Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-17C/248/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alžbetou Mitríkovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.9.2012, doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhala, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobkyni neprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice II, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobkyne, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 9041508 dlžníkom (povinným) T. M., nar. 19.7.1965 postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) (exekučná vec číslo EX 9267/2009) a rozsudkom rozhodol tak, že je povinná zaplatiť žalobkyni z titulu majetkovej škody sumu 3.095,64 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 619,13 € a náhradu trov konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhla písomným podaním postupom podľa ust. § 38 a nasledujúcich Exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 9041508 dlžníkom (povinným) T. M.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 9267/2009. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobkyne efektívne a účinne, predložil návrh žalobkyne na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Košice II a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd bol povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o predmetnej žiadosti došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie o viac ako 341 dní).

3. Za nesprávny úradný postup považuje žalobkyňa nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, ktorého príčinou je vznik materiálnej škody a nemajetkovej ujmy. Žalobkyni vznikla majetková škoda v sume 3.095,64 € predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere.

4. Žalobou si uplatnila aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s odôvodnením, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup je podľa jej názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobkyne, čím došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobkyne, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k účinnému vymoženiu jej pohľadávky. Žalobkyňa mohla vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedela, že jej žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá.

5. Konštatovala, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobkyňa si uplatňuje primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jej práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie, všetko spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, sumu 619,13 €, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

6. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná podaním doručeným súdu dňa 25.4.2018, v ktorom navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a uplatnila si náhradu trov konania. Konštatovala, že žaloba žalobkyne je zmätočná, vyskytujú sa v nej viaceré nedostatky, keď žalobkyňa neuviedla spisovú značku príslušného exekučného konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobkyňa dozvedela o vzniku škody, čím žalobkyňa prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobkyňa sama. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže nie je jednoznačne jasné na základe akého titulu si žalobkyňa uplatňuje škodu. Žalobkyňa neuvádza z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Jednak žalobkyňa namieta nesprávny úradný postup súdu z dôvodu prieťahov a tiež namieta rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

7. Čo sa týka tvrdených prieťahov v konaní, žalobkyňa neuvádza kroky, ktoré podnikla na ich odstránenie. Žalobkyňa neuviedla, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

8. Z ust. § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Žalovaná poukázala na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 jej boli doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobný návrh bol okresnému súdu doručený už dňa 27.9.2012 je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr a žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň žalovaná informovala súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobkyni

po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobkyňa nepreukázala požadované skutočnosti, nedoplnila žiadané informácie a nebola ochotná priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenie o zmene súdneho exekútora, dátumy kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, resp. ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmarila akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať jej nárok na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1, písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný.

9. Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

10. K nesprávnemu úradnému postupu, spočívajúcom v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote žalovaná poukázala na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobkyňa doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením nepredložila. Lehota na poverenie exekútora je v praxi výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalovaná poukázala na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, v zmysle ktorého sa v prípade vykonateľných rozhodcovských súdov neuplatňovala lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

11. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 16/02 uviedla, že Ústavný súd SR konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

12. Žalobkyňa v súvislosti so zamietnutím návrhu na vydanie poverenia si uplatňuje svoj nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa nej spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Nesprávnym úradným postupom sa podľa žalovanej rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátnych orgánov pri ich činnosti a to najmä takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý už toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka v prípade rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nie je splnená.

13. K existencii prieťahov v konaní uviedla, že v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie prieťahov v konaní nesplnila ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti za prieťahy.

14. Uviedla, že podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobkyňou k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009, preto žalovaná vznáša námietku premlčania. V prípade, ak mala žalobkyni vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15- dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po 3 rokoch od uplynutia 15- dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

15. K materiálnej škode žalovaná uviedla, že žalobkyňa sa vo svojich žalobách domáha náhrady materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom vymáhanej od povinného. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovanej žalobkyňa nepreukázala existenciu škody a nároky, ktoré si žalobkyňa uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. V konaní je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, ktoré preukážu požadovaný nárok. Žalobkyňa tak nepreukázala vznik škody, ani jej výšku.

16. K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobkyňa sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20% z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a má kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré žalobkyňa uplatňovala podaním návrhu na začatie občianskeho súdneho konania. Žalovaná poukázala na to, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú v predmetnom konaní irelevantné, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Žalobkyňa zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobných návrhov nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

17. V súvislosti s potrebou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. výšky takejto náhrady žalovaná zdôraznila potrebu zohľadniť ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch a aj s prihliadnutím na poškodenú osobu, t.j. vychádzať z ust. § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Zároveň predložila list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/ A3/RM/kb D(2010)/1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobkyne dostala sťažnosť od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Súčasne žalovaná konkrétne uviedla citácie z tohto listu. Uviedla, že o negatívnej percepcii žalobkyne verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov svedčí aj článok v denníku SME zo dňa 16.7.2012, ktorý takisto priložila. Mala z uvedeného za zrejmé, že žalobkyňa a jej praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobkyne podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Uviedla, že žalobkyňa je vnímaná ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. K požiadavke, resp. podmienke príčinnej súvislosti žalobkyňa, vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, uviedla, že nemožno tvrdiť, že žalobkyni vznikla škoda postupom okresného súdu.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaná toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázala vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má za to, že stav, v ktorom sa žalobkyňa ocitla si zavinila sama a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobkyňa si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. považuje žalovaná žalobu za právne neopodstatnenú a navrhla, aby Okresný súd Košice II žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaná si uplatnila náhradu trov konania.

19. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré sa neustanovila žiadna strana sporu. Žalobkyňa svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s rozhodnutím vo veci v jej neprítomnosti. V ospravedlnení poukázala na znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ktorý sa nachádza na tunajšom súde a je obsahom súdneho spisu sp. zn. 36C/241/2012, za účelom preukázania výšky majetkovej škody spôsobenej žalobkyni v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila z dôvodu hospodárnosti, pričom nežiadala o odročenie pojednávania. Zároveň poukázala na čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), ktorý ako základný princíp zakotvuje princíp právnej istoty. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach žalobkyne, a to s legitímnym očakávaním zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Vychádzajúc z § 180 súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

20. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to oboznámením sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 49Er/3187/2009, konkrétne so Žiadosťou o udelenie poverenia zo dňa 7.10.2009, návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 9.9.2009, uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia zo dňa 16.3.2010, uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4CoE/305/2010-28 zo dňa 30.7.2010 o zrušení a vrátení uznesenia súdu prvej inštancie, poverením súdneho exekútora zo dňa 25.10.2010 a zistil tento skutkový stav:

21. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 49Er/3187/2009 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora sp. zn. EX 9267/2009 datovaná 7.10.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej: T. M., K. O. X, XXX XX C., IČO: 43 713 742 pre vymoženie peňažnej pohľadávky 866,35 € (26.099,66 Sk) bola exekučnému súdu doručená dňa 15.10.2009. K žiadosti súdny exekútor pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný vo forme zápisnice na exekútorskom úrade dňa 9.9.2009 a exekučný titul, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 27.5.2009, sp. zn. SR 01662/09, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu 866,35 € spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 544,40 € od 14.11.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 266,75 €. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 49Er/3187/2009-15 zo dňa 16.3.2010 bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia. Po podaní odvolania oprávneným, Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 4CoE/305/2010-29 zo dňa 30.7.2010 napadnuté uznesenie súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dňa 25.10.2010 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUD. Rudolf Krutý, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava.

22. Vychádzajúc zo zásady, podľa ktorej súd pozná právo (iura novit curia), a teda právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu, súd posúdil žalobu podľa jej obsahu (§ 124 .

23. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

25. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

27. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

28. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4a 11.

29. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

30. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

31. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

32. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania, t. j. ku dňu, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku v príslušnom znení), t. j. k 15.10.2009, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

33. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov. Z vykonaného dokazovania mal nesporne preukázané, že žalobkyňa sa na žalovanú obrátila so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom žalobu podala na súd skôr, než uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti. Aj keď žaloba bola podaná pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe už bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobkyne a že v rámci predbežného prerokovania ju neuspokojila, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej. Preto súd mal za to, že v čase rozhodovania súdu vo veci samej zákonná 6-mesačná lehota uplynula, a teda žalobu už nemožno považovať za predčasne podanú.

34. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu vo všeobecnosti sú: a) protiprávny úkon, resp. škodová udalosť, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom škody, d) zavinenie. Zavinenie sa vyžaduje len v prípade subjektívnej zodpovednosti. Pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt zavinil vznik škody alebo nezavinil. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je

zákonom č. 514/2003 Z. z. objektívnou zodpovednosťou, keďže tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 citovaného zákona). Preto v prípade uplatnenia nárokov z objektívnej zodpovednosti za škodu oprávnený subjekt nemusí preukazovať zavinenie, t. j. ani vo forme úmyslu, ani vo forme nedbanlivosti, preto stačí preukázať, že škoda (pokiaľ vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

35. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať teda za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom, a to postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

36. Otázku, či v danom prípade bolo alebo nebolo porušené právo žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať všeobecný súd v rámci konania o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

37. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody (I. ÚS 16/02). Žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala, že by jej vznikla škoda v priamej príčinnej súvislosti s omeškaním súdu s rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Na konštatovanie, že v exekučnom konaní išlo o prieťahy, nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený. Žalobkyňa taktiež nepreukázala, a ani súdu nie je z jeho úradnej činnosti známe, že by sa uskutočnilo nejaké konanie, v ktorom by boli zistené a skonštatované prieťahy v predmetnom exekučnom konaní.

38. Po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Zároveň skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu). Postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie.

39. Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo v zákonnej 15- dňovej lehote, resp.

primeranej lehote. Súd v danom prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní, keďže na to nie je oprávnený. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej, resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je dôvodom na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody si žalobkyňa uplatňovala podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa nej príslušný exekučný súd svojím postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní.

40. Vykonaným dokazovaním listinami, a to oboznámením sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 49Er/3187/2009, konkrétne so žiadosťou o udelenie poverenia, návrhom na vykonanie exekúcie, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, poverením na vykonanie exekúcie, uznesením súdu č. k. 49Er/3187/2009- 15 zo dňa 16.3.2010 a uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.4CoE/305/2010-28 zo dňa 30.7.2010 súd mal za preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 15.10.2009, pričom o tejto žiadosti súd rozhodol zamietnutím žiadosti dňa 16.3.2010, t. j. na 167. deň po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenia poverenia exekučnému súdu. Inak povedané, exekučný súd prekročil zákonnú lehotu o 167 dní, a nie o viac než 341 dní, ako to prezentuje žalobkyňa. Bezo sporu tak zákonom určená 15-dňová lehota síce dodržaná nebola, avšak pri vzniknutom omeškaní nemožno hovoriť o vydaní rozhodnutia „až po veľmi dlhej dobe“, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súdny exekútor ani na výzvu súdu neposkytol súčinnosť a nepredložil súdu zmluvu o úvere, na základe čoho súd návrh na udelenie poverenia zamietol. Až po zamietnutí návrhu, oprávnený - žalobca doručil súdu zmluvu o úvere. Po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 30.7.2010 súd vydal dňa 25.10.2010 poverenie na výkon exekúcie. Zákon však pre takú procesnú situáciu neurčuje presnú lehotu na opätovné rozhodnutie o žiadosti, ani okamih, od ktorého by plynula určitá lehota, preto nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu.

41. Žalobkyňa nepreukázala existenciu ani prvého z atribútov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to nesprávny úradný postup. Nakoľko všetky podmienky zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené súčasne, vykonanie dokazovania znaleckým posudkom, na ktorý sa žalobkyňa odvolávala až v podaní, v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní vo veci samej, by bolo v tomto prípade nad rámec dokazovania potrebného pre zistenie skutkového stavu veci, a teda aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 v spojení s §157 ods. 1 . Žalobkyňa napokon nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, resp. nemajetkovou ujmou, keďže nepreukázala existenciu atribútov, a to nesprávny úradný postup a vznik škody, resp. vznik nemajetkovej ujmy, preto sa súd nad rámec nezaoberal podrobne výškou uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy.

42. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol.

43. K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd poukazuje na ustálenú právnu prax, podľa ktorej premlčanie sa skúma len u existujúceho nároku. Keďže nárok žalobkyne nevznikol, námietkou premlčania sa súd v tomto spore viac nezaoberal.

44. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument, a taktiež odpoveď naň, nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balanic. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

45. V závere súd dáva do pozornosti žalobkyni, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (sp. zn. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

46. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyňa v žalobnom návrhu žiadala najprv vo veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom, t. j. rozsudkom o základe nároku (pôvodne podľa § 152 ods. 2 O.s.p., teraz podľa § 214 . Pokiaľ súd uzná, že je daný dôvod pre postup podľa § 214 CSP, môže (avšak nemusí)

vydať medzitýmny rozsudok, a to aj bez návrhu strany sporu. Pokiaľ súd návrhu strany na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom samostatné rozhodnutie, ani sa týmto návrhom nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. V tomto spore mala vo veci plný úspech žalovaná, preto jej podľa § 255 ods. 1 vzniklo právo na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni. Nakoľko z obsahu súdneho spisu je nepochybné, že žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o jej nároku na náhradu trov konania tak, že jej náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.