Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20Csp-94-2018.pdf
PDF · 102.63 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/94/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČ 24 785 199, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin 036 01, proti žalovanému Ľ. M., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XX/XX, XXX XX C., Y. B., o zaplatenie 385,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 385 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 385 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou dňa 23.5.2018 uplatnil v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 385,- eur s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49, 621 09 Bratislava (ďalej len ,,Provident“) uzavreli dňa 20.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570358174 (ďalej len „Zmluva”). Na základe tejto Zmluvy poskytla spoločnosť Provident žalovanému bezúčelový úver vo výške 1.320,- eur. Peňažné prostriedky boli žalovanému predané v hotovosti pri podpísaní Zmluvy. Žalovaný sa v Zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy, tj. 27.10.2013, a posledná splátka bola splatná dňa 14.12.2014. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok (vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1) a administratívny poplatok, (taktiež vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1). Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti Provident. Súčasne so Zmluvou žalovaný uzavrel dňa 20.10.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru (o službe Komfort) je dobrovoľnou doplnkovou službou, tom v zmysle, že sa pôvodný veriteľ, Provident zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výberu splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa (viď článok 1.1 zmluvy o zabezpečení splátok úveru). Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 679,80 eura. Sumu za službu sa žalovaný zaviazal splatiť v celkovom počte 60 splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy, tj. 27.10.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 14.12.2014. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, tak činila 2.455,20 eura (istina vo výške 1.300,-
eur, úrok a administratívny poplatok vyjadrené fixnou čiastkou po celé období trvania úveru 455,40 eura a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 679,80 eura). Celkovú čiastku 2.455,20 eura sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok á 40,92 eura. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil v danom prípade celkovo 935,- eur a teda uhradil riadne len 22 splátok, pričom na 23. splátku uhradil len 34,78 eura. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpení pohľadávok zo zmluvy o úvere ako aj zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spoločnosti Provident na Žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016.
2. Okresný súd Banská Bystrica o žalobe rozhodol platobným rozkazom, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 385,- eur, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 385,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eura.
3. Voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že netuší o aký dlh ide, keďže svoj dlh spláca žalobcovi po 50,- eur. Má podozrenie, že Z. V. v spoločnosti provident mala problémy a robila vraj zmluvy fiktívne, aj na čierno.
4. K odporu žalobca uviedol, že od postúpenia pohľadávky žalovaný neuhradil žiadnu splátku. Ak žalovaný spláca úver je ochotný to preveriť, avšak žalovaný musí uviesť, na aké číslo účtu a pod akým variabilným symbolom úver uhrádza.
5. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoUK“), Ak čo len jeden zo žalovaných podal včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Výpisom z Obchodního rejstříku na č.l. 4, Zmluvou o postúpení pohľadávok na č.l. 6-9, Predžalobnou výzvou na č.l. 10, Oznámením o postúpení pohľadávky na č.l. 11, Podacím hárkom na č.l. 11, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere na č.l. 12, Výpisom splátok a úhrad na č.l. 13, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru na č.l. 14, Odporom na č.l. 37, Vyjadrením na č.l. 46 a zistil tento skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Provident) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 20.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570358174, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 1.320,- eur. V zmluve je uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 190,08 eura a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 265,32 eura. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RMPN“) vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť Providentu na základe zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu, predstavuje sumu 1.775,40 eura. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje 46,06 %. Žalovaný sa zaviazal splatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 29,59 eura a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 29,59 eura. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Pokiaľ ide o spôsob plnenia zmluvy, v zmluve je zaškrtnuté políčko „Hotovostný režim“, ktorý znamená, že žalovaný sa zaviazal splácať splátky osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky vkladom na účet Providentu. Zároveň žalovaný potvrdil prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti.
8. Dňa 20.10.2013 žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili tiež Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Na základe nej sa poskytovateľ, spoločnosť Provident, zaviazala, že žalovanej za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy číslo 570358174, a to v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa zaviazal poskytnúť potrebnú súčinnosť s tým, že prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste,
určenom predchádzajúcu vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaný sa zaviazal, že za poskytnutie tejto služby zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 679,80 eura v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach vo výške 11,33 eura a poslednú splátku vo výške 11,33 eura počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.
9. Z výpisu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil na úver číslo 570358174 sumu 935,- eur.
10. Dňa 16.12.2016 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Provident ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky na súčasného žalobcu. Žalovanému bolo postúpenie pohľadávky oznámené listom zo dňa 16.12.2016.
11. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 30.8.2013 (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumie všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
14. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumie celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
15. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f, j) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
17. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 20.10.2013 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 5 a 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
23. Uzavretú zmluvu č. 570358174 súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal právny predchodca žalobcu už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, ktorá obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.
24. Právny vzťah strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.
25. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570358174 súd zistil, že súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru. Vznik zmluvy o zabezpečení splátok úveru je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ide o doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom. Pričom aj v iných konaniach vedených na tunajšom súde vypovedali obchodní zástupcovia právneho predchodcu žalobcu, že zmluva o zabezpečení splátok bola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (napr. 20Csp/86/2016). Z tohto dôvodu odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru - vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru, mala byť preto podľa názoru súdu v zmysle § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do ročnej percentuálnej miery nákladov. Nesprávne uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec, čo zákonodarca v zmysle §11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ spája so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
26. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový, resp. aj inak označený finančný produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v
súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru súdu patrí aj poplatok za poskytnutie služby výberu peňažnej hotovosti. RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru. Uvedenie len úverovej sadzby, resp. uvedenie RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte neznamená, že dlžník bude mať úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúknuť práve údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci komplexné náklady. Z úradnej činnosti súdu je známe, že veritelia často krát ponúknu výšku úrokovej sadzby v nižšej výške a svoj zisk si kompenzujú prostredníctvom rôznych poplatkov, mnoho krát sofistikovane skrytých pod rôznymi poplatkami, tak ako to bolo aj v tomto prípade. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd považoval konanie právneho predchodcu žalobcu za nekalosúťažné konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a tak úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať bezpochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Takémuto konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu.
27. Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná Zmluva neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda jednoznačná špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. V zmluve sa síce nachádza, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia Zmluvy, avšak takúto formuláciu konečnej splatnosti súd považuje za nedostatočnú, keďže neposkytuje spotrebiteľovi jasný údaj o tom, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Aj Súdny dvor vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíroová uviedol, že síce nemusí byť nutne uvedený konkrétny dátum splatnosti splátok, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Súd má za to, že formulácia 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia Zmluvy neumožňuje spotrebiteľovi sa jednoducho, bez zložitých výpočtov a k tomu potrebných pomôcok dopracovať k presnému dňu konečnej splatnosti. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove 2Co/142/2017, ktorý uviedol: „Vo veci sa správne dospelo k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru ako jednu z podstatných náležitostí zmluvy o úvere, vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd uvádza, že nemožno termín splatnosti úveru nahrádzať matematickým výpočtom osobitne pri početných týždenných splátkach. Spotrebiteľ musí mať jasno už pri uzavretí zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať. Konečná splatnosť úveru by mala byť uvedená minimálne konkrétnym mesiacom a rokom, pokiaľ termín splatnosti splátok zo zmluvy je jasný a transparentný“.
28. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.320,- eur, pričom tento podľa prehľadu splátok a úhrad právnemu predchodcovi žalobcu poukázal úhrady v celkovej výške 935,- eur. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 385,- eur.
29. Žalobca v podanom odpore na jednej strane tvrdí, že netuší o aký dlh ide, avšak následne už tvrdí, že žalobcovi spláca dlh po 50,- eur. K tomu však nepredložil žiaden doklad. Neuviedol ani, či splátky spláca v hotovosti alebo na účet žalobcu. Žalobca vo vyjadrení k odporu poprel, aby mu žalovaný uhradil splátky po postúpení pohľadávky. Ak však žalovaný spláca úver je ochotný to preveriť, pričom žalovaný musí uviesť, na aké číslo účtu a pod akým variabilným symbolom úver uhrádza. Žalovanému bolo predmetné vyjadrenie riadne doručené. Tento však údaje o spôsobe úhrad neuviedol. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil. Rovnako žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenia o tom, že Z. V. mala robiť fiktívne zmluvy. Nie je ani zrejme, či sa to malo týkať aj predmetnej zmluvy, keďže žalovaný nepoprel, aby podpis na zmluve bol jeho, resp. že prevzal peňažné prostriedky v hotovosti. Súd preto vzhľadom
na vyššie uvedené pri úhradách žalovaného vychádzal z prehľadu splátok a úhrad, ktoré boli doručené spolu so žalobou.
30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške 5% ročne z priznanej istiny a to od 17.12.2016 (deň uvedený v žalobe - v zmysle zásady non ultra petitum, hoci žalovaný sa dostal preukázateľne do omeškania už skôr) až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroky z omeškania zamietol (platobný rozkaz bol vydaný na úrok z omeškania 5,05%).
33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Žalobca bol neúspešný iba v časti úroku z omeškania nad 5%, a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalovaným tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).