Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/71/2012

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Q. H., nar. X.X.XXXX, L. L. č. XX, pr. zast. JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa proti povinnému: P. G., nar. XX.X.XXXX, V. X/X, O., pr. zast. AK - TARABČÁK s.r.o., IČO: 36859109, Hlavná 13, Prešov, v konaní o výkon rozhodnutia, o námietkach povinného proti exekúcii, takto

rozhodol:

I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

II. Oprávnenému súd náhradu trov konania o námietkach proti exekúcii, vrátane trov tohto konania na súde druhej inštancie, n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnená podala dňa 11.1.2012 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na výkon exekúcie nepeňažného plnenia, na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/195/2007-263 zo dňa 24.2.2010 a rozsudku Krajského súdu Prešov č.k. 3Co/63/2010 zo dňa 13.10.2010, ktorým prvostupňový súd určil, že povinnosť žalovaného strpieť prechod cez svoj dvor v zmysle rozsudku OS Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/237/79 v spojení s rozsudkom KS v Košiciach sp. zn. 20Co/614/79 nezanikla. Súd udelil súdnemu exekútorovi dňa 26.9.2012 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5710 *027181. Následne súdny exekútor dňa 9.10.2012 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručil povinnému dňa 19.10.2012.

2. Povinný podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 29.10.2012 tunajšiemu súdu námietky proti exekúcii. Tieto námietky povinný odôvodnil viacerými skutočnosťami: 1/ exekútor k upovedomeniu o začatí exekúcie nepripojil aj návrh na vykonanie exekúcie, preto povinný nevie zaujať prípadnú obranu v súvislosti s podaným návrhom. Nezaslaním návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný ukrátený na svojich právach vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 Ústavy na spravodlivé súdne konanie a čl. 36 ods. 1 a čl 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd na prejednanie pred nezávislým súdom a na vyjadrenie sa k všetkým dôkazom, za ktoré je potrebné považovať aj návrh na exekúciu. 2/ predpokladom pre vykonanie exekúcie je exekučný titul, ktorý je vykonateľný v zmysle § 41 ods. 1 EP, pričom musí ísť o vykonateľnosť formálnu aj materiálnu. Upovedomenie je vydané na základe rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 5C/197/2007 zo dňa 24.2.2010 a rozsudku KS Prešov, sp. zn. 3Co/63/2010 z 13.10.2010, podľa ktorých trvá povinnosť žalovaného strpieť prechod žalobkyne cez jeho dvor v zmysle rozsudku OS Stará Ľubovňa, sp. zn. 6C/237/79 zo dňa 17.9.1979 v spojení s rozsudkom KS Košice sp. zn. 20Co/614/79 zo dňa 23.1.1980. Uvedený výrok rozsudku nie je materiálne vykonateľný pretože v ňom nie je určené, cez aký dvor má žalovaný - povinný trpieť prechod oprávnenej a tiež nie je uvedené, kde sa prechod má realizovať a kedy je povinný prechod trpieť. Takýto výrok je neurčitý a preto je nevykonateľný, pretože nie je jasné, kedy a cez ktorý dvor a kam má trpieť prechod oprávnenej. 3/ predpokladom pre nariadenie exekúcie je aj to, aby povinný odmietol rešpektovať súdne rozhodnutie, čo z upovedomenia nevyplýva. Povinný nevie ani posúdiť, vzhľadom na nedoručenie návrhu na

vykonanie exekúcie, ako oprávnená odôvodnila potrebu vykonať exekúciu, resp. neplnenie povinnosti povinným, t. j. strpieť prechod, pretože oprávnená sa nikdy nedomáhala, že chce právo prechodu v určitý deň využiť. 4/ ak súd zamietne námietky povinného proti exekúcii, povinný umožní prechod oprávnenej v dohodnutom čase za predpokladu, že v dostatočnom predstihu dá oprávnená povinnému na vedomie, že chce prejsť po jeho dvore a v akom čase tak chce urobiť. Povinný nebýva v obci Pusté Pole, kde vlastní dom a dvor, o prechode cez ktorý sa konanie viedlo. V dome býva jeho mama, ktorá nemá takúto povinnosť a ani oprávnenie od vlastníka. Vzhľadom na vek a zdravotný stav matky ani nemožno od nej požadovať, aby jej povinný oprávnenie na umožnenie prechodu zveril a ani od nej nemožno prevzatie takej povinnosti požadovať. 5/ exekučný titul nie je vykonateľný ani z dôvodu, že na hranici nehnuteľnosti povinného a oprávneného sa nachádzajú ploty a o týchto plotoch nie je v rozsudku ani zmienka, preto nemožno nútiť povinného, aby na svoje náklady plot odstránil a tým umožnil prechod oprávnenej, 6/ oprávnená prechod cez dvor povinného k svojej nehnuteľnosti reálne nepotrebuje, nakoľko má k svojmu pozemku prístup od železničnej trate a táto existencia iného prístupu k pozemku oprávnenej spôsobuje, že využívanie práva prechodu cez pozemok povinného za existencie iného prístupu sa javí v rozpore s dobrými mravmi ako šikanózne využívanie práva. Ak súd po posúdení námietok rozhodne, že tieto nie sú dôvodné, je povinný ochotný umožniť prechod na základe žiadosti oprávnenej o dohode a termíne prechodu, pričom táto požiadavka musí byť adresovaná povinnému vopred v dostatočnom časovom predstihu, pretože povinný je zamestnaný v ČR a jeho pracovným cyklom je potrebné prispôsobiť aj čas prechodu oprávnenej. Z týchto dôvodov navrhol povinný exekúciu zastaviť z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. a), g) EP. 3. Uznesením č. k. 1Er/71/2012-35 zo dňa 11.1.2013 vydaným vyšším súdnym úradníkom boli námietky povinného proti exekúcii zamietnuté z dôvodu nepreukázania skutočností odôvodňujúcich vyhoveniu námietok uvedených v § 50 ods. 1 EP. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhlásil exekúciu za neprípustnú, resp. zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec exekučnému súdu na nové rozhodnutie.

4. Uznesením č.k. 1Er/71/2012-40 zo dňa 4.12.2015 súd vyhovel námietkam povinného proti exekúcii a povinnému náhradu trov konania o námietkach proti exekúcii nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa zaoberal predovšetkým námietkou povinného, ktorá sa týkala exekučného titulu z pohľadu materiálnej vykonateľnosti. Inštitútom procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov uvedených v zákone sú námietky ako právny inštitút. Námietky sú teda opravným prostriedkom a je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. V rámci exekučného konania exekučný súd zistil, že je potrebné vyhovieť námietkam povinného, pretože je tu dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C 195/2007-263 z 24.02.2010. V tomto rozhodnutí súd prvého stupňa určil, že povinnosť žalovaného strpieť prechod cez svoj dvor v zmysle rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6C 237/2007-79 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 20Co 614/79 nezanikla. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti je rozhodnutie vykonateľné vtedy, ak obsahuje presnú individualizáciu oprávneného, povinného presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. Povinnosť, ktorá sa má na povinnom vynútiť, musí byť určená presným a nepochybným spôsobom. Výrok súdu znel tak, že trvá povinnosť podľa rozsudku už skoršie vydaného v roku 1979. Tento rozsudok znel v tom, že žalovaní sú povinní trpieť prechod žalobcu cez dvor. Nehnuteľnosť však nebola špecifikovaná ani čo sa týka označenia tohto pozemku, ani čo sa týka rozsahu povinnosti uloženej žalovaním. Z tohto dôvodu považoval exekúciu za neprípustnú, a teda má nasledovať zastavenie exekučného konania. Ostatnými námietkami povinného sa exekučný súd zaoberal len okrajovo, a to v tom zmysle, že nebola dôvodná námietka, že spolu s upovedomením o začatí exekúcie nebol povinnému doručení návrh na začatie exekúcie. Tento návrh korešponduje s rozsudkom, ktorý bol vo veci vydaný v základnom konaní. S ohľadom na komentár k Exekučnému poriadku ohľadne preukázania neplnenia povinností uloženej v exekučnom titule súd toto neskúma. Čo sa týka prechodu oprávnenej cez pozemok povinného, tieto skutočnosti namietal len pre prípad, ak by námietkam nebolo vyhovené. Keďže súd vyhovel týmto námietkam, ďalej sa touto nezaoberal. Tiež neprihliadol na námietku, že má oprávnená možnosť prístupu aj z inej strany na pozemok, keďže tieto námietky nepovažoval za dôvodné a týmito sa zaoberal súd v základnom konaní. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie oprávnená. Poukázala na to, že je nepochybné, že disponuje právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu stará Ľubovňa č.k. 5C 195/2007 z 24.02.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 3Co 63/2010 z 13.10.2010. V dôvodoch rozhodnutia jednoznačne súd prvého stupňa dospel k záveru, že naďalej trvá povinnosť žalovaných trpieť prechod cez svoj dvor, ktorá povinnosť bola konštatovaná už v roku 1979 ako povinnosť právneho predchodcu žalovaného vo vzťahu k právu právneho predchodcu žalobkyne. Súd prvého stupňa rovnako skonštatoval, že išlo o vecné bremeno in rem, ktoré prešlo dedením na žalobkyňu, ale aj na žalovaného darovaním. Tiež sa konštatuje v tom rozhodnutí, že nedošlo k žiadnej zmene ohľadne prechodu k rodinnému domu oprávnenej a táto môže vstupovať do domu len cez dvor, teda pozemok žalovaného. Konaniu boli predložené dôkazy a tiež fotografické snímky, ktoré svedčali o jednoznačnom nároku oprávnenej. Rozhodnutie v exekučnej veci, teda že bolo vyhovené námietkam povinného, považovala oprávnená za príliš formalistické rozhodnutie, ktoré ale nezobralo do úvahy reálny a skutočný stav, ktorý sa vytvoril už v dávnej minulosti. Povinnému je jednoznačne zrejmé čo bolo predmetom súdnych konaní, ako aj predmetom výkonu rozhodnutia, čo nasvedčuje aj tá skutočnosť alebo okolnosť, že sám oprávnený v námietkach uviedol, že je ochotný strpieť právo prechodu oprávnenej cez jeho dvor, ale s tým, aby sa označilo presne, v ktorom čase sa tento prechod má uskutočniť. Z toho dôvodu možno konštatovať, že medzi účastníkmi materiálna stránka výkonu rozhodnutia nie je problematická. Účastníci konania sú uzrozumení s predmetom výkonu rozhodnutia, s rozsudkami boli účastníci základného konania a je tiež zrejmé, že povinný bráni jednoznačne prechodu oprávnenej cez tento dvor. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie, resp. zmeniť rozhodnutie a zamietnuť námietky povinného. K tomuto odvolaniu oprávnenej sa vyjadril povinný. Považoval dôvody odvolania za nedôvodné, účelné, napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Výrok rozsudku považoval povinný za neurčitý, z výroku nie je jasné cez aký dvor by mala trvať povinnosť strpieť prechod. To, že v predmetnom výroku rozsudku musí byť jasne práve vo výroku určené nielen pre účastníkov, ale aj pre nezainteresovaných tretích osôb, prípadne pre exekútora, aké je oprávnenie a aká povinnosť. Nie je pravdou, že dvor povinného využívali predchodcovia oprávneného a že predchodca povinného to rešpektoval. Rovnako právny predchodca nechodil cez dvor osobným, resp. nákladným autom. Naviac práve predchodca oprávnenej bol ten, kto prvý osadil na hranicu plot, ktorý bráni tomuto prechodu. Povinný doslova v námietkach uviedol, že povinný prechod oprávnenej v dohodnutom čase umožní, ak súd námietky zamietne. Preto navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 18CoE/6/2016-49 zo dňa 28.4.2016 zrušil uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1Er/71/2012-40 zo dňa 4.12.2015 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom okrem iného uviedol, že o materiálnej stránke právoplatného a vykonateľného titulu nemá žiadne pochybnosti. 7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej tiež iba „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 8. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) EP, exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50.

9. Podľa § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

10. Súd opätovne preskúmal námietky povinného proti exekúcii, pričom prihliadol i na závery uznesenia KS v Prešove č.k. 18CoE/6/2016-49 z 28.4.2016, ktorými je v tomto konaní viazaný, na základe čoho dospel k záveru, že podané námietky nie sú dôvodné.

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnená dňa 11.1.2012 podala návrh na výkon rozhodnutia. K tomuto návrhu pripojila právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C 195/2007-263 zo dňa 24.02.2010 a právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co 63/2010-288 zo dňa 13.10.2010. Na základe tohto návrhu a pripojeného právoplatného a vykonateľného exekučného titulu bolo vydané pre exekútorku JUDr. Barboru Hovanovú poverenie exekučným súdom, teda Okresným súdom v Starej Ľubovni č. 5710*027181 z 26.9.2012. Obsahom exekučného spisu je aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach 20Co 614/79, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, že žalovaní sú povinní trpieť prechod žalobcu cez ich dvor. Toto právo bolo určené rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa 6C 237/79 ešte 17.9.1979.

12. Žiadna zo skutočností uvádzaných povinným v podaných námietkach nie je dôvodná a nespĺňa predpoklady vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 EP, teda žiadna z nich nie je okolnosťou, ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu a spôsobil zánik vymáhaného nároku alebo bránila jeho vymáhateľnosti, ani nezakladá dôvody na to, aby bola exekúcia neprípustná.

13. K odôvodneniu námietok tým, že exekútor k upovedomeniu o začatí exekúcie nepripojil aj návrh na vykonanie exekúcie, preto povinný nevie zaujať prípadnú obranu v súvislosti s podaným návrhom; nezaslaním návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný ukrátený na svojich právach vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 Ústavy na spravodlivé súdne konanie a čl. 36 ods. 1 a čl 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd na prejednanie pred nezávislým súdom a na vyjadrenie sa k všetkým dôkazom, za ktoré je potrebné považovať aj návrh na exekúciu - treba v krátkosti uviesť iba toľko, že exekútor podľa žiadneho z ustanovení EP nie je a nebol povinný spolu s upovedomením o začatí exekúcie doručovať povinnému i návrh na jej vykonanie, postupoval teda plne v súlade so zákonom a teda nemožno akceptovať tvrdenie, že by boli nejakým spôsobom ukrátené práva povinného ako uvádzal vyššie.

14. K tvrdeniu, že predpokladom pre nariadenie exekúcie je aj to, aby povinný odmietol rešpektovať súdne rozhodnutie, čo z upovedomenia nevyplýva; povinný nevie ani posúdiť, vzhľadom na nedoručenie návrhu na vykonanie exekúcie, ako oprávnená odôvodnila potrebu vykonať exekúciu, resp. neplnenie povinnosti povinným, t. j. strpieť prechod, pretože oprávnená sa nikdy nedomáhala, že chce právo prechodu v určitý deň využiť - súd uvádza, že pokiaľ namieta povinný, že nedochádza k neplneniu uloženej povinnosti, a pokiaľ teda v zmysle exekučného titulu uloženú povinnosť plní, resp. trpí, tak nič mu nebránilo túto skutočnosť náležite preukázať, čo však doposiaľ neurobil nijakým relevantným spôsobom, naopak práve z ďalších dôvodov uvádzaných ním v podaných námietkach možno jednoznačne dospieť k záveru, že povinnosť dobrovoľne neplní ale jej plnenie podmieňuje subjektívnymi podmienkami voči oprávnenému.

15. K tvrdeniu, že ak súd zamietne námietky povinného proti exekúcii, povinný umožní prechod oprávnenej v dohodnutom čase za predpokladu, že v dostatočnom predstihu dá oprávnená povinnému na vedomie, že chce prejsť po jeho dvore a v akom čase tak chce urobiť; povinný nebýva v obci Pusté Pole, kde vlastní dom a dvor, o prechode cez ktorý sa konanie viedlo; v dome býva jeho mama, ktorá nemá takúto povinnosť a ani oprávnenie od vlastníka; vzhľadom na vek a zdravotný stav matky ani nemožno od nej požadovať, aby jej povinný oprávnenie na umožnenie prechodu zveril a ani od nej nemožno prevzatie takej povinnosti požadovať - súd uvádza, že ide o ničím nepodložené kladenie si podmienok zo strany povinného. Z exekučného titulu nijako nevyplýva povinnosť oprávneného vopred ho informovať o zamýšľanom vstupe, takéto niečo by bolo absolútne proti zmyslu plného výkonu vlastníckych práv oprávneného k jeho nehnuteľnosti (ad absurdum by teda oprávnený mal napr. v jeden deň i 10-krát upovedomovať povinného že opakovane potrebuje prejsť k svojej nehnuteľnosti?); povinný nemá žiadne oprávnenie takéto podmienky výkonu práva oprávnenému klásť a nimi samotný výkon práva podmieňovať, naopak, ak nebýva v mieste polohy zaťaženej nehnuteľnosti (čo inak bolo i v čase samotného vydania exekučného titulu), je povinný urobiť také opatrenia, aby vo výkone svojho práva nebol oprávnený nijako obmedzovaný.

16. K tvrdeniam, že exekučný titul nie je vykonateľný ani z dôvodu, že na hranici nehnuteľnosti povinného a oprávneného sa nachádzajú ploty a o týchto plotoch nie je v rozsudku ani zmienka, preto nemožno nútiť povinného, aby na svoje náklady plot odstránil a tým umožnil prechod oprávnenej - súd uvádza, že ploty na hranici pozemkov oprávneného a povinného nemôžu byť dôvodom na neplnenie povinnosti povinného, nakoľko je zrejmé, že takýto plot ak je na hranici pozemkov ako je uvedené vyššie, tak

nemôže brániť samotnému právu prechodu oprávneného cez príslušný pozemok povinného - len takýmto prechodom sa logicky môže oprávnený dostať k plotu, ktorý má byť až na hranici zaťaženého pozemku povinného a pozemku oprávneného. Navyše na určité ploty poukazoval povinný (vychádzajúc z odôvodnenia exekučného titulu) už v pôvodnom konaní a teda nemožno prisvedčiť tomu, že by sa s dotknutými argumentmi súd v pôvodnom konaní predchádzajúcom vydaniu exekučného titulu nebol nijako vysporiadal.

17. K tvrdeniu, že oprávnená prechod cez dvor povinného k svojej nehnuteľnosti reálne nepotrebuje, nakoľko má k svojmu pozemku prístup od železničnej trate a táto existencia iného prístupu k pozemku oprávnenej spôsobuje, že využívanie práva prechodu cez pozemok povinného za existencie iného prístupu sa javí v rozpore s dobrými mravmi ako šikanózne využívanie práva - súd uvádza, že tento argument je v tomto konaní irelevantný už vzhľadom na to, že na možný prechod okolo železnice poukazoval povinný už v pôvodnom konaní, v ktorom bol napriek tomu exekučný titul vydaný.

18. K „návrhu“, že ak súd po posúdení námietok rozhodne, že tieto nie sú dôvodné, je povinný ochotný umožniť prechod na základe žiadosti oprávnenej o dohode a termíne prechodu, pričom táto požiadavka musí byť adresovaná povinnému vopred v dostatočnom časovom predstihu, pretože povinný je zamestnaný v ČR a jeho pracovným cyklom je potrebné prispôsobiť aj čas prechodu oprávnenej

- súd poukazuje už k dôvodom uvedeným vyššie v bode 15. tohto odôvodnenia a poznamenáva, že oprávnený nemôže byť obmedzený v možnosti vstupu na svoju nehnuteľnosť len v čase kedy „pracovné cykly“ povinného to umožňujú. Povinný musí zabezpečiť také podmienky na výkon práva oprávneného, aby toto mohlo byť vykonávané bez obmedzení (nič nebráni podľa súdu vydať oprávnenému zo strany povinného kľúče od vstupnej brány na zaťaženú nehnuteľnosť povinného, nič nebráni dohode, že oprávnený túto bránu po vstupe na pozemok opäť uzamkne, ak by výkonom práva oprávnený nejako poškodil vec patriacu povinnému, má oprávnený zo zákona povinnosť odstrániť následky takéhoto poškodenia a pod.).

19. Osobitne, i vzhľadom na obsah rozhodnutia KS v Prešove v tejto exekučnej veci uvedeného vyššie, k námietkam, že predpokladom pre vykonanie exekúcie je exekučný titul, ktorý je vykonateľný v zmysle § 41 ods. 1 EP, pričom musí ísť o vykonateľnosť formálnu aj materiálnu; upovedomenie je vydané na základe rozsudku OS Stará Ľubovňa, sp. zn. 5C/197/2007 zo dňa 24.2.2010 a rozsudku KS Prešov, sp. zn. 3Co/63/2010 z 13.10.2010, podľa ktorých trvá povinnosť žalovaného strpieť prechod žalobkyne cez jeho dvor v zmysle rozsudku OS Stará Ľubovňa, sp. zn. 6C/237/79 zo dňa 17.9.1979 v spojení s rozsudkom KS Košice sp. zn. 20Co/614/79 zo dňa 23.1.1980; uvedený výrok rozsudku nie je materiálne vykonateľný pretože v ňom nie je určené, cez aký dvor má žalovaný - povinný trpieť prechod oprávnenej a tiež nie je uvedené, kde sa prechod má realizovať a kedy je povinný prechod trpieť; takýto výrok je neurčitý a preto je nevykonateľný, pretože nie je jasné, kedy a cez ktorý dvor a kam má trpieť prechod oprávnenej - súd v celom rozsahu poukazuje na závery KS v Prešove v uznesení č.k. 18CoE/6/2016-49 z 28.4.2016 a rovnako uvádza, že uvedené skutočnosti nie sú dôvodom na vyhovenie námietkam proti exekúcii, pretože námietky ohľadne neurčitosti výroku exekučného titulu nie sú dôvodné vzhľadom na to, že v pôvodnom konaní súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, v ktorom zistil, že argumentácia povinného, že vecné bremeno bolo zriadené len v prospech osoby právneho predchodcu oprávneného a jeho smrťou toto právo zaniklo znie ako nesprávne. Rovnako bol nesprávny postup povinného, ktorý na základe úmrtia právneho predchodcu oprávneného požiadal o výmaz vecného bremena na jeho pozemku, ktorý je označený v katastri ako dvor vzhľadom k tomu, že sa domnieval, že vecné bremeno bolo zriadené in personam, čiže len pre osobu právneho predchodcu oprávneného, čo však bolo v priebehu dokazovania v základnom konaní pred súdom prvého stupňa vyvrátené, a potvrdil to aj ako správny záver odvolací súd. Súdy v základnom konaní konštatovali, že naďalej trvá táto povinnosť, ktorá prešla aj na súčasného povinného ako právneho nástupcu, ktorý nadobudol nehnuteľnosť darovaním po svojom otcovi, a to povinnosťou zriadenou vecným bremenom ešte rozsudkom z roku 1979, ktoré skutočnosti sú zrejmé a toto rozhodnutie má materiálnu vykonateľnosť pripojeného právoplatného vykonateľného rozsudku. Práve táto je obsiahnutá v rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom a z týchto rozhodnutí, aj zo samotného výroku vyplýva, že povinnosť pre povinného trvá naďalej tak ako platila pre jeho právneho predchodcu. Rozsah povinnosti bola vymedzená označením pozemku, ktorý je vo vlastníctve povinného, ako dvora na tom nič nemení. Účastníkom tohto konania je zrejmé, o ktorú konkrétnu parcelu ide a povinnosť svedčí povinnému v zmysle tohto rozhodnutia a nemožno túto zahmlievať obranou, že takáto povinnosť musí byť zrejmá aj iným tretím osobám. Táto povinnosť je zrejmá aj z podania

povinného, je jasná pre povinného, ktorý navyše v podaných námietkach vyjadroval ochotu umožniť vstup oprávneného cez pozemok v prípade, že námietkam nebude vyhovené, a to za podmienok ako je uvedené vyššie. Skutočnosť, že existuje právoplatné vykonateľné rozhodnutie o povinnosti povinného umožniť prechod oprávnenému po parcele, ktorá je označená ako dvor a ide o parcelu č. CKN 98 k.ú. Pusté Pole, čo bolo zrejmé aj v priebehu konania pred súdom prvého stupňa v základnom konaní a označenie tejto parcely ako dvor je dostatočnou špecifikáciou na to, aby vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu mohlo byť vykonané i vykonávacie konanie, teda vymáhanie tejto povinnosti prostredníctvom exekučného konania. O materiálnej stránke právoplatného a vykonateľného exekučného titulu teda nemôžu byť v súčasnosti dané žiadne pochybnosti.

20. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. O náhrade trov konania o námietkach proti exekúcii súd rozhodol postupom podľa citovaného ustanovenia § 257 tak, že oprávnenému náhradu týchto trov nepriznal. Oprávnený síce bol v konaní o námietkach v konečnom dôsledku úspešný, avšak v tomto konaní objektívne vznikli mu trovy až v súvislosti s podaním odvolania proti uzneseniu tunajšieho súdu 1Er/71/2012 - 40, pričom však pre ich priznanie bol povinný nárok na náhradu trov konania v zmysle vtedy platných a účinných ustanovení O.s.p. uplatniť, čo však neurobil a teda povinný tak dôvodne mohol predpokladať, že takéto trovy v prípade úspechu oprávnenému priznané nebudú . Priznanie náhrady trov pri striktnom postupe podľa § 255 ods. 1 za stavu, že nebol uplatnený nárok na príslušné trovy podľa v čase ich vzniku účinného procesného predpisu by vzhľadom na zmenu právnej úpravy bol neprípustným retroaktívnym zásahom voči povinnému, čo považoval súd za dôvod hodný osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

Poučenie:

Proti výroku pod bodom I. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné. Proti výroku pod bodom II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).