Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-241-2012.pdf
PDF · 128.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/241/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alžbetou Mitríkovou v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.9.2012, doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhala, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobkyni neprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice II, pretože tento nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobkyne, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 9190038 dlžníkom (povinným) K. F., J.. XX.X.XXXX v zákonom stanovenej 30- dňovej lehote (exekučná vec číslo EX 445/2006) a rozsudkom rozhodol tak, že je povinná zaplatiť žalobkyni z titulu majetkovej škody sumu 175,- € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 165,96 € a náhradu trov konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhla písomným podaním postupom podľa ust. § 38 a nasledujúcich zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 9190038 dlžníkom (povinným) K. F.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 445/2006. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobkyne efektívne a účinne, predložil návrh žalobkyne na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Košice II a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č.: 5803*032931.Následne žalobkyňa podala dňa 18.11.2010 návrh na zmenu súdneho exekútora a to z obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase (30 dní od doručenia návrhu).
3. Ďalej žalobkyňa konštatovala, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe, pričom nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Žalobkyňa sa dozvedela o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jej práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 10.3.2011 o zmene súdneho exekútora.
4. Žalobkyňa si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnila náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy. Žalobkyni vznikla majetková škoda v sume 175,- € predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobkyňa vynaložila v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- €, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- € a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur.
5. Žalobou si uplatnila aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s odôvodnením, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobkyne, že správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jej pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobkyne zvýšenému riziku zániku povinného, zvýšenému riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, zvýšenému riziku insolvencie povinného.
6. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobkyňa si uplatňuje primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jej práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, všetko spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, sumu 165,96 €, ktorú žalobkyňa vypočítala alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Podľa žalobkyne bol v danej veci exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 112 dní.
7. Žalobkyňa uviedla, že postupovala podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) a písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, avšak žalovaná do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.
8. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná podaním doručeným súdu dňa 25.4.2018, v ktorom navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a uplatnila si náhradu trov konania. Konštatovala, že žaloba žalobkyne je zmätočná, vyskytujú sa v nej viaceré nedostatky, keď žalobkyňa neuviedla spisovú značku príslušného exekučného konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobkyňa dozvedela o vzniku škody, čím žalobkyňa prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobkyňa sama. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže nie je jednoznačne jasné na základe akého titulu si žalobkyňa uplatňuje škodu. Žalobkyňa neuvádza z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Jednak žalobkyňa namieta nezákonné konanie v
podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov.
9. Čo sa týka tvrdených prieťahov v konaní, žalobkyňa neuvádza kroky, ktoré podnikla na ich odstránenie. Žalobkyňa neuviedla, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.
10. Z ust. § 15 a § 16 zákon č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Žalovaná poukázala na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 jej boli doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobný návrh bol okresnému súdu doručený už dňa 27.9.2012 je zrejmé, že žalobkyňa ho nepodala po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr a žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň žalovaná informovala súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobkyni po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobkyňa nepreukázala požadované skutočnosti, nedoplnila žiadané informácie a nebola ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenie o zmene súdneho exekútora, dátumy kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, resp. ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmarila akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať jej nárok na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1, písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný.
11. Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
12. K nesprávnemu úradnému postupu, k otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote uviedla, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ust. § 44 ods. 9 Exekučného poriadku.
13. Žalovaná pripustila, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30- dňovej lehoty od doručenia návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, v takých prípadoch nemohol exekučný súd objektívne dodržať zákonnú 30- dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobkyne ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis. Žalobkyni tak nič nebránilo podať sťažnosť predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak žalobkyňa nevyužila tento prostriedok nápravy, porušila preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.
14. Žalovaná ďalej k existencii prieťahov v konaní uviedla, že v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie prieťahov v konaní nesplnila ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti za prieťahy.
15. Uviedla, že podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobkyňou k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009, preto žalovaná vznáša námietku premlčania. V prípade, ak mala žalobkyni vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po 3 rokoch od uplynutia 30 - dňovej lehoty o doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora.
16. K materiálnej škode žalovaná uviedla, že žalobkyňa sa vo svojich žalobách domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume 175,- €. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovanej žalobkyňa nepreukázala existenciu škody a nároky, ktoré si žalobkyňa uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Žalovaná zastávala názor, že vyčíslenie materiálnej škody paušálnou sumou je nesprávne a účelové. V konaní je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi. Žalobkyňa tak nepreukázala vznik škody, ani jej výšku.
17. K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobkyňa sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 663,88 € (čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný súd SR priznal za prieťahy na rok), podľa toho ako dlho trvalo domnelé omeškanie. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu, keďže prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný súd. Žalobkyňa poukazuje na viaceré nálezy ústavného súdu, avšak aj ústavný súd pri posudzovaní prieťahov prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave, nepriznáva automaticky paušálne sumu 663,88 €. Žalovaná poukázala na to, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú v predmetnom konaní irelevantné, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Žalobkyňa zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobných návrhov nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
18. V súvislosti s potrebou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. výšky takejto náhrady žalovaná zdôraznila potrebu zohľadniť ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch a aj s prihliadnutím na poškodenú osobu, t.j. vychádzať z ust. § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Zároveň predložila list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/ A3/RM/kb D(2010)/1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobkyne dostala sťažnosť od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania. Súčasne žalovaná konkrétne uviedla citácie z tohto listu. Uviedla, že o negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov svedčí aj článok v denníku SME zo dňa 16.7.2012, ktorý takisto priložila. Mala z uvedeného za zrejmé, že žalobkyňa a jej praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobkyne podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Uviedla, že žalobkyňa je vnímaná ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. K požiadavke, resp. podmienke príčinnej súvislosti žalovaná, vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, uviedla, že nemožno tvrdiť, že žalobkyni vznikla škoda postupom okresného súdu.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaná toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázala vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má za to, že stav, v ktorom sa žalobkyňa ocitla si zavinila sama a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä, je už v súčasnosti zrejmé, že žalobkyňa si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. považuje žalovaná žalobu za právne neopodstatnenú a navrhla, aby Okresný súd Košice II žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaná si uplatnila náhradu trov konania.
20. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré sa neustanovila žiadna strana sporu. Žalobkyňa svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s rozhodnutím vo veci v jej neprítomnosti. V ospravedlnení poukázala na znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ktorý sa nachádza na tunajšom súde a je obsahom súdneho spisu sp. zn. 36C/241/2012, za účelom preukázania výšky majetkovej škody spôsobenej žalobkyni v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila z dôvodu hospodárnosti, pričom nežiadala o odročenie pojednávania. Zároveň poukázala na čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), ktorý ako základný princíp zakotvuje princíp právnej istoty. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach žalobkyne, a to s legitímnym očakávaním zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
21. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to oboznámením sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 38Er/1110/2006, konkrétne so žiadosťou o udelenie poverenia, návrhom na vykonanie exekúcie, poverením na vykonanie exekúcie, návrhom na zmenu súdneho exekútora, vyčíslením trov exekúcie zo dňa 27.12.2010, uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 38Er/1110/2006 zo dňa 30.3.2011 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení konania, potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 13CoE/125/2012- 31 zo dňa 25.6.2012 a uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 2Cdo/83/2013-51 zo dňa 26.6.2013 o odmietnutí dovolania a zistil tento skutkový stav:
22. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 38Er/1110/2006 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora sp. zn. EX 445/2006 Bo/Ka datovaná 18.4.2006 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému: Peter Ivanov, bytom Narcisova 410/3, 040 11 Košice pre vymoženie peňažnej pohľadávky 1.190,33 € (35.860,- Sk) bola exekučnému súdu doručená dňa 21.4.2006. K žiadosti súdny exekútor pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný na exekútorskom úrade dňa 7.2.2006 a exekučný titul, ktorým bola Notárska zápisnica spísaná pred JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom Partizánske, ulica Generála Svobodu 1069/4, č.k. N 5163/2005, Nz 48359/2005 NCRls 47741/2005 zo dňa 16.10.2005. Poverenie bolo udelené pre súdneho exekútora Ing. Mgr. Karola Mihala dňa 22.5.2007. V priebehu konania oprávnený doručil exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 22.11.2010. Po vyčíslení trov exekúcie súdnym exekútorom dňa 28.12.2010, exekučný súd uznesením č. k. 38Er/1110/2006- 18
zo dňa 10.3.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil s tým, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 33,04 €.
23. Vychádzajúc zo zásady, podľa ktorej súd pozná právo (iura novit curia), a teda právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu, súd posúdil žalobu podľa jej obsahu (§ 124 CSP).
24. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
25. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
26. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
27. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
28. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
29. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4a 11.
30. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
31. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
32. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
33. Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania, t. j. ku dňu, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku v príslušnom znení),t.j. ku dňu 21.4.2006, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
34. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov. Z vykonaného dokazovania mal nesporne preukázané, že žalobkyňa sa na žalovanú obrátila so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom žalobu podala na súd skôr, než uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti. Aj keď žaloba bola podaná pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe už bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobkyne a že v rámci predbežného prerokovania ju neuspokojila, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej. Preto súd mal za to, že v čase rozhodovania súdu vo veci samej zákonná 6-mesačná lehota uplynula, a teda žalobu už nemožno považovať za predčasne podanú.
35. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu vo všeobecnosti sú: a) protiprávny úkon, resp. škodová udalosť, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom škody, d) zavinenie. Zavinenie sa vyžaduje len v prípade subjektívnej zodpovednosti. Pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt zavinil vznik škody alebo nezavinil. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. objektívnou zodpovednosťou, keďže tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 citovaného zákona). Preto v prípade uplatnenia nárokov z objektívnej zodpovednosti za škodu oprávnený subjekt nemusí preukazovať zavinenie, t. j. ani vo forme úmyslu, ani vo forme nedbanlivosti, preto stačí preukázať, že škoda (pokiaľ vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
36. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať teda za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom, a to postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.
37. Otázku, či v danom prípade bolo alebo nebolo porušené právo žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať všeobecný súd v rámci konania o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.
38. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody (I. ÚS 16/02). Žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala, že by jej vznikla škoda v priamej príčinnej súvislosti s omeškaním súdu s rozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Na konštatovanie, že v exekučnom konaní išlo o prieťahy, nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený. Žalobkyňa taktiež nepreukázala, a ani súdu nie je z jeho úradnej činnosti známe, že by sa uskutočnilo nejaké konanie, v ktorom by boli zistené a skonštatované prieťahy v predmetnom exekučnom konaní.
39. Po doručení návrhu na zmenu súdneho exekútora, súd najskôr vyzve pôvodného súdneho exekútora na vyjadrenie k návrhu a na vyčíslenie trov exekúcie a následne po doručení exekútorského spisu súdu rozhoduje súd o podanom návrhu. Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody za nesprávny úradný postup z
dôvodu, že k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora nedošlo v zákonnej 30- dňovej lehote, resp. primeranej lehote. Súd v danom prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní, keďže na to nie je oprávnený. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej, resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je dôvodom na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody si žalobkyňa uplatňovala podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa nej príslušný exekučný súd svojím postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní.
40. V danom prípade bol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora doručený súdu dňa 22.11.2010, dňa 27.12.2010 (teda po uplynutí zákonnej lehoty 30 dní na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora) si pôvodný súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie. Následne exekučný súd uznesením č. k. 38Er/1110/2006- 89 zo dňa 10.3.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil. Súd dospel k záveru o neprípustnosti exekúcie po posúdení exekučného titulu ako nespôsobilého podľa ust. § 41 ods. 2, písm. c) Exekučného poriadku bez ohľadu na skutočnosť, kto je v konaní poverený vykonaním exekúcie. Predmetný postup súdu nemožno považovať za nesprávny, nakoľko uznesenie súdu bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach uznesením č. k. 13CoE/125/2012-31 zo dňa 25.6.2012 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Cdo/83/2013-51 zo dňa 26.6.2013 bolo dovolanie oprávneného odmietnuté. Žalobkyňa v konaní namieta, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej 30 - dňovej lehote, avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nešlo o dôvod, že by exekučný súd nepristupoval zodpovedne k plneniu svojich zákonných povinností. Samotné zistenie, ešte samo o sebe nezakladá zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003Z.z. Podľa zhora podaného výkladu súdu musia byť tiež splnené i ďalšie 2 predpoklady a to vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a priama príčinná súvislosť medzi konaním exekučného súdu a samotnou škodou, resp. nemajetkovou ujmou, na preukázanie ktorých predpokladov zaťažuje dôkazné bremeno práve žalobkyňu. V danom prípade si žalobkyňa svoju dôkaznú povinnosť nesplnila a nepreukázala splnenie týchto zákonných predpokladov, ktoré musia byť splnené kumulatívne, čím nevznikla zodpovednosť štátu za škodu, preto sa súd nad rámec nezaoberal podrobne výškou uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy.
41. Vykonanie dokazovania znaleckým posudkom, na ktorý sa žalobkyňa odvolávala až v podaní, v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní vo veci samej, by bolo v tomto prípade nad rámec dokazovania potrebného pre zistenie skutkového stavu veci, a teda aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 CSP v spojení s §157 ods. 1 CSP). Žalobkyňa napokon nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, resp. nemajetkovou ujmou, keďže nepreukázala existenciu atribútov, a to nesprávny úradný postup a vznik škody, resp. vznik nemajetkovej ujmy. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol.
42. K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd poukazuje na ustálenú právnu prax, podľa ktorej premlčanie sa skúma len u existujúceho nároku. Keďže nárok žalobkyne nevznikol, námietkou premlčania sa súd v tomto spore viac nezaoberal.
43. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument, a taktiež odpoveď naň, nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balanic. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
44. V závere súd dáva do pozornosti žalobkyni, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (sp. zn. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
45. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyňa v žalobnom návrhu žiadala najprv vo veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom, t. j. rozsudkom o základe nároku (pôvodne podľa § 152 ods. 2 O.s.p., teraz podľa § 214 CSP). Pokiaľ súd uzná, že je daný dôvod pre postup podľa § 214 CSP, môže (avšak nemusí) vydať medzitýmny rozsudok, a to aj bez návrhu strany sporu. Pokiaľ súd návrhu strany na vydanie
medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom samostatné rozhodnutie, ani sa týmto návrhom nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. V tomto spore mala vo veci plný úspech žalovaná, preto jej podľa § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni. Nakoľko z obsahu súdneho spisu je nepochybné, že žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o jej nároku na náhradu trov konania tak, že jej náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.