č. XXX/X, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 17 435 m2 v katastrálnom území Kľačany, ktorá je totožná s pôvodnou pozemkovoknižnou parcelou č. XXX/X, druh pozemku háj o výmere 17.435 m2. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania.“ Zmenu žaloby v tomto znení súd pripustil uznesením č. k. 5C/231/2008-271 zo dňa 15.6.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.7.2018.

10. Súd nariadil na prejedanie veci dokazovanie, vykonal dokazovanie listinami, a to potvrdením o právnej subjektivite farnosti Rišňovce, potvrdením zo dňa 19.4.2006 o pridelení identifikačného čísla, výpisom z Evidencie cirkevných právnických osôb z webovej stránky Ministerstva kultúry SR, informatívnymi výpismi zo štatistického registra organizácií, výzvami žalobkyne z 12.4.2006 a z

21.4.2006, vyjadrením žalovaného z 26.6.2006, rozhodnutím Okresného národného výboru v Hlohovci (ďalej len „ONV v Hlohovci“) z 10.2.1950, výpisom z PKV č. XXX pre kat. úz T. z 13.4.2007, vyjadrením Ministerstva vnútra SR (ďalej len „MVSR“), oznámením súdnej archivárky, identifikáciou parciel č. 235/2006 zo dňa 13.4.2007, geometrickým plánom č. 16/2007, informatívnym výpisom parcely registra C - parc. č. XXX/XX v kat. úz. T., informatívnymi výpismi z LV č. XXXX pre kat. úz. T., originálom výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. T., originálom výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. T., informatívnymi výpismi z LV č. XXXX pre kat. úz. T., oznámeniami Okresného úradu Hlohovec, informatívnou kópiou mapy katastrálneho územia T., ako aj výpoveďami a vyjadreniami strán sporu a ich právnych zástupcov, výsluchom žalovaného, a zistil tento skutkový stav:

11. Z potvrdenia o právnej subjektivite farnosti Rišňovce vystaveného Rímskokatolíckou cirkvou, Bratislavsko-trnavskou arcidiecézou dňa 19.4.2007 pod č. 2138/07 súd zistil, že Rímskokatolícka farnosť Rišňovce (žalobkyňa) bola právoplatne zriadená podľa zákona č. 308/1991 Zb. a doposiaľ nebola zrušená. V danom čase štatutárom žalobkyne bol Dp Pavol Ďuriš, administrátor farnosti, ktorý bol oprávnený konať v právnych vzťahoch farnosti.

12. Z potvrdenia zo dňa 19.4.2006 o pridelení identifikačného čísla vydaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky dňa 19.4.2006 súd zistil, že subjektu: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Rišňovce vznikla 22.11.1994, bolo jej pridelené IČO: 34015302, a je vedená ako cirkevná organizácia.

13. Z výpisu z Evidencie cirkevných právnických osôb z webovej stránky Ministerstva kultúry SR platnej k 1.5.2018, vedenej podľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, súd zistil, že v zozname registrovaná tak Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike, štatutárnym orgánom ktorej je predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS), ako aj subjekty s názvom: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť (sídlo farnosti), ktorých bolo k 31.12.2017 na území Slovenskej republiky 1238, pričom štatutárnym orgánom farnosti je farár alebo správca farnosti.

14. Z informatívnych výpisov zo štatistického registra organizácií z 15.6.2018 súd zistil, že žalobkyňa vznikla dňa 22.11.1994, že jej bolo pridelené IČO: 34015302, právna forma žalobkyne je cirkevná organizácia, druh vlastníctva žalobkyne je vedený ako vlastníctvo cirkví, politických strán a hnutí. Žalovaný vznikol 19.8.1991, bolo mu pridelené IČO: 17335345, právna forma žalovaného je: fondy, druh vlastníctva žalovaného je vedené ako štátne vlastníctvo.

15. Z výzvy žalobkyne zo dňa 12.4.2006, doručenej žalovanému dňa 24.4.2006 na adresu jeho sídla v Bratislave, súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v katastrálnom území Piešťany, zapísaným v PKV č. XXX. Výzvu odôvodnila ust. § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. Nehnuteľnosť konkretizovala ako parcelu č. XXX/X - háj o výmere 17.435 m2 zapísanú v PKV č. XXX pre kat. úz T., s tým, že jej vlastníkom bola Rímskokatolícka cirkev Kľačany, pričom táto nehnuteľnosť prešla do vlastníctva Československého štátu z dôvodu podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 161/2005 Z. z., čomu nasvedčuje zápis v PKV č. XXX, ktorá je verejnou listinou. Predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu boli v správe odboru pôdohospodárskej rady ONV v Hlohovci. Podľa identifikácie parciel č. 235/2006 zo dňa 6.3.2006 je nehnuteľnosť vedená ako parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 17.435 m2, ktorá bola zlúčená do parcely č. XXX/XX - orná pôda. Žalobkyňa dodala, že doklady o vlastníctve, t. j. PKV č. XXX a identifikáciu parciel zo dňa 6.3.2006 č. 235/2006 žalobkyňa pošle spolu s rovnopisom výzvy žalovanému na adresu Regionálneho odboru Trnava. Tá istá výzva bola dňa 25.4.2006 doručená žalovanému na adresu regionálneho odboru Trnava iba s tým rozdielom, že ako prílohy výzvy sú uvedené PKV č. XXX, identifikácia parciel, potvrdenie právnej subjektivity a potvrdenie o pridelení IČO. Obe výzvy sú podpísané Pavlom Ďurišom ako správcom farnosti, a sú opatrené odtlačkom okrúhlej pečiatky žalobkyne.

16. Z výzvy žalobkyne zo dňa 21.4.2006, doručenej žalovanému dňa 27.4.2006, súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v katastrálnom území Piešťany, zapísaným v PKV č. XXX v kat. úz T., ako aj na vydanie iných vo výzve špecifikovaných nehnuteľností. Výzvu odôvodnila ust. § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. Nehnuteľnosti konkretizovala uvedením čísla PKV a katastrálneho územia. Uviedla, že tieto nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu alebo obce z dôvodu podľa § 3 citovaného zákona, čomu nasvedčuje zápis v časti B v pripojených pozemkovoknižných vložkách, ktoré sú verejnými listinami, resp. dokumentoch, ktoré na nich odkazujú. Žalobkyňa je právnym nástupcom po pôvodných vlastníkoch nehnuteľností, ktorí sú

zapísaní v pozemkových knihách, príp. pozemkovoknižných vložkách. Žalobkyňa bola zriadená podľa zákona č. 308/1991 Z. z. a kanónov 515, § 1, § 2, § 3 Kódexu kanonického práva. Z odtlačkov doručovacích pečiatok nie je možné zistiť, na aký konkrétny útvar žalovaného bola táto výzva doručená, avšak prvému útvaru bola doručená dňa 27.4.2006, druhému dňa 9.5.2006. Vzhľadom na obsah výzvy zo dňa 12.4.2006 je vysoko pravdepodobné, že dňa 27.4.206 bola výzva doručená žalovanému na adresu jeho organizačného útvaru do Trnavy, a následne bola dňa 9.5.2006 doručená na adresu sídla žalovaného v Trnave. Výzva je opatrená odtlačkom okrúhlej pečiatky žalobkyne a je podpísaná na pohľad rovnakým podpisom, akým boli podpísané výzvy z 12.4.2006, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou patril Pavlovi Ďurišovi, správcovi farnosti Rišňovce.

17. Z vyjadrenia žalovaného z 26.6.2006 súd zistil, že žalovaný reagoval na výzvu žalobkyne doručenú mu dňa 25.4.2006 tým spôsobom, že žalobkyňu vyzval na doručenie originálu alebo overenej fotokópie č. d. 80/1960 - dokladu nachádzajúceho sa na Okresnom súde Trnava s tým, že po predložení toho dokladu v súlade so zákonom č. 161/2005 Z. z. žalovaný predloží žalobkyni návrh dohody o navrátení vlastníctva k nehnuteľnostiam.

18. Z rozhodnutia ONV v Hlohovci, pôdohospodárskeho referátu zo dňa 10.2.1950, zn. XXX-XX/ X-XXXXP-. súd zistil, že je rozhodnutím o výkupe podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Sb., je opatrené odtlačkom doručovacej pečiatky Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 4.2.1950 č. XXXX s predčíslom XXXX/XX. Rozhodnutie bolo adresované farárovi Štefanovi Rácovi ako zástupcovi majetku Rímskokatolíckej cirkvi v Rišňovciach. ONV v Hlohovci rozhodol, že 1.) štát vykupuje podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Sb. z pozemkového vlastníctva cirkvi v Rišňovciach viaceré pozemky špecifikované v tomto rozhodnutí, vrátane pozemkov v kat. úz. Kľačany, zapísané v PKV č. 885/ I, 138/I ako parc. č. XXX/X/ XXX, XXX/X XXX, spolu vo výmere 3 ha, 61 árov a 27 m2; 2.) ktoré presne špecifikované nehnuteľnosti zostávajú ponechané vo vlastníctve cirkvi v Rišňovciach, a 3.) o náhrade za vykúpenú pôdu bude rozhodnuté samostatne. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že ONV v Hlohovci rozhodnutie vydal po vykonanom pokračovaní podľa § 10 ods. 1 zákona zo dňa 21.3.1948 o novej pozemkovej reforme. Nakoľko predmetné nehnuteľnosti vlastní Rímskokatolícka cirkev v Rišňovciach, slúžili poľnohospodárskej výrobe v kat. úz. obce O. a v kat. úz. T., na tejto pôde farár v Rišňovciach sám trvale nepracuje, po uvedení platnosti zákona č. 218/1949 Sb. zo dňa 14.10.1949 je výživa tohto farára ako duchovného štátom uznanej cirkvi zabezpečená, ONV v Hlohovci musel rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. O pozemkoch ponechaných vo vlastníctve cirkvi v Rišňovciach bolo rozhodnuté s prihliadnutím na žiadosť tohto farára, návrh MRK, ako aj na účelnosť použitia vykúpenej pôdy pre prídel. Tento výmer pozmeňuje a doplňuje výmer ONV v Hlohovci č. XXX- X/XX-X/XXXX zo dňa 6.1.1950. Rozhodnutie bolo štatisticky zaznamenané a vzaté na vedomie dňa 11.3.1950 prednostom oddelenia v Bratislave.

19. Z výpisu z PKV č. XXX pre kat. úz T. z 13.4.2007 súd zistil, že v časti A (majetková podstata) pod A1 je pod parc. č. XXX/X zapísaný pozemok - háj E. o výmere 17.435 m2. V časti B (vlastníctvo) pod B2 je vykonaný zápis vzťahujúci sa na 1. a 3., t. j. aj na parc. č. XXX/X, podľa ktorého dňa 17.8.1945 na č. l. 1265 bolo na základe darujúcej zmluvy (pozn. chybou v písaní je v PKV rukou napísaný text: „podľa čarujúcej zmluvy“) podpísanej v Hlohovci 27.2.1945 zapísané vlastnícke právo Rímskokatolíckej cirkvi v Kľačanoch. Pod B3 je zápis na základe dokumentu č. d. 80 z 22.2.1960, na podklade výmeru ONV v Hlohovci zn. XXX-XX/X-XXXXP- z 10.2.1950 a rozhodnutia KNV v Nitre z 24.3.1950, zn. 611/3-3, 1.) zapisujú sa parcely č. XXX XXX/X a XXX, ktoré boli odpísané z PKV č. XXX tejto knihy, a 2.) vkladá sa vlastnícke právo v prospech vlastníka: Československý štát, v celosti, titulom výkupu podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. s tým, že tieto nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu sú v správe odboru pôdohospodárskej rady ONV v Hlohovci.

20. Z vyjadrenia MVSR, Štátneho archívu v Bratislave, pobočky Trnava, č. S.-X/XXXX/ XXXXX zo dňa 23.3.2007 súd zistil, že MVSR oznámilo žalobkyni, že dokument sp. zn. č. d. 80/1960, ktorý žalobkyňa požadovala od MVSR na účely navrátenia vlastníctva nehnuteľnosti s parc. č. XXX/X v kat. úz. T. vyhľadaním zo zbierky listín Okresného súdu v Hlohovci, sa v štátnom archíve nenachádza, nakoľko dokumenty zo zbierky listín Okresného súdu v Hlohovci z roku 1960 neboli ešte odovzdané na archívne uloženie do štátneho archívu, a že sú v správe registratúrneho strediska Okresného súdu Trnava. MVSR odporučilo žalobkyni obrátiť sa o vyhľadanie a o vyhotovenie fotokópie priamo na Okresný súd Trnava.

21. Z oznámenia súdnej archivárky Okresného súdu Trnava z 10.4.2007 súd zistil, že súdna archivárka oznámila žalobkyni na základe jej žiadosti z 29.3.209 o zaslanie listiny č. d. 80/1960, že v registratúrnom stredisku Trnava sa nenachádza požadovaná listina, že súd vedie iba č. d. 80/1960 kat. úz. J..

22. Z identifikácie parciel č. 235/2006 vyhotoveného Správou katastra Hlohovec dňa 13.4.2007 na účely zákona č. 161/2005 Z. z. súd zistil, že nehnuteľnosť zapísaná v pozemkovej knihe pod číslom listiny 885 pre kat. úz Kľačany s parc. č. XXX/X ako háj o výmere 17.435 m2 je totožná podľa stavu údajov určeného operátu registra E KN ako lesný pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 17.435 m2, a podľa stavu údajov registra C KN ako časť pozemku s parc. č. XXX/XX - orná pôda. Nehnuteľnosť sa nachádza v extraviláne.

23. Z informatívneho výpisu parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/XX v kat. úz. T., obec T., Okres Kľačany ako orná pôda o výmere 218.855 m2, vyhotoveného k 15.7.2007 súd zistil, že nehnuteľnosť sa nachádza v extraviláne, a že list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nie je založený.

24. Z informatívneho výpisu zo dňa 16.3.2015, ako aj z originálu výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. T. vyhotoveného dňa 25.3.2015, ako aj z informatívneho výpisu vyhotoveného 16.3.2015 súd zistil, že ku dňu vyhotovenia výpisu bola ako výlučný vlastník pozemku zapísaného ako parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu ako parcela č. XXX/X - lesný pozemok o výmere 17.435 m2 vedená žalobkyňa. Ako titul nadobudnutia sú uvedené: PKV č. XXX, B2, titulom čarujúcej (pozn. správne: darujúcej) zmluvy č. d. XXXX/XX, rozhodnutie č. 8/21- ROEP zo dňa 31.5.2010. Medzi inými údajmi sú uvedené: PKV XXX pre parcelu reg. E KN XXX/X.

25. Z oznámení Okresného úradu Hlohovec, katastrálneho odboru zo dňa 7.4.2016, 16.6.2016 a 27.7.2016 súd zistil, že zhotoviteľ ROEP nesprávne posúdil zápis PKV č. XXX, keď na LV č. XXXX pre kat. úz. T. ako vlastníka pozemku uviedol Rímskokatolícku cirkev, farnosť Rišňovce, ktorá bola síce vedená ako vlastník predmetného pozemku, nie však ako posledný vlastník, ktorému prislúchalo vlastnícke právo. Cirkev bola zapísaná v PKV pod B2 titulom čarujúcej (pozn. správne: darujúcej) zmluvy danej v Hlohovci dňa 27.2.1945 pod č. d. 1265/1945. Tento zápis bol však na základe výmeru ONV v Hlohovci zo dňa 10.2.1950 a rozhodnutia KNV v Nitre zo dňa 24.3.1950 zrušený, a ako vlastník bol zapísaný Československý štát v správe ONV v Hlohovci titulom výkupu - zápis pod B3, č. d. 80/1960 - zhotoviteľ ROEP mal do registra zapísať posledného vlastníka uvedeného v PKV č. 885. Okresný úrad Hlohovec, katastrálny odbor dňa 20.7.2016 pod položkou 132/16 vykonal zápis výsledku záznamového konania sp. zn. Z 105/2016 do KN, podľa ktorého pozemok registra „E“ s parc. č. XXX/X - lesný pozemok o výmere 17.435 m2 je zapísaný na inom liste vlastníctva, a to na LV č. XXXX v kat. úz T.Č. v prospech vlastníka: Slovenská republika v správe žalovaného. Nakoľko predmetná parcela tvorila jedinú podstatu pôvodného LV č. XXXX, došlo z dôvodu jej prepisu v prospech Slovenskej republiky ako vlastníka, ako aj k zrušeniu pôvodného LV č. XXXX.

26. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 17.3.2015 súd zistil, že predmetný pozemok bol v čase pojednávania zapísaný v KN na meno žalobkyne, ktorá skutočnosť aj bola následne preukázaná originálom výpisu v príslušného listu vlastníctva, pričom v súčinnosti s Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom súd zistil, že z rámci ROEP Kľačany v roku 2010 došlo k nesprávnemu prepisu údajov z PKV č. XXX v časti pozemku registra E s parc. č. XXX/X na LV č. XXXX pre kat. úz T. v údaji o osobe vlastníka. Ako vlastník pozemku bola do LV č. XXXX nesprávne zapísaná žalobkyňa podľa zápisu v PKV pod B2 napriek tomu, že ďalším zápisom pod B3 na PKV č. 885 bol predchádzajúci zápis zrušený, a ako vlastník všetkých parciel zapísaných v tejto PKV v celosti bol zapísaný Československý štát na základe výkupu ONV v Hlohovci zo dňa 1.2.1950 a rozhodnutia KNV v Nitre zo dňa 24.3.1950. Preto v rámci záznamového konania bol v KN ako vlastník predmetného pozemku zapísaný Československý štát s tým, že pôvodný LV č. XXXX bol zrušený, a predmetný pozemok bol zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. T..

27. Z originálu výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. T. zo dňa 27.7.2016 súd zistil, že lesný pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 17.435 m2 je zapísaný ako parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu, je umiestnený mimo zastaveného územia obce a vlastníkom pozemku je Slovenská republika v podiele 1/1. Ako titul nadobudnutia je uvedené: Z 1050/2016 žiadosť o zápis do KN, č. z. XXX/XX. Správu všetkých parciel podľa tohto listu vlastníctva vykonáva žalovaný.

28. Z informatívnych výpisov z LV č. XXXX pre kat. úz. T. z 18.11.2016, 15.6.2018, 5.9.2018 súd zistil, že lesný pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 17.435 m2 je zapísaný ako parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu, je umiestnený mimo zastaveného územia obce a vlastníkom pozemku je Slovenská republika v podiele 1/1. Ako tituly nadobudnutia sú uvedené okrem iného aj Fin. 4/Rp-544/ F-VZ 17/93, rozhodnutie č. 8/2010-ROEP zo dňa 31.5.2010, § 14 zákona č. 18/1995 Z. z., 4 kúpne zmluvy (Benzinol), konfiškát podľa nar. č. 104/45 Sb. SNR, Z 1050/2016 žiadosť o zápis do KN, č. z. 132/15. Správu všetkých parciel podľa tohto listu vlastníctva vykonáva žalovaný. Na predmetnom liste vlastníctva nie je zapísaný žiadny pozemok s parc. č. XXX/X ako parcela registra „C“, ale „iba“ ako parcela registra E“.

29. Z geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného dňa 3.9.2007 Ing. B. Velegom, autorizovaného Ing. Ladislavom Ivanom, autorizovaným geodetom a kartografom dňa 5.9.2007, úradne overeného Správou katastra Hlohovec dňa 13.9.2007 pod č. XXX/XXXX pre katastrálne územie T., obec T., okres Y., súd zistil, že týmto geometrickým plánom bola parcely z registra ,,E“ s parcelným č. XXX/X - lesný pozemok o výmere 17.435 m2 v kat. úz. T., zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. T., vytvorená nová parcela registra „C“ s parc. č. XXX/XX - ako orná pôda o výmere 17.435 m2, v podiele 1/1, ktorý pozemok je totožný s pozemkom pôvodne zapísaným v PKV pod parc. č. XXX/X ako háj o výmere 17.435 m2.

30. Porovnaním informatívnej kópie mapy katastrálneho územia T.S. z 15.6.2018 s geometrickým plánom č. 16/2007 súd zistil, že parcela č. XXX/X je totožná a s parcelou č. XXX/X na geometrickom pláne č. 16/2007, pričom má totožné hranice s novovytvorenou parcelou registra C s parc. č. XXX/XX.

31. Z vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaniach dňa 15.1.2015, 17.3.2015, 15.6.2018, 6.9.2018 súd zistil, že nakoľko predmetná parcela bola zapísaná do PKV č. XXX už v roku 1944, a z tejto PKV vyplýva, že bola aj predmetom zoštátnenia. Čo sa týka náhrady, táto žalobkyni nebola vyplatená, pričom nie je možné dokázať neexistenciu zaplatenia zo strany žalobkyne. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že k úhrade došlo, toto svoje tvrdenie musí preukázať on.

32. Z vyjadrení žalovaného na pojednávaniach dňa 15.1.2015, 17.3.2015,6.9.2018 súd zistil, že žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore napriek tomu, že si bol vedomý, že je povinnou osobou podľa § 4 zákona č. 161/2005 Z. z. Dohody podľa citovaného zákona uzavrela Slovenská republika zastúpená žalovaným, a nie so samotným žalovaným. Podľa jeho názoru, žalobkyňa nepredložila všetky dôkazy, ktoré by odôvodňovali postup podľa citovaného zákona a že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti zapísanej pôvodne v PKV č. 885 prešlo na štát, a stalo sa tak bez náhrady spôsobom podľa § 3 ods. 1 písm. c) citovaného zákona. Predovšetkým z rozhodnutia ONV v Hlohovci zn. 611/19/1-1950-P zo dňa 10.2.1950 vyplýva, že štát podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Sb. vykúpil predmetnú nehnuteľnosť podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona po vykonanom pokračovaní. Niektoré pozemky sa ponechali vo vlastníctve pôvodného vlastníka. V tejto súvislosti žalovaný nemusí preukazovať, že náhrada za vykúpené pozemky bola oprávnenému subjektu vyplatená. Pozemky boli vykúpené podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona. Žalobkyňa mala tak možnosť uplatniť si nárok na vyplatenie náhrady od štátu. Predmetným výmerom rozhodol o zoštátnení týchto nehnuteľností za náhradu, o čom svedčia zápisy v tomto rozhodnutí, že došlo zrejme k dohode v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 46/1948 Sb. o tom, či sa pozemky vykúpia. Inak by ONV v Hlohovci rozhodol o výkupe.

33. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.10.2015, doručeného súdu 23.11.2015, súd zistil, že žalovaný zotrvával na názore, že nie je pasívne legitimovaným, pretože podľa zákona č. 161/2005 Z. z. by žalovaný musel byť držiteľom a vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa mala správne domáhať vypratania nehnuteľnosti, pričom aj vtedy by musel byť žalovaný držiteľom tejto nehnuteľnosti. Žalovaný nie je držiteľom predmetnej nehnuteľnosti, a preto ju nemôže vydať. Taktiež nie je, ani nikdy nebol vlastníkom predmetného pozemku. Žalovaný poukázal uznesenie NSSR sp. zn. 1Cdo/48/2009, zverejnené v Zbierke rozhodnutí NSSR pod R 29/2011, a uviedol, že podľa tohto rozhodnutia márnym uplynutím lehoty 60 dní od doručenia výzvy povinnej osobe podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, na postavení povinnej osoby sa nič nezmenilo, avšak márnym uplynutím tejto lehoty už nie je osobou, proti ktorej sa môže oprávnená domáhať svojich nárokov na súde, pričom v občianskom súdnom konaní treba povinnú osobu určiť podľa princípov občianskeho súdneho konania. Pokiaľ je účastníkom štát, žaloba musí obsahovať označenie štátu a označení príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať, pričom poukázal na vtedajšie znenie § 79 Občianskeho súdneho poriadku.

34. K tvrdeniam žalovaného z 26.1.2015 súd poznamenáva, že rozhodnutie NSSR sp. zn. 1Cdo/48/2009 (R 29/2011), na ktoré sa odvoláva sám žalovaný, obsahuje diametrálne odlišný právny názor NSSR ako dovolacieho súdu. Žalovaný totiž vo svojom vyjadrení citoval časť odôvodnenia rozhodnutia NSSR, v ktorom je uvedený právny názor samotného žalovaného ako dovolateľa, ani nie právny názor dovolacieho súdu. Na konci predmetného rozhodnutia dovolací súd dodáva: „neobstojí námietka žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore a o tom, že môže konať za vlastníka iba formou uzavretia dohody o vydaní nehnuteľných vecí a iba v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy. Žalovaný má postavenie povinnej osoby v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. ("povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží") a žalobca ako oprávnená osoba správne proti žalovanému (povinnej osobe, ktorá jeho výzve na vydanie nehnuteľností uzavretím dohody o vydaní nehnuteľných vecí nevyhovela) uplatnil na súde právo na navrátenie vlastníctva. Z tohto ustanovenia vyplýva, že povinnou osobou nie je Slovenská republika, ale právnická osoba, ktorá vec vo vlastníctve Slovenskej republiky spravuje alebo drží; pri existencii takejto osoby z uvedeného reštitučného zákona nemožno vyvodiť iný záver než ten, že uvedená právnická osoba je pasívne vecne legitimovaná v spore o nárokoch oprávnenej osoby na súde (porovnaj tiež § 4 ods. 3 zákona). Márnym uplynutím lehoty 60 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy (§ 5 ods. 2 zákona) sa na postavení povinnej osoby nič nezmenilo. Odvolací súd preto nepochybil, keď žalovaného, spravujúceho nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto reštitučného konania, považoval za pasívne vecne legitimovaného v danom spore.“

35. V priebehu sporu obe strany priebežne odkazovali na rozhodnutia rôznych súdov v obdobných veciach, vrátane rozhodnutí NSSR a ÚSSR. K tomuto súd poznamenáva, že súd nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov v Slovenskej republike, pokiaľ nejde o rozhodnutie vyššieho súdu v tej istej veci, t. j. odvolacieho a dovolacieho súdu, zároveň je viazaný aj nálezom ÚSSR vo veci. Iné rozhodnutia slovenských, príp. aj českých súdov môžu slúžiť iba na zistenie rozhodovacej praxe súdov v obdobných veciach. Súd sa nezaoberal podrobne všetkými rozhodnutiami, na ktoré sa odvolávali strany sporu vo svojich podaniach, nakoľko to nepovažoval potrebné ani pre zistenie skutkového stavu, ani pre právne posúdenie veci. Navyše, súd sa nemôže uspokojiť iba s citáciou časti rozhodnutia, ktorú uvedie strana sporu, pretože nie vždy ide o skutočnú citáciu právneho názoru konajúceho súdu, ale môže ísť aj o citáciu názoru strany sporu alebo nižšieho súdu, ktorá je uvedená v rozhodnutí, ktorý názor bol vyšším súdom vyvrátený, resp. spochybnený. Veľakrát nejde o citáciu, ale doslovne o dezinterpretáciu danej problematiky. Preto rozhodnutiami iných súdov sa súd zaoberal iba okrajovo.

36. Podľa § 18 ods. 1, ods. 2 písm. d) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú (aj) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

37. Podľa § 19 ods. 2 právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.

38. (ďalej len "") zakotvuje, že cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov (čl. 24 ods. 3); že podmienky výkonu práv podľa tohto odseku možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných (porovnaj čl. 24 ods. 4).

39. Právo na spravovanie vnútorných vecí patrí do základných práv cirkví a náboženských spoločností a vyjadruje autonómiu cirkvi a náboženských spoločností od štátu a jeho orgánov. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti sú osobitným druhom právnických osôb, ktoré okrem svojho osobitného postavenia (podľa článku 24 ústavy) požívajú aj ďalšie práva priznané právnickým osobám. Cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa podľa zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/1991 Zb.“) rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (§ 4 ods. 1). Všetky cirkvi a náboženské spoločnosti majú pred zákonom rovnaké postavenie

(§ 4 ods. 2). Cirkvi a náboženské spoločnosti podľa tohto zákona sú právnické osoby. Môžu sa vzájomne združovať, utvárať komunity, rehole, spoločnosti a obdobné spoločenstvá (§ 4 ods. 3). Štát uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované (§ 4 ods. 4).

40. Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy). Súd pri svojom rozhodovaní môže vychádzať z rozhodnutia iného orgánu, iba ak ide o orgán verejnej moci aplikujúci pri svojom rozhodovaní právny poriadok Slovenskej republiky alebo keď právny poriadok Slovenskej republiky alebo medzinárodná zmluva umožňujú vychádzať z rozhodnutia iného orgánu (cirkevné orgány nie sú orgánmi verejnej moci a vo svojich rozhodnutiach aplikujú aj iné normy okrem právneho poriadku Slovenskej republiky) alebo použiť inú normu (porovnaj tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2001 sp. zn. III. ÚS 64/00).

41. Podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

42. Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (ďalej "Základná zmluva", resp. "zmluva"), ktorá nadobudla platnosť 18. decembra 2000 a je uverejnená v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 326/2001 Z.z., v čl. 1 ods. 1 stanovuje, že Slovenská republika a Svätá stolica (ďalej len "zmluvné strany") sa vzájomne považujú za nezávislé a autonómne subjekty medzinárodného práva a budú tieto princípy uplatňovať vo svojich vzájomných vzťahoch. V čl. 1 ods. 2 stanovuje, že zmluvné strany vzájomne uznávajú právnu subjektivitu druhej strany, ako aj všetkých právnických osôb a fyzických osôb, ktoré ju majú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky alebo podľa kánonického práva. V čl. 2 ods. 1 stanovuje, že Slovenská republika uznáva právo katolíckej cirkvi v Slovenskej republike (ďalej len "katolícka cirkev") a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahŕňa najmä verejné vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení poslania katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spravovanie jej vnútorných vecí. V čl. 3 ods. 1 stanovuje, že katolícka cirkev má výlučné právo stanovovať a meniť svoj právny poriadok, zriaďovať, meniť a rušiť vlastné cirkevné štruktúry, najmä provincie, arcidiecézy, diecézy, eparchie, exarcháty a apoštolské administratúry.

43. Pri interpretácii a aplikácii Základnej zmluvy nemožno obísť kanonické právo, na ktoré odkazuje už v preambula tejto zmluvy. Kanonické právo zahrnuje Kódex kanonického práva prijatý v roku 1983 (Codex Iuris Canonici, skratka CIC) a Kódex kánonov východných cirkví prijatý v roku 1990 (Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium, skratka CCEO). Ide o súbor noriem, ktoré tvoria najvyššie právne pravidlá katolíckej cirkvi. Slovenská republika uznáva nezávislosť a autonómnosť, teda vonkajšiu aj vnútornú suverenitu (porov. čl. 1 ods. 1 zmluvy) a právnu subjektivitu druhej zmluvnej strany v súlade s vlastným právnym poriadkom tejto zmluvnej strany, t. j. v súlade s kanonickým právom (porov. čl. 1 ods. 2 zmluvy). Ide tu o dôsledok a premietnutie princípov nezávislosti a autonómnosti katolíckej cirkvi. Uvedenú právnu subjektivitu nemožno zamieňať s právnickými osobami zriaďovanými katolíckou cirkvou podľa čl. 3 ods. 4 zmluvy (porovnaj napr. CCEO v časti XIX. Článok II. -kánony 920 až 930). Čl. 2 ods. 1 zmluvy, ktorý obsahuje hlavný záväzok Slovenskej republiky voči katolíckej cirkvi, o. i. vyjadruje, že štát uznáva vykonávanie kompetencií cirkvi ustanovených kanonickým právom a spravovanie jej vnútorných vecí. V čl. 3 ods. 1 zmluvy sa Slovenská republika zaviazala rešpektovať výlučné právo katolíckej cirkvi vo vzťahu k jej právnemu poriadku a k jej cirkevným štruktúram.

44. Katolícka cirkev zahŕňa celý rad právnických osôb. Sama osebe je tiež osobitným subjektom medzinárodného práva, stranou medzinárodných zmlúv a vystupuje vo svojom mene v medzinárodných vzťahoch. Katolícka cirkev poveruje Apoštolskú stolicu na základe kanonického práva, aby ju zastupovala pri dohodách zmlúv so štátmi. Apoštolská stolica, ktorá je najvyšším orgánom katolíckej cirkvi, pri zmluvách so štátom prijíma záväzky vo svojom mene i v mene celej katolíckej cirkvi, ktorá je ako miestna cirkev prítomná na území daného štátu. Miestna - partikulárna cirkev je jej rozhodnutiami viazaná (porov. časť III. CCEO /Hierarchické zriadenie cirkvi/, kánony 42 až 48; ďalej kánon 7 v časti I., kánon 27 v časti II.).

45. Podľa § 34 ods. 1, ods. 3 prvej vety zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 30/1991 Zb.“), zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len "pozemkový fond"). Pozemkový fond je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže zriaďovať územné organizačné útvary a určovať ich sídla. Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom.

46. Zákon č. 330/1991 Zb. nadobudol účinnosť 19.8.1991, a Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) zriadený týmto zákonom vznikol ku dňu účinnosti zákona, pričom SPF od samotného vzniku až doposiaľ priamo zo zákona spravuje poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve štátu.

47. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, v znení účinnom od 28.2.1992 až doposiaľ, zákon sa vzťahuje na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.

48. Podľa § 17 zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom od 1.5.1999 do 30.11.2006, t. j. v znení účinnom ku dňu účinnosti zákona č. 161/2005 Z. z, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods. 1 spravujú právnické osoby zriadené zákonmi Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady (ďalej len "pozemkové fondy"), s výnimkou nehnuteľností taxatívne vypočítaných v tomto ustanovení.

49. Podľa § 17 zákona č. 229/1991 Zb. v súčasnom znení, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods. 1 spravuje právnická osoba zriadená zákonom (ďalej len "pozemkový fond") s výnimkou nehnuteľností taxatívne vypočítaných v tomto ustanovení.

50. Podľa § 2 písm. b) zákona 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len "kataster") ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Táto zákonná definícia bola zavedená s účinnosťou od 1.5.2004, a nebola menená až doposiaľ.

51. Podľa Prílohy č. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z. z,, ktorou sa vykonáva , v období účinnom od 1.1.2005 až do 1.12.2009, trvalý trávny porast tvorili 1.) pozemky lúk a pasienkov trvalo porastené trávami - kód spôsobu využívania pozemku: 07100, a 2.) pozemky dočasne využívané na výrobu trávnikových kobercov, vianočných stromčekov a inej okrasnej zelene - kód spôsobu využívania pozemku 07150.

52. Podľa § 1 odst. 1 zákona č. 46/1948 Sb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde), vlastnícke pomery k pôde (odstavec 7) sa upravujú tak, aby pôda, slúžiaca poľnohospodárskej výrobe, patrila, pokiaľ v tomto zákone nie je stanovené inak, výkonným poľnohospodárom podľa zásady, že pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú.

53. Podľa § 1 odst. 3 zákona č. 46/1948 Sb. štát vykúpi (§ 9, odst. 1) pre ten istý účel bez zreteľa na výmeru pôdu (odstavec 7), na ktorej vlastníci trvale sami nepracujú alebo ktorá je vo vlastníctve právnických osôb okrem tých, ktorí sú uvedení v § 2. Vlastníkovi sa ponechá na jeho žiadosť pôda (odstavec 7) vo výmere 1 hektára; ak požiadal o ponechanie zastavanej plochy, započíta sa jej výmera do uvedenej výmery 1 hektára. Pôda ponechaná vlastníkovi bude vykúpená, ak vlastník alebo jeho právny nástupca do 10 rokov odo dňa účinnosti tohto zákona, alebo ak by nadobudol neskôr, do 10 rokov po jeho nadobudnutí, na nej nebude hospodáriť alebo ju nezastavia. Ak ide o špekulačnú pôdu, uskutoční sa výkup všetkej pôdy. Špekulačnou pôdou podľa predchádzajúcej vety sa rozumie pôdy presahujúca výmeru 1 hektára, ktorú vlastník - nepoľnohospodár- nadobudol kúpou a od nadobudnutia

na nej nepracuje. Se súhlasom miestnych roľníckych komisií možno ponechať pôdu, výnos z ktorej slúži k vydržovaniu duchovných štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností spravujúcich nižšie cirkevné úrady (imanie obročnée, miestnych zborov, miestnych náboženských obcí a pod.), a to najviac do výmery hektárov.

54. Podľa § 10 odst. 1 zákona č. 46/1948 Sb., miestna roľnícka komisia v súčinnosti s miestnym združením príslušného Jednotného zväzu poľnohospodárov sa pokúsi v každom jednotlivom prípade o dohodu s vlastníkom (§ 1, odst. 2 až 6) o tom, či a ktoré z jeho pozemkov sa vykúpia. Dohoda o tom dojednaná podlieha schváleniu miestneho národného výboru, ktorý ju predloží okresnému národnému výboru (ďalej len „ONV“) na vydanie výmeru o výkupe a k vykonaniu konania podľa odstavca 2. Ak nedôjde k dohode alebo ak ju neschváli miestny národný výbor, miestny národný výbor predloží spisy okresnému národnému výboru na rozhodnutie o výkupe a prípadne na vykonanie konania podľa odstavca 2. ONV predloží v oboch prípadoch opis právoplatného rozhodnutia o výkupu ministerstvu poľnohospodárstva alebo orgánu ním poverenému.

55. Podľa § 10 odst. 2 zákona č. 46/1948 Sb., ONV požiada knižnou žiadosťou knižný súd, aby poznamenal vykonanie výkupu podľa tohto zákona v pozemkovej knihe, a začne konanie o náhrade, ktoré uskutoční za súčinnosti miestnej roľníckej komisie a miestneho združenia príslušného Jednotného zväzu poľnohospodárov.

56. Podľa § 10 odst. 3, prvej vety zákona č. 46/1948 Sb., poznámka vykonania výkupu (odstavec 2) v pozemkovej knihe má účinky prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde na československý štát.

57. Podľa § 1 zákona č. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len „zákon č. 161/2005 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2005, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu, a prechod vlastníctva k niektorým nehnuteľným veciam.

58. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/205 Z. z., vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria a) poľnohospodársku pôdu, b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, d) podiely spoločnej nehnuteľnosti.

59. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 191/2005 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.

60. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 161/2005 Z. z. oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).

61. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z. nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku dňu účinnosti tohto zákona.

62. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 z. z. povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.

63. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z., právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.

64. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

65. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z., povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov.

66. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z. z., ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.

67. Podľa § 68 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), v znení účinnom ku dňu doručenia výziev žalobkyne žalovanému (ďalej len „“ v príslušnom tvare), katastrálny operát je verejný. Každý má právo doň nahliadať a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty.

68. Podľa § 69 ods. 1, prvej a druhej vety katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu doručenia oboch výziev žalobkyne žalovanému, správa katastra bola povinná vyhotoviť na požiadanie potvrdený výpis alebo potvrdenú kópiu zo súboru geodetických informácií, potvrdený výpis alebo potvrdenú kópiu zo súboru popisných informácií, z pozemkových kníh a zo železničnej knihy (ďalej len "potvrdený výpis alebo kópia"), ako aj identifikáciu parcely. Potvrdený výpis alebo kópia, ako aj identifikácia parcely sú verejné listiny.

69. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

70. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

71. Vykonaným dokazovaním listinami, a to potvrdením o právnej subjektivite farnosti Rišňovce, potvrdením zo dňa 19.4.2006 o pridelení identifikačného čísla, výpisom z Evidencie cirkevných právnických osôb z webovej stránky Ministerstva kultúry SR, informatívnymi výpismi zo štatistického registra organizácií, výzvami žalobkyne z 12.4.2006 a z 21.4.2006, vyjadrením žalovaného z 26.6.2006, rozhodnutím ONV v Hlohovci z 10.2.1950, výpisom z PKV č. XXX pre kat. úz T. z 13.4.2007, vyjadrením MVSR, oznámením súdnej archivárky, identifikáciou parciel č. 235/2006 zo dňa 13.4.2007, geometrickým plánom č. 16/2007, informatívnym výpisom parcely registra C - parc. č. XXX/XX v kat. úz. T., informatívnymi výpismi z LV č. XXXX pre kat. úz. T., originálom výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. T., originálom výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. T., informatívnymi výpismi z LV č. XXXX pre kat. úz. T., oznámeniami Okresného úradu Hlohovec, informatívnou kópiou mapy katastrálneho územia T., ako aj výpoveďami a vyjadreniami strán sporu a ich právnych zástupcov a výsluchom žalovaného, súd mal za preukázané, že Rímskokatolícka cirkev v Kľačanoch bola dňa 17.8.1945 zapísaná do časti B2 PKV č. XXX pre kat. úz T. ako výlučný vlastník pozemku s parc. č. XXX/X -háj E. o výmere 17.435 m2 titulom darujúcej (darovacej, v PKV chybou v písaní uvedenej ako „čarujúcej) ) zmluvy podpísanej v Hlohovci 7.2.1945, pod č. d. XXXX/XX. Rímskokatolícka cirkev bola vlastníkom predmetného pozemku aj v čase vydania rozhodnutia ONV v Hlohovci, pôdohospodárskeho referátu zo dňa 10.2.1950, zn. XXX-XX/X-XXXXP-., ktorý majetok v danom čase spravoval farár v Rišňovciach. Preto ONV v Hlohovci rozhodol o výkupe podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Sb., pričom rozhodol, o tom, 1.) že štát vykupuje podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Sb. z pozemkového vlastníctva cirkvi v Rišňovciach pozemky špecifikované v tomto rozhodnutí, vrátane predmetného pozemku, 2.) ktoré presne špecifikované nehnuteľnosti zostávajú ponechané vo vlastníctve cirkvi v Rišňovciach, a 3.) že o náhrade za vykúpenú pôdu bude rozhodnuté samostatne.

72. Súd mal za preukázané, že v čase vydania rozhodnutia ONV o výkupe predmetný pozemok vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi spravoval farár v Rišňovciach, a teda išlo o majetok cirkvi v Rišňovciach nachádzajúci sa v kat. úz. T., t. j. nie majetok Rímskokatolíckej cirkvi v Kľačanoch. K tomuto záveru súd dospel z dôvodu, že rozhodnutie o výkupe bolo adresované farárovi v Rišňovciach ako zástupcovi (správcovi) majetku Rímskokatolíckej cirkvi v Rišňovciach, ako aj z dôvodu, že následne bol vykonaný zápis vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti v prospech Československého štátu, a teda, pokiaľ by rozhodnutie ONV trpelo vadou v časti označenia nesprávneho subjektu, ktorému boli vykúpené pozemky do vlastníctva štátu, zápis vlastníckeho práva v prospech štátu by nebol vykonaný.

73. V priebehu celého konania nebola preukázaná ani existencia rozhodnutia o náhrade za vykúpenú pôdu, ani zaplatenie náhrady za výkup predmetného pozemku štátom predchádzajúcemu vlastníkovi, t. j. Rímskokatolíckej cirkvi, ktorý majetok v rozhodnom čase spravoval farár v Rišňovciach. Nakoľko nie je možné preukázať neexistujúce skutočnosti, teda ani neexistujúce rozhodnutie štátneho orgánu, ani nevyplatenie náhrady za výkup predmetného pozemku Rímskokatolíckej cirkvi, argumentácia žalovaného, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, neobstojí. Žalovaný tvrdením, že o náhrade bolo rozhodnuté a že náhrada za výkup bol vyplatená, preniesol dôkazné bremeno na seba, ktoré neuniesol. Neoznačil ani nepredložil žiadny dôkaz o tom, že príslušný štátny orgán rozhodol o náhrade za výkup predmetného pozemku, a že túto náhradu aj reálne vyplatil predchádzajúcemu vlastníkovi, t. j. Rímskokatolíckej cirkvi.

74. Na základe rozhodnutia ONV v Hlohovci zo dňa 10.2.1950 a rozhodnutia KNV v Nitre z 24.3.1950, zn. XXX/X-X, bol dňa 22.2.1960 pod č. d. XX/XXXX v PKV č. XXX pre kat. úz T. zrušený zápis vlastníctva pod B2 svedčiaceho Rímskokatolíckej cirkvi v Kľačanoch, a pod B3 bol vykonaný vklad vlastníckeho práva Československého štátu spolu s uvedením správcu, ktorým bol odbor pôdohospodárskej rady ONV v Hlohovci.

75. Žalobkyňa písomnými výzvami z 12.4.2006, s rovnakým znením, s výnimkou príloh, doručenými žalovanému na adresu sídla do Bratislavy dňa 24.4.2006 a na adresu regionálneho odboru do Trnavy dňa 25.4.2006, vyzvala žalovaného na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti podľa cirkevného reštitučného zákona č. 161/2005 Z. z. z dôvodu podľa § 3 ods. 1 písm. c) citovaného zákona. Uviedla, že Rímskokatolícka cirkev Kľačany bola vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, konkretizovala ju presne podľa zápisu pod B2 PKV č. XXX, t. j. PKN č. XXX, katastrálnym územím, číslom parcely, druhom a výmerou pozemku, že ide o pozemok s parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 17.435 m2, zlúčená do pozemku s parc. č. XXX/XX. Prílohy priložila žalobkyňa iba vo výzve doručenej žalovanému na adresu regionálneho odboru do Trnavy, a to identifikáciu parciel, ako aj výpis z PKN č. XXX pre kat. úz T., potvrdenie o právnej subjektivite žalobkyne ako aj o pridelení IČO.

76. Výzva žalobkyne zo dňa 21.4.2006 bola doručená žalovanému zrejme na dve rôzne adresy, k čomu súd dospel z dôvodu, že písomnosť je opatrená odtlačkom dvoch rôznych doručovacích pečiatok žalovaného, a to z 27.4.2006 a z 9.5.2006 V tejto výzve žalobkyňa vyzvala žalovaného na navrátenie viacerých pozemkov, vrátane predmetného pozemku. V porovnaní s predchádzajúcou výzvou, v tejto reštitučnej výzve žalobkyňa pozemky konkretizovala všeobecnejšie, a to „iba“ uvedením katastrálneho územia a čísla pozemkovoknižnej vložky. Uviedla, že je právnym nástupcom pôvodných vlastníkov nehnuteľností, ktorí sú zapísaní v pozemkových knihách, resp. v pozemkovoknižných vložkách a že žalobkyňa bola zriadená na základe zákona č. 308/1991 Z. z. v zmysle Kódexu kanonického práva. Vo výzve uviedla ako dôvod navrátenia nehnuteľností ust. § 3 zákona č. 161/2005 Z. z. s tým, že poukázala na zápis v časti B v pripojených pozemkovoknižných vložkách, ktoré sú verejnými listinami, resp. dokumentoch, ktoré na ne odkazujú.

77. Nakoľko žalovaný neuzavrel so žalobkyňou dohodu o navrátení vlastníctva k predmetnému pozemku vydaním nehnuteľnosti do 60 dní od doručenia písomnej výzvy podľa § 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z., žalobkyňa uplatnila svoj nároky podľa citovaného zákona žalobou doručenou súdu dňa 24.4.2007.

78. Žalobkyňa preukázala súdu svoju právnu subjektivitu potvrdením Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, ako aj potvrdením Štatistického úradu SR o pridelení IČO. Žalobkyňa je ako právnická osoba zapísaná v registri cirkví a náboženských spoločností, vedenom Ministerstvom kultúry SR, a teda o jej právnej subjektivite súd nemal žiadne pochybnosti.

79. Majetok Rímskokatolíckej cirkvi z čisto formálneho hľadiska je zapísaný do vlastníctva jednotlivých útvarov Rímskokatolíckej cirkvi, avšak vyznačuje sa určitým stupňom jednotnosti, nakoľko vždy ide o majetok univerzálnej a jednotnej Rímskokatolíckej cirkvi. Univerzálny a jednotný charakter Rímskokatolíckej cirkvi a jej majetku uznala Slovenská republika uzatvorením Základnej zmluvy so Svätou stolicou, uverejnenej v Zbierke zákonov. Skutočnosť, že práve žalobkyňa ako jeden z útvarov Rímskokatolíckej cirkvi s vlastnou právnou subjektivitou je oprávnenou osobou na navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku podľa citovaného cirkevného reštitučného zákona vyplýva už zo samotnej skutočnosti, že predmetné rozhodnutie ONV v Hlohovci bolo adresované farárovi v Rišňovciach, a

nie farárovi v Kľačanoch, hoci podľa posledného zápisu v PKV č. XXX pre kat. úz. T. bola ako vlastník zapísaná Rímskokatolícka cirkev v Kľačanoch. Žalobkyňa vznikla dňa 22.11.1994, a je právnym nástupcom posledného vlastníka v čase výkupu, ku ktorému došlo fakticky bez náhrady.

80. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa je oprávnenou osobou podľa citovaného zákona, svoj zákonný nárok na navrátenie vlastníctva vydaním veci si uplatnila u žalovaného riadne a včas, t.j. v zákonnej prekluzívnej lehote do 30.4.2006, ktorý v lehote 60 dní od doručenia výzvy neuzavrel so žalobkyňou dohodu o navrátení nehnuteľnosti jej vydaním, žalobkyňa si uplatnila svoj zákonný nárok na súde v zákonnej prekluzívnej lehote do 12 mesiacov od doručenia výzvy, t.j. do 24.4.2007 (§ 5 citovaného zákona). Súd pritom vychádzal od prvého doručenia prvej reštitučnej výzvy žalobkyne žalovanému.

81. Žalovaný je právnickou osobou, vzniknutou na základe zákona ku dňu 19.8.1991, a zo zákona, okrem iného, aj spravuje nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky. Žalovaný je zároveň podľa súčasného zápisu v KN zapísaný ako správca predmetného pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky, a teda žalovaný je povinným subjektom na navrátenie vlastníctva podľa § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z., podľa ktorého povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží. Skutočnosť, že žalovaný bol právnickou osobou aj ku dňu účinnosti citovaného cirkevného reštitučného zákona, t. j. k 1.5.2005, a že vykonával správu nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej republiky, vyplýva priamo z príslušných zákonov upravujúcich jeho vznik a jeho pôsobnosť. Skutočnosť, že pozemok bol aj k 1.5.2005 vo vlastníctve Slovenskej republiky, vyplýva z výsledkov dokazovania. Preto neobstojí argumentácia žalovaného, že nie je pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že pozemok nevlastní a nemá ho v držbe zároveň. Neaplikovateľný je aj nesprávny výklad ust. § 5 citovaného zákona žalovaným, podľa ktorého žalovaný je síce povinným subjektom, ale iba do podania žaloby. Túto nesprávnu argumentáciu žalovaného dokonca vyvracia rozhodnutie NSSR, na ktoré sa odvolal samotný žalovaný iba s tým rozdielom, že žalovaný vo svojom vyjadrení necitoval právny názor dovolacieho súdu, ale jeho vlastný právny názor ako dovolateľa v obdobnej veci, kde taktiež vystupoval v pozícii žalovaného vo veci nároku oprávneného subjektu podľa toho istého cirkevného reštitučného zákona.

82. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k všeobecným predpisom občianskeho práva hmotného a procesného. K námietkam žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie súd poznamenáva, že postačuje, ak povinná osoba bola označená ako právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti zákona č. 161/2005 Z.z., teda k 1.5.2005, spravovala nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec držala. Predmetné zákonné ustanovenie výslovne počíta s tým, že predmetné nehnuteľnosti je povinná navrátiť vydaním osoba odlišná od osoby štátu ako vlastníka.

83. Žalovaný namietal, že žalobkyňa nepredložila k reštitučným výzvam včas všetky listiny, na ktorá sa odvolávala, a že mu nepredložila rozhodnutie o výkupe, na základe ktorého bol vykonaný zápis vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v prospech Československého štátu pod č. d. 80/1960. K tomuto súd dodáva, že citovaný cirkevný reštitučný zákon upravuje formu reštitučnej výzvy, t. j. že musí byť písomná, neupravuje však jej obsahové náležitosti, a preto nemožno od oprávnenej osoby spravodlivo požadovať splnenie povinností, ktoré jej nevyplývajú ani zo zákona, ani zo zmluvy, ani z rozhodnutia štátneho orgánu, Preto takáto výzva musí obsahovať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 34 OZ. V danom prípade žalobkyňa v oboch výzvach jasne, zrozumiteľne a určito uviedla, ktoré nehnuteľnosti žiada navrátiť a vydať, s uvedením dôvodu odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie. Argumentácia žalovaného, že žalobkyňa spolu s výzvou nepredložila aj rozhodnutie štátneho orgánu, na základe ktorého nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu, neobstojí, pretože predmetná pozemkovoknižná vložka aj identifikácia parciel, na ktoré sa žalobkyňa odvolala v oboch reštitučných výzvach, sú verejnými listinami, a teda žalovaný mal možnosť sa s nimi oboznámiť, t.j. aj keby ich žalobkyňa žalovanému nedoručila. Žalovanému boli preto dostupné všetky potrebné údaje týkajúce sa uplatneného práva na vrátenie vlastníctva vydaním nehnuteľných vecí. Údaje katastra sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Vychádzajúc z princípu dôvery údajov verejného registra nebol dôvod neposkytnúť ochranu reštituentovi. V zápise v PKV č. XXX pre kat. úz T. pod B3 je jasne a zrozumiteľne identifikovaný právny titul nadobudnutia vlastníctva k predmetnému pozemku štátom, a žalovaný nemohol spravodlivo od žalobkyne požadovať predloženie tohto rozhodnutia v zákonnej prekluzívnej lehote určenej pre doručenie reštitučnej výzvy povinnému subjektu. S prihliadnutím na účel zákona a na relatívne krátke prekluzívne lehoty, odkaz na zápis v

pozemkovoknižnej vložke reštitučnej výzve je pere vznik nároku podľa citovaného reštitučného zákona dostatočný. Žalovaný spravuje nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky, a preto by mal mať najjednoduchší prístup k listinám, ktoré boli právnym titulom nadobudnutia vlastníctva štátu k týmto nehnuteľnostiam.

84. Z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predmetný pozemok s parc. č. XXX/X - háj E. o výmere 17.435 m2, pôvodne zapísaný v PKV č. XXX pre kat. úz. T. je totožný s pozemkom, ktorý bol neskôr zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz T. ako parcela registra „E“, a že je v súčasnosti zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. T. ako parcela registra „E“, a že svojimi hranicami a výmerou je totožný s novovytvorenou parcelou registra C - parc. č. XXX/XX podľa geometrického plánu č. 16/2007. Tento pozemok nadobudla do vlastníctva Rímskokatolícka cirkev v Kľačanoch na základe darovacej zmluvy, pričom v rozhodnom čase podľa § 3 zákona č. 161/2005 Z. z., t. j. v období od 8.5.1945 do 1.1.1990 tento pozemok prešiel do vlastníctva štátu spôsobom podľa § 3 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, t. j. odňatím bez náhrady postupom podľa zákona č. 46/1948 Sb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde). V časti dôvodu pre navrátenie vlastníctva súd zaujal výklad zákona v súlade s jeho účelom, ktorým je zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období (od 8.5.1945 do 1.1.1990) na základe občianskoprávnych a pracovných úkonov a správnych aktov urobených v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti. Preto rozhodnutie ONV v Hlohovci o výkupe súd posúdil nie podľa jeho formy a doslovného obsahu, ale podľa právnych účinkov, ktoré vyvolal. Predmetné rozhodnutie je síce rozhodnutím o výkupe, avšak po právoplatnosti rozhodnutia o výkupe už nebolo rozhodnuté o náhrade za výkup, napriek poslednému výroku predmetného rozhodnutia ONV o tom, že o náhrade bude rozhodnuté samostatne. Vôbec nedošlo ani k vyplateniu náhrady za výkup pôvodnému vlastníkovi, t. j. Rímskokatolíckej cirkvi pôsobiacej v Rišňovciach. Predmetné rozhodnutie ONV v Hlohovci teda zasiahlo do majetkovej sféry pôvodného vlastníka s účinkami rozhodnutia o odňatí pôdy bez náhrady, a preto na účely tohto konania súd predmetné rozhodnutie subsumoval pod ust. § 3 ods. 1 písm. c) citovaného zákona.

85. Nakoľko žalobkyňa je útvarom registrovanej cirkvi so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorý má vlastnú právnu subjektivitu, a predmetný pozemok sa nachádza v jej územnej pôsobnosti, je oprávnenou osobou, ktorá sa mohla domáhať navrátenia vlastníctva podľa zákona č. 161/2005 Z. z. vo vzťahu k predmetnému pozemku, ktorý v rozhodnom období podľa zákona prešiel do vlastníctva štátu, a toto oprávnenie si uplatnila proti žalovanému, ktorý je povinnou osobou podľa tohto zákona, keďže je právnickou osobou, ktorá ku dňu účinnosti citovaného zákona spravovala predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu. Žalovaná si uplatnila zákonný nárok riadne a včas, t. j. v oboch zákonných prekluzívnych lehotách, pričom jej reštitučné výzvy adresované žalovanému spĺňali zákonnú formu, t. j. boli písomné, a spĺňali všeobecnú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, predmetná nehnuteľnosť, ako aj dôvody uplatnenia nároku podľa citovaného zákona boli žalobkyňou vo výzvach dostatočne konkretizované, a aj v čase vyhlásenia rozsudku bola predmetná nehnuteľnosť vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorú aj v čase vyhlásenia rozsudku spravoval žalovaný, súd žalobe v časti, v ktorej nebolo konanie zastavené (uznesením z 27.1.2014), ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. Lehotu na plnenie súd určil tromi mesiacmi od právoplatnosti rozsudku, prihliadnuc na povahu a špecifiká povinnosti, na plnenie ktorej bol žalovaný týmto rozsudkom zaviazaný.

86. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

87. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 88. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

89. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

90. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

91. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd zohľadnil skutočnosť, že konanie bolo sčasti zastavené pre späťvzatie žaloby v časti troch pozemkov z iných dôvodov než pre správanie žalovaného,

a teda zastavenie konania v tejto časti z procesného hľadiska zavinila žalobkyňa. Predmetom konania zostalo vydanie a navrátenie jedného pozemku, a v tejto časti sporu bola úspešná žalobkyňa. V danom prípade mal žalovaný procesný úspech v časti čiastočného zastavenia konania, čo predstavuje 3/4 predmetu sporu. Žalobca mal úspech iba v 1/4 predmetu sporu. Nakoľko žalovaný mal väčší úspech (procesný) než žalobca (vo veci samej), za iných okolností by žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci proti žalobcovi vypočítanom ako procesný úspech žalovaného v rozsahu 3/4 mínus úspech žalobcu vo veci samej v rozsahu 1/4, čo zodpovedá 2/4-ám, t. j. v rozsahu 50 %.

92. V danom prípade súd nemohol nezohľadniť osobitnú povahu konania, predmetom ktorého je odstránenie krívd minulosti podľa zákona č. 161/2005 Z. z., že žalobkyňa pre úspešné uplatnenie práva na súde musela dodržať dve relatívne krátke zákonné prekluzívne lehoty, že vzhľadom na obdobie vyhotovenia a vek listín, ktoré boli podkladom pre podanie žaloby a zároveň dôkazmi, ktoré listiny mohla žalobkyňa získať iba s veľkou obťiažnosťou do podania žaloby, súd výnimočne žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal podľa § 257 z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v osobitnej povahe sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .